128/1975 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 1979 do 31. 12. 1979

128

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

z 20. novembra 1975,

ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanovuje podľa § 172 ods. 1 až 5 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon“) po dohode s federálnymi ministerstvami národnej obrany, vnútra a poľnohospodárstva a výživy, s ministerstvami práce a sociálnych vecí a spravodlivosti republík, s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov, a pokiaľ ide o dôchodok za výsluhu rokov, aj po dohode s ministerstvami kultúry republík a podľa zásad určených vládou Československej socialistickej republiky:

PRVÁ ČASŤ

VÝKLAD NIEKTORÝCH POJMOV (§ 1-42)

PRVÝ DIEL

DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE (§ 1-30)

Doba zamestnania

(§ 1-5)

§ 1

K § 10 ods. 4 druhej vete zákona

(1)

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotných roľníckych družstiev sa od 1. októbra 1948 rozumie aj doba

pred 1. januárom 1957, po ktorú žena bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, v určenom rozsahu trvale a sústavne v ňom pracovala, aj keď táto doba nebola započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev;

pred 1. januárom 1969, po ktorú členka jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takéhoto družstva sa zúčastnila na zárobkovej činnosti svojho manžela, ktorý bol samostatne hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, a v tomto čase splňovala podmienky určené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny (§ 98 ods. 3) alebo bola v určenom rozsahu pracovne činná v jednotnom roľníckom družstve I. alebo II. typu.

(2)

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotného roľníckeho družstva sa v období od 1. januára 1957 do 31. marca 1962 rozumie aj doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva nebol preto dôchodkove poistený, že poberal čiastočný invalidný dôchodok alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), ak súčasne vykonával v družstve pracovnú činnosť aspoň v rozsahu zakladajúcom zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

(3)

Doba pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve pred 1. aprílom 1962 sa hodnotí pre nároky vzniknuté za účinnosti zákona ako doba zamestnania, aj keď sa za túto dobu nezaplatilo poistné, ak sa splnili ostatné podmienky na započítanie tejto doby podľa doterajších predpisov.

§ 2

K § 10 ods. 5 písm. a) zákona

Za dobu zamestnania sa považuje aj

doba, po ktorú bol pracujúci vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie

- po skončení zamestnania v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy,¹)

- po skončení služobného pomeru vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy v súvislosti so zásadnými organizačnými zmenami v ozbrojených silách(zboroch),²)

doba sústavnej pracovnej činnosti vykonávanej v ústavoch sociálnej starostlivosti občanmi (aj mladistvými), ktorí sú umiestnení v týchto ústavoch pre veľmi ťažké telesné (zmyslové) alebo mentálne postihnutie (§ 93 ods. 3 a § 94 zákona), ak pracovná odmena dosahuje aspoň 120 Kčs mesačne,

doba pracovnej výchovy v diagnostických ústavoch pre mládež,

doba, po ktorú bol pracujúci zaradený do pracovného útvaru podľa vládneho nariadenia č. 223/1938 Zb. o pracovných útvaroch, a doba, po ktorú bol pracujúci začlenený okupantami v dobe neslobody do osobitných útvarov zriadených na vojnové účely.

§ 3

K § 10 ods. 5 písm. c) zákona

(1)

Členovi jednotného roľníckeho družstva sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracoval

všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, alebo

aspoň 150 pracovných dní, ak ide o člena činného len v rastlinnej výrobe,

pokiaľ sa ďalej neurčuje inak.

(2)

Ak člen jednotného roľníckeho družstva pracoval čas kalendárneho roka v rastlinnej výrobe a časť kalendárneho roka v inom pracovnom zaradení, kalendárny rok sa započítava, ak odpracoval počet pracovných dní uvedený v predchádzajúcom odseku pod písm.a); tento počet pracovných dní sa znižuje o 9 dní za každý kalendárny mesiac, po ktorý člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v rastlinnej výrobe.

(3)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň dni

po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva so súhlasom družstva pracoval mimo družstva,

za ktoré sa poskytujú peňažné dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa nahradzujúce mzdu,

ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov alebo ošetrovania iného chorého člena rodiny, za podmienok uvedených v § 16 zákona o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa, po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

riadnej dovolenky na zotavenie a dni kúpeľnej starostlivosti,

po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva vykonával verejnú funkciu, plnil občiansku povinnosť alebo iný úkon vo všeobecnom záujme, vykonával službu v ozbrojených silách, včítane dní potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,

po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva nemohol preukázateľne pracovať pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, prípadne pre prekážku na strane družstva,

pracovného voľna poskytovaného podľa predpisov o štúdiu popri zamestnaní a dni účasti na odbornom alebo politickom školení,

za ktoré sa podľa platných predpisov pracovníkom poskytuje náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí len preto, že pracovník nesplňuje požadovanú podmienku doby zamestnania.

(4)

Členovi jednotného roľníckeho družstva so zmenenou pracovnou schopnosťou a členke jednotného roľníckeho družstva, ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa predškolského veku staršie ako tri roky alebo invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebuje stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre takéto deti, sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracovali aspoň 100 pracovných dní (odseky 1 až 3).

(5)

Ak člen jednotného roľníckeho družstva neodpracoval počet pracovných dní potrebný podľa predchádzajúcich odsekov na zápočet celého kalendárneho roka, pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa započítavajú len odpracované dni, prípadne dni, ktoré sa im kladú na roveň, pokiaľ pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.³)

(6)

Odpracovaným dňom sa rozumie deň, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v družstve v rozsahu ustanovenom predpismi o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.^3a)

(7)

Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté prepisy o zápočte náhradných dôb do doby pracovnej činnosti na účely dôchodkového zabezpečenia.

§ 4

Zápočet doby od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948 ako doby zamestnania

K § 10 ods. 1 písm. e) a ods. 5 písm. d) zákona

Pracovná činnosť jednotlivo hospodáriaceho roľníka, prípadne spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka, vykonávaná v čase od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948, sa hodnotí ako zamestnanie, ak sa vykonávala v rozsahu a za podmienok, ktoré by podľa tretej časti tejto vyhlášky (§ 98 a nasl.) zakladali dôchodkové poistenie. Pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky zaplatenia poistného za tento čas.

§ 5

Hodnotenie doby zamestnania vykonávaného v cudzine

K § 10 ods. 2 písm. a) zákona

Ak ide o dobu zamestnania vykonávaného československým občanom v cudzine pred 1. januárom 1947, predpokladá sa, že sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu.

Úprava nárokov pracujúcich pri prestupe z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb

K § 10 ods. 5 písm. d) zákona

(§ 6-7)

§ 6

(1)

Nárok na dôchodok pracujúceho, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracujúcich a doba tohto poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania, ak pracujúci

po skončení samostatnej zárobkovej činnosti bol zamestnaný aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ak ide o invalidného (čiastočný invalidný) dôchodok, a aspoň po dobu piatich rokov, ak ide o starobný dôchodok. Splnenie tejto podmienky sa však nevyžaduje, ak sa pracujúci stal invalidným následkom pracovného úrazu; alebo

nesplňuje síce podmienky pod písm. a), avšak pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti bol zamestnaný a v samotnom dôchodkovom zabezpečení pracujúcich získal dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, a ak ide o starobný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok; ak však medzi skončením zamestnania a vstupom do nového zamestnania uplynulo viac ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania predchádzajúca dobe výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, len ak bol znova zamestnaný aspoň tri roky. Doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb sa v tomto prípade započítava pre výšku dôchodku; alebo

po 31. decembri 1975 sa stal členom jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníkom inej socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou a odovzdal svoje hospodárstvo niektorej z týchto organizácií. To platí aj pre nárok na dôchodok člena jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníka inej uvedenej organizácie vzniknutý po 31. decembri 1975, aj keď sa podmienky uvedené v predchádzajúcej vete splnili pred 1. januárom 1976.

(2)

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania podľa predchádzajúceho odseku je, že bolo včas zaplatené poistné za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.

(3)

Ak pracujúci nespĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, jeho nárok sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa pritom započítava ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.

(4)

Žene, ktorá je zamestnania v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej socialistickej organizácii s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou, ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka sa započítava aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak v tej dobe spĺňala podmienky určené v § 98 ods. 3 pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny.

(5)

Nárok na invalidný alebo starobný dôchodok pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok z tohto poistenia len preto, že nebolo zaplatené poistné, sa vždy posudzuje len podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb platných pre neho v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

§ 7

(1)

Pracujúcemu, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracujúcich, ak po dobu zamestnania nepoberal starobný dôchodok; zvýšenie nároku na starobný dôchodok sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

(2)

Ak sa na žiadosť pracujúceho, ktorý pokračuje v zamestnaní, zastavila výplata dôchodku, výplata dôchodku sa obnoví najskôr po uplynutí troch mesiacov.

Náhradné doby

(§ 8-10)

§ 8

K § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona

(1)

Ak náhradná doba sa započítava doba služby vykonávanej v armáde Československej republiky od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1939 a v československých ozbrojených silách od 9. mája 1945, pokiaľ táto doba nie je už hodnotená ako služba vojaka z povolania.

(2)

Dobou inej vojenskej služby je:

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 1. januára 1923 do 24. júna 1941,

doba vojenskej služby v československých légiách po 11. novembri 1918,

doba vojenskej služby v armáde tzv.slovenského štátu v dobe neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,

doba výkonu služby na hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu.

(3)

Ako náhradná doba sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia) v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v dobe neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov⁴) alebo o príslušníkov týchto armád, ktorí za trestné činy spáchané v ich službách boli odsúdení podľa retribučných predpisov.⁵)

(4)

Doby vojenských služieb sa spravidla preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

§ 9

K § 11 ods. 1 písm. c) a § 51 zákona

(1)

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

doba vojenskej služby v československých légiách do 11. novembra 1918,

doba vojenskej služby vo vojenských jednotkách Slovenskej republiky rád a v armáde Maďarskej republiky rád v roku 1919,

doba účasti na protivojnových vzburách za prvej svetovej vojny,

doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,

doba vojenskej služby v útvaroch československých zahraničných armád, 1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili priamych bojov s fašistami alebo záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa tak na území československého štátu a Zväzu sovietskych socialistických republík, ako aj v inej európskej krajine,

doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v dobe od prechodu československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939, do dňa vstupu armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,

ch)

doba strávený v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,

doba účasti na domácom alebo zahraničnom odboji v období od15. marca 1939 do 9. mája 1945 a doba účasti na Slovenskom národnom povstaní,

doba zajatia, pokiaľ bola v súvislosti s dobou započítateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,

doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945; pokiaľ nevyhnutné liečenie trvalo aj po tomto dni, doba ďalšieho nevyhnutného liečenia sa hodnotí ako náhradná doba (§ 11 ods. 1 zákona), nie však ako doba odbojovej činnosti.

(2)

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Zväzu sovietskych socialistických republík (Sovietskeho Ruska) v čase od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

v jednotkách 1. československého armádneho zboru vo Zväze sovietskych socialistických republík v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,

pri poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili boja proti fašizmu na západnom fronte, a pri poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,

výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo v spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,

v 1. československej armáde na Slovensku v dobe Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,

československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,

pri poľných útvaroch československých légií alebo v spojeneckých armádach v čase od 1. augusta 1914 do 11. novembra 1918,

v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. c) a g).

(3)

Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.

(4)

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a poľnej služby (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

§ 10

K § 11 ods. 1 písm. k) zákona

Blízkymi osobami sa rozumejú manželia, deti, rodičia, prarodičia, svokor a svokra ktoréhokoľvek z manželov. Za deti sa považujú aj osvojené deti a deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 11 ods. 2 zákona; ak sa o blízku osobu osobne stará muž, toto ustanovenie zákona platí obdobne.

Pracovné kategórie

K § 12 a 13 zákona

(§ 11-13)

§ 11

(1)

Ak pracujúci prerušil zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie a prerušenie netrvalo dlhšie ako päť rokov, ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava aj doba zamestnania vykonávaného v tejto kategórii pred prerušením. Ak však prerušenie trvalo bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre zachovanie výhod zo zamestnania I.(II.) pracovnej kategórie, len ak pracujúci bol do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I.(II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky.

(2)

Ak došlo k zmene (skončeniu) zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pri pracujúcich, ktorí

vykonávali pri ťažbe, prieskume úprave a konečnom spracovaní uránovej rudy aspoň 10 rokov zamestnanie I. pracovnej kategórie odôvodňujúcej nárok na starobný dôchodok už v 55 rokoch, alebo

boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov, z toho aspoň 10 rokov pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín alebo v baniach na rádioaktívne suroviny, alebo

vykonávali v podzemí hlbinných baní 15 rokov zamestnanie I. pracovnej kategórie odôvodňujúcej nárok na starobný dôchodok v 55 rokoch a z tohto zamestnania boli uvoľnení (prevedení) z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. d) alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce a u ktorých vzhľadom k ich osobným pomerom by bolo neprimeranou tvrdosťou požadovať, aby boli naďalej zamestnaní v baníckom povolaní pod zemou zaradenom do I. pracovnej kategórie, alebo

boli uvoľnení (prevedení) zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie v súvislosti s racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami uvedenými v § 2 písm. a), ak pracujúci ku dňu uvoľnenia (prevedenia) z doby potrebnej pre nárok na dôchodok získali aspoň 20 rokov zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie,

považuje sa taká zmena (skončenie) zamestnania za prerušenie zamestnania z vážnych dôvodov; v prípadoch uvedených pod písm. a) až c) sa predpokladá, že vážny dôvod, ktorý vedie k zmene (skončeniu) zamestnania, potrvá až do vzniku nároku na dôchodok.

(3)

Doba uvedená v § 13 ods. 3 a 4 zákona a doba prerušenia zamestnania uvedená v odseku 1 a v odseku 2 písm. d) sa predlžuje o dobu, po ktorú pracujúci požíval invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov.

(4)

Doba služby v ozbrojených silách zaradená do I. (II.) pracovnej kategórie funkcií sa hodnotí ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

(5)

Ak pracujúci nebol zamestnaný v I. alebo II. pracovnej kategórii po celu dobu potrebnú na získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii sa započítava ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii.

§ 12

(1)

Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne uskutočňuje odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku obdobne platí aj pre pracujúcich, ktorí sa na výkon povolania pripravujú zaškolením mimo učebného pomeru.⁶)

§ 13

(1)

Poslancom národného výboru a čelnom orgánov ľudovej kontroly, ktorým sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 56 a 57), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov aj ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári vrátili po skončení výkonu funkcie do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ pre nich nie je výhodnejšia úprava podľa odseku 2; to platí aj, ak v dobe výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

(2)

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Socialistického zväzu mládeže, ktorý bol na výkon tejto funkcie na závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

(3)

Doba zamestnania pracovníkov Odborového zväzu pracovníkov v baníctve a energetike, Odborového zväzu pracovníkov v kovopriemysle a Odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve a vo výrobe stavebných hmôt, ktorí pred nastúpením zamestnania vo zväze boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a pri ktorých je spojená s výkonom terajšieho zamestnania povinnosť pravidelne navštevovať pracovisko pod zemou v baniach, sa započítava ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Priemerný mesačný zárobok

(§ 14-18)

K § 9 ods. 2 písm. c) a k § 14 zákona

§ 14

Hrubý zárobok

(1)

Hrubými zárobkami sú zárobky zo zamestnania vykonávaného

v pracovnom (učebnom) pomere:

hrubá mzda (príjem) dosiahnutá v zamestnaní alebo v súvislosti s ním, ak podlieha dani zo mzdy; nezapočítava sa však mzda, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy;⁷) prémie a podiely na hospodárskych výsledkoch sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené,

hrubá mzda (príjem), ak sa z nej neuskutočňuje zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku,

naturálne požitky v určenej hodnote na účely dane zo mzdy,⁸)

mzdové vyrovnanie poskytované pracujúcim uvoľňovaným v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami⁹) a príspevok na zapracovanie poskytovaný pri nábore vykonávanom národnými výbormi,¹⁰)

náhrada mzdy, pokiaľ podlieha dani zo mzdy; za takúto náhradu sa však nepovažuje náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách¹¹) ani náhrada za stratu na zárobku spôsobenú pracovným úrazom;¹²)

v pomere člena výrobného družstva:

zárobky obdobné zárobkom uvedeným pod písm. a),

doplnková odmena za prácu; započítava sa v tom roku, v ktorom bola vyplatená;

v pomere člena jednotného roľníckeho družstva:

základná pracovná odmena, včítane príplatkov a doplatkov k tejto základnej odmene,

prémie, výkonnostné a mimoriadne odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva a zahrňované do nákladov družstva,

odmeny z rozdelenia zisku, predovšetkým podiely na hospodárskych výsledkoch, odmeny vedúcich funkcionárov družstva, peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia, odmeny pri významných pracovných a životných výročiach, stabilizačné odmeny podľa osobitných predpisov, prémie a odmeny, na ktoré boli družstvu poskytnuté účelové dotácie; peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia a odmeny pri významných pracovných a životných výročiach sa však započítavajú len v rozsahu, v akom sa pracovníkovi započítavajú v pracovnom pomere,¹³)

príjmy uvedené pod č. 2 a odmeny z rozdelenia zisku (podiely na hospodárskych výsledkoch) sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené,

naturálne požitky [odsek 1 písm. a) č. 3],

náhrada pracovnej odmeny; za takúto náhradu sa však nepovažuje náhrada ušlej pracovnej odmeny pri výkone služby v ozbrojených silách (§ 78 zákona) ani náhrada za stratu na zárobku spôsobenú pracovným úrazom,¹⁴)

časť príspevku plateného družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia; táto časť v dobe od 1. januára 1964 do 31. decembra 1967 činí 11,2 % a od 1. januára 1968 12,5 % z úhrnu príjmov člena jednotného roľníckeho družstva uvedených pod č. 1 až 5. Ustanovenie predchádzajúcej vety neplatí, ak ide o určenie najvyššej percentnej výmery dôchodku;

v pomere vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy;

služobný príjem a ostatné peňažné náležitosti vyplývajúce zo služobného pomeru, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy.¹⁵)

(2)

Hrubým zárobkom pracujúceho, ktorý vykonáva súbežne dve alebo aj viac zamestnaní (§ 10 zákona); je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.

(3)

Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v § 52 zákona, sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja prv vykonával, a to za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, alebo ak ide o starobný dôchodok, pred rokom, v ktorom účastník odboja skončil zamestnanie (§ 14 ods. 3 zákona).

(4)

Do hrubého zárobku pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania alebo opätovným vstupom do zamestnania dôchodkove poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo iná osoba samostatne hospodáriaca alebo spolupracujúci člen rodiny, sa započítavajú ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vymeriavacie základy, podľa ktorých sa určila výška poistného, avšak len ak bolo včas zaplatené poistné.

§ 15

(1)

Do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, sa zahŕňajú aj doby, v ktorých pracujúci nemal žiadny zárobok. Do tohto obdobia sa však nezahŕňajú

náhradné doby a doby, po ktoré sa z vážnych dôvodov prerušilo zamestnanie (§ 13 zákona),

doba materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky, aj keď pracujúci nemá nárok na peňažnú pomoc v materstve,

doba ošetrovania člena rodiny aj po uplynutí obdobia, po ktoré sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

doba uvedená v § 2 písm. c); ak sa pracujúci zúčastnil v tejto dobe výpomoci organizovanej národným výborom pre poľnohospodárske špičkové, sezónne alebo podobné krátkodobé práce, prihliadne sa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku na tento čas a na dosiahnutý zárobok, ak je to pre pracujúceho výhodnejšie.

(2)

Ak je to pre pracujúceho výhodnejšie, nezahŕňajú sa do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, doba učebného pomeru a štúdia, ani doba, po ktorú sa poskytoval vyrovnávací príspevok pracujúcej žene po prevedení na inú prácu pre ťarchavosť alebo materstvo; dosiahnuté príjmy v týchto dobách sa potom nezapočítavajú do hrubého zárobku.

(3)

Ak sa náhradná doba kryje s dobou zamestnania, hľadí sa na dobu zamestnania a na príjmy v nej dosiahnuté, ak je to pre pracujúceho výhodnejšie.

(4)

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku stal čiastočne invalidným (úplne invalidným) a v čase požívania dôchodku nebo, zamestnaný, čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok sa vymeriava vždy z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný doterajší dôchodok.

(5)

Ak sa starobný dôchodok vymeral z priemerného mesačného (ročného) zárobku, zvýšenie dôchodku sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

(6)

Za obdobie, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok pracujúceho uvoľneného zo zamestnania z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 písm. a) č. 4, prípadne prevedeného na inú prácu, sa na jeho žiadosť určí doba 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom došlo k uvoľneniu (prevedeniu) pracujúceho, ak je to pre neho výhodnejšie.

§ 16

Rok prvého vstupu do zamestnania Rok výstupu zo zamestnania

(1)

Ak rok prvého vstupu do zamestnania (§ 10 zákona) spadá do obdobia posledných 10 alebo 5 kalendárnych rokov, za ktoré sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, vypočítava sa tento zárobok aj za kratší čas 10 (5) rokov z hrubých zárobkov dosiahnutých za kalendárne roky po roku prvého vstupu do zamestnania. Ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva, je rokom jeho prvého vstupu do zamestnania kalendárny rok, v ktorom začal pracovať v rozsahu určenom v § 10 ods. 4 prvej vete zákona.

(2)

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu zamestnania ani na zárobky dosiahnuté v kalendárnom roku,

v ktorom pracujúci prvýkrát vstúpil do zamestnania,

v ktorom pracujúcemu vznikol nárok na dôchodok alebo v ktorom pracujúci skončil zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 14 ods. 2 a 3 zákona);

ak však zamestnanie trvalo po celý tento rok, prihliada sa aj na zárobky v ňom dosiahnuté.

(3)

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je aj rokom prvého vstupu do zamestnania, priemerný mesačný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu zamestnania; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prvého vstupu do zamestnania.

§ 17

Výchova dieťaťa

K § 16 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 2 zákona

(1)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak žena sa stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

(2)

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená tiež, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti alebo zomrelo. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti.

§ 18

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní

K § 20 až 22 zákona

Pre účely zvýšenia nároku na starobný dôchodok sa posudzuje zamestnanie vykonávané po vzniku tohto nároku v cudzine rovnako ako zamestnanie v Československej socialistickej republike, len ak to vyplýva z medzinárodného dohovoru alebo ak ide o pracovníkov v zahraničí (§ 48), expertov (§ 50) a občanov uvedených v § 52.

Úplná (čiastočná) invalidita

(§ 19-30)

§ 19

K § 25 ods. 3 zákona

(1)

Za dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

(2)

Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracujúceho; takým zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe).

(3)

Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracujúcemu celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a nie sú v ňom dostatočne využité jeho predošlé schopnosti, takže z hľadiska spoločenských záujmov sa nevyžaduje, aby pracujúci vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Predošlými schopnosťami pracujúceho sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako aj znalosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v organizáciách alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

§ 20

K § 25 ods. 4 zákona

(1)

Za podstatný pokles zárobku pracujúceho sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov za posledných šesť mesiacov (§ 14 a 15) je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 14 ods. 4 zákona. Ak však ide o dôchodok, ktorý podľa predošlých predpisov nebol určený z priemerného mesačného (ročného) zárobku (priemernej mesačnej pracovnej odmeny), alebo ak sa pracujúci stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie alebo ak po priznaní dôchodku došlo k podstatným zmenám v mzdových pomeroch pracujúcich, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracujúceho spravidla za posledných šesť mesiacov s priemernou mzdou obvykle dosahovanou v zamestnaní, ktoré pracujúci vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok.

(2)

Ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva, pre posúdenie podstatného poklesu zárobku sa zisťuje priemer jeho hrubých zárobkov za posledných 12 mesiacov.

(3)

Ak hrubý zárobok pracujúceho (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1200 Kčs mesačne, podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú.

(4)

Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracujúceho a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

(5)

Obzvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracujúceho v úkole a pod.

(6)

Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracujúci stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, znalosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracujúceho, a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

§ 21

K § 27, § 55 ods. 4 a § 56 ods. 4 zákona

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie na zdraví následkom účasti na odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak povahou prípadu nie je táto súvislosť vylúčená.

§ 22

K § 27 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona

(1)

Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze, má pracujúci aj pri úraze, ktorý utrpel pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 67. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 14 zákona) považuje najmenej suma 1200 Kčs.

(2)

Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe k tejto vyhláške, ak vznikli za podmienok tam určených.

§ 23

K § 32 ods. 3 zákona

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zrejmými chorobnými príznakmi alebo vadami (napr. stav po amputovaní končatiny), pre ktoré pracujúci môže vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracujúcimi žijúcimi v podobnom prostredí.

§ 24

Krátenie vdovského dôchodku

K § 39 a § 68 ods. 2 zákona

(1)

Príjmom zo zárobkovej činnosti je príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne konanej. Do príjmu sa zahŕňajú aj peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahradzujúce ušlý zárobok zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

(2)

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(3)

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 40 ods. 3 zákona.

(4)

Krátenie vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa vykoná najprv dočasne podľa príjmu pravdepodobne očakávaného na podklade oznámenia dôchodkyne alebo organizácie, pre ktorú dôchodkyňa pracuje; takto krátený dôchodok sa vypláca ako preddavok. Po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodkyne alebo po skoršom ukončení tejto činnosti sa zistí hrubý príjem z tejto činnosti, krátenie sa upraví podľa priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v tomto čase a vyplatené preddavky sa zúčtujú. Ak dôchodkyňa pokračuje v zárobkovej činnosti, dôchodok na naďalej vypláca v preddavkovaných čiastkach zodpovedajúcich novej úprave krátenia a preddavky sa zúčtujú po uplynutí 12 mesiacov.

(5)

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vykoná sa najprv úprava dôchodku podľa § 65 ods. 2 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku s takýmto príjmom.

(6)

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším starobným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom úhrn dôchodkov po krátení nesmie byť nižší, ako by činil samotný starobný dôchodok (dôchodok za výsluhu rokov), prípadne znížený pri zamestnaní (pre súbeh so zárobkom); pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným dôchodkom (čiastočným invalidným dôchodkom, čiastočným dôchodkom za výsluhu rokov) a so zárobkom nesmie byť úhrn dôchodkov po krátení nižší, ako by činil samotný invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok. čiastočný dôchodok za výsluhu rokov).

§ 25

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie

K § 40 ods. 3 písm. a), § 46 ods. 5 a § 73 ods. 3 zákona

(1)

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje

príprava v učebnom pomere,¹⁶)

príprava v pracovnom pomere,¹⁷)

príprava na povolanie v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,¹⁸)

štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie,¹⁹) s výnimkou štúdia popri zamestnaní (externého, diaľkového, večerného a pod.) a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej služby.

(2)

Za dobu štúdia sa považuje aj

doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa bez prerušenia pokračuje v ďalšom štúdiu,

doba školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať trvalú pracovnú činnosť,

doba po absolvovaní školy, ktorá je v jednotlivých odboroch určená na vykonanie záverečnej skúšky alebo obhájenie diplomovej práce, najdlhšie však doba jedného roka, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,

štúdium na iných školách alebo v kurzoch, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. d).

§ 26

Vlastný príjem dieťaťa

K § 40 ods. 4 a 6, § 46 ods. 5, § 73 ods. 3 a § 78 ods. 5 a 6 zákona

(1)

Pri posudzovaní nároku na sirotský dôchodok, výchovné a zaopatrovací príspevok sa do vlastného príjmu dieťaťa nezahŕňajú

štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,

hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností o prázdninách,

výživné poskytované na dieťa,

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

materský príspevok,

príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti,

zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu na tej istej alebo inej škole, zárobok za prácu v dobe školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť, ako aj zárobok, ktorý učeň alebo mladistvý pripravujúci sa v pracovnom pomere na budúce povolanie získal v dobe svojej dovolenky na zotavenie, a zárobok, ktorý učeň (vyučený pracovník) získal v dobe školských prázdnin, ak sa v nasledujúcom školskom roku stane účastníkom denného štúdia,

zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode so školskými orgánmi,

ch)

príležitostný zárobok za výpomocné alebo za obdobné dočasné práce, ako aj odmena za práce podľa dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru.²⁰)

(2)

Do vlastného príjmu dieťaťa sa ďalej nezahŕňa

ak ide o výchovné, sirotský dôchodok a zaopatrovací príspevok,

ak ide o sirotský dôchodok, zaopatrovací príspevok a

ak ide o zaopatrovací príspevok, sirotský dôchodok.

(3)

Pre posúdenie výšky príjmu pripadajúceho na člena rodiny (§ 40 ods. 6 zákona) sa považuje za člena rodiny aj počaté dieťa.

§ 27

Iný príjem dôchodcu Rodinní príslušníci dôchodcu

K § 42 ods. 1, 2 a 4 zákona

(1)

Pre nárok na úpravu dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, sa rozumejú iným príjmom dôchodcu čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti, čistý príjem z nehnuteľnosti, príjem z výživného a sumy, ktoré poskytuje dôchodcovi platiteľ dani zo mzdy požívajúci na dôchodcu zľavu na tejto dani.²¹) Naturálne požitky sa započítavajú rovnakou hodnotou, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy.²²) Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vymeranie príslušnej dane (poľnohospodárskej, dane z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší ako tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol plne pracovať pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos.

(2)

Za iný príjem dôchodcu sa nepovažuje hodnota ústavného zaopatrenia dôchodcu umiestneného v ústave sociálnej starostlivosti ani sumy, ktoré platia občania majúci voči dôchodcovi vyživovaciu povinnosť na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

(3)

Za rodinných príslušníkov dôchodcu, pokiaľ s ním žijú v spoločnej domácnosti a sú na neho odkázaní výživou, sa považujú

manželka (manžel),

deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie predpísaným výcvikom (štúdiom) alebo sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú invalidné [§ 40 ods. 3 písm. a) a d) zákona],

deti, ktoré prevzal dôchodca do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených pod písm. b),

rodičia, prarodičia, svokor a svokra,

sestra alebo dcéra, ktorá ovdovenému alebo rozvedenému dôchodcovi vedie domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

družka (druh), pokiaľ žije s dôchodcom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace a nemá vlastný dôchodok.

§ 28

Sociálny dôchodok

K § 45 zákona

(1)

Za potrebného sa považuje občan, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami ani výživným (príspevkom na výživu) od iných osôb.

(2)

Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak

jednotlivá osoba je odkázaná na príjem nedosahujúci 780 Kčs mesačne alebo manželská dvojica (druh a družka) na príjem nedosahujúci 1330 Kčs mesačne,

užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá neprevyšuje výmeru 0,5 ha a v horskej oblasti 2 ha.

(3)

Pri posudzovaní potrebnosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, ak by sa jej plnením ohrozila slušná životná miera povinného alebo príslušníka jeho rodiny.

§ 29

Stupne bezvládnosti

K § 47 zákona

(1)

Čiastočne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (napr.pri umývaní, česaní, obliekaní).

(2)

Prevažne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch (napr.pri chôdzi, pri výkone fyziologickej potreby).

(3)

Úplne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje trvalé ošetrovanie a pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.

§ 30

Účastníci civilnej obrany, prípravy na obranu a brannej výchovy

K § 49 zákona

(1)

Za účasť na civilnej obrane, na príprave na obranu Československej socialistickej republiky a za účasť na brannej výchove podľa predpisov o brannej výchove sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako civilná obrana, príprava na obranu alebo ako branná výchova a je aj tak vykonávaná.

(2)

Úraz utrpený pri účasti no vojenskej príprave na vysokých školách sa posudzuje ako úraz pri účasti na brannej výchove.

(3)

Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri akciách uvedených v predchádzajúcich odsekoch alebo v priamej súvislosti s nimi, je povinný to ohlásiť bez meškania organizácii, ktorá akciu usporiadala; to obdobne platí pre pozostalých po ňom.

(4)

Organizácia, ktorá usporiada akciu uvedenú v odsekoch 1 a 2, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nárokov podľa zákona, a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenie. Je aj povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) najneskôr do ôsmich dní po vykonanom vyšetrovaní príslušnému národnému výboru.

DRUHÝ DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÁVKACH (§ 31-32)

K § 46, § 63 ods. 1 a § 64 ods. 2 zákona

(§ 31-32)

§ 31

Súbeh nárokov na výchovné a prídavky na deti Súbeh nárokov na starobný dôchodok a nemocenské

(1)

Ak patrí výchovné k dôchodku na dieťa za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe), na výchovnom sa vyplatí len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.

(2)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplácané za dlhšiu dobu, ako určujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe).²³)

§ 32

Výplata dávok inej osobe

Ak to vyžaduje výživa detí a manželky dôchodcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie ako jeden mesiac, alebo bol vzatý do väzby, aby sa im vyplácala časť dôchodku, vypláca sa manželke a deťom dôchodcu časť jeho dôchodku až do výšky 60 %; pritom sa hľadí najmä na čiastky z pracovnej odmeny odsúdeného, ktoré sa poskytujú na úhradu potrieb rodiny, a na to, či manželka dôchodcu sa stará o deti a či sa môže zapojiť do práce.

TRETÍ DIEL

ZABEZPEČENIE DÔCHODCOV NIEKTORÝMI ĎALŠÍMI DÁVKAMI (§ 33)

K § 72 zákona

(§ 33)

§ 33

(1)

Dávky uvedené v § 72 zákona na poskytujú dôchodcom, ak sa podmienky pre nárok na tieto dávky splnili v dobe,

keď dôchodca poberá dôchodok,

keď sa dôchodok nevypláca, avšak nárok na dôchodok trvá,

keď sa dôchodok odňal, avšak rozhodnutie o odňatí dôchodku doteraz sa nestalo právoplatným,

trvania ochrannej lehoty 42 dní, ktorá začína dňom nasledujúcim po dni, keď rozhodnutie o odňatí dôchodku sa stalo právoplatným. Ak však pred uplynutím tejto lehoty vznikne nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe, nemocenská starostlivosť) podľa iných predpisov, končí ochranná lehota dňom vzniku tohto poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti).

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na dôchodcov, ktorí v čase poberania dôchodku sa zúčastnili nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti) ako pracujúci a ktorým z tohto poistenia doteraz plynie ochranná lehota.

(3)

Za podmienok určených v predchádzajúcich odsekoch sa poskytujú dávky uvedené v § 72 zákona aj

manželke (manželovi),

deťom do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie predpísaným výcvikom (štúdiom) alebo sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú invalidné [§ 40 ods. 3 písm. c) a d) zákona]; pokiaľ sú výživou prevažne odkázané na dôchodcu,

deťom, ktoré dôchodca prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, vnukom a súrodencom, za podmienok uvedených pod písmenom b),

rodičom, prarodičom, svokrovi a svokre,

sestre alebo dcére, ktorá ovdovelému alebo rozvedenému dôchodcovi vedie domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

družke, pokiaľ s dôchodcom žije v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.

(4)

Dávky uvedené v § 72 zákona sa poskytujú aj rozvedenej manželke (manželovi) dôchodcu, pokiaľ má dôchodca voči nej vyživovaciu povinnosť.

ŠTVRTÝ DIEL

ZABEZPEČENIE ČLENOV RODÍN OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH (§ 34-42)

§ 34

Služba v ozbrojených silách

K § 73 ods. 1, § 77 ods. 2 a § 78 zákona

(1)

Službou v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, pokiaľ nejde o službu vojaka z povolania, sa rozumie

v § 73 ods. 1 zákona základná služba (§ 27 branného zákona č. 92/1949 Zb. v znení zákona č. 19/1958 Zb.) a náhradná služba (§ 28 branného zákona),

v § 77 ods. 2 a § 78 zákona tieto služby:

vojenské cvičenie (§ 39 branného zákona),

ďalšia služba (§ 37 branného zákona), pokiaľ vojak nie je hmotne zabezpečený obdobne ako vojak z povolania,

mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 branného zákona),

zvláštna služba (§ 46 ods. 2 branného zákona), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti,

osobné úkony pre potreby ozbrojených síl (§ 45 branného zákona).

(2)

Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, nadväzujúca služba sa z hľadiska nárokov na zaopatrovací príspevok posudzuje ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

§ 35

Výklad niektorých pojmov

K § 73 ods. 2 písm. b), c) a e) zákona

(1)

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje napr. ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ktoré nie je invalidné (ods. 2), ak starostlivosť oň nie je možné zabezpečiť inak. Pri družke sa za takýto vážny dôvod považuje len ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, ak vojak uznal podľa zákona svoje otcovstvo k počatému dieťaťu, alebo starostlivosť družky o dieťa vojaka za podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.

(2)

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie naroveň starostlivosti o invalidné dieťa najdlhšie do 26. roku veku, ak potrebuje stálu starostlivosť a nie je umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti.

§ 36

Príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka

K § 73 ods. 4 zákona

Príspevok na úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené sa môžu poskytovať až do sumy 150 Kčs mesačne

slobodnému, ovdovelému, rozvedenému alebo inak osamelému vojakovi, ktorého byt v čase výkonu základnej (náhradnej) služby vojaka nikto iný neužíva,

vojakovi, ak z čistého príjmu členov spoločnej domácnosti vojaka pripadá na jedného člena najviac 650 Kčs mesačne;²⁴) ak je manželka (družka) ťarchavá, pripočíta sa jeden člen domácnosti naviac.

§ 37

Hrubý zárobok

K § 74 ods. 3 zákona

(1)

Hrubými zárobkami vojaka na účely zaopatrovacieho príspevku sú zárobky, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku v dôchodkovom zabezpečení s výnimkou sumy príspevku uvedeného v § 14 ods. 1 písm. c) č. 6; pre určenie hrubých zárobkov učňov platí ustanovenie § 45, a ak ide o študentov, ustanovenie § 60. Ak ide o umelca (§ 39 ods. 1), hrubými zárobkami sa rozumie ročný príjem, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu základnej (náhradnej) služby do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 75 ods. 1 a 2). Ak je vojakom jednotlivo hospodáriaci roľník, iná samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby, hrubými zárobkami sa rozumie suma 1000 Kčs mesačne.

(2)

Z doby rozhodujúcej pre výpočet priemeru hrubých zárobkov vojaka sa vylučuje doba služby v ozbrojených silách, doba pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba odborného a politického školenia; ak sa tieto doby vylučujú, nezapočítavajú sa ani príjmy v nich dosiahnuté.

§ 38

Krátenie zaopatrovacieho príspevku manželky (družky)

K § 74 ods. 4 zákona

Na krátenie zaopatrovacieho príspevku manželky (družky) vojaka pri súbehu s príjmom sú zárobkovej činnosti obdobne platia ustanovenia platné na krátenie vdovského dôchodku (§ 24) s tou odchýlkou, že sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti manželky (družky) vojaka zisťuje za obdobie šiestich mesiacov.

§ 39

Náhrada príjmu umelcom v čase vojenského cvičenia

K § 77 ods. 2 zákona

(1)

Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, novinárom, výkonným umelcom a artistom (§ 72) pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách s výnimkou základnej (náhradnej) služby patrí náhrada príjmu, ak bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) mali účasť na povinnom dôchodkovom zabezpečení umelcov (§ 73 ods. 1) aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.

(2)

Do doby trojmesačného povinného dôchodkového zabezpečenia umelcov pred nastúpením vojenského cvičenia (inej služby) sa započítavajú aj doby jeho dôchodkového zabezpečenia, ak bezprostredne predchádzali umeleckej činnosti.

(3)

Náhrada príjmu za každý mesiac vojenského cvičenia (inej služby) je

50 % priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý nevyživuje žiadnu osobu,

65 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje aspoň jednu osobu,

90 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje aspoň dve osoby, a

95 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje tri alebo viac osôb.

(4)

Priemerným mesačným príjmom umelca sa rozumie dvanástina ročného príjmu, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu vojenského cvičenia (inej služby) do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 75); ak priemerný mesačný príjem prevyšuje sumu 3000 Kčs, náhrada príjmu sa vypočítava len z tejto sumy.

(5)

Náhrada príjmu umelca sa znižuje o sumy, ktoré umelec príjme za svoju umeleckú činnosť vykonávanú v čase vojenského cvičenia (inej služby).

(6)

Pokiaľ ide o okruh osôb, na ktoré sa prihliada pre určenie výšky náhrady príjmu, a ďalšie podmienky, platia ustanovenia § 78 ods. 5 zákona a § 41 ods. 2.

§ 40

Výplata zaopatrovacieho príspevku a náhrady príjmu umelca

K § 75 ods. 1 zákona

Zaopatrovací príspevok (náhrada príjmu umelca) sa zaokrúhľuje na celé koruny hore a vypláca sa v určenom výplatnom termíne na bežný mesiac. Za časť kalendárneho mesiaca sa vypláca za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačného zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca).

§ 41

Započítateľné príjmy na náhradu ušlej pracovnej odmeny

K § 78 ods. 4 a 6 zákona

(1)

Príjmom z pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva sa rozumejú príjmy uvedené v § 14 ods. 1 písm. c) č. 1 až 5.

(2)

Pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva sa do vlastného príjmu plnoletých detí a iných občanov uvedených v § 78 ods. 5 písm. b), c) a e) zákona nezahŕňajú príjmy uvedené v § 26 ods. 1; ďalej sa neprihliada na prídavky na deti, výchovné, sirotský dôchodok a na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti.

(3)

Sumy príjmov občanov, ku ktorým sa prihliada pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva [§ 78 ods. 5 písm. b), c) a e) zákona] sú 650 Kčs mesačne; ale ak ide o deti (§ 78 ods. 5 písm. b) a c) zákona) pripravujúce sa na budúce povolanie denným štúdiom alebo v učebnom pomere, o pozostalých po účastníkovi odboja, ktorým sa dôchodok priznal podľa § 57 ods. 2 a 5, § 59 ods. 2 a § 60 zákona, o požívateľov dôchodkov upravených ako jediný zdroj príjmu alebo o invalidov z mladosti (§ 32 ods. 2 zákona), sú tieto sumy 780 Kčs mesačne.

§ 42

Uplatnenie nároku

K § 110 ods. 5 zákona

O poskytnutí zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca) rozhoduje príslušný národný výbor, v obvode ktorého mal vojak posledné bydlisko pred nástupom vojenskej služby. Tento národný výbor o priznaní zaopatrovacieho príspevku vyrozumie aj vojenský útvar, ktorého je vojak príslušníkom; vojenský útvar skončenie vojenskej služby vojaka oznamuje národnému výboru.²⁵)

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÉ SKUPINY PRACUJÚCICH (§ 43-97)

PRVÝ DIEL

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÝCH PRACOVNÍKOV V PRACOVNOM POMERE A PRE PRACUJÚCICH S OBDOBNÝMI PRÁVAMI A POVINNOSŤAMI AKO PRACOVNÍCI (§ 43-71)

K § 172 zákona

Domácki pracovníci

(§ 43-47)

§ 43

Do doby zamestnania domáckeho pracovníka sa započítavajú len kalendárne mesiace, za ktoré domácky pracovník dosiahol zárobok aspoň 120 Kčs. kalendárne mesiace, za ktoré domácky pracovník tento zárobok nedosiahol, sa však započítavajú aj, ak

domácky pracovník bol práceneschopný podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracujúcich v pracovnom pomere alebo mu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám, ak pritom mal nárok na nemocenské alebo prácu nemohol konať z iných dôvodov, avšak po dobu, keď prácu nekonal, mal nárok na náhradu mzdy,

domácky pracovník počas mesiaca konal službu v ozbrojených silách alebo sa z nej vrátil,

domácka pracovníčka bola na materskej alebo ďalšej materskej dovolenke a pritom mala nárok na peňažnú pomoc v materstve.

§ 44

(1)

Za hrubý zárobok domáckeho pracovníka v kalendárnom mesiaci sa považuje hrubá mzda [§ 14 ods. 1 písm. a) č. 1 a 2] za odvedenú prácu, ktorá domáckemu pracovníkovi bola zúčtovaná za tento mesiac, včítane náhrady mzdy. Do zárobku sa nezapočítavajú režijné náhrady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník zaobstaráva na vlastný náklad.

(2)

Hrubý zárobok sa započítava aj za kalendárne mesiace, ktoré nie je možné započítavať do doby zamestnania; aj tieto mesiace sa zahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

(3)

Hrubý zárobok domáckeho pracovníka sa započítava pre zistenie priemerného mesačného zárobku, len pokiaľ neprekročí priemerný hrubý zárobok pracovníka vykonávajúceho v tom istom čase rovnaké zamestnanie v organizácii, pre ktorú domácky pracovník pracoval.

§ 45

Učni

(1)

Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 1200 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, za hrubý zárobok učňa sa považuje, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

(2)

Pracovným úrazom učňa je aj úraz, ktorý učeň utrpel při výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

(3)

Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov obdobne platia pre pracujúcich, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením mimo učebného pomeru,²⁶) a pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná na povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer.

§ 46

Sezónni a kampaňoví pracovníci

(1)

Do doby zamestnania sezónneho alebo kampaňového pracovníka²⁷) sa započítavajú len kalendárne mesiace, v ktorých dosiahol hrubý zárobok aspoň 1200 Kčs. Ak pracovník odpracoval v poľnohospodárstve alebo v lesníctve na sezónnych alebo kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a v tomto roku dosiahol hrubý zárobok za tieto práce aspoň 3000 Kčs, do doby zamestnania sa započítava celý kalendárny rok.

(2)

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku výkonom sezónnych alebo kampaňových prác, teda aj mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

§ 47

Pracovníci na nepravidelnú výpomoc

(1)

Za dobu zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc²⁸) sa považuje každý kalendárny mesiac, v ktorom pracoval viac ako šesť dní a dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs.

(2)

Ustanovenie § 46 ods. 2 tu platí obdobne.

Pracovníci v zahraničí

(§ 48-49)

§ 48

(1)

Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, majú trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

(2)

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

(3)

Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, za hrubý zárobok sa považuje suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

(4)

Ak hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov je nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí, za hrubý zárobok sa považuje táto mesačná mzda (plat; ak však v období 12 kalendárnych mesiacov došlo k trvalej zmene základnej mzdY (platu) pracovníka, za hrubý zárobok sa považuje mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.

(5)

Zahraničný prídavok, prípadne iní príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 49

Ak pracovníkovi v čase jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, táto organizácia oznámi údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.

Experti v zahraničí

(§ 50-53)

§ 50

(1)

Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

(2)

Rovnako ako experti sa v dôchodkovom zabezpečení posudzujú pracovníci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a v zahraničí potrebujú štipendium.

(3)

Na účely dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, sú za ňu však odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracovníci sú zabezpečení podľa § 48 a 49.

§ 51

Za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu v priemere patrila za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Ustanovenie § 48 ods.4 časť vety za bodkočiarkou platí aj tu.

§ 52

Ustanovenia § 48 až 51 sa nevzťahujú

na pracovníkov - členov posádok československých dopravných prostriedkov a na pracovníkov, ktorých zamestnanie spočíva v inej činnosti v československom dopravnom prostriedku;

na pracovníkov vyslaných na zahraničnú pracovnú cestu, ktorým sa po dobu tejto pracovnej cesty poskytuje náhrada výdavkov;

na pracujúcich, ktorí v čase odchodu do zahraničia sú povinne zabezpečení podľa ustanovení o dôchodkovom zabezpečení umelcov (§ 72 a nasl.), ktorým aj počas ich činnosti v zahraničí sa zachovávajú podmienky na ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia;

na členov jednotných roľníckych družstiev, ktorým aj počas ich činnosti v zahraničí sa zachovávajú podmienky na ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia.

§ 53

Poslanci zákonodarných zborov

(1)

Poslancom zákonodarných zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú celkom uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítava tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru namiesto tejto náhrady priznal osobný funkčný príplatok,započítava sa aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítavajú v plnom rozsahu.

(2)

Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz.

Poslanci národných výborov

(§ 54-59)

§ 54

(1)

S účinnosťou od 9. mája 1945 sa na dôchodkovom zabezpečení zúčastňujú predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak

sú plne uvoľnení na výkon tejto funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti (dlhodobe uvoľnení poslanci) alebo

pre výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu zamestnania dôchodkove zabezpečení ako pracujúci alebo

sú požívateľmi invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov a vykonávajú funkciu aspoň po polovicu neskráteného pracovného času alebo

spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo požívajú iný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia a vykonávajú funkciu plne uvoľneného funkcionára.

(2)

Úraz, ktorý poslanec utrpí pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz.

§ 55

(1)

Ak poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54 ani z iného dôvodu, utrpel úraz a následkom tohto úrazu sa stal úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok vo výške, ktorá mu patrí pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs.

(2)

Ak poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku a z dôchodkového zabezpečenia, nevykonáva zamestnanie a ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54, utrpel úraz a tento úraz mu spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ktorý mu patrí pri pracovnom úraze, z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs.

(3)

Ak poslanec národného výboru, ktorý bol pre prípad úrazu zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, zomrel, pozostalým patria po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodku určeného podľa týchto odsekov.

(4)

Úrazom sa tu rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 54 ods. 2.

§ 56

(1)

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 54, ale je dôchodkove zabezpečený ako pracujúci, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku; poslancom národného výboru uvedeným v § 54 ods. 1 pod písm. b) a c)^28a) sa tieto odmeny započítavajú, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, nehľadí sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

Náhrady ušlého zárobku, ktoré poskytuje národný výbor, prípadne iný orgán poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku.

(3)

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť alebo príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia písomne oznámiť výšku odmien, prípadne náhrad ušlého zárobku poskytnutých za obdobie rozhodujúce pre zistenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 3 zákona).

§ 57

Členovia orgánov ľudovej kontroly

Na dôchodkové zabezpečenie členov orgánov ľudovej kontroly²⁹) obdobne platia ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení poslancov národných výborov.

§ 58

Sudcovia z ľudu

Sudcovia z ľudu, ktorí je dôchodkove zabezpečený jako pracujúci, sa na určenie priemerného mesačného zárobku započítavajú aj paušálne náhrady poskytované podľa osobitných predpisov.³⁰)

§ 59

Advokáti

(1)

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za dobu zamestnania.

(2)

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

Študenti

(§ 60-62)

§ 60

(1)

Za hrubý zárobok študenta sa považuje suma 1200 Kčs mesačne.

(2)

Ak študent pri práci vo výrobe dosiahol v niektorom mesiaci vyšší hrubý zárobok ako 1200 Kčs mesačne, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci hrubý zárobok skutočne dosiahnutý. Ak sa študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel v súvislosti s ňou, za hrubý zárobok študenta, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, sa považuje hrubý zárobok, ktorý by dosiahol pri práci vo výrobe, keby ju konal po celý pracovný čas určený právnymi predpismi pre príslušné pracovné odvetvie.

(3)

Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent utrpel

pri vyučovaní alebo v súvislosti s ním,³¹)

pri práci vo výrobe alebo prevádzkovej praxi v organizácii alebo v súvislosti s nimi;

ustanovenie § 27 ods. 1 druhá veta písm. a) a písm. c) až e) zákona platí obdobne.

§ 61

(1)

Do doby zamestnania pracujúcich, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava aj doba neplateného pracovného voľna, ktoré im bolo organizáciou poskytnuté na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie § 60 ods. 1 a 2.

(2)

Doba neplateného pracovného voľna sa pre výpočet priemerného mesačného zárobku považuje za náhradnú dobu.

(3)

Na hospodárske zabezpečenie, ktoré účastníkom štúdia popri zamestnaní poskytuje organizácia v dobe neplateného pracovného voľna, sa pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia neprihliada.

(4)

Ak pracujúci, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, utrpí úraz za okolností, ktoré sú uvedené v § 60 ods. 3, taký úraz sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

§ 62

Vedeckí a umeleckí ašpiranti

(1)

Pracovným úrazom vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz, ktorý utrpel pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých a umeleckých ašpirantov alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie § 27 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

(2)

Za hrubý zárobok vedeckého alebo umeleckého ašpiranta sa považuje štipendium a odmeny vyplácané za činnosť vykonávanú podľa organizačného alebo študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov ; za hrubý zárobok ašpiranta vyslaného na školenie do cudziny sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo, keby sa školil v Československej socialistickej republike.

(3)

Úraz, ktorý utrpí vedecký (umelecký) ašpirant - externista dôchodkove zabezpečený ako pracujúci pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých (umeleckých) ašpirantov - externistov alebo v súvislosti s touto činnosťou, sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby

(§ 63-66)

§ 63

Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby (opatrovateľov) sa od 1. januára 1957 započítava každý kalendárny mesiac, za ktorý opatrovateľ dosiahol odmenu za výkon opatrovateľskej služby aspoň 400 Kčs. kalendárne mesiace, za ktoré opatrovateľ túto odmenu nedosiahol, sa však započítavajú tiež, ak

bol práceneschopný podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov alebo mu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám, ak pritom mal nárok na nemocenské,

počas mesiaca konal službu v ozbrojených silách alebo sa z nej vrátil,

sa mu poskytla kúpeľná starostlivosť podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov,

opatrovateľka bola na materskej alebo na ďalšej materskej dovolenke a pritom mala nárok na peňažnú pomoc v materstve.

§ 64

(1)

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

(2)

Pri určení priemerného mesačného zárobku sa započítavajú aj odmeny, ktoré nedosahujú sumy 400 Kčs mesačne; mesiace, za ktoré opatrovateľ dosiahol túto nižšiu odmenu, sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

§ 65

(1)

Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 63) sa považuje úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takýmto úkonom.

(2)

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo zomrel následkom pracovného úrazu, vymeria sa invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určia aj dávky pozostalých.

§ 66

Odsúdení

(1)

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhodujem či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.

(2)

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkove zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

(3)

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, na určenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 4 zákona) sa započítava náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

(4)

Pre odsúdeného, ktorý je počas výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platí ustanovenie § 45.

(5)

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený počas výkonu trestu konal dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak pri výkone týchto prác utrpel pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služby Zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní správnej komisie národného výboru o úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného.

(6)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, odsúdený podáva prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu. Na vedenie evidencie a podávanie hlásenia a odsúdených obdobne platia ustanovenia § 153 ods. 1, § 154 ods. 1, § 155, § 156 ods. 1, § 157, 158 a 159. Ak sa podľa § 32 vypláca manželke a deťom odsúdeného časť jeho dôchodku, nápravnovýchovný ústav je povinný hlásiť orgánu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výšku pracovných odmien odsúdeného vždy sa obdobie 6 mesiacov. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný bez meškania ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vo všetkých prípadoch.

(7)

Dôchodkove zabezpečení podľa predchádzajúcich odsekov sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v ods. 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný ohlásiť do jedného týždňa príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom akejkoľvek dávky dôchodkového zabezpečenia.

Dôchodkové zabezpečenia pre prípad úrazu utrpeného za osobitných okolností

(§ 67-71)

K § 4 písm. c) zákona

(§ 67-68)

§ 67

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa poskytuje pre úplnú (čiastočnú) invaliditu spôsobenú úrazom, ktorý utrpel

členovia komisií národných výborov, spolupracovníci orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z ľudu a iní funkcionári pri výkone verejnej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, pokiaľ nie sú dôchodkove zabezpečení už podľa predchádzajúcich ustanovení;

dobrovolní požiarnici, ako aj občania, ktorí sa pribrali na pomoc alebo konajú povinnosť v odbore požiarnej ochrany, pri plnení úloh v odbore požiarnej ochrany, počítajúc do toho aj potrebný výcvik alebo pri zásahu proti živelným pohromám alebo nehodám a pri odstraňovaní ich následkov;

zdravotníci, funkcionári a členovia Československého červeného kríža pri priamej účasti na vykonávaní úloh tejto organizácie, počítajúc do toho aj potrebný výcvik, ktorí sa pribrali na pomocné akcie spadajúce do pôsobnosti Československého červeného kríža pri súčinnosti na vykonávaní týchto úkonov;

darcovia krvi pri účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi;

dobrovoľní členovia Horskej služby pri plnení úloh Horskej služby;

dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby pri úkone tejto služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takou úlohou, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa predchádzajúcich ustanovení (§ 63 až 65);

občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pri vykonávaní prípravy na pracovné uplatnenie;

účastníci organizovanej telesnej výchovy, ktorí dokončili povinnú školskú dochádzku, s výnimkou účastníkov zo zahraničia, ak sa im prihodil úraz cvičencom, športovcom, turistom alebo ako dobrovoľným organizačným a výchovným pracovníkom pri činnosti vykonávanej podľa pokynov príslušného vedúceho alebo telovýchovnej zložky, ktorá poskytuje príležitosť na túto činnosť v súlade s príslušnými pravidlami a poriadkami;

ch)

účastníci krátkodobých alebo neplatených brigád (§ 69);

občania pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaním následkov živelných pohrôm alebo pri inej záslužnej činnosti vykonávanej v prospech celku.

(2)

Úrazu uvedenému v predchádzajúcom odseku sa kladie na roveň ochorenie prenosnými a parazitárnymi chorobami, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v predchádzajúcom odseku.

§ 68

(1)

Dôchodok sa vymeriava vo výške patriacej pri pracovnom úraze z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok

z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania, a

ak ide o nepracujúceho požívateľa invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku, starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov), z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok.

(2)

Po zomretom následkom úrazu uvedeného v § 67 pozostalým patria dávky pozostalých.

Brigádnici

(§ 69-71)

§ 69

(1)

Krátkodobá ani neplatená brigádnická činnosť³²) sa nepovažujú na účely dôchodkového zabezpečenia za zamestnanie. Ak však pracovný pomer brigádnika k doterajšej organizácii trvá a organizácia poskytla brigádnikovi neplatené pracovné voľno na výkon brigádnickej činnosti,dni tohto neplateného pracovného voľna sa nezahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

(2)

Za brigádnikov sa považujú aj občania vypomáhajúci při svojpomocnej bytovej výstavbe (vykonávanej organizáciou alebo občanom) v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby.

(3)

Ak utrpel brigádnik pri brigádnickej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou pracovný úraz alebo ak ochorel chorobou z povolania v priamej súvislosti s brigádnickou činnosťou, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške prislúchajúcej pri pracovnom úraze, ak sú splnené ostatné určené podmienky.

(4)

Ak bol brigádnik bezprostredne pred nástupom na brigádnickú akciu dôchodkovo zabezpečený ako pracujúci, dôchodok sa vymeriava z jeho priemerného mesačného zárobku; ak je to pre brigádnika priaznivejšie, dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku, ktorý by mal podľa príslušných mzdových úprav pracujúci vykonávajúci obdobný druh práce, najviac však z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs. Ak nebol brigádnik dôchodkovo zabezpečený ako pracujúci alebo ak nebol dôchodkovo zabezpečený vôbec, dôchodok sa vymeria z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs.

§ 70

(1)

Organizácia, pre ktorú pracuje brigádnik, je povinná

menovite viesť zoznamy všetkých brigádnikov, u každého z nich vyznačiť dni, v ktorých brigádnik pracoval, a tieto zoznamy riadne uschovávať, prípadne ich predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia;

hlásiť úraz (chorobu z povolania) podľa predpisov o hlásení pracovných úrazoch.

(2)

Kto organizuje brigádnickú akciu, je povinný dať organizácii, pre ktorú sa akcia koná, podklady potrebné na splnenie úloh uvedených v predchádzajúcom odseku.

§ 71

Uplatnenie nároku pri úraze

Kto uplatňuje nárok podľa § 67 až 70, bez meškania oznámi úraz príslušnej organizácii alebo jej zložke. Táto organizácia ohlási úraz po vykonanom vyšetrovaní najneskôr do ôsmich dní príslušnému národnému výboru s výstižným opísaním okolností prípadu a je povinná aj naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku. Darca krvi ohlási úraz transfúznej stanici, kde daroval krv, alebo v ústave národného zdravia, u ktorého bol ošetrovaný; toto zariadenie plní povinnosti patriace podľa predchádzajúcej vety organizácii. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril úlohami opatrovateľskej služby.

DRUHÝ DIEL

ZABEZPEČENIE V CHOROBE, ZABEZPEČENIE MATKY A DIEŤAŤA A DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE UMELCOV (§ 72-84)

K § 3 písm. f) a § 172 zákona

Základné ustanovenia

(§ 72-76)

§ 72

Za umelcov sa podľa tohto dielu vyhlášky považujú spisovatelia (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, ktorí spĺňajú podmienky podľa ďalej uvedených ustanovení (ďalej len „umelci“); pri splnení tejto podmienky a ako výkonní umelci posudzujú aj hudobníci z povolania a estrádni umelci.³³)

§ 73

(1)

Umelci, ktorí

podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (§ 84 ods. 1) vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere,

nie sú už z iného dôvodu účastní na dôchodkovom zabezpečení,

nepožívajú starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, ani osobný dôchodok,

sú zúčastnení na zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkového zabezpečenia ako pracujúci s odchýlkami uvedenými v tomto diele vyhlášky (povinné zabezpečenie).

(2)

Umelci, ktorí

sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení alebo

požívajú niektorý z dôchodkov uvedených v odseku 1 písm. e),

sú s odchýlkami určenými v tomto diele vyhlášky zabezpečení, ak podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere, a prihlásia sa na zabezpečenie (dobrovoľné zabezpečenie).

(3)

Ak umelec uvedený v odseku 1 vykonáva súbežnú činnosť uvedenú v § 94, prípadne v § 97, je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako umelec podľa tohto dielu vyhlášky.

§ 74

Vznik a zánik zabezpečenia

(1)

Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov umelec začal sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká tiež dňom, od ktorého umelec už nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 73 ods. 1.

(2)

Dobrovoľné zabezpečenie umelca vzniká dňom, od ktorého sa umelec prihlásil na zabezpečenia, najskôr však od 1. januára toho roku, v ktorom prihláška na zabezpečenie došla orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky, a zaniká dňom, ktorým sa umelec odhlásil zo zabezpečenia, alebo v ktorom už nespĺňa niektorú z podmienok uvedenú v § 73 ods. 2, nie však skôr ako koncom kalendárneho mesiaca, v ktorom došla odhláška. Ak povinne zabezpečený umelec vstúpi do zamestnania, vzniká dobrovoľné zabezpečenie umelca dňom vstupu do zamestnania. Vstup do zamestnania je umelec povinný ohlásiť do 8 dní orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie umelcov a organizácií spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelca.

(3)

Doba umeleckej činnosti sa započítava ako doba zamestnania od 1. októbra 1948; pred týmto dňom, najskôr však od 9. mája 1945, ak aj v tomto období umelec spĺňal podmienky uvedené v § 73 ods. 1.

(4)

Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 ako doba zamestnania len doba, za ktorú sa zaplatil príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 76).

§ 75

Príjmové stupne

(1)

Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami:

ročný príjem Kčs	príjmový stupeň (mesačne) Kčs
	do 5 400	250
nad 5 400	do 11 400	500
nad 11 400	do 17 400	1 000
nad 17 400	do 23 400	1 500
nad 23 400	do 29 400	2 000
nad 29 400	do 35 400	2 500
nad 35 400	do 41 400	3 000
nad 41 400	do 47 400	3 500
nad 47 400	do 53 400	4 000
nad 53 400	do 59 400	4 500
nad 59 400		5 000

(2)

Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti (vedeckej alebo novinárskej činnosti) podrobený dani za kalendárny rok znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najviac však

o 60 % pri umeleckej činnosti v odbore sochárstva,

o 50 % pri inej výtvarnej činnosti a pri umeleckej fotografii a

o 40 % pri ostatnej umeleckej činnosti.

(3)

Do príjmových stupňov umelca zaraďuje orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vyjadrení príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. V prvom roku zabezpečenia sa umelec zaradí podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmena v zaradení do príjmového stupňa sa vykonáva pri podstatnej zmene príjmu vždy od začiatku toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, keď došlo ku zmene.

(4)

Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov.

§ 76

Úhrada dlžného príspevku

Príslušný národný výbor môže dlhovaný príspevok za dobu před 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; obdobne pritom platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí.³⁴) Dlhovaný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma však nesmie poklesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku.

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa

(§ 77-81)

§ 77

Dávky

(1)

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky:

kúpeľná starostlivosť,

nemocenské,

peňažná pomoc v materstve,

podpora pri narodení dieťaťa,

prídavky na deti,

pohrebné.

(2)

Pokiaľ sa ďalej neurčuje inak, poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku sa vykonáva podľa predpisov o poskytovaní obdobných dávok platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.³⁵)

§ 78

Kúpeľná starostlivosť

Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť za obdobných podmienok ako pracujúcim v pracovnom pomere a spôsobom, ktorý určia predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 79

Nemocenské

(1)

Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

(2)

Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

(3)

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a činí

v príjmovom stupni Kčs mesačne	za kalendárny deň Kčs
250	7
500	13
1 000	26
1 500	40
2 000	52
2 500	64
3 000	70
3 500 a vyššie	74

(4)

Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského určená v predchádzajúcom odseku o 20 %.

(5)

Nemocenské sa pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu môže zvýšiť až o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Počas ústavného ošetrovania sa zvýšené nemocenské môže vyplácať len vtedy, ak má umelec nezaopatrené dieťa; pri rozhodovaní o priznanie zvýšeného nemocenského sa hľadí na sociálne pomery umelcovej rodiny.

(6)

Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu vedľa nemocenského poskytovaného podľa iných predpisov, nemocenské sa určí podľa tohto dielu vyhlášky najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov nepresiahne za kalendárny deň sumu 90 Kčs, prípadne po zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 100 Kčs.

§ 80

Peňažná pomoc v materstve

(1)

Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni podľa príjmových stupňov a vo výške určenej v § 79 ods. 3.

(2)

Peňažná pomoc v materstve sa poskytne aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov; ustanovenie § 79 ods. 6 platí obdobne.

§ 81

Jednorazové dávky

Podpora pri narodení dieťaťa a neposkytne, pokiaľ patria umelkyni alebo rodinnej príslušníčke umelca obdobné dávky z nemocenského poistenia (zabezpečenia matky a dieťaťa, nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov alebo iných ustanovení tejto vyhlášky; to platí aj o nároku umelca alebo jeho pozostalých na pohrebné.

Dôchodkové zabezpečenie

(§ 82-84)

§ 82

Základ pre výpočet dôchodku

Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený.

§ 83

Starobný dôchodok

(1)

Ak netrvalo zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky bezprostredne predo dňom vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň 10 rokov, pri určení priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na príjem dosiahnutý činnosťou umelca v dobe, keď bol zabezpečený dobrovoľne. Ak umelec dovŕši dobu 10 rokov nepretržitého zabezpečenia podľa tohto dielu vyhlášky až po vzniku nároku na starobný dôchodok, prizná sa mu odo dňa dovŕšenia tejto doby zabezpečenia, ak je to pre neho výhodnejšie, starobný dôchodok novo vypočítaný ku dňu vzniku nároku na dôchodok z priemerného mesačného zárobku, pri ktorého určení sa prihliadne aj na príjem dosiahnutý umelcom v dobe, keď bol zabezpečený dobrovoľne. To platí tiež, ak bol starobný dôchodok vymeraný z priemerného mesačného zárobku zisteného za obdobie podľa § 14 ods. 3 zákona.

(2)

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov (§ 75 ods. 2) príjem vyšší ako 12 000 Kčs ročne, sa neposkytuje starobný dôchodok. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok za dobu ďalšej činnosti, pre ktorú je umelec zabezpečený a ktorá je vykonávaná po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.

§ 84

Súčinnosť organizácií umelcov

(1)

Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov pre rozhodovanie o dávkach spolupôsobia

vo veciach vedeckých pracovníkov Ústredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva, vedy podľa zásad dohodnutých s Československou akadémiou vied,

vo veciach spisovateľov (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobných skladateľov a výtvarných umelcov, ako aj vo veciach výkonných umelcov (s výnimkou hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov) príslušné kultúrne fondy podľa zásad dohodnutých s umeleckými zväzmi,

vo veciach architektov Zväz architektov ČSR a Zväz architektov SSR,

vo veciach novinárov Zväz českých novinárov a Zväz slovenských novinárov,

vo veciach hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov organizácie oprávnené na sprostredkovanie ich činnosti.³⁶)

(2)

Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku sledujú činnosť umelcov a podávajú vyjadrenie najmä

o tom, ktorí umelci vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmu (§ 73 ods. 1) alebo ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu (§ 73 ods. 2),

o začiatku a konci umeleckej (vedeckej alebo novinárskej) činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia,

o výške príjmu umelcov.

(3)

Prihlášky na zabezpečenie a odhlášky z neho sa podávajú príslušnému národnému výboru prostredníctvom organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (ods. 1). Vedeckí pracovníci podávajú prihlášky a odhlášky priamo príslušnému národnému výboru, ktorý aj sám zisťuje výšku príjmov vedeckých pracovníkov.

TRETÍ DIEL

DÔCHODOK ZA VÝSLUHU ROKOV (§ 85-93)

K § 35 a § 172 zákona

Dôchodok za výsluhu rokov výkonných letcov

(§ 85-87)

§ 85

Výkonným letcom je, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) jako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný sprievodca. Za výkonného letca sa považuje aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár-inštruktor vo Zväze pre spoluprácu s armádou.

§ 86

Dôchodok za výsluhu rokov patrí výkonnému letcovi, ak bol zamestnaný ako výkonný letec aspoň 25 rokov a toto zamestnanie skončil; pritom sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne alebo dvojnásobne podľa plnenia letovej normy (počtu nalietaných hodín) určenej smernicami Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí.

§ 87

(1)

Základná výmera dôchodku za výsluhu rokov za 25 rokov zamestnanie výkonného letca (§ 86) je 50 % priemerného mesačného zárobku a za každý ďalší rok takého zamestnania sa zvyšuje o 3 % priemerného mesačného zárobku.

(2)

Dôchodok za výsluhu rokov spolu so zvýšením podľa predchádzajúceho odseku je najviac 75 % priemerného mesačného zárobku.

Dôchodok za výsluhu rokov umelcov

(§ 88-90)

§ 88

(1)

Za umelca (§ 35 zákona) sa považuje aj ten, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) ako

dirigent alebo člen symfonického orchestra Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého a Vojenského umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku (včítane vokálnych sólistov) alebo tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletu) alebo týchto súborov;

sólista pantomím;

artista, ktorého zamestnanie je zaradené do II. pracovnej kategórie;

dirigent alebo člen orchestra inej ako štátnej opernej scény alebo iného ako štátneho symfonického orchestra, pokiaľ priznanie dôchodku za výsluhu rokov odporúča ministerstvo kultúry republiky po prerokovaní s príslušným výborom Odborového zväzu pracovníkov umenia, kultúry a spoločenských organizácií a s príslušným umeleckým zväzom podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého telesa, ktorého bol členom; ak ide o dirigenta alebo člena orchestra, ktorý je vojakom z povolania alebo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, túto pôsobnosť vykonáva príslušný orgán federálnych ministerstiev národnej obrany alebo vnútra po prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky;

tanečný umelec reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky po prerokovaní s ústredným výborom príslušného odborového zväzu a s príslušným umeleckým zväzom.

(2)

Za tanečných umelcov štátnych divadiel [§ 35 ods. 1 písm. b) zákona] sa považujú sólisti baletu, choreografi a členovia baletného súboru.

§ 89

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov patrí umelcovi, ktorý bol zamestnaný aspoň

20 rokov ako tanečný umelec - sólista baletu, alebo choreograf štátnych divadiel, sólista baletu alebo choreograf súborov uvedených v § 88 ods. 1 písm. a) a e) alebo artista,

22 rokov ako člen baletného zboru štátnych divadiel alebo súborov uvedených v § 88 ods. 1 písm. a) a e),

25 rokov ako sólista opery štátnych divadiel, sólista hudobných divadiel alebo sólista pantomímy,

30 rokov ako dirigent alebo člen orchestrov štátnych operných scén, štátnych symfonických orchestrov, profesionálnych komorných súborov ako aj orchestrov uvedených v § 88 ods. 1 písm. a) a d) alebo ako profesionálny koncertný umelec - sólista

a toto zamestnanie sa skončilo; pitom sa pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti, v ktorom sa vyžaduje dlhšia doba zamestnania pre vznik nároku na dôchodok ako v doterajšom odbore umeleckej činnosti, doba doterajšieho zamestnania započítava do tejto dlhšej doby.

(2)

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov patrí, pokiaľ § 35 ods. 4 zákona neurčuje inak, umelcovi, ktorý bol zamestnaný po dobu a spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, toto zamestnanie neskončil, avšak jeho zárobok podstatne poklesol pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, aj keď nejde o čiastočnú invaliditu, alebo pre inú dlhodobú zmenu v schopnostiach potrebných na výkon tohto zamestnania a tento pokles trvá dlhšie ako jeden rok.

(3)

Za podstatný pokles zárobku umelca sa spravidla považuje, ak jeho priemerný hrubý zárobok za posledných 6 mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 14 ods. 4 zákona.

§ 90

(1)

Dôchodok za výsluhu rokov umelca je 50 % z priemerného mesačného zárobku.

(2)

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov je polovica dôchodku za výsluhu rokov.

Spoločné ustanovenia

(§ 91-92)

§ 91

Priemerný mesačný zárobok

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítavajú len zárobky (§ 14) dosiahnuté v zamestnaniach zakladajúcich nárok na dôchodok za výsluhu rokov.

§ 92

Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o polovicu sumy, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých zárobkov zo zárobkovej činnosti presahuje sumu 2500 Kčs mesačne, najviac však o polovicu dôchodku; pritom však úhrn dôchodku za výsluhu rokov a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti nesmie presiahnuť priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 14 ods. 4 zákona.

(2)

Pre určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a pre postup při krátení dôchodku za výsluhu rokov pri súbehu s takým príjmom obdobne platia ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 4.

Dôchodok za výsluhu rokov vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti

(§ 93)

§ 93

Ustanovenia tohto dielu platia aj pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výšku vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti uvedených v § 35 ods. 1 písm. a) a c) zákona s tým, že okruh funkcií výkonných letcov, výsadkárov a funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, ako aj rozsah započítateľnosti doby výkonu týchto funkcií do doby zamestnania upravujú predpisy vydané ministrami národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky v odboroch ich pôsobnosti.

ŠTVRTÝ DIEL

PRACUJÚCI NA ZÁKLADE DOHODY O PRACOVNEJ ČINNOSTI PRACUJÚCI POSKYTUJÚCI SLUŽBY A OPRAVY NA ZÁKLADE POVOLENIA NÁRODNÉHO VÝBORU (§ 94-97)

K § 3 písm. c) a § 172 zákona

Dôchodkové zabezpečenie pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti

(§ 94-96)

§ 94

(1)

Pracujúci, ktorí sú činní na základe dohody o pracovnej činnosti mimo pracovného pomeru uzavretej s organizáciou za podmienok určených Zákonníkom práce (ďalej len „pracujúci na dohodu“) sú s odchýlkami ďalej uvedenými zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení³⁷) ako pracujúci, ak

nie sú zabezpečení (poistení) už z dôvodu inej činnosti,

nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok,

príjem z tejto pracovnej činnosti podliehajúcej dani zo mzdy je aspoň 400 Kčs mesačne alebo

sú povinní platiť z príjmu z tejto pracovnej činnosti daň z príjmu obyvateľstva sumou zodpovedajúcou príjmu aspoň 400 Kčs mesačne.

(2)

Ak uzavrel pracujúci na dohodu zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení podľa predchádzajúceho odseku ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti s tou istou alebo inou organizáciou, je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení z činnosti vykonávanej na základe tejto ďalšej dohody len za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku pod písm. c) alebo d).

§ 95

(1)

Ak pracujúci na dohodu nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení podľa tohto dielu vyhlášky preto, že je už zabezpečený (poistený) z dôvodu inej činnosti [§ 94 ods. 1 písm. a)], posudzuje sa úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz v jeho zamestnaní (činnosti).

(2)

Ak pracujúci na dohodu spĺňa podmienky uvedené v § 94 ods. 1 písm. a) a d), nie je však zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení preto, že poberá starobný alebo invalidný dôchodok [§ 94 ods. 1 písm. b)], posudzuje sa úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako úraz v zamestnaní (činnosti), z ktorého mu bol priznaný dôchodok.

§ 96

(1)

Dôchodkové zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky vzniká dňom, ktorým pracujúci na dohodu začal vykonávať dohodnuté práce a zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď pracujúci na dohodu prestal vykonávať dohodnuté práce; zaniká však vždy, ak uplynula doba, na ktorú bola dohoda uzavretá, alebo ak nie je splnená niektorá z podmienok určených v § 94 ods. 1.

(2)

Za hrubý zárobok pracujúceho na dohodu sa považuje príjem za dohodnuté práce podliehajúci dani zo mzdy, prípadne príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmu obyvateľstva [§ 94 ods. 1 písm. c) a d)].

(3)

Ak sa pracujúci na dohodu stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, za priemerný mesačný zárobok sa považuje najmenej suma 400 Kčs. To platí aj v prípadoch uvedených v § 95.

(4)

Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia má organizácia, ktorá uzavrela s pracujúcim dohodu o pracovnej činnosti. Pracujúci na dohodu, ktorého príjem z tejto pracovnej činnosti podlieha dani z príjmov obyvateľstva [§ 94 ods. 1 písm. d)], je povinný tejto organizácii poskytovať všetky podklady potrebné na uskutočňovanie dôchodkového zabezpečenia, najmä podklady na určenie výšky zárobku.

Zabezpečenie matky a dieťaťa a dôchodkové zabezpečenie pracujúcich poskytujúcich služby a opravy na základe povolenia národného výboru

(§ 97)

§ 97

(1)

Pracujúcim, ktorí na základe povolenia národného výboru poskytujú niektoré služby a opravy,³⁸) patrí podpora pri narodení dieťaťa, prídavky na deti a dávky dôchodkového zabezpečenia za obdobných podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracujúcom na dohodu uvedeným v § 94 až 96.³⁹)

(2)

Za priemerný mesačný zárobok pracujúceho poskytujúceho služby a opravy na základe povolenia národného výboru sa považuje najviac suma 1200 Kčs; toto obmedzenie neplatí, ak ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(3)

Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely dôchodkového zabezpečenia vykonáva národný výbor, ktorý povolil poskytovanie služieb a opráv. Pracujúci poskytujúci služby a opravy je povinný poskytovať tomuto národnému výboru všetky podklady potrebné na uskutočňovanie sociálneho zabezpečenia, najmä podklady na určenie výšky zárobku.

TRETIA ČASŤ

DÔCHODKOVÉ POISTENIE A ZABEZPEČENIE MATKY A DIEŤAŤA JEDNOTLIVO HOSPODÁRIACICH ROĽNÍKOV A INÝCH SAMOSTATNE HOSPODÁRIACICH OSÔB (§ 98-125)

K § 7 a 172 zákona

PRVÝ DIEL

DÔCHODKOVÉ POISTENIE JEDNOTLIVO HOSPODÁRIACICH ROĽNÍKOV (§ 98-116)

§ 98

Osobný rozsah

(1)

Jednotlivo hospodáriaci roľník a spolupracujúci členovia ich rodín sú poistení na dávky dôchodkového poistenia podľa tejto časti vyhlášky, pokiaľ nie sú pracujúcimi v trvalom pracovnom pomere ani nepožívajú starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia); pracovný pomer sa považuje za trvalý, ak trvá nepretržite aspoň 6 mesiacov po sebe idúcich, a to v takom rozsahu, že zakladá nárok na prídavky na deti.⁴⁰)

(2)

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je v poľnohospodárskom závode osobne zárobkove činný na vlastný vrub a zárobok je jeho jediným alebo prevažným zdrojom príjmu. Pokiaľ nie je preukázaný opak, predpokladá sa, že obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy neprevyšujúcej 0,40 ha nie je zárobkovou činnosťou podľa predchádzajúcej vety. Ak poľnohospodársky závod majú v spoločnej prevádzke členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, kto závod spravuje; ostatní členovia rodiny sú poistení ako spolupracujúci členovia rodiny. V pochybnostiach sa predpokladá, že závod spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (vdova), najstarší člen rodiny.

(3)

Spolupracujúcimi členmi rodiny sú manželka, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať, ovdovená nevesta a družka jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka spolupracujúceho člena rodiny, ak

žijú s jednotlivo hospodáriacim roľníkom v spoločnej domácnosti,

trvale sa zúčastňuje na jeho zárobkovej činnosti a ich práca je pre závod nevyhnutná a zaberá v týždni najmenej polovicu normálneho týždňového pracovného času a

nie sú sami inak dôchodkove zabezpečení.

(4)

Manželke jednotlivo hospodáriaceho roľníka a manželke spolupracujúceho člena rodiny sa hodnotí doba účasti na zárobkovej činnosti manžela pred 1. januárom 1976 ako doba poistenia spolupracujúceho člena rodiny v rozsahu a za podmienok určených doterajšími predpismi.⁴¹)

§ 99

Vznik poistenia

(1)

Poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka vzniká

dňom, od ktorého sú osobne zárobkove činní na vlastný vrub,

ak ide o jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ktorý zároveň bol v trvalom pracovnom pomere, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jeho pracovný pomer sa rozviazal alebo prestal byť trvalý; dôchodkové zabezpečenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka však nevzniká, ak po skončení pracovného pomeru vstúpil do jedného mesiaca znova do trvalého pracovného pomeru,

dňom, ktorým jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi zanikol nárok na invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

(2)

Poistenie spolupracujúcich členov rodiny vzniká dňom,v ktorý sa splnili všetky podmienky pre ich poistenie; ustanovenie predchádzajúceho odseku písm. b) a c) platia obdobne.

(3)

Ustanovenia § 11 zákona o náhradných dobách a § 13 zákona o prerušení zamestnania tu platia obdobne.

§ 100

Zánik poistenia

Poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a spolupracujúcich členov rodiny zaniká

dňom, ktorým prestali natrvalo vykonávať činnosť zakladajúcu poistenie,

dňom, ktorým sa im priznal starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia),

dňom, ktorým im vzniklo nemocenské poistenie ako pracujúcim v trvalom pracovnom pomere (§ 98 ods. 1) alebo zabezpečenie v chorobe podľa predpisov platných pre členov jednotných roľníckych družstiev, prípadne zabezpečenie podľa § 73 ods. 1.

§ 101

Prihlášky na poistenie a odhlášky

(1)

Jednotlivo hospodáriaci roľníci sú povinní podať na príslušnom národnom výbore na predpísanom tlačive za seba a spolupracujúcich členov rodín do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku na poistenie a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku.

(2)

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník zavinil nesplnením alebo nesprávnym splnením tejto odhlasovacej povinnosti, že sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, platí o povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy ustanovenie zákona obdobne.

§ 102

Druhy dávok

Z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa poskytujú

dôchodky

starobné,

invalidné,

vdovské,

sirotské;

dávky pri pracovnom úraze;

výchovné k dôchodkom;

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť;

niektoré ďalšie dávky dôchodcom.

§ 103

Všeobecná podmienka nároku na dávku

Dávka nemocenského poistenia patrí, ak sú splnené podmienky nároku na ňu a ak je zaplatené splatné poistné za celý čas trvania poistenia. Dlžné poistné za čas najviac pol roka pred splnením ostatných podmienok nároku na dávku sa však môže doplatiť do troch mesiacov po ich splnení.

§ 104

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavací základ určený pre prevádzateľov poľnohospodárskeho závodu k 30. júnu 1964 podľa predpisov platných toho dňa naďalej platí pre doterajšieho aj každého neskoršieho prevádzateľa tohto poľnohospodárskeho závodu, a to aj v prípade, že sa zmení rozsah započítanej poľnohospodárskej pôdy zmenou jej výmery alebo zmenou druhu pestovaných poľnohospodárskych plodín.

(2)

Ak vymeriavací základ nebol určený do 30. júna 1964, po tomto dni ho určí príslušný národný výbor so zreteľom na miestne podmienky a na rozsah obhospodarovanej pôdy podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964.⁴²)

§ 105

Starobný dôchodok

Starobný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý je poistený aspoň 15 rokov, počas trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku dosiahol vek aspoň 65 rokov a nepožíva invalidný dôchodok.

§ 106

Invalidný dôchodok

(1)

Invalidný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý získal potrebnú dobu poistenia, ak sa v čase trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku stal úplne invalidným; pritom sa potrebná doba poistenia posudzuje obdobne podľa § 26 zákona.

(2)

Jednotlivo hospodáriaci roľník je úplne invalidný, ak sa pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav stal neschopným vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takejto činnosti vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

§ 107

Výška starobného (invalidného) dôchodku

(1)

Starobný (invalidný) dôchodok jednotlivo hospodáriaceho roľníka je:

pri priemernom ročnom vymeriavacom základe Kčs	do 6 rokov poistenia mesačne Kčs	po 6 rokoch poistenia mesačne Kčs	po 8 rokoch poistenia mesačne Kčs
do 2 100	210	230	230
od 2 101 do 3 300	225	245	260
od 3 301 do 4 500	234	260	276
od 4 501 do 5 700	243	269	298
od 5 701 do 7 800	252	284	314
od 7 801 do 10 200	261	299	336
nad 10 200	270	308	350

pri priemernom ročnom vymeriavacom základe Kčs	po 10 rokoch poistenia mesačne Kčs	po 15 rokoch poistenia mesačne Kčs	po 20 rokoch poistenia mesačne Kčs
do 2 100	230	245	260
od 2 101 do 3 300	270	280	300
od 3 301 do 4 500	294	315	340
od 4 501 do 5 700	318	350	380
od 5 701 do 7 800	340	380	420
od 7 801 do 10 200	370	410	460
nad 10 200	390	440	500

pri priemernom ročnom vymeriavacom základe Kčs	po 25 a viac rokoch poistenia mesačne Kčs
do 2 100	275
nad 2 101 do 3 300	320
nad 3 301 do 4 500	365
nad 4 501 do 5 700	410
nad 5 701 do 7 800	460
nad 7 801 do 10 200	510
nad 10 200	560

(2)

Priemerný ročný vymeriavací základ sa určí priemernom vymeriavacích základov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre jednotlivo hospodáriaceho roľníka výhodnejšie.

§ 108

Pracovný úraz

Dávky pri pracovnom úraze

(1)

Pracovným úrazom je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného poľnohospodárskeho závodu. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz utrpený

pri vzájomnom vypomáhaní v poľnohospodárskych prácach,

pri melioračných prácach,

pri zvoze dreva,

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a při odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,

pri výkone verejnej funkcie,

pri niektorých osobitných druhoch činnosti určených v § 67.

(2)

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania uvedené v prílohe tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam určených.

(3)

Jednotlivo hospodáriaci roľník, ktorý sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, sa invalidný dôchodok môže zvýšiť o 50 Kčs mesačne.

(4)

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, sa môže poskytnúť čiastočný invalidný dôchodok vo výške 50 % invalidného dôchodku spolu so zvýšením o 30 Kčs mesačne.

(5)

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri činnosti uvedenej v odseku 1 písm. d) až f), patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vymeraný podľa § 68, najmenej však do výšky, ktorá by patrila podľa tohto dielu vyhlášky.

(6)

Jednotlivo hospodáriaci roľník je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav jeho pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.

§ 109

Dôchodky pozostalých

(1)

Vdovský a sirotský dôchodok patria pozostalým po jednotlivo hospodáriacom roľníkovi za podmienok určených v § 37, 38 a 40 zákona.

(2)

Vdovský a sirotský dôchodok sa vymeriava zo starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka, počítajúc do toho aj zvýšenie dôchodku podľa § 108 ods. 3.

(3)

Vdovský dôchodok je 60 % starobného (invalidného) dôchodku; ustanovenia § 38 ods. 4 a 5 a § 39 zákona platia obdobne.

(4)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka; sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 300 Kčs mesačne, obojstranne osirelého dieťaťa je najmenej 500 Kčs mesačne. Ustanovenie § 41 ods. 5 zákona platí obdobne.

§ 110

Výchovné

(1)

Výchovné patrí požívateľovi starobného alebo invalidného dôchodku na každé dieťa, ktoré by malo pri úmrtí jednotlivo hospodáriaceho roľníka nárok na sirotský dôchodok (§ 40 zákona).

(2)

Výchovné mesačne je

	na jedno dieťa Kčs	na dve deti Kčs	na tri deti Kčs	na štyri deti Kčs
k dôchodku
invalidnému	190	530	1030	1480
inému	140	530	1030	1480

a zvyšuje sa na každé ďalšie dieťa mesačne o 290 Kčs.

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré si vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 300 Kčs; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Inak o výchovnom platí ustanovenie § 46 zákona.

§ 111

Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť

(1)

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, zvyšuje sa mu dôchodok pri

čiastočnej bezvládnosti o	200 Kčs
pri prevažnej bezvládnosti o	300 Kčs
pri úplnej bezvládnosti o	400 Kčs mesačne;

pritom dôchodok spolu so zvýšením pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 1800 Kčs mesačne.

(2)

Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť dieťaťa zvyšuje až do siedmeho roku jeho veku; obdobne sa zvyšuje aj výchovné.

(3)

Ustanovenie § 29 o stupňoch bezvládnosti platí aj tu.

§ 112

Zhodnotenie dôb dôchodkového zabezpečenia získaných podľa iných predpisov

(1)

Ak prestúpi do dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov člen jednotného roľníckeho družstva pracujúci v pracovnom pomere alebo člen výrobného družstva, doba ich terajšieho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sa posudzuje ako doba dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Priemerný ročný vymeriavací základ z obdobia posledných 10 (5) rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, sa určí z úhrnu ročných hrubých zárobkov a ročných vymeriavacích základov; do obdobia 10 (5) rokov sa nezahŕňajú náhradné doby.

(2)

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník, ktorý bezprostredne pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti bol pracujúcim (§ 3 zákona), ku dňu začatia samostatnej zárobkovej činnosti získal dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracujúcich a ak nezanikol nárok na zhodnotenie tejto doby prerušením zamestnania (§ 13 zákona), posudzuje sa jeho nárok na invalidný alebo starobný dôchodok po čas dvoch rokov od vystúpenia zo zamestnania podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracujúcich.

§ 113

Poistné

(1)

Poistné za poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka je 10,8 % jeho vymeriavacieho základu a za poistenie spolupracujúcich členov rodiny 11,4 % ich vymeriavacieho základu.

(2)

Jednotlivo hospodáriaci roľník platí poistné za seba a spolupracujúceho člena rodiny príslušnému národnému výboru bez osobitného vymerania.

(3)

Poistné za uplynulý mesiac je splatné do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak splatné poistné nebolo zaplatené v určenej lehote, je platiteľ poistného povinný platiť od 16. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí, penále vo výške 0,01 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Príslušný národný výbor môže povoliť, aby sa poistné odvádzalo v iných ako mesačných lehotách.

(4)

Manželka (manžel) bývajúci s platiteľom v spoločnej domácnosti ručí za poistné, ktoré sa stalo splatným v čase trvania spoločnej domácnosti. Spoluprevádzatelia poľnohospodárskeho závodu ručia za poistné spoločne a nerozdielne.

§ 114

Dôchodkové poistenie spolupracujúcich členov rodiny jednotlivo hospodáriacich roľníkov

(1)

Predchádzajúce ustanovenia o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov obdobne platia aj pre spolupracujúcich členov ich rodín, pokiaľ sa neustanovuje inak v odsekoch 2 a 3.

(2)

Ak ide o spolupracujúceho člena rodiny vo veku do

18 rokov, je	- vymeriavací základ 1200 Kčs ročne,
	- poistné 11,40 Kčs mesačne,
nad 18 rokov do 21 rokov je	- vymeriavací základ 1800 Kčs ročne,
	- poistné 17,10 Kčs mesačne,
nad 21 rokov je	- vymeriavací základ 5040 Kčs ročne,
	- poistné 47,90 Kčs mesačne.

(3)

Ak by vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny bol podľa predchádzajúceho odseku vyšší ako vymeriavací základ jednotlivo hospodáriaceho roľníka, v závode ktorého pracuje spolupracujúci člen rodiny, určí sa vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny sumou rovnajúcou sa vymeriavaciemu základu jednotlivo hospodáriaceho roľníka.

(4)

Ustanovenie § 108 ods. 5 platí obdobne.

§ 115

Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu

(1)

Ak je starobný (invalidný) dôchodok, vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa patriaci podľa tohto dielu vyhlášky jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 780 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu; ak má dôchodca aj iný príjem a úhrn dôchodku a tohto príjmu nedosahuje sumu 780 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodku a príjmu (dôchodku) bol 780 Kčs mesačne. Ak je iným príjmom požívateľky vdovského dôchodku starobný (invalidný) dôchodok, zvyšuje sa len starobný (invalidný) dôchodok. Pri súbehu sirotského dôchodku s dôchodkom invalidným alebo vdovským sa zvyšuje len invalidný alebo vdovský dôchodok.

(2)

Ak je na starobný (invalidný) dôchodok, ktorý nedosahuje sumu 1330 Kčs mesačne odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu (§ 27), dôchodok sa zvyšuje na túto sumu; ak má dôchodca alebo takýto rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), dôchodok sa zvyšuje tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1330 Kčs mesačne. Ak podmienky na zvýšenie dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa len dôchodok patriaci manželovi o rozdiel medzi sumou 1330 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov manželov.

(3)

Dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov sa zvyšuje, len ak si dôchodca alebo rodinný príslušník pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku sa nehľadí na výchovné, na zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezvládnosť, na príspevky sociálnej starostlivosti, na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti,⁴³) na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšia ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

§ 116

Pohrebné

(1)

Ak zomrel jednotlivo hospodáriaci roľník alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka následkom pracovného úrazu (§ 108), môže sa pozostalému manželovi (manželke), môže sa pozostalému manželovi (manželke), druhovi (družke), deťom, rodičom, prarodičom, súrodencom, svokrovi, svokre, zaťovi a neveste, ktorí vystrojili pohreb, poskytnúť pohrebné vo výške 1000 Kčs. Ak pohreb vystrojil niekto, iný ako pozostalý, pohrebné sa môže poskytnúť až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs.

(2)

Ak zomrel rodinný príslušník jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo spolupracujúceho člena rodiny následkom pracovného úrazu (§ 108), osobám, ktoré vystrojili pohreb sa môže v prípadoch hodných zreteľa poskytnúť pohrebné vo výške 500 Kčs až 800 Kčs. Za rodinných príslušníkov sa považujú občania uvedení v § 33 ods. 3, pokiaľ sami nie sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení (poistení).

DRUHÝ DIEL

DÔCHODKOVÉ POISTENIE SAMOSTATNE HOSPODÁRIACICH OSÔB, KTORÉ NIE SÚ JEDNOTLIVO HOSPODÁRIACIMI ROĽNÍKMI (§ 117)

§ 117

(1)

Ustanovenia prvého dielu o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov platia s výnimkou ustanovení § 104 a 108, § 113 ods. 1 a § 118 aj pre dôchodkové poistenie iných samostatne hospodáriacich osôb a spolupracujúcich členov ich rodín.

(2)

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré nie sú jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi, je:

ak je zárobková činnosť vykonávaná bez spolupracovníkov ......... 800 Kčs mesačne,

ak je zárobková činnosť vykonávaná s jedným alebo niekoľkými spolupracovníkmi ...............1 100 Kčs mesačne.

(3)

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť bez spolupracovníkov a preukážu, že ich ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 16 000 Kčs, je 600 Kčs mesačne; ak však ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 6000 Kčs alebo túto sumu neprevýšil pred určením dane paušálnou sumou, je vymeriavací základ 400 Kčs mesačne. Vymeriavací základ sa určí podľa ročného základu dane z príjmov obyvateľstva pripadajúceho na predchádzajúci rok. Daňovníkom, ktorým je daň z príjmov obyvateľstva určená paušálnou sumou, sa vymeriavací základ určí vo výške rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie tohto príjmu za predchádzajúci rok. Príslušný národný výbor v prípadoch sociálne odôvodnených môže vymeriavací základ znížiť, ak ide o zárobkovú činnosť vykonávanú bez spolupracovníkov a ak ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprekročil sumu 3600 Kčs. Vymeriavací základ sa môže znížiť, ak ročný základ dane nepresahuje 2400 Kčs, na 160 Kčs mesačne, a ak ročný základ dane presahuje 2400 Kčs, avšak ak nedosahuje sumu 3600 Kčs, na 240 Kčs mesačne.

(4)

Za spolupracovníkov samostatne hospodáriacich osôb sa na účely vymeriavacieho základu považujú spolupracujúci členovia rodiny (§ 98 ods. 3).

(5)

Za vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny samostatne hospodáriacej osoby sa považuje suma, ktorá by patrila ako mzda pracovnej sile (pracovníkovi), ktorú spolupracujúci člen rodiny nahradzuje. Vymeriavací základ však nesmie byť vyšší ako vymeriavací základ samostatne hospodáriacej osoby.

(6)

Poistné samostatne hospodáriacej osoby je 10 % jej vymeriavacieho základu a poistné spolupracujúceho člena rodiny 11 % jeho vymeriavacieho základu.

(7)

Úpravou podľa predchádzajúcich odsekov nie je dotknuté použitie ustanovení § 67 a 68; v tomto prípade sa na posúdenie čiastočnej invalidity použijú ustanovenia § 108 ods. 6 obdobne.

TRETÍ DIEL

ODCHÝLKY PRE ÚČASTNÍKOV ODBOJA (§ 118-121)

§ 118

Úvodné ustanovenie

Pre dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka (§ 98) a inej samostatne hospodáriacej osoby (§ 117), ktorí sú účastníkmi odboja, a pozostalých po ich platia obdobne ustanovenia zákona o skupinách účastníkov odboja, o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku účastníka odboja, ak vznikla úplná (čiastočná) invalidita v súvislosti s odbojovou činnosťou, o najvyššej a najnižšej výmere starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja, o najnižšej výmere vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, a o opätovnom vzniku nároku týchto vdov na vdovský dôchodok (§ 57 ods. 1 zákona), o krátení jej vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti, o výške sirotského dôchodku dieťaťa po účastníkovi odboja a o výške dôchodku rodičov účastníka odboja; inak platia ustanovenia tejto časti vyhlášky s ďalej uvedenými odchýlkami.

§ 119

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok ba starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, 64 rokov.

§ 120

Zvýšenie starobného a invalidného dôchodku

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa dôchodok účastníka odboja zvyšuje

skupiny	mesačne o Kčs
I.	120
II. a III.	100
IV.	80

§ 121

Úprava výšky starobných, invalidných a vdovských dôchodkov priznaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1976

Ustanovenia zákona o najvyššej a najnižšej výmere starobného, invalidného (§ 56 zákona) a vdovského dôchodku (§ 57 zákona) platia aj pre dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 1. januárom 1976. Zvýšenie dôchodku sa vykoná na žiadosť, najskôr však začínajúc splátkou dôchodku splatnou v januári 1976.

ŠTVRTÝ DIEL

ZABEZPEČENIE DÔCHODCOV NIEKTORÝMI ĎALŠÍMI DÁVKAMI (§ 122)

§ 122

Ustanovenia § 72 zákona a § 33 o zabezpečení dôchodcov niektorými ďalšími dávkami platia aj pre dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a pre ich rodinných príslušníkov (§ 33 ods. 3), včítane rozvedenej manželky (manžela) za podmienky uvedenej v § 33 ods. 4.

PIATY DIEL

ZABEZPEČENIE MATKY A DIEŤAŤA (§ 123-124)

§ 123

Podpora pri narodení dieťaťa

Podpora pri narodení dieťaťa vo výške 2000 Kčs patrí na každé dieťa narodené jednotlivo hospodáriacej roľníčke, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcej členke ich rodiny alebo rodinnej príslušníčke jednotlivo hospodáriaceho roľníka, inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny, ak pôrod nastal v dobe trvania dôchodkového poistenia alebo najneskôr do šiestich mesiacov po jeho skončení a poistné sa riadne platí. Manželke alebo družke zomretého jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého aj vtedy, ak pôrod nastal do 300 dní od jeho úmrtia a poistné sa riadne platí.

§ 124

Prídavky na deti

(1)

Prídavky na deti patria jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny, ak má nezaopatrené deti a poistné sa riadne platí.

(2)

Prídavky na deti mesačne sú

na 1 dieťa	140 Kčs
na 2 deti	530 Kčs
na 3 deti	1030 Kčs
na 4 deti	1480 Kčs

a na každé ďalšie dieťa sa zvyšujú mesačne o 290 Kčs.

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré si vyžaduje stálu starostlivosť, poskytne sa k prídavkom na ne príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny povolanému na službu v ozbrojených silách na nezaopatrené deti patria prídavky na deti, ak bol dôchodkove poistený v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby.

(5)

Ustanovenia o nezaopatrených deťoch, o vylúčení nároku na prídavky na deti a o súbehu prídavkov na deti a ich výplate, obsiahnuté v predpisoch o zabezpečení matky a dieťaťa družstevných roľníkov, tu platia obdobne.

ŠIESTY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA (§ 125)

§ 125

Pokiaľ v tejto časti vyhlášky nie je určené inak, obdobne platia ustanovenia zákona o povinnostiach oprávnených osôb, o zmene dávky a jej vrátení, o obmedzení výplaty dávok, o výplate dávok inej osobe, o súbehu nárokov na dôchodky, o prechode nároku pri úmrtí oprávneného, o výplate dávok, o dohodách o zrážkach z dávok a o prechode nároku na ústav sociálnej starostlivosti, o premlčaní, o sociálnej starostlivosti, o organizácii a konaní a v odstraňovaní tvrdostí, ako aj ustanovenie § 146, § 156 ods. 1, 2 a 4 až 6, § 157, § 159 a § 161 ods. 1 zákona; ustanovenia ôsmej časti zákona však platia, len pokiaľ ide o zvýšenie sirotských dôchodkov.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ (§ 126-145)

PRVÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DIEŤA (§ 126-127)

§ 126

Príspevok na výživu

K § 81 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. b) zákona

(1)

Deťom, ktoré nemajú dostačujúci vlastný príjem alebo majetok a o ktoré nie je inak náležite postarané, najmä osobami, ktoré majú k nim vyživovaciu povinnosť, príslušné národné výbory poskytujú pravidelný príspevok na výživu až do sumy 400 Kčs mesačne, a ak je dieťa staršie ako 10 rokov, až do sumy 500 Kčs mesačne.

(2)

Príspevok možno dieťaťu poskytovať až do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky možno príspevok poskytovať najdlhšie do dosiahnutia 26 rokov veku dieťaťa, ak dieťa

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, alebo

sa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, alebo

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie, alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

(3)

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje príspevok, voči niekomu nárok na výživné určené súdnym rozhodnutím, tento nárok prechádza na štát, a to až do výšky poskytnutého príspevku. Úhradu poskytnutého príspevku vymáhajú príslušné národné výbory; ak sa výživné určené súdnym rozhodnutím riadne platí, táto úhrada sa nevyžaduje.

§ 127

Nezaopatrenosť dieťaťa

K § 81 ods. 2 zákona

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom obdobne platia ustanovenia § 40 ods. 3, 4 a 6 zákona.

DRUHÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU (§ 128-139)

§ 128

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou; ich evidencia

K § 83 a 88 zákona

(1)

Občan má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav (§ 19 ods. 1) podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, prípadne prípravy na pracovné uplatnenie, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú vykonávať len podstatné menší okruh zamestnaní [§ 9 ods. 2 písm. a) zákona] v porovnaní so zdravým pracujúcim.

(2)

Za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vždy považujú občania, ktorí majú

podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, pretože

sú úplne invalidní podľa ustanovenia § 25 ods. 3 písm. c) a d) zákona, alebo

sú úplne invalidní podľa ustanovení § 25 ods. 3 písm. a) alebo § 40 ods. 3 písm. d) zákona, ale ich zachované funkčné schopnosti po potrebnej liečbe, prípadne po liečebnej rehabilitácii pripúšťajú vykonávať pracovnú rehabilitáciu, alebo

sú požívateľmi čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, alebo

boli uznaní za čiastočne invalidných, aj keď im nevznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok z iných dôvodov než pre nesplnené podmienky podstatného poklesu zárobku, alebo

majú značne sťažené všeobecné životné podmienky, alebo

môžu vykonávať sústavné zamestnanie len po osobitnej príprave na pracovné uplatnenie;

podstatne obmedzenú možnosť prípravy na pracovné uplatnenie, pretože

sa môžu pripravovať len na podstatne obmedzený okruh povolaní, alebo

môžu vykonávať po potrebnej príprave len podstatne obmedzený okruh zamestnaní, alebo

sa môžu pripravovať na pracovné uplatnenie len v osobitných zariadeniach štátnej správy, alebo

sú schopní sa pripravovať na budúce povolanie len za mimoriadnych podmienok [§ 40 ods. 3 písm. c) zákona].

(3)

Na zabezpečenie riadnej starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou národné výbory vedú osobitnú evidenciu o týchto občanoch s údajmi o ich pracovnom uplatnení v jednotlivých organizáciách svojho obvodu.

K § 84 zákona

(§ 129-135)

§ 129

Pracovná rehabilitácia

(1)

Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou

poskytujú odborné porady pri voľbe povolania alebo pri príprave na pracovné uplatnenie a informácie o voľných vhodných pracovných (učebných) miestach,

odporúčajú vhodné zamestnanie a zabezpečuje umiestnenie na vhodné pracovné miesta,

poskytuje príprava na pracovné uplatnenie a umožňuje získanie potrebnej kvalifikácie.

(2)

Národné výbory zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch treba sledovať najmä vyhľadávanie a utváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozširovanie výučbových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení Zväzu invalidov v Slovenskej socialistickej republike a spolupráca zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.

§ 130

Príprava na pracovné uplatnenie

(1)

Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva so zreteľom na ich zdravotný stav a v súlade s potrebami národného hospodárstva. príprava na pracovné uplatnenie zahŕňa prípravu na povolanie, včítane zaškolenia, a prípravu na prácu.

(2)

Prípravou na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa učebných plánov a osnov a ukončuje sa záverečnou učňovskou skúškou alebo inou záverečnou skúškou, sa získava úplná kvalifikácia.Pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní podrobiť sa dlhodobej príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob prípravy nie je potrebný, je určené zaškoľovanie. Zaškoľovaním sa umožňuje získať vedomosti a zručnosti požadované pre jednotlivé povolanie príslušného kvalifikačného stupňa; spravidla sa ukončuje skúškou.

(3)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa vracajú do zamestnania a pre dlhotrvajúcu pracovnú neschopnosť alebo v dôsledku vážnejšieho zdravotného postihnutia potrebujú osobitnú prípravu umožňujúcu postupné prispôsobenie sa na výkon práce sa poskytuje príprava na prácu.

(4)

Príprava na pracovné uplatnenie sa vykonáva

v organizáciách výcvikom na pracoviskách, v kurzoch alebo vo výcvikových zariadeniach organizácií,

vo výcvikových kurzoch, strediskách alebo iných zariadeniach národných výborov,

v kurzoch spoločenských alebo iných organizácií,

štúdiom.

§ 131

Úhrada nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie

(1)

Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. a) a c), uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom (učebnom) pomere, uhradí náklady (kurzovné) národný výbor, ktorý ich vyslal na túto prípravu.

(2)

Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. b), ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení, uhrádza národný výbor, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý má v prevádzke výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.

(3)

Ak sa vykonáva príprava na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. d), uhradí náklady (školné, kurzovné) národný výbor, ktorý občanov vyslal na túto prípravu.

(4)

Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení zdravotníckej správy, znáša náklady národný výbor, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.

(5)

Náklady podľa predchádzajúcich odsekov sa neuhradzujú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak si zvyšuje kvalifikáciu pri výkone svojho pravidelného zamestnania.

§ 132

Pracovné uplatnenie

K § 85 a 87 zákona

(1)

Výber vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vykonáva kvalifikovaný pracovník poverený organizáciou so závodným obvodným lekárom, prípadne s územným obvodným lekárom alebo s iným lekárom určeným riaditeľom okresného ústavu národného zdravia za účasti funkcionára základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, prípadne obdobného orgánu členov výrobného družstva, a ak ide o jednotné roľnícke družstvo, za účasti člena sociálnej komisie tohto družstva; zástupca národného výboru sa vždy môže zúčastniť na tomto výbere.

(2)

Plánom zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou príslušný národný výbor určí organizácii, koľko občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou je povinná zamestnávať na vhodných pracovných miestach; pritom prihliada na potreby národného hospodárstva a na miestne podmienky. Ústredným orgánom, národným výborom, súdom, prokuratúram, rozpočtovým organizáciám federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík a spoločenským organizáciám sa plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou neurčuje.

(3)

Technickými a organizačnými opatreniami zabezpečujú organizácie na svoj náklad najmä potrebnú úpravu pracovných podmienok (napr. zamestnávanie na skrátený pracovný čas), úpravu pracovísk, zriadenie chránených dielní (pracovísk), prípravu na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zvyšovanie kvalifikácie týchto občanov pri výkone ich pravidelného zamestnania.

(4)

Národné výbory v spolupráci s orgánmi výrobného družstevníctva dbajú, aby zloženie členskej základne v družstvách invalidov zodpovedalo vzorovým stanovám; v spolupráci s orgánmi zväzov invalidov dbajú, aby v ich hospodárskych zariadeniach boli prevažne zamestnávaní občania so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (§ 88 zákona) a aby iní pracujúci boli v týchto zariadeniach zamestnávaní, len pokiaľ je to na prevádzku nevyhnutne potrebné.

§ 133

Zabezpečenie pracovného pomeru

K § 86 zákona

(1)

Pri rozhodovaní o návrhu organizácie na udelenie predchádzajúceho súhlasu na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou okresný národný výbor⁴⁴) prihliada najmä,

či možno pracujúceho previesť na iné vhodné pracovné miesto v organizácii, a to prípadne po predchádzajúcej príprave na pracovné uplatnenie,

či možno pracujúcemu zaobstarať vhodné zamestnanie v inej organizácii,

na sociálne pomery pracujúceho.

Národný výbor môže organizácii uložiť, aby vykonala vhodné opatrenia, ktoré umožnia zotrvanie občana so zmenenou pracovnou schopnosťou v pracovnom pomere.

(2)

Organizácia je povinná predbežne oznámiť národnému výboru, kedy sa má skončiť pracovný pomer s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou iným spôsobom ako výpoveďou danou organizáciou, a oznámiť dôvody.

(3)

Organizácia, v ktorej je vhodné miesto (§ 132), smie odmietnuť dohodnutie pracovného pomeru občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého jej odporučil národný výbor, len vtedy, ak

občan nemá odbornú spôsobilosť vyžadovanú povahou pracovného miesta a organizácia mu nemôže poskytnúť prípravu na pracovné uplatnenie, alebo

nespĺňa ostatné podmienky vyžadované povahou práce a pracovisko, alebo

jeho prijatie by bolo v rozpore so všeobecnými predpismi o vzniku pracovného pomeru.

(4)

Organizácie je povinná oznámiť národnému výboru dôvody, pre ktoré sa odmietla dohodnúť o pracovnom pomere s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý jej bol odporučený na prijatie. Ak národný výbor nesúhlasí s dôvodmi odmietnutia, rozhodne o povinnosti organizácie prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania.⁴⁵)

§ 134

Starostlivosť o mladistvých

K § 87 zákona

(1)

Organizácie sú povinné prijímať na miesta vyhradené pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou prednostne týchto mladistvých. Školy prednostne prijímajú mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých odporučil národný výbor na štúdium, ak mladiství spĺňajú aj ostatné podmienky na prijatie na štúdium.

(2)

Mladistvým občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa počas prípravy na pracovné uplatnenie vo výcvikových strediskách alebo zariadeniach národných výborov poskytuje stravovanie, prípadne bývanie bezplatne.

§ 135

Chránené dielne

K § 88 a § 90 ods. 1 písm. g) zákona

(1)

Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (§ 88 zákona). V chránených dielňach môžu pracovať aj

občania, ktorým sa poskytuje príprava na prácu (§ 130 ods. 3),

občania so zmenenou pracovnou schopnosťou,

pracujúci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie,

pokiaľ pre občanov (pracujúcich) uvedených pod písm. b) a c) organizácia nemá iné vhodné pracovné uplatnenie.

Ostatní pracujúci môžu vykonávať v chránených dielňach (pracoviskách) len také práce, ktoré nemôžu zabezpečiť občania so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(2)

V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich však zriaďovať aj národné výbory.

Hmotné zabezpečenie

(§ 136-139)

K § 89 zákona

§ 136

Príspevok pred umiestnením do zamestnania

(1)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zamestnaný a ktorému nie je možné zabezpečiť vhodné pracovné miesto alebo prípravu na pracovné uplatnenie, za podmienok ďalej uvedených patrí príspevok pred umiestnením do zamestnania.

(2)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred podaním žiadosti o umiestnenie skončil povinnú školskú dochádzku, bol zamestnaný alebo sa pripravoval na pracovné uplatnenie, požíval alebo požíva invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov a je

starší ako 18 rokov, patrí príspevok vo výške 60 % z priemerného mesačného zárobku, a ak sa pripravoval na pracovné uplatnenie podľa § 137 ods. 2, najmenej však 600 Kčs a najviac 1200 Kčs mesačne; priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 6 alebo, ak je to pre občana výhodnejšie, 12 kalendárnych mesiacov pred dňom podania žiadosti o umiestnenie, a to spôsobom určeným pre výpočet priemerného mesačného zárobku na účely dôchodkového zabezpečenia. Ak ide o požívateľa invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, je týmto priemerným mesačným zárobkom priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral dôchodok, ak je to výhodnejšie ako priemerný mesačný zárobok zistený podľa predchádzajúcej vety;

vo veku do 18 rokov, patrí príspevok v sume 190 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).

(3)

Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou požívateľom iného dôchodku ako dôchodkov uvedených v odseku 7 alebo ak má iný zdroj príjmu, príspevok sa znižuje o výšku dôchodku, prípadne iného príjmu; ak je však požívateľom sirotského dôchodku, príspevok sa neznižuje.

(4)

K príspevku pred umiestnením do zamestnania patrí zvýšenie za manželku, ktorá žije s oprávneným v spoločnej domácnosti a z vážnych dôvodov nemôže byť zárobkove činná alebo nemá vlastný hrubý príjem vyšší ako 650 Kčs mesačne, a na nezaopatrené deti občana so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho manželky (aj osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), na ktoré nepatria prídavky na deti (výchovné) alebo ktorým nepatrí invalidný dôchodok. Zvýšenie na manželku sa poskytuje v sume 400 Kčs mesačne; táto suma sa znižuje o sumu, o ktorú úhrn príspevku a hrubého príjmu manželky prevyšuje sumu 650 Kčs mesačne. Zvýšenie na deti sa poskytuje v sume zodpovedajúcej výške prídavkov na deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom za obdobných podmienok, aké sú určené v § 40 ods. 3 a 4 zákona.

(5)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nespĺňa podmienky určené v odseku 2 a žiada o umiestnenie, môže sa s prihliadnutím na jeho sociálne pomery priznať príspevok pred umiestnením do zamestnania až do výšky 400 Kčs mesačne, prípadne so zvýšením na deti podľa predchádzajúceho odseku.

(6)

Ak sa stane žiadateľ o umiestnenie, ktorému nepatrí nemocenské, práce neschopným, počas pracovnej neschopnosti sa mu vypláca príspevok najdlhšie po čas 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

(7)

Príspevok nepatrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo peňažné dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce mzdu alebo ktorý si zavinil stratu posledného zamestnania (predčasne ukončenej prípravy na pracovné uplatnenie), sám bez vážneho dôvodu rozviazal pracovný pomer alebo odmietol nastúpiť na pracovné uplatnenie odporúčané národným výborom.

(8)

Ak ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uvoľnený v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými a organizačnými opatreniami a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy,⁴⁶) patrí mu príspevok pred nástupom do nového zamestnania podľa osobitných predpisov,⁴⁷) ak je vyšší ako príspevok pred umiestnením podľa predchádzajúcich odsekov.

(9)

O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť príslušný národný výbor. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan požiadal na príslušnom národnom výbore o umiestnenie alebo o príprave na pracovné uplatnenie, ak sa mu do 15 dní odo dňa podania tejto žiadosti nezabezpečilo vhodné pracovné miesto alebo príprava na pracovné uplatnenie. Príspevok sa poskytuje do dňa nástupu do zamestnania alebo prípravy na pracovné uplatnenie; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.

§ 137

Príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie

(1)

Príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie patrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie (§ 130) podľa odporúčania správnej komisie národného výboru a počas prípravy nepoberá mzdu (náhradu mzdy, závodné štipendium) alebo dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahrádzajúce mzdu (pracovnú odmenu).

(2)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu jako 18 rokov, ktorý sa pripravuje na povolanie (včítane zaškolenia) patrí príspevok vo výške mzdovej tarify určenej podľa mzdových predpisov na odmeňovanie práce, pre ktorú sa pripravuje, a ak je mzdová tarifa určená rozpätím, až do stredu rozpätia. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o sumu, o ktorú súčet príspevku a vyplácaného dôchodku (úhrnu dôchodkov) prevyšuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého je dôchodok vymeraný. Ak sa dôchodok nevymeral z priemerného mesačného zárobku alebo ak je to pre dôchodcu výhodnejšie ako úprava príspevku podľa predchádzajúcej vety, príspevok sa znižuje o tento dôchodok (úhrn dôchodkov); ak tento občan dostáva odmenu za vykonávanú počas prípravy, príspevok sa znižuje aj o túto odmenu. Príspevok sa neznižuje o sirotský dôchodok.

(3)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu jako 18 rokov, ktorý sa zúčastňuje na príprave na prácu (§ 130 ods. 3), patrí príspevok vo výške príspevku pred umiestnením zvýšený o 200 Kčs. Ak tento občan poberá dôchodok alebo odmenu za prácu vykonávanú počas prípravy, príspevok sa znižuje o výšku vyplácaného dôchodku (úhrnu dôchodkov), prípadne o výšku odmeny. Príspevok po znížení nesmie byť menší ako 200 Kčs mesačne. Príspevok sa neznižuje o sirotský dôchodok.

(4)

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov patrí príspevok v sume 190 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).

(5)

Ak občan so zmenenou pracovnou schopnosťou starší ako 18 rokov je pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne ubytovaný a stravovaný alebo len bezplatne stravovaný, patrí mu príspevok vo výške 300 Kčs mesačne. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou , ktorý požíva dôchodok alebo na ktorého patria prídavky na deti (výchovné), a občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. b), patrí príspevok vo výške 100 Kčs mesačne.

(6)

O zvýšení príspevku počas prípravy na pracovné uplatnenie na manželku a deti platí § 136 ods. 4.

(7)

Príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie môže národný výbor zvýšiť až o 10 % jeho výšky, ak občan dosahuje v tejto príprave výsledky hodné uznania. Ak neplní účastník prípravy na pracovné uplatnenie povinnosti, ktoré má uložené, môže sa príspevok znížiť, prípadne jeho výplata zastaviť.

(8)

Na výplatu príspevku počas prípravy na pracovné uplatnenie pri práceneschopnosti obdobne platí § 136 ods. 6.

(9)

O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť príslušný národný výbor. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nastúpil prípravu na pracovné uplatnenie, do dňa skončenia prípravy; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.

§ 138

Náhrada nevyhnutných výdavkov

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne poskytujú nevyhnutné školské potreby a učebnice a ochranné pracovné prostriedky. Ďalej sa im poskytuje najmä

úhrada výbavy potrebnej na vykonávanie prípravy na pracovné uplatnenie až do výšky 400 Kčs,

cestovné a stravné podľa potreby aj nocľažné za cestu z bydliska do miesta prípravy na pracovné uplatnenie a späť pri prijímacom konaní, začatí a ukončení prípravy; v odôvodnených prípadoch možno uhradiť náklady za ďalšie cesty na návštevu rodiny a späť. Náhrada týchto výdavkov sa poskytuje podľa všeobecných predpisov o náhrade cestovných výdavkov.⁴⁸)

§ 139

Povinnosti organizácií

K § 90 zákona

(1)

Organizácie dopĺňajú stav svojich kvalifikovaných pracovníkov prednostne občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorým poskytli prípravu na pracovné uplatnenie.

(2)

Organizácie prednostne zadávajú domácku a príležitostnú prácu občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(3)

Organizácia je povinná do troch dní ohlásiť príslušnému národnému výboru dojednanie a skončenie pracovného (učebného) pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou; v tej istej lehote je povinná ohlásiť uvoľnené miesta uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a do ôsmich dní odo dňa doručenia ohlásenia národnému výboru tieto miesta nesmie obsadiť bez súhlasu príslušného národného výboru.

(4)

Evidencia, ktorú vedú organizácie o svojich pracujúcich, ktorí sú občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, obsahuje najmä osobné údaje, bydlisko, označenie rozhodnutia, podľa ktorého sa pracujúci považuje za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, a údaje o pôvodnej kvalifikácii, o poskytnutej príprave na pracovné uplatnenie a o druhu vykonávanej práce s označením pracoviska, prípadne o druhu dôchodku, ktorý pracujúci poberá.

TRETÍ DIEL

PRÍSPEVOK NA ÚHRADU NÁKLADOV ÚSTAVNEJ STAROSTLIVOSTI (§ 140-145)

K § 102 zákona

(§ 140-145)

§ 140

Príspevok v ústavoch pre mládež

Príspevok v ústavoch pre mládež na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti upravujú osobitné predpisy.⁴⁹)

§ 141

Príspevok v ústavoch pre dospelých občanov

(1)

Príspevok v ústavoch pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a v domovoch dôchodcov sa určí až do výšky prevádzkových výdavkov pripadajúcich v priemere na jedného obyvateľa. Najvyššiu sumu príspevku, prípadne príspevku v odlišnej výške podľa spôsobu ubytovania a vybavenosti ústavu určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí so zreteľom na prevádzkové výdavky všetkých týchto ústavov za kalendárny rok pripadajúce v priemere na jeden ubytovací deň. Z dôchodku alebo z iného pravidelného príjmu obyvateľovi ústavu musí zostať aspoň 15 %, najmenej však 120 Kčs mesačne.

(2)

Ak sa poskytuje ústavné zaopatrenie manželom, za základ na určenie príspevku každého z nich sa berie jedna polovica úhrnu ich dôchodkov (príjmov); ak dôchodok (príjem) má len jeden z manželov, polovica jeho dôchodku (príjmu).

(3)

Na určenie výšky príspevku sa do príjmu nezahŕňajú

sumy poskytované osobám, ktoré je obyvateľ ústavu povinný vyživovať,

odmeny za práce vykonávané pri prevádzke ústavu alebo jeho pomocného hospodárstva,

odmeny za iné práce vykonávané so súhlasom vedúceho ústavu neprevyšujúceho 100 Kčs mesačne; z vyšších odmien sa nezahŕňa polovica čistej odmeny prevyšujúca 100 Kčs mesačne.

(4)

Národný výbor v odôvodnených prípadoch neprihliada při určení výšky príspevku na pracovné odmeny nevidomých alebo občanov mimoriadne ťažko postihnutých na zdraví a na odmeny za práce v poľnohospodárstve, ak sú organizované ústavom.

§ 142

Príspevok pri pobyte občanov mimo ústavu

(1)

Ak sa obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov prechodne zdržiava so súhlasom vedúceho mimo ústavu, platí sa príspevok najviac 5 Kčs denne.

(2)

Ak je obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslovo alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov v bezplatnom zaopatrení lekárskeho zariadenia, platí sa po čas, po ktorý sa dôchodok vypláca v úplnej výške (§ 63 ods. 2 a 3 zákona), určený príspevok, najviac však 10 Kčs denne.

(3)

V prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa nepovažuje platenie doplatku od občanov, ktorí majú voči obyvateľovi ústavu vyživovaciu povinnosť (§ 102 ods. 2 zákona).

§ 143

Úhrada v domovoch - penziónoch

Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú v domovoch - penziónoch, ktoré sú buď samostatným zariadením ústavnej sociálnej starostlivosti alebo súčasťou domova dôchodcov, sa určí podľa rozsahu obytnej jednotky, jej základného prevádzkového zariadenia a vybavenia, podľa ostatných nákladov spojených s ubytovaním a rozsahu základnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje všetkým obyvateľom domova - penziónu. Základné sadzby a postup pre výpočet tejto úhrady určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

§ 144

Spôsob platenia príspevku

(1)

Príspevok sa platí mesačne vopred, a to v deň nástupu do ústavu za čas do konca kalendárneho mesiaca a za ďalšie mesiace v deň určený národným výborom, ktorý príspevok vymeriava. Dôchodcovia príspevok platia v deň nástupu do ústavu za čas do dňa budúcej výplaty dôchodku a naďalej vždy v deň výplaty dôchodku; príspevok sa zráža z dôchodku (§ 70 ods. 2 zákona).

(2)

Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa príspevok platí podľa dní; denný príspevok je tridsatina mesačného príspevku. Ak obyvateľ ústavu zomrie počas obdobia, na ktoré sa príspevok vopred zaplatil. čas príspevku zaplateného obyvateľom ústavu sa nevracia.

(3)

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé koruny dole.

§ 145

Vreckové

Obyvateľom ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a obyvateľov domovov dôchodcov, ktorí nemajú prostriedky na úhradu drobných osobných potrieb, sa poskytuje vreckové vo výške 120 Kčs mesačne.

PIATA ČASŤ

ORGANIZÁCIA A KONANIE (§ 146-166)

PRVÝ DIEL

SÚČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ V KONANÍ O DÁVKY (SLUŽBY) OPRAVNÉ KONANIE (§ 146-161)

§ 146

Sociálne komisie jednotných roľníckych družstiev

K § 108 zákona

(1)

Sociálna komisia jednotného roľníckeho družstva

podáva v konaní o dávkach dôchodkového zabezpečenia príslušnému národnému výboru návrh na zápočet doby pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 1 písm. a) a b) a na zápočet kalendárneho roka, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pred 1. januárom 1976 neodpracoval určený počet pracovných dní,

vyjadruje sa k žiadostiam o dávky a služby a o kúpeľnú starostlivosť, o ktorých rozhodujú orgány sociálneho zabezpečenia národných výborov alebo príslušný orgán dôchodkového zabezpečenia republiky,

pomáha vytvárať predpoklady na najširšie a trvalé pracovné uplatnenie členov jednotných roľníckych družstiev so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(2)

Jednotné roľnícke družstvá obstarávajú na vlastný náklad administratívne práce potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia.

Podávanie žiadostí o dávku (službu)

K § 110 zákona

(§ 147-150)

§ 147

Ak je pracujúci v čase podania žiadosti práceneschopný a býva v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, alebo ak býva pozostalý po pracujúcom v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, v ktorej bol pracujúci zamestnaný, žiadosť o dôchodok sa môže podať na príslušnom národnom výbore bydliska žiadateľa.

§ 148

(1)

Organizácia je povinná poskytnúť odborovému orgánu, a ak ide o jednotné roľnícke družstvo, sociálnej komisii, všetku pomoc; najmä spisuje žiadosť o dôchodok a zabezpečuje, aby žiadosť bola doložená potrebnými dokladmi a včas zaslaná príslušnému národnému výboru bydliska žiadateľa. Na spisovanie žiadosti o dôchodok je organizácia povinná určiť svojho pracovníka.

(2)

Orgán sociálneho zabezpečenia informuje odborový, prípadne družstevný orgán, ak o to žiada, o priebehu konania a zašle tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.

§ 149

Za deň uplatnenia nároku na dôchodok sa považuje deň, keď sa pracujúci (pozostalý po pracujúcom) prvýkrát obrátil na príslušný orgán (§ 110 zákona) so žiadosťou o dôchodok. Deň uplatnenia nároku sa v žiadosti musí vyznačiť.

§ 150

Postup pri prechode z dočasnej práceneschopnosti do úplnej (čiastočnej) invalidity

K § 25, 107 a 132 zákona

(1)

Ak bol pracujúci práceneschopný pre chorobu alebo úraz po dobu aspoň troch mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, z podnetu lekárskej poradnej komisie (lekárskej komisie) začne príslušná správna komisia národného výboru konanie o úplnej (čiastočnej) invalidite pracujúceho.⁵⁰)

(2)

Konanie podľa predchádzajúceho odseku sa vykoná aj vtedy, ak pracujúci síce už podal žiadosť o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, tejto žiadosti sa však nevyhovelo z iných dôvodov než preto, že pracujúci nie je ani čiastočne invalidný.

(3)

Pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, konanie o prechode z neschopnosti na službu do úplnej (čiastočnej) invalidity upravujú predpisy vydané v odbore pôsobnosti federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra.⁵¹)

Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia

K § 111 zákona

(§ 151-152)

§ 151

Povinnosti viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia má

u pracovníkov v pracovnom pomere organizácia, v ktorej je pracujúci zamestnaný;

u členov jednotných roľníckych družstiev a u členov výrobných družstiev ich družstvo;

u pracujúcich poverených činnosťou v zahraničí (§ 48 a nasl.) organizácia v Československej socialistickej republike, s ktorou je pracovník v pracovnom pomere, prípadne organizácia, ktorá prevzala povinnosti vyplývajúce z predpisov o dôchodkovom zabezpečení alebo ktorej sa ich plnenie uložilo rozhodnutím príslušného ústredného orgánu; to platí, aj pokiaľ ide o expertov činných v zahraničí (§ 50 a nasl.);

u domáckych pracovníkov organizácia, pre ktorú domácky robotník vykonáva dohodnutú prácu;

u učňov organizácia, ktorá sa s učňom dohodla o učebnom pomere; ak výchovu učňa zabezpečuje iná organizácia,⁵²) je táto organizácia povinná oznámiť všetky potrebné údaje organizácii, s ktorou je učeň v učebnom pomere;

u brigádnikov organizácia, pre ktorú brigádnik pracuje;

u poslancov zákonodarných zborov (§ 53) zákonodarný zbor, o poslanca ktorého ide, a u poslancov národného výboru (§ 54 a nasl.) národný výbor, ktorý obstaráva osobné veci pracovníkov národného výboru, o poslanca ktorého ide;

u advokátov krajské (mestské) združenie advokátov, prípadne príslušné Ústredie advokácie, pokiaľ ide o jeho funkcionárov;

ch)

u študujúcich na školách poskytujúcich stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie škola, na ktorej sa študenti vzdelávajú, a to v rozsahu a spôsobom určeným v § 154 ods. 4 a § 155 ods. 2. V čase, keď študujúci vykonávajú popri štúdiu podľa učebných plánov a osnov prácu vo výrobe v niektorej organizácii v pracovnom či učebnom pomere, vedie záznamy táto organizácia a oznamuje ich na výzvu orgánu dôchodkového zabezpečenia až v prípadnom konaní o dávku dôchodkového zabezpečenia;

u vedeckých a umeleckých ašpirantov orgány, ktoré inak obstarávajú veci nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia svojich pracovníkov a študentov; u vedeckých a umeleckých ašpirantov vysielaných na štúdium do cudziny ministerstva školstva republík alebo nimi poverené organizácie;

u vedeckých pracovníkov, spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, novinárov, výkonných umelcov a artistov príslušný národný výbor bydliska týchto občanov;

u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby národný výbor, prípadne jeho zariadenie, ktoré opatrovateľovi vypláca odmenu za výkon opatrovateľskej služby;

u pracujúcich činných na základe dohody o pracovnej činnosti, organizácia, ktorá s pracujúcim uzavrela túto dohodu;

u pracujúcich poskytujúcich niektoré služby a opravy na základe povolenia národného výboru, národný výbor, ktorý vydal povolenie;

u odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody nápravnovýchovný ústav.

§ 152

Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plní u všetkých pracujúcich tej istej organizácie, včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.

Vedenie záznamov (evidencie)

(§ 153-155)

§ 153

(1)

Organizácia je povinná zaznamenávať údaje o okolnostiach rozhodujúcich pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, pre ich výšku a výplatu v evidencii pracujúcich, a to spravidla na mzdových listoch.

(2)

Občan zamestnávajúci pracujúceho splní svoju povinnosť, ak má o pracujúcom zaznamenané údaje predpísané v § 154 na mzdovom liste založenom na účely dane zo mzdy.⁵³)

§ 154

(1)

Evidencia, ktorú organizácia vedie o svojich pracujúcich, musí obsahovať na účely sociálneho zabezpečenia tieto údaje:

priezvisko (včítane všetkých predošlých priezvísk), meno, osobné údaje a bydlisko pracujúceho;

rodné číslo;

začiatok a koniec pracovného, prípadne členského pomeru pracujúceho, u člena jednotného roľníckeho družstva aj začiatok a koniec pracovnej činnosti (§ 157);

označenie druhu činnosti a doby jej trvania, pričom u pracujúcich, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa druh činnosti označí podľa názvoslovia aj podľa poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch;

hrubý zárobok pracujúceho za jednotlivé mzdové (výplatné) obdobia a jeho zložky;

kalendárnu dobu, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa) poskytované namiesto zárobku, dobu materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc v materstve, dobu ďalšej materskej dovolenky, dobu ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, a dobu neplateného pracovného voľna poskytnutého organizáciou za účelom štúdia účastníkom štúdia popri zamestnaní;

dobu, po ktorú pracujúci vykonával službu v ozbrojených silách;

záznam, či pracujúci poberá dôchodok a aký.

(2)

Za hrubý zárobok pracujúceho sa považuje zárobok podľa § 14.

(3)

Organizácia je povinná do 1. júla 1976 založiť, prípadne doplniť záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní novozaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa predpisov platných po 31. decembri 1975, a to aj pre pracujúcich, ktorí tieto zamestnania vykonávali pred týmto dňom. Záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie organizácia je povinná bežne viesť.

(4)

Ak ide o študujúcich [§ 151 písm. ch)], je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú údaje uvedené v odseku 1 písm. a) a b), prípadne písm.g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak sa štúdium prerušilo, predčasne skončilo alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.

§ 155

Povinnosť hlásenia

(1)

Organizácia je povinná viesť a predkladať príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a na výzvu podávať aj iné hlásenia; ak ide o pracujúceho, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy (§ 119 a nasl.) alebo o pracujúceho uvedeného v § 171 ods. 1 písm. a), predkladá sa evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a podávajú sa hlásenia orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia (§ 130 ods. 3 zákona).

(2)

Pokiaľ ide o študujúcich [§ 151 písm. ch)], predkladá škola príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia namiesto evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdenie o štúdiu (§ 154 ods. 4).

Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia

(§ 156-161)

§ 156

(1)

Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list“) organizácia založí ihneď pri vstupe pracujúceho do pracovného (členského) pomeru a vedie ho po celú dobu, po ktorú tento pomer trvá.

(2)

Ak pracujúci prechádza na iné pracovisko tej istej organizácie, založí sa pre neho nový evidenčný list, ak jeho záznamy nabudúce povedie iný útvar organizácie. V tom prípade sa doterajší evidenčný list predloží ako pri výstupe pracujúceho zo zamestnania (§ 158).

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov neplatia, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku alebo jeho časti.

§ 157

(1)

Do evidenčného listu sa zapisuje za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskôr do 30. apríla nasledujúceho roka, doba trvania pracovného (členského) pomeru, druh činnosti, hrubý zárobok a doba, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa) poskytované namiesto zárobku. U členov jednotných roľníckych družstiev sa do evidenčného listu zapisujú aj presné údaje o vzniku a zániku zabezpečenia v chorobe a rozsah splnenia pracovného úväzku v kalendárnom roku; pritom sa počet skutočne odpracovaných dní a dní postavených im na roveň vykazuje oddelene. U pracujúcich, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú údaje o čase a trvaní práce (údajom počtu dní za kalendárny čas skutočnej práce) a druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch.

(2)

V evidenčných listoch organizácia uvádza druh vykonávanej činnosti podľa doterajších predpisov. Ak je podľa nových predpisov druh činnosti zaradený do výhodnejšej pracovnej kategórie, organizácia uvedie údaje podľa týchto nových predpisov za celé skoršie obdobie v príslušnej rubrike.

§ 158

(1)

Evidenčné listy sa predkladajú prostredníctvom príslušného národného výboru, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom je uvedená evidencia miezd (mzdová učtáreň). Ak vedie útvar organizácie so sídlom v Slovenskej socialistickej republike evidenčné listy za jej pracujúcich, ktorí majú pracovisko v Českej socialistickej republike, odovzdá ich národnému výboru príslušnému pre tieto pracoviská. Obdobne sa postupuje, ak má útvar v Českej socialistickej republike pracovisko v Slovenskej socialistickej republike.

(2)

Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do jedného týždňa po konečnom vyúčtovaní zárobkov

pri výstupe pracujúceho zo zamestnania; ak je nepochybné, že pracujúci čoskoro znova do tohto zamestnania vstúpi, možno pokračovať v záznamoch na predošlom evidenčnom liste;

pri zrušení organizácie, prípadne jej útvaru.

(3)

Ak pracujúci zostane v zamestnaní aj po tom, čo požiadal o invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list, na ktorom pokračuje v záznamoch.

§ 159

Hlásenie vstupu do zamestnania a niektorých zmien vo výkone zamestnania

(1)

Organizácia (občan) má povinnosť ohlásiť, ak u nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

(2)

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné údaje a bydlisko pracujúceho, jeho rodné číslo, deň, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku. Ak ide o pracujúceho, na dieťa ktorého poberá iný občan výchovné k dôchodku, hlásenie musí obsahovať aj priezvisko, meno, osobné údaje, bydlisko a rodné číslo občana, ktorý poberá výchovné. U požívateľky vdovského dôchodku a požívateľa dôchodku za výsluhu rokov organizácia je povinná hlásiť vždy za 12 kalendárnych mesiacov, a ak ide o požívateľa čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, za 6 kalendárnych mesiacov, výšku dosiahnutého hrubého zárobku a výšku vyplácaného nemocenského, a to oddelene.

(3)

Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zboru nápravnej výchovy, hlásenie musí obsahovať okrem údajov uvedených v predchádzajúcom odseku aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

(4)

Organizácia (občan) má povinnosť odoslať hlásenie do 8 dní po dni, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky alebo príslušnému národnému výboru podľa toho, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zboru nápravnej výchovy je organizácia povinná odoslať v uvedenej lehote orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

(5)

Predložením evidenčného listu podľa § 155 nie je splnená povinnosť uložená organizácii (občanovi) v predchádzajúcich odsekoch.

§ 160

Súčinnosť zdravotníckych zariadení

K § 115 zákona

(1)

Zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenia o občanoch prijatých do ústavnej starostlivosti a požívajúcich akúkoľvek dávku ústavnej starostlivosti z dôchodkového zabezpečenia alebo zaopatrovací príspevok, pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá dlhšie ako štyri mesiace, a ak ide o psychiatrickú liečbu, dlhšie ako tri mesiace.

(2)

Liečebné ústavy podávajú hlásenia o slobodných, ovdovených alebo rozvedených dôchodcoch, a ak ide o psychiatrické liečebne, o všetkých dôchodcoch. Ak ide o požívateľa zaopatrovacieho príspevku, podáva hlásenie vždy.

(3)

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné údaje a bydlisko požívateľa dôchodku (zaopatrovacieho príspevku), jeho rodné číslo, deň, keď bol prijatý do ústavného ošetrovania a údaje o občanoch ním vyživovaných. Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zborov národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, hlásenie musí obsahovať okrem uvedených údajov aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo ich rodinných príslušníkov.

(4)

Hlásenie treba odoslať do 15 dní pred koncom štvrtého mesiaca, a ak ide o psychiatrickú liečebňu, pred koncom tretieho mesiaca ústavného ošetrovania príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky. Ak ide o požívateľa sociálneho dôchodku alebo zaopatrovacieho príspevku, hlásenie sa odošle príslušnému národnému výboru, v obvode ktorého má ošetrovaný bydlisko; ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, hlásenie sa odošle orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík, podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

§ 161

Opravné konanie

K § 116 ods. 3 a 4 zákona

(1)

Rozhodnutie národného výboru sa nepovažuje za podklad rozhodnutia orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak sa vydalo ešte pred podaním žiadosti o takúto dávku; to platí tiež ak rozhodnutie národného výboru bolo síce vydané po uplatnení zákonného nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, o ktorom je príslušný rozhodovať orgán dôchodkového zabezpečenia republiky, rieši však otázku, ktorej posúdenie je dané na voľnú úvahu národnému výboru. Proti takýmto rozhodnutiam sa preto možno odvolať na národný výbor vyššieho stupňa. Súd však preskúmava zákonnosť takto vydaných rozhodnutí národných výborov len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

(2)

Rozhodnutie národného výboru, ktoré je len podkladom pre rozhodnutie orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, sa účastníkovi konania vydá písomne v rozhodnutí orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

DRUHÝ DIEL

NÁHRADA NEVYHNUTNÝCH VÝDAVKOV A UŠLÉHO ZÁROBKU ÚČASTNÍKOM KONANIA (§ 162-166)

K § 117 zákona

(§ 162-166)

§ 162

Osobný rozsah

Náhrada nevyhnutných výdavkov a ušlého zárobku v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia patrí

žiadateľom o dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia, dôchodcom a rodinným príslušníkom týchto občanov, ktorí sa v konaní o týchto dávkach alebo službách dostavili na vyzvanie na rokovanie príslušnej správnej komisii národného výboru (§ 107 zákona) alebo sa pre potreby tejto komisie podrobili vyšetreniu zdravotného stavu, prípadne inému odbornému vyšetreniu (ďalej len „vyšetrenie“);

sprievodcom občanov uvedených pod písm. a), ak uzná lekár, že títo občania potrebujú sprievodcu na cestu na vyšetrenie alebo na rokovanie uvedenej správnej komisie;

zákonným zástupcom maloletých, ak ich doprevádzajú na vyzvanie na vyšetrenie alebo na rokovanie uvedenej správnej komisie.

§ 163

Náhrada cestovného

(1)

Občanom uvedeným v § 162 platí náhrada cestovného při použití verejných hromadných dopravných prostriedkov za cestu z miesta bydliska do miesta, kam sú predvolaní, a späť, ak je bydlisko vzdialené od tohto miesta viac ako dva kilometre.

(2)

Pri použití železnice sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu. Príplatok na rýchlik na cestu do miesta predvolania sa uhrádza len vtedy, ak oprávnený uplatňujúci nárok na náhradu cestovného by pri použití iného verejného hromadného dopravného prostriedku cestu musel nastúpiť pred šiestou hodinou, aby sa mohol včas dostaviť pred šetrenie alebo na rokovanie správnej komisie; za cestu späť sa uhrádza príplatok na rýchlik obdobne len vtedy, ak by sa inak cesta do miesta bydliska predĺžila nad 24. hodinu.

(3)

Ak má oprávnený možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľaveného cestovného; ak má možnosť použiť voľný lístok, náhrada za cestovné mu nepatrí.

(4)

Náhrada cestovného pri použití nájomného automobilu alebo povozu, ako aj náhrada cestovného pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak lekár uzná nevyhnutnosť takejto dopravy so zreteľom na zdravotný stav vyšetrovaného. Výška náhrady sa spravuje sadzbami určenými všeobecnými predpismi.⁵⁴)

(5)

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje, len ak sú preukázané.

§ 164

Stravné a nocľažné

(1)

Stravné a nocľažné sa poskytuje podľa všeobecných predpisov o náhrade cestovných výdavkov.⁵⁵)

(2)

Nocľažné patrí, ak by sa vyšetrovaný pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku nemohol vrátiť do miesta svojho bydliska do 24. hodiny toho istého dňa, keď sa skončilo vyšetrenie alebo rokovanie správnej komisie.

(3)

Stravné a nocľažné nepatrí za čas pobytu v liečebnom ústave; rovnako nepatrí, ak je stravovanie a ubytovanie bezplatne poskytnuté orgánom národného výboru.

§ 165

Náhrada iných nevyhnutných výdavkov

Iné nevyhnutné výdavky, ktoré občania mali v súvislosti s vyšetrením alebo s účasťou na rokovaní správnej komisie, na ktorú boli predvolaní (napr. úschovné za vozík pre invalidov), sa uhrádzajú v preukázanej výške.

§ 166

Náhrada ušlého zárobku

(1)

Pracujúcim, ktorí sa v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti na vyzvanie podrobili vyšetreniu alebo sa na vyzvanie dostavili na rokovanie správnej komisie, patrí za čas, za ktorý im ušiel zárobok, jeho náhrada.

(2)

Náhrada ušlého zárobku nepatrí za čas, za ktorý pracujúcemu patrí nemocenské alebo za ktorý mu organizácie poskytne náhradu mzdy (pracovnej odmeny).

(3)

Náhrada ušlého zárobku patrí vo výške a za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku aj sprievodcovi občanov, ktorí sa na vyzvanie podrobili vyšetreniu alebo sa dostavili na rokovanie správnej komisie, ak lekár potvrdil, že predvolaný sa na vyšetrenie alebo na rokovanie správnej komisie nemohol dostaviť bez sprievodcu.

(4)

Nárok na náhradu ušlého zárobku treba uplatniť do 30 dní po skončení vyšetrenia alebo rokovania správnej komisie. Žiadosť o náhradu je potrebné doložiť potvrdením organizácie obsahujúcim údaje potrebné na zistenie nároku na náhradu ušlého zárobku a jeho výšky.

(5)

Nárok na náhradu sa uplatňuje na národnom výbore, při ktorom je zriadená správna komisia, ktorá pôsobila v konaní o dávke (službe). Tento národný výbor rozhodne o náhrade a vykoná jej výplatu.

ŠIESTA ČASŤ

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE VOJAKOV Z POVOLANIA, PRÍSLUŠNÍKOV ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI A PRÍSLUŠNÍKOV ZBOROV NÁPRAVNEJ VÝCHOVY (§ 167-172)

PRVÝ DIEL

VOJACI Z POVOLANIA A PRÍSLUŠNÍCI ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI (§ 167-171)

§ 167

K § 119 zákona

Pre vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len „vojak z povolania“) platia ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ sa ďalej neurčuje inak.

§ 168

Kategória funkcií

K § 120 zákona

(1)

Doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok ako služba vojakov z povolania zaradená v I. (II.) kategórie funkcií.

(2)

Doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený.

(3)

Ustanovenie § 13 tu platí obdobne.

§ 169

Priemerný mesačný zárobok

K § 121 zákona

(1)

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu jako 10, prípadne 5 kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok aj za túto kratšiu dobu, a to z hrubých zárobkov za kalendárne roky po roku prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania.

(2)

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je tiež rokom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania, priemerný mesačný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu služby; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania.

§ 170

Sociálna starostlivosť

K § 129 zákona

(1)

Peňažné príspevky sa poskytujú na žiadosť oprávneného alebo z vlastného podnetu príslušného orgánu federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, prípadne ministerstiev vnútra republík alebo z podnetu spoločenskej organizácie. Žiadosť o poskytnutie príspevku sa podáva u toho orgánu, ktorý priznal dôchodok.

(2)

Ostatné služby a dávky sociálnej starostlivosti poskytujú požívateľom dôchodkov vyplácaných orgánmi uvedenými v predchádzajúcom odseku národné výbory.

§ 171

Odchýlky pre konanie

K § 130 zákona

(1)

Orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík rozhodujú v odboroch svoje pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia, ak

žiadateľ vykonával aspoň 20 rokov službu v ozbrojených silách; to platí aj v prípadoch uvedených v § 163 zákona,

žiadateľ splnil podmienky nároku na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v dobe služby v ozbrojených silách alebo najneskoršie do dvoch rokov od skončenia služobného pomeru alebo sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom ochorení vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním,

ide o občanov uvedených v § 165 zákona a o občanov, ktorým k 1. januáru 1976 vyplácajú orgány uvedených ministerstiev akýkoľvek dôchodok,

ide o pozostalých po vojakoch z povolania alebo po občanoch uvedených pod písm. a) až c).

(2)

Vedenie záznamov (§ 151 a nasl.) v dobe trvania služobného pomeru vojaka z povolania upravujú predpisy federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra.

(3)

Dobu služby vojakov z povolania, ktorým nevznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík oznamujú orgánom dôchodkového zabezpečenia republík. Hrubý zárobok sa oznamuje orgánom dôchodkového zabezpečenia republík na ich žiadosť, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie o dávke.

(4)

Pri krátení vdovského dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania pre súbeh s príjmom so zárobkovej činnosti sa postupuje podľa § 24 ods. 4 s tou odchýlkou, že sa krátenie dôchodku a zúčtovanie vyplatených preddavkov môže vykonávať po uplynutí kalendárneho roka.

DRUHÝ DIEL

PRÍSLUŠNÍCI ZBORU NÁPRAVNEJ VÝCHOVY (§ 172)

§ 172

K § 135 zákona

Ustanovenia predchádzajúceho dielu vyhlášky platia aj pre príslušníkov zborov nápravnej výchovy s tým, že pôsobnosť, ktorá podľa týchto ustanovení patrí orgánom ministerstiev vnútra republík, vykonávajú orgány ministerstiev spravodlivosti republík.

SIEDMA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 173-174)

§ 173

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

vyhláška č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášok č. 124/1967 Zb., č. 91/1968 Zb., č. 179/1968 Zb., č. 75/1970 Zb. a č. 108/1971 Zb.;

ustanovenia vyhlášky č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb., č. 117/1967 Zb., č. 92/1968 Zb., č. 180/1968 Zb. a č. 76/1970 Zb., pokiaľ upravujú dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov, zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, zabezpečenie dôchodcov v chorobe a služby sociálneho zabezpečenia družstevníkov, a to § 37 až 79, § 82 ods. 4 písm. a), c) a f), 92 až 98 a 99b. V dôsledku toho sa mení názov vyhlášky a znie: „Vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa“ a slová „sociálne zabezpečenie“ sa v tejto vyhláške nahrádzajú slovami „zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa“;

vyhláška č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb., č. 181/1968 Zb., č. 77/1970 Zb., č. 109/1971 Zb. a č. 100/1972 Zb;

vyhláška č. 195/1964 Zb. o rozsahu pracovnej činnosti potrebnej pre započítanie kalendárneho roku v dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov;

smernice č. 20/1964 Zbierky smerníc pre národné výbory o uznávaní jednotných roľníckych družstiev za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia na účely sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov;

vyhláška č. 21/1965 Zb. o dôchodkovom zabezpečení, nemocenskom poistení a preventívnej a liečebnej starostlivosti niektorých občanov činných pri poskytovaní služieb v znení vyhlášky č. 94/1968 Zb., pokiaľ upravuje dôchodkové zabezpečenie týchto občanov a nároky na podporu pri narodení dieťaťa a prídavky na deti občanov poskytujúcich služby a opravy na základe povolenia národného výboru.

§ 174

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.

Čl. II

Zvýšenie dôchodku podľa čl. I č. 3 tejto vyhlášky sa vykonávajú na žiadosť najskôr od splátky dôchodku splatnej po dni účinnosti tejto vyhlášky.

Čl. II

Pre rozhodovanie o výplate príspevku na úhradu za užívanie bytu vojaka, náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva (čl. I č. 2) a zvýšenia na manželku k príspevku pred umiestnením do zamestnania za mesiac august a september 1979 platia sumy určené v čl. I. Ak sa podmienky na tieto dávky za uvedené mesiace nesplnili len preto, že sa prekročila hranica príjmu ustanovená doterajšími predpismi, vyplatia sa tieto dávky spätne, ak sú určené podmienky splnené včítane úpravy podľa čl. I.

Príspevok pred umiestnením do zamestnania a príspevok po čas prípravy na pracovné uplatnenie poskytovaný občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov patrí za mesiace august a september 1979 vo výške 190 Kčs mesačne.

Minister:

Štanceľ v. r.

Poznámky

Vyhláška č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení. § 150 Zákonníka práce (úplné znenie č. 55/1975 Zb.).

§ 26 ods. 2 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení zákona č. 59/1969 Zb., § 100 ods. 1 písm. a) a § 126 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.

§ 4 zákona č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení zákona č. 121/1975 Zb.

3a)

§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 104/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

Napr. formácia tzv: Šípových krížov býv. horthyovskej maďarskej armády.

Dekrét č. 16/1945 Zb., nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR a zákon č. 33/1948 Zb.

§ 142 Zákonníka práce.

Príjmy oslobodené od dane zo mzdy podľa § 4 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov a podľa vyhlášky č. 24/1967 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení neskorších predpisov.

Vyhláška č. 24/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vyhláška č. 74/1970 Zb.

10)

Vyhláška č. 33/1974 Zb. o príspevkoch a náhradách, ktoré sa poskytujú pracovníkom získaným náborom vykonávaným národnými výbormi.

11)

§ 125 Zákonníka práce a § 26 nariadenia vlády ČSSR č. 54/1975 Zb.

12)

§ 193 a ďalšie Zákonníka práce.

13)

Čl. 4 č. 2 písm. a) a b) vyhlášky č. 24/1967 Zb.

14)

§ 206 ods. 2 Zákonníka práce.

15)

Zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl a zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.

16)

Tretia časť Zákonníka práce.

17)

§ 142 ods. 2 Zákonníka práce a vyhláška č. 132/1967 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení mladistvých nastupujúcich po skončení povinnej školskej dochádzky priamo do pracovného pomeru.

18)

Vyhlášky č. 110/1970 Zb. a č. 156/1970 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov v internátnych učňovských školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v učňovských školách navštevovaných učňami z ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež.

19)

Zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon) a zákon č. 19/1966 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

20)

§ 232 Zákonníka práce.

21)

Čl. 7 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 24/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

22)

Čl. 2 ods. 6 vyhlášky č. 24/1967 Zb.

23)

§ 21 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení. § 12 zákona č. 103/1964 Zb.

24)

Porovnaj ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 72/1974 Zb. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o materskom príspevku.

25)

Služobný predpis ministerstva národnej obrany Ev. zn. Dopl.-2-1.

26)

Porovnaj poznámku ⁶).

27)

Vyhláška č. 7/1958 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení sezónnych zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc.

28)

Vyhláška č. 7/1958 Ú. l. (Ú. v.).

28a)

Pokiaľ ide o dlhodobe uvoľnených poslancov, porovnaj § 170 zákona.

29)

Zákon č. 103/1971 Zb. o ľudovej kontrole.

30)

Vyhlášky č. 13/1976 Zb. a č. 14/1970 Zb. o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu.

31)

Napr. práce v laboratóriách, pri povinnej telesnej výchove, pri práci v školskej dielni alebo na školskom pozemku.

32)

Vyhláška č. 8/1958 Ú. v. o nemocenskom poistení brigádnikov (§ 2 a 6).

33)

Za estrádnych umelcov sa nepovažujú ľudoví hudobníci a členovia súborov ľudovej tvorivosti.

34)

§ 319 Občianskeho súdneho poriadku.

35)

Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, dávky v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení. Poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti je upravené zákonom č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a predpismi vydanými na jeho vykonanie, najmä vyhláškami č. 42/1966 Zb. a č. 121/1974 Zb.

36)

Porovnaj vyhlášku č. 89/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa určuje povinné sprostredkovanie pre niektoré odbory umeleckej činnosti v znení vyhlášky č. 74/1964 Zb.

37)

Účasť na nemocenskom poistení a dávky z tohto poistenia upravuje vyhláška č. 21/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 94/1968 Zb. a zákon č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.

38)

Zásady schválené uznesením vlády z 3. marca 1965 (č. 20/1965 Zb.).

39)

§ 23 zákona č. 88/1968 Zb., pozri aj poznámku ³⁷).

40)

§ 14 až 30 zákona č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.

41)

Dosiaľ upravené stanoveniami § 1 ods. 3 a § 24a vyhlášky č. 105/1964 Zb. v znení vyhlášky č. 181/1968 Zb.

42)

Vyhláška č. 67/1957 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa určujú podrobnosti o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.

43)

§ 9 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti.

44)

§ 50 Zákonníka práce.

45)

§ 5 vládneho nariadenia č. 92/1958 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily.

46)

Vyhláška č. 74/1970 Zb.

47)

§ 4 vyhlášky č. 74/1970 Zb.

48)

Vyhláška č. 96/1967 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

49)

Vyhláška č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež.

50)

Vyhláška č. 76/1965 Ú. l. (Ú. v.) o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity).

51)

§ 32 ods. 3 zákona č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.

52)

§ 229 ods. 2 Zákonníka práce.

53)

Čl. 14 vyhlášky č. 24/1967 Zb.

54)

Vyhláška č. 74/1961 Zb.o prenájme a používaní cestných vozidiel pre motorovú dopravu v znení vyhlášok č. 128/1964 Zb. a č. 41/1965 Zb.

55)

Vyhláška č. 96/1967 Zb.

Príloha vyhlášky č. 128/1975 Zb.

Zoznam chorôb z povolania

Číslo Choroba z povolania	vzniknutá v organizáciách
1. Ochorenie z olova a jeho zliatin a zlúčenín 2. Ochorenie z fosforu a jeho zlúčenín 3. Ochorenie z fluóru a jeho zlúčenín 4. Ochorenie z ortute a z jej amalgámov a zlúčenín 5. Ochorenie z arzénu a jeho zlúčenín 6. Ochorenie z mangánu a jeho zlúčenín 7. Ochorenie z kadmia a jeho zlúčenín 8. Ochorenie z vanádia a jeho zlúčenín 9. Ochorenie z chrému a jeho zlúčenín 10. Ochorenie zo sírouhlíka 11. Ochorenie zo sírovodíka 12. Ochorenia z kysličníka uhoľnatého 13. Ochorenie z kyanových zlúčenín 14. Ochorenie z benzénu a jeho homológov 15. Ochorenie z nitro- a amínozlúčenín benzénu alebo jeho homológov a ich odvodenín 16. Ochorenie z halogenizovaných uhľovodíkov 17. Ochorenie z dusičných esterov glycerínu a dusičných esterov iných látok mastného radu 18. Ochorenie z bojových látok	k č. 1-18 v ktorých sa uvedené látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, dopravujú alebo sa vyskytujú aj ako vedľajšie produkty, medziprodukty alebo odpadové látky
19. Ochorenie z ionizujúceho žiarenia a zo žiarenia s obdobným biologickým účinkom 20. Ochorenie z elektromagnetického žiarenia	k č. 19-20 v ktorých sú pracovníci vydaní tomuto nebezpečenstvu
21. Ochorenie kožnou rakovinou spôsobenou škodlivinami vyvolávajúcimi rakovinu 22. Kožné ochorenie účinkom škodlivín, ktoré sú v príčinnej súvislosti s výkonom zamestnania a kde bolo nevyhnutné vylúčiť styk so škodlivinou	k č. 21-22 v ktorých sa uvedené škodliviny vyrábajú, spracúvajú, používajú, dopravujú alebo sa vyskytujú aj ako vedľajšie produkty, medziprodukty alebo odpadové látky
23. Ochorenie rakovinou pľúc z rádioaktívnych látok	v ktorých sú pracujúci vydaní tomuto nebezpečenstvu
24. Ochorenie prenosnými a parazitárnymi chorobami	v ktorých sa vyšetrujú alebo ošetrujú osoby a kde preukázateľný styk s infekčne chorými alebo infekčným materiálom je súčasťou výkonu zamestnania
25. Tropické choroby prenosné a parazitárne	v ktorých sú pracujúci vydaní týmto ochoreniam pri pracovnom pobyte v trópoch, prípadne v iných klimaticky a hygienicky náročných oblastiach
26. Prenosné choroby zo zvierat na ľudí buď priamo alebo prostredníctvom prenášačov	v ktorých sú pracujúci vydaní tomuto nebezpečenstvu, alebo pri nakladaní a vykladaní alebo doprave tovaru, alebo kde ochorenie vzniklo preukázateľne výkonom zamestnania
27. Ochorenie vyvolané prácou v stlačenom vzduchu	pri práci v kesónoch a pri všetkých prácach, ktoré po skončení akcie si vyžadujú dekompresiu
28. Ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi a zariadeniami	pri práci s pneumatickým náradím ručne ovládaným alebo pri práci s obdobne pôsobiacimi zariadeniami
29. Ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia	v ktorých sú pracujúci vydaní tomuto nebezpečenstvu
30. Ochorenie lakťového nervu z mechanických vplyvov	kde nútená poloha horných končatín pri práci je príčinou vzniku tohto ochorenia
31. Ochorenie dolných ciest dýchacích a pľúc spôsobené hliníkovým prachom z hliníkových zliatin (zaprášenie pľúc hliníkom - fibróza pľúc) 32. Ochorenie dolných ciest dýchacích a pľúc z berýlia a jeho zlúčenín 33. Ochorenie zaprášením pľúc prachom obsahujúcim kysličník kremičitý (silikóza, silikotuberkulóza), včítane baníckej pneumokoniózy a) s typickými rtg znakmi s prihliadnutím na dynamiku ochorenia b) v spojení s aktívnou tuberkulózou 34. Ochorenie zaprášením pľúc azbestovým prachom (azbestóza) a) s typickými rtg znakmi b) v spojení s pľúcnou rakovinou 35. Ochorenie pri výrobe tvrdokovov	k č. 31-35 v ktorých sú pracujúci vydaní tomuto nebezpečenstvu
36. Ochorenie dolných ciest dýchacích a pľúc škodlivými účinkami Thomasovej múčky	ktoré dopravujú alebo spracúvajú Thomasovu trosku alebo spracúvajú, uskladňujú alebo dopravujú Thomasovu múčku
37. Astma bronchiale	pri práci s látkami s alergizujúcim účinkom
38. Ochorenie hluchotou alebo ťažkou nedoslýchavosťou spôsobenou hlukom	v ktorých sú pracujúci vydaní nadmernému hluku
39. Ochorenie šedým zákalom	v ktorých sú pracujúci vydaní nadmernému pôsobeniu krátkovlnných tepelných paprskov
40. Ochorenie nystagmom v ťažkých a zložitých tvaroch	v baniach a pri mínerských prácach
41. Rozdutie pľúc fúkačov skla a hudobníkov na dychových nástrojoch	v ktorých sú pracujúci vydaní tomuto nebezpečenstvu
42. a) Ťažká hyperkynetická dysfónia, uzlíky na hlasivkách alebo ťažká nedomykavosť hlasiviek, ktoré sú trvalé a ktoré znemožňujú výkon povolania kladúceho zvýšené nároky na hlas b) Ťažká fonasténia	v ktorých sú pracujúci vydaní zvýšenej hlasovej námahe, najmä v divadlách, školách, profesionálnych hlasových telesách, profesionálnych kultúrnych a zábavných podnikoch povolanie spevákov sólistov