Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Pre účely posúdenia prípadného negatívneho dopadu na právne postavenie sťažovateľky,
resp. záložného veriteľa ústavný súd následne dôvodil, že ,,všeobecne je potrebné
posúdiť, aké právo mu ostane zachované, ak záložca úspešne namietne premlčanie jeho
práva na výkon záložného práva. Je nepochybné, že v takom prípade sa záložný veriteľ
nemôže domôcť výkonu svojho záložného práva. Záložné právo je zabezpečovacím inštitútom
a obsahuje subjektívne právo veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu, a to zákonom
predpokladaným, resp. zmluvne dohodnutých spôsobom. Oproti tomu stojí povinnosť záložcu
strpieť výkon záložného práva. Je otázne, či je možné, ako to aj sťažovateľka argumentuje,
realizovať výkon premlčaného záložného práva dobrovoľne so súhlasom záložcu. Obsah
záväzku na strane záložcu nespočíva v aktívnom konaní, ale v povinnosti niečo strpieť.
Ak by tu mal byť prítomný prvok dobrovoľnosti, pojmovo už nejde o výkon záložného
práva, ale v takomto konštrukte môžeme hľadať iné právne inštitúty. Zabezpečenie záväzku
záložným právom teda spočíva v tom, že veriteľ, ak jeho splatná pohľadávka nie je
riadne a včas splnená, je oprávnený sám bez ingerencie, resp. súčinnosti záložcu,
teda jednostranne uspokojiť sa zo zálohu a záložca výkon jeho práva musí strpieť.
Premlčaním t. j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej dobe, nemožno veriteľovi priznať
právo na výkon záložného práva. Pojmovým obsahom záložného práva je teda jeho výkon,
ak k výkonu nedôjde pred uplynutím premlčacej doby, uplatnením námietky premlčania
záložcom dôjde k vyprázdneniu obsahu subjektívneho práva veriteľa“.