Firma podniku znie „Československá plavba dunajská, národný podnik“.

Sídlom podniku je Bratislava. Podnik je oprávnený zriaďovať vedľajšie (pobočné) závody v tuzemsku i v cudzine.

Firma podniku sa značí tak, že k vytlačenému alebo kýmkoľvek napísanému jej zneniu pripojí svoj vlastnoručný podpis riaditeľ podniku alebo vedúci úradník, ktorý ho zastupuje (§ 27).

Oznamy, určené pre užívateľov služieb podniku, uverejňuje podnik, pokiaľ nie je osobitnými predpismi inak ustanovené, spôsobom, ktorý určí Ministerstvo dopravy vyhláškou v Úradnom liste Československej republiky.

Podnik prevodzuje dopravu osôb a vecí na Dunaji, jeho prítokoch a spojujúcich prieplavoch, ako i plavbu námornú; Ministerstvo dopravy môže toto oprávnenie rozšíriť i na iné prirodzené a umelé splavné vodné cesty.

Podnik vykonáva alebo obstaráva samostatne všetky práce a pomocné úkony, ktoré slúžia predmetu jeho podnikania alebo vybudovaniu a udržovaniu jeho zariadení, včítane skúšobné alebo remeselné práce každého druhu, avšak okrem rozvojových investícií, a podľa potreby zriaďuje a prevodzuje na to osobitné pomocné závody, najmä:

Ako vedľajšie prevodzuje podnik činnosti, obľahčujúce jeho podnikanie alebo slúžiace prepravcom a cestujúcim alebo starostlivosti o vlastných zamestnancov, i keby inak na ne bolo treba osobitné živnostenské oprávnenie, a to s výnimkou činností, uvedených ďalej pod písm. e) a ch), iba na plavidlách, v prístavoch, na iných prevádzkových pozemkoch alebo v prevádzkových budovách podniku, pričom najmä

Pokiaľ činnosti, uvedené v odseku 3, majú povahu živností, platia pre ich prevodzovanie príslušné ustanovenia živnostenského poriadku (zákona).

Podnik je oprávnený dopravovať písomnosti vo vzájomnom služobnom styku orgánov svojej výkonnej správy (§ 28), pokiaľ ho sprostredkujú jeho vlastní zamestnanci jeho dopravnými prostriedkami, ako i zriaďovať, udržovať a prevodzovať dorozumievacie zariadenie na plavidlách pre vlastnú podnikovú potrebu alebo i pre potrebu cestujúcich, ak dostane na to príslušné úradné povolenie.

Podnik je oprávnený zúčastniť sa v tuzemsku i v zahraničí na podnikoch, ktoré sledujú rovnaký alebo podobný účel, alebo sdružovať sa s takými podnikmi na spoločné obstarávanie predmetu podnikania.

Podnik je oprávnený trvale verejne užívať:

Úprava a spôsob užívania podnikového a štátneho znaku, ako i podnikovej a štátnej vlajky podlieha schváleniu ministerstiev dopravy a vnútra.

Podnik treba viesť podľa zásad obchodného podnikania. Usporiadava svoju prevádzku tak, aby v odbore vodnej dopravy čo najlepšie a najhospodárnejšie uspokojoval dopravné potreby v štáte.

Podnik určuje svoje prepravné úlohy a upravuje rozsah, druh a spôsob prevádzky a investičnú činnosť tak, ako to vyžaduje splnenie celoštátneho dopravného plánu ako súčiastky jednotného hospodárskeho plánu.

Podnik udržuje svoje zariadenia v riadnom stave, obnovuje ich primerane podľa potrieb prevádzky a doplňuje a zdokonaľuje ich v medziach hospodárskej účelnosti a únosnosti so zreteľom na technický pokrok.

Výdavky, súvisiace s prevádzkou, uhradzuje podnik z vlastných prevádzkových prostriedkov. Ak nestačia tieto prostriedky, obstará si podnik potrebné finančné prostriedky so súhlasom ministerstiev dopravy a financií úverom (prevádzkový úver).

Pri zadovažovaní prevádzkového úveru smie byť podnik v obchodnom spojení len s bankou pre prevádzkový úver.

Prostriedky, určené na prevádzkové účely, nesmie podnik použiť na financovanie investícií.

Na úhradu nákladov na investície použije podnik prostriedky, získané vykonávaním odpisov (§ 8); ak nestačia tieto prostriedky, zadováži si podnik ďalšie prostriedky na investície so súhlasom ministerstiev dopravy a financií úverom v Investičnej banke, národnom podniku v Prahe, podľa smerníc, vydaných Ministerstvom financií po dohode s Ministerstvom dopravy.

Podnik nesmie použiť prostriedky, určené na investičné účely, ani prechodne na iné účely.

Podnik je povinný vykonávať odpisy investícií podľa odpisového plánu, ktorý schváli Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií; prostriedky, získané odpismi, použije podnik na obnovu svojich investícií (§ 7, ods. 1).

Podnik smie scudzovať alebo zaťažovať svoje nehnuteľnosti najviac do sumy, ktorú všeobecne ustanoví Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií; scudziť alebo zaťažiť nehnuteľnosti nad túto sumu smie podnik len so súhlasom ministerstiev dopravy a financií.

Podnik je povinný konať svoje platy prevodom zo svojho účtu v banke pre prevádzkový úver (§ 6, ods. 2). Platenie v hotovými je prípustné len podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií. Hotovosti, presahujúce výšku, prípustnú podľa týchto smerníc, je podnik povinný odvádzať na svoj účet v banke pre prevádzkový úver. Pre styk s touto bankou môže podnik používať služby Poštovej sporiteľne.

Na investície, určené jednotným hospodárskym plánom, prispeje štát podniku, ak sú tieto investície podnikané vo verejnom záujme a ak by náklady na ne presiahly hospodárske možnosti podniku, a to pokiaľ by náklady na ne boly hospodársky neúnosné. Výšku tohto investičného príspevku a spôsob jeho poskytnutia určí vláda pred začatím príslušných investícií, t.j. zásadne pred schválením investičného programu a investičného rozpočtu. Za toho istého predpokladu, tým istým spôsobom a v tej istej miere prispeje štát podniku na zúročenie a umorovanie pôžičiek na investície, dojednaných do dňa zriadenia podniku a ním prevzatých [§ 4 a § 8, ods. 3 zákona zo dňa 22. decembra 1948, č. 311 Sb., o národných dopravných podnikoch, (v ďalšom len „dopravný podnikový zákon“)].

O náhrade nákladov na investície, ktoré podnik vykoná v záujme obrany štátu, platí primerane ustanovenie § 121 zákona zo dňa 20. mája 1937, č. 86 Sb., o železniciach (železničného zákona).

Za plnenie prepravných, tarifných alebo iných záväzkov a úkonov, uložených štátom alebo vykonávaných v naliehavom záujme národného hospodárstva alebo v inom dôležitom štátnom záujme, ktoré presahujú mieru obvyklú v obchodnom podnikaní a za ktoré sa podniku nedostane priama odplata, odpovedajúca aspoň vlastným nákladom, prislúcha podniku náhrada vo výške rozdielu medzi vlastnými nákladmi a odplatou, prijatou za splnenie týchto záväzkov. O náhrade, jej výške a spôsobe jej platenia rozhodne vláda, ktorá zároveň určí odvetvie štátnej správy, ktoré poskytne podniku určenú náhradu, a to v štvrťročných vopred splatných sumách. Podnik je zároveň povinný s účtovnou závierkou vzniknuté straty riadne preukázať.

O náhrade strát, vzniknutých z osobitných služieb v záujme obrany štátu, platia primerane príslušné ustanovenia železničného zákona.

Podnik sa spravuje vo svojom podnikovom počtovníctve ustanoveniami zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 116 Sb., o jednotnej organizácii podnikového počtovníctva, a predpismi vydanými podľa neho.

Podnik sostavuje podnikový rozpočet a podľa neho hospodári. Jeho rozpočtová závierka tvorí prílohu štátneho rozpočtu.

Podnik sostaví začiatočnú bilanciu do lehoty a podľa smerníc, ktoré určí Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií. Táto bilancia podlieha schváleniu vlády.

Podnik sostaví účtovnú závierku vždy do lehoty, ktorú určí Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií. Účtovná závierka je prílohou štátneho záverečného účtu.

Kmeňovým imaním podniku je pri jeho zriadení čistá hodnota majetkovej podstaty, ustanovená podľa § 11, ods. 2 dopravného podnikového zákona v začiatočnej bilancii (§ 14, ods. 2).

Podnik môže kmeňové imanie zvýšiť alebo snížiť podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií.

Podnik utvorí z prídelov zo zisku (§ 17), po prípade z mimoriadnych ziskov, ktoré nesúvisia s predmetom podnikania a sú neprevádzkovej povahy, ako i z mimoriadnych príspevkov (darov) rezervný fond, a to až do výšky 30% kmeňového imania podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa sostavuje účtovná závierka.

Zo zisku podniku pripadne:

Ministerstvo dopravy môže po dohode s Ministerstvom financií a Najvyšším účtovným kontrolným úradom, ak by to bolo potrebné, primerane snížiť prídel rezervnému fondu, uvedené v odseku 1, písm. b), a to až na 20%.

Na náhradu bilančných strát sa použije rezervný fond. Ak rezervný fond na tento účel nestačí, prevedie sa zvyšok straty na nový účet.

Pre určenie hospodárskeho roku a jeho rozdelenie na obdobia platia všeobecné predpisy o jednotnom hospodárskom roku.

Predstavenstvo sa skladá z predsedu a 6 ďalších členov, z ktorých každý má svojho náhradníka.

Členov predstavenstva a ich náhradníkov vymenúva vláda, a to:

Členov predstavenstva a ich náhradníkov môže vláda kedykoľvek odvolať po vypočutí príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie.

Členom predstavenstva alebo jeho náhradníkom môže byť len československý občan, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, je štátne a občiansky bezúhonný.

Členom predstavenstva alebo jeho náhradníkom nemôže byť najmä:

Funkcia člena alebo náhradníka v predstavenstve zaniká:

V pochybnostiach o tom, či nastaly dôvody zániku funkcie podľa odseku 3, písm. a) alebo b), rozhoduje minister dopravy.

Funkčné obdobie predstavenstva trvá 3 roky; členovia predstavenstva a ich náhradníci sú však povinní vykonávať svoju funkciu ďalej, dokiaľ sa nové predstavenstvo neujme výkonu funkcie.

Náhradník zastupuje člena, za ktorého bol vymenovaný, len ak je zaneprázdnený. Ak sa vzdá člen svojej funkcie za funkčného obdobia alebo ak zanikne jeho členstvo iným spôsobom, nastúpi jeho náhradník na zvyšok funkčného obdobia a vláda vymenuje mu náhradníka podľa ustanovenia § 20, ods. 2.

Členovia predstavenstva a ich náhradníci složia sľub do rúk ministra dopravy, že budú svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu a podniku, že budú zachovávať mlčanlivosť o veciach prejednávaných predstavenstvom, a že ich nikomu nedajú na vedomosť, pokiaľ nie sú na to povinní podľa príslušných predpisov.

Predstavenstvo spravuje podnik so starostlivosťou riadneho hospodára, jeho členovia osobne zodpovedajú za splnenie svojich povinností. O tom, či od člena predstavenstva má byť vymáhaná náhrada škody, spôsobenej nesplnením týchto povinností, rozhoduje Ministerstvo dopravy.

Členom predstavenstva, po prípade ich náhradníkom, prislúcha náhrada hotových výdavkov, spojených s výkonom funkcie, a to podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií. Ministerstvo dopravy môže im po dohode s Ministerstvom financií okrem toho priznať odmenu za osobitné práce alebo za dosiahnutie zvlášť priaznivých hospodárskych výsledkov podniku.

O ochrane služobného (pracovného) pomeru členov predstavenstva a ich náhradníkov z radov zamestnancov podniku platí primerane ustanovenie § 13 dekrétu prezidenta republiky č. 104/1945 Sb., v znení čl. I zákona č. 42/1948 Sb.

Predstavenstvo je spôsobilé usnášať sa, ak sú prítomní predseda alebo jeho zástupca (§ 27, veta prvá) a aspoň 3 ďalší členovia alebo ich náhradníci. Návrh sa považuje za prijatý, ak sa preň vyslovila nadpolovičná väčšina prítomných členov alebo pri rovnosti hlasov predseda, ktorý hlasuje posledný.

Ak je predseda toho názoru, že usnesenie predstavenstva je na ujmu záujmov podniku alebo záujmov štátu, zastaví jeho výkon a podá o tom ihneď zprávu predstavenstvu a Ministerstvu dopravy, ktoré o veci rozhodne.

Minister dopravy môže vyslať na schôdzky predstavenstva zástupcu z činných úradníkov štátnej dopravnej správy; tomuto zástupcovi však neprislúcha hlasovacie právo. Na schôdzkach predstavenstva sa môže zúčastniť tiež zástupca Najvyššieho účtovného kontrolného úradu taktiež bez hlasovacieho práva.

Podrobnosti o tom, kedy a ako sa predstavenstvo svoláva, ako rokuje, ako sa usnáša, určí spravovací poriadok, o ktorom sa samo usnesie.

Riaditeľa podniku ustanovuje a odvoláva vláda po vypočutí príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie. Prejav, ktorým sa riaditeľ vzdáva svojej funkcie, berie na známosť minister dopravy, čím funkcia riaditeľa zaniká.

Riaditeľom môže byť len československý občan, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti a je štátne spoľahlivý a občiansky bezúhonný.

Riaditeľ nesmie vykonávať zamestnanie, funkciu alebo inú činnosť, ktorá je v rozpore so záujmami podniku, ani nesmie prevodzovať akýkoľvek zárobkový podnik, ani sa na ňom zúčastniť.

Riaditeľ složí sľub do rúk ministra dopravy, že bude svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu a podniku, že bude zachovávať mlčanlivosť o veciach, prejednaných predstavenstvom, i o iných veciach obchodného tajomstva, a že ich nikomu nedá na vedomosť, pokiaľ nie je na to povinný podľa príslušných predpisov.

Riaditeľ je, vykonávajúc svoju funkciu, povinný konať so starostlivosťou riadneho hospodára a osobne zodpovedá za splnenie svojich povinností. O tom, či sa má od riaditeľa vymáhať náhrada škody, ním spôsobenej, rozhoduje na návrh predstavenstva Ministerstvo dopravy.

Svojej funkcie sa riaditeľ ujíma dňom složenia sľubu, čím sa stáva, pokiaľ ním už nebol, zamestnancom podniku; jeho pracovný pomer zaniká dňom, keď bol odvolaný alebo dňom, keď bolo vzaté na známosť, že sa vzdáva funkcie. Ak nedošlo k zániku pracovného pomeru za okolností, pre ktoré by bolo možno inak pracovný pomer zrušiť predčasne, prislúchajú riaditeľovi požitky najmenej na čas, za ktorý by náležaly, keby bol pracovný pomer rozviazaný výpoveďou.

Na ustanovenie a odvolanie riaditeľa nevzťahujú sa predpisy o spolurozhodovaní závodného zastupiteľstva zamestnancov pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov, po prípade o spolupôsobení tohto zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta a o predchádzajúcom súhlase okresného úradu ochrany práce pri dojednaní a rozviazaní pracovného pomeru.

Riaditeľovi prislúcha služobný titul „hlavný riaditeľ“.

Riaditeľ zastupuje podnik a značí jeho firmu, vedie veci jeho bežnej prevádzky, robí opatrenia a rozhodnutia v jeho prevádzke, ktoré nie sú vyhradené predstavenstvu (§ 23), a vykonáva usnesenia predstavenstva. Ak niet predstavenstva alebo ak nie je schopné usnášať sa, alebo ak je nebezpečenstvo v meškaní, prislúcha riaditeľovi, aby urobil potrebné neodkladné opatrenia; je povinný o nich podať zprávu predstavenstvu na najbližšej jeho schôdzke.

Riaditeľa zastupuje v jeho funkcii predsedu predstavenstva [§ 19, písm. b)] člen predstavenstva, ktorého ustanoví predstavenstvo. V jeho ostatnej právomoci (§ 26) zastupujú ho vedúci úradníci riaditeľstva podniku (§ 28), ktorých určí predstavenstvo. Predstavenstvo zároveň vymedzí rozsah zastupovania a môže ich poveriť tiež stálym zastupovaním riaditeľa v určitých veciach jeho právomoci.

Výkonnými orgánmi správy podniku sú riaditeľstvo podniku v jeho sídle (§ 1, ods. 2) a jemu podriadené prevádzkové a obchodné jednotky.

Pôsobnosť a vnútorné rozčlenenie riaditeľstva podniku upravujú vnútorné predpisy podniku, na ktorých sa usnáša jeho predstavenstvo [§ 23, písm. c), č. 10].

Zamestnanci podniku sú zamestnancami v súkromnoprávnom pomere; ich pracovné a mzdové pomery sa spravujú pracovnými a mzdovými poriadkami, ktoré vyžadujú schválenie Ministerstva sociálnej starostlivosti.

Predstavenstvo podniku určí, kedy majú zamestnanci podniku v službe nosiť rovnošatu alebo služobný odznak, a určí zároveň ich zovňajšiu úpravu a spôsob ich užívania.

Ak dokázal zamestnanec podniku mimoriadny pracovný výkon a tým nielen prispel na zvýšenie celkového výkonu podniku, ale svojím príkladom tiež pôsobil na pracovnú úroveň svojho okolia alebo celku, môže mu byť udelená v medziach príslušných predpisov primeraná odmena.

Za návrhy, ktorými sa dosiahlo zdokonalenie alebo zhospodárnenie prevádzky, pracovného postupu, zvýšenie dopravy alebo zmenšenie prevádzkových nákladov, možno udeliť v medziach príslušných predpisov odmenu zamestnancovi, ktorý je pôvodcom návrhu. Návrh musí byť odborne preskúmaný, i keď pôvodca nepripojil počtovný rozbor. Výsledok skúmania sa oznámi pôvodcovi a závodnému zastupiteľstvu zamestnancov. Pri určení výšky odmeny sa berie do úvahy miera hospodárskeho prospechu z prijatého návrhu.

Odborný dozor nad podnikom (§ 22, ods. 1 dopravného podnikového zákona) vykonáva Ministerstvo dopravy, ktorému prislúcha:

Pôsobnosť podľa odseku 1, č. 2, písm. b) až d), č. 3, písm. a) až d), č. 4 a č. 5, písm. b) vykonáva Ministerstvo dopravy po dohode s Ministerstvom financií, pôsobnosť podľa odseku 1, č. 3, písm. e) po dohode s Ministerstvom vnútra. Ministerstvo financií môže spolupôsobiť tiež pri výkone dozoru podľa odseku 1, č. 6.

Podnik podlieha kontrole Najvyššieho účtovného kontrolného úradu.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1949; vykoná ho minister dopravy po dohode s ministrom financií a ostatnými zúčastnenými členmi vlády.