Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
120/1978 Zb. v znení účinnom od 19. 10. 1978 do 31. 12. 1994
120
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
zo 17. októbra 1978,
ktorou sa vydáva štatút Národného parku Nízke Tatry
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky vydáva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy a Slovenskou akadémiou vied podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody tento štatút Národného parku Nízke Tatry

§ 1

Ochrana národného parku

Zriadením Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „národný park“) sa zabezpečuje ochrana, obnova a zveľaďovanie krajinných krás, prírodného a kultúrneho bohatstva jeho územia v súlade s rozvojom jednotlivých odvetví národného hospodárstva.

§ 2

Záujmové priestory

(1)
Na zabezpečenie ochrany prírody vo vzťahu k hospodárskej, technickej a inej činnosti (ďalej len „hospodárska činnosť“) vymedzujú sa na území národného parku a jeho ochranného pásma záujmové priestory podľa charakteru prírodného prostredia a jeho prevládajúcich funkcií.
(2)
Územie národného parku sa člení na tieto záujmové priestory: Centrálna časť, Hrebeňová časť-západ, Hrebeňová časť-východ, Korytnica, Ludrovská dolina, Magurka - Železné, Čierny Váh a Pusté pole.
(3)
Územie ochranného pásma národného parku (ďalej len „ochranné pásmo“) sa člení na tieto záujmové priestory: Bystrá - Čertovica - Malužiná , Korytnická dolina, Liptovská Lúžna, Biely Váh - Šuňavy, Bacúšska dolina, Jasenie - Sopotnica, Donovaly - Motyčky, Liptovská Štiavnica - Liptovské Kľačany, Polomka - Šumiac, Valaská - Beňuš a Staré Hory - Hiadeľ.
(4)
Územie záujmových priestorov národného parku a jeho ochranného pásma sa vymedzuje v prílohe č. 1, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky.

§ 3

Podmienky ochrany národného parku

Na území národného parku treba hospodársku činnosť a jej plánovanie na úseku ťažby nerastných surovín, vodného a lesného hospodárstva, poľovníctva a rybárstva, poľnohospodárstva, budovania komunikácií a diaľkových vedení, ako aj ostatnej výstavby všetkého druhu vrátane zariadení pre cestovný ruch a rekreáciu a akúkoľvek inú činnosť rozvíjať a vykonávať v súlade s jeho poslaním a potrebami, ako aj so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a s príslušnými hospodárskymi plánmi.

§ 4

Podmienky využívania národného parku

(1)
Funkčné využívanie, organizácia a výstavba územia sa riadi schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a územnými rozhodnutiami vydávanými podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podľa ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich túto činnosť a v súlade s poslaním národného parku, pričom
a)
utváranie nových trvalých sídlisk obytného charakteru sa na území národného parku vylučuje;
b)
pri ostatnej výstavbe treba dbať na zachovanie nenarušených a neurbanizovaných prírodných priestorov na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie;
c)
výstavba chát na individuálnu rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových zotavovní, chatových táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autocampingov, parkovísk a iných funkčných zariadení1) sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania príslušného krajského národného výboru so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody.2)
(2)
Pre ostatné činnosti na území národného parku platia tieto podmienky:
a)
dobývacie priestory a zariadenia na ťažbu nerastov na území národného parku treba zásadne opticky izolovať od priebežných komunikácií, venovať zvýšenú starostlivosť opatreniam proti znečisteniu okolia ich prevádzkou a vykonaniu všetkých rekultivačných opatrení po skončení dobývania;3)
b)
pri všetkých zámeroch a zásahoch treba rešpektovať vodohospodársky význam územia národného parku, zabezpečovať biologickú a technickú údržbu pramenných oblastí, asanáciu eróznych a lavínových území, dbať o čistotu vodných tokov a ostatných povrchových vôd a vytvárať všestranné podmienky pre zlepšenie vodohospodárskych pomerov. Pri projektovaní a výstavbe vodohospodárskych diel4) treba dbať na ich organické začlenenie do prírodného prostredia; pri výstavbe objektov pre odber na iné používanie povrchových a podzemných vôd zabezpečiť, aby nevznikali závady hygienickej a estetickej povahy. Úpravu vodných tokov a brehov ostatných povrchových vôd treba vykonávať predovšetkým biologickými spôsobmi a dôsledne chrániť brehové porasty. Osobitná starostlivosť sa musí venovať minerálnym prameňom;
c)
v lesoch sa hospodári podľa schválených lesných hospodárskych plánov, v ktorých hospodárske opatrenia pre lesy v jednotlivých záujmových priestoroch národného parku sa určujú po prerokovaní s orgánmi štátnej ochrany prírody, v záujmových priestoroch ochranného pásma národného parku len vtedy, ak ide o zmenu lesného hospodárskeho plánu.5)
d)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb so zreteľom na ochranu a obnovu týchto zdrojov a podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, zákona o rybárstve6) a vykonávacích predpisov vydaných na ich základe; vykonávajú ho podniky štátnych lesov, poľovnícke združenia a rybárske organizácie v súlade s poslaním národného parku;
e)
rozvoj poľnohospodárskej výroby vrátane výstavby potrebných objektov na území národného parku sa vykonáva podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby, päťročných a ročných plánov a v súlade s poslaním národného parku. Osobitnú pozornosť treba venovať otázke racionálneho využívania horských lúk a pasienkov a ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu i s ohľadom na osobitne chránené poľnohospodárske pôdy;7)
f)
stromy a krovitá vegetácia, ktoré na území národného parku rastú mimo lesa a intravilánov obcí, sú predmetom záujmu štátnej ochrany prírody. Zásahy do týchto prírodných zložiek možno uskutočniť len so súhlasom príslušného orgánu štátnej ochrany prírody;
g)
výskum a prieskum prírody a prírodných pomerov na území národného parku možno vykonávať len s vedomím Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu; pritom treba dbať, aby nedochádzalo k časovým a miestnym stretom záujmov a aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty;
h)
zavádzanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov do voľnej prírody sa umožňuje po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody zásadne len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti; toto sa netýka poľnohospodárskeho pôdneho fondu obhospodarovaného podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby.
(3)
Okrem podmienok ochrany a využívania národného parku uvedených v odsekoch 1 a 2 platia pre jednotlivé záujmové priestory národného parku aj osobitné podmienky ochrany uvedené v prílohe č. 2, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky.

§ 5

Podmienky využívania ochranného pásma

(1)
V ochrannom pásme treba vylúčiť pôsobenie škodlivých vplyvov okolia na územie národného parku, predchádzať im a zabezpečiť ucelenosť prírodných ekologických systémov národného parku.
(2)
Pri výkone hospodárskej a inej činnosti v ochrannom pásme sa musia v súlade s jeho poslaním zachovávať tieto zásady:
a)
priemysel a poľnohospodárstvo treba rozvíjať tak, aby sa neznehodnotil typický krajinný ráz a aby územie národného parku neovplyvnili škodlivé odpady a chemické látky (exhaláty, odpadové vody, pesticídy a pod.);
b)
lesné hospodárstvo sa riadi podľa schválených lesných hospodárskych plánov;
c)
otváranie nových ťažobní nerastov treba vopred dohodnúť s orgánmi štátnej ochrany prírody a ťažbu vykonávať tak, aby tým čo najmenej utrpel estetický ráz krajiny;
d)
pri projektovaní a výstavbe vodohospodárskych diel treba dbať na ich organické začlenenie do prírodného prostredia a vodohospodárske úpravy vykonávať najmä biologickým spôsobom; o zdroje pitnej a úžitkovej vody a o minerálne pramene sa treba starať tak, aby nevznikali závady hygienickej a estetickej povahy;
e)
pri plánovaní rozvoja a vykonávaní poľovníctva a rybárstva podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve a zákona o rybárstve6) treba rešpektovať zásady ochrany fauny národného parku;
f)
pri výstavbe všetkého druhu treba dbať na vytváranie ucelených sídlisk a ich aglomerácií v nadväznosti na súčasnú sídliskovú štruktúru. Zvýšenú pozornosť treba venovať územnoplánovacej dokumentácii, projektovej dokumentácii a výtvarnému riešeniu objektov všetkého druhu v areáloch vstupných miest a obcí do národného parku v jeho ochrannom pásme.
(3)
Pre využívanie ochranného pásma okrem zásad uvedených v odseku 2 platia osobitné podmienky využívania jeho jednotlivých záujmových priestorov, uvedené v prílohe č. 3, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky.

§ 6

Pamiatky Slovenského národného povstania a ostatné kultúrne pamiatky

(1)
Na území národného parku a jeho ochranného pásma sa venuje osobitná starostlivosť sprístupneniu a kultúrno-výchovnému využitiu pamiatok Slovenského národného povstania.
(2)
Evidenciu pamiatok Slovenského národného povstania na území národného parku a jeho ochranného pásma vedie Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Pomoc národným výborom pri zabezpečovaní starostlivosti o tieto pamiatky, ako aj pri ich využívaní na kultúrno-výchovné ciele poskytuje Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici v spolupráci so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.
(3)
Starostlivosť o ostatné kultúrne pamiatky nachádzajúce sa na území národného parku sa vykonáva podľa osobitných predpisov.8)

§ 7

Správa národného parku

(1)
Správu národného parku a odborné úlohy štátnej ochrany prírody na území národného parku a jeho ochranného pásma vykonáva v zmysle nariadenia vlády SSR o Národnom parku Nízke Tatry Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.9)
(2)
Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody sleduje koordináciu hospodárskych, rekreačných a kultúrnych zámerov a záujmov na území národného parku, usiluje sa, aby sa v súlade s ochranou prírody a schválenou územnoplánovacou dokumentáciou ďalej zdokonalovali možnosti jeho využitia na rekreáciu, turistiku a cestovný ruch; pritom úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi štátnej správy, spoločenských a iných organizácií.
(3)
Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody ďalej
a)
sleduje zabezpečovanie plnenia uznesení a opatrení štátnych orgánov v otázkach ochrany a rozvoja národného parku,
b)
poskytuje odbornú a poradenskú pomoc v otázkach štátnej ochrany prírody na území národného parku,
c)
vydáva návštevné poriadky, pravidlá a iné odborné stanoviská na využívanie územia národného parku,
d)
vykonáva kultúrno-osvetovú prácu zameranú na poznávanie a ochranu prírody a kultúrnych pamiatok národného parku,
e)
vytvára podmienky pre vedeckovýskumnú činnosť na území národného parku, vedie jej evidenciu a stará sa o realizáciu výsledkov výskumu v ochranárskej praxi,
f)
vedie dokumentáciu ochrany prírody v národnom parku.
(4)
Na riešenie závažných otázok národného parku, ktoré sa dotýkajú viacerých odvetví, zriadi Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody poradný zbor; jeho členmi budú aj zástupcovia príslušných národných výborov, orgánov a organizácií vykonávajúcich činnosť na území národného parku a jeho ochranného pásma.

§ 8

Výnimky z podmienok ochrany a využívania národného parku a z podmienok využívania jeho ochranného pásma

Výnimky z ustanovení tejto vyhlášky môže z dôvodov naliehavého celospoločenského záujmu povoliť Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po vyjadrení príslušného krajského národného výboru.

§ 9

Starostlivosť národných výborov o národný park

(1)
Miestne, okresné a krajské národné výbory v rámci svojej pôsobnosti účinne pomáhajú uskutočňovať opatrenia na ochranu národného parku a na využívanie jeho ochranného pásma.
(2)
Pri určení prevádzkových podmienok pre jednotlivé územia národného parku významné z hľadiska cestovného ruchu spolupracujú príslušné národné výbory so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.

§ 10

Záverečné ustanovenia

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Minister:



Válek v. r.
Poznámky
1)
Vyhláška č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
2)
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
3)
§ 36 zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 124/1976 Zb.), § 4 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
4)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
5)
§ 3 ods. 3 zákona SNR č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.
6)
Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve.
7)
§ 7a zákona č. 75/1976 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
8)
Zákon SNR č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkách.
9)
Nariadenie vlády SSR č. 119/1978 Zb. o Národnom parku Nízke Tatry.

Príloha č. 1 vyhlášky č. 120/1978 Zb.

1.
VYMEDZENIE ÚZEMIA ZÁUJMOVÝCH PRIESTOROV NÁRODNÉHO PARKU NÍZKE TATRY
Záujmový priestor CENTRÁLNA ČASŤ (A I)
Hranica záujmového priestoru Centrálna časť vychádza od chaty Hrdinov SNP, pokračuje juhozápadne smerom po hrebeni Veľkého Gápľa cez kóty 1776, 1669, 1180 (Zálomy) na kótu 936 (Stupka) a ďalej juhozápadným smerom cez Bystrú dolinu na kótu 842 (Horný diel). Odtiaľ hranica prebieha po hrebeni juhozápadným smerom na dolnú hranicu lesa, pokračuje západným smerom po spodnej hranici lesa k potoku Hnusné a ďalej potokom proti smeru jeho toku. Ďalej smeruje proti toku Suchého potoka a hranicou lesa na severozápad. Pri prekročení lesnej cesty sa stáča na juhozápad, prekračuje štátnu cestu č. 05650 na kóte 590 a ďalej Vajskovský potok. Pokračuje hranicou lesa západným a južným smerom do údolia potoka Veľký Grapeľ, ďalej severným smerom hranicou lesa a hrebeňom po katastrálnej hranici obcí Dolná Lehota a Jasenie cez kóty 844, 1231, 1408 (Žiar), 1840 (Žiarska hoľa), 1980 (Skalka), ku kóte 1937 (Kotliská), odtiaľ katastrálnou hranicou obcí Dolná lehota a Lazisko na kótu 1889 (Poľana) a katastrálnou hranicou obcí Lazisko a Demänovská dolina na kótu 1886 (Bôr). Hranica odtiaľ ide severozápadným a severným smerom cez kóty 1520, 1429 (Jaloviarka), 1229 (Uhlisko) k horárni Nad Laziskom v údolí potoka Paludžanka. Odtiaľ pokračuje východným smerom po spodnej hranici lesa ponad obce Ploštín, Iľanovo, Závažná Poruba, Liptovský Ján a osadu Liptovská Porúbka po štátnu cestu č. 72 a pokračuje po nej južným smerom. Na kóte 694 sa stáča juhozápadným smerom po hrebeni cez kóty 1325 (Hradište), 1538 (Nižný Príslop), 1343 (Okrúhly vrch), 1723 (Rovná hoľa) na kótu 1506 (Bocianske sedlo). Ďalej pokračuje na západ po hrebeni cez kótu 1807 (Králička) k východiskovému bodu

pri chate Hrdinov SNP.
Záujmový priestor HREBEŇOVÁ ČASŤ-ZÁPAD (A II/a)
Hranica záujmového priestoru Hrebeňová časť-západ vychádza z kóty 1937 (Kotliská), pokračuje južným a juhozápadným smerom po katastrálnej hranici obcí Dolná Lehota a Jasenie popod kótu 1980 (Skalka), cez kótu 1840 (Žiarska hoľa) na hornú hranicu lesa, odtiaľ po nej severným a ďalej západným smerom popod Latiborskú hoľu, Košariská, Ráztockú hoľu, Chabenec, Veľkú Chochuľu, Prašivú, pokračuje severným a ďalej severovýchodným smerom po hornej hranici lesa ponad kótu 1529 (Mestská hora), cez kótu 1703, ďalej smerom na východ po hornej hranici lesa a pri prameniskách Paludžanky sa stáča severným smerom na kótu 1520, odtiaľ pokračuje juhovýchodným smerom po hrebeni cez kótu 1886 (Bôr). Ďalej pokračuje juhozápadným smerom po hlavnom hrebeni cez kóty 1914, 1889 (Poľana) k východiskovému bodu na kóte 1937 (Kotliská).
Záujmový priestor HREBEŇOVÁ ČASŤ-VÝCHOD (A II/b)
Hranica záujmového priestoru Hrebeňová časť-východ vychádza z rozmedzia katastrálnych hraníc (Vyšnej Boce, Nižnej Boce, Malužinej, Polomky), zbieha na juhozápad na spodnú hranicu ochranného lesa, obchádza kótu 1463 (Čertova svadba), pokračuje východným smerom paralelne s hlavným hrebeňom po spodnej hranici ochranného lesa pod kótami 1659 (Zadná hoľa), 1544 (Oravcová), 1508 (Kolesárová), 1691 (Veľká Vápenica), pokračuje východným smerom pod kótami 1519 (Andrejcová) pod Ždiarske sedlo, pokračuje po hornej hranici lesa popod kóty 1790 (Bartková), 1839 (Orlová) a 1876 (Stredná hoľa). Pokračuje Vyšnými rovienkami pod kóty 1442, 1690 (Kráľova skala), ďalej severným smerom na Tri studne pod kótu 1506 (Tri kopce). Tu sa stáča na západ a pokračuje po hornej hranici lesa pod kótami 1559 (Dzurová), 1617 (Holica) popod Ždiarske sedlo, ďalej po dolnej hranici ochranného lesa popod kótu 1519 (Andrejcová), potom po hornej hranici lesa okolo kóty 1569 (Medvedia), popod kóty 1674, 1691 (Veľká Vápenica). Ďalej pokračuje západným smerom po spodnej hranici ochranného lesa popod kóty 1508 (Kolesárová), 1544 (Oravcová), pokračuje po hornej hranici lesa severným smerom, obchádza kóty 1522, 1503, 1535 (Nemecká), 1727 (Veľký bok), 1533 (Malý bok) a pokračuje južným smerom. Pod kótou 1522 pokračuje po dolnej hranici ochranného lesa popod kótu 1659 (Zadná hoľa), pokračuje západným smerom popod kótu 1393 (Vrbovica) k východiskovému bodu.
Záujmový priestor KORYTNICA (A III)
Hranica záujmového priestoru Korytnica vychádza z kóty 1225 (Kečka), pokračuje severným smerom potokom Korytnica pod horáreň Patočiny a pokračuje severovýchodným smerom na kótu 900 (Váhanka), ďalej severovýchodným smerom po hrebeni na okraj lesa. Tu sa stáča juhovýchodným smerom na kótu 1181 (Čierny vrch), odtiaľ juhovýchodným a východným smerom hrebeňom cez kótu 1233 (Banášov bok) na hornú hranicu lesa. Hranica ďalej pokračuje juhozápadným smerom po hornej hranici lesa, ďalej cez kóty 1099, 1330 (Kozí chrbát) k východiskovému bodu na kótu 1225 (Kečka).
Záujmový priestor LUDROVSKÁ DOLINA (A IV)
Hranica záujmového priestoru Ludrovská dolina vychádza z kóty 1630 (Salatín), pokračuje západným smerom po hrebeni cez kóty 1344 (Magura), 1298 (Červená Magura), na štátnu cestu č. 59. Ďalej pokračuje severným smerom po štátnej ceste č. 59 po osadu Biely Potok. Hranica odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom po poľnej ceste k západnej hranici intravilánu obce Ludrová k potoku Ludrovanka, pokračuje južným smerom, pod kótou 1311 (Bohúňovo) sa lomí východným smerom, pokračuje hrebeňom na kótu 1311 (Bohúňov bok) a ďalej juhovýchodným smerom hrebeňom cez kótu 1424 (Úplazy) k východiskovému bodu na kóte 1630 (Salatín).
Záujmový priestor MAGURKA - ŽELEZNÉ (A V)
Hranica záujmového priestoru Magurka - Železné vychádza z kóty 1703, pokračuje severozápadným smerom na hrebeň, potom cez kóty 1523 (Krámec), 1048 (Očenášovská), zbieha do údolia potoka Ľupčianka a pokračuje údolím smerom toku po most pod kótou 1122 (Sliačska Magura) a pokračuje hrebeňom juhozápadným smerom katastrálnou hranicou obcí Partizánska Ľupča a Sliače cez kótu 1263, katastrálnou hranicou obcí Partizánska Ľupča a Liptovská Štiavnica na kótu 1444 (Malý Salatín) a južným smerom na kótu 1630 (Salatín), ďalej pokračuje južným smerom katastrálnou hranicou obcí Partizánska Ľupča a Liptovská Lúžna po hrebeni cez kóty 1231, 1555 k hornej hranici lesa pod Veľkou hoľou, pokračuje východným smerom po hornej hranici lesa k východiskovému bodu na kótu 1703.
Záujmový priestor ČIERNY VÁH (A VI)
Hranica záujmového priestoru Čierny Váh vychádza zo sútoku Bieleho Váhu s Čiernym Váhom, pokračuje východným smerom hrebeňom cez kóty 1009 (Rígeľ), 917 (Petráňová), 1109, 1116 (Hošková), 1106 (Slamená), 1112 (Brada), 1046, 1068, 1075 (Krahulec), 1091 (Jedlinská), 1107 (Brdárová). Potom sa stáča južným smerom po lesnej ceste pod kótou 1218, 1428 (Čertovica), cez kótu 1216 na kótu 1555 (Úplaz). pokračuje juhozápadným smerom popri kóte 1506 (Tri kopce) k hornej hranici lesa popod Kráľovu hoľu, Strednú hoľu, Orlovú, Bartkovú, Andrejcovú, Veľkú Vápenicu, Medvediu, Kolesárovú, Oravcovú, Nemeckú, Malý bok, Veľký bok, Zadnú hoľu, Vrbovicu k rozmedziu katastrov Vyšnej Boce, Nižnej Boce, Malužinej, Polomky. Z rozmedzia pokračuje severným smerom po hrebeni cez kóty 1478 (Fišiarka), 1289, 1281 (Špíglové), 1166 (Olešková) k východnému okraju obce Malužiná. Odtiaľ pokračuje severným smerom cez kóty 1151 (Skribňovo), 1106 (Sekanice), 1150 k spodnej hranici lesa, pokračuje východným smerom po spodnej hranici lesa a potokom Belienec k východiskovému bodu na sútoku Bieleho Váhu s Čiernym Váhom.
Záujmový priestor PUSTÉ POLE (A VII)
Hranica záujmového priestoru Pusté pole vychádza z kóty 1099 (Popová), pokračuje juhozápadným smerom po štátnej ceste č. 66 k železničnej zastávke Švermovo-penzión, pokračuje severným smerom po spodnom okraji lesa, pokračuje proti toku potoka Zúbra po hornú hranicu lesa a touto hranicou cez Tri studne k hranici okresov Banská Bystrica a Poprad. Odtiaľ pokračuje severovýchodným a východným smerom cez kóty 1506 (Tri kopce), 1555 (Úplaz), 1545 (Predná hoľa) a odtiaľ sa stáča k východiskovému bodu na kóte 1099 (Popová).
2.
VYMEDZENIE ÚZEMIA ZÁUJMOVÝCH PRIESTOROV OCHRANNÉHO PÁSMA NÁRODNÉHO PARKU NÍZKE TATRY
Záujmový priestor BYSTRÁ - ČERTOVICA - MALUŽINÁ (B VIII)
Hranica záujmového priestoru Bystrá - Čertovica - Malužiná vychádza z rozmedzia katastrov (Vyšnej Boce, Nižnej Boce, Malužinej, Polomky), pokračuje juhozápadným smerom dolnou hranicou ochranného lesa pod kótami 1393 (Jánov grúň), 1474 (Končisté), 1463 (Čertova svadba), pokračuje katastrálnou hranicou obcí Braväcovo a Jarabá popod kóty 1542 (Beňuška), 1324 (Čučoriedková), 1192 (Zúbra), pokračuje hrebeňom na kótu 847 (Šanské), zbieha na katastrálnu hranicu Brezna a Mýta pod Ďumbierom, pokračuje po nej na rozhranie katastrov Brezno, Mýto pod Ďumbierom a Valaská pod kótou 912, pokračuje ďalej juhozápadným smerom po hrebeňoch k severnému okraju intravilánu osady Piesok (Valaská). Odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom na kótu 936 (Stupka) a severným smerom cez kóty 1180 (Zálomy), 1669, 1776 (Veľký Gápeľ) k chate Hrdinov SNP. Odtiaľ prebieha východným a severovýchodným smerom cez kótu 1807 (Králička) po katastrálnej hranici mesta Brezno a obce Liptovský Ján, pokračuje severným smerom cez kóty 1506 (Bocianske sedlo), 1723 (Rovná hoľa), 1343 (Okrúhly vrch), 1538 (Nižný Príslop), ďalej severovýchodným smerom cez Ohnište, kótu 1325 (Hradište) k štátnej ceste č. 72 na kótu 694, pokračuje severným smerom po štátnej ceste č. 72 po pílu v Kráľovej Lehote a juhovýchodným smerom po dolnej hranici lesa na hranicu záujmového priestoru Čierny Váh. Pokračuje ďalej južným smerom cez kóty 1150, 1106 (Sekanice), 1151 (Skribňovo) k východnému okraju Malužinej a pokračuje južným smerom cez kóty 1166 (Olešková), 1281 (Špíglové), 1289, 1478 (Fišiarka) k východiskovému bodu na rozmedzie katastrov.
Záujmový priestor KORYTNICKÁ DOLINA (B IX)
Hranica záujmového priestoru Korytnická dolina vychádza od bývalej železničnej stanice v Korytnici, pokračuje južným smerom po štátnej ceste č. 59 po katastrálnu hranicu obcí Donovaly a Liptovské Revúce, pokračuje západným smerom po uvedenej katastrálnej hranici cez kóty 1402 (Zvolen), 1292 (Motyčská hoľa) pod kótu 1075 (Šturec). Odtiaľ pokračuje severným smerom po štátnej ceste č. 0597 cez obec Liptovské Revúce, pokračuje potokom Revúca po južný okraj intravilánu Liptovskej Osady, obchádza z východnej strany intravilán, ďalej pokračuje potokom po cestný most cez potok Strelovec, pokračuje východným smerom na kútu 1298 (Červená Magura), pokračuje južným smerom zbiehajúcim hrebeňom, pokračuje katastrálnou hranicou obcí Liptovská Lúžna a Liptovská Osada na západný okraj intravilánu obce Liptovská Lúžna, ďalej juhozápadným smerom hrebeňom cez kótu 900 (Váhanka) k horárni Patočiny. Ďalej pokračuje južným smerom po potoku Korytnica k východiskovému bodu, k bývalej železničnej stanici v Korytnici.
Záujmový priestor LIPTOVSKÁ LÚŽNA (B X)
Hranica záujmového priestoru Liptovská Lúžna vychádza z kóty 1630 (Salatín), pokračuje západným smerom cez kótu 1334 (Magura) na kótu 1298 (Červená Magura), pokračuje južným smerom cez vrch Mýto, odtiaľ katastrálnou hranicou obcí Liptovská Lúžna a Liptovská Osada cez severozápadný okraj intravilánu obce Liptovská Lúžna, pokračuje juhozápadným smerom pod kótu 919, potom oblúkom juhovýchodným a východným smerom na kótu 1181 (Čierny vrch), pokračuje juhovýchodným smerom hrebeňom cez kótu 1233 (Banášov bok) po hornú hranicu lesa. Odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom po hornej hranici lesa po katastrálnu hranicu medzi obcami Liptovská Lúžna a Partizánska Ľupča pod kótou 1640 (Veľká hoľa), ďalej severným smerom po uvedenej katastrálnej hranici cez kóty 1221 a 1555 k východiskovému bodu na kóte 1630

(Salatín).
Záujmový priestor BIELY VÁH -ŠUŇAVY (B XI)
Hranica záujmového priestoru Biely Váh - Šuňavy vychádza zo sútoku Bieleho Váhu s Čiernym Váhom pri Kráľovej Lehote. Pokračuje východným smerom železničnou traťou po Nižný mlyn západne od obce Važec, odtiaľ postupuje východným a južným smerom spodnou hranicou lesa lokalitami Vŕšky, Brezové na kótu 907, ďalej spodnou hranicou

lesa cez lokalitu Zadné lúky pri kóte 977 (Závraty), pri kóte 981, 938 (Sviniarka) ku štátnej ceste východne od Štrby, štátnou cestou č. 018142 po križovatku v obci Lučivná, pokračuje východným smerom po železničnej trati po potok Kysnica, odtiaľ južným smerom cez kóty 944, 1001, 1255 (Filagória), pokračuje západným smerom cez kóty 977, 970 a ďalej západným a južným smerom po lesnej ceste pod kótu 1091 (Jedlinská). Odtiaľ prebieha severozápadným smerom cez kótu 1075 (Krahulec), pokračuje severozápadným smerom hrebeňom cez kóty 1068, 1046, 1112 (Brada), 1106 (Slamená), pokračuje západným smerom cez kóty 1116 (Hošková), 1109, 917 (Petráňová), 1099 (Rígeľ) k východiskovému bodu na sútoku Bieleho Váhu s Čiernym Váhom.
Záujmový priestor BACÚŠSKA DOLINA (B XII)
Hranica záujmového priestoru Bacúšska dolina vychádza z kóty 1240 (Javorinka), južným smerom schádza na spodnú hranicu lesa, pokračuje západným smerom po spodnej hranici lesa cez údolnú lesnú cestu v Bacúšskej doline po katastrálnu hranicu obcí Bacúch a Braväcovo. Odtiaľ pokračuje severozápadným smerom uvedenou katastrálnou hranicou popod kótu 1250 (Biela skala) cez kótu 1423 (Vrchbánsky grúň) pod kótu 1463 (Čertova svadba), ďalej pokračuje severným a severovýchodným smerom po spodnej hranici ochranného lesa, pokračuje východným smerom po spodnej hranici ochranného lesa popod kóty 1474 (Končisté) a 1393 (Jánov grúň), 1402 po lesnú chatu a po nej zbieha pri kóte 1515 (Babina) k východiskovému bodu na kóte 1240 (Javorinka).
Záujmový priestor JASENIE - SOPOTNICA (B XIII)
Hranica záujmového priestoru Jasenie - Sopotnica vychádza z kóty 1340 (Holica), pokračuje južným smerom cez kótu 1049 (Nad žliebkami) ma kótu 975 (Kochuľa), pokračuje juhovýchodným smerom k Borovskému potoku, pokračuje južným smerom Borovským potokom na severný okraj intravilánu obce Medzibrod. Odtiaľ prebieha severovýchodným smerom po spodnej hranici lesa po lesnú údolnú cestu (Sopotnická dolina), pokračuje juhovýchodným smerom po spodnej hranici lesa k horárni Bukovec, pokračuje severovýchodným smerom po spodnej hranici lesa k severnému okraju intravilánu obce Nemecká, ďalej východným a severným smerom a po spodnej hranici lesa k horárni Pred Suchou, odtiaľ východným a južným smerom po spodnej hranici lesa nad lokalitu Podbôrovie, kde sa stáča na sever. Pokračuje katastrálnou hranicou obcí Dolná lehota a Jasenie hrebeňom severným smerom cez kóty 844, 1231 (Dolná Studená), 1408 (Žiar) na hornú hranicu lesa, pokračuje severozápadným a západným smerom po hornej hranici lesa popod Chabenec, Latiborskú hoľu, Veľkú hoľu, Košariská, Ráztockú hoľu, Veľkú Chochuľu, Prašivú k východiskovému bodu na kóte 1340 (Holica).
Záujmový priestor DONOVALY - MOTYČKY (C XIV)
Hranica záujmového priestoru Donovaly - Motyčky vychádza z kóty 1225 (Kečka), pokračuje severným smerom k potoku Korytnica a pokračuje týmto potokom po hranicu okresov Banská Bystrica a Liptovský Mikuláš. Ďalej pokračuje západným smerom po uvedenej okresnej hranici cez kótu 1402 (Zvolen), 1292 (Motyčská hoľa) pod kótu 1075 (Šturec), pokračuje južným smerom po štátnych cestách č. 0598 a 59, pri druhom moste pokračuje juhovýchodným smerom po katastrálnej hranici obcí Motyčky a Staré hory, popri kóte 1129 (Krčahy), cez kótu 1169 (Hrubý vrch) k východiskovému bodu na kóte 1225 (Kečka).
Záujmový priestor LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA - LIPTOVSKÉ KĽAČANY (C XV)
Hranica záujmového priestoru Liptovská Štiavnica - Liptovské Kľačany vychádza od horárne Nad Laziskom v údolí potoka Paludžanka, pokračuje hrebeňom južným smerom cez kóty 1229 (Uhlisko), 1429 (Jaloviarka) a 1520, ďalej pokračuje po hornej hranici lesa popod Ostredok, Chabenec na kótu 1703 a pokračuje po katastrálnej hranici obcí Partizánska Ľupča a Dúbrava severozápadným smerom, ďalej cez kóty 1523 (Krámec), 1048 (Očenášovská) po potok Ľupčianka, pokračuje severným a severozápadným smerom Ľupčiankou po most pod kótou 1122 (Sliačska Magura) a pokračuje hrebeňom juhozápadným smerom katastrálnou hranicou obcí Partizánska Ľupča a Sliače cez kótu 1263 a katastrálnou hranicou obcí Partizánska Ľupča a Liptovská Štiavnica na kótu 1444 (Malý Salatín) a odtiaľ severozápadným smerom cez kótu 1424 (Úplazy) na kótu 1311 (Bohúňovo), pokračuje západným smerom do Ludrovskej doliny. Odtiaľ prebieha dolinou severným smerom k južnému okraju intravilánu obce Ludrová a pokračuje východným smerom po spodnej hranici lesa k východiskovému bodu pri horárni Nad Laziskom.
Záujmový priestor POLOMKA - ŠUMIAC (C XVI)
Hranica záujmového priestoru Polomka - Šumiac vychádza z kóty 1240 (Javorinka), pokračuje severovýchodným smerom hrebeňom na kótu 1515 (Babiná) a ďalej severovýchodným smerom hrebeňom k spodnej hranici ochranného lesa, odtiaľ pokračuje východným smerom po spodnej hranici ochranného lesa popod Zadnú hoľu, Oravcovú, Kolesárovú, Priehybu, Veľkú Vápenicu, Andrejcovú, Žiarske sedlo a pokračuje južným a východným smerom po hornej hranici lesa popod Orlovú, Strednú hoľu, Kráľovu Hoľu, okolo kóty 1690 (Kráľova skala) po potok Zúbra. V smere jeho toku prebieha hranica v dĺžke 1,5 km a odtiaľ sa lomí juhozápadným smerom spodnou hranicou lesa. Odtiaľ pokračuje juhozápadným a západným smerom po spodnej hranici lesa ponad obce Pohorelá, Heľpa, Polomka, Bacúch po zbiehajúci hrebeň pod Košariskami a pokračuje hrebeňom severným smerom na kótu 1240 (Javorinka) k východiskovému bodu.
Záujmový priestor VALASKÁ - BEŇUŠ (C XVII)
Hranica záujmového priestoru Valaská - Beňuš vychádza z rozhrania katastrálnych hraníc obcí Bacúch, Jarabá a Braväcovo, južne od kóty 1463 (Čertova svadba), pokračuje katastrálnou hranicou obcí Braväcovo a Jarabá juhozápadným smerom pod kótami 1324 (Čučoriedková), cez kótu 1192 (Zúbra) na kótu 847 (Šanské), pokračuje južným smerom katastrálnou hranicou obce Mýto pod Ďumbierom a mesta Brezno po štátnu cestu č. 72, pokračuje uvedenou katastrálnou hranicou juhozápadným smerom popod kótu 912 a hrebeňom k severnému okraju intravilánu obce Valaská. Odtiaľ pokračuje východným smerom po spodnej hranici lesa ponad Brezno, Braväcovo a Beňuš nad Bacúch, kde sa stáča, a pokračuje hrebeňom katastrálnou hranicou obcí Bacúch a Braväcovo pod kóty 1250 (Biela skala), 1434 (Vrchbánsky grúň) k východiskovému bodu na rozhraní katastrálnych hraníc pod kótou 1463 (Čertova svadba).
Záujmový priestor STARÉ HORY - HIADEĽ (C XVIII)
Hranica záujmového priestoru Staré Hory - Hiadeľ vychádza z kóty 1340 (Holica), pokračuje južným smerom cez kótu 1049 (Nad žliebkami) na kótu 975 (Kochuľa), pokračuje juhovýchodným smerom k Borovskému potoku, ďalej ide južným smerom Borovským potokom k severovýchodnému okraju intravilánu obce Medzibrod, pokračuje juhozápadným smerom po spodnej hranici lesa na katastrálnu hranicu obcí Medzibrod a Lučatín, po nej pokračuje severným smerom, pri severnom okraji obchádza intravilán obce Hiadeľ; ďalej pokračuje západným smerom po spodnej hranici lesa k údolnej ceste na severovýchodnom okraji intravilánu obce Moštenica, pokračuje západným smerom po spodnej hranici lesa k severnému okraju intravilánu obce Podkonice, pokračuje po spodnej hranici lesa po severný okraj intravilánu obce Priechod, pokračuje západným smerom po spodnej hranici lesa k potoku Bystrica. Odtiaľ pokračuje severozápadným smerom potokom Bystrica po sútok so Starohorským potokom, pokračuje severným smerom Starohorským potokom na katastrálnu hranicu obcí Motyčky a Staré Hory, ďalej ide uvedenou katastrálnou hranicou juhovýchodným smerom pod kótu 1129 (Krčahy), pokračuje severovýchodným smerom hrebeňom cez kótu 1169 (Hrubý vrch), 1330 (Kozí chrbát), 1099 (Hiadeľské sedlo), k východiskovému bodu na kóte 1340 (Holica).
Územie záujmových priestorov národného parku a jeho ochranného pásma je vymedzené na základných mapách ČSSR 1 : 50 000:
26 - 34 Ružomberok - 1971

26 - 43 Liptovský Mikuláš - 1971

26 - 44 Važec - 1971

27 - 33 Poprad - 1970

36 - 12 Donovaly - 1971

36 - 21 Demänovská Dolina - 1971

36 - 22 Malužiná - 1971

37 - 11 Vernár - 1970

36 - 14 Banská Bystrica - 1971

36 - 23 Brezno - 1971

36 - 24 Pohronská Polhora - 1971

37 - 13 Muráň - 1970

Príloha č. 2 vyhlášky č. 120/1976 Zb.

OSOBITNÉ PODMIENKY OCHRANY NA ÚZEMÍ NÁRODNÉHO PARKU NÍZKE TATRY V JEDNOTLIVÝCH ZÁUJMOVÝCH PRIESTOROCH
Záujmový priestor CENTRÁLNA ČASŤ (A I)
V záujmovom priestore Centrálna časť nie sú dovolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v prirodzenej konfigurácii reliéfu (ťažba kameňa, štrku, piesku a pod.).
Okrem hlavných jestvujúcich dopravných trás sa pripúšťa budovanie nevyhnutných doplnkových trás, ktoré môžu zlepšiť celkovú vybavenosť a turistické sprístupnenie priestoru. Pohyb motorových vozidiel okrem vozidiel organizácií, ktoré na území hospodária, treba regulovať so zreteľom na funkciu priestoru.
Výstavbu treba obmedziť na zariadenia pre voľný cestovný ruch a so zameraním na urbanisticko-architektonické dotvorenie jestvujúcej aglomerácie stredísk v Demänovskej a Bystrianskej doline.
Vzhľadom na špecifické využitie (zóna ticha) sa v Mošnickej doline nepripúšťa rekreačná výstavba (stavebný uzáver). Ostatné nevyhnutné funkčné objekty a zariadenia cestovného ruchu, lesného hospodárstva, resp. poľnohospodárstva v záujmovom priestore treba situovať v optickej izolácii mimo hlavných komunikácií a turistických chodníkov.
Záujmový priestor HREBEŇOVÁ ČASŤ-ZÁPAD (A II/a)
V záujmovom priestore Hrebeňová časť-západ nie sú povolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v prirodzenej konfigurácii reliéfu.
Za základnú komunikáciu sa pokladá hrebeňový turistický chodník, za súčasť ktorého možno považovať odpočinkové a vyhliadkové priestory a nevyhnutné jednoduché prístrešky, situované v dostupných intervaloch tak, aby medzi jednotlivými objektmi boli značné priestory voľnej krajiny.
Pripúšťa sa len výstavba zariadení nevyhnutných na prevádzku turistiky (solitárne objekty - útulne).
Záujmový priestor HREBEŇOVÁ ČASŤ-VÝCHOD (A II/b)
V záujmovom priestore Hrebeňová časť-východ nie sú povolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v prirodzenej konfigurácii reliéfu.
Za základnú komunikáciu sa pokladá hrebeňový turistický chodník, za súčasť ktorého možno považovať odpočinkové a vyhliadkové priestory a nevyhnutné jednoduché prístrešky, situované v dostupných intervaloch tak, aby medzi jednotlivými objektmi boli značné priestory voľnej krajiny.
Pripúšťa sa len výstavba solitárnych objektov (útulní) nevyhnutných na prevádzku turistiky.
Záujmový priestor KORYTNICA (A III)
V záujmovom priestore Korytnica nie sú dovolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v prirodzenej konfigurácii reliéfu.
Výstavbu priestoru treba riešiť komplexne v súlade s jeho funkciou na podklade podrobného územného plánu tak, aby sa maximálne zachovala súčasná kvalita prírodného prostredia (rešpektovať mieru a hustotu zástavby v pomere k danému prírodnému prostrediu a jeho funkcii).
Lesy v tomto záujmovom priestore majú charakter lesov osobitného určenia.
Záujmový priestor LUDROVSKÁ DOLINA (A IV)
V záujmovom priestore Ludrovská dolina nie je dovolená ťažba stavebných surovín (kameň, štrk, piesok) a zásahy do prírodnej konfigurácie reliéfu.
Potoky možno upraviť iba v nevyhnutných prípadoch.
Pri budovaní cestnej siete treba prizerať na jej vhodné estetické včlenenie do chráneného priestoru.
Nedovoľuje sa výstavba rekreačných objektov.
Lesy v tomto záujmovom priestore majú charakter lesov osobitného určenia.
Záujmový priestor MAGURKA - ŽELEZNÉ (A V)
V záujmovom priestore Magurka - Železné pripúšťajú sa čiastkové zásahy do konfigurácie reliéfu, napr. v súvislosti s nevyhnutnou úpravou cestnej siete tak, aby sa prípadné odkryvy terénu neodkladne asanovali a uviedli do prirodzeného stavu.
Na ochranu minerálnych prameňov treba zabezpečiť dostačujúce ochranné pásmo. Potoky možno upravovať iba v nevyhnutných prípadoch. Pripúšťa sa možnosť výstavby menších vodných nádrží v zmysle smerného vodohospodárskeho plánu.
Pri budovaní cestnej siete treba prizerať na jej vhodné estetické včlenenie do chráneného priestoru. Pripúšťa sa utvoriť pri tom na vhodných miestach odstavné a parkovacie plochy.
Výstavbu treba obmedziť na zariadenia na voľný cestovný ruch so zameraním na dotvorenie stredísk v priestore Magurka a Železné. Vo vhodných priestoroch sa pripúšťa umiestniť autocampingy so zreteľom na únosnosť prírodného prostredia a hygienické a estetické požiadavky. Zásadne nie je dovolené rozptylovať výstavbu pozdĺž komunikácií. Funkčné objekty a zariadenia lesného hospodárstva a poľnohospodárstva treba situovať v optickej izolácii mimo hlavnej komunikácie.
Lesy v tomto záujmovom priestore majú charakter osobitného určenia.
Záujmový priestor ČIERNY VÁH (A VI)
V záujmovom priestore Čierny Váh pripúšťajú sa čiastkové zásahy do konfigurácie reliéfu v opticky izolovaných priestoroch iba v súvislosti s nevyhnutnou úpravou komunikačnej siete tak, aby sa prípadné odkopy a násypy bezodkladne asanovali a uviedli do prirodzeného stavu.
Potoky treba ponechať v prirodzenom stave, s výnimkou menších úprav tam, kde sú prirodzené brehy narušené.
Pri budovaní dopravných zariadení treba prizerať na ich vhodné estetické včlenenie do prírodného prostredia.
Na vhodných miestach sa pripúšťa utvorenie odstavných a parkovacích miest za podmienok ich optického izolovania. Vzhľadom na funkciu priestoru (zóna ticha) treba v ňom regulovať pohyb motorových vozidiel okrem úradných vozidiel organizácií, ktoré na území záujmového priestoru hospodária.
V celom priestore treba zásadne obmedziť výstavbu, pričom rekreačnú výstavbu treba usmerniť v prospech zariadení voľného cestovného ruchu, a to základne na okraj celej oblasti (iba v určených priestoroch na podklade podrobných územných plánov alebo štúdií).
Výstavbu a rozvoj obcí a osád treba riešiť podľa územných plánov v rámci intravilánu so zreteľom na charakter súčasnej zástavby a krajinného prostredia.
Funkčné objekty a zariadenia lesného hospodárstva a poľnohospodárstva treba situovať v súlade s jestvujúcou hustotou zástavby a prírodnoestetickými danosťami krajinného prostredia tak, aby sa zabezpečili dostačujúce veľké nedotknuté celky prírody vo svojom súčasnom biologickom a krajinársko-výtvarnom prejave.
Záujmový priestor PUSTÉ POLE (A VII)
V záujmovom priestore Pusté pole nie sú dovolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v prirodzenej konfigurácii reliéfu. Jestvujúce terénne odkryvy treba asanovať a uviesť do prirodzeného stavu.
Funkčné objekty a zariadenia lesného hospodárstva a poľovníctva, vyplývajúce z funkcie priestoru, treba riešiť v súlade s prírodno-estetickými danosťami krajinného prostredia. V priestore nie je dovolená rekreačná zástavba.

Príloha č. 3 vyhlášky č. 120/1978 Zb.

OSOBITNÉ PODMIENKY VYUŽÍVANIA ÚZEMIA ZÁUJMOVÝCH PRIESTOROV V OCHRANNOM PÁSME NÁRODNÉHO PARKU NÍZKE TATRY
Záujmový priestor BYSTRÁ - ČERTOVICA - MALUŽINÁ (B VIII)
V záujmovom priestore Bystrá - Čertovica - Malužiná nie sú dovolené zásahy do konfigurácie reliéfu (okrem ťažby kameňa v doteraz otvorených lomoch).
Potoky treba ponechať v prirodzenom stave.
Občiansku výstavbu v obciach treba realizovať podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na charakter osád (rekreačné osady) a krajinného prostredia.
Výstavbu turistických zariadení a rekreačných objektov možno realizovať iba po vypracovaní a schválení podrobných územných plánov. Výstavba funkčných objektov lesného hospodárstva a poľnohospodárstva musí mať primeranú výtvarnú úroveň i vzhľadom na svoje situovanie v krajine.
Záujmový priestor KORYTNICKÁ DOLINA (B IX)
V záujmovom priestore Korytnická dolina nie sú dovolené zásahy do konfigurácie reliéfu.
Výstavba a rozvoj obcí sa rieši podľa územnoplánovacej dokumentácie v rámci intravilánu so zreteľom na súčasnú zástavbu a krajinné prostredie.
Zásadne sa nepripúšťa stavebný vývoj, ako ani rozptýlená výstavba pozdĺž hlavnej komunikácie, s výnimkou funkčných solitárnych objektov, ktoré priamo súvisia s vybavenosťou trasy Sever - Juh (vyhliadkové miesta, reštaurácie a pod.).
Záujmový priestor LIPTOVSKÁ LÚŽNA (B X)
V záujmovom priestore Liptovská Lúžna nie sú dovolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v súčasnej konfigurácii reliéfu. Ťažbu stavebných surovín z miestnych zdrojov treba sústrediť do priestoru, ktorý bude opticky izolovaný.
Potoky treba ponechať v prirodzenom stave, s výnimkou menších úprav tam, kde sú narušené prirodzené brehy.
Stavebný vývoj obce Liptovská Lúžna treba doriešiť v rámci intravilánu podľa podrobného územného plánu so zreteľom na súčasnú zástavbu a krajinné prostredie. Mimo intravilánu nemožno pripustiť občiansku a chatovú výstavbu. Funkčné objekty a zariadenia lesného a poľného hospodárstva treba lokalizovať tak, aby boli v súlade s celkovým krajinným prostredím a maximálne opticky izolované.
Treba vylúčiť povrchové vedenie elektrickej energie vysokého napätia.
Záujmový priestor BIELY VÁH - ŠUŇAVY (B XI)
V záujmovom priestore biely Váh - Šuňavy je ťažba nerastov (resp. kameňa) dovolená len v doteraz otvorených lomoch.
Potoky treba ponechať v prirodzenom stave, s výnimkou menších úprav tam, kde sú narušené prirodzené brehy.
Občiansku výstavbu v obciach možno uskutočňovať len podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Výstavbu ucelených súborov rekreačných a turistických objektov a zariadení možno riešiť iba na základe vypracovaných a schválených podrobných územných plánov. Výstavbu funkčných objektov a zariadení lesného alebo poľnohospodárskeho významu treba situovať v súlade s prírodnoestetickými danosťami krajinného prostredia.
Záujmový priestor BACÚŠSKA DOLINA (B XII)
V záujmovom priestore Bacúšska dolina treba potoky ponechať v prirodzenom stave.
Záujmový priestor treba ponechať bez akejkoľvek rekreačnej zástavby. Funkčné objekty a zariadenia lesného hospodárstva treba riešiť v súlade s prírodno-estetickými danosťami krajinného prostredia a na príslušnej architektonickej úrovni.
Záujmový priestor JASENIE - SOPOTNICA (B XIII)
V záujmovom priestore Jasenie - Sopotnica nie sú dovolené zásahy, ktoré by mohli vyvolať zmeny v prirodzenej konfigurácii terénu. Jestvujúce terénne odkryvy treba asanovať do prirodzeného stavu.
Potoky treba ponechať v prirodzenom stave, s výnimkou menších úprav tam, kde sú narušené prirodzené brehy.
Okrem vozidiel lesnej prevádzky treba obmedziť ostatnú dopravu na minimum. V celom záujmovom priestore treba zamedziť rekreačnú výstavbu všetkého druhu (okrem prevádzkových budov a zariadení, ktoré musia byť na primeranej architektonickej úrovni a vhodne osadené do terénu).
Výstavbu a rozvoj priľahlých obcí treba riešiť podľa územnoplánovacej dokumentácie v rámci intravilánu so zreteľom na charakter súčasnej zástavby i krajinného prostredia.
Záujmový priestor DONOVALY - MOTYČKY (C XIV)
V záujmovom priestore Donovaly - Motyčky nie sú dovolené nijaké zásahy do konfigurácie reliéfu v priestore hlavnej komunikácie súvisiace s ťažbou surovín.
V priestore hlavnej komunikácie treba zabrániť rozptýlenej zástavbe a ponechať nedotknuté priestory ako prirodzený koridor pozdĺž tejto komunikácie.
Výstavbu treba riešiť ako komplexnú pre potrebu cestovného ruchu podľa územnoplánovacej dokumentácie. Občiansku výstavbu v osadách a obciach treba prispôsobovať doterajšej typickej zástavbe týchto obcí a osád a maximálne uplatňovať súlad architektúry s krajinným prostredím.
Záujmový priestor LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA - LIPTOVSKÉ KĽAČANY (C XV)
V záujmovom priestore Liptovská Štiavnica - Liptovské Kľačany sú dovolené čiastkové zásahy do konfigurácie reliéfu iba v súvislosti s nevyhnutnou úpravou cestnej siete, a to tak, aby sa prípadné odkryvy terénu neodkladne asanovali a uviedli do prirodzeného stavu.
Potoky možno upravovať iba v nevyhnutných prípadoch.
Pri budovaní a úprave dopravných zariadení treba prihliadať na ich vhodné estetické včlenenie do prírodného prostredia.
Výstavbu osád a obcí treba riadiť podľa územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na zachovanie charakteru horských a podhorských obcí.
Rozptýlená občianska výstavba mimo intravilánov obcí nie je dovolená.
Záujmový priestor POLOMKA - ŠUMIAC (C XVI)
V záujmovom priestore Polomka - Šumiac sú dovolené čiastkové zásahy do konfigurácie reliéfu iba v súvislosti s nevyhnutnou úpravou cestnej siete tak, aby sa prípadné odkryvy terénu neodkladne asanovali a uviedli do prirodzeného stavu.
Potoky možno upravovať iba v nevyhnutných prípadoch.
Pri budovaní a úprave dopravných zariadení treba prihliadať na ich vhodné estetické včlenenie do prírodného prostredia.
Výstavbu osád a obcí treba riadiť podľa územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na zachovanie charakteru horských a podhorských obcí.
Rozptýlená výstavba mimo intravilánov obcí nie je dovolená.
Výstavbu funkčných objektov a zariadení lesnej alebo poľnohospodárskej výroby treba situovať v krajine tak, aby bola v súlade s prírodno-estetickými danosťami krajinného prostredia.
Záujmový priestor VALASKÁ - BEŇUŠ (C XVII)
V záujmovom priestore Valaská - Beňuš sú dovolené čiastkové zásahy do konfigurácie reliéfu iba v súvislosti s nevyhnutnou úpravou cestnej siete, a to tak, aby sa prípadné odkryvy terénu neodkladne asanovali a uviedli do prirodzeného stavu.
Potoky možno upravovať iba v nevyhnutných prípadoch.
Pri budovaní a úprave dopravných zariadení treba prihliadať na ich vhodné estetické včlenenie do prírodného prostredia.
Výstavbu osád a obcí treba riadiť podľa územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na zachovanie charakteru horských a podhorských obcí. Rozptýlená občianska výstavba mimo intravilánov obcí nie je dovolená. Výstavbu funkčných objektov a zariadení lesnej alebo poľnohospodárskej výroby treba situovať tak, aby bola v súlade s prírodno-estetickými danosťami krajinného prostredia.
Záujmový priestor STARÉ HORY - HIADEĽ (C XVIII)
V záujmovom priestore Staré Hory - Hiadeľ nie je dovolená ťažba stavebných surovín okrem lomov, v ktorých je povolená prevádzka. Inak sa pripúšťajú len čiastkové zásahy do konfigurácie reliéfu v súvislosti s nevyhnutnou úpravou cestnej siete. Prípadné odkryvy terénu treba neodkladne asanovať a uviesť do prirodzeného stavu.
Pri budovaní a úprave dopravných zariadení treba prihliadať na ich vhodné estetické včlenenie do prírodného prostredia.
Občiansku výstavbu obcí treba riešiť podľa územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na krajinné prostredie. Funkčné objekty a zariadenia lesnej prevádzky a poľnohospodárstva treba situovať mimo hlavných turistických trás v súlade s prírodno-estetickými danosťami krajinného prostredia.
Časti ochranného pásma ležiace mimo vymedzených záujmových priestorov
Na územie ochranného pásma mimo záujmových priestorov sa vzťahujú len podmienky pre využívanie ochranného pásma uvedené v § 5 vyhlášky.