Dňom, ktorý určí vláda a vyhlási minister dopravy v Zbierke zákonov Československej republiky, sa zriaďujú tieto národné dopravné podniky (v ďalšom len „národné podniky“):

Vláda môže nariadením zmeniť meno, sídlo alebo predmet podnikania národných podnikov, jednotlivé národné podniky slúčiť alebo zrušiť, po prípade z ich majetkových podstát zriadiť nové národné podniky a určiť im meno, sídlo a predmet podnikania.

Minister dopravy začlení po dohode s ministrom financií do národných podnikov

Začlenenie majetku, uvedeného v odseku 1, písm. c), vykoná minister dopravy tiež po dohode s ministrom, ktorého správe tento majetok podlieha; majetok alebo jeho časti, ktoré sú konfiškované podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1945, č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, alebo ktoré sú spravované Fondom národnej obnovy podľa § 16 zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 128 Sb., o neplatnosti niektorých majetko-právnych úkonov z času neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku vznikajúcich, minister dopravy určí a do národných podnikov včlení tiež po dohode s ministrom vnútra primerane podľa predpisov o prídele konfiškovaného majetku.

Národný podnik, do ktorého sa včleňuje štátny majetok [odsek 1, písm. b) a c)], vstupuje ku dňu začlenenia tohto majetku do záväzkov k nemu patriacich a štát je oslobodený od týchto záväzkov.

Časti majetkových podstát národných podnikov, vytvorených podľa dekrétu alebo podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. októbra 1945, č. 101 Sb., o znárodnení niektorých podnikov priemyslu potravinárskeho, v znení zákona zo dňa 28. apríla 1948, č. 115 Sb., ktoré slúžia doprave, môže príslušný minister po dohode s ministrom financií na návrh ministra dopravy vyňať z týchto podnikov i s pomernou časťou záväzkov na ne pripadajúcich a minister dopravy ich rovnako začlení do národných podnikov, zriadených podľa tohto zákona, alebo ich prenechá zväzkom ľudovej správy na zriadenie komunálneho podniku.

Časti majetkových podstát na štátnych civilných letištiach vo vlastníctve štátu, používané doterajším štátnym podnikom „Československé aerolínie“, budú dané národnému podniku „Československé aerolínie“ iba do užívania, a to za podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií, a ak ide o časti majetkových podstát, ktoré sú používané tiež vojenskou správou, taktiež po dohode s Ministerstvom národnej obrany.

Na návrh národného podniku zapíše pozemnoknižný súd prechod vlastníckych a iných práv znárodneného podniku alebo iné začlenené majetkové podstaty na navrhovateľa, odvolávajúc sa na tento zákon. Toto ustanovenie platí obdobne o vyznačení prechodu práv v iných úradných registroch a zoznamoch (vodná kniha, register patentný, živnostenský a pod.).

O náhrade za majetok, konfiškovaný podľa dekrétu č. 108/1945 Sb. alebo spravovaný Fondom národnej obnovy podľa § 16 zákona č. 128/1946 Sb., platia primerane ustanovenia §§ 7 až 10 dekrétu s výnimkou ustanovenia § 9, ods. 4 toho istého dekrétu; Fond národnej obnovy zaťaží Fond znárodneného hospodárstva sumou, rovnajúcou sa úhrade za konfiškovanú majetkovú podstatu takto vypočítanú.

Minister dopravy môže po dohode s ministrom financií nariadiť, aby národné dopravné podniky previedli na Fond znárodneného hospodárstva svoje viazané vklady.

Vláda určí, ako sa vyrovná zvyšok vzájomných nárokov medzi Fondom národnej obnovy a Fondom znárodneného hospodárstva.

Národné podniky sú majetkom štátu v zmysle ďalších ustanovení. Sú právnickými osobami. Platí pre ne ustanovenie o obchodníkoch plného práva.

Národný podnik sa zapisuje ako firma jednotlivca do registra krajského súdu, vykonávajúceho právomoc vo veciach obchodných, v ktorom obvode má národný podnik svoje sídlo; ak má národný podnik vedľajší závod, oznámi ho na zápis do registra tiež na krajskom súde, vykonávajúcom právomoc vo veciach obchodných, v ktorom obvode je tento závod.

V prihláške na zápis do registra uvedie národný podnik deň zriadenia, firmu, sídlo a predmet podnikania a spôsob zastupovania a značenia jeho firmy.

Národnému podniku „Československá automobilová doprava“ prislúcha právo vyvlastnenia v rozsahu nevyhnuteľne potrebnom pre jeho vybudovanie a riadnu prevádzku podľa obdoby zákona zo dňa 18. februára 1878, č. 30 r.z., o vyvlastnení na účely železničné, v znení prílohy k zákonu č. 86/1937 Sb., po prípade podľa obdoby zák. čl. XLI/1881, o vyvlastnení.

Predmetom podnikania národných podnikov je doprava osôb a vecí.

Národné podniky môžu vykonávať a obstarávať, a to hoci i v osobitných pomocných závodoch, samostatne všetky práce a pomocné úkony, ktoré slúžia predmetu ich podnikania alebo vybudovaniu a udržovaniu ich zariadenia, aj keď by inak na ne bolo treba živnostenské oprávnenie; tieto osobitné pomocné závody a vedľajšie činnosti bližšie vymedzí organizačný štatút (§ 25).

Národné podniky nech sú vedené podľa zásad obchodného podnikania; sú povinné usporiadať svoju prevádzku tak, aby čo najlepšie a najhospodárnejšie obstarávali dopravné potreby v štáte.

Majetok, ktorý minister dopravy včlení do národných podnikov, a záväzky, do ktorých národné podniky vstupujú pri ich zriadení alebo neskoršie, sa v jednotlivom národnom podniku ocenia podľa čl.29 a 31 obchodného zákona, na Slovensku podľa §§ 26 a 28 zák. čl. XXXVII/1875, o obchodnom zákone. Čistá hodnota majetkovej podstaty, ktorú minister dopravy do jednotlivého národného podniku včlení pri jeho zriadení, tvorí jeho počiatočné kmeňové imanie.

Výdavky súvisiace s prevádzkou hradia národné podniky z vlastných prevádzkových prostriedkov. Ak nestačia tieto prostriedky, zadovážia si potrebné finančné prostriedky so súhlasom ministerstiev dopravy a financií úverom (prevádzkový úver).

Pokiaľ nestačia prostriedky, získané vykonávaním riadnych odpisov, zadovážia si národné podniky prostriedky na investície so súhlasom ministerstiev dopravy a financií úverom (investičný úver). Štát prispeje národným podnikom na investície určené jednotným hospodárskym plánom, ak sa podnikajú vo verejnom záujme a ak by náklady na ne presiahli hospodárske možnosti jednotlivých národných podnikov, pokiaľ by tieto náklady boli pre ne hospodársky neúnosné; výšku tohto investičného príspevku ustanoví vláda pred začatím príslušných investícií. Za tohto predpokladu, tým istým spôsobom a v tej istej miere prispeje štát národným podnikom na zúročenie a úmor pôžičiek na investície, dojednaných do dňa zriadenia národných podnikov.

Za plnenia prepravných, tarifných alebo iných záväzkov a úkonov, uložených štátom alebo vykonávaných v naliehavom záujme národného hospodárstva alebo v inom dôležitom štátnom záujme, ktorý presahuje mieru obvyklú v obchodnom podnikaní a za ktoré sa národným podnikom nedostane priamej úplaty, odpovedajúcej aspoň vlastným nákladom, prislúcha, pokiaľ v tomto zákone (§ 23, ods. 1) nie je ustanovené inak, národným podnikom náhrada vo výške rozdielu medzi vlastnými nákladmi a odplatou, prijatou za splnenie týchto záväzkov. O tejto náhrade, jej výške a spôsobe jej platenia rozhodne vláda, ktorá zároveň určí odvetvie štátnej správy, ktoré poskytne určenú náhradu.

Národné podniky sú povinné zostavovať podnikové rozpočty a podľa nich hospodáriť. Rozpočtová závierka tvorí prílohu štátneho rozpočtu; účtovná závierka národných podnikov je prílohou štátneho záverečného účtu.

Prebytky svojich výťažkov odvádzajú národné podniky štátu.

Štát neručí za záväzky národných podnikov; záruky prevzaté štátom za záväzky, ktoré viaznu na majetku, začlenenom do národných podnikov, zostávajú nedotknuté.

Pre národné podniky platia daňové predpisy o podnikoch verejne účtujúcich. Národné podniky podliehajú poplatkovej povinnosti podľa poplatkového zákona s jeho zmenami a doplnkami, a od svojho zriadenia tiež poplatkovému ekvivalentu podľa § 1, ods. 2 písm. a) zákona zo dňa 8. apríla 1938, č. 76 Sb., o poplatkovom ekvivalente, pričom sa však na ne nevzťahujú ustanovenia § 8 a § 17, ods. 1 toho zákona.

Pri plnení svojich úloh sú národné podniky všetkých odvetví (§ 7, ods. 1) povinné v prevádzke spolupracovať tak, aby boli čo najhospodárnejšie využité všetky ich prevádzkové zariadenia a pracovné sily a aby bola dosiahnutá s najmenšími nákladmi čo najväčšia výkonnosť národných podnikov ako hospodárskeho účelového celku (prevádzkové spoločenstvá). Národné podniky sú najmä povinné vzájomne sa doplňovať jednotlivými správnymi, prevádzkovými a prepravnými úkonmi, prácami a dodávkami, a zadovažovať ich, pokiaľ možno, podľa jednotných zásad.

Ministerstvo dopravy môže po vypočutí riaditeľskej rady (§ 20) a jednotnej odborovej organizácie národným podnikom tiež uložiť spoločné zadovažovanie určitých úkonov, prác a dodávok.

Vzájomné úkony, práce a dodávky si národné podniky účtujú podľa dohody zásadne vo výške vlastných nákladov; ak nedôjde medzi nimi k dohode, rozhodne Ministerstvo dopravy.

Správa národného podniku prislúcha predstavenstvu a riaditeľovi, ktorý je jeho predsedom.

Predstavenstvo národného podniku sa skladá z predsedu (§ 14) a najmenej z 6, najviac 15 členov a rovnakého počtu ich náhradníkov.

Členov predstavenstva a ich náhradníkov vymenúva vláda, a to:

Členom predstavenstva alebo jeho náhradníkom môže byť iba československý občan, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti a je štátne spoľahlivý a občiansky bezúhonný.

Člen predstavenstva alebo jeho náhradník nesmie prevodzovať zárobkový podnik, ktorého podnikanie je v rozpore so záujmami národného podniku, a nesmie vykonávať inú funkciu alebo činnosť, ktorá by bola v rozpore s týmito záujmami.

Členovia predstavenstva a ich náhradníci vykonajú sľub ministrovi dopravy, že budú svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu.

Členovia predstavenstva, po prípade ich náhradníci, spravujú národný podnik so starostlivosťou riadneho hospodára a sú osobne zodpovední za splnenie svojich povinností.

Členom predstavenstva, po prípade ich náhradníkom, prislúcha náhrada hotových výdavkov, spojených s výkonom funkcie, a to podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií; Ministerstvo dopravy môže po dohode s Ministerstvom financií priznať im okrem toho odmenu za zvláštne práce alebo za dosiahnutie zvlášť priaznivých hospodárskych výsledkov národného podniku.

Vláda môže po vypočutí jednotnej odborovej organizácie členov predstavenstva a ich náhradníkov kedykoľvek odvolať.

Predstavenstvu národného podniku prislúcha rozhodovať o všetkých veciach, ktoré presahujú bežnú prevádzku národného podniku, a usnášať sa vo veciach jeho prevádzky, ktoré vyžadujú vyššie schválenie (§ 22).

Riaditeľa národného podniku ustanovuje a odvoláva vláda po vypočutí jednotnej odborovej organizácie. Vyhlásenie, ktorým sa riaditeľ vzdáva svojej funkcie, vezme na známosť minister dopravy, čím sa zánik funkcie stáva účinným.

Riaditeľom môže byť iba československý občan, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti a je štátne spoľahlivý a občiansky bezúhonný.

Riaditeľ nesmie vykonávať zamestnanie, funkciu alebo inú činnosť, ktorá je v rozpore so záujmami národného podniku, ani nesmie vykonávať akýkoľvek zárobkový podnik, ani sa na ňom zúčastniť.

Riaditeľ vykoná sľub ministrovi dopravy, že bude svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu.

Vykonávajúc svoju funkciu, je riaditeľ povinný konať so starostlivosťou riadneho hospodára a osobne zodpovedá za splnenie svojich povinností.

Svojej funkcie sa riaditeľ ujíma dňom vykonania sľubu a stáva sa, pokiaľ ním už nebol, zamestnancom národného podniku; jeho pracovný pomer zaniká dňom, keď bol odvolaný, alebo dňom, keď bolo vzaté na známosť, že sa vzdáva funkcie. Ak nedošlo k zániku pracovného pomeru za okolností, pre ktoré by bolo možno inak pracovný pomer zrušiť predčasne, prislúchajú riaditeľovi požitky najmenej za čas, za ktorý by náležali, keby bol pracovný pomer rozviazaný výpoveďou.

Na ustanovenie a odvolanie riaditeľa sa nevzťahujú predpisy o spolurozhodovaní závodného zastupiteľstva zamestnancov pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov, po prípade o spolupôsobení tohto zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta a o predchádzajúcom súhlase okresného úradu ochrany práce pri dojednaní a rozviazaní pracovného pomeru.

Národný podnik ohlási svojho riaditeľa na zápis do obchodného (firemného) registra. Riaditeľ sa podpíše pred súdom alebo predloží svoj podpis súdu v overenej forme. Za národný podnik podpisuje tak, že k vytlačenému alebo kýmkoľvek napísanému zneniu firmy národného podniku pripojí svoj podpis.

Riaditeľ zastupuje národný podnik a vedie veci jeho bežnej prevádzky. Ak niet predstavenstva alebo ak nie je schopné sa uznášať alebo ak je nebezpečenstvo v meškaní, prislúcha riaditeľovi, aby urobil potrebné opatrenia; je povinný o nich podať správu predstavenstvu v najbližšej jeho schôdzke.

Riaditeľ vykonáva uznesenie predstavenstva. Ak zistí, že uznesenie predstavenstva je na ujmu záujmov národného podniku alebo záujmov štátu, zastaví jeho výkon a podá o tom ihneď správu predstavenstvu a Ministerstvu dopravy, ktoré o veci rozhodne.

Zastupovanie riaditeľa upraví organizačný štatút (§ 25); o zástupcoch riaditeľa platí obdobné ustanovenie § 17, ods. 4 a 5.

Pokiaľ sa podľa právnych predpisov vyžaduje v konaní pred súdmi zastúpenie advokátom, sú národné podniky zastupované finančnými prokuratúrami; finančné prokuratúry zastúpia národné podniky na ich žiadosť aj v iných konaniach pred súdmi a inými verejnými orgánmi. Národné podniky nahradia finančným prokuratúram ich vlastné trovy; tie však nesmú robiť viac, ako by prislúchalo advokátovi v sídle národného podniku, o zastúpení ktorého išlo.

Riaditeľská rada národných podnikov sa skladá z predsedu, ktorého vymenúva a odvoláva minister dopravy, z riaditeľov všetkých národných podnikov (§ 7) a zo zástupcu jednotnej odborovej organizácie, vymenovaného ministrom dopravy na jej návrh.

Riaditeľskej rade prislúcha, aby rozhodovala o veciach vzájomnej prevádzkovej súčinnosti národných podnikov (§ 13), najmä o veciach, ktoré sú dôležité pre ustanovenie prevádzkového programu národných podnikov a rozsahu, druhu a časového sledovania ich investičnej činnosti.

Riaditeľská rada je spôsobilá sa uznášať, ak sú prítomní okrem predsedu riaditeľskej rady riaditelia národných podnikov, ktorých sa týka prejednávaná vec.

K platnosti uznesenia riaditeľskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť, a ak ide o vec, vyhradenú predstavenstvu niektorého národného podniku, tiež súhlas tohto predstavenstva. Ak nedôjde mu súhlas tohto predstavenstva do 5 dní odo dňa uznesenia, predloží predseda riaditeľskej rady vec na rozhodnutie Ministerstvu dopravy.

Ak nemožno dosiahnuť jednomyseľné uznesenie riaditeľskej rady, predloží predseda riaditeľskej rady vec rovnako Ministerstvu dopravy na rozhodnutie. Ak ide pri tom o vec, vyhradenú rozhodnutiu predstavenstva niektorého národného podniku a ak nesúhlasil predseda tohto predstavenstva s navrhovaným uznesením, vyžiada si Ministerstvo dopravy pred svojím rozhodnutím vyjadrenie príslušného predstavenstva. Ak nedôjde toto vyjadrenie do 5 dní, predpokladá sa, že predstavenstvo prijíma odmietavé stanovisko svojho predsedu.

Podrobnosti o tom, ako sa riaditeľská rada zvoláva, ako rokuje a ako sa uznáša, upraví spravovací poriadok riaditeľskej rady, ktorý vydá minister dopravy na návrh riaditeľskej rady.

Zamestnanci v podnikoch, z ktorých sa zriadia národné podniky (§ 7, ods. 1), ako i štátni zamestnanci, ktorých určí Ministerstvo dopravy na služby v národných podnikoch, prechádzajú do služieb národného podniku, ktorý bol zriadený z podniku ich zamestnávajúceho alebo na ktorého služby boli určení, a stanú sa zamestnancami v súkromnoprávnom pracovnom pomere tohto národného podniku.

Pracovné a mzdové pomery zamestnancov národných podnikov upravia národné podniky pracovnými a mzdovými poriadkami, ktoré schváli Ministerstvo sociálnej starostlivosti. Pokiaľ títo zamestnanci boli dosiaľ v pragmatikálnom alebo regulovanom služobnom pomere, upraví vláda nariadením nanovo ich penzijné a úrazové zabezpečenie.

Než budú vydané predpisy podľa odseku 2, zostávajú zamestnanci, ktorí boli dosiaľ v pragmatikálnom alebo regulovanom služobnom pomere, naďalej vyňatí z národného poistenia dôchodkového a platia pre ich penzijné a úrazové zaopatrenie, ako i pre ich pracovné (služobné) a mzdové (platové) pomery naďalej doterajšie predpisy s výnimkou predpisov o pôsobnosti robiť opatrenia o jednotlivých zamestnancoch; táto príslušnosť prechádza výlučne na správne orgány národných podnikov.

Penzijné a úrazové zaopatrenie zamestnancov doterajšieho štátneho podniku „Československé štátne železnice“ v pragmatikálnom alebo regulovanom služobnom pomere, ktorých činný služobný pomer skončí pred zriadením národných podnikov „Československé železnice“ a „Československá automobilová doprava“, a ich pozostalých zostáva nedotknuté. Konanie o veciach tohto zaopatrenia upraví vláda nariadením; až do jeho vydania platia obdobne ustanovenia odseku 3.

Ministri financií a dopravy a predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu určia, akým podielom a spôsobom uhradia štát a národné podniky „Československé železnice“ a „Československá automobilová doprava“ náklady na úhradu dávok penzijného zaopatrenia, včítane platov, povolených podľa voľnej úvahy, a na úhradu dávok úrazového zaopatrenia zamestnancov týchto národných podnikov a ich pozostalých, ako i bývalých zamestnancov štátneho podniku „Československé štátne železnice“ a ich pozostalých.