Duchovní sú zamestnancami cirkvi.

Osobné požitky duchovných poskytuje štát, pokiaľ s jeho súhlasom pôsobia v duchovnej správe, cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných.

Duchovným pôsobiacim v duchovnej správe je svetský alebo rehoľný duchovný, ktorý so súhlasom štátu vykonáva buď samostatne alebo pomocne duchovnú správu v určitom farnom obvode, na mieste zriadenom so štátnym súhlasom.

Duchovnou správou sa rozumie duchovná starostlivosť o katolíkov určitého farného obvodu, ako aj výkon cirkevných úkonov z nej plynúcich.

Pomocní duchovní môžu byť ustanovení, ak to vyžadujú potreby duchovnej starostlivosti (rozsiahlosť farného obvodu, početnosť farníkov, pastoracia vo verejných ústavoch, napr. v nemocniciach a pod.).

Duchovnými pôsobiacimi v cirkevnej administratíve sú duchovní zamestnaní so súhlasom štátu v konzistóriách a členovia kapitúl na miestach zriadených so štátnym súhlasom.

Duchovnými pôsobiacimi v ústavoch pre výchovu duchovných sú duchovní pôsobiaci so súhlasom štátu ako učitelia bohosloveckých učilíšť a ako činovníci v kňazských seminároch na miestach zriadených so štátnym súhlasom.

Za miesta zriadené so štátnym súhlasom sa považujú tie miesta, ktoré Štátny úrad pre cirkevné veci po vypočutí príslušného cirkevného orgánu za také vyhlási.

Zriadenie nových miest vyžaduje súhlas Štátneho úradu pre cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií.

Duchovným, ktorí sú činní inak než je uvedené v § 1, ods. 2, môže Štátny úrad pre cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií po vypočutí príslušného cirkevného orgánu priznať osobné požitky, ak požiadajú o to písomne.

Na miesta zriadené so štátnym súhlasom môžu byť ustanovení a osobné požitky podľa tohto nariadenia môžu dostávať len duchovní, ktorí sú československí štátni občania, štátne spoľahliví, bezúhonní a vyhovujú aj inak všeobecným podmienkam pre prijatie do štátnej služby.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa povoľuje Štátny úrad pre cirkevné veci výnimku, pokiaľ ide o československé štátne občianstvo, a to na žiadosť duchovného alebo príslušného cirkevného orgánu alebo z moci úradnej.

Osobné požitky duchovných uvedených v § 1, ods. 2 tvoria základný plat, hodnostný prídavok a odmena za vyšší výkon. Vyplácajú sa rovnako ako služobné príjmy štátnych zamestnancov.

Hodnostný prídavok môže sa priznať duchovným, ktorí zastávajú úrad spojený s osobitnou zodpovednosťou. Mimoriadne pracovné zaťaženie duchovného, jeho verejná činnosť, ako aj jeho podiel na budovateľskom úsilí pracujúceho ľudu môžu sa zhodnotiť odmenou za vyšší výkon.

Základný plat je 36.000.- Kčs ročne a zvyšuje sa po každých troch rokoch započítateľnej služobnej doby o 3.600,-Kčs ročne, najviac však celkom dvanásť ráz.

Započitateľnou služobnou dobou sa rozumie čas strávený v akejkoľvek cirkevnej funkcii, vo verejnej alebo vojenskej službe a v súkromnej službe, a to v rovnakom rozsahu ako u štátnych zamestnancov.

Základný plat sa snižuje o iný stály príjem, ktorý duchovný požíva z verejných prostriedkov. Toto ustanovenie nevzťahuje sa na odmeny za výkon duchovnej starostlivosti vo verejných ústavoch, na odmeny za vyučovanie náboženstva na školách, na platy členov vlády, Sboru povereníkov, Národného shromaždenia, Slovenskej národnej rady a na odmeny členov národných výborov.

Duchovným náležia dávky na osvojené deti a na chovancov obdobne podľa predpisov platných pre štátnych zamestnancov.

Pre priznanie hodnostného prídavku zaraďujú sa duchovní podľa miery zodpovednosti a podľa významu zastávaného úradu do týchto stupníc:

Hodnostný prídavok je ročne:

Duchovným zaradeným do I. a II. stupnice priznáva hodnostný prídavok krajský národný výbor, duchovným zaradeným do III. a IV. stupnice Štátny úrad pre cirkevné veci.

Odmena za vyšší výkon je najviac 2.000,-Kčs mesačne. Úhrn odmien nesmie presahovať 15% celkového nákladu na základné platy a hodnostné prídavky.

O priznaní odmeny a jej výške rozhoduje po vypočutí príslušného cirkevného orgánu u duchovných III. a IV. stupnice Štátny úrad pre cirkevné veci, u ostatných duchovných krajský národný výbor.

Duchovným náleží náhrada cestovných, sťahovacích a iných výdavkov za nevyhnutne potrebné služobné cesty obdobne podľa predpisov platných pre štátnych zamestnancov.

Cesty treba vopred hlásiť okresnému národnému výboru trvalého úradného pôsobišťa, vynímajúc cesty, ktoré nestrpia odklad.

Cestovné účty sa predkladajú mesačne okresnému národnému výboru, aby ich upravil a predložil krajskému národnému výboru na rozhodnutie o náhrade.

Duchovní v duchovnej správe sú povinní bezplatne vyučovať náboženstvo na školách prvého a druhého stupňa, ak nie je vo farnom obvode o vyučovanie náboženstva postarané osobitným učiteľom náboženstva.

Bezplatná vyučovacia povinnosť je u pomocných duchovných 10 hod. týždenne, u samostatných duchovných správcov 8 hod. týždenne; duchovní s dozornou funkciou túto povinnosť nemajú.

Do rozsahu bezplatnej vyučovacej povinnosti sa započítava cesta do školy a zpäť, ak je vzdialenosť školy od bydliska aspoň 1.5 km, a to tak že sa 4 km cesty počítajú za jednu vyučovaciu hodinu.

Ak nedosahuje v niektorom farnom obvode celkový počet všetkých vyučovacích hodín rozsah určený v odseku 2, považuje sa bezplatná vyučovacia povinnosť duchovného za splnenú.

Ak prevyšuje vyučovanie rozsah bezplatnej vyučovacej povinnosti, honorujú sa nadpočetné vyučovacie hodiny, cesty v to nepočítajúc, podľa príslušných predpisov a za cesty tam a zpäť prislúcha duchovnému náhrada podľa § 13, ods. 1.

Ak duchovný v niektorom týždni bez vlastného zavinenia nemohol splniť bezplatnú vyučovaciu povinnosť, nemá to za následok skrátenie honorára za nadpočetné vyučovacie hodiny v iných týždňoch.

Duchovní a ich rodinní príslušníci majú nárok na penzijné zabezpečenie obdobne podľa predpisov platných pre štátnych zamestnancov.

Penzijnú základňu tvorí 75% posledne dosiahnutého základného platu a hodnostného prídavku.

Akúkoľvek duchovnú činnosť môžu vykonávať svetskí i rehoľní duchovní len so štátnym súhlasom.

Štátny súhlas si duchovný vyžiada od krajského národného výboru svojho trvalého bydliska, popríp. jeho prostredníctvom od Štátneho úradu pre cirkevné veci (duchovní III. stupnice) alebo od vlády (duchovní IV. stupnice).

Každé ustanovenie duchovného na miesto zriadené so štátnym súhlasom vyžaduje predchádzajúci súhlas štátu.

Tento súhlas si vyžiada písomne príslušný cirkevný orgán u pomocných duchovných a u duchovných I. a II. stupnice od krajského národného výboru, u duchovných III. stupnice od Štátneho úradu pre cirkevné veci. Vymenovanie duchovných IV. stupnice vyžaduje predchádzajúci súhlas vlády.

Ustanovenie duchovného bez predchádzajúceho štátneho súhlasu má za následok, že duchovný nedostane osobné požitky a miesto sa považuje za uprázdnené.

Ak stratí duchovný spôsobilosť pre ustanovenie vo smysle § 7, ods. 1, prejedná príslušný orgán podľa § 17, ods. 2 prípad s príslušným cirkevným orgánom; ak nebude do 14 dní dojednaná náprava, požiada, aby príslušný cirkevný orgán duchovného odstránil a rozhodne súčasne, či nemá byť duchovnému zastavená výplata osobných požitkov. Ak nevyhovie cirkevný orgán žiadosti o odstránenie duchovného do 14 dní, považuje sa miesto za uprázdnené.

Uprázdnené miesta treba obsadiť najneskoršie do 30 dní; po uplynutí tejto lehoty môže urobiť štát potrebné opatrenia na zaistenie riadneho chodu duchovnej správy, cirkevnej administratívy alebo výchovy duchovných. V odôvodnených prípadoch môže Štátny úrad pre cirkevné veci výnimočne povoliť predĺženie lehoty.

Predpokladom výkonu duchovnej činnosti je složenie sľubu vernosti Československej republike.

Sľub znie:„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike a jej ľudovodemokratickému zriadeniu a že nepodniknem nič, čo by bolo proti jej záujmom, bezpečnosti a celistvosti. Budem ako občan ľudovodemokratického štátu plniť svedomite svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z môjho postavenia, a vynasnažím sa podľa svojich síl podporovať budovateľské úsilie smerujúce k blahu ľudu.“

Tento sľub skladajú pomocní duchovní a duchovní I. stupnice do rúk predsedu okresného národného výboru, duchovní II. stupnice do rúk predsedu krajského národného výboru, duchovní III. stupnice do rúk ministra, povereného vedením Štátneho úradu pre cirkevné veci a duchovní IV. stupnice do rúk predsedu vlády.

O každom duchovnom vedie krajský národný výbor evidenčný list, do ktorého sa zapisujú osobné dáta rozhodné pre služobný pomer, pre priznanie a výmeru osobných požitkov a pre nárok na sociálne dávky.

Duchovný ohlási tieto dáta ihneď, len čo bol po prvé ustanovený, a oznamuje všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho služobného pomeru.

Osobné požitky podľa tohto nariadenia nahradzujú všetky doterajšie stále požitky, ktoré duchovným plynú z ich povolania alebo v súvislosti s ním, z výnosu obročí, z patronátnych a všelijakých iných záväzkov alebo zo štátnych prostriedkov, popríp. z verejných fondov podľa doterajších právnych predpisov, ako i všetky individuálne osobné prídavky, podpory, výpomoci alebo odmeny.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na platy a odmeny uvedené v § 9, ods. 3, vete druhej.

Štát uhradzuje cirkvi riadne vecné náklady a náklady na obstarávanie prác osobami, ktoré nie sú duchovnými.

Na mimoriadne vecné náklady poskytne štát v odôvodnených prípadoch osobitnú pomoc.

Vecnými nákladmi sú náklady bohoslužobné a náklady správne.

Bohoslužobnými nákladmi rozumejú sa náklady na cirkevné budovy, bohoslužobné zariadenia a bohoslužobné úkony.

Správnymi nákladmi sú náklady spojené s prevádzkou cirkevných úradov.

Riadnymi nákladmi sú náklady každoročne pravidelne sa opakujúce. Patria k nim náklady na bežné udržovacie opravy budov a vnútorného zariadenia.

Mimoriadnymi nákladmi sa rozumejú investície stavebné i nestavebné, nákladné obnovy vnútorného zariadenia a pod.

Výška riadnych vecných nákladov sa skúma v rámci diecézy na základe čiastkových rozpočtov a záverečných účtov jednotlivých cirkevných složiek v obvode diecézy.

Rozpočty sa musia sostaviť podľa zásad štátneho rozpočtu, pričom treba dbať na naprostú úspornosť. Bližšie pokyny pre sostavovanie rozpočtov i záverečných účtov vydá Štátny úrad pre cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií.

Z čiastkových rozpočtov jednotlivých složiek svojho obvodu sostavia konzistóriá celkový diecézny rozpočet na budúci rok, ktorý predložia do konca mesiaca marca bežného roku Štátnemu úradu pre cirkevné veci na schválenie spolu s obdobne vypracovaným záverečným účtom za minulý rok.

Pre rok 1950 treba predložiť rozpočet do 15. novembra 1949.

Na základe predložených rozpočtov a záverečných účtov vymeria Štátny úrad pre cirkevné veci sumu potrebnú na úhradu skutočnej potreby jednotlivých diecéz.

Skutočnou potrebou je rozdiel medzi celkovým celoročným výdavkom a príjmom.

Do príjmov sa započítava výnos celého nehnuteľného i hnuteľného cirkevného majetku bez rozdielu, či dosiaľ slúžil na úhradu nákladov osobných alebo vecných, ďalej výnos všetkých majetkových práv, ako aj sbierky, dary, dedičstvo, odkazy a všetky ostatné príjmy s výnimkou štólových poplatkov.

Aby sa získal podklad na zistenie príjmov podľa predchádzajúceho odseku, vykonajú konzistóriá súpis celého majetku a majetkových práv všetkých cirkevných složiek v obvode diecézy, včítane jednotlivých komunít, ústavov, základín, kostolov, obročí a fondov.

Súpisy majetku predložia konzistóriá do 31. januára 1950 Štátnemu úradu pre cirkevné veci, ktorému budú pravidelne ročne hlásiť zmeny vo stave majetku ku dňu 31. decembra každého roku.

Štát dozerá na cirkevný majetok tým, že skúma cirkevné hospodárenie a vyhradzuje si predchádzajúce schvaľovanie všetkých dôležitých majetkovo právnych úkonov, týkajúcich sa tohto majetku. Výkon pôsobnosti jednotlivých orgánov upraví Štátny úrad pre cirkevné veci.

O osobitnú pomoc na mimoriadne vecné náklady žiadajú jednotlivé cirkevné složky Štátny úrad pre cirkevné veci prostredníctvom konzistória.

Žiadosti treba doložiť takými dokladmi, z ktorých by bolo zrejmé, že potreba je nevyhnutná, že sa uspokojuje hospodárne a že sa na ňu v jednotnom hospodárskom pláne pamätá.

Na štát prechádza patronát nad rímskokatolíckymi kostolmi, obročiami a inými cirkevnými ústavmi, vykonávaný dosiaľ verejnými fondami a základinami, obcami, okresmi, krajmi a ostatnými verejnoprávnymi korporáciami, ďalej patronát viaznuci na majetku, na ktorý sa vzťahujú zákony zo dňa 18. apríla 1919, č. 215 Sb., o zabraní veľkého majetku pozemkového, zo dňa 11. júla 1947, č. 142 Sb., o revízii prvej pozemkovej reformy, zo dňa 21. marca 1948, č. 46 Sb., o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva na poľnohospodársku a lesnú pôdu), dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júna 1945, č. 12 Sb., o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945, č. 104 Sb. n. SNR., o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku a dekrét prezidenta republiky zo dňa 25. októbra 1945, č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, ako aj iný verejný a súkromný patronát.

Štát vykonáva patronát tak, že prezentuje príslušnému ordinárovi vhodných uchádzačov na uprázdnené obročia.

Konkurzy na uprázdnené obročia vypisuje príslušné konzistórium vždy v najbližšom čísle Vestníka katolíckeho duchovenstva. Konzistórium predloží štátu žiadosti všetkých uchádzačov a v predkladacej zpráve označí uchádzačov, ktorých nepokladá za spôsobilých na prezentáciu. Zamietavé stanovisko treba riadne odôvodniť dôvodmi, ktoré nie sú v rozpore s právnym poriadkom Československej republiky. Z uchádzačov, ktorí neboli dôvodne zamietnutí, prezentuje štát toho, ktorého uzná za najspôsobilejšieho. Príslušný ordinár je povinný udeliť prezentovanému cirkevný úrad do 14 dní odo dňa prezentovania. Ak neurobí tak v určenej lehote, platí, že prezentovanému bol úrad udelený.

Všetky záväzky prispievať na účely cirkvi, jej složiek, komunít, ústavov, základín, kostolov, obročí a fondov, opierajúce sa o patronát alebo iné právne dôvody alebo dlhoročné zvyklosti, zanikajú.

Ústavmi pre výchovu duchovných sú bohoslovecké učilištia a kňazské semináre.

Štát uhradzuje ich osobné a vecné náklady.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1949; vykoná ho minister poverený vedením Štátneho úradu pre cirkevné veci po dohode s ministrom financií.