Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Vychádzajúc z normatívneho vyjadrenia § 12 ods. 1 správneho poriadku teda oznámené
dôvody zaujatosti (predpojatosti) vyhodnocuje a o samotnom vylúčení zamestnanca zo
správneho konania rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Normatívne
označenie „orgán” v tejto súvislosti treba vnímať z praktického hľadiska takým spôsobom,
že môžu nastať dve situácie a to keď rozhoduje priamy nadriadený toho, koho sa dôvod
vylúčenia týka (nadriadený vedúci), alebo situácia, kedy ide o vedúceho správneho
orgánu, pričom v tomto prípade rozhoduje vedúci nadriadeného správneho orgánu. V podstate
teda nejde o rozhodnutie správneho orgánu, ale o rozhodnutie konkrétnej osoby, pričom
táto rozhodovacia činnosť je postavená na princípoch zamestnaneckej, resp. služobnej
hierarchie. V prípade rozhodovania o námietke zaujatosti o rozhodovaciu činnosť, v rámci
ktorej štatutár správneho orgánu resp. najbližšie nadriadený v rámci správneho orgánu
uplatňuje svoju právomoc vyplývajúcu z jeho vedúceho funkčného zaradenia voči podriadeným
zamestnancom správneho orgánu a teda aj v tomto prípade tak nejde priamo o výkon delegovanej
štátnej správy v stavebných veciach, ale o uplatňovanie právomoci resp. kompetencie
primátora města.
V stavebnom zákone nie je obsiahnutý osobitný procesný postup pre rozhodovanie o námietke
zaujatosti a taktiež neobsahuje špecifickú kompetenčnú normu, ktorá by zreteľne stanovila,
že o námietkach zaujatosti voči zamestnancom stavebného úradu by mal rozhodovať druhostupňový
orgán a teda, že touto kompetenciou by nedisponoval primátor mesta (starosta obce).
Všeobecne v správnom konaní o námietke zaujatosti voči zamestnancovi (vrátane vedúcich
zamestnancov) správneho orgánu rozhoduje najbližší nadriadený zamestnanec správneho
orgánu, resp. štatutár príslušného správneho orgánu a to postupom, ktorý vyplýva zo
správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že StavZ neobsahuje osobitnú úpravu postupu
resp. osobitnú kompetenčnú normu upravujúcu otázku konkrétneho orgánu, príslušného
na takéto rozhodovanie, kasačný súd nevidí dôvod na to, aby v prípadne stavebných
vecí mal byť postup resp. príslušný orgán odlišný od iných správnych konaní.