Čakajte prosím...
PRVÁ ČASŤ (§ 1-4)
DRUHÁ ČASŤ (§ 5-14)
TRETIA ČASŤ (§ 15-17)
ŠTVRTÁ ČASŤ (§ 18-20)
§ 21 Prechodné ustanovenia
§ 22 Zrušovacie ustanovenie
§ 23 Účinnosť
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
14/1977 Zb. v znení účinnom od 1. 7. 1977 do 31. 1. 2002
14
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
zo 14. januára 1977
o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 70 ods. 1 vo vzťahu k § 71 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:

PRVÁ ČASŤ

(§ 1-4)

Základné ustanovenia

(§ 1-4)

§ 1

Rozsah ochrany

Touto vyhláškou sa upravuje ochrana pred nepriaznivými účinkami hluku a mechanického kmitania a chvenia (ďalej len „vibrácie“), ktoré ohrozujú zdravie ľudí a znižujú ich telesné a duševné schopnosti.

§ 2

Všeobecné povinnosti organizácií, orgánov a občanov

(1)
Štátne, družstevné, spoločenské a iné organizácie (ďalej len „organizácie“) i občania sú povinní vykonávať potrebné opatrenia na zníženie hluku a vibrácií a starať sa o to, aby pracovníci a ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení hluku a vibráciám; musia najmä zabezpečovať, aby sa neprekračovali najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií určené v tejto vyhláške a v prílohe,1) ktorá tvorí jej nerozdielnu súčasť, ako aj v osobitných predpisoch.2)
(2)
Nadriadené orgány a organizácie sú povinné sústavne viesť podriadené organizácie k vykonávaniu opatrení proti hluku a vibráciám, kontrolovať, ako dodržiavajú svoje povinnosti na tomto úseku, a vyvodzovať dôsledky z neplnenia týchto povinností.
(3)
Ústredné orgány štátnej správy, vrcholné orgány družstiev a spoločenských organizácií, národné výbory, odborové (generálne) riaditeľstvá a iné orgány stredného článku riadenia vypracúvajú v spolupráci s organizáciami, ktoré riadia, harmonogramy na plánovité znižovanie hluku a vibrácií a zabezpečujú ich plnenie. Pritom sa zameriavajú aj na vedeckotechnický výskum znižovania hluku a vibrácií a na pohotové zavádzanie výsledkov výskumu do výrobných a iných prevádzok.

§ 3

Povinnosti výrobných, dodávateľských a dovozných organizácií

(1)
Organizácie, ktoré projektujú, konštruujú a vyrábajú stroje, nástroje, dopravné prostriedky a iné zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku alebo vibrácií (ďalej len „zariadenia“), sú povinné navrhovať a určovať konštrukčné podmienky, vrátane materiálu a technických úprav zariadení, podľa súčasného stavu vedy a techniky tak, aby sa hluk a vibrácie znížili v súlade s potrebami ochrany zdravia.
(2)
Ak je na splnenie podmienok určených touto vyhláškou potrebné doplnkové vybavenie obmedzujúce hluk a vibrácie (napr. tlmiče hluku, zariadenie na pružné uloženie, kryty zariadení a obsluhovacie kabíny), sú organizácie povinné dodávať ho alebo zabezpečovať jeho dodávku so zariadením.
(3)
Ak nie je dočasne možné, aby zariadenie, prípadne aj s doplnkovým vybavením spĺňalo podmienky určené touto vyhláškou, alebo ak je z celospoločenského hľadiska ekonomicky podstatne výhodnejšie riešiť ochranu inými technickými prostriedkami, organizácie musia dodávať aspoň také zariadenia, pri ktorých možno tieto podmienky dodržať, ak sa vykonajú ďalšie nimi určené opatrenia. V týchto prípadoch sú organizácie povinné takéto ďalšie opatrenia oznamovať odberateľom, najmä im dodávať návody na správnu montáž, inštaláciu a na používanie, vrátane stavebných a priestorových požiadaviek, spracované aj z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami.
(4)
Technická dokumentácia zariadení, ktoré sú zdrojom hluku a vibrácií približujúcich sa najvyšším prípustným hodnotám, musí obsahovať také údaje, podľa ktorých možno vykonať v prípade potreby opatrenia na ochranu proti ich škodlivému pôsobeniu. To platí aj na zariadenia používané v podmienkach, keď hluk alebo vibrácie týchto zariadení môžu spôsobiť prekročenie najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií. Organizácie, ktoré vyrábajú alebo dodávajú zariadenia, zodpovedajú za to, že hodnoty hluku a vibrácií uvedené v technickej dokumentácii možno po vykonaní týchto opatrení dodržať.
(5)
Organizácia, ktorá požaduje dovoz zariadení, je povinná zahrnúť potrebné požiadavky týkajúce sa dovozu do návrhu hospodárskej zmluvy, prípadne vykonať aj iné opatrenia na splnenie podmienok určených v tejto vyhláške. Organizácia zahraničného obchodu je povinná uplatniť tieto požiadavky u zahraničnej organizácie a doviezť len také zariadenia, ktoré im zodpovedajú.

§ 4

Povinnosti projektových a stavebných organizácií

(1)
Organizácie, ktoré navrhujú urbanistické, stavebné alebo technické riešenia stavieb, a organizácie, ktoré ich stavajú, sú povinné vyžadovať od organizácií, ktoré zariadenia vyrábajú, dodávajú alebo požadujú ich dovoz, informácie o opatreniach podľa § 3 a pri svojej činnosti ich využívať; technické a organizačné riešenia sú povinné uplatňovať spôsobom, ktorý zaručuje dodržiavanie ustanovení tejto vyhlášky.
(2)
Projektová dokumentácia stavieb, pri prevádzke ktorých by mohlo nastať nepriaznivé pôsobenie hluku a vibrácií na pracovníkov, obyvateľov alebo iných užívateľov stavieb, musí obsahovať doklady, prípadne výpočty preukazujúce dostatočné obmedzenie hluku a vibrácií z vlastnej stavby alebo z okolia (napr. výsledky experimentálneho overenia nových konštrukčných a technologických riešení stavieb). Pred uvedením takýchto stavieb do trvalej prevádzky (užívania) musí investor v prípadoch určených orgánmi hygienickej služby preukázať na základe akustického merania a skúšok, že sa ustanovenia tejto vyhlášky neporušili.

DRUHÁ ČASŤ

(§ 5-14)

Vykonávanie ochrany pred hlukom

(§ 5)

§ 5

Opatrenia proti hluku

(1)
Ochrana zdravia proti hluku sa vykonáva
a)
opatreniami na zníženie hlučnosti zariadení (obmedzenie emisií hluku),
b)
opatreniami na ochranu pred účinkami hluku v miestach pobytu osôb (obmedzenie emisií hluku).
(2)
Hlučnosť zariadení a hluk v miestach pobytu osôb sa vyjadruje veličinami a jednotkami uvedenými v prílohe tejto vyhlášky (ďalej len „príloha“) a údajmi uvedenými v osobitných predpisoch (§ 18).

Obmedzenie emisií hluku

(§ 6-7)

§ 6

(1)
Organizácie, ktoré vyrábajú zariadenia, sú okrem všeobecnej povinnosti uvedenej v predchádzajúcich ustanoveniach povinné
a)
sledovať hlukové vlastnosti zariadení, pri ktorých hladina akustického výkonu A vyžarovaná do okolia prekračuje 100 dB (P, A) alebo ktorých hladina hluku A v mieste obsluhy prekračuje 80 dB (A), a hlukové vlastnosti zariadení s nižšími hodnotami, ak sú tieto nižšie hodnoty určené ako cieľové hodnoty v technických normách, a viesť o nich evidenciu,
b)
zisťovať údaje o hlučnosti obdobných výrobkov vyrábaných v Československej socialistickej republike i v zahraničí, porovnávať ich s vlastnými výrobkami a určovať si v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky cieľové limity hlučnosti týchto výrobkov určené v technických normách,
c)
požiadať o posúdenie zariadenia odborné rezortné alebo pre rezort určené pracovisko alebo príslušnú štátnu skúšobňu,3) ak zariadenie prekračuje hodnoty hluku uvedené pod písmenom a) o viac ako 10 dB(A), a zabezpečiť nimi určené opatrenia,
d)
požiadať hlavného hygienika Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ hlavný hygienik“) o záväzný posudok, ak zariadenie, ktoré sa má novo sériove vyrábať a má byť v činnosti za prítomnosti osôb, prekračuje najvyššie prípustné hodnoty imisií hluku podľa tejto vyhlášky; ak ide o zariadenie uvedené pod písmenom c), musí sa k žiadosti pripojiť predpísané odborné posúdenie,
e)
uvádzať v technických informáciách, v technických podmienkach alebo v normách údaje o hluku zariadení (hladiny akustického výkonu A alebo hladiny hluku A) a o prostredí, pre ktoré je zariadenie určené, a tieto údaje oznamovať na požiadanie odberateľom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) až e) sa vzťahuje obdobne na organizácie, ktoré požadujú dovoz zariadení.

§ 7

(1)
Najvyššie prípustné hodnoty hluku jednotlivých druhov zariadení sa určujú v štátnych, odborových a podnikových technických normách.4) Ak je to účelné, určí sa v nich aj najvyššia prípustná hodnota emisií hluku, ktorú treba do určitého času dosiahnuť.
(2)
Najvyššia prípustná hodnota hluku zariadení, ktoré sú v činnosti na miestach pobytu osôb, sa určuje podľa hodnôt imisií hluku uvedených v tejto vyhláške. Ak nie je dočasne technicky možné, aby takéto zariadenie splňovalo podmienky podľa tejto vyhlášky, určí sa v technickej norme na určitý čas (spravidla 2 až 5 rokov) so súhlasom hlavného hygienika dočasná najvyššia prípustná hodnota.
(3)
Hodnoty najvyšších prípustných hladín hluku vozidiel schválených na prevádzku na pozemných komunikáciách a lietadiel určujú osobitné predpisy5) a príloha (V. oddiel).

Obmedzenie imisií hluku

(§ 8-14)

§ 8

Na ochranu pred nepriaznivými účinkami hluku v miestach pobytu osôb musia sa vykonávať technické, organizačné a ďalšie opatrenia, aby sa na týchto miestach obmedzil hluk na najmenšiu možnú mieru, najmä však aby sa neprekročili najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre jednotlivé miesta pobytu osôb (II. až V. oddiel prílohy). Pritom treba dbať na to, aby osoby boli vystavené hluku čo najkratší možný čas, prípadne aby sa pobyt v hlučnom prostredí prerušoval.

§ 9

(1)
Organizácia a občania sú povinní zabezpečiť, aby sa pri prevádzke zariadení alebo ich používaní zamedzil vznik a šírenie hluku, ktorého sa možno vyvarovať, najmä sa musia dodržiavať návody a iné pokyny na obsluhu, prevádzku a údržbu zariadení. To platí aj na inú činnosť, pri ktorej môže vznikať hluk.
(2)
Hlučnosť prejavu osôb sa musí na všetkých miestach ich pobytu obmedziť na mieru primeranú miestu pobytu a jeho podmienkam. Toto obmedzenie platí najmä v noci (od 22 do 6 hod.) a pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku (napr. kúpeľné miesta a ich okolie, rekreačné oblasti a okolie škôl, nemocníc a iných zariadení ústavnej starostlivosti). Pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku môžu národné výbory vykonať v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky osobitné opatrenia zaručujúce utvorenie alebo udržanie oblasti ticha.
(3)
Hudobné nástroje, rozhlasové a televízne prístroje a iné zariadenia na reprodukciu zvuku možno používať len tak, aby nerušili nezúčastnené osoby.
(4)
Vo verejných dopravných prostriedkoch je dovolené používať zariadenia reprodukujúce zvuk, len ak hladina hluku vo vnútri dopravného prostriedku nepresahuje najvyššie prípustné hodnoty hluku určené v prílohe (V. oddiel) a pokiaľ inštalácia umožňuje ich vypnutie, ak cestujúci nechcú byť rušení reprodukovaným zvukom; toto obmedzenie sa nevzťahuje na poskytovanie prepravných a osobitne dôležitých a naliehavých informácií.

§ 10

(1)
Pri zabezpečovaní ochrany proti vonkajšiemu hluku v pozemných stavbách sa musia prednostne uplatňovať opatrenia z hľadiska územného plánovania, najmä urbanizmu pred opatreniami na ochranu jednotlivých stavieb. To platí najmä pre obytné časti sídelných útvarov, pre umiestňovanie stavieb na bývanie, stavieb občianskeho vybavenia, stavieb pre výrobu s hlučnou prevádzkou, pozemných komunikácií a stavieb pre motorizmus, letísk, a to aj z hľadiska ich ďalšieho rozvoja. Ak mieni projektová organizácia uplatniť len opatrenia na ochranu jednotlivých stavieb, je povinná súčasne preukázať, že sa vyčerpali možnosti urbanistického riešenia alebo že ich uplatnenie je z celospoločenského hľadiska menej výhodné.
(2)
Pri územnom plánovaní sa musí osobitne dbať na to, aby pred hlukom boli chránené obytné budovy a stavby zdravotníckych, školských, vedeckých a iných spoločenských zariadení. Územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia dokumentácia musí sa posúdiť aj z hľadiska hluku a v prípadoch, keď možno predpokladať, že sa hluk priblíži najvyšším prípustným hodnotám, musia sa doplniť hlukovou štúdiou a návrhom opatrení na ochranu pred hlukom.
(3)
Organizácie sú povinné zabezpečovať projektovú a konštrukčnú prípravu, výstavbu a prevádzku závodov, zariadení a iných objektov, z ktorých sa šíri hluk, najmä priemyselných závodov, letísk a pozemných komunikácií tak, aby sa neprekročili hladiny hluku, o ktorých sa rozhodlo pri urbanistickom riešení a využití území, prípadne aby sa určili opatrenia na ochranu stavieb alebo vonkajšieho priestoru pred hlukom.

§ 11

Náhradné ustanovenia

(1)
Ak so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky nemožno na pracoviskách dočasne zabezpečiť, že najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre pracovné miesta v prílohe (II. oddiel) sa neprekročia, alebo ak to vyplýva z osobitného hodnotenia škodlivosti hluku (§ 14), musí organizácia poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu a kontrolovať ich používanie. Pracovníci sú povinní používať tieto prostriedky na pracoviskách.6) Osobné ochranné pracovné prostriedky musia zabezpečovať väčší útlm hluku, ako je rozdiel medzi skutočnou a najvyššou prípustnou hodnotou hluku.
(2)
Pracovníkom, ktorí sú povinní nosiť osobné ochranné pracovné prostriedky proti hluku neprestajne počas celej smeny, musia sa určiť zo zdravotných dôvodov nevyhnutné prestávky v nehlučnom prostredí (bez osobných ochranných pracovných prostriedkov); ich počet za smenu a dĺžku určí príslušný orgán hygienickej služby najmä so zreteľom na mikroklimatické podmienky a hodnoty hluku na pracoviskách. Ak tieto prestávky nemožno zabezpečiť prerušovaním hlučnej prevádzky, musia sa na oddych upraviť v blízkosti pracoviska oddychové priestory chránené proti hluku, kde hodnoty hluku sú najmenej o 10 dB nižšie ako najvyššia prípustná hodnota hluku určená pre pracovné miesta.
(3)
Ak nemožno podľa súčasného stavu vedy a techniky vo verejných diaľkových dopravných prostriedkoch a na samohybných pracovných strojoch zabezpečiť, že najvyššie prípustné hodnoty hluku sa neprekročia, musí prevádzateľ poskytnúť hygienicky nezávadné a účinné pomôcky na ochranu sluchu; cestujúcim v hlučných dopravných prostriedkoch diaľkovej dopravy (napr. hlučné dopravné lietadlo) musí prevádzateľ použitie týchto pomôcok výslovne odporúčať.
(4)
Orgány hygienickej služby môžu uložiť organizáciám ešte ďalšie náhradné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.7)

§ 12

Zákazy prevádzky, činnosti a vstupu

(1)
Ak náhradné opatrenia podľa § 11 nie sú možné alebo dosť účinné, nemožno používať zariadenia, ktoré spôsobujú prekročenie určených najvyšších prípustných hodnôt hluku, prípadne pokračovať v práci alebo v inej činnosti, pri ktorej sú najvyššie prípustné hodnoty hluku prekročené.
(2)
V prostredí, kde maximálne hladiny hluku presahujú 115 dB (A), povoľuje sa pobyt osôb len za podmienok určených orgánmi hygienickej služby; týmito podmienkami sa najmä presne vymedzí čas pobytu osôb alebo čas trvania hluku.
(3)
Do prostredia, kde maximálne hladiny hluku merané pri dynamickej charakteristike I (impulz) presahujú 140 dB (A), nie je vstup dovolený, a to ani s použitím osobných ochranných pracovných prostriedkov.

§ 13

Preventívne lekárske prehliadky

(1)
Na pracoviskách, na ktorých sa prekračujú najvyššie prípustné hodnoty hluku a ktoré sú z týchto dôvodov určené za rizikové, možno zamestnávať len pracovníkov, ktorí sú na to spôsobilí podľa výsledkov preventívnych lekárskych prehliadok.8) To platí obdobne na pracoviská, ktoré sú určené za rizikové podľa výsledku biologického hodnotenia škodlivosti hluku (§ 14).
(2)
Organizácie sú povinné utvárať vecné a organizačné predpoklady na vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok osôb pracujúcich v hlučnom prostredí. Organizácie, ktorých pracovníci dočasne pracujú v podmienkach uvedených v odseku 1, sú povinné vybavovať závodné zdravotné zariadenia prístrojmi na vyšetrovanie z hľadiska škodlivosti hluku, napr. na audiometrické vyšetrenia pracovníkov.

§ 14

Biologické hodnotenie škodlivosti hluku

Na zaradenie pracovísk podľa závažnosti škodlivého pôsobenia hluku a na ich určenie za rizikové, určenie lehôt na periodické prehliadky, určenie ďalších náhradných opatrení (§ 11 ods. 4) a na kontrolu účinnosti protihlukových opatrení v prípadoch, keď presnosť používaných meracích metód nie je dostačujúca, vykonávajú orgány hygienickej služby v spolupráci so zdravotníckymi zariadeniami biologické hodnotenie škodlivosti hluku (patofyziologická korekcia škodlivosti hluku).9)

TRETIA ČASŤ

(§ 15-17)

Vykonávanie ochrany pred vibráciami

(§ 15-17)

§ 15

Opatrenia proti vibráciám

(1)
Organizácie sú povinné vykonávať také opatrenia, aby zariadenia a stavby, ktorých prevádzka a používanie sú sprevádzané vibráciami, neboli zdrojom nepriaznivého pôsobenia vibrácií na človeka, najmä prenášanie vibrácií s kmitočtami, pri ktorých telo alebo časti tela rezonujú.10) Na túto skutočnosť treba prihliadať najmä pri voľbe základného kmitočtu zariadení.
(2)
Ak nemožno zabrániť prenášaniu vibrácií na človeka, organizácia musí urobiť opatrenia, aby vibrácie neprekročili najvyššie prípustné hodnoty vibrácií určené v prílohe (VI. až VIII. oddiel).
(3)
Pri konštrukcii a výrobe zariadení, najmä dopravných prostriedkov a pri ich prevádzke treba obmedziť aj nebezpečenstvo vzniku kinetóz (chorôb z pohybu), ku ktorým dochádza v dôsledku intenzívnych vibrácií s kmitočtami 0,1 až 1 Hz. Zariadenia, najmä dopravné prostriedky nesmú vykazovať vyššie hodnoty vibrácií, ako sú hodnoty určené v prílohe (VIII. oddiel).
(4)
V obytných budovách, v zariadeniach ústavnej starostlivosti a v objektoch občianskej vybavenosti a v ich najbližšom okolí sa nesmú inštalovať zariadenia so základným kmitočtom od 4 do 8 Hz.

§ 16

Ochrana pred chladom a vlhkom

(1)
Pracovníci, ktorí sú pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií, musia byť chránení aj pred chladom a vlhkom. Pri práci vykonávanej v priestoroch, kde nemožno zabezpečiť podmienky tepelnej pohody určené príslušnými hygienickými predpismi, musia byť pracovníci vybavení teplými pracovnými odevmi a obuvou a musia sa pre nich zabezpečiť ohrievárne vrátane sušiarní odevov. Pri prácach, pri ktorých sa vibrácie prenášajú na ruky a pri ktorých by sa ruky súčasne mohli ochladzovať alebo by na ne mohla pôsobiť vlhkosť, musia byť pracovníci vybavení rukavicami, ktoré chránia pred chladom a vlhkom, a v prípadoch, keď to určia orgány hygienickej služby, rukavicami, ktoré súčasne obmedzujú prenášanie vibrácií.
(2)
Mobilné stroje, ktoré sa používajú na voľnom priestranstve v chladnom období a pri ktorých je stála obsluha, musia byť vybavené vyhrievanou kabínou. Stroje a náradia poháňané stlačeným vzduchom musia mať výfuk chladeného expandovaného vzduchu usmernený tak, aby vzduch nesmeroval na pracovníkov obsluhy, najmä aby nespôsoboval miestne ochladenie ich rúk.
(3)
Pracovníkom, ktorí boli pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií a pracovali vo vlhku a chlade, musí organizácia umožniť po práci prehriatie celého tela.

§ 17

Náhradné opatrenia a preventívne lekárske prehliadky

Ustanovenia § 11, § 12 ods. 1 a § 13 platia obdobne o náhradných opatreniach a preventívnych lekárskych prehliadkach pre pracovníkov vystavených nepriaznivým účinkom vibrácií.

ŠTVRTÁ ČASŤ

(§ 18-20)

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

(§ 18-20)

§ 18

Spôsob merania a hodnotenia

Spôsob merania a hodnotenia hluku a vibrácií určujú osobitné predpisy.11)

§ 19

Povolenie výnimiek

(1)
Hlavný hygienik môže so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky povoliť časove obmedzenú výnimku z ustanovení tejto vyhlášky pre zariadenia vyrábané sériove alebo dovážané. Krajský hygienik môže povoliť takúto výnimku v rámci prerokúvania opatrení, ktorými by mohli byť ovplyvnené životné podmienky12) pre jednotlivé zariadenia alebo miesta pobytu osôb.
(2)
V žiadosti o výnimku musia sa okrem odborného odôvodnenia navrhnúť technické, organizačné, prípadne iné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.
(3)
Prevádzatelia sú povinní zabezpečiť, aby sa pri používaní zariadení, pre ktoré sa povolila výnimka, dodržali určené podmienky.

§ 20

Postih za porušenie vyhlášky

Postih organizácií a občanov, ktorí nesplnia povinnosť určenú touto vyhláškou alebo nevykonajú opatrenie uložené podľa nej, je upravený osobitnými predpismi.13)

§ 21

Prechodné ustanovenia

Zariadenia a stavby dodané a uvedené do prevádzky alebo iného používania pred účinnosťou tejto vyhlášky, ak nespĺňajú podmienky ňou určené, musia sa postupne podľa závažnosti svojich nepriaznivých účinkov upraviť v termínoch uvedených v harmonogramoch vypracúvaných podľa § 2 ods. 3 a prerokovaných s orgánmi hygienickej služby.14) Obdobne sa postupuje pri zariadeniach a stavbách, na ktoré sa uzavreli pred účinnosťou tejto vyhlášky hospodárske zmluvy, a pri schválených úvodných projektoch.

§ 22

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:
1.
smernice č. 32/1967 Hygienických predpisov (zv. 28) o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku - registrované v čiastke 22/1967 Zb.;
2.
smernice č. 33/1967 Hygienických predpisov (zv. 29) o ochrane zdravia pred nepriaznivým pôsobením mechanického kmitania a chvenia (vibrácií) - registrované v čiastke 32/1967 Zb.

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1977.
Minister:



Prof. Mudr. Matejíček DrSc. v. r.
Poznámky
1)
Príloha vyhlášky je publikovaná v čiastke 1-3/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorú možno dostať vo vydavateľstve Obzor, n. p., Bratislava, ul. Čs. armády č. 29. Možno do nej nazrieť na Ministerstve zdravotníctva SSR, odboroch zdravotníctva KNV a ONV a u krajských a okresných hygienikov.
2)
Technické normy, osobitne ČSN 28 1304 Meranie a hodnotenie hluku mestských koľajových vozidiel, ČSN 11 3003 Čerpadlá. Odstredivé a im príbuzné čerpadlá, ČSN 35 0092 Prípustný hluk elektrických strojov točivých; vyhláška č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách; opatrení Federálneho ministerstva dopravy z 5. januára 1972 č. 6004/72-20, ktorým sa vydáva Predpis o hluku lietadiel (L 16) - registrovaná v čiastke 16/1972 Zb.
3)
Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
4)
Zákon č. 96/1964 Zb. o technickej normalizácii, vyhláška č. 97/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii.
5)
Vyhláška č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (§ 41); opatrenie Federálneho ministerstva dopravy z 5. januára 1972 č. 6004/72-20, ktorým sa vydáva Predpis o hluku lietadiel (L 16) - registrované v čiastke 16/1972 Zb.
7)
Vyhláška č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok (§ 36 a 43).
8)
Smernice Ministerstva zdravotníctva SSR č. 17/1970 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.
9)
Postup pri biologickom hodnotení škodlivosti hluku, týkajúci sa najmä zistenia straty ostrosti sluchu, určuje hlavný hygienik a vyhlasuje sa vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR.
10)
Sú to najmä kmitočty v oblasti 4 až 8 Hz pri vertikálnych vibráciách prenášaných na celé telo a kmitočty menšie ako 2 Hz pri horizontálnych vibráciách prenášaných na celé telo.
11)
Smernice č. 1/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorými sa určuje spôsob merania a hodnotenia hluku a ultrazvuku v pracovnom prostredí; smernice č. 2/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorými sa určuje spôsob merania a hodnotenia hluku v stavbách pre bývanie, stavbách občianskeho vybavenia a vo vonkajšom priestore; smernice č. 3/1977 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR, ktorými sa určuje spôsob merania a hodnotenia hluku z leteckej prevádzky.
12)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (§ 4).
13)
Organizácie a ich pracovníci sa postihnú podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 53/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok, prípadne podľa Zákonníka práce (úplné znenie zákon č. 55/1975 Zb.). Pracovníci organizácií, ak sa im z tohto dôvodu neuložila pokuta podľa zákona SNR č. 53/1975 Zb., a občania sa postihujú, ak nejde o trestný čin alebo prečin, podľa zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku (§ 12 ods. 2, § 19 a § 25).
14)
Zákon č. 20/1966 Zb. (§ 4 ods. 4).