Kde predpisy o súdnej príslušnosti hovoria o rozluke manželstva, treba tým rozumieť rozvod manželstva podľa zákona o rodinnom práve.

Pre príslušnosť na vyslovenie neplatnosti manželstva v nesporovom konaní sa užijú primerane predpisy o súdnej príslušnosti pre spory o neplatnosť manželstva; ak sa vyslovuje však neplatnosť manželstva z úradnej povinnosti a manželia nemali spoločné bydlisko v Československej republike, je príslušný všeobecný súd ktoréhokoľvek manžela.

Výlučná príslušnosť podľa odsekov 1 a 2 nebráni tomu, aby rozhodnutie cudzieho súdu alebo úradu o rozvode, o neplatnosti manželstva alebo o určení, či medzi stranami je alebo nie je manželstvo (ďalej len manželské veci), bolo uznané, ak nebol v čase rozhodnutia niektorý z manželov československým občanom alebo ak nemal na území Československej republiky svoje bydlisko (obvyklý pobyt).

Spory o zistenie alebo o zaprenie otcovstva náležia, ak nie je v Československej republike všeobecný súd žalovaného, podporne pred všeobecný súd žalobcu. Ak nie je v Československej republike taký súd, je príslušný podporne súd v Prahe alebo Bratislave.

Na výrok o osvojení a o jeho zrušení je príslušný všeobecný súd osvojenca, a ak nie je taký súd v Československej republike, všeobecný súd osvojiteľa.

V manželských sporoch platia všeobecné predpisy o konaní s týmito odchýlkami:

V manželských sporoch nemožno uplatňovať iné nároky než nároky na úhradu osobných potrieb manželov.

Účastníkmi konania o neplatnosť manželstva sú manželia, a ak ide o neplatnosť, ktorá sa vysloví z úradnej povinnosti, aj prokurátor.

Ustanovenie § 11, ods. 1, písm. h) platí v tomto konaní obdobne.

Až do vynesenia rozsudku súdu druhej stolice môže žalobca vziať žalobu zpät aj bez svolenia žalovaného. To platí obdobne o žiadosti, aby bolo manželstvo vyhlásené za neplatné.

Obnova konania, ktoré skončilo rozhodnutím vyslovujúcim rozvod alebo neplatnosť manželstva, je prípustná len v otázke viny alebo dobromyseľnosti. Obnova konania o žalobe, že manželstvo medzi stranami je alebo nie je, je prípustná len vtedy, ak bolo súdom vyslovené, že manželstvo medzi stranami je.

Ak je podľa ustanovení odseku 1 vylúčená obnova konania, nie je prípustná ani sťažnosť generálneho prokurátora pre zachovanie zákona.

Ak nejde o dieťa, ktorého sa týka domnienka § 42 zákona o rodinnom práve, je súd povinný vypočuť matku dieťaťa o tom, koho označuje za otca.

Ak nebolo už otcovstvo uznané pred orgánom povereným viesť matriky, vypočuje súd toho, kto je za otca označený, o tom, či otcovstvo uznáva a či chce dobrovoľne plniť rodičovské povinnosti.

Uznanie otcovstva pred súdom sa zaznamená do súdnej zápisnice.

Ak nie je otcovstvo uznané, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorému udelí splnomocnenie na vedenie rozopre.

Ak je začaté konanie o zistenie otcovstva len na žalobu dieťaťa alebo matky, bráni prejednaniu žaloby druhého z nich prekážka začatého sporu. Ten z nich, kto žalobu nepodal, môže však v každom období konania pristúpiť k žalobcovi ako vedľajší intervenient.

Ak zomrie žalobca za sporu o zistenie otcovstva, konanie sa preruší. Vo spore môže pokračovať druhý na žalobu oprávnený. Po smrti dieťaťa môžu do šesť mesiacov odo dňa úmrtia žalovať na určenie otcovstva aj jeho potomci, ak preukážu právny záujem na tomto určení; za tých istých podmienok a v tej istej lehote môžu potomci dieťaťa navrhnúť, aby sa v prerušenom spore pokračovalo.

Konanie sa tiež preruší, ak zomrie za sporu žalovaný. V spore možno potom pokračovať proti opatrovníkovi, ktorého procesný súd žalovanému ustanoví.

Ak bude právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky (§ 42, ods. 2 zákona o rodinnom práve), začína šesťmesačná lehota na zaprenie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel, že otcovstvo neskoršieho manžela bolo s úspechom zaprené.

Ak zomrie za sporu o zaprenie otcovstva jeden zo žalovaných, pokračuje sa v konaní proti druhému žalovanému; ak zomrie aj druhý žalovaný, konanie sa zastaví a trovy sporu sa zrušia.

V sporoch o zistenie a zaprenie otcovstva platia ustanovenia § 11, ods. 1, písm. a) až g) primerane. V sporoch o zistenie otcovstva možno uplatniť aj nárok na plnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.

Ak uzná v spore o zistenie otcovstva žalovaný svoje otcovstvo, vypočuje súd matku, ak nežaluje sama, či s uznaním súhlasí; ak súhlasí, súd konanie zastaví a na návrh rozhodne o náhrade trov.

Ak nariadi súd dôkaz krvnou skúškou alebo dedične biologickou, sú povinní ako dieťa, o ktorého pôvod ide, tak jeho matka a muž, ktorého otcovstvo sa zisťuje alebo ktorý otcovstvo zapiera, alebo aj osoby iné podrobiť sa skúške. Ak sa zdráha niektorá z týchto osôb podrobiť sa skúške, rozhodne o odôvodnenosti zdráhania súd. Proti usneseniu súdu prvej stolice, ktorým sa zdráhanie vyhlási za neodôvodnené, môže podať rekurz ten, kto má byť vyšetrený. Proti usneseniu toho istého súdu, ktorým sa uzná zdráhanie za odôvodnené, môže podať rekurz každá strana. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uznané zdráhanie za neodôvodnené, môže súd, ak treba, osobu, o ktorú ide, dať ku znalcovi predviesť a použiť aj iné donucovacie prostriedky prípustné podľa predpisov o exekučnom konaní. Ak nebude možné ani potom dôkaz vykonať, posúdi túto okolnosť súd.