Za ochranné lesy sa vyhlasujú:

Za lesy osobitného určenia sa spravidla vyhlasujú:

Hospodárske lesy sú všetky lesy, ktoré neboli vyhlásené za ochranné lesy alebo za lesy osobitného určenia.

Základným hospodárskym tvarom lesa je vysoký les. Do vysokého lesa sa zaraďujú aj nízke lesy s dostatočným počtom kvalitných stromov.

Nízke lesy a stredné lesy sa postupne prevádzajú na hospodársky tvar vysokého lesa. Ochranné lesy a lesy osobitného určenia môžu mať hospodársky tvar nízkeho lesa a hospodársky tvar stredného lesa, ak to vyžaduje plnenie ich funkcií.

V nízkych lesoch, ktorých druhová skladba, akosť, genetická hodnota a stanovištné pomery umožňujú prirodzenú obnovu, sa prevod vykoná s jej využitím, v ostatných prípadoch sa prevod vykoná s jej využitím, v ostatných prípadoch sa prevod vykoná holorubom.

V lesoch sa podľa prírodných a ďalších podmienok použije hospodársky spôsob rúbaňový a výnimočne hospodársky spôsob výberkový.

Rúbaňový hospodársky spôsob má formu holorubnú maloplošnú, holorubnú veľkoplošnú; výberkový hospodársky spôsob má formu stromovú a skupinovitú.

Pri holorubnej maloplošnej a podrastovej maloplošnej forme je šírka rubu najviac dvojnásobkom priemernej výšky obnovovaného lesného porastu, pri odrubnej forme šírka rubu dosahuje najviac priemernú výšku obnovovaného lesného porastu, pri týchto formách je maximálna výmera rubu 3 ha,5) formy holorubná veľkoplošná a podrastová veľkoplošná s veľkosťou rubu nad 3 ha sú prípustné iba v zdravotne poškodených porastoch, v porastoch na piesočnatých pôdach borovicových oblastí, v dubových, topoľových a vŕbových porastoch a pri prevodoch a premenách, pričom ich veľkosť nesmie presiahnuť výmeru 5 ha.5)

Hospodárske spôsoby a ich formy pre hospodárske lesy a pre ochranné lesy sú určené podľa jednotlivých hospodárskych súborov v prílohe; v lesoch osobitného určenia sa hospodárske spôsoby a ich formy pre hospodárske súbory určujú obdobné, a to s prihliadnutím na ich osobitné poslanie.

Úlohou lesného hospodárskeho plánovania je upraviť hospodárenie v lesoch tak, aby sa dbalo na priestorovú a časovú úpravu lesov, zabezpečili sa tak produkčné, ako aj ostatné funkcie lesov pri súčasnom vytváraní predpokladov racionalizácie hospodárenia v lesoch, a poskytovať spoľahlivé podklady pre riadenie lesného hospodárstva v rámci národného hospodárstva i pre operatívne a cieľavedomé hospodárenie v lesoch a pre jeho hodnotenie.

Lesy sa členia na lesné hospodárske celky, ktoré majú spravidla dlhodobý charakter a pre ktoré sa vypracúva lesný hospodársky plán. Pre lesné hospodárske plánovanie sa lesné hospodárske celky členia na hospodárske súbory a jednotky priestorového rozdelenia lesov.

Hospodárske súbory sú základnými systematickými jednotkami pre rámcové plánovanie, ktorých prostredníctvom sa uplatňujú hospodárske spôsoby a ich formy.

Oddelenia sú najvyššími jednotkami priestorového rozdelenia lesov v lesnom hospodárskom celku a slúžia na orientáciu pri hospodárení v lesoch.

Základnou jednotkou priestorového rozdelenia lesov a hospodárenia v nich je lesný porast (ďalej len „porast“). Porast je vymedzená časť oddelenia s veľkosťou spravidla väčšou ako 3 ha. Hospodárenie v porastoch sleduje postupnú integráciu ich skladby a zvyšovanie stálosti ich hraníc. Sú jednotkami, pre ktoré lesné hospodárske plánovanie určuje hospodárske opatrenia. Porastové skupiny vyskytujúce sa v porastoch majú dočasný charakter a slúžia na podrobné zistenie súčasného stavu lesov a na odvodenie hospodárskych opatrení v porastoch.

Užívateľ lesov je povinný hranice oddelení a porastov vyznačiť.

Rubná doba ako rámcová produkčná doba porastov sa určí sa určí s ohľadom na zabezpečenie produkcie drevnej hmoty v množstve a kvalite, na plnenie a zlepšovanie ostatných funkcií lesov a na hospodárnosť prevádzkovej činnosti.

Dĺžka rubnej doby sa rieši v hospodárskych súboroch v rámci určeného rozpätia (príloha).

Obnovná doba je daná počtom rokov od začiatku obnovy porastu do jej skončenia. Je rôzna podľa hospodárskych súborov (príloha) s ohľadom na hospodársky spôsob a jeho formu, hospodársky tvar lesa a na cieľovú skladbu následného porastu.

Zisťovanie stavu lesov zahŕňa:

Pri zisťovaní plôch sa vychádza z podnikovej evidencie pozemkov a prípadné rozdiely údajov následne odstrániť. Plošné údaje sa uvádzajú s presnosťou na 0,01 ha. Pri etážových porastoch sa pri spodnej etáži odhadne jej plocha a pri hornej etáži sa plocha odvodí s ohľadom na výšku porastovej zásoby.

Na určenie lesného a terénneho typu sa spravidla využijú výsledky špeciálnych zisťovaní.

Vek porastov, prípadne porastových skupín sa odvodzuje z doterajších lesných hospodárskych plánov a z lesnej hospodárskej evidencie. V sporných prípadoch sa preskúša na vývrtoch. Pri porastoch zakladaných sadbou sa neprihliada na vek sadeníc. Pri porastoch nerovnakého veku, kde nemožno určiť hranice vekove odlišných porastových skupín, sa určí stredný vek.

Zakmenenie sa odvodí ako pomer redukovanej porastovej plochy ku skutočnej ploche; pritom redukovaná porastová plocha je súčet redukovaných plôch pre všetky dreviny vyplývajúci z pomeru skutočnej porastovej zásoby (prípadne kruhovej plochy) k tabuľkovej porastovej zásobe (prípadne ku kruhovej ploche). V porastoch, kde sa porastová zásoba nezisťovala priamym meraním, sa zakmenenie odhaduje.

Zastúpenie drevín v porastoch (porastových skupinách), vyjadrené v percentách plochy, sa určí:

Výška a stredná hrúbka (v 1,30 m nad zemnou) sa zisťuje pri jednotlivých hlavných drevinách v porastoch.

Bonitný stupeň udáva produkčnú schopnosť dreviny na danom stanovišti. Zisťuje sa pre jednotlivé lesné dreviny podľa platných rastových tabuliek.

Genetická klasifikácia sa vykonáva na základe posúdenia fenotypu jednotlivých drevín vo fyzicky zrelých porastoch.

Spôsoby zisťovania porastových zásob sa rozlišujú podľa kategórií lesov, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu, stavu porastov, požadovanej presnosti a hospodárnosti. Zisťujú sa v m3 bez kôry (na pni). Priemerkovaním naplno sa zisťujú porastové zásoby vo vysokom hospodárskom lese v častiach, kde sa uvažuje o obnovnej ťažbe. Štatistické reprezentatívne metódy sa uplatňujú v porastoch posledných dvoch vekových stupňov a v starších porastoch, pokiaľ v nich nie je predpísaná obnovná ťažba. Intenzita i rozsah výberu skusných plôch musia zodpovedať stupňu hrúbkovej rôznosti porastov (skupín) tak, aby sa dosiahla požadovaná presnosť. V ostatných porastoch sa porastové zásoby zisťujú štatistickými metódami alebo pomocou rastových tabuliek na podklade plochy, zastúpenia drevín, veku, bonitného stupňa a zakmenenia. Pri priemerkovaní naplno sa porastové zásoby zisťujú s presnosťou ± 5 %, pri štatistických reprezentatívnych metódach s presnosťou ± 10 %.

V nízkom lese sa porastová zásoba odvodí z výsledkov predchádzajúcich ťažieb alebo pomocou rastových tabuliek.

V ochranných lesoch sa porastové zásoby zisťujú pomocou rastových tabuliek.

V lesoch osobitného určenia sa porastové zásoby zisťujú rovnako ako v hospodárskych lesoch.

Vo vysokom hospodárskom lese s výberkovým hospodárskym spôsobom sa porastové zásoby zisťujú priemerkovaním naplno.

Pre všetky hospodárske súbory sa zisťujú: priemerný rubný prírastok (PRP), celkový priemerný prírastok (CPP), celkový bežný prírastok (CBP).

Priemerný rubný prírastok a celkový priemerný prírastok sa zisťujú pre hospodársky súbor ako celok pomocou rastových tabuliek na základe plochy, zastúpenia drevín, ich priemernej bonity a zakmenenia. Celkový bežný prírastok sa zisťuje obdobne podľa vekových stupňov.

V lesoch sú prípustné ťažby drevnej hmoty v rozsahu a do výšky určenej lesnými hospodárskymi plánmi. Pri určení výšky ťažieb sa uplatňuje ako prvoradá rozšírená reprodukcia, ako druhoradá ťažobná vyrovnanosť; v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia sa pri určení výšky ťažieb musí zabezpečiť predovšetkým plnenie ostatných funkcií lesov.

Výška ťažieb sa odvodzuje pre hospodárske súbory, pričom plošne menej významné súbory sa združujú alebo priraďujú k hospodárskym súborom s obdobnými podmienkami.

Celková ťažba sa skladá z obnovnej (rubnej) ťažby a z výchovnej (predrubnej) ťažby. V lesoch s výberkovým hospodárskym spôsobom sa určí iba celková ťažba. Údaje o ťažbách sa uvádzajú v m3 bez kôry pri pni (po spracovaní).

Výška obnovnej ťažby pre hospodárske súbory sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie odvodí vo vekových stupňoch týmito ťažobnými percentami:

Na zabezpečenie ťažobnej vyrovnanosti sa výška obnovných ťažieb odvodená na tri následné desaťročia podľa odseku 4 vyrovná v jednotlivých kategóriách lesov tak, aby sa dosiahli rovnomerný vývoj ťažieb i skladba vekových stupňov; porovná sa s plochou normálneho rúbaniska a priemerným rubným prírastkom.

Pokiaľ sa výška obnovných ťažieb podľa odseku 5 v hospodárskych lesoch odchyľuje o viac ako ± 5 % od výšky obnovných ťažieb odvodených pomocou ťažobného percenta, je potrebné schválenie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky.

V ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia sa odvodí výška obnovných ťažieb obdobne ako v hospodárskych lesoch a porovná sa s výškou ťažieb potrebnou na zabezpečenie funkčného poslania lesov. Pokiaľ sa táto výška obnovných ťažieb odchyľuje o viac ako - 10% od výšky obnovných ťažieb odvodených pomocou ťažobného percenta, je potrebné schválenie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky.

Výška výchovných ťažieb sa odvodí ako súčet ťažieb plánovaných v jednotlivých porastoch. Na odvodenie objemu výchovnej ťažby v jednotlivých porastoch ďalej uvedených drevín sa použije prebierková intenzita (ťažobné percento) určená podľa vekových stupňov a zakmenenia:

Celková výška ťažieb sa zaokrúhli v rozmedzí ± 0,5 %.

Pri schvaľovaní lesných hospodárskych plánov sa určí výška ťažieb na základe súčtu ťažieb odvodených podľa predchádzajúcich odsekov pre jednotlivé kategórie lesov jednotlivých lesných hospodárskych celkov.

Lesné hospodárske plány vypracúvajú poverené organizácie.6) Štátne organizácie lesného hospodárstva riadené Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Federálnym ministerstvom národnej obrany a užívatelia lesov, ktorým bol rozsah odbornej správy obmedzený, sú povinní spolupracovať pri vypracovaní lesných hospodárskych plánov.

Za údaje o stave lesov a údaje rámcového a podrobného plánovania zodpovedajú organizácie poverené vypracúvaním lesných hospodárskych plánov, za realizáciu plánovaných opatrení zodpovedajú užívatelia lesov.

Lesný hospodársky plán sa člení na všeobecnú časť včítane číselných a grafických prehľadov, hospodársku knihu a lesné mapy.

Rámcové plánovanie navrhuje spôsoby budúceho obhospodarovania lesov na základe potrieb spoločnosti vyjadrených v dlhodobých výhľadoch rozvoja odvetvia podľa hospodárskych súborov a zisteného stavu lesov; prihliada sa pri ňom aj na potreby rozvoja oblasti lesov. Rámcovým plánovaním sa navrhuje hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob a jeho forma, rubná doba, obnovná doba a cieľová skladba, ďalej spôsoby obnovy, výchovy a výšky ťažieb. V závislosti od daných rastových podmienok sa riešia aj meliorácie.

Pre potreby rámcového plánovania, pokiaľ to treba, sa vykonáva špeciálne zisťovanie prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienok lesného hospodárskeho celku.

Všeobecná časť lesného hospodárskeho plánu obsahuje prehľad prírodných a hospodárskych pomerov, zhodnotenie doterajšieho hospodárenia včítane prehľadu o jeho výsledkoch za posledné desaťročie, rozbor súčasného stavu lesov, ciele a úlohy hospodárenia rozpracované podľa hospodárskych súborov a technickú správu.

Číselné a grafické prehľady vyjadrujú najdôležitejšie informácie o lesnom hospodárskom celku spravidla v členení na nižšie organizačné jednotky (polesia) a podľa kategórií lesov. Tieto prehľady obsahujú: informácie o skladbe a stave lesov, najmä o zastúpení vekových stupňov a drevín, o zakmenení, bonitách, porastových zásobách a prírastkoch, o výške obnovnej a výchovnej ťažby v ploche i hmote podľa drevín, úlohy obnovy podľa drevín a plôch, úlohy prerezávok. Prehľady o úlohách sa zostavujú tak, aby poskytovali najdôležitejšie údaje pre prípravu výroby včítane hrúbkového členenia dreva plánovaného na ťažbu s uvedením podielu úžitkového dreva a z toho osobitne akostných sortimentov. Súčasťou číselných prehľadov sú kalkulácie očakávaného vývoja ťažobných možností lesov. Prehľady sa zostavia pre tieto lesné dreviny: smrek, jedľa včítane jedle obrovskej a douglasky, borovica včítane borovice čiernej a vejmutovky, smrekovec, kosodrevina, ostatné ihličnany, dub včítane duba červeného, dub cer, buk, hrab, javor, jaseň, agát, breza, jelša, lipa, nešľachtené topole včítane osiky, šľachtené topole, vŕby, ostatné listnáče.

Celková ťažba sa uvádza podľa toho, či ide o lesy v užívaní štátnych organizácií lesného hospodárstva, o lesy v užívaní jednotných roľníckych družstiev a o lesy v užívaní občanov (ďalej len „druh užívania“).

Úlohy a ukazovatele lesného hospodárskeho plánu, ktoré sa sledujú národohospodárskym plánom, sa spracujú aj na obdobie celých národohospodárskych päťročníc, do ktorých zasahuje obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu, a na jednotlivé roky týchto päťročníc.

Podrobné plánovanie vychádza z rámcového plánovania a konkretizuje ho pre jednotlivé porasty. Navrhuje na čas platnosti lesného hospodárskeho plánu výšku obnovnej a výchovnej ťažby (v objeme podľa lesných drevín a v celkovej ploche) včítane prerezávok, úlohy obnovy podľa lesných drevín, ďalšie údaje a ukazovatele včítane zabezpečenia priestorového poriadku, prípadne ďalších hospodárskych opatrení podľa miestnych podmienok. Objem ťažieb sa uvádza v celých m3 po spracovaní bez kôry, plochy s presnosťou 0,01 ha.

Hospodárska kniha obsahuje pre základné jednotky priestorového rozdelenia lesov (porasty) prípadné, ekonomické a technické podmienky, zistenie o skladbe a stave lesov a plán hospodárskych opatrení.

Charakteristiku porastu uvádzajú číselné indikácie (označenie oddelenia a porastu, druh užívania, kategórie lesov, hospodársky súbor, terénny typ) a slovné charakteristiky, ktoré nemožno vyjadriť číselnou indikáciou.

Zistenie o skladbe a stave lesov sa zostavuje pre jednotlivé porasty, prípadne aj pre vekové stupne alebo porastové skupiny a uvádza výmeru, vyšetrené taxačné veličiny, porastovú zásobu a genetickú klasifikáciu.

Plán hospodárskych opatrení sa zostavuje pre jednotlivé porasty, prípadne aj pre vekové stupne alebo porastové skupiny. Uvádza najmä výšku obnovnej a výchovnej ťažby v ploche i hmote podľa drevín, úlohy zalesnenia podľa drevín a plôch a úlohy prerezávok.

Pre lesy užívateľov, ktorým bol rozsah odbornej správy obmedzený, sa vyhotovujú výpisy z hospodárskej knihy.

Lesnícke mapy sú: organizačná mapa, obrysová mapa a na jej podklade vyhotovená prevádzkovo-technologická mapa, prípadne ďalšie mapy, ktorých potreba vyplýva zo zvláštností lensného hospodárskeho celku.

Organizačná mapa v mierke 1:25 000, prípadne 1:50 000 poskytuje prehľad o rozmiestnení všetkých lesov lesného hospodárskeho celku, organizačnom členení, polohopisnej a výškopisnej situácii.

Obrysová mapa v mierke 1:10 000 sa vyhotovuje pre jednotlivé polesia a obsahuje podrobný zákres priestorového rozdelenia lesov, plôch bezlesia a ostatných plôch, pokiaľ sú súčasťou lesného pôdneho fondu, dopravnú sieť, výškopis, vodné toky a zákres polohopisnej situácie mimo lesa, pokiaľ je dôležitá pre lesné hospodárstvo.

V porastovej mape sa farebne vyjadruje vekové rozpätie porastov a hranice kategórií lesov. Ďalej táto mapa obsahuje zákres hraníc súborov lesných typov a druh užívania.

Prevádzkovo-technologická mapa obsahuje najmä zákres úloh podrobného plánovania, klasifikáciu lesnej dopravnej siete a hranice terénnych typov. Ťažobné úlohy sa rozlišujú podľa druhu ťažby, spôsobu a postupu obnovy a naliehavosti ťažieb.

Po zistení potrebných údajov, prípadne po vykonaní špeciálnych zisťovaní predloží poverená organizácia6) príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predbežnú správu k návrhu na vypracovanie lesného hospodárskeho plánu.

Po predložení predbežnej správy vykoná orgán štátnej správy lesného hospodárstva základné zistenie, na ktorom sa zúčastnia zástupcovia organizácie poverenej vypracúvaním lesných hospodárskych plánov, štátnej organizácie lesného hospodárstva a ďalších zainteresovaných orgánov štátnej správy a organizácií; na základe záverov vykonaného zistenia sa vypracuje návrh lesného hospodárskeho plánu.

Návrh lesného hospodárskeho plánu posúdi pri záverečnom zistení orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Na záverečnom zistení sa zúčastnia tie isté orgány a organizácie ak pri základnom zistení. O priebehu záverečného zistenia sa spíše záverečný protokol.

Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o schválení lesného hospodárskeho plánu najneskoršie do jedného mesiaca po spracovaní úprav v zmysle záverečného protokolu.

Ak v priebehu platnosti lesného hospodárskeho plánu dôjde zmene poslania lesného hospodárskeho celku alebo jeho podstatnej časti. k nepredvídaným škodám v dôsledku prírodných vplyvov alebo k iným závažným okolnostiam, môže sa na základe žiadosti štátnej organizácie lesného hospodárstva alebo z podnetu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predčasne vypracovať lesný hospodársky plán alebo urobiť zmena niektorých jeho častí. Pre postup pri predčasnom vypracovaní lesného hospodárskeho plánu platí ustanovenie § 19 primerane.

Záväznými ukazovateľmi lesného hospodárskeho plánu sú výška ťažieb a úlohy obnovy a výchovy určené pre jednotlivé kategórie lesov. Výška ťažby určená pre kategóriu lesov (§ 11 ods. 10) je neprekročiteľná. Záväzným údajom lesného hospodárskeho plánu je hospodársky spôsob určený pre hospodársky súbor.

Smernými údajmi sú: hospodársky tvar lesa, forma hospodárskeho spôsobu, umiestnenie, postup a naliehavosť ťažieb, spôsob prevodov a premien, spôsob meliorácií lesných pozemkov, plánovaná druhová skladba a priestorové usporiadanie porastov. Smernými ukazovateľmi sú rozsah meliorácií lesných pozemkov a v jednotlivých porastoch určená výška ťažby.

Ostatné ukazovatele lesného hospodárskeho plánu sú orientačné.

Ťažba vykonaná v jednotlivých porastoch sa môže od ťažby určenej podľa odseku 2 odchyľovať o ± 10 %. V prípade náhodných ťažieb sa vykonávajú úmyselné ťažby v porastoch s vyššou naliehavosťou ťažby.

Na kontrolu a iné účely lesného hospodárskeho plánovania sa výsledky hospodárenia podľa lesných hospodársky plánov zaznamenávajú v lesnej hospodárskej evidencii podľa základných jednotiek priestorového rozdelenia lesov (porastov) a jednotlivých rokov platnosti lesného hospodárskeho plánu.

Predmetom lesnej hospodárskej evidencie je úmyselná obnovná ťažba a výchovná ťažba včítane prerezávok, náhodná rubná a predrubná ťažba a mimoriadna ťažba. Úmyselná obnovná ťažba a náhodná rubná ťažba sa uvádza v ťažobnej ploche, ktorá sa rovná vzniknutej zalesňovacej povinnosti. Úmyselná výchovná ťažba sa uvádza v manipulačnej ploche, pre náhodnú predrubnú ťažbu sa plocha neuvádza. Pri mimoriadnej ťažbe sa eviduje skutočne odlesnená plocha. Všetky objemové údaje výšky ťažieb sa uvádzajú v celých m3 bez kôry po spracovaní podľa lesných drevín. Pri úmyselných ťažbách hranicou medzi výchovnou a obnovnou ťažbou je začiatok obnovnej doby, pri náhodných ťažbách je ťažbou rubná ťažba, po ktorej vzniká zalesňovacia povinnosť, a to bez ohľadu na vek porastu, a ťažba v porastoch prekračujúcich začiatok obnovnej doby. Rozlišovanie súčasne vykonanej obnovnej a výchovnej ťažby v jednom poraste je prípustné iba za predpokladu, že príslušné plochy možno od seba zreteľne odlíšiť.

Ďalej sa v lesnej hospodárskej evidencií sleduje vykonaná obnova porastov v členení na prvé a opakované zalesnenie. Eviduje sa zalesnená plocha podľa lesných drevín.

Postupná realizácia úloh lesného hospodárskeho plánu sa sleduje grafickou evidenciou na prevádzkovo-technologickej, prípadne obrysovej mape.

Z údajov lesnej hospodárskej evidencie sa každoročne vyhotovujú zostavy v členení podľa organizačných jednotiek, druhov užívania a kategórií lesov.

Orgány štátnej správy lesného hospodárstva schvaľujúce lesné hospodárske plány bežne kontrolujú plnenie lesných hospodárskych plánov a vedenie lesnej hospodárskej evidencie.

Tieto orgány vykonávajú ďalej za účasti organizácie poverenej vypracúvaní lesných hospodárskych plánov a organizácie lesného hospodárstva sústavné previerky plnenia lesných hospodárskych plánov, spravidla dva razy za obdobie ich platnosti. Pri týchto previerkach sa súčasne hodnotí, ako sa lesné hospodárske plány osvedčujú.

Predmetom sústavných previerok lesných hospodárskych plánov je kontrola dodržiavania ich záväzných a smerných ukazovateľov a údajov a hodnotenie vývoja stavu lesov; príslušné podklady vyhotoví poverená organizácia.6)

Súhrnný lesný hospodársky plán Českej socialistickej republiky slúži ako podklad na vypracovanie dlhodobého výhľadu rozvoja lesného hospodárstva i ostatných národohospodárskych odvetví a na usmernenie zásadných rozhodnutí o hospodárení v lesoch a na získanie prehľadu o stave lesov.

Pre lesné oblasti súhrnné lesné hospodárske plány určujú základné smery a ciele hospodárenia v lesoch s ohľadom na ich prírodné a hospodárske podmienky a spoločenské záujmy týchto oblastí.

Súhrnné lesné hospodárske plány obsahujú najmä prehľady o užívaní a kategóriách lesov, o prírodných a hospodárskych podmienkach, o druhovej a vekovej skladbe lesov, o porastových zásobách, o výške ťažieb, o výhľadových možnostiach ťažieb a plánovaných úlohách.

Lesné hospodárske plány vypracované pred dňom účinnosti tejto vyhlášky sa upravia podľa osobitných pokynov Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky najneskoršie do jedného roka odo dňa účinnosti tejto vyhlášky.

Výnimky z ustanovení § 7, 18 až 20 a 22 povoľuje v odôvodnených prípadoch Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februárom 1978.