Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Zákon o ochrane spotrebiteľa taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá
medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových
priestorov. Definičné znaky nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach
uzatvárania zmluvy. Pre identifikáciu, či ide o zmluvu spadajúcu pod niektorú v zákone
vymedzenú situáciu je dôležité stanovenie, čo je prevádzkový priestor predávajúceho.
Definícia prevádzkových priestorov obsiahnutá v ustanovení § 2 ods. 6 Zákona zahŕňa
popri prevádzkarni, vymedzenej v § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (ďalej „živnostenský zákon“), aj iné priestory, kde predávajúci zvyčajne
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. V zmysle uvedenej definície
sa za prevádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v ktorých obchodník vykonáva
svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom stredisku.
Stánky na trhoch a veľtrhoch sa považujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len
ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo
zvyčajne realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Uvedené kritérium nebude splnené napríklad
vtedy, ak sa veľtrh alebo obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy
či propagácie tovarov a služieb, a to aj v prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju
tovarov a služieb spotrebiteľom.
Z právnej úpravy teda vyplýva, že pre výkon živnosti živnostník nie je povinný zriadiť
osobitný priestor ako prevádzkareň, ku ktorému bude mať právny titul užívania (vlastníctvo,
prenájom a pod.) a miesto podnikania fyzickej osoby zapísané v živnostenskom registri
nie je prevádzkarňou. Existuje celý rad osobitných druhov podnikateľských činností,
ktoré vykonávajú fyzické osoby podnikatelia ako živnostníci (ako napr. dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, a to betonárske práce, brúsenie
drevených podlahových krytín, čistenie krytín, čistenie odkvapov, vymazávanie strešných
korýtok, kladenie dlážkových krytín suchou cestou, kladenie potrubí, optických káblov,
hadíc a spojok, kladenie zámkovej dlažby, maliarske, natieračské, sklenárske a tapetovacie
práce, montáž markíz, roliet, žalúzií, protislnečných fólií a pod.), ktoré sa musia
vykonávať v mieste, kde sa objekt vykonávaných prác – poskytovanej služby nachádza.
Pre výkon týchto prác živnostník nepotrebuje svoju prevádzkareň, preto ju ani nemá
osobitne zriadenú. Práce vykonáva vždy v priestoroch určených jeho klientom – zákazníkom
na základe zmluvy o vykonaní služby s konkrétnym spotrebiteľom uzavretej v týchto
priestoroch.
Dovolací súd uzatvára, že nastolenú právnu otázku odvolací súd vyriešil správne, preto
správne následne neaplikoval na daný vzťah Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.