Pracovníci, ktorí nastupujú na pracovisko mimo územia Československej socialistickej republiky alebo sa z takého pracoviska vracajú a ktorí v súvislosti s týmto nástupom alebo návratom menia zamestnanie, majú voči doterajšej i novej organizácii nárok na príslušnú pomernú časť dovolenky, aj keď v nich nesplnili podmienky pre vznik nároku na dovolenku (
§ 100 ods. 1 Zákonníka práce). To obdobne platí, ak pracovník v súvislosti s vyslaním do zahraničia bol dočasne uvoľnený na výkon práce pre inú tuzemskú organizáciu; za čas tohto uvoľnenia mu poskytne pomernú časť dovolenky organizácia, pre ktorú bol uvoľnený.