Čakajte prosím...
ČASŤ I. Hranice Maďarska. (čl. 1)
ČASŤ II. Politické klauzuly. (čl. 2-11)
ČASŤ III. Vojenské klauzuly. (čl. 12-42)
Príloha I.
Príloha II.
Príloha III.
Príloha IV.
Príloha V.
Príloha VI.
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
192/1947 Zb. v znení účinnom od 22. 11. 1947
192.
JMÉNEM REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ!

DR. EDVARD BENEŠ,

PRESIDENT REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ,

VŠEM,

KTEŘÍ TENTO LIST ČÍSTI NEBO ČTOUCE SLYŠETI BUDOU,

POZDRAVENÍ.

JMÉNEM SPOJENÝCH A PŘIDRUŽENÝCH MOCNOSTÍ

A

MAĎARSKA

BYLA SJEDNÁNA V PAŘÍŽI

DNE 10. ÚNORA 1947

TATO MÍROVÁ SMLOUVA:

(Preklad.)

Mierová smluva s Maďarskom.

Sväz sovietskych socialistických republík, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Austrália, Bieloruská sovietska socialistická republika, Kanada, Československo, India, Nový Zéland, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Juhoafrická Únia a Ľudová federatívna republika Juhoslávie ako štáty, ktoré sú vo vojne s Maďarskom a činne viedly vojnu proti europským nepriateľským štátom značnými vojenskými silami, označované v ďalšom ako „Mocnosti spojené a sdružené", na strane jednej, a Maďarsko na strane druhej;

vzhľadom k tomu, že Maďarsko, ktoré sa stalo spojencom hitlerovského Nemecka a zúčastnilo sa po jeho boku vojny proti Sväzu sovietskych socialistických republík, Spojenému kráľovstvu, Spojeným štátom americkým a iným Spojeným národom, nesie svoj podiel zodpovednosti za túto vojnu;

že však Maďarsko 28. decembra 1944 prerušilo styky s Nemeckom, vypovedalo vojnu Nemecku a 20. januára 1945 uzavrelo prímerie s vládami Sväzu sovietskych socialistických republík, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, jednajúcimi menom všetkých Spojených národov, ktoré boly vo vojne s Maďarskom; a

že Mocnosti spojené a sdružené i Maďarsko si želajú uzavrieť mierovú smluvu, ktorá podľa zásad spravodlivosti upraví ešte nevyriešené otázky, vyplývajúce z udalostí vpredu spomenutých a vytvoria základ priateľských stykov medzi nimi, umožňujúc tak Mocnostiam spojeným a sdruženým podporovať žiadosť Maďarska o jeho prijatie za člena Spojených národov a o jeho prístup ku každej dohode, uzavretej pod záštitou Spojených národov;

rozhodly sa preto vyhlásiť ukončenie vojnového stavu a za tým cieľom uzavrieť túto mierovú smluvu a ustanovily preto podpísaných splnomocnencov, ktorí po predložení svojich plných mocí, ktoré boly najdené v dobrej a náležitej forme, sa takto dohodli:

ČASŤ I.

Hranice Maďarska. (čl. 1)

Článok 1.

1.
Hranice Maďarska s Rakúskom a s Juhosláviou zostanú také, aké boly 1. januára 1938.
2.
Rozhodnutia viedenskej arbitráže z 30. augusta 1940 sa vyhlasujú za nulitné. Hranica medzi Maďarskom a Rumunskom, tak ako bola 1. januára 1938, sa týmto obnovuje.
3.
Hranica medzi Maďarskom a Sväzom sovietskych socialistických republík od bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Rumunska, k bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Československa, sleduje bývalú hranicu medzi Maďarskom a Československom, tak ako bola 1. januára 1938.
4.
a)
Rozhodnutia viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 sa vyhlasujú za nulitné.
b)
Hranica medzi Maďarskom a Československom, od bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Rakúska, k bodu, kde sa stýka hranica týchto dvoch štátov a Sväzu sovietskych socialistických republík, sa týmto obnovuje, ako bola 1. januára 1938, s výnimkou zmeny vyplývajúcej z ustanovení nasledujúcej litery.
c)
Maďarsko postúpi Československu obce Horváthjárfalu, Oroszvár a Dunacsún, spolu s ich katastrálnym územím, ako je vyznačené na mape IA, pripojenej k tejto smluve. Podľa toho československá hranica v tomto úseku sa určuje takto: od bodu spoločného hraniciam Rakúska, Maďarska a Československa, tak ako boly 1. januára 1938, stane sa terajšia hranica maďarsko-rakúska hranicou medzi Rakúskom a Československom až k miestu ležiacemu okrúhle 500 metrov južne od kóty 134 (3,5 kilometra severo-západne od kostola v Rajke); toto miesto stane sa teraz spoločnou hranicou týchto troch menovaných štátov; odtiaľ povedie nová hranica medzi Československom a Maďarskom na východ pozdĺž severnej hranice katastru obce Rajky k pravému brehu Dunaja k miestu ležiacemu približne 2 kilometre severne od kóty 128 (3,5 kilometra východne od kostola v Rajke), kde sa nová hranica v hlavnom dunajskom plavebnom koryte pripojí na hranicu maďarsko-československú, tak ako bola 1. januára 1938; hrádza a preplachovacia závora v obvode obce Rajky zostanú na maďarskom území.
d)
Presná čiara novej hranice medzi Maďarskom a Československom, určená v predchádzajúcej litere, vytýči sa na mieste samom hraničnou komisiou složenou zo zástupcov oboch interesovaných vlád. Komisia dokončí svoju úlohu do dvoch mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.
e)
Ak by nedošlo k uzavretiu obojstrannej dohody medzi Maďarskom a Československom o transfere obyvateľstva z postúpeného územia do Maďarska, Československo mu zaručuje plné ľudské i občianske práva. Všetky záruky a výsady, stanovené v československo-maďarskej dohode z 27. februára 1946 o výmene obyvateľstva, sa použijú pre osoby, ktoré dobrovoľne opustia územie postúpené Československu.
5.
Hranice vpredu opísané sú zakreslené na mapách I a IA v prílohe I tejto smluvy.

ČASŤ II.

Politické klauzuly. (čl. 2-11)

Oddiel I.

(čl. 2-6)

Článok 2.

1.
Maďarsko urobí všetky potrebné opatrenia, aby zaistilo všetkým osobám, podliehajúcim jeho právomoci, bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo, používanie ľudských práv a základných slobôd, počítajúc do toho slobodu prejavu, tlače a publikácie, vyznania, politického presvedčenia a verejného shromažďovania.
2.
Maďarsko sa ďalej zaväzuje, že platné zákony v Maďarsku nebudú ani svojím obsahom alebo aplikáciou či priamo alebo nepriamo diskriminovať osoby maďarskej štátnej príslušnosti pre ich rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo a to či už ide o ich osoby, majetok, zamestnanie, záujmy z povolania alebo záujmy peňažné, štatus, politické alebo občianske práva, alebo o hocaké iné otázky.

Článok 3.

Maďarsko, ktoré podľa dohody o prímerí urobilo opatrenia, aby boly prepustené na slobodu bez rozdielu štátnej príslušnosti a národnosti všetky osoby zaistené pre svoju činnosť v prospech Spojených národov alebo pre svoje sympatie k nim alebo pre svoj rasový pôvod, a aby boly zrušené normy diskriminujúce a odstránené obmedzenia uložené na ich základe, sa zaväzuje doplniť tieto opatrenia a neurobiť v budúcnosti nijaké opatrenia a nevydať nijaké zákony, ktoré by sa neshodovaly s cieľmi, vyjadrenými v tomto článku.

Článok 4.

Maďarsko, ktoré podľa dohody o prímerí urobilo opatrenia na rozpustenie všetkých politických, vojenských alebo polovojenských organizácií fašistického rázu na maďarskom území, ako aj všetkých iných organizácií, vyvíjajúcich propagandu nepriateľskú Spojeným národom, počítajúc do toho propagandu revizionistickú, sa zaväzuje, že v budúcnosti nebude trpieť jestvovanie a činnosť organizácií tohto druhu, ktorých cieľom je zbaviť ľud jeho demokratických práv.

Článok 5.

1.
Maďarsko vstúpi do rokovania s Československom za účelom rozriešenia otázky tých obyvateľov maďarského etnického pôvodu, sídliacich v Československu, ktorí nebudú usadení v Maďarsku podľa dohody z 27. februára 1946 o výmene obyvateľstva.
2.
Ak sa nedosiahne dohody v lehote 6 mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, Československo bude oprávnené predložiť túto otázku Rade zahraničných ministrov a žiadať Radu o pomoc pre konečné riešenie.

Článok 6.

1.
Maďarsko urobí všetky potrebné opatrenia, ktorými zaistí, že budú zatknuté a vydané súdu:
a)
osoby obvinené z toho, že spáchaly, daly rozkaz k páchaniu vojenských zločinov a zločinov proti mieru alebo ľudskosti, alebo sa na nich zúčastnily;
b)
príslušníkov hocktorej Mocnosti spojenej alebo sdruženej, ktorí sú obvinení, že porušili zákony svojej krajiny tým, že zradili alebo spolupracovali s nepriateľom za vojny.
2.
Maďarsko na žiadosť vlády člena Spojených národov, ktorá na tom bude mať záujem, taktiež zaistí, aby osoby spadajúce pod jeho právomoc, ktorých výpoveď je potrebná pre súdenie osôb spomínaných v bode 1 tohto článku, sa dostavily ako svedkovia.
3.
Každá neshoda, dotýkajúca sa použitia ustanovení bodov 1 a 2 tohto článku má byť predložená, hocktorou zo zúčastnených vlád, šéfom diplomatických misií Sovietskeho sväzu, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických v Budapešti, ktorí sa dohodnú o spornej otázke.

Oddiel II.

(čl. 7-11)

Článok 7.

Maďarsko sa zaväzuje, že uzná plnú platnosť mierových smlúv s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom a Fínskom ako aj iných dohôd alebo ujednaní, ktoré boly alebo budú uzavrené Mocnosťami spojenými a sdruženými, o Rakúsku, Nemecku a Japonsku, cieľom obnovenia mieru.

Článok 8.

Vojnový stav medzi Maďarskom a Rumunskom sa skončí, lenčo nadobudne účinnosť jednak táto mierová smluva, jednak mierová smluva medzi Sväzom sovietskych socialistických republík, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Spojenými štátmi americkými, Austráliou, Bieloruskou sovietskou socialistickou republikou, Kanadou, Československom, Indiou, Novým Zélandom, Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou a Juhoafrickou Úniou na jednej strane a Rumunskom na druhej strane.

Článok 9.

Maďarsko sa zaväzuje, že príjme všetky ujednania, ktoré boly alebo budú uzavreté o likvidácií Spoločnosti národov a Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti.

Článok 10.

1.
Každá Mocnosť spojená alebo sdružená bude notifikovať Maďarsku v lehote šesť mesiacov odo dňa, kedy táto smluva nadobudne účinnosť, ktoré zo svojich obojstranných smlúv, uzavretých medzi ňou a Maďarskom pred vojnou si želá ponechať v účinnosti, alebo obnoviť. Všetky ustanovenia, ktoré nie sú v shode s touto smluvou, sa však vypustia zo smlúv vpredu spomenutých.
2.
Všetky vpredu spomenuté smluvy, takto notifikované sa zapíšu v sekretariáte Spojených národov podľa článku 102 Charty Spojených národov.
3.
Všetky takéto smluvy, ktoré nebudú takto notifikované, sa budú považovať za zrušené.

Článok 11.

1.
Maďarsko vydá Juhoslávii a Československu v lehote nie dlhšej ako osemnásť mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, predmety ďalej uvedených druhov, tvoriacich kultúrne dedičstvo Juhoslávie a Československa, ktoré pochádzajú z týchto území, a ktoré po roku 1848 prešly do držby maďarského štátu alebo maďarských verejných inštitúcií v dôsledku maďarskej nadvlády pred rokom 1919, nad týmito územiami:
a)
historické archívy, ktoré vznikly ako jednotné celky na juhoslovanskom alebo československom území;
b)
knižnice, historické dokumenty, starožitnosti a iné predmety kultúrnej ceny, ktoré patrily inštitúciám na juhoslovanskom alebo československom území alebo historickým osobnostiam juhoslovanského a československého národa;
c)
pôvodné umelecké, literárne a vedecké predmety, ktoré sú dielom juhoslovanských alebo československých umelcov, spisovateľov a vedcov.
2.
Predmety, získané kúpou, darom, záveťou a pôvodné diela Maďarov sú vyňaté z ustanovení bodu 1.
3.
Maďarsko takisto vydá Juhoslávii archívy, ktoré patrily ilýrskej deputácii, ilýrskej komisii a ilýrskej kancelárii a majú vzťah k 18. storočiu.
4.
Lenčo táto smluva nadobudne účinnosť, maďarská vláda poskytne oprávneným zástupcom Juhoslávie a Československa všetku potrebnú pomoc nájsť tieto predmety a umožniť ich preskúmanie. Nato, nie však neskôr ako rok odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, juhoslovanská a československá vláda doručí maďarskej vláde soznam predmetov, na ktoré si robí nárok podľa tohto článku. Ak podá maďarská vláda do troch mesiacov po obdržaní soznamu námietky proti zahrnutiu niektorých predmetov do tohto soznamu a ak sa nedosiahne dohody medzi zúčastnenými vládami do ďalšieho mesiaca, spor sa vyrieši podľa ustanovení článku 40 tejto smluvy.

ČASŤ III.

Vojenské klauzuly. (čl. 12-42)

Oddiel I.

(čl. 12-20)

Článok 12.

Pozemná a letecká výzbroj a opevnenia budú prísne obmedzené na mieru nezbytne potrebnú pre úlohy vnútroštátne a miestnu obranu hraníc. Podľa tohoto Maďarsko je oprávnené ponechať si ozbrojené sily, neprevyšujúce:
a)
pre pozemnú armádu, počítajúc do toho pohraničnú stráž, personál protileteckej obrany a riečneho loďstva, celkový stav 65.000 mužov;
b)
pre letectvo, počítajúc do toho záložné lietadlá, 90 lietadiel, z ktorých najviac 70 bude môcť byť bojových lietadiel a celkový stav 5.000 mužov. Maďarsko nebude smieť mať, ani nadobúdať lietadlá, konštruované pôvodne ako lietadlá bombardovacie s vnútorným zariadením pre dopravu púm.
V každom prípade tieto stavy budú zahrnovať bojové jednotky, služby a veliaci personál.

Článok 13.

Personál maďarského vojska a letectva, prevyšujúci stavy, povolené podľa článku 12, bude prepustený do šiestich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.

Článok 14.

Osobám, ktoré nie sú členmi maďarskej armády alebo letectva sa nedostane v nijakej forme vojenského výcviku alebo vojenského leteckého výcviku, ako je vymedzené v prílohe II.

Článok 15.

Maďarsko nesmie mať, vyrábať alebo skúšať nijakú atomovú zbraň, nijaké samohybné strely alebo strely riadené alebo prístroje určené na vrhanie týchto striel (s výnimkou torpéd a zariadení na vrhanie torpéd, tvoriacich obvyklú výzbroj vojnových plavidiel, povolených touto smluvou), nijaké morské míny alebo torpéda typov privádzaných k výbuchu ináč ako dotykom, ľudské torpéda, ponorky alebo iné ponorné plavidlá, motorové torpédové člny alebo špecializované typy útočných lodí.

Článok 16.

Maďarsko si nesmie ponechať, vyrábať ani ináč nadobúdať vojnový materiál, prevyšujúci mieru toho, čo je potrebné na udržovanie ozbrojených síl, povolených článkom 12. tejto smluvy, ani mať prostriedky na výrobu tohto vojnového materiálu.

Článok 17.

1.
Zvyšný vojnový materiál spojeneckého pôvodu sa musí dať k dispozícii príslušnej Mocnosti spojenej alebo sdruženej podľa inštrukcií, daných touto Mocnosťou. Zvyšný maďarský vojnový materiál sa musí dať k dispozícii vláde Sovietskeho sväzu, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických. Maďarsko sa zriekne všetkých práv na tento materiál.
2.
Vojnový materiál nemeckého pôvodu alebo konštrukcie prevyšujúci to, čo je potrebné pre ozbrojené sily, povolené touto smluvou, dá sa k dispozícii týmto trom vládam. Maďarsko nesmie nadobúdať ani vyrábať nijaký vojnový materiál nemeckého pôvodu alebo konštrukcie; nesmie zamestnávať ani školiť nijakých technických odborníkov, počítajúc do toho personál vojenského a civilného letectva, ktorí sú alebo boli príslušníkmi Nemecka.
3.
Zvyšný vojnový materiál, spomenutý v bodoch 1 a 2 tohto článku, sa musí vydať alebo zničiť v jednoročnej lehote odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.
4.
Vymedzenie pojmu a soznam vojnového materiálu pre ciele tejto smluvy sú obsažené v prílohe III.

Článok 18.

Maďarsko sa zaväzuje, že bude plne spolupracovať s Mocnosťami spojenými a sdruženými, aby bolo Nemecku znemožnené robiť mimo nemeckého územia opatrenia, smerujúce k jeho opätovnému ozbrojeniu.

Článok 19.

Maďarsko sa zaväzuje, že nebude získavať ani vyrábať nijaké civilné lietadlá nemeckej alebo japonskej konštrukcie alebo obsahujúce podstatné súčiastky nemeckej alebo japonskej výroby alebo konštrukcie.

Článok 20.

Každá z vojenských a leteckých klauzúl tejto smluvy zostane v účinnosti, pokiaľ nebude celkom alebo čiastočne zmenená dohodou medzi Mocnosťami spojenými a sdruženými a Maďarskom, alebo dohodou medzi Radou bezpečnosti a Maďarskom, keď sa Maďarsko stane členom Spojených národov.

Oddiel II.

(čl. 21)

Článok 21.

1.
Maďarskí vojnoví zajatci budú repatriovaní čím skôr podľa ujednaní medzi jednotlivými mocnosťami, ktoré týchto zajatcov majú, a Maďarskom.
2.
Maďarská vláda bude znášať všetky výdaje, počítajúc do toho výdaje vydržovania, spôsobené dopravou maďarských vojnových zajatcov od príslušných shromažďovacích stredísk, určených vládou príslušnej Mocnosti spojenej alebo sdruženej až do miesta vstupu na maďarské územie.

ČASŤ IV.

Stiahnutie spojeneckých síl. (čl. 22)

Článok 22.

1.
Všetky spojenecké ozbrojené sily budú stiahnuté z Maďarska v lehote 90 dní odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, pričom Sovietsky sväz si vyhradzuje právo ponechať na maďarskom území ozbrojené síly, ktoré bude potrebovať pre udržanie spojov Sovietskej armády so sovietskym okupačným pásmom v Rakúsku.
2.
Všetky maďarské nespotrebované platidlá a všetky nespotrebované maďarské zásoby, ktoré sú v držbe spojeneckých síl v Maďarsku a ktoré boly nadobudnuté podľa článku 11 dohody o prímerí, sa vrátia maďarskej vláde v tejže lehote 90 dní.
3.
Maďarsko sa však zaväzuje poskytnúť všetky potreby a zariadenia, ktoré môžu byť osobitne požadované na udržovanie spojov so sovietskym okupačným pásmom v Rakúsku, za čo maďarská vláda dostane patričnú náhradu.

ČASŤ V.

Reparácie a reštitúcia. (čl. 23-25)

Článok 23.

1.
Maďarsko odškodní Sovietsky sväz, Československo a Juhosláviu za straty, ktoré Sovietsky sväz, Československo a Juhoslávia utrpely vojnovými operáciami a maďarskou okupáciou územia týchto štátov; ale smluvné strany s ohľadom nato, že Maďarsko nielen vystúpilo z vojny proti Spojeným národom, ale i vypovedalo Nemecku vojnu, sa shodujú, že Maďarsko dá za straty, vpredu uvedené, nie úplnú náhradu, ale iba čiastočnú, totiž vo výške 300,000.000 amerických dolárov, splatných v ôsmich rokoch, počínajúc dňom 20. januára 1945 v tovare (strojné zariadenie, riečne plavidlá, obilie a iný tovar), pričom čiastka, ktorá sa má zaplatiť Sovietskemu sväzu obnáša 200,000.000 amerických dolárov a čiastka, ktorá sa má zaplatiť Československu a Juhoslávii, obnáša 100,000.000 amerických dolárov.
2.
Základom výpočtu pre vyučtovanie podľa tohto článku bude americký dolár vo svojej zlatej parite k dátu podpísania dohody o prímerí, t. j. 35 amerických dolárov za jednu unciu zlata.

Článok 24.

1.
Maďarsko prijíma zásady deklarácie Spojených národov z 5. januára 1943 a vráti v najkratšej možnej lehote majetok, odvlečený z územia ktoréhokoľvek zo Spojených národov.
2.
Povinnosť vrátiť majetok sa vzťahuje na všetok zistiteľný majetok, nachádzajúci sa teraz v Maďarsku, ktorý bol ktoroukoľvek z mocností osi odvlečený násilím, alebo donútením z územia ktoréhokoľvek zo Spojených národov, bez ohľadu na prípadné neskoršie prevody, ktorými terajší držiteľ takého majetku nadobudol držby.
3.
Ak je v jednotlivých prípadoch Maďarsku nemožné vrátiť predmety významu umeleckého, historického alebo archeologického, ktoré tvoria časť kultúrneho dedičstva Spojeného národa z územia ktorého boly tieto predmety odvlečené maďarskými armádami, úradmi alebo príslušníkmi násilím alebo donútením, Maďarsko sa zaväzuje dať postihnutému Spojenému národu predmety tohože druhu a približne tej istej hodnoty, akú maly odvlečené predmety, pokiaľ je možné takéto predmety v Maďarsku zadovážiť.
4.
Maďarská vláda vráti majetok, uvedený v tomto článku, v dobrom stave a bude znášať všetky výdaje za prácu, materiál a dopravu, spojené s tým v Maďarsku.
5.
Maďarská vláda bude spolupracovať so Spojenými národmi pri vyhľadávaní a vracaní majetku, podliehajúceho vráteniu podľa tohoto článku a urobí na svoj náklad všetky opatrenia k tomu potrebné.
6.
Maďarská vláda urobí potrebné opatrenia pre vrátenie majetku, uvedeného v tomto článku, ktorý je držaný v niektorej tretej krajine osobami, podliehajúcimi maďarskej právomoci.
7.
Žiadosti o vrátenie majetku odovzdá maďarskej vláde vláda krajiny, z územia ktorej bol majetok odvlečený, pričom sa rozumie, že na železničný vozový park sa bude pozerať, ako keby bol odvlečený z územia, ktorému pôvodne patril. Žiadosti bude možno podávať do šesť mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.
8.
Bremeno identifikovať majetok a dokázať jeho vlastníctvo zaťažuje nárokujúcu vládu, a dôkazné bremeno, že majetok nebol odvlečený násilím alebo donútením zaťažuje maďarskú vládu.

Článok 25.

Nulita viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938, ako je stanovená v článku 1. bod 4 tejto smluvy, má v zápätí nulitu dohôd ako aj zákonných dôsledkov, vyplývajúcich z nich, pokiaľ sa týkajú finančných otázok a verejného i súkromného poistenia, uzavretých podľa viedenskej arbitráže medzi obidvoma zúčastnenými štátmi alebo ich menom, alebo medzi československými a maďarskými právnickými osobami, tak i materiálu, odovzdaného podľa ustanovení protokolu z 22. mája 1940. Táto nulita sa nebude v nijakom prípade týkať vzťahov medzi fyzickými osobami. Podrobnosti vpredu spomenutého usporiadania budú upravené obojstrannými dohodami medzi zúčastnenými vládami do šiestich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.

ČASŤ VI.

Hospodárske klauzuly. (čl. 26-37)

Článok 26.

1.
Maďarsko, pokiaľ tak už neurobilo, obnoví v Maďarsku všetky zákonné práva a záujmy Spojených národov a ich príslušníkov, tak ako boly 1. septembra 1939 a vráti všetok majetok Spojených národov a ich príslušníkov, nachádzajúci sa v Maďarsku, v stave, v akom je teraz.
2.
Maďarská vláda sa zaväzuje vrátiť všetok majetok, práva a záujmy, spadajúce pod tento článok, bez všetkých dlhov a akýchkoľvek bremien, ktorými boly azda zaťažené v dôsledku vojny, bez toho že by maďarská vláda v súvislosti s ich vrátením uložila akékoľvek plnenia. Maďarská vláda vyhlási neplatnými všetky opatrenia, počítajúc do toho zhabanie, sekvestrovanie alebo kontrolu, ktoré urobila proti majetku Spojených národov medzi 1. septembrom 1939 a nadobudnutím účinnosti tejto smluvy. V prípadoch, že majetok nebude vrátený do šiestich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, žiadosť musí byť podaná maďarským úradom najneskoršie do dvanástich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, vyjmúc prípady, keď žiadateľ môže preukázať, že nemohol podať svoju žiadosť v tejto lehote.
3.
Maďarská vláda zruší prevody, vzťahujúce sa na majetok, práva a záujmy akéhokoľvek druhu, patriace príslušníkom Spojených národov, ak k týmto prevodom došlo násilím alebo donútením vykonaným vládami osi, alebo ich orgánmi za vojny.
Pokiaľ ide o československých príslušníkov, bude sa tento odstavec vzťahovať takisto na prevody po 2. novembri 1938, ku ktorým došlo násilím alebo donútením, alebo v dôsledku opatrení maďarskej vlády alebo jej orgánov na československom území, pripojenom k Maďarsku, na základe vnútorného diskriminačného zákonodárstva.
4.
a)
Maďarská vláda je zodpovedná, že majetok vrátený príslušníkom Spojených národov podľa odstavca 1. tohto článku, bude uvedený do celkom riadneho stavu. V prípadoch, keď majetok nemôže byť vrátený, alebo kde následkom vojny príslušník Spojených národov utrpel stratu zásahom do svojho majetku v Maďarsku alebo jeho poškodením, dostane od maďarskej vlády náhradu v maďarskej mene vo výške dvoch tretín čiastky, potrebnej v dobe platenia pre kúpu podobného majetku alebo pre náhradu utrpenej straty. V nijakom prípade sa nebude, pokiaľ ide o náhradu, zaobchádzať s príslušníkmi Spojených národov horšie ako s príslušníkmi maďarskými.
b)
Príslušníci Spojených národov, ktorí majú priamo alebo nepriamo vlastnícke záujmy v právnických osobách alebo sdruženiach, ktoré nie sú príslušníkmi Spojených národov v smysle bodu 9, litery a) tohto článku, ktoré však utrpely stratu zásahom do svojho majetku ležiacom v Maďarsku alebo jeho poškodením, dostanú náhradu podľa vpredu spomenutej litery a). Táto náhrada sa vypočíta na podklade celkovej straty alebo škody, utrpenej právnickou osobou alebo sdružením a bude v tom istom pomere k takej strate alebo škode, v akom sú záujmy takých príslušníkov v právnickej osobe alebo sdružení k celému ich kapitálu.
c)
Vyplatená náhrada bude oslobodená od všetkých daní, dávok a iných poplatkov. Bude ju možné v Maďarsku voľne používať, bude však podrobená predpisom o devízovej kontrole, ktoré by boly v tom ktorom čase v Maďarsku v účinnosti.
d)
Maďarská vláda bude zaobchádzať s príslušníkmi Spojených národov rovnako ako s maďarskými príslušníkmi, pokiaľ ide o prideľovanie materiálu na opravu alebo uvedenie v predošlý stav ich majetku v Maďarsku a pokiaľ ide o prideľovanie devíz pre dovoz takého materiálu.
e)
Maďarská vláda poskytne príslušníkom Spojených národov odškodnenie v maďarskej mene v tom istom pomere, ako je ustanovené vpredu pod literou a), ako náhradu za stratu alebo škodu vzniknuvšiu v dôsledku osobitných opatrení, ktorými bol postihnutý v čase vojny ich majetok, ktoré sa však nevzťahovaly na maďarský majetok. Táto litera neplatí, pokiaľ ide o ušlý zisk.
5.
Ustanovenia bodu 4 tohto článku sa budú vzťahovať na Maďarsko, pokiaľ konania, z ktorých môžu vzniknúť nároky na náhradu škody na majetku patriacom Spojeným národom alebo ich príslušníkom, ležiacom v Severnom Sedmohradsku, sa staly v čase, keď toto územie bolo podrobené maďarskej svrchovanosti.
6.
Všetky primerané výdaje, ktoré vzniknú v Maďarsku zisťovaním nárokov, počítajúc do toho aj odhad strát a škôd, pôjdu na ťarchu maďarskej vlády.
7.
Príslušníci Spojených národov a ich majetok budú oslobodení od všetkých osobitných daní, dávok alebo poplatkov, ktoré maďarská vláda alebo akýkoľvek maďarský úrad, uložil na ich majetkové hodnoty v Maďarsku medzi dátom prímeria a dátom, keď táto smluva nadobudne účinnosť za tým osobitným účelom, aby boly uhradené výdaje, plynúce z vojny, alebo aby boly uhradené výdaje okupačných armád alebo reparácie, splatné niektorému zo Spojených národov. Všetky sumy, ktoré boly takto zaplatené, budú vrátené.
8.
Zainteresovaný vlastník majetku a maďarská vláda môžu uzavrieť dohody, ktoré nahradia ustanovenia tohto článku.
9.
Pre účely tohto článku:
a)
výraz „príslušníci Spojených národov" značí fyzické osoby, ktoré sú v čase, keď táto smluva nadobudne účinnosť, príslušníkmi niektorého zo Spojených národov alebo právnické osoby či sdruženia, zriadené podľa právneho poriadku niektorého zo Spojených národov s podmienkou, že spomenuté fyzické osoby, právnické osoby alebo sdruženia maly tento štatus už v deň uzavretia prímeria s Maďarskom.
Výraz „príslušníci Spojených národov" zahrňuje takisto všetky fyzické osoby, právnické osoby alebo sdruženia, s ktorými podľa právneho poriadku, platného v Maďarsku za vojny, sa zaobchádzalo ako s nepriateľmi.
b)
Výraz „vlastník" značí Spojený národ alebo príslušníka Spojených národov, ako je určený vpredu pod literou a), ktorý má právny nárok na spomenutý majetok a zahrňuje nástupcu vlastníka s podmienkou, že nástupca je takisto jedným zo Spojených národov, alebo príslušníkom Spojených národov v smysle litery a). Ak nástupca získal majetok, keď tento už bol v poškodenom stave, prevoditeľ podrží svoje práva na odškodnenie podľa tohoto článku bez toho, že by tým boly dotknuté záväzky medzi prevoditeľom a nadobúdateľom podľa vnútroštátneho právneho poriadku.
c)
Výraz „majetok" značí všetok hnuteľný alebo nevyhnuteľný majetok hmotný alebo nehmotný, počítajúc do toho vlastníctvo priemyslné, literárne a umelecké, ako aj všetky práva alebo záujmy hocakého druhu na majetku.
10.
Maďarská vláda uznáva, že Brionská dohoda z 10. augusta 1942 je nulitná. Zaväzuje sa, že s ostatnými signatármi Rímskej dohody z 29. mája 1923 zúčastní sa všetkých rokovaní, ktoré majú za cieľ previesť v ich ustanoveniach potrebné zmeny na zaistenie spravodlivej úpravy ňou stanovených ročných splátok.

Článok 27.

1.
Maďarsko sa zaväzuje, že vo všetkých prípadoch, keď majetok, zákonné práva alebo záujmy v Maďarsku osôb podliehajúcich maďarskej právomoci boly po 1. septembri 1939 podrobené sekvestrácii, konfiškácii alebo kontrole pre rasový pôvod alebo náboženstvo týchto osôb, uvedie spomínaný majetok, zákonné práva a záujmy s ich príslušenstvom do predošlého stavu alebo ak to neni možné, dá za ne slušnú náhradu.
2.
Všetok majetok, práva a záujmy v Maďarsku osôb, organizácií alebo sdružení, ktoré jednotlive alebo ako členovia skupín boly predmetom rasového, náboženského alebo iného fašistického prenasledovania, ak zostal bez dedičov, alebo ak naň nevzniesol nikto nárok do šiestich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, budú maďarskou vládou prevedené na také organizácie v Maďarsku, ktoré zastupujú také osoby, organizácie alebo sdruženia. Tieto organizácie použijú prevedeného majetku na podporu a pomoc zostalých členov takýchto skupín, organizácií a sdružení v Maďarsku. Tento prevod sa vykoná do dvanástich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, a bude zahrnovať majetok, práva a záujmy, ktoré majú byť uvedené do predošlého stavu podľa bodu 1 tohto článku.

Článok 28.

Maďarsko uznáva, že Sväz sovietskych socialistických republík má právo na všetok nemecký majetok v Maďarsku, prevedený na Sväz sovietskych socialistických republík Kontrolnou radou v Nemecku a zaväzuje sa urobiť všetky potrebné opatrenia pre usnadnenie takých prevodov.

Článok 29.

1.
Každá z Mocností spojených a sdružených bude mať právo zhabať, podržať, likvidovať alebo inak naložiť s celým majetkom, právami a záujmami, ktoré v deň, keď táto smluva nadobudne účinnosť, budú na jej území a budú majetkom Maďarska alebo maďarských príslušníkov, a použiť tohto majetku alebo výťažku z neho na ciele, ktoré bude považovať za potrebné, v medziach svojich nárokov a nárokov svojich príslušníkov proti Maďarsku alebo maďarským príslušníkom včetne pohľadávok, vyjmúc však nárokov celkom uspokojených podľa iných článkov tejto smluvy. Všetok maďarský majetok alebo výťažok z neho, pokiaľ presahuje čiastku týchto nárokov, sa vráti.
2.
Likvidácia maďarského majetku a jeho použitie sa vykoná podľa právneho poriadku príslušnej Mocnosti spojenej alebo sdruženej. Maďarský majiteľ nebude mať nijakých práv pokiaľ ide o taký majetok, vyjmúc tých, ktoré by mu poskytoval spomínaný právny poriadok.
3.
Maďarská vláda sa zaväzuje odškodniť maďarských príslušníkov, ktorých majetok bude odňatý podľa tohto článku a nebude im vrátený.
4.
Týmto článkom sa neukladá žiadnej Mocnosti spojenej alebo sdruženej nijaký záväzok vrátiť priemyselné vlastníctvo maďarskej vláde alebo maďarským príslušníkom alebo zahrnúť také vlastníctvo pri určení čiastky, ktorá môže byť podržaná podľa bodu 1 tohto článku. Vláda každej z Mocností spojených a sdružených bude mať právo uložiť také obmedzenia, podmienky a výhrady na práva alebo záujmy na priemyselné vlastníctvo na území príslušnej Mocnosti spojenej a sdruženej, nadobudnuté vládou alebo príslušníkmi Maďarska skôr, ako táto smluva nadobudne účinnosť, aké vláda Mocnosti spojenej alebo sdruženej bude považovať za potrebné v štátnom záujme.
5.
O majetku, o ktorom je reč v bode 1 tohto článku, bude sa mať za to, že zahrňuje maďarský majetok, ktorý podliehal kontrole z dôvodov vojnového stavu medzi Maďarskom a Mocnosťou spojenou alebo sdruženou, majúcou právomoc nad týmto majetkom; nebude však zahrňovať:
a)
majetok maďarskej vlády užívaný pre účely konzulárne alebo diplomatické;
b)
majetok patriaci náboženským organizáciám alebo súkromným ľudomilným inštitúciám a užívaný pre náboženské alebo ľudomilné ciele;
c)
majetok fyzických osôb maďarskej príslušnosti, ktoré majú povolenie sídliť na území štátu, v ktorom sa nachádza tento majetok alebo na území hocktorého Spojeného národa, okrem maďarského majetku, ktorý bol podrobený kedykoľvek za vojny opatreniam, ktoré sa všeobecne nevzťahovaly na majetok maďarských príslušníkov, sídliacich na tomže území;
d)
majetkové práva, vzniknuvšie po obnovení obchodných a finančných stykov medzi Maďarskom a Mocnosťami spojenými a sdruženými alebo vzniknuvšie z transakcií medzi Maďarskom a vládou niektorej Mocnosti spojenej alebo sdruženej od 20. januára 1945;
e)
literárne a umelecké vlastnícke práva.

Článok 30.

1.
Odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, nebude sa už s majetkom Maďarska a maďarských príslušníkov v Nemecku zaobchádzať ako s nepriateľským majetkom a všetky obmedzenia, opierajúce sa o taký režim, budú zrušené.
2.
Zistiteľný majetok Maďarska a maďarských príslušníkov odvlečený nemeckým vojskom alebo úradmi násilím alebo donútením z maďarského územia do Nemecka po 20. januári 1945 sa má vrátiť.
3.
Uvedenie do predošlého stavu maďarského majetku v Nemecku a jeho vrátenie sa uskutoční podľa smerníc, ktoré dajú okupačné mocnosti v Nemecku.
4.
Bez újmy týchto a iných ustanovení prijatých v prospech Maďarska a maďarských príslušníkov okupačnými mocnosťami v Nemecku, Maďarsko sa zrieka za seba a za maďarských príslušníkov všetkých nárokov voči Nemecku a nemeckým príslušníkom, ktoré neboly vyrovnané do 8. mája 1945, vyjmúc nárokov zo smlúv a iných záväzkov, uzavretých pred 1. septembrom 1939 a práv, nadobudnutých pred týmto dňom. O tomto zrieknutí bude sa mať za to, že zahrňuje pohľadávky, všetky medzištátne nároky, vyplývajúce z ujednaní uzavretých za vojny a všetky nároky zo strát a škôd, vzniknuvších za vojny.

Článok 31.

1.
Vojnový stav sám o sebe nemá byť považovaný za okolnosť, ktorá by mala vplyv na povinnosť uhradiť peňažité dlhy, pochádzajúce zo záväzkov a smlúv, ktoré jestvovaly a z práv, ktoré boly nadobudnuté do vzniku vojnového stavu, ktoré sa staly splatnými pred nadobudnutím účinnosti tejto smluvy a z ktorých sú zaviazaní buď vláda alebo maďarskí príslušníci vláde, alebo príslušníkom niektorej z Mocností spojených a sdružených, alebo vláda alebo príslušníci niektorej z Mocností spojených a sdružených vláde alebo príslušníkom maďarským.
2.
Pokiaľ v tejto smluve nie je výslovne stanovené ináč, nijaké jej ustanovenia sa nesmú vykladať tak, že by nepriaznive pôsobily na pomer medzi dlžníkmi a veriteľmi, vyplývajúci zo smlúv, uzavretých pred vojnou alebo maďarskou vládou alebo maďarskými príslušníkmi.

Článok 32.

1.
Maďarsko sa zrieká menom maďarskej vlády a maďarských príslušníkov všetkých nárokov akejkoľvek povahy proti Mocnostiam spojeným a sdruženým, vzniknuvších priamo z vojny alebo z opatrení urobených v dôsledku vojnového stavu v Europe po 1. septembri 1939, bez ohľadu na to, či Mocnosť spojená alebo sdružená bola v spomínanej dobe vo vojne s Maďarskom alebo nie.
Toto zrieknutie zahrňuje:
a)
nároky na náhradu zo strát alebo škôd utrpených následkom činov ozbrojených síl alebo úradov Mocností spojených alebo sdružených;
b)
nároky, vyplývajúce z prítomnosti, operácií alebo z činnosti ozbrojených síl alebo úradov Mocností spojených alebo sdružených na maďarskom území;
c)
nároky z nálezov a nariadení koristných súdov Mocností spojených alebo sdružených, pričom Maďarsko uznáva za právoplatné a vykonateľné všetky nálezy a nariadenia spomenutých koristných súdov, vydané 1. septembra 1939 alebo po tomto dni, vzťahujúce sa na maďarské plavidlá, maďarský tovar alebo platenie výdajov;
d)
nároky, vyplývajúce z výkonu práv vojnu vedúcej strany alebo z opatrení, urobených za účelom výkonu týchto práv.
2.
Ustanovenia tohto článku majú vylúčiť celkom a s konečnou platnosťou všetky nároky takej povahy, aké sú tu spomínané, ktoré od teraz zaniknú, nech je zúčastnenou stranou ktokoľvek. Maďarská vláda sa zaväzuje, že poskytne v maďarskej mene primeranú náhradu osobám, ktoré v dôsledku rekvizície poskytovaly zásoby alebo konaly služby ozbrojeným silám Mocností spojených a sdružených na maďarskom území, a na uspokojenie nárokov proti ozbrojeným silám Mocností spojených alebo sdružených za škody, spôsobené na maďarskom území a nepochádzajúce z vojnových udalostí.
3.
Maďarsko sa taktiež zrieka menom maďarskej vlády a maďarských príslušníkov všetkých nárokov takej povahy, o ktorých je reč v bode 1 tohto článku, proti každému Spojenému národu, ktorého diplomatické styky boly prerušené za vojny s Maďarskom a ktorý konal v súčinnosti s Mocnosťami spojenými a sdruženými.
4.
Maďarská vláda preberie plnú zodpovednosť za všetko spojenecké vojenské obeživo, vydané v Maďarsku spojeneckými vojenskými úradmi, počítajúc do toho všetko také obeživo, ktoré bude v obehu v deň, keď táto smluva nadobudne účinnosť.
5.
Zrieknutie sa Maďarskom nárokov spomenutých v bode 1 tohto článku zahrňuje všetky nároky, vzniknuvšie z opatrení ktorejkoľvek z Mocností spojených a sdružených, urobených o maďarských plavidlách medzi 1. septembrom 1939 a dňom, keď táto smluva nadobudne účinnosť, ako aj všetky nároky a pohľadávky, vyplývajúce z teraz platných dohôd o vojnových zajatcoch.

Článok 33.

1.
Pokiaľ nebudú uzavreté obchodné smluvy alebo dohody medzi jednotlivými Spojenými národmi a Maďarskom, maďarská vláda bude povinná do osemnástich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, zaobchádzať s každým zo Spojených národov, ktorý v skutočnosti bude vzájomne zaobchádzať rovnako s Maďarskom v podobných veciach takto:
a)
vo všetkom, pokiaľ ide o clá, dovozné alebo vývozné poplatky, vnútroštátne zdanenie dovezeného tovaru a všetky predpisy toho sa týkajúce, Spojené národy budú používať bezpodmienečne najvyšších výhod;
b)
vo všetkých ostatných smeroch Maďarsko nebude ľubovoľne nepriaznivejšie zaobchádzať s tovarom, pochádzajúcim z hocktorého územia ktoréhokoľvek zo Spojených národov alebo určeným do takého územia, ako s podobným tovarom, pochádzajúcim z územia hocktorého iného zo Spojených národov alebo ktoréhokoľvek iného cudzieho štátu alebo určeným do takého územia;
c)
príslušníkom Spojených národov a to i právnickým osobám má byť poskytnutý režim ako pre príslušníkov vlastných a príslušníkov národa s najvyššími výhodami vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú obchodu, priemyslu, plavby a iných druhov podnikateľskej činnosti v Maďarsku. Tieto ustanovenia sa nebudú vzťahovať na obchodné letectvo;
d)
Maďarsko neudelí nijakému štátu výlučné alebo prednostné právo, pokiaľ ide o obchodnú leteckú prevádzku v medzinárodnom styku; poskytne však všetkým Spojeným národom rovnaké podmienky pre nadobudnutie medzinárodných obchodne-leteckých práv na maďarskom území, zahrňujúc do toho právo pristania na doplnenie pohonných hmôt a pre opravy, a poskytne, pokiaľ ide o obchodnú leteckú prevádzku v medzinárodnom styku, všetkým Spojeným národom na základe vzájomnosti a bez diskriminácie právo preletu nad maďarským územím bez pristania. Tieto opatrenia nebudú mať vplyv na záujmy národnej obrany Maďarska.
2.
Vpredu spomenuté záväzky Maďarska rozumejú sa s výhradou obvyklých výnimiek obchodných smlúv, uzavretých Maďarskom pred vojnou; ustanovenia týkajúce sa vzájomnosti, poskytnutej každým zo Spojených národov, rozumejú sa s výhradou obvyklých výnimiek obchodných smlúv uzavretých týmto štátom.

Článok 34.

Maďarsko umožní v najväčšej miere železničnú tranzitnú prepravu svojím územím za primerané sadzby a uzavrie so súsednými štátmi na podklade vzájomnosti všetky dohody, ktoré budú potrebné za týmto účelom.

Článok 35.

1.
Všetky spory, ktoré by mohly vzniknúť, pokiaľ ide o články 24, 25 a 26 a prílohy IV, V a VI tejto smluvy, sa majú predložiť smierčej komisii, složenej v rovnakom počte zo zástupcov vlády zúčastneného Spojeného národa a vlády maďarskej. Ak sa nedosiahne dohody do troch mesiacov po tom, čo spor bol predložený smierčej komisii, môže jedna alebo druhá vláda žiadať, aby do komisie bol pribraný tretí člen a ak nedôjde medzi oboma vládami k dohode o výbere tohto člena, môže jedna alebo druhá strana požiadať generálneho sekretára Spojených národov, aby ho menoval.
2.
Rozhodnutie väčšiny členov komisie bude rozhodnutím komisie a strany ho príjmu ako konečné a záväzné.

Článok 36.

Články 24, 26 a 33 a príloha VI tejto smluvy sa budú vzťahovať na Mocnosti spojené a sdružené a Francúzsko a na tie Spojené národy, ktorých diplomatické styky s Maďarskom boly za vojny prerušené.

Článok 37.

Ustanovenia príloh IV, V a VI, ako aj ustanovenia ostatných príloh budú mať platnosť a účinnosť ako nerozdielne súčiastky tejto smluvy.

ČASŤ VII.

Klauzula o Dunaji. (čl. 38)

Článok 38.

Plavba po Dunaji bude slobodná a voľná pre príslušníkov, obchodné plavidlá a tovar všetkých štátov na základe rovnosti, pokiaľ ide o prístavné a plavebné poplatky a podmienky pre obchodnú plavbu. Toto ustanovenie sa nebude vzťahovať na dopravu medzi prístavmi toho istého štátu.

ČASŤ VIII.

Záverečné klauzuly. (čl. 39-42)

Článok 39.

1.
Po dobu, neprevyšujúcu osemnásť mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, budú šéfovia diplomatických misií Sväzu sovietskych socialistických republík, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických v Budapešti vo vzájomnej shode zastupovať Mocnosti spojené a sdružené pri rokovaniach s maďarskou vládou vo všetkých otázkach, týkajúcich sa splnenia a výkladu tejto smluvy.
2.
Títo traja šéfovia misií dajú maďarskej vláde smernice, odborné rady a objasnenia, ktorých azda bude treba na zaistenie rýchleho a účinného splnenia tejto smluvy podľa jej litery a ducha.
3.
Maďarská vláda poskytne spomenutým trom šéfom misií všetky potrebné informácie a všetku pomoc, ktorú azda budú potrebovať pri plnení úloh, sverených im touto smluvou.

Článok 40.

1.
S výnimkou prípadu, kde iné pokračovanie je osobitne predpísané niektorým iným článkom tejto smluvy, každý spor o výklad alebo splnenie smluvy, ktorý nebude riešený priamym diplomatickým rokovaním, má sa predložiť trom šéfom misií, rokujúcim podľa článku 39 s tou výnimkou, že v tomto prípade šéfovia misií nebudú obmedzení lehotou, stanovenou v tomto článku. Každý spor, ktorý nebude nimi riešený do dvoch mesiacov, bude, ak sa sporné strany medzi sebou nedohodnú o inom spôsobe riešenia, na žiadosť jednej alebo druhej spornej strany predložený komisii, složenej zo zástupcu každej strany a tretieho člena, zvoleného vzájomnou dohodou oboch strán z príslušníkov tretieho štátu. Keby obe strany sa nedohodly do jednoho mesiaca o menovaní tretieho člena, môže jedna alebo druhá strana požiadať generálneho sekretára Spojených národov, aby ho menoval.
2.
Rozhodnutie väčšiny členov komisie bude rozhodnutím komisie a strany ho príjmu ako konečné a záväzné.

Článok 41.

1.
Každý člen Spojených národov, ktorý nie je signatárom tejto smluvy, a ktorý je vo vojne s Maďarskom, môže pristúpiť k tejto smluve a po prístupe bude považovaný pre účely tejto smluvy za Sdruženú mocnosť.
2.
Listiny o prístupe sa uložia u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík a nadobudnú účinnosť uložením.

Článok 42.

Táto smluva, ktorej ruský a anglický text je autentický, bude ratifikovaná Mocnosťami spojenými a sdruženými. Bude ratifikovaná aj Maďarskom. Nadobudne účinnosť ihneď po uložení ratifikačných listín Sväzom sovietskych socialistických republík, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a Spojenými štátmi americkými. Ratifikačné listiny sa uložia v lehote čo najkratšej u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík.
Pre každú Mocnosť spojenú alebo sdruženú, ktorej ratifikačná listina sa uloží neskôr, smluva nadobudne účinnosť dňom uloženia. Táto smluva sa uloží v archívoch vlády Sväzu sovietskych socialistických republík, ktorá vydá overené odpisy každému zo signatárnych štátov.
Soznam príloh.
I. Mapy maďarských hraníc.
II. Vymedzenie pojmu vojenského výcviku a vojenského leteckého výcviku.
III. Vymedzenie pojmu a soznam vojnového materiálu.
IV. Osobitné ustanovenia o určitých druhoch majetku:
A. Priemyselné, literárne a umelecké vlastníctvo.
B. Poistenie.
V. Smluvy, premlčanie a prevoditeľné cenné papiere.
VI. Rozsudky.

Príloha I.

(Viď článok 1.)
Mapy.
I. Maďarské hranice.
IA. Úprava maďarsko-československej hranice.

Príloha II.

(Viď článok 14.)
Vymedzenie pojmu vojenského výcviku a leteckého vojenského výcviku.
1. Vojenský výcvik je vymedzený takto: štúdium a praktické použitie všetkej výzbroje, osobitne určenej alebo prispôsobenej vojenským účelom a k nim sa vzťahujúcich výcvikových prostriedkov; štúdium a prevádzanie všetkých cvičení alebo manévrov, slúžiacich na vyučovanie alebo prevádzanie úkonov vojenských síl v boji a metodické štúdium taktiky, stratégie a práce štábov.
2. Vojenský letecký výcvik je vymedzený takto: štúdium a praktické použitie všetkej výzbroje, osobitne určenej alebo prispôsobenej účelom vojenského letectva a k nim sa vzťahujúcich výcvikových prostriedkov; štúdium a prevádzanie všetkých špeciálnych úkonov, počítajúc do toho let v skupinách, prevádzaných lietadlami pri plnení vojenskej leteckej úlohy a metodické štúdium leteckej taktiky, stratégie a práce štábov.

Príloha III.

(Viď článok 17.)
Vymedzenie pojmu a soznam vojnového materiálu.
Názov „vojnový materiál" použitý v tejto smluve, sa vzťahuje na všetky zbrane, strelivo a na všetku výzbroj osobitne zhotovenú pre nové účely alebo im prispôsobenú, ako sú ďalej vymenované.
Mocnosti spojené a sdružené si vyhradzujú právo občasných úprav soznamu, ktorý pozmenia alebo doplnia súhlasne s budúcim vedeckým vývojom.
Kategória I.
1.
Vojenské pušky, karabíny, revolvery a pištole, záložné hlavne a ostatné súčiastky týchto zbraní, ktoré nemožno bezprostredne prispôsobiť civilnej potrebe.
2.
Guľomety, samočinné vojenské pušky alebo opakovačky a samopaly, záložné hlavne a ostatné súčiastky týchto zbraní, ktoré nemožno bezprostredne prispôsobiť civilnej potrebe; guľometné podstavce.
3.
Kanóny, húfnice, mínomety (mažiare), špeciálne letecké kanóny, delá bez záveru alebo záklzu a plameňomety; záložné hlavne a ostatné súčiastky k týmto zbraniam, ktoré nemožno bezprostredne prispôsobiť civilnej potrebe; pojazdné lafety a pevné podstavce pre tieto zbrane.
4.
Vrhače rakiet; vrhacie a kontrólne zariadenia pre samohybné a riadené strely; podstavce pre tieto prístroje.
5.
Samohybné strely a strely riadené, strely, rakety, strelivo a náboje plnené i prázdne pre zbrane vymenované v predošlých bodoch 1-4, zapaľovače, priepalky a zariadenia, slúžiace na ich privedenie k výbuchu alebo činnosti, nepočítajúc do toho roznetky, nezbytné pre civilnú potrebu.
6.
Granáty, pumy, torpéda, míny, podmorské míny (hlbinné nálože), zápaľný materiál a zápaľné nálože, plnené alebo prázdne; všetko zariadenie, slúžiace na ich privedenie k výbuchu alebo činnosti, nepočítajúc do toho roznetky, nezbytné pre civilnú potrebu.
7.
Bodáky.
Kategória II.
1.
Obrnené bojové vozidlá, obrnené vlaky, ktoré nemožno z technických dôvodov upraviť pre civilnú potrebu.
2.
Mechanické alebo samohybné vozidlá pre všetky zbrane, spomenuté v kategórii I.; vojenské podvozky a karosérie zvláštnych vzorov, pokiaľ sa nespomínajú v bode 1.
3.
Panciere hrubšie ako tri palce, používané vo vojne na obranné účely.
Kategória III.
1.
Zamerovacie a počtárske súpravy pre streľbu, prístroje na zastreľovanie a záznamy streľby, prístroje pre riadenie streľby, delostrelecké zamerovače, zamerovače pre vrhanie leteckých púm, prístroje časovacie, výzbroj pre kalibráciu diel a prístroje pre kontrolu striel.
2.
Stečný mostový materiál a stečné a útočné plavidlá.
3.
Zariadenie pre vojenské lsti, klamné zariadenia a nástrahy.
4.
Osobná výstroj príslušníkov špeciálnych ozbrojených síl, ktoré nemožno bezprostredne prispôsobiť pre civilnú potrebu.
Kategória IV.
1.
Vojnové plavidlá všetkých tried, počítajúc do toho prezbrojené plavidlá a naloďovacie zariadenia, sostrojené alebo predvídané pre ich službu a podporu, pokiaľ ich nemožno premeniť z technických dôvodov pre civilnú potrebu, ako aj zbrane, pancierovanie, strelivo, lietadlá a všetka ostatná výstroj, materiál, stroje a zariadenie, ktoré sú používané v dobe mieru iba na vojnových lodiach.
2.
Vyloďovacie plavidlá a obojživelné vozidlá alebo materiál všetkého druhu; stečné plavidlá a stečný materiál všetkých vzorov, ďalej katapulty alebo iné zariadenia pre vrhanie lietadiel alebo ich spúšťanie na hladinu, rakety, vrhané zbrane alebo hocaké iné strely, prístroje alebo zariadenia, či už s posádkou alebo bez posádky, riadené alebo bez riadenia.
3.
Plavidlá, stroje, zbrane, zariadenia a prístroje všetkého druhu, ponorné alebo čiastočne ponorné, počítajúc do toho zakôlenia, zvlášť sostrojené pre obranu prístavov, vyjmúc materiál potrebný na vyprosťovanie, záchranu alebo ostatné civilné použitie ako i výstroj, pomôcky a súčiastky, pokusné alebo výcvikové prostriedky, prístroje alebo zariadenia, ktoré môžu byť osobitne určené pre konštrukciu, preskúšanie, udržovanie alebo uloženie týchto plavidiel, strojov, zbraní, súprav a prístrojov.
Kategória V.
1.
Stroje pre vzduchoplavbu smontované alebo rozmontované, ťažšie alebo ľahšie ako vzduch, sostrojené alebo prispôsobené pre vzdušný boj za použitia guľometov, vrhačov rakiet, diel alebo určené pre prepravu a vrhanie leteckých púm alebo také, ktoré sú opatrené niektorým zariadením, uvedeným v ďalšom bode 2, alebo ktoré svojím pojatím alebo sostrojením sú vhodné na vyzbrojenie niektorých z týchto zariadení.
2.
Podstavce a lafety pre letecké kanóny, vrhače púm, nosiče torpéd a zariadenia pre spúšťanie púm alebo vrhanie torpéd, kanónové veže a kopule.
3.
Osobitná výstroj pre vzdušné výsadkové jednotky výlučne nimi používaná.
4.
Katapulty alebo vrhacie zariadenia pre lietadlá, dopravované loďami, pozemné lietadlá alebo hydroplány; prístroje pre vrhanie lietajúcich striel.
5.
Priehradné balóny.
Kategória VI.
Dusivé, smrtiace a jedovaté látky alebo látky schopné vyradiť z boja, určené pre vojenské ciele alebo vyrobené v množstve, presahujúcom civilnú potrebu.
Kategória VII.
Pohonné látky, výbušniny, pyrotechnický materiál, skvapalnené plyny pre pohon, výbuch, nabíjanie a plnenie vojnového materiálu tu uvedených kategórií alebo určené pre použitie v súvislosti s týmto materiálom, pokiaľ nie sú použiteľné pre civilné účely alebo ak sa vyrábajú v množstve, prevyšujúcom potrebu civilnú.
Kategória VIII.
Priemyselné zariadenia a vystrojenie osobitne sostrojené pre zhotovenie a udržovanie výrobkov vpredu vymenovaných, pokiaľ ich nemožno technicky premeniť pre civilnú potrebu.

Príloha IV.

Osobitné ustanovenia, týkajúce sa určitých druhov majetku.
A. Priemyselné, literárne a umelecké vlastníctvo.
1.
a) Mocnostiam spojeným a sdruženým a ich príslušníkom sa poskytne jednoročná lehota odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, a to bez poplatku za predĺženie alebo bez pokuty akéhokoľvek druhu, aby im bolo možné urobiť všetky potrebné úkony na dosiahnutie alebo zachovanie práv z priemyselného, literárneho a umeleckého vlastníctva v Maďarsku, ktoré nemohli uskutočniť následkom vojnového stavu.
b) Mocnosti spojené a sdružené alebo ich príslušníci, ktorí si na území Mocností spojených a sdružených podali v lehote neprevyšujúcej dvanásť mesiacov pred vypuknutím vojny s Maďarskom alebo za vojny riadnu žiadosť o patent alebo zápis užitkového vzorku alebo podali v lehote neprevyšujúcej šesť mesiacov pred vypuknutím vojny s Maďarskom alebo za vojny riadnu žiadosť o zápis priemyslového výkresu alebo modelu alebo ochrannej známky, budú oprávnení podať do dvanástich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, žiadosť o priznanie obdobných práv v Maďarsku s právom priority, opierajúcim sa o predošlé podanie žiadosti na území tejto Mocnosti spojenej a sdruženej.
c) Každej Mocnosti spojenej a sdruženej a ich príslušníkom sa poskytne jednoročná lehota odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, v ktorej budú môcť v Maďarsku započať pokračovanie proti tým fyzickým alebo právnickým osobám, o ktorých sa tvrdí, že nezákonne porušily ich práva z priemyselného, literárneho alebo umeleckého vlastníctva v čase od vypuknutia vojny do dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.
2. Do lehoty, v ktorej patent musí byť využitý, alebo v ktorej sa musí použiť výkresu alebo ochrannej známky, sa nebude počítať doba od vypuknutia vojny do osemnástich mesiacov odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť.
3. Z normálnej doby trvania práv z priemyselného, literárneho a umeleckého vlastníctva, platných v Maďarsku v dobe vypuknutia vojny alebo uznaných či zriadených podľa časti A tejto prílohy, a ktoré sú majetkom hocktorej Mocnosti spojenej a sdruženej alebo ich príslušníkov, bude vyňatá doba od vypuknutia vojny do dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť. O normálnej dobe trvania takýchto práv bude sa teda mať za to, že sa v Maďarsku automaticky predlžuje o ďalšiu lehotu, odpovedajúcu dobe, ktorá takto bola vylúčená.
4. Predchádzajúce ustanovenia, týkajúce sa práv Mocností spojených a sdružených a ich príslušníkov v Maďarsku sa budú takisto vzťahovať na práva Maďarska a jeho príslušníkov na území Mocností spojených a sdružených. Avšak nič z týchto ustanovení nebude poskytovať Maďarsku alebo jeho príslušníkom na území hocktorej Mocnosti spojenej a sdruženej nárok na priaznivejšie zachádzanie, než poskytuje taká mocnosť v podobných prípadoch iným Spojeným národom alebo ich príslušníkom. Takisto Maďarsko nebude podľa tohto ustanovenia povinné poskytnúť ktorejkoľvek Mocnosti spojenej a sdruženej alebo ich príslušníkom priaznivejšie zachádzanie, než sa dostáva Maďarsku alebo jeho príslušníkom na území takej Mocnosti vo veciach, o ktorých je reč v predošlých ustanoveniach.
5. Tretím osobám na území hocktorej Mocnosti spojenej a sdruženej alebo Maďarska, ktoré pred dňom, keď táto smluva nadobudne účinnosť, získaly bona fide práva z priemyselného, literárneho alebo umeleckého vlastníctva, ktoré sú v rozpore s právami, obnovenými podľa časti A tejto prílohy, alebo s právami získanými na základe priority tam spomenutej, alebo ktoré bona fide predmet takýchto práv vyrobily, uverejnily, reprodukovaly, užívaly alebo predaly, bude dovolené bez odpovednosti za porušenie práv, aby pokračovaly alebo obnovily takúto výrobu, uverejňovanie, reprodukovanie, užívanie alebo predaj, ktoré boly bona fide získané alebo započaté. V Maďarsku takéto povolenie sa dá vo forme nevýlučnej licencie, poskytnutej za výhrad a podmienok, na ktorých sa zúčastnené strany navzájem dohodnú, alebo ak nedôjde k dohode, ktoré budú ustanovené smierčou komisiou, ktorá bude zriadená podľa článku 35 tejto smluvy. Na území každej z Mocností spojených a sdružených sa však dostane tretím stranám, ktoré konaly bona fide takej ochrany, aká sa za obdobných podmienok priznáva tretím stranám, ktoré konaly bona fide, práva ktorých sú v rozpore s právami príslušníkov iných Mocností spojených a sdružených.
6. Nič v časti A tejto prílohy sa nesmie vykladať v tom smysle, že dáva Maďarsku alebo jeho príslušníkom právo na hocaký patent alebo užitkový vzorok na území hocktorej z Mocností spojených a sdružených, pokiaľ ide o vynálezy, týkajúce sa hocktorého z predmetov, vymenovaných v prílohe III tejto smluvy, ktoré boly zhotovené alebo o ktoré bola podaná prihláška Maďarskom alebo hocktorým z jeho príslušníkov v Maďarsku alebo na území hocktorej druhej mocnosti osi alebo na hocktorom území obsadenom ozbrojenými silami osi v dobe, keď také územie bolo pod kontrolou ozbrojených síl alebo úradov mocností osi.
7. Maďarsko takisto rozšíri výhody, vyplývajúce z predchádzajúcich ustanovení tejto prílohy na Francúzsko a na iné Spojené národy, ktoré nie sú Mocnosťami spojenými a sdruženými, ktorých diplomatické styky boly za vojny s Maďarskom prerušené a ktoré sa zaviažu, že rozšíria na Maďarsko výhody, priznané Maďarsku podľa spomenutých ustanovení.
8. Nič v časti A tejto prílohy nesmie sa vykladať tak, aby to odporovalo článku 26, 29 a 31 tejto smluvy.
B. Poistenie.
1. Nijaké iné prekážky ako tie, ktoré sa vzťahujú na poisťovateľov všeobecne, sa nebudú klásť poisťovateľom, ktorí sú príslušníkmi Spojených národov, v tom, aby mohli znovu prevziať svoje predošlé poistné stavy.
2. Keby poisťovateľ, ktorý je príslušníkom niektorého zo Spojených národov, chcel obnoviť svoju obchodnú činnosť v Maďarsku a keby sa zistilo, že hodnota záručných depozít alebo rezerv, ktoré sú predpísané ako podmienka pre prevádzanie obchodu v Maďarsku, sa zmenšila následkom straty alebo znehodnotenia cenných papierov, z ktorých také depozitá alebo rezervy pozostávaly, maďarská vláda sa zaväzuje, že bude do osemnástich mesiacov považovať také cenné papiere, ktoré sú poruke, že splňujú všetky zákonité podmienky, pokiaľ ide o depozitá a rezervy.

Príloha V.

Smluvy, premlčanie a prevoditeľné cenné papiere.
A.
Smluvy.
1.
O každej smluve, ktorá vyžadovala pre svoje splnenie styky medzi hocktorými jej smluvnými stranami, ktoré sa staly nepriateľmi v smysle časti D tejto prílohy, bude sa s výnimkami spomenutými ďalej v bodoch 2 a 3 mať za to, že bola zrušená od doby, keď sa ktorékoľvek zo smluvných strán staly nepriateľmi. Takéto zrušenie nie je však na újmu ustanoveniam článku 31 tejto smluvy a neoslobodí ani jednu zo smluvných strán od záväzku vrátiť čiastky, ktoré dostala ako zálohy alebo ako splátky a za ktoré taká strana neposkytla vzájomné plnenie.
2.
Bez ohľadu na ustanovenia bodu 1 vpredu také časti hocktorej smluvy, ktoré možno oddeliť a ktoré nevyžadovaly pre svoje splnenie styku medzi hocktorými zo smluvných strán, ktoré sa staly nepriateľmi vo smysle časti D tejto prílohy, budú vyňaté zo zrušenia a zostanú v platnosti bez újmy práv, ktoré obsahuje článok 29 tejto smluvy. Kde ustanovenia hocktorej smluvy nemožno takto oddeliť, bude sa mať za to, že smluva bola zrušená celá. Predchádzajúce ustanovenia platia s výhradou vnútroštátnych zákonov, nariadení alebo predpisov, vydaných hocktorou z Mocností spojených a sdružených, pod ktorej právomoc patrí rozhodovanie o smluve alebo pod ktorej právomoc patrí hocktorá zo smluvných strán s výhradou, že smluva nestanoví ináč.
3.
O nijakom ustanovení časti A tejto prílohy sa nebude mať za to, že zrušuje transakcie, právoplatne uskutočnené podľa smluvy medzi nepriateľmi, ak boly uskutočnené so svolením vlády jednej z Mocností spojených a sdružených.
4.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia budú poisťovacie a zaisťovacie smluvy podliehať osobitným dohodám medzi vládou príslušnej Mocnosti spojenej alebo sdruženej a vládou maďarskou.
B.
Premlčacie lehoty.
1.
O všetkých lehotách premlčacích alebo obmedzujúcich právo žaloby alebo právo urobiť dočasné opatrenia v osobných alebo majetkových vzťahoch, keď sú dotknutí príslušníci Spojených národov a príslušníci maďarskí, ktorí následkom vojnového stavu nemohli sa obrátiť na súd alebo splniť náležitosti, potrebné pre zachovanie svojich práv, bez ohľadu na to, či tieto lehoty začaly pred vypuknutím vojny alebo po ňom, bude sa mať za to, že spočívaly za trvania vojny na maďarskom území s jednej strany a s druhej strany na území tých Spojených národov, ktoré priznávajú Maďarsku na základe vzájomnosti výhody ustanovení tohto bodu. Tieto lehoty začnú opäť bežať odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť. Ustanovenia tohto bodu sa budú vzťahovať na lehoty, predpísané na predloženie úrokových alebo dividendových ústrižkov alebo na predloženie k výplate vyžrebovaných cenných papierov, alebo papierov, ktoré sú splatné z akéhokoľvek iného dôvodu.
2.
Kde následkom neuskutočnenia nejakého konania alebo nesplnenia nejakej náležitosti za vojny sa na maďarskom území previedly exekučné opatrenia na škodu príslušníka jedného zo Spojených národov, maďarská vláda obnoví poškodená práva. Ak takéto obnovenie nie je možné, alebo by bolo nespravodlivé, maďarská vláda sa postará, aby sa príslušníkovi Spojených národov dostalo takej náhrady, ktorá by v danom prípade bola spravodlivá a okolnostiam primeraná.
C.
Prevoditeľné cenné papiere.
1.
V pomere medzi nepriateľmi nijaký prevoditeľný cenný papier, vystavený pred vojnou, nebude považovaný za neplatný iba preto, že nebol predložený na prijatie alebo na platenie v predpísanej lehote, alebo že nebola podaná zpráva vystavovateľom alebo indosantom o tom, že nebol prijatý alebo zaplatený, alebo že nebol protestovaný, alebo že nebola splnená nejaká náležitosť za trvania vojny.
2.
Tam, kde lehota, v ktorej mal byť prevoditeľný cenný papier predložený na prijatie alebo platenie alebo v ktorej oznámenie o tom, že nebol prijatý alebo zaplatený, malo sa urobiť vystavovateľovi alebo indosantovi, alebo v ktorej mal byť cenný papier protestovaný, prešla za vojny a strana, ktorá mala predložiť alebo protestovať cenný papier alebo mala podať zprávu o neprijatí alebo neplatení, tak neurobila za vojny, bude povolená lehota najmenej trojmesačná odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, v ktorej lehote bude možné predložiť cenný papier, alebo podať zprávu o neprijatí alebo nezaplatení, alebo dať ho protestovať.
3.
Ak pred vojnou alebo za vojny sa niekto zaviazal k plneniu z prevoditeľného cenného papiera v dôsledku záväzku, prevzatého voči nemu osobou, ktorá sa potom stala nepriateľom, bude táto osoba povinná nahradiť onej osobe škodu, vzniknuvšiu z takého záväzku bez ohľadu na vypuknutie vojny.
D.
Osobitné ustanovenia.
1.
Pre ciele tejto prílohy, fyzické alebo právnické osoby budú považované za nepriateľov odo dňa, keď obchodné styky boly medzi nimi zakázané zákonmi, nariadeniami alebo ustanoveniami, ktoré sa vzťahovaly na také osoby alebo smluvy.
2.
Vzhľadom na právnu sústavu Spojených štátov amerických ustanovenia tejto prílohy nebudú mať účinnosť vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi americkými a Maďarskom.

Príloha VI.

Rozsudky.
Maďarská vláda urobí potrebné opatrenia, aby umožnila príslušníkom hocktorého zo Spojených národov dať kedykoľvek v jednoročnej lehote odo dňa, keď táto smluva nadobudne účinnosť, príslušnými maďarskými súdmi previesť revíziu hocktorého rozsudku, vyneseného maďarským súdom v dobe medzi 10. aprílom 1941 a dňom, keď táto smluva nadobudne účinnosť, v hocakom pokračovaní, v ktorom príslušník Spojených národov nebol schopný či už ako žalobca alebo ako žalovaný predniesť riadne svoj prípad súdu. Ak príslušník Spojených národov utrpel újmu v dôsledku akéhokoľvek takého rozsudku, postará sa maďarská vláda, aby bol znovu uvedený do stavu, v ktorom bol pred vynesením rozsudku, alebo aby bol spravodlive a okolnostiam primerane odškodnený. Výraz „príslušníci Spojených národov" zahrňuje právnické osoby alebo sdruženia, zriadené alebo ustanovené podľa zákonov ktoréhokoľvek zo Spojených národov.
Na svedomie toho podpísaní splnomocnenci túto smluvu podpísali a opatrili svojimi pečaťmi.
Dané v meste Paríži v ruskom, anglickom, francúzskom a maďarskom jazyku dňa desiateho februára jeden tisíc deväť sto štyridsať sedem.
Za Sväz sovietskych socialistických republík:



В. М. МОЛОТОВ

А. БОГОМОЛОВ

(V. M. MOLOTOV)

(A. BOGOMOLOV)



Za Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska:



ERNEST BEVIN

DUFF COOPER



Za Spojené štáty americké:



JAMES E. BYRNES

JEFFERSON CAFFERY



Za Austráliu:



JOHN A. BEASLEY



Za Bieloruskú sovietsku socialistickú republiku:





К. КИСЕЛЕВ

(K. KISELEV)



Za Kanadu:



GEN. V. VANIER



Za Československo:



JAN MASARYK

Dr. V. CLEMENTIS



Za Indiu:



SIR SAMUEL RUNGANADHAN



Za Nový Zéland:



W. J. JORDAN



Za Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku:





И. СЕНИН

(I. SENIN)



Za Juhoagrickú Úniu:



W. C. PARMINTER



Za Ľudovú federatívnu republiku Juhoslávie:



STANCE SV. SIMIČ

RODOLUB ČOLAKOVIČ

GREGORIC



Za Maďarsko:



GYÖNGYÖSSI
SHLÉDNUVŠE A PROZKOUMAVŠE TUTO MÍROVOU SMLOUVU A VĚDOUCE, ŽE ÚSTAVODÁRNÉ NÁRODNÍ SHROMÁŽDĚNÍ REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ S NÍ SOUHLASÍ, PROHLAŠUJEME JI ZA SCHVÁLENU, PŘIJATU, POTVRZENU A UTVRZENU A MOCÍ LISTU TOHOTO PODEPSANÉHO NAŠÍ RUKOU VLASTNÍ JI SCHVALUJEME, PŘIJÍMÁME, POTVRZUJEME A UTVRZUJEME, SLIBUJÍCE SLOVEM SVÝM, JMÉNEM REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ, ŽE JI PEVNĚ A NEPORUŠITELNĚ ZACHOVÁME A NEDOPUSTÍME, ABY PROTI NÍ JEDNÁNO BYLO Z JAKÉKOLI PŘÍČINY A JAKÝMKOLI VYMYŠLENÝM ZPŮSOBEM.
TOMU NA SVĚDOMÍ JSME TENTO LIST VYHOTOVITI KÁZALI A K NĚMU PEČEŤ REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ PŘITISKNOUTI DALI.
JENŽ JEST DÁN NA HRADĚ PRAŽSKÉM, DNE 14. ŘÍJNA LÉTA TISÍCÍHO DEVÍTISTÉHO ČTYŘICÁTÉHO SEDMÉHO.
PRESIDENT REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ:
Dr. EDVARD BENEŠ v. r.
STÁTNÍ TAJEMNÍK V MINISTERSTVU ZAHRANIČNÍCH VĚCÍ:
Dr. V. CLEMENTIS v. r.
Vyhlasuje sa bez mapy I prílohy I, do ktorej možno nahliadnuť v archíve Ministerstva zahraničných vecí, s tým, že mierová smluva s Maďarskom nadobudla účinnosť dňa 15. septembra 1947, kedy Sväz sovietskych socialistických republík, Veľká Británia a Spojené štáty americké uložily ratifikačné listiny u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík v Moskve.
Československá republika uložila ratifikačné listiny u vlády Sväzu sovietskych socialistických republík dňa 14. októbra 1947, čím táto smluva nadobudla účinnosť i pre Československo (čl. 42 smluvy).
Dr. Clementis v. r.
štátny tajomník v ministerstve zahraničných vecí.
PŘÍLOHA K MÍROVÉ SMLOUVĚ S MAĎARSKEM IA