Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo sa rozprestierajú na území okresov Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš a Poprad.

I. Vymedzenie územia Národného parku Nízke Tatry

Územie Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „národný park"), pozostávajúce z dvoch častí, sa vymedzuje takto:

Hranica západnej časti národného parku vychádza z miesta sútoku rieky Belej s Váhom v Liptovskom Hrádku, smeruje na východ po spodnej hranici lesa ponad osadu Liptovská Porúbka po štátnu cestu č. 72, pokračuje po nej južným smerom, na kóte 694 sa stáča smerom na juhozápad a prebieha po hrebeni cez kóty 1325 (Hradište), 1538 (Nižný Príslop), 1343 (Okrúhly vrch), 1723 (Rovná hoľa) na kótu 1506 (Bocianske sedlo). Ďalej smerom na západ, prebieha hrebeňom po hranici okresov Liptovský Mikuláš a Banská Bystrica, pokračuje západným smerom k chate Hrdinov Slovenského národného povstania, ďalej juhozápadným a južným smerom po hrebeni Veľkého Gápľa cez kóty 1776, 1669, 1180 (Zálomy) na kótu 936 (Stupka), ďalej smeruje na juhozápad cez Bystrú dolinu na kótu 842 (Horný diel). Odtiaľ prebieha po hrebeni juhozápadným smerom po spodnej hranici lesa k potoku Hnusné a ďalej potokom proti smeru jeho toku. Ďalej hranica pokračuje proti toku Suchého potoka a po hranici lesa na severozápad. Pri prekročení lesnej cesty sa stáča na juhozápad, prekračuje štátnu cestu č. 05650 na kóte 590 a ďalej Vajskovský potok. Pokračuje hranicou lesa a hrebeňom cez kóty 844, 1231, 1408 (Žiar) po hornú hranicu lesa a hornou hranicou lesa popod Žiarsku hoľu, Latiborskú hoľu, Košariská, Ráztockú hoľu, Veľkú Chochuľu, Prašivú, pokračuje hranicou medzi okresmi Banská Bystrica a Liptovský Mikuláš cez kóty 1099, 1330 (Kozí chrbát) a kótu 1225 (Kečka). Hranica odtiaľ pokračuje severným smerom zbiehajúcim hrebeňom Veľkej Šindliarky po potok Korytnica, ďalej po horáreň Patočiny a severovýchodným smerom po hrebeni cez kótu 900, križuje potok Patočiny juhovýchodným smerom, ďalej prebieha hrebeňom na kótu 1181 (Čierny vrch), odtiaľ juhovýchodným smerom cez kótu 1233 (Banášov bok) na hornú hranicu lesa. Hranica ďalej pokračuje severovýchodným smerom po hornej hranici lesa po katastrálnu hranicu medzi obcami Liptovská Lúžna a Partizánska Ľupča pod kótou 1640 (Veľká hoľa), ďalej severným smerom po uvedenej katastrálnej hranici pri kóte 1221, cez kóty 1555, 1231 (Ráztocké sedlo) na kótu 1630 (Salatín) a pokračuje západným smerom po hrebeni cez kóty 1334, 1298 (Červená Magura) na štátnu cestu č. 59, po ktorej prebieha severným smerom po intravilán osady Biely Potok (Ružomberok), zahŕňajúci aj závod na výrobu oceľových konštrukcií. Intravilán tejto osady obchádza z východnej strany po poľnú cestu, po ktorej pokračuje k západnej hranici intravilánu obce Ludrová, ďalej južným smerom po západnej hranici intravilánu obce Ludrová k potoku Ludrovanka, pokračuje južným smerom, pod kótou 1311 (Bohúňovo) sa lomí, prechádza uvedenou kótou a pokračuje juhovýchodným smerom po jej hrebeni a cez kótu 1424 (Úplazy) pokračuje hrebeňom východným smerom na kótu 1444 (Malý Salatín), ďalej severovýchodným smerom katastrálnou hranicou obcí Liptovská Štiavnica a Partizánska Ľupča cez kótu 1263 na kótu 1122 (Sliačska Magura), odkiaľ prebieha východným smerom k mostu v Ľupčianskej doline, pokračuje údolím proti toku potoka Ľupčianka po druhý most, odkiaľ smeruje na východ hrebeňom na kótu 1048 (Očenášovská) a odtiaľ na juhovýchod hrebeňom cez kóty 1523 (Krámec), 1703 na hornú hranicu lesa, pokračuje východným smerom hornou hranicou lesa. Pri prameniskách potoka Paludžanka sa hranica stáča severným smerom cez kóty 1520, 1429 (Jaloviarka) a 1229 (Uhlisko) k horárni Nad Laziskom v údolí potoka Paludžanka, pokračuje východným smerom po spodnej hranici lesa ponad obce Ploštín, Iľanovo, Závažná Poruba a Liptovský Ján k východiskovému bodu pri sútoku rieky Belej s Váhom.

Hranica východnej časti národného parku vychádza z miesta sútoku Bieleho Váhu s Čiernym Váhom, pokračuje východným smerom po lesnej ceste hrebeňom cez kóty 1009 (Rígeľ), 917 (Petráňová), 1109, 1116 (Hošková), 1106 (Slamená), 1112 (Brada), 1046, pokračuje juhovýchodným smerom cez kóty 1068, 1075 (Krahulec), 1091 (Jedlinská), 1107 (Brdárová), ďalej južným smerom po lesnej ceste pod kótou 1218, 1428 (Čertovica) cez kótu 1216 na kótu 1555 (Úplaz). Ďalej pokračuje východným smerom na kótu 1545 (Predná hoľa) a potom pokračuje smerom na východ cez kótu 1099 (Popová), odtiaľ smerom na juhozápad po štátnej ceste č. 67 a 66 k železničnej stanici Švermovo-penzión, pokračuje severným smerom po spodnom okraji lesa, ďalej proti toku potoka Zúbra a popod kótu 1690 (Kráľova skala). Hranica ďalej prebieha západným smerom po

hornej hranici lesa pozdĺž hlavného hrebeňa pohoria južne od kót 1948 (Kráľova hoľa), 1839 (Orlová) pod Ždiarske sedlo, pokračuje dolnou hranicou ochranného lesa pod kótami 1519 (Andrejcová), 1691 (Veľká Vápenica), 1508 (Kolesárová), 1544 (Oravcová), 1463 (Čertova svadba). Tu smeruje na sever a za kótou 1463 postupuje severovýchodným smerom k rozmedziu katastrálnych hraníc (Vyšnej Boce, Nižnej Boce, Malužinej, Polomky), pokračuje západným a potom severným smerom cez kóty 1478 (Fišiarka), 1289, 1281 (Špíglové), 1166 (Olešková) k východnému okraju intravilánu obce Malužiná, ďalej severným smerom cez kóty 1151 (Skribňovo), 1106 (Sekanice), 1150 k spodnej hranici lesa a východným smerom po spodnej hranici lesa a potokom Belienec k východiskovému bodu na sútoku Bieleho Váhu s Čiernym Váhom.

Územie národného parku je vyznačené na základných mapách Československej socialistickej republiky v mierke 1 : 50 000 na týchto mapových listoch:

26 - 34 Ružomberok - 1971

26 - 43 Liptovský Mikuláš - 1971

26 - 44 Važec - 1971

27 - 33 Poprad - 1970

36 - 12 Donovaly - 1971

36 - 21 Demänovská dolina - 1971

36 - 22 Malužiná - 1971

37 - 11 Vernár - 1970

36 - 23 Brezno - 1971

Územie národného parku má výmeru 81 095 ha.

II. Vymedzenie územia ochranného pásma národného parku

Hranica ochranného pásma národného parku vychádza z hranice národného parku na severnom okraji intravilánu osady Biely Potok (Ružomberok) a postupuje severným smerom štátnou cestou č. 59 do Ružomberka, kde pokračuje východným smerom po štátnej ceste č. 18 (E 85) po cestný most na Váhu vo východnej časti obce Liptovský Michal, ďalej pokračuje východným smerom riekou Váh po cestný most pri Královej Lehote (na úseku priehrady Liptovská Mara južnou zátopovou čiarou). Hranica ďalej prebieha východným smerom po železničnej trati cez zastávky Lučivná po most cez potok Kysnica pri Svite. Hranica ďalej smeruje na juh cez kóty 944, 1001, pokračuje juhozápadným smerom cez kótu 1255 na kótu 977, 970 a západným a potom južným smerom lesnou cestou pod kótu 1901 (Jedlinská), kde sa napojuje na hranicu národného parku.

V ďalšej časti vychádza hranica ochranného pásma z hranice národného parku pri železničnej stanici Švermovo-penzión, odtiaľ pokračuje juhozápadným smerom po železničnej trati po križovatku štátnych ciest č. 66 a č. 531 pri Červenej Skale a západným smerom po rieke Hron po cestný most cez Hron v obci Šalková, prechádza severným smerom na štátnu cestu č. 66, pokračuje po nej západným smerom po križovatku so železničnou traťou Banská Bystrica - Diviaky, odtiaľ po tejto železničnej trati západným a severným smerom po Sásovskú dolinu, odtiaľ západným smerom k potoku Bystrica. Po ňom prebieha severozápadným smerom po sútok so Starohorským potokom, pokračuje severným smerom proti toku Starohorského potoka po sútok s potokom Šturec a odtiaľ smerom na sever po štátnej ceste č. 0597 cez Liptovské Revúce do Liptovskej Osady a štátnou cestou č. 59 k cestnému mostu cez potok Strelovec kde sa napojuje na hranicu národného parku.

Územie ochranného pásma národného parku je vyznačené na základných mapách Československej socialistickej republiky v mierke 1 : 50 000 na týchto mapových listoch:

26 - 34 Ružomberok - 1971

26 - 43 Liptovský Mikuláš - 1971

26 - 44 Važec - 1971

27 - 33 Poprad - 1970

37 - 11 Vernár - 1970

37 - 13 Muráň 1970

36 - 22 Malužiná - 1971

36 - 12 Donovaly - 1971

36 - 24 Pohronská Polhora - 1971

36 - 23 Brezno - 1971

36 - 14 Banská Bystrica - 1971

Územie ochranného pásma národného parku má výmeru 123 990 ha.

Mapa národného parku a jeho ochranného pásma so zakreslenými hranicami ich vnútorného členenia spolu s prílohami a príslušnou dokumentáciou sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Stredoslovenskom krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici, na Okresnom národnom výbore v Banskej Bystrici, na Okresnom národnom výbore v Liptovskom Mikuláši, na Okresnom národnom výbore v Poprade, na Krajskej správe geodézie a kartografie v Banskej Bystrici a na Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove.