Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa minimálne vo svojej civilnej časti vzťahuje
aj na disciplinárne konania proti sudcom (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva z 19. októbra 2021, Miroslava Todorova proti Bulharsku, sťažnosť č. 40072/13,
ods. 89), sa pri skúmaní nestrannosti (nezaujatosti) sudcu vychádza z kombinácie subjektívneho
testu, kde sa berú do úvahy osobné presvedčenie a správanie daného sudcu, teda či
sudca má osobný predsudok v danej veci, a objektívneho testu, kde sa skúma, či súd
ako taký poskytuje dostatočné záruky, aby vylúčil oprávnené pochybnosti ohľadom svojej
nestrannosti.
Pri subjektívnom teste sa predpokladá osobná nestrannosť sudcu, pokiaľ nebol dokázaný
opak (rozsudok veľkej komory z 23. apríla 2015, Morice proti Francúzsku, sťažnosť
č. 29369/10, ods. 74); takým dôkazom sú napr. prejavy nepriateľstva sudcu alebo zlý
úmysel z osobných dôvodov.
Pri objektívnom teste sa skúma, či (odhliadnuc od správania sudcu) existujú preukázateľné
skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o sudcovej nestrannosti. Názor osoby,
ktorá tým je dotknutá, je síce dôležitý, ale nie rozhodný; rozhodné je, či obava z nedostatku
nestrannosti je objektívne oprávnená. V tomto teste sa spravidla skúmajú hierarchické
alebo iné vzťahy medzi sudcom a inými účastníkmi konania (problematické napr. pri
vojenských poľných súdoch, napr. rozsudok z 26. októbra 2004, Miller a iní proti Spojenému
kráľovstvu, sťažnosti č. 45825/99, 45826/99 a 45827/99, alebo pri sudcoch, ktorí vykonávajú
v konaní dvojakú funkciu, napr. ak sa sudcom stala osoba, ktorá pôvodne v danom konaní
zastupovala jedného z účastníkov, rozsudok z 21. decembra 2000, Wettstein proti Švajčiarsku,
sťažnosť č. 33958/96, ods. 47), ktoré objektívne oprávňujú pochybnosti o nestrannosti
súdu.