60/1970 Zb. v znení účinnom od 19. 6. 1970 do 30. 6. 1975

NARIADENIE VLÁDY

Československej socialistickej republiky

z 28. apríla 1970,

ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 66/1965 Zb.

Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje na vykonanie Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 88/1968 Zb. a zákona č. 153/1969 Zb. (ďalej len „Zákonník“):

Čl. I

Vládne nariadenie č. 66/1965 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení vládneho nariadenia č. 12/1968 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 ods. 1 sa slová „Štátna plánovacia komisia môže určiť po dohode s Ministerstvom vnútra a s Ústrednou radou odborov“ nahrádzajú slovami „Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže určiť po dohode s federálnym Ministerstvom vnútra a po prerokovaní s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia“.

§ 13 ods. 1 písm. e) znie:

„e)

ktorí ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok a ktorí pracujú ako zdravotnícki pracovníci Ústavu národného zdravia nápravnej výchovy,“.

V § 13 ods. 1 sa pripoja nové ustanovenia písm. g) a h), ktoré znejú:

„g)

ktorí vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú trvalo vystavení mikroklimatickým podmienkam nadmerne zaťažujúcim organizmus alebo významne zvýšenému atmosferickému tlaku,

ktorí trvalo pracujú s látkami s preukazateľne kancerogennými účinkami.“.

§ 13 ods. 2 znie:

„(2)

Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá po dohode s ministerstvami zdravotníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia zoznamy druhov prác, pracovísk a oblastí podľa predchádzajúceho odseku; pritom môže bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková dovolenka poskytuje, a vymedziť spôsob a rozsah ohrozenia, ktoré odôvodňujú jej poskytovanie.“.

V § 14 sa pripája nový odsek 3, ktorý znie:

„(3)

Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce v tropických oblastiach alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach (§ 13 ods. 1 písm. f), má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento rok.“.

V § 15 ods. 3 sa na záver pripájajú slová „i keď nespĺňa podmienky pre vznik nároku na dovolenku.“

§ 16 ods. 2 a ods. 3 znie:

„(2)

Za každú zameškanú smenu (pracovný deň) alebo jej prevažnú časť, keď organizácia po dohode so závodným výborom základnej organizácie odborového zväzu (ďalej len „závodný výbor") neospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci, kráti mu dovolenku o jeden až tri dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien možno sčítať a rovnako krátiť pracovníkovi dovolenku, ak tieto zameškania pracovného času presahujú vcelku polovicu priemernej dĺžky smeny.

(3)

Pri krátení dovolenky podľa predchádzajúcich odsekov sa nesmie dovolenka pracovníkovi krátiť na menej než jeden kalendárny týždeň. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže organizácia so súhlasom závodného výboru krátenie dovolenky pre prvšiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci pracovníkovi odpustiť.“.

V § 18 ods. 2 prvá veta znie:

„Pracovníkom stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt, dielcov a konštrukcií a stavebnomontážnych organizácií, pracovníkom vnútroštátnej vodnej dopravy a pracovníkom v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, pokiaľ ich práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov, patrí za každý týždeň dovolenky čerpanej v zimnom období ďalšia dovolenka v trvaní dvoch dní, najviac však jeden týždeň.“.

V § 21 ods. 2 sa slová „Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady“ nahrádzajú slovami „Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady“.

10.

V § 23 ods. 1 sa na záver pripájajú slová: „alebo na výzvu orgánu Horskej služby v rámci záchrannej akcie pri ohrození života, nehodách alebo živelných udalostiach na horách.“

11.

V § 23 ods. 2 sa veta za bodkočiarkou vypúšťa.

12.

V § 33 ods. 1 posledná veta znie:

„Do hrubého zárobku sa nezahŕňajú odmeny, ktoré organizácia pracovníkovi vyplatila na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a u členov výrobných družstiev doplnkové odmeny.“.

13.

V § 33 ods. 3 sa pripája táto veta:

„Ak ku dňu, ku ktorému sa priemerný zárobok zisťuje, nie je ich výška známa, zahŕňa sa do priemerného zárobku pomerná časť premenlivých zložiek mzdy, ktoré boli zahrnuté do priemerného zárobku pri jeho predchádzajúcom zistení.“.

14.

Za § 44 sa vkladá nový § 44a, ktorý znie:

„§ 44a

(1)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú aj príslušníci verejných alebo závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a príslušníci banskej záchrannej služby, ktorí utrpia úraz pri výkone služby. To isté platí aj o osobách, ktoré na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu proti požiaru alebo inej živelnej udalosti alebo odstraňovaní ich následkov alebo pri cvičení jednotky požiarnej ochrany a pritom utrpia úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a banskej záchrannej služby zodpovedá v týchto prípadoch organizácia, v ktorej je jednotka alebo služba zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a iným uvedeným osobám zodpovedá príslušný národný výbor.

(2)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne v rámci akcie organizovanej národným výborom alebo inou organizáciou vypomáhajú pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napr. občania, ktorí dočasne vypomáhajú pri zvelebovaní obcí alebo v jednotnom roľníckom družstve alebo na štátnom majetku alebo ktorí vypomáhajú pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe v rozsahu výpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby alebo pri stavebných akciách vykonávaných na zvelebenie prevádzkární spotrebných družstiev. Za škodu vzniknutú pracovným úrazom zodpovedá im organizácia, pre ktorú v čase pracovného úrazu pracovali. Dobrovoľná výpomoc organizovaná v rámci patronátnej činnosti sa však považuje za plnenie pracovných úloh; za škodu v tomto prípade zodpovedá organizácia, v ktorej je postihnutý v pracovnom pomere.

(3)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú ďalej vynálezcovia a zlepšovatelia, ktorí utrpia úraz pri skúšaní, rozpracovaní alebo zavádzaní vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu pre organizáciu alebo po dohode s ňou. Rovnaký nárok majú členovia ľudových spotrebných družstiev, ktorí utrpia úraz pri výkone funkcie alebo pri činnosti pre družstvo, dobrovoľní príslušníci civilnej obrany, zdravotníci Československého červeného kríža, darcovia krvi, členovia Horskej služby, ako aj občania, ktorí na jej výzvu a podľa jej pokynov osobne pomáhajú pri záchrannej akcii v teréne, účastníci prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby sociálneho zabezpečenia a iní občania, ktorých organizácia poverila určitou funkciou alebo činnosťou, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá organizácia, pre ktorú boli v čase úrazu činní.“.

15.

V nadpise nad § 51, v § 51 a v § 53 až 58 sa slová „pred pracovným úrazom“ a „pred úrazom“ nahrádzajú slovami „pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom“.

16.

Za § 62 sa vkladajú nové § 62a, 62b, 62c, 62d a 62e, ktoré včítane nadpisu znejú:

„Odchýlky v pôsobnosti závodných výborov

§ 62a

Ustanovenia Zákonníka práce a uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií Revolučného odborového hnutia so zmenami a doplnkami vykonanými uznesením celoštátnej všeodborovej konferencie v máji 1965 o pôsobnosti závodných výborov platia aj pre závodné výbory v štátnych orgánoch a v spoločenských organizáciách, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

§ 62b

(1)

Závodné výbory na ministerstvách, v iných ústredných a v iných štátnych orgánoch pri plnení svojich úloh nezasahujú do činnosti, ktorú tieto orgány vykonávajú ako nositelia a vykonávatelia štátnej moci a správy, a túto ich činnosť ani nekontrolujú.

(2)

Závodné výbory v spoločenských organizáciách nezasahujú do činnosti, ktorú tieto organizácie vykonávajú podľa svojich stanov, a túto ich činnosť ani nekontrolujú.

§ 62c

(1)

Ak je pracovník prevádzaný na inú prácu, prekladaný do iného miesta alebo ak je s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou alebo okamžite zrušený v súvislosti s odvolaním z funkcie, ktoré vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Snemovne ľudu alebo Predsedníctvo Snemovne národov, prezident republiky, Česká národná rada alebo Slovenská národná rada, vlády Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, nevyžaduje sa na tieto úkony súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia.

(2)

K hromadným úpravám pracovného času vydávaným štátnymi orgánmi pre ich pracovníkov sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

(3)

Závodné výbory v štátnych orgánoch v odbore vojenskej správy sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu pracovníkov, jeho zloženiu a rozmiestneniu.

(4)

K výpovediam dávaným do konca roku 1970 pracovníkom ústredných orgánov štátnej správy, vedeckovýskumných ústavov a iných zariadení priamo riadených ústrednými orgánmi štátnej správy, pracovníkom národných výborov, správnym pracovníkom súdov, prokuratúry a štátnych notárstiev, pracovníkom Československého rozhlasu, Československej televízie, Československého filmu a tlačových agentúr a redaktorom periodickej i neperiodickej tlače a nakladateľstiev

z dôvodu vládou ustanoveného zníženia riadiaceho a správneho aparátu alebo

preto, že nie sú spôsobilí plniť povinnosti vyplývajúce z ich pracovného pomeru, pretože nespĺňajú politické požiadavky kladené na ich prácu, najmä ak narušili svojou činnosťou socialistický spoločenský poriadok a nemajú preto dôveru potrebnú na zastávanie doterajšej funkcie alebo svojho doterajšieho pracovného miesta [§ 46 ods. 1 písm. e) Zákonníka],

sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. To isté platí, ak sa do konca roku 1970 s uvedenými pracovníkmi okamžite ruší pracovný pomer pre narušenie socialistického spoločenského poriadku [§ 53 ods. 1 písm. c) Zákonníka]. Ustanovenie odseku 1 zostáva nedotknuté.

§ 62d

(1)

Závodné výbory v spoločenských organizáciách sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu pracovníkov, jeho zloženiu a rozmiestneniu, ani nekontrolujú ich prijímanie do pracovného pomeru a ich pracovné a mzdové zaradenie. Ak spoločenská organizácia rozväzuje výpoveďou alebo ak ruší okamžite pracovný pomer, je na to potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. Na prevedenie na inú prácu a na preloženie do iného miesta sa u politických pracovníkov ustanovovaných do funkcií orgánmi spoločenských organizácií nevyžaduje súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia. U iných pracovníkov treba tieto opatrenia prerokovať so závodným výborom.

(2)

Závodné výbory v zariadeniach spoločenských organizácií nekontrolujú prijímanie a pracovné a mzdové zaradenie politických pracovníkov, ktorých do funkcie ustanovujú orgány týchto organizácií; na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým zrušením s týmito pracovníkmi je potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. Na prevedenie týchto pracovníkov na inú prácu a na ich preloženie do iného miesta sa súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia nevyžaduje.

(3)

K hromadným úpravám pracovného času vydávaným orgánmi spoločenských organizácií sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

§ 62e

K výpovediam dávaným vedeckým pracovníkom Československej akadémie vied podľa § 20 ods. 4 zákona č. 54/1963 Zb. o Československej akadémii vied v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 26/1970 Zb. a vedeckým pracovníkom Slovenskej akadémie vied podľa § 19 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb. sa súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia nevyžaduje.“.

17.

Ustanovenie bodu 5 prílohy vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb. znie:

„5.

vlastná svadba a svadba detí

pracovné voľno s náhradou mzdy sa pracovníkovi poskytne najviac na dva dni na vlastnú svadbu a rodičom na jeden deň na účasť na svadbe detí;“.

Čl. II

Zrušujú sa:

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 83/1961 Zb. o úlohách orgánov Revolučného odborového hnutia a národných výborov pri výkone dozoru a starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

vyhláška Ústrednej rady odborov č. 82/1965 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákonníka práce.