42/1975 Zb. v znení účinnom od 1. 7. 1975 do 31. 3. 1983

VYHLÁŠKA

Ústrednej rady odborov

zo 7. apríla 1975

o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami

Ústredná rada odborov ustanovuje po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, Federálnym ministerstvom financií, Ministerstvom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky podľa § 216 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 42/1970 Zb.) a zákona č. 20/1975 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce (ďalej len „zákonník“):

PRVÁ ČASŤ

Rozhodcovské komisie (§ 1-4)

§ 1

Spory prejednávané rozhodcovskými komisiami

(1)

Rozhodcovské komisie (ďalej len „komisie“) prejednávajú a rozhodujú v rozhodcovskom konaní pracovné spory medzi organizáciou a pracovníkom o obsah potvrdenia o zamestnaní, o obsah posudkov o pracovnej činnosti a o návrhu pracovníka na zrušenie kárneho opatrenia. Ostatné spory o nároky z pracovného alebo učebného pomeru a z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovný pomer“) prejednávajú,

ak sa sporný nárok uplatňuje v komisii v čase, keď pracovný pomer, z ktorého spor vznikol, ešte trvá,

ak ide o nároky, ktoré organizácii vznikli z toho istého dôvodu voči niekoľkým pracovníkom, pokiaľ aspoň jeden z nich je v čase uplatnenia nároku v pracovnom pomere s organizáciou.

(2)

Komisie neprejednávajú pracovné spory o vznik a skončenie pracovného pomeru a o nároky z toho vyplývajúce, ako ani pracovné spory, ktorých účastníkom je vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej sú komisie ustanovené, prípadne jeho zástupca. Ďalej neprejednávajú spory o odmeny poskytované v súvislosti s vynálezmi, zlepšovacími návrhmi a priemyselnými vzormi, spory týkajúce sa podnikových bytov, nemocenského poistenia alebo sociálneho zabezpečenia a ostatné spory z iných než pracovnoprávnych vzťahov.

(3)

Komisia prejedná spor o náhradu škody spôsobenej pracovníkom organizácii trestným činom, prečinom alebo priestupkom len vtedy, ak sa o nároku na náhradu škody ešte nezačalo konanie v súvislosti s konaním o takom čine alebo ak príslušný orgán v súvislosti s týmto konaním o nároku na náhradu škody ešte nerozhodol. Ak komisia zistí, že sa o takom nároku začalo konanie pred príslušným orgánom, vyčká jeho výsledok; právoplatné rozhodnutie, že tu ide o trestný čin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal, je pre komisiu záväzné.

Ustanovovanie komisií

(§ 2-4)

§ 2

Komisie sa ustanovujú v základných organizáciách Revolučného odborového hnutia tých organizačných jednotiek, v ktorých je aspoň 500 pracovníkov v pracovnom pomere, a v organizáciách štátneho a družstevného obchodu, v ktorých je aspoň 100 pracovníkov v pracovnom pomere. Na učňov a pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa pritom neprihliada. Pri menšom počte pracovníkov sa komisia ustanoví so súhlasom okresnej odborovej rady, ak to závodný výbor Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“) považuje za účelné.

§ 3

(1)

Členov komisie volí členská schôdza alebo konferencia základnej organizácie Revolučného odborového hnutia verejným hlasovaním. Návrh kandidátnej listiny pripravuje závodný výbor, ktorý organizuje a riadi priebeh volieb. Komisia musí mať najmenej sedem členov. Počet členov komisie určuje závodný výbor s prihliadnutím na veľkosť a štruktúru organizácie, na charakter, rozsah a problematiku práce organizácie.¹)

(2)

Členom komisie môže byť len člen základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, v ktorej sa komisia ustanovuje, ktorý dosiahol vek 18 rokov, pokiaľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo pokiaľ jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Nemôže však ním byť vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej je komisia ustanovená, prípadne jeho zástupca.

(3)

Komisia je ustanovená zvolením najmenej siedmich členov. Členovia komisie zvolia zo svojho stredu predsedu komisie a jeho zástupcu väčšinou hlasov všetkých členov komisie.

(4)

O ustanovení komisie závodný výbor bezodkladne upovedomí kolektív pracovníkov, vedenie organizácie, okresný súd a okresnú odborovú radu, príslušné podľa sídla komisie.

§ 4

(1)

Funkčné obdobie komisie je štvorročné. Ak pred jeho uplynutím nebude zvolená nová komisia, predĺži sa funkčné obdobie až do jej zvolenia, najviac však o šesť mesiacov.

(2)

V priebehu funkčného obdobia možno vykonať doplňovaciu voľbu za člena, ktorý sa svojej funkcie vzdal alebo bol z nej odvolaný alebo stratil spôsobilosť byť členom komisie (§ 3 ods. 2). Dopĺňaciu voľbu treba však vykonať vždy, ak sa počet členov komisie zníži na menej než sedem.

(3)

Člena komisie môže z funkcie odvolať členská schôdza alebo konferencia základnej organizácie ROH.

DRUHÁ ČASŤ

Rozhodcovské konanie (§ 5-17)

Začatie rozhodcovského konania

(§ 5-6)

§ 5

(1)

Rozhodcovské konanie sa začína na návrh pracovníka (bývalého pracovníka) alebo organizácie. Konanie sa začína dňom podania návrhu komisii.

(2)

Návrh sa podáva písomne alebo ústne. Písomný návrh sa podáva poverenému členovi komisie alebo pracovníkovi organizácie poverenému na to komisiou po dohode s organizáciou. Písomný návrh je podaný aj jeho doručením do podateľne organizácie pracovníkovi poverenému organizáciou prijímať písomnosti. Ústny návrh sa podáva do zápisnice, ktorú spíše poverený člen komisie alebo pracovník organizácie poverený na to komisiou po dohode s organizáciou. V návrhu treba uviesť, kto návrh podáva (navrhovateľ), čo uplatňuje a proti komu návrh smeruje (odporca), ako aj skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu, a ako ich možno preukázať. Ak je návrh neúplný, komisia zabezpečí jeho doplnenie. Rovnopis návrhu zašle komisia odporcovi.

(3)

Návrh sa zapíše do zoznamu podaných návrhov s uvedením dňa jeho podania, mena a priezviska (názvu) navrhovateľa a odporcu a stručného označenia predmetu sporu.

(4)

Navrhovateľ môže návrh vziať späť alebo zmeniť spôsobom uvedeným v odseku 2 alebo v priebehu pojednávania pred komisiou, kým komisia uzavretý zmier neschválila alebo o spore nerozhodla. Komisia o tom upovedomí odporcu.

§ 6

(1)

Návrh sa podáva komisii, ktorá je príslušná na jeho prejednanie.

(2)

Na prejednanie návrhu je príslušná komisia ustanovená v základnej organizácii Revolučného odborového hnutia tej organizačnej jednotky, v ktorej má (pred skončením pracovného pomeru mal) trvalé pracovisko pracovník, ktorý je účastníkom konania (§ 1 ods. 1) a popri tejto komisii aj komisia príslušná pre pracovisko, na ktorom sporný nárok vznikol; spor prejedná tá komisia, ktorej bol návrh podaný.

(3)

Ak komisia nie je na prejednanie návrhu príslušná, doručí ho bez meškania tej komisii v organizácii, ktorá je príslušná, a upovedomí o tom navrhovateľa.

(4)

Ak v organizácii nie je komisia príslušná na prejednanie návrhu alebo ak bol komisii podaný návrh na prejednanie sporu, ktorý rozhodcovské komisie neprejednávajú (§ 1), vráti ho komisia bez meškania navrhovateľovi s poučením, že prejednanie návrhu je v právomoci súdu, prípadne iného orgánu.

Prejednávanie komisie

(§ 7-14)

§ 7

(1)

Predseda komisie, prípadne jeho zástupca alebo iný poverený člen komisie (ďalej len „predseda komisie“) určí miesto a čas pojednávania tak, aby pokiaľ možno nezasahovalo do pracovného času a spravidla aby sa skončilo najneskoršie do 30 dní od začatia konania. V prípadoch, keď to bude treba, zvlášť v obťažnejších sporoch, môže sa pri príprave pojednávania vopred zistiť najmä stanovisko odporcu, urobiť pokus o zmierne vyriešenie sporu, môžu sa odstrániť nedostatky v návrhoch účastníkov a zabezpečiť vykonanie dôkazov.

(2)

Predseda komisie pozve na pojednávanie účastníkov sporu (ich zástupcov) a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je potrebná na objasnenie rozhodných skutočností. Ak účastníkom je mladistvý pracovník, prizve aj jeho zákonného zástupcu, a ak ide o pracovníka, ktorému súd ustanovil opatrovníka, aj jeho opatrovníka.²)

(3)

V záujme hospodárnosti a účelnosti môže komisia spojiť na spoločné prejednanie návrhy, ktoré boli komisii podané a obsahove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

(4)

Ak sa v návrhu uvádzajú veci, ktoré sa na spoločné pojednávanie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody pre spoločné prejednanie, komisia môže niektorú vec vylúčiť na samostatné prejednanie.

§ 8

(1)

Komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Na platné rozhodnutie komisie a schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov jej prítomných členov. Pojednávanie komisie vedie jej predseda.

(2)

Z účasti na pojednávaní je vylúčený člen komisie, u ktorého sa so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci alebo k účastníkom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. O tom, či je člen komisie vylúčený, rozhodne komisia; člen, o vylúčenie ktorého ide, sa na hlasovaní nezúčastní.

(3)

Komisia môže prejednávať a rozhodovať spory aj v užších komisiách, najmenej trojčlenných. Členov užšej komisie a jej predsedu určí komisia. Užšia komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov, najmenej však traja. Na platné rozhodnutie užšej komisie a na schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov užšej komisie. V ostatnom pre pojednávanie užšej komisie platia ustanovenia o pojednávaní komisie. Závodný výbor môže určiť podrobnosti o ustanovovaní užších komisií.

§ 9

(1)

Na pojednávaní majú byť prítomní účastníci sporu. Ak sa účastník na pojednávanie nedostaví, môže sa v jeho neprítomnosti pojednávať len vtedy, ak dal na to vopred súhlas alebo sa na pojednávanie dostavil jeho zástupca, inak komisia pojednávanie odloží na primeraný čas. Ak sa účastník alebo jeho zástupca nedostaví bez dôvodného ospravedlnenia ani na odložené pojednávanie, hoci bol naň riadne pozvaný, môže sa pojednávanie uskutočniť aj v jeho neprítomnosti.

(2)

Pojednávanie komisie je prístupné všetkým pracovníkom organizácie, pracovníkom alebo zástupcom orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov, štátnych orgánov a spoločenských organizácií. Komisia môže vylúčiť ich prítomnosť, pokiaľ by verejným pojednávaním bolo ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo alebo dôležitý záujem účastníkov. Nemožno vylúčiť prítomnosť zákonného zástupcu mladistvého pracovníka, opatrovníka, a ak boli poverení zúčastniť sa na pojednávaní, zástupcu orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov a štátnych orgánov. Komisia ich však upozorní na trestné následky porušenia takého tajomstva. Schválenie zmieru a rozhodnutie o spore sa musí vždy vyhlásiť verejne.

§ 10

Objasnenie sporného nároku

(1)

Komisia musí dbať, aby sa pri pojednávaní zistil skutočný stav veci čo najúplnejšie, najúčelnejšie a najrýchlejšie.

(2)

Komisia začne pojednávanie na základe správy, ktorú podá jej predseda. Komisia vypočuje stanoviská účastníkov, preskúma ich správnosť na základe predložených podkladov a podľa potreby si zaobstará ďalšie doklady a vypočuje aj ďalšie osoby, ktoré svojou výpoveďou môžu prispieť k objasneniu veci; komisia tieto osoby upozorní, že sú povinné vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

(3)

Ak to treba na objasnenie veci, najmä na zistenie ďalších rozhodných skutočností, môže komisia pojednávanie odložiť na čas čo možno najkratší, aby sa aj v tomto prípade rozhodcovské konanie mohlo skončiť spravidla do 30 dní od podania návrhu.

§ 11

Zmier

Komisia sa usiluje predovšetkým o urovnanie sporu zmierom. Ak dôjde k zmieru, komisia ho schváli, ak neodporuje právnym predpisom. Do týždňa po schválení zmieru doručí komisia účastníkom osobne alebo poštou ako doporučenú zásielku do vlastných rúk rovnopis zápisnice o pojednávaní, prípadne tej jej časti, ktorá obsahuje schválený zmier a v ktorej je zaznačený deň schválenia zmieru v zozname podaných návrhov.³) Schváleným zmierom je komisia viazaná.

§ 12

Rozhodnutie

(1)

Ak sa nepodarí dosiahnuť zmier, prípadne ak komisia zmier neschválila, zhodnotí komisia na neverejnej porade výsledky pojednávania a v súlade s právnymi predpismi o spore rozhodne.⁴)

(2)

V spore o obsah potvrdenia o zamestnaní a posudok o pracovnej činnosti (§ 60 ods. 3 zákonníka) môže komisia ich obsah buď potvrdiť, alebo rozhodnúť, ako a v akej lehote ho má organizácia upraviť. Rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia (§ 81 ods. 1 zákonníka) môže komisia iba potvrdiť alebo zrušiť, nemôže ho však zmeniť.

(3)

Rozhodnutie komisie vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením a poučením o možnosti podať komisii proti rozhodnutiu námietky. Vyhláseným rozhodnutím je komisia viazaná. Písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísané predsedom komisie doručí komisia do týždňa odo dňa vyhlásenia rozhodnutia účastníkom osobne alebo poštou ako doporučenú zásielku do vlastných rúk.

(4)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia komisie musí obsahovať aj jeho odôvodnenie a poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu námietky do pätnástich dní od jeho doručenia.

(5)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisuje predseda komisie (užšej komisie). Deň vyhlásenia rozhodnutia komisie a deň doručenia jeho písomného vyhotovenia účastníkom sa zaznačí do zoznamu podaných návrhov.

§ 13

Námietky proti rozhodnutiu komisie

(1)

Proti rozhodnutiu komisie môže účastník podať komisii námietky do pätnástich dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia. Námietky sú podané včas aj vtedy, ak sú podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že účastník sporu sa spravoval nesprávnym poučením komisie o námietkach. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o námietkach, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že námietky nie sú prípustné, možno podať námietky do troch mesiacov od doručenia.

(2)

Námietky sa podávajú písomne alebo ústne spôsobom uvedeným v § 5 ods 2.

(3)

V námietkach sa uvedie, v čom a z akého dôvodu sa rozhodnutie považuje za nesprávne, prípadne akými ďalšími dôkazmi možno uplatnený nárok preukázať alebo vyvrátiť a aké rozhodnutie sa navrhuje.

(4)

Ak boli námietky podané po lehote uvedenej v odseku 1, komisia o tom upovedomí účastníka, ktorý ich podal. Na žiadosť účastníka odpustí komisia zmeškanie lehoty na podanie námietok, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a námietky boli podané do pätnástich dní po odpadnutí prekážky; v tom prípade sa námietky považujú za podané v určenej lehote. V ostatných prípadoch komisia žiadosť o odpustenie lehoty zamietne. Proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, môže účastník, ktorý žiadosť podal, podať komisii námietky do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia (odsek 2). Námietky podané proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, majú voči tomuto rozhodnutiu účinky uvedené v § 212 ods. 2 zákonníka.

(5)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia o odpustení zmeškania lehoty alebo o zamietnutí takej žiadosti sa doručí obom účastníkom. V rozhodnutí komisia uvedie stručné odôvodnenie. Rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamieta, musí obsahovať poučenie o možnosti podať proti nemu komisii námietky.

§ 14

Právoplatnosť a vykonateľnosť

(1)

Zmier schválený komisiou a rozhodnutie komisie, proti ktorému neboli v určenej lehote podané námietky, nadobúdajú právoplatnosť.

(2)

Ak uplynula lehota na plnenie podľa schváleného zmieru alebo podľa právoplatného rozhodnutia, potvrdí komisia na žiadosť účastníka jeho vykonateľnosť.

Bezvýslednosť konania

(§ 15-17)

§ 15

(1)

Rozhodcovské konanie je bezvýsledné, ak proti rozhodnutiu komisie boli podané v určenej lehote námietky alebo ak účastník navrhol, aby sa spor postúpil na ďalšie prejednávanie súdu, pretože do 30 dní od podania návrhu na začatie rozhodcovského konania nebol v ňom ani schválený zmier, ani nebolo vydané rozhodnutie.

(2)

Návrh na postúpenie sporu súdu podľa odseku 1 môže účastník podať komisii písomne alebo ústne do zápisnice.

§ 16

Pri bezvýslednom konaní komisia bezodkladne zašle námietky alebo návrh na postúpenie sporu a spisový materiál o spore okresnému súdu, v obvode ktorého má sídlo komisia, a upovedomí o tom účastníkov. Rovnopis námietok súčasne zašle druhému účastníkovi. Námietky alebo návrh na postúpenie sporu a odoslanie spisov súdu zaznačí komisia v zozname podaných návrhov.

§ 17

Zrušenie schválenia zmieru alebo právoplatného rozhodnutia

(1)

Komisia zruší na návrh účastníka schválenie zmieru alebo svoje právoplatné rozhodnutie, ak sa dodatočne zistili závažné okolnosti, ktoré tento účastník nemohol bez svojej viny v spore použiť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, a rozhodne znovu, ak nedôjde k zmieru (§ 11). Ak však zistí, že návrh nie je odôvodnený, zamietne ho.

(2)

Návrh na zrušenie môže účastník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskoršie však do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

(3)

Pre podanie návrhu a jeho prejednanie komisiou platia primerane ustanovenia o podaní a prejednaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

(4)

Ak komisia zamietne návrh ako bezdôvodný, môže účastník proti tomuto rozhodnutiu podať námietky podľa § 211 ods. 1 zákonníka; pre konanie o námietkach platí ustanovenie § 212 ods. 2 zákonníka.

TRETIA ČASŤ

Všeobecné ustanovenia (§ 18-20)

§ 18

Zápisnica o pojednávaní a ostatný spisový materiál

(1)

O pojednávaní spíše komisia zápisnicu, v ktorej sa uvedie najmä:

označenie komisie (užšej komisie), mená a priezviská predsedu, zapisovateľa a členov prítomných na pojednávaní,

miesto, čas a predmet pojednávania,

mená a priezviská účastníkov a ich zástupcov (pri organizácii sa uvedie popri jej názve aj meno a priezvisko pracovníka, ktorého organizácia poverila pojednávaním),

stručné opísanie priebehu pojednávania a obsahu výpovedí účastníkov a iných vypočutých osôb,

záznam o prípadnom vylúčení verejnosti,

úplné znenie uzavretého zmieru a jeho schválenie alebo rozhodnutie komisie so stručným odôvodneným,

záznam o poučení účastníkov, najmä o možnosti podať proti rozhodnutiu komisie námietky.

(2)

Pri odložení pojednávania spíše komisia o každom pojednávaní osobitnú zápisnicu s vyznačením, že ide o pokračovanie v pojednávaní.

(3)

Zápisnicu o pojednávaní podpisuje predseda komisie a zapisovateľ; ak došlo k uzavretiu zmieru, podpíšu ju aj účastníci.

(4)

Organizácia je povinná poskytnúť bezplatne pre činnosť komisie miestnosť s potrebným vybavením a zabezpečí, aby spisy týkajúce sa konania, najmä zoznam podaných návrhov a zápisnice o pojednávaní boli riadne uschované najmenej počas desiatich rokov od skončenia konania.⁵)

§ 19

Doručovanie

Pre doručovanie písomností platia obdobne ustanovenia § 266a zákonníka.⁶)

§ 20

Zodpovednosť a metodické riadenie komisií

(1)

Za správne vykonávanie rozhodcovského konania zodpovedá komisia členskej schôdzi (konferencii) základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Pri rozhodovaní je komisia viazaná iba právnymi predpismi.

(2)

Činnosť komisií metodicky riadia okresné odborové rady, ktoré vedú zoznamy ustanovených komisií. V spolupráci so závodnými výbormi sledujú vykonávanie rozhodcovského konania z hľadiska dodržiavania socialistickej zákonnosti.

§ 21

Ustanovovanie komisií pri podnikových výboroch ROH

Komisie sa môžu ustanoviť aj pri tých podnikových výboroch ROH, ktorým boli uznesením sekretariátu Ústrednej rady odborov na základe odseku 3 uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií ROH zverené právomoci závodnému výboru.

§ 22

Ustanovovanie komisií v oblasti školstva

V oblasti školstva spravovaného okresnými národnými výbormi sa ustanovujú komisie pri okresných výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, pre oblasť školstva spravovaného krajskými národnými výbormi pri krajských výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Tieto komisie volí plenárne zasadanie okresného, prípadne krajského výboru odborového zväzu.

§ 23

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1975.

Predseda:

Hoffmann v. r.

Poznámky

Na uvoľňovanie členov komisie sa vzťahuje § 6 vyhlášky č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí.

O prípadných trovách pozri ustanovenie § 215 ods. 3 zákonníka: „Organizácia, ktorá je účastníkom sporu, je povinná uhradiť osobám, ktoré boli prizvané na pojednávanie a neboli účastníkmi sporu, výdavky, ktoré im vznikli účasťou na konaní, a poskytnúť im náhradu mzdy, prípadne znalečné."

O trovách konania § 215 ods. 1 zákonníka ustanovuje: „Ak sa rozhodcovské konanie skončí schválením zmieru, nemá žiaden z účastníkov sporu právo na náhradu trov konania, pokiaľ v zmieri nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné."

O nároku pracovníka na náhradu trov § 215 ods. 2 ustanovuje: „Ak sa rozhodcovské konanie neskončí schválením zmieru, má pracovník, ktorý mal v spore úspech, voči organizácii nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva, včítane prípadných trov na zastúpenie a náhradu mzdy. Ak má úspech iba čiastočný, má nárok na náhradu pomernej časti týchto trov; komisia mu však môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Povinnosť uhradiť a výšku náhrady určí komisia v rozhodnutí o spore."

Na zabezpečenie činnosti rozhodcovských komisií odsek 15 uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií Revolučného odborového hnutia ustanovuje: „Pre organizačnú, kultúrnu, výchovnú a ostatnú činnosť základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a jej orgánov vedenie organizácie poskytuje bezplatne závodnému výboru v primeranom rozsahu miestnosti s potrebným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich výstavbou, údržbou i technickou prevádzkou. To platí aj o miestnostiach, ktoré vedenie organizácie na tieto účely najalo."

O doručovaní ustanovuje § 266a zákonníka:„(1) Písomnosti organizácie týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností pracovníka vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia musia byť doručené pracovníkovi do vlastných rúk. to platí obdobne o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajücich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti sa pracovníkovi doručujú na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosti doručiť poštou.(2) Písomnosti doručované poštou zasiela na poslednú adresu pracovníka, ktorá je jej známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk".(3) Povinnosť organizácie doručiť písomnosť sa splní, len čo pracovník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcej organizácii ako nedoručiteľnú a pracovník svojím konaním doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak pracovník prijatie písomnosti odmietne."