Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

111/1979 Zb. v znení účinnom od 24. 9. 1979 do 31. 7. 1989
111
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 12. júla 1979,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť BIELE KARPATY
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):

§ 1

(1)
Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Biele Karpaty (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresov Senica a Trenčín v Západoslovenskom kraji a na území okresu Považská Bystrica v Stredoslovenskom kraji, a to:
a)
v okrese Senica
v katastrálnych územiach obcí Brestovec, Poriadie, Stará Myjava;
b)
v okrese Trenčín
v katastrálnych územiach obcí Adamovské Kochanovce, Bošáca, Bzince pod Javorinou, Dolná Súča, Drietoma, Horné Sŕnie, Hrabovka, Chocholná, Velčice, Ivanovce, Kostolná - Záriečie, Ľubina, Melčice - Lieskové, Moravské Lieskové, Nemšová, Stará Turá, Trenčianska Závada, Trenčín, Záblatie;
c)
v okrese Považská Bystrica
v katastrálnych územiach obcí Bolešov, Borčice, Dohňany, Dolná Breznica, Horná Breznica, Kameničany, Kvašov, Lysá pod Makytou, Medné, Mestečko, Mikušovce, Pruské, Púchov, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa, Záriečie, Zubák.
(2)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečenie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
(3)
Ochrana prírody a prírodných hodnôt a dodržiavanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území akokoľvek pôsobia, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4)
Na území oblasti možno iba podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona vyhlásiť osobitnú ochranu jej mimoriadne významných častí.

§ 2

(1)
Na území oblasti možno iba po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a)
vykonávať geologické práce (vrátane technických prác) v rozsahu určenom osobitnými predpismi;
b)
dobývať ložiská nerastov;
c)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené s výskumom a prieskumom v prírode;
d)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody, a to zásadne len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti, pričom výsledky týchto výskumov rozhodnú o ich prípadnom hospodárskom využití. Toto ustanovenie sa netýka poľnohospodárskeho pôdneho fondu obhospodarovaného podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby;
e)
meniť hranice lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
f)
používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
g)
mimo intravilánu obcí budovať stavby všetkého druhu (banské, priemyselné, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže a pod.) okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov;
h)
vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, najmä na objektoch ľudovej architektúry, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad stavieb a ich areálov;
i)
mimo intravilánu obcí umiestňovať skládky a skladať odpady mimo miest na to určených;
j)
mimo intravilánu obcí umiestňovať informačné, reklamné a iné podobné zariadenia;
k)
mimo intravilánu obcí a mimo oplotených pozemkov odstraňovať a vypaľovať krovie, trávu a ostatnú vegetáciu, zakladať ohne mimo vyznačených miest;
l)
veľkoplošne používať pesticídy mimo lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
m)
zachytávať a upravovať pramene, vyvieračky a povrchové vody na vodohospodárske ciele;
n)
porušovať systém závrtov, dolín, priepastí a škrapov, ako aj podzemné krasové útvary deštrukčnými prácami, zavážaním zeminou, prípadne odpadkami.
(2)
Rozsah vykonávania ostatných činností na území celej oblasti sa vymedzuje takto:
a)
v lesoch sa hospodári podľa schválených lesných hospodárskych plánov, v ktorých hospodárske opatrenia pre časti lesov chránených z dôvodu ochrany prírody sa určujú po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby sa uskutočňuje na základe komplexných plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby (vrátane úprav pozemkov so stromami a krovitou vegetáciou) pre jednotlivé územnosprávne celky vypracovaných za spolupráce orgánov štátnej ochrany prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblasti a na záujmy ochrany a racionálneho využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia a dbať o čistotu vodných tokov a ostatných povrchových vôd. Z tohto dôvodu treba najmä zabrániť rozširovaniu erózie vylúčením príčin jej vzniku a erózne plochy asanovať. Vodohospodárske diela akéhokoľvek druhu2) (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať iba na základe príslušnej dokumentácie prerokovanej s orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej vody;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prírodného prostredia.
Pri projektovaní a výstavbe treba prizerať na charakter krajiny a na používaný materiál. Výstavba chát na individuálnu rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových zotavovní, chatových táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autocampingov, parkovísk a iných funkčných zariadení3) sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody a ostatných orgánov štátnej správy, ktorých sa to týka, na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti. Individuálna výstavba rekreačných chát a objektov a výstavba rekreačných objektov socialistických organizácií na lesnom pôdnom fonde sa môže realizovať len so súhlasom Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR;4)
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev, a ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody;5)
f)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej republike. Prieskum lesnej dopravnej siete sa vykonáva v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody a odsúhlasuje sa za ich účasti pri záverečnom protokole k lesnému hospodárskemu plánu;
g)
výskum a prieskum prírody a prírodných pomerov možno vykonávať len s vedomím Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu. Pritom treba dbať, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rozličných organizácií a aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty. Úprava sa netýka výskumov a prieskumov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a plánov poľnohospodárskej a lesnej výroby, ani vodohospodárskych plánov.

§ 3

(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej správy lesného hospodárstva, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske a dopravné orgány, orgány cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti robia vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov.

§ 4

(1)
O spôsobe ochrany osobitne chránených území, ktoré sú v oblasti, platia podmienky určené príslušnými orgánmi. Podmienky ochrany podľa § 2 tejto vyhlášky sa nevzťahujú na osobitne chránené poľnohospodárske pôdy.6)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej a bezpečnostnej správy a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú obrany a bezpečnosti štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej alebo bezpečnostnej správy alebo príslušných orgánov ministerstiev vnútra. Záujmové územia vojenskej a bezpečnostnej správy nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti, ani ochranné pásma určené podľa osobitných predpisov.7)

§ 5

(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti podľa tejto vyhlášky vykonáva v rámci svojej pôsobnosti8) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave; starostlivosť o jaskyne a krasové javy vykonáva Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.
(2)
Na ochrane prírody a prírodných hodnôt v oblasti sa aktívne zúčastňujú národné výbory pôsobiace na ich území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti, zabezpečujú v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov finančné a materiálne prostriedky na ochranu, obnovu a zveľaďovanie oblasti, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.

§ 6

Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Správe slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši, na Západoslovenskom krajskom národnom výbore v Bratislave, na Stredoslovenskom krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici a na okresných národných výboroch v Senici, Trenčíne a Považskej Bystrici, na Správe geodézie a kartografie v Bratislave a na Krajskej správe geodézie a kartografie v Banskej Bystrici.

§ 7

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník ministra:



Dr. Koyš v. r.
Poznámky
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
5)
Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve.

Zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve.
6)
§ 7a zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb.
7)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.

Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie pod č. 127/1976 Zb.).

Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách.
8)
Zákon SNR č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkách.

Príloha vyhlášky č. 111/1979 Zb.

Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti BIELE KARPATY
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji v okresoch Senica, Trenčín, Považská Bystrica.
Územie chránenej krajinnej oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1 : 50 000 na týchto mapových

listoch:
25 - 34 Luhačovice

25 - 43 Púchov

34 - 24 Holíč

35 - 11 Veselí nad Moravou

35 - 12 Strání

35 - 13 Myjava

35 - 14 Nové Mesto nad Váhom

35 - 21 Trenčín
I. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu, ktorý tvorí priesečník železničnej trate Horní Lideč - Púchov s hranicou Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, a sleduje železničnú trať po západný okraj intravilánu obce Lúky až k potoku Biela voda, ktorý sleduje v smere toku až po jeho priesečník so železničnou traťou. Odtiaľ hranica sleduje železničnú trať, obchádzajúc intravilány obcí až po severný okraj intravilánu obce Streženice, ktorý obchádza, a pokračuje po štátnej ceste k severovýchodnému okraju intravilánu obce Horenická Hôrka, odkiaľ pokračuje proti toku potoka, asi po 800 m zabočuje vľavo na štátnu cestu Medné-Lednické Rovné, ktorú sleduje až po zlom, kde prechádza cez potok k okraju lesa. Okrajom lesa pokračuje po kaplnku sv. Anny, kde pretína štátnu cestu a potok Lednica a sleduje hranicu katastrálneho územia obce Lednické Rovné až po priesečník s hranicou katastrálneho územia obce Horovce, kde sa napája na lesný okraj, pokračuje až po jeho južný výbežok, odkiaľ smeruje juhozápadne cez dolinu až po jeho južný výbežok, odkiaľ smeruje juhozápadne cez dolinu znovu na okraj lesa, pretínajúc štátnu cestu a potok Kvašov, pokračuje ďalej okrajom lesného komplexu, obchádza intravilány obcí Tuchyňa a Pruské až po južný výbežok lesa pod kótou 444. Ďalej hranica prechádza juhozápadne Krivoklátskou dolinou na kótu 352 (Kasnák) v predĺžení na okraj lesa, ktorý sleduje až po sútok dvoch potokov. Z tohto bodu smeruje na kótu 349 (Vŕšky) a bočným hrebienkom schádza na severný okraj intravilánu obce Podhorie. Odtiaľ hranica smeruje priamo, pretínajúc dva bočné hrebene a dolinu, na severný výbežok lesa asi 300 m od kóty 357, sleduje okraj lesa, prechádzajúc Bolešovskou dolinou juhozápadným smerom cez kótu 333 do doliny až k potoku. Ďalej hranica pokračuje proti toku potoka k horárni Fodorka, sledujúc okraj lesa asi 400 m, kde sa napája na ďalší potok a pokračuje ním až po jeho sútok s riekou Vlárou, ktorú sleduje po jej toku asi 600 m. Z bodu kde sa rieka Vlára rozchádza s lesom, pokračuje hranica okrajom lesného komplexu až na poľnú cestu popri Podihličnom salaši, ktorú sleduje do doliny potoka Ľuborča cez štátnu cestu, a znovu sa napája na lesný komplex. Ďalej pokračuje jeho okrajom popod kótu 459 (Malý Jelenec), juhovýchodne obchádza komplex Bukovina a pokračuje juhozápadným smerom popod kótu 382 (Mäsiarová) do priesečníka poľných ciest z Dolnej Súče a Kľúčového. Z tohto bodu pokračuje poľnou cestou severozápadným smerom až k okraju lesného komplexu, ktorý sleduje po odbočku zo štátnej cesty. Z tohto bodu hranica ide po štátnej ceste na Dolnú Súču, obchádza jej intravilán a napája sa na cestu smerujúcu na lazy Mohunka, Hanci, Poľníky až na okraj lesa, ktorý sleduje cez kótu 468 (Latovec), ďalej zbieha po jeho okraji do doliny Orechovského potoka a sleduje lesný okraj až po kótu 304. Odtiaľ hranica pokračuje západným smerom kolmo dolu z hrebeňa až k potoku a pokračuje ním proti toku po prameň, ďalej západne až na kótu 446 (Šerení vrch), odkiaľ pokračuje poľnou cestou západne od kóty 366 (Polovica) k potoku Drietomica, po ktorom prechádza proti toku na kótu 252. Z tejto kóty hranica sleduje okraj lesného komplexu, pri samote Škodák zbieha do doliny, pretína potok Chocholnica, kde nadväzuje na okraj lesa a pokračuje po ňom po poľnú cestu vedúcu do obce Adamovské Kochanovce, odkiaľ západne prebieha asi 400 m na poľnú cestu smerujúcu do osady Jurákovce. Túto cestu sleduje v dĺžke asi 2,5 km a odbočuje západným smerom po výbežkoch lesa až do doliny Melčického potoka, pretína ho a pokračuje okrajom lesa popod Melčické kopanice, ďalej sleduje pravostranný prítok Ivanovského potoka po jeho prameň, kde nadväzuje na okraj lesa, sleduje ho po križovatku poľných ciest z Bošáce a Haluzíc, severozápadne pokračuje pod kótou 476 (Mlacovec), kde od kraja lesa zbieha na štátnu cestu Bošáca-Zábudišová, ktorú pretína, a pokračuje poľnou cestou k severnému okraju obce Zemianske Podhradie. Z tohto bodu hranica prebieha severovýchodne proti toku potoka, ktorý je ľavostranným prítokom potoka Bošáčka, pri jeho rozdvojení hranica prechádza po okraji lesa, schádza priečne cez vrstevnice do doliny potoka Bošáčka, ktorú sleduje asi 700 m dolu tokom, odtiaľ prechádza na okraj lesného porastu, ktorý sleduje až po lesnú cestu, po nej prebieha na kótu 545 (Hlohová). Z toho bodu bočným hrebeňom smeruje hranica juhozápadne smerom do doliny a nadväzuje na ľavostranný prítok potoka Lužov, pokračuje ním až na križovatku štátnej cesty na severozápadnom okraji obce Moravské Lieskové. Odtiaľ hranica smeruje po okraji lesa na kótu 432 (Ostrý vrch), hrebeňom pokračuje na kótu 410, kde odbočuje západne do osady U Turovských a odtiaľ do sútoku potoka Javorina a jej ľavostranného prítoku. Od sútoku potokov hranica pokračuje proti toku potoka Javorina po štátnu cestu pod osadou Pod Višňovým, pokračuje štátnou cestou smerom na Cetunu kolmo po potok Vrzalka, ktorý sleduje v smere toku po intravilán obce Vrzávka, obchádza ju a napája sa na okraj lesného komplexu Maleník. Hranica pokračuje okrajom lesa na severný okraj osady Hrabové, odtiaľ zbieha po štátnej ceste asi 800 m k miestu, kde ju pretína potok, ktorý sleduje asi 200 m po sútok s jeho ďalším prítokom. Od sútoku pokračuje severozápadne do križovatky ciest v obci Hrnčiarové. Hranica ďalej sleduje štátnu cestu asi 500 m, odkiaľ prechádza západným smerom na križovatku štátnych ciest Cetuna-Podkozince. Z križovatky prechádza na kótu 450, odkiaľ sa cez kopanicu U Sušárskych napája na okraj lesného komplexu, ktorý sleduje až po ľavostranný prítok Brezovského potoka, sleduje ho po štátnu cestu Stará Turá-Súš, pretína ju smerujúc na kótu 385 na okraj lesa. Týmto okrajom pokračuje hranica po štátnu cestu Stará Turá-Topolecká, ktorú sleduje cez osadu U Hudcov, na prvej križovatke ju opúšťa, odbočuje doľava cez osadu U Gaváčov a U Škriečkov na okraj lesa, ktorý sleduje, obchádzajúc intravilán osady Paprad, pretína železnicu a napája sa znovu na okraj lesa, sleduje ho, znovu pretína železničnú trať a obchádza intravilány obcí Poriadie, Stará Myjava po severnom okraji osady U Mizerákov. Odtiaľ smeruje juhozápadne na osadu Dúbravčíci, pokračuje týmto smerom po sútok potokov v osade Brestovec. Ďalej hranica pokračuje proti toku pravostranným prítokom po osadu U Kavických na okraj lesa, ktorý sleduje po štátnu cestu, pretína ju a pokračuje poľnou cestou na kótu 508 a ďalej ku kopanici U Turbov. Odtiaľ zbieha po potoku až na priesečník s poľnou cestou na osadu U Kunčákov, pokračuje juhozápadne na kótu 564 (Vesný vrch), kolmo pretínajúc vrstevnice zbieha do doliny na potok, ktorý sleduje do osady Vápeník, pokračuje proti toku jeho ľavostranného prítoku a juhovýchodným smerom vystupuje na kótu 514 (Lipový vrch). Z tejto kóty zostupuje juhovýchodne do doliny, pretínajúc poľnú cestu napája sa na lesný okraj, ktorý sleduje po štátnu cestu Turá Lúka-Sobotište. Ďalej hranica pokračuje touto cestou po kraj osady Horná Dolina, prechádza po ceste po samotu Kutáci na kótu 444. Odtiaľ pokračuje po okraji lesa západne k samote U Bučákov, ďalej poľnou cestou na štátnu cestu Sobotište - Vrbovce, pretína štátnu cestu a potok a pokračuje poľnou cestou asi 200 m na kótu 482, odkiaľ sleduje severne hranicu katastrálneho územia obcí Částkov, Sobotište, Chvojnica až po potok Chvojnica a pokračuje v smere jeho toku až po sútok s pravostranným prítokom potoka Raková. Z tohto miesta hranica sleduje okraj lesa a pokračuje poľnou cestou smerom na Richtárku po križovatku poľných ciest pod kótou 507, odkiaľ západne prechádza kótu 420, sleduje okraj lesa až po bod, kde sa okraj lesa stretáva s potokom. Zbieha po ňom asi 200 m do sútoku s pravostranným prítokom, odkiaľ sa napája na poľnú cestu, ktorú sleduje severozápadne až na okraj lesného komplexu. Po jeho okraji prechádza cez Zlatnícky potok a pokračuje na hranicu Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ktorú sleduje, a asi 100 m za kótou 584 (Kobyla) pokračuje južným smerom a sleduje okraj lesného komplexu po osadu U Bednárov. Odtiaľ hranica pokračuje poľnou cestou k priesečníku s potokom, ktorý sleduje po osadu U Strýčkov, pokračuje na kótu 452 a z nej na kótu 622 (Žalostiná), ďalej po ceste do osady Klvače a odtiaľ štátnou cestou smerom na Chvojnicu, kde za obcou prechádza na potok Chvojnica až k osade U Hrtánkov. Z osady zostupuje juhozápadne na poľnú cestu, ktorou pokračuje na kótu 387 a odtiaľ severozápadným smerom až na poľnú cestu rovnobežne s katastrálnou hranicou do osady U Mikuláškov. Ďalej hranica pokračuje severozápadne až po ľavostranný prítok potoka Teplica, sleduje ho proti smeru toku až po jeho sútok s Teplicou. Odtiaľ sleduje potok Teplica proti smeru jeho toku po okraj intravilánu obce Vrbovce, obchádza intravilán obce z jeho pravej strany, pričom pretína dva pravostranné prítoky potoka Vrbovčianka. Z okraja intravilánu obce Vrbovce ide hranica severozápadne po potoku až po štátnu cestu, ktorou pokračuje asi 150 m. Z tohto bodu prechádza hranica kolmo na okraj lesného komplexu a jeho okrajom pokračuje až na hranicu Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ktorú sleduje až po východiskový bod.
Rozloha oblasti je 62 808 ha.