Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

9/1977 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1995 do 30. 9. 1997
9
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 30. decembra 1976,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Muránska planina
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):

§ 1

(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Muránska planina (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresov Banská Bystrica a Rimavská Sobota v Stredoslovenskom kraji a na území okresu Rožňava vo Východoslovenskom kraji, a to:
a)
v okrese Banská Bystrica
v katastrálnych územiach obcí Šumiac, Vaľkovňa, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka a Pohronská Polhora;
b)
v okrese Rimavská Sobota
v katastrálnych územiach obcí Tisovec a Klenovec;
c)
v okrese Rožňava
v katastrálnych územiach obcí Muráň a Muránska Huta.

§ 3

(1)
Územie vymedzené v II. časti prílohy tejto vyhlášky vyhlasuje sa podľa § 11 zákona za ochranné pásmo oblasti.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:



Válek v. r.

Príloha vyhlášky č. 9/1977 Zb.

Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti Muránska planina a jej ochranného pásma
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji v okresoch Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Rožňava a zaberá Muránsku planinu a časť Slovenského Rudohoria.
Územie chránenej krajinnej oblasti a jej ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
36 - 22 Malužiná

36 - 24 Pohronská Polhora

36 - 42 Hnúšťa -Likier

37 - 11 Vernár

37 - 31 Jelšava.
I.
Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v sedle Javorinka (kóta 946) na štátnej ceste medzi Muránskou Hutou a Červenou Skalou, pokračuje severozápadne do údolia Trsteníka až k severovýchodnému okraju lúky pod Lopušnou (1125), v severozápadnom smere sleduje bočný hrebienok asi 1 km, odtiaľ schádza na západ do údolia pravostranného prítoku potoka Havraník a súvislým okrajom lesa pokračuje k lesnej ceste, po ktorej pokračuje v severozápadnom smere do údolia potoka, odtiaľ na kótu Strundžaník (902) až k údoliu potoka Rácov, ktorý sleduje severovýchodným smerom k sútoku s ľavým prítokom. Z tohto bodu hranica pokračuje bočným hrebienkom západne Vasilov (1037) k potoku Postaľ a pokračuje proti toku až ku kóte 1217 a odtiaľ západne hranicou súvislého lesa do doliny Hronec, ďalej sleduje približne v západnom smere ľavostranný prítok, neskôr odbočuje na juhozápad ku kóte malá Smrekovica (1375), kde sa obracia severovýchodne do údolia potoka Petríkovo, v ktorom sa lomí na juhozápad, pokračuje do sedla medzi kótami 1364 a 1435 (Javorinka), sleduje približne po vrstevnici lesnú cestu až pod kótu Psica (1397), odkiaľ pokračuje južne do údolia pravého prítoku potoka Rohozná, ktorý sleduje juhozápadným smerom k súvislému okraju lesa a týmto pokračuje až na úroveň mosta cez Rohoznú oproti Dieliku (852). Odtiaľ hranica pokračuje štátnou cestou na západ k potoku Svetlá, lomí sa na juhovýchod, sleduje tok Svetlej asi 2 km, potom pokračuje týmto smerom na kótu Bánovo (1039), schádza k potoku Klenovská Rimava, pokračuje jej tokom približne južným smerom k ľavostrannému prítoku, odkiaľ smeruje na východ na úroveň kóty Rangaska (866), kde sa lomí na juhovýchod, sleduje lesnú cestu až do sedla, odkiaľ bočný hrebienkom prichádza na Poľanu (882). Z Poľany hranica pokračuje na sever, sleduje Rejkový potok po jeho druhé odbočenie na juhovýchod pod Hradovou, odkiaľ hranica pokračuje súvislým lesom k západnému okraju intravilánu mesta Tisovec až k Rimave, sleduje ju proti toku na sever až neďaleko sútoku s Kačkavou, kde pokračuje na severovýchod bočným hrebienkom Kozieho chrbta na vrstevnicu 800, odkiaľ schádza juhovýchodným smerom k potoku Slávča, tokom ktorého pokračuje na juhozápad k ľavostrannému prítoku, týmto prítokom pokračuje asi 1 km na východ, kde hranica odbočuje na juh, klesá do sedla severne od kóty Čremošné (749) a pokračuje súvislým okrajom lesa juhovýchodným a neskôr severovýchodným smerom ku kóte Dieli (578), odkiaľ sleduje štátnu cestu až za kótu 443 pred obcou Muráň, potom sleduje súvislý okrej lesa severovýchodným smerom, asi po 600 metroch zabočuje kolmo na tok Hrdzavý potok až po okrej lesného komplexu Cigánka, obchádza intravilán obce na severe, pokračuje až ku štátnej ceste, ktorú opäť sleduje až východiskový bod tohto opisu hraníc chránenej krajinnej oblasti - sedlo Javorinka (946).
Hranica chránenej krajinnej oblasti, pokiaľ ide o lesný fond, je zakreslená aj v prehľadových organizačných mapách 1:25 000, vyhotovených Ústavom pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene.
Rozloha oblasti je 21 930,89 ha.
II.
Vymedzenie ochranného pásma oblasti
Hranica ochranného pásma oblasti vychádza na kóte Priehybka (1219), pokračuje na západ cez Dlhý vrch (1095), schádza do údolia Hrona a sleduje jeho tok až po Gašparovo, odkiaľ pokračuje na juh cez Hrachoviská (750) k sútoku Zadného Hliníka a Rohoznej a proti jej toku až po ľavostranný prítok potoka Chmeľúsky. Z tohto bodu pokračuje približne na juh cez kótu 779, Klenovský Vepor (1338), Oltárne (1034), odkiaľ pokračuje východne cez Grúň (656) do údolia Blatného potoka, severným okrajom intravilánu obce Rimavská Píla na Tŕstie (1121, 1093), kde zabočuje na severovýchod na Krížnu poľanu (1018), Zubovú (812), cez kótu 939, 1254, odtiaľ približne na sever cez Kyprov (1391) až k východiskovému bodu tohto opisu hraníc ochranného pásma oblasti na kóte Priehybka (1219).
Rozloha ochranného pásma oblasti je 34 250 ha.