§ 1.

(1)

Sudcovskí čakatelia (§ 37 platového zákona) zložia pri nastúpení služby túto prísahu:

„Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že budem zachovávať zákony a nariadenia Československej republiky, že budem svoje služobné povinnosti plniť pilne, svedomite a nestranne, najmä, že budem poslúchať služobné rozkazy predstavených a že budem prísne zachovávať úradné tajomstvo a pri každom svojom konaní budem mať vždy na zreteli len záujmy služby a prospech republiky a jej ľudu.

Tak prisahám.“.

(2)

Právni praktikanti (§ 16 zákona o súdnej organizácii) zložia pri nastúpení súdnej praxe prísahu, uvedenú v ods. 1. Pri ustanovení za sudcovského čakateľa prísahu neopakujú.

§ 2.

(1)

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu zložia pri nastúpení úradu túto prísahu:

„Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že súc viazaný len právnym poriadkom ľudovej demokracie, budem zachovávať zákony a nariadenia Československej republiky a vykladať ich v duchu Ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia, že budem rozhodovať nestranne a podľa svojho najlepšieho presvedčenia, že od pilného a svedomitého plnenia povinností sudcovského úradu sa ničím nedám odvrátiť a že budem prísne zachovávať úradné tajomstvo a pri každom svojom konaní budem mať vždy na zreteli len prospech republiky a jej ľudu.

Tak prisahám.“.

(2)

Sudca z povolania, ktorý zložil prísahu podľa odseku 1, a od toho času nepretržite slúži ako sudca, neopakuje ju pri nastúpení úradu na inom súde.

§ 3.

(1)

Prísaha podľa § 1 alebo § 2 sa zloží do rúk prednostu (predsedu) súdu (jeho zástupcu), na ktorom má prisahajúci úradné pôsobište, a to tak, že prisahajúci opakuje predčítanú prísahu a stvrdí ju podaním ruky. Ak má zložiť prísahu novoustanovený sudca, ktorý bol súčasne ustanovený za prednostu (predsedu) súdu, urobí tak do rúk prednostu (predsedu) nadriadeného súdu (jeho zástupcu), a ak nie je taký súd, do rúk člena vlády, v ktorého odbore pôsobnosti nastupuje úrad.

(2)

Len čo prisahajúci zložil prísahu, podpíše jej písomné znenie.

§ 4.

(1)

Prísahu podľa § 2 zložia aj sudcovia, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto zákona už vykonávajú sudcovský úrad, a to do dvoch mesiacov odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona.

(2)

Prísaha podľa predchádzajúceho odseku sa zloží tak, že prisahajúci podpíše písomné znenie prísahy, ktoré označil dátumom a predloží ho v lehote, určenej v odseku 1, prednostovi (predsedovi) súdu (jeho zástupcovi), na ktorom má úradné pôsobište. Ak je prisahajúci sám prednostom (predsedom) súdu, predloží podpísané písomné znenie prísahy predsedovi nadriadeného súdu (jeho zástupcovi), a ak nie je taký súd, členovi vlády, v ktorého odbore pôsobnosti vykonáva sudcovský úrad.

(3)

Sudcovia z povolania, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto zákona sú pridelení službou na administratívnu službu k justičným alebo iným úradom, zložia prísahu až pri opätovnom nastúpení služby na súde, a to spôsobom, predpísaným v § 3.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na sudcov z ľudu, ustanovených podľa § 5 zákona zo dňa 6. októbra 1948, č. 232 Sb., o Štátnom súde, na Štátnom súde alebo na Najvyššom súde, ktorí už zložili prísahu podľa § 9 spomenutého zákona.

(5)

U sudcu z povolania, ktorý prísahu podľa odseku 1 bez ospravedlniteľného dôvodu v určenej lehote nevykoná, alebo ktorý odoprie zložiť prísahu podľa odseku 3, nastáva zrušenie služobného pomeru. Ku dňu rozviazania služobného pomeru vydá štátna správa za bývalého sudcu príslušnú sumu podľa predpisov o prestupoch vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení (zaopatrení). Inak zanikajú všetky povinnosti, práva a nároky zo služobného pomeru pre bývalého sudcu a jeho rodinných príslušníkov.

(6)

U sudcu z ľudu, ktorý bez ospravedlniteľného dôvodu nezloží v určenej lehote prísahu podľa odseku 1, sa predpokladá, že sa vzdal sudcovského úradu.

§ 5.

(1)

Ustanovenie tohto zákona sa nevzťahujú na sudcov na vojenských súdoch.

(2)

Ustanovenie § 39 zákona zo dňa 10. decembra 1946, č. 232 Sb., o porotných súdoch, zostáva nedotknuté.

§ 6.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť doterajších predpisov o prísahách (sľuboch) sudcovských čakateľov, právnych praktikantov, sudcov z povolania a sudcov z ľudu, pokiaľ odporujú tomuto zákonu. Najmä sa zrušujú zákon zo dňa 2. decembra 1919, č. 13 Sb. z roku 1920, ktorým sa mení ustanovenie o služobnej prísahe právnych praktikantov, auskultantov, súdnych notárov, sudcov a advokátov, a ustanovenia č. 2 a 3 úpravy Povereníctva Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť zo dňa 13. septembra 1944, č. 11 Úr. vest., o služobnej prísahe sudcov a štátnych zamestnancov rezortu spravodlivosti, verejných notárov a advokátov.