Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Fundamentom premietnutia zásady kontradiktórnosti do správneho súdneho konania je
umožnenie účasti oboch „strán sporu“ v tomto súdnom konaní. Za takéto strany možno
pritom považovať navrhovateľa a obvineného v konaní o správnom delikte v širšom zmysle
(viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. SSP. Komentár. Bratislava:
C. H. Beck, 2018, 968 s.), ktoré možno začať na návrh.
V správnom súdnom konaní týkajúcom sa preskúmavania zákonnosti rozhodnutí a opatrení
orgánov verejnej správy vo veciach správneho trestania možno identifikovať dva rozmery
týkajúce sa jeho kontradiktórnosti. Prvý (obligatórny) spočíva v kontradiktórnom vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným orgánom verejnej správy, ktorý v administratívnom konaní
logicky nebol vo vzťahu k žalobcovi v kontradiktórnej ale vrchnostenskej pozícií,
pretože nebol účastníkom konania ale orgánom rozhodujúcim vo veci. Druhý (fakultatívny)
rozmer je premietnutím kontradiktórnosti z administratívneho konania do správneho
súdneho konania a vzťahuje sa na navrhovateľa a obvineného zo správneho deliktu v širšom
zmysle. Normatívnym následkom tejto kontradiktórnosti je potom priznanie postavenia
účastníkov správneho súdneho konania všetkým účastníkom kontradiktórneho vzťahu v zmysle
§ 32 ods. 1 SSP.
Nekonanie so všetkými normatívne ustanovenými účastníkmi konania, za predpokladu ich
zistiteľnosti zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia, resp. obsahu administratívneho
spisu, zakladá vo veci vydanému rozhodnutiu vadu zmätočnosti v zmysle [§ 440 ods.
1 písm. f) SSP], pretože nesprávnym procesným postupom správneho súdu bolo znemožnené
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Nemožno totiž akceptovať taký stav, v rámci ktorého by sa v správnom súdnom konaní
úplne sa vymykajúcom z kategórie spravodlivého procesu mohol v dôsledku procesnej
vady domáhať ochrany len jeden z dvoch účastníkov administratívneho konania s protichodnými
záujmami. Inak povedané v nespravodlivom konaní sa nik sa nemôže domáhať spravodlivosti,
čo vo svojej podstate zodpovedá v procesnej podobe rímskej zásade „ex iniuria ius
non oritur“ (z nepráva nemôže vzniknúť právo). Presne takémuto stavu by pritom v preskúmavanej
veci zodpovedalo vecné preskúmanie kasačnej sťažnosti sťažovateľa bez toho, aby s k nej
ako i predchádzajúcej správnej žalobe mohol vôbec vyjadriť navrhovateľ disciplinárneho
konania (ministerka spravodlivosti).