280/1949 Zb. v znení účinnom od 1. 9. 1956 do 31. 12. 1958

Zákon

zo dňa 19. decembra 1949

o územnom plánovaní a výstavbe obcí.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

Časť I.

Územné plánovanie obcí. (§ 1-5)

§ 1

Základné ustanovenie.

Územné plánovanie obcí je súčasťou jednotného hospodárskeho plánu a musí teda vyhovovať verejným potrebám a záujmom.

§ 2

Územné plány obcí.

(1)

Miestne národné výbory zhotovujú územné plány smerné a podrobné a sú pre ne smerodajné pritom pokyny, ktoré im udeľujú krajské národné výbory, a to najmä tiež s hľadiska plánovitého usporiadania väčších území. Miestne národné výbory sú povinné tieto plány zhotoviť, poprípade zmeniť alebo doplniť v lehote, ktorú určia krajské národné výbory.

(2)

Ak miestny národný výbor nezhotoví, poprípade nezmení alebo nedoplní územný plán v lehote určenej krajským národným výborom alebo ak nevyhovie právoplatne udeleným záväzným pokynom, môže vykonanie príslušných prác zariadiť krajský národný výbor.

(3)

Vláda určí nariadením zásady pre územné plánovanie, ako aj obsah a spôsob vypracovania územných plánov.

§ 3

Smerný územný plán.

(1)

Smerný územný plán (ďalej len „smerný plán“) ustanovuje zásadné smernice pre usporiadanie celého územia jednej alebo viac obcí a celkove rozvrhuje potrebné plochy na jednotlivé účely, pričom dbá na to, aby boly pokiaľ možno zistené, rozvinuté a využité všetky hospodárske možnosti plánovaného územia.

(2)

Pre dve alebo viac obcí sa zhotoví spoločný smerný plán, najmä ak je to potrebné v záujme potrebného organického utvárania väčších celkov alebo ak presahuje stavebný a hospodársky vývoj hranice jednotlivej obce alebo ak nemôžu miestne národné výbory dotknutých obcí dosiahnuť vhodné riešenie samostatnými plánmi.

§ 4

Podrobný územný plán.

(1)

Podrobný územný plán (ďalej len „podrobný plán“) vymedzuje podrobnejšie plochy určené celkove smerným plánom na jednotlivé účely, najmä potom zásadne určuje miestne dopravné spoje, bližšie určuje druh zastavania, ustanovuje zásady pre asanáciu alebo prestavbu jadra obce alebo pre asanáciu širších území a zpravidla tiež určuje stavebné obvody.

(2)

Pre zhotovenie podrobného plánu spoločného pre dve alebo viac obcí platí obdobne ustanovenie § 3, ods. 2.

§ 5

Stavebný obvod.

(1)

Pre každú obec, v ktorej sa majú uskutočniť pozemné stavby a verejné zariadenia s nimi súvisiace, sa určí jeden alebo viac stavebných obvodov, a to tak, aby bol zaistený účelný, hospodárny a ucelený stavebný vývoj obce (poprípade aj asanácia alebo prestavba jadra obce).

(2)

Ak nie je stavebný obvod určený podrobným plánom, môže ho určiť krajský národný výbor po vypočutí miestneho a okresného národného výboru. Obdobne môže byť stavebný obvod zmenený, a to i keď bol určený podrobným plánom.

(3)

Pozemné stavby a verejné zariadenia možno uskutočňovať len v stavebnom obvode. Toto obmedzenie neplatí pre stavby na účely obrany štátu alebo na potreby vojenskej správy, ako i pre niektoré iné druhy stavieb, ktoré určí vláda nariadením.

Časť II.

Vykonávanie výstavby obcí. (§ 6-14)

Diel I.

Všeobecné ustanovenia. (§ 6-8)

§ 6

Zastavovací plán.

(1)

Zastavovací plán určuje presne druh, spôsob a rozsah využitia pozemkov, najmä so stránky stavebnej (určením uličnej a stavebnej čiary a výškovej úrovne a pod.). Vyhotovuje sa na podklade potvrdeného podrobného plánu a len pre územie stavebného obvodu; pritom sa však musí dbať na to, aby vhodne naväzoval na úpravu susedných plôch a aby bral do úvahy používanie schválených typov pri výstavbe.

(2)

Vláda určí nariadením zásady pre výstavbu obce, ako aj obsah a spôsob vypracovania zastavovacieho plánu.

§ 7

Povinnosti miestneho národného výboru.

(1)

Na splnenie úloh súvisiacich s výstavbou obce je miestny národný výbor povinný postarať sa najmä o to, aby

bol zhotovený zastavovací plán v lehote, ktorú určí krajský národný výbor, a

pred zastavovaním boly vybudované ulice a ďalšie najdôležitejšie verejné zariadenia a aby podľa postupu zastavovania bola príslušná časť obce vždy vybudovaná v plnom rozsahu tak, ako určuje územný alebo zastavovací plán.

(2)

Vláda môže nariadením určiť podrobnosti, najmä pokiaľ ide o rozsah, spôsob a postup vykonania jednotlivých verejných zariadení a požadovania náhrady alebo príspevkov od záujemcov.

§ 8

Ochranné pásma.

Pri dopravných zariadeniach mimo súvisle zastavaného územia obce treba určením ochranných pásiem dbať na to, aby pozemnými stavbami, pokiaľ sú prípustné v tomto území, ani inými úpravami na povrchu zeme neboly ohrozené verejné záujmy, najmä aby nebola sťažovaná doprava. V týchto ochranných pásmach možno buď zakázať alebo obmedziť určitú činnosť, alebo nariadiť odstránenie alebo úpravu stavby, iného zariadenia alebo porastu a poprípade úpravu povrchu pôdy (odkop, srovnanie pôdy a pod.).

Diel II.

Uskutočňovanie pozemných stavieb a dozor na ne. (§ 9-14)

§ 9

Prípustnosť uskutočňovania pozemných stavieb.

(1)

Pozemné stavby a akékoľvek stavebné práce na nich (ďalej len „stavby“) sa smú robiť, len ak sú súčasťou úloh ustanovených jednotným hospodárskym plánom a ak sú vo shode s územným alebo zastavovacím plánom alebo ak ide o udržovacie práce v nevyhnutnom rozsahu.

(2)

Akým požiadavkám musia vyhovovať stavby, určí vláda nariadením. Bližšiu úpravu ustanoví Ministerstvo techniky po dohode so zúčastnenými ministerstvami vyhláškou v Úradnom liste. Rovnakým spôsobom určí Ministerstvo techniky typy stavieb a ich súčiastky a môže ich vyhlásiť za smerné alebo záväzné.

(3)

Vláda určí nariadením, ako sa bude zisťovať, či stavby vyhovujú požiadavkám podľa odsekov 1 a 2 a podľa akých stavebných projektov budú uskutočnené, ďalej kedy a ktoré stavebné práce na staveništi možno robievať, a môže upraviť rozsah a spôsob projekčnej činnosti.

§ 10

Uskutočňovanie a užívanie stavby.

(1)

Okrem stavieb, ktoré uskutočňuje štát, smú stavby uskutočňovať alebo viesť na to oprávnené národné alebo komunálne podniky alebo iné stavebné podniky.

(2)

Stavebný úrad dozerá na to, aby stavby boly uskutočňované riadne, odborne a podľa stavebných projektov záväzných pre uskutočnenie stavby.

(3)

Stavby, ktoré boly uskutočnené bez predchádzajúceho zistenia, že vyhovujú požiadavkám podľa § 9, ods. 1 a 2, a ktoré sú v rozpore s týmito požiadavkami, treba odstrániť na náklad vlastníka stavby.

§ 11

Udržovanie stavieb a ich odstránenie.

(1)

Vlastník je povinný udržovať stavbu v riadnom stavebnom stave podľa stavebného projektu záväzného pre uskutočnenie stavby a užívať ju na účely, ktoré vyplývajú z tohto projektu.

(2)

Stavebný úrad dozerá na plnenie povinností podľa odseku 1 a môže urobiť potrebné opatrenia na náklad vlastníka stavby, ktorý napriek výzve tohto úradu neuviedol stavbu v určenej lehote do predpísaného stavu.

(3)

Ak je stavba v stave, ktorý je v rozpore s verejnými záujmami, najmä ak ju už nemožno hospodárne opraviť alebo ak ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie osôb, nariadi stavebný úrad, aby bola odstránená.

(4)

Na zborenie stavby, pokiaľ naň nedal stavebný úrad príkaz, je potrebné povolenie. Podrobnosti určí minister techniky nariadením.

§ 12

Povinné úpravy stavieb.

(1)

Stavebný úrad môže vlastníkovi nariadiť, aby vykonal na stavbe na svoj náklad určité nové úpravy, potrebné z dôvodov verejného záujmu (zriaďovanie úkrytov, pripojenie na vodovod alebo kanalizáciu a s tým súvisiace vnútorné zariadenie, odstránenie zdravotných alebo dopravných závad, zavedenie elektriny alebo plynu a pod.). Ak nevykonal vlastník nariadené úpravy v určenej lehote, vykoná ich miestny národný výbor na jeho náklad.

(2)

Vláda určí nariadením, aké úpravy možno nariadiť a za akých podmienok; taktiež môže ustanoviť, kedy a v akom rozsahu prispeje štát na úhradu nákladov spojených s úpravami nariadenými podľa odseku 1.

§ 13

Stavebný úrad a konanie.

(1)

Stavebným úradom prvej stolice je miestny národný výbor, ak má riadne vybudovanú stavebnú službu, inak okresný národný výbor.

(2)

Ministerstvo techniky po dohode s Ministerstvom vnútra určí po vypočutí krajského národného výboru vyhláškou v Sbierke zákonov, ktoré miestne národné výbory sú stavebným úradom podľa odseku 1.

(3)

Ak to vyžaduje verejný záujem, na ktorý treba dbať v konaní o veciach upravených v §§ 9 až 12, môže stavebný úrad vyššej stolice z úradnej moci zrušiť, zmeniť alebo doplniť rozhodnutie nižšieho stavebného úradu, dokiaľ nie je právoplatné.

(4)

Účastníkmi v konaní podľa §§ 9 až 12 sú vždy miestny národný výbor a osoby, ktorých práva by mohly byť stavbou dotknuté.

§ 14

Ustanovenia v záujme obrany štátu.

(1)

Vojenská správa môže s hľadiska obrany štátu označiť územia, v ktorých možno uskutočniť stavby len po jej predchádzajúcom súhlase. Pre uskutočnenie týchto stavieb môžu byť uplatnené osobitné požiadavky.

(2)

Vojenská správa môže i pri stavbách už zriadených, ktoré označí stavebnému úradu, uplatňovať osobitné požiadavky na stavebné alebo iné podobné opatrenie alebo si vyhradiť predchádzajúci súhlas na stavebné zmeny pri týchto stavbách. Vláda vydá nariadením predpisy o tom, v ktorých prípadoch, v akej výške a akým spôsobom prispeje štát na úhradu zvýšených nákladov.

(3)

Pokiaľ ide o stavby na účely obrany štátu, stavby vojenské a iné stavby dôležité s hľadiska obrany štátu, môže minister techniky po dohode s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho a s ministrami národnej obrany a vnútra preniesť právomoc stavebných úradov na vojenskú správu alebo iné orgány. Ďalej môže po dohode s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho a ministrami národnej obrany a vnútra pri stavbách uvedených v prvej vete upraviť odchylným spôsobom uskutočňovanie týchto stavieb, ako i dozor na ne.

Časť III.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. (§ 15-29)

§ 15

Zásady pre konanie o plánoch.

(1)

V konaní o pláne smernom, podrobnom a zastavovacom (ďalej len „plán“) treba dbať na to, aby zpravidla došlo k dohode medzi verejnými orgánmi, ktorých sa dotýka obsah plánu; len tieto orgány majú postavenie účastníkov v konaní.

(2)

Konanie o smernom a podrobnom pláne možno spojiť.

(3)

Všetkým občanom treba poskytnúť príležitosť, aby sa v primeranej lehote vyjadrili k podrobnému a zastavovaciemu plánu.

(4)

Krajský národný výbor po predchádzajúcom súhlase vojenskej správy plán buď potvrdí, poprípade s menšími úpravami, alebo ho vráti na prepracovanie. O odvolaní proti jeho výmeru rozhoduje Ministerstvo vnútra, ak ide o smerný alebo podrobný plán, alebo Ministerstvo techniky, ak ide o zastavovací plán; pokiaľ sa odvolanie týka odboru pôsobnosti niektorého iného ústredného úradu, rozhodne príslušný úrad po dohode s ním.

(5)

Vláda vydá nariadením predpisy o vstupe na nehnuteľnosti za účelom vykonávania plánovacích prác a o náhrade škody vzniknutej týmito prácami.

§ 16

Právne účinky plánu.

Potvrdený plán je zásadne záväzný pre stavebnú a akúkoľvek inú činnosť, ktorej sa dotýka svojim obsahom.

§ 17

Asanácia.

(1)

Územie, na ktorom vznikly pôsobením prírodných vplyvov alebo ľudskou činnosťou zdravotné závady alebo závady v útvare alebo povrchu pôdy (sosúvanie svahu, zbahnenie pôdy, poddolovanie a i.), treba upraviť vo shode so smerným alebo podrobným plánom (asanácia krajiny).

(2)

Zastavané územie, v ktorom veľká časť stavieb nevyhovuje s hľadiska výstavby obce (napr. z dôvodov zdravotných, stavebných alebo dopravných), treba postupne a sústavne prebudovať vo shode so zastavovacím plánom; ojedinelé nevyhovujúce stavby možno odstrániť, i keď miestny národný výbor ešte nemá zastavovací plán (asanácia obcí).

(3)

Národné výbory navrhujú zaradenie asanácie krajiny i obcí do jednotného hospodárskeho plánu. Náklad spojený s asanáciou krajiny uhradzuje štát, ktorý môže požadovať primeraný príspevok od osôb, z ktorých činnosti závady vznikly alebo ktorým z úpravy vzíde úžitok. Náklad spojený s odstránením stavieb podľa odseku 2 uhradzuje vlastník, pokiaľ mu zostane zachované vlastníctvo na pozemok alebo sa mu dostane náhradný pozemok, inak štát.

(4)

Pri stavbe už zriadenej možno vykonať menšie zmeny hraníc zastavaného pozemku s príslušenstvom voči nezastavanej časti susedného pozemku, ak je potrebná táto zmena, aby sa odstránily závažné stavebné, zdravotné alebo hospodárske závady, ktoré sa vyskytujú pri užívaní tejto stavby.

§ 18

Stavebný uzáver.

(1)

V území, ktoré je dôležité s hľadiska obrany štátu alebo je používané na rekreáciu alebo v ktorom sú osobitné pomery (napr. poddolovanie), v zastavanom území obce, pokiaľ pre tieto územia dosiaľ neplatí plán (ani upravovací plán podľa § 19), a v území, pre ktoré sa pripravuje zhotovenie alebo zmena plánu, možno vyhlásením stavebného uzáveru zakázať alebo obmedziť stavebnú a inú podobnú činnosť, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť uskutočnenie budúcej novej úpravy.

(2)

Stavebný uzáver sa nevzťahuje na stavby vojenské a iné stavby dôležité s hľadiska obrany štátu.

(3)

Bližšiu úpravu, najmä čas trvania stavebného uzáveru, príslušnosť a konanie, určí vláda nariadením.

§ 19

Upravovacie plány.

Upravovacie plány (plány polohy, regulačné plány a pod.) a náčrty, ktoré boly potvrdené podľa ustanovení doterajších predpisov, ako i úpravy podľa predpisov o stavebnej obnove, zostávajú v platnosti s doterajšími právnymi účinkami, dokiaľ nebudú zmenené alebo nahradené novými územnými plánmi alebo dokiaľ krajský národný výbor ich nezruší ako nevyhovujúce.

§ 20

Zadovažovanie potrebných nehnuteľností a práv.

(1)

Nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde k dohode. Vyvlastňovať nemožno nehnuteľnosti, ktoré slúžia na účely obrany štátu alebo potrebám vojenskej správy, a poprípade ďalšie, ktoré určí vláda nariadením.

(2)

Vyvlastnením možno dosiahnuť

prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti,

zriadenie služobnosti a iných vecných práv na nehnuteľnostiach,

trpenie opatrení, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva alebo iného práva na nehnuteľnosti, alebo

postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva než vlastníckeho.

(3)

Ak bol vyvlastnením dosiahnutý prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, zanikajú všetky práva tretích osôb na ne, pokiaľ výmer o vyvlastnení neurčuje inak.

(4)

Vyvlastniť možno v prospech štátu, sväzkov ľudovej správy, štátnych, národných a komunálnych podnikov, podnikov určených alebo zriadených na prevádzanie zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva alebo ľudových družstiev; v prospech iných osôb možno vyvlastniť, ak ide o stavbu zaradenú do jednotného hospodárskeho plánu alebo ak ide o asanačnú úpravu podľa § 17, ods. 4.

(5)

Náhrada za vyvlastnenie sa určí so zreteľom na všeobecnú cenu pôdohospodárskej pôdy, zväčšenú o hodnotu investícií.

(6)

O vyvlastnení i náhrade rozhoduje okresný národný výbor na návrh oprávnenej osoby (odsek 4). Ak nie je niektorý účastník spokojný s právoplatným rozhodnutím o náhrade, rozhodne na jeho návrh v nesporovom konaní súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Návrh treba podať do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia.

(7)

Vláda upraví nariadením vyvlastňovacie konanie, predbežné užívanie nehnuteľností, poskytovanie zábezpeky, spôsob poskytovania náhrady za vyvlastnenie, za predbežné užívanie nehnuteľností a náhrady za zaniknuté práva tretích osôb, ako i účinky, vykonanie a zrušenie vyvlastňovacieho výmeru.

(8)

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony potrebné na vyvlastnenie sú oslobodené od poplatkov, dávok za úradné úkony vo veciach správnych a dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností. Oslobodenie sa vzťahuje aj na prevody nehnuteľností dohodou, ak okresný národný výbor potvrdí, že u nadobúdateľa sú splnené podmienky pre vyvlastnenie na účely uvedené v odseku 1.

§ 21

Podstatné zmeny vo využití pozemku.

(1)

Stavebnú alebo inú činnosť, ktorou sa podstatne mení využitie pozemku, treba predom hlásiť krajskému národnému výboru a možno ju vykonať len s jeho súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre činnosť na pozemkoch, pre ktoré platí plán (pri stavebnej činnosti zastavovací plán), potvrdený podľa tohto zákona.

§ 22

Popisné mapy.

(1)

Pre každú obec sa obstarajú popisné mapy pre polohové a výškové znázornenie skutočného stavu obce, ktoré budú udržované v stálej shode so skutočným stavom.

(2)

Vláda bližšie upraví nariadením najmä obsah a spôsob vypracovania popisných máp, ako i konanie o nich.

§ 23

Prípustnosť reklamných a podobných zariadení.

Reklamné a podobné zariadenia možno umiesťovať na miestach verejne prístupných alebo viditeľných s takých miest len za podmienok, ktoré určí Ministerstvo techniky vyhláškou v Úradnom liste.

§ 24

Osobitné ustanovenia.

(1)

Pokiaľ ide o plány, vykonáva pôsobnosť miestneho národného výboru na území hlavného mesta Prahy Ústredný národný výbor a pôsobnosť krajského národného výboru príslušný minister.

(2)

Pre konanie pred miestnymi národnými výbormi platia i na Slovensku primerane predpisy o správnom konaní.

§ 25

Trestné ustanovenia.

(1)

Priestupku sa dopúšťa, kto porušuje ustanovenia tohto zákona alebo predpisov podľa neho vydaných, pokiaľ upravujú prípustnosť stavieb a stavebnej alebo podobnej činnosti alebo užívanie stavieb alebo prípustnosť reklamných a podobných zariadení alebo zaisťujú hospodárnosť a účelnosť v stavebníctve, ako i bezpečnosť a dobrý vzhľad stavieb.

(2)

Priestupku sa dopúšťa najmä,

kto ako stavebník alebo osoba odborne oprávnená uskutočňuje stavbu, pri ktorej nebolo zistené predpísaným spôsobom, že vyhovuje určeným požiadavkám, alebo ju uskutočňuje odchýlne od stavebného projektu záväzného pre jej uskutočňovanie,

kto ako stavebník sa nepostará, aby stavbu uskutočňoval podnik na to oprávnený, alebo kto vedie alebo uskutočňuje stavbu, nie súc na to oprávnený,

kto užíva alebo dá užívať stavbu buď skôr, než stavebný úrad zistil, že ju možno nezávadne užívať, alebo v rozpore s účelom, ktorý vyplýva zo stavebných projektov záväzných pre jej uskutočnenie,

kto vykonáva stavebnú alebo inú činnosť, ktorou sa podstatne mení využitie pozemku, bez potrebného súhlasu krajského národného výboru, alebo

kto užíva reklamné a podobné zariadenia alebo ich umiesťuje v rozpore s určenými podmienkami.

(3)

Priestupky uvedené v odsekoch 1 a 2 potresce - ak nepôjde o čin súdne trestný - okresný národný výbor pokutou do 100.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do 6 mesiacov. Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty sa vymeria náhradný trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia do 6 mesiacov.

(4)

Trestnosť priestupku sa premlčuje uplynutím jedného roku po dni, keď bola dokončená trestná činnosť.

§ 26

Vykonávacie predpisy.

(1)

Vláda môže nariadením bližšiu úpravu jednotlivých ustanovení sveriť vyhláške príslušného ústredného úradu, ktorá sa uverejní v Úradnom liste.

(2)

Štátny úrad plánovací po dohode s Ministerstvom techniky vydá vyhláškou v Úradnom liste predpisy o prípravných plánovacích prácach, o podmienkach, za ktorých možno upustiť od smerného plánu a vyhotovovať priamo podrobný, poprípade zastavovací plán, a o určovaní náhrady za vyvlastnenie a za predbežné užívanie nehnuteľností.

§ 27

Prechodné ustanovenia.

Vláda môže nariadením upraviť prechod z ustanovení doterajších predpisov do novej úpravy, ako i rozhodovanie o veciach, o ktorých nebolo v deň začiatku účinnosti tohto zákona ešte právoplatne rozhodnuté; môže aj určiť, kedy a za akých podmienok zanikajú povolenia na rozdelenie alebo premenu pozemku na stavenište a stavebné povolenia, vydané pred účinnosťou tohto zákona.

§ 28

Pomer k skorším predpisom.

(1)

Platnosť, poprípade používateľnosť, strácajú všetky doterajšie predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, najmä:

zákon zo dňa 10. apríla 1886, č. 40 čes. z. z., o stavebnom poriadku pre hlavné mesto Prahu, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich (pražský stavebný poriadok),

zákon zo dňa 8. januára 1889, č. 5 čes. z. z., o stavebnom poriadku pre Čechy, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich (český stavebný poriadok),

zákon zo dňa 16. júna 1894, č. 63 mor. z. z., o stavebnom poriadku pre zemské hlavné mesto Brno, hlavné mesto Olomouc, mestá Jihlavu a Znojmo a pre ich predmestské miesta, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich (brnenský stavebný poriadok),

zákon zo dňa 16. júna 1894, č. 64 mor. z. z., o stavebnom poriadku pre Moravu, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich (moravský stavebný poriadok),

zákon zo dňa 2. júna 1883, č. 26 sliez. z. z., o stavebnom poriadku pre Sliezsko, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,

stavebné štatúty na Slovensku,

§ 13, ods. 1 zákona zo dňa 11. júna 1901, č. 66 r. z., o stavbe vodných ciest a o vykonaní úpravy riek,

§ 20, ods. 3 zákona zo dňa 27. marca 1931, č. 50 Sb., o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov, výstavbu údolných priehrad a pre využitkovanie vodných síl, a to pokiaľ sa týka vyvlastnenia,

§§ 1 až 18 zákona zo dňa 26. marca 1936, č. 65 Sb., o stavebnom ruchu, v znení predpisov ho meniacich,

10.

§ 69 zákona zo dňa 20. mája 1937, č. 86 Sb., o železniciach (železničného zákona),

11.

opatrenie Stáleho výboru zo dňa 27. októbra 1938, č. 261 Sb., o odstraňovaní stavebných a komunikačných závad v obciach,

12.

vládne nariadenie zo dňa 16. júna 1939, č. 185 Sb., o účelnom zastavovaní obcí, i s vykonávacím nariadením zo dňa

21.

novembra 1940, č. 5 Sb., z roku 1941,

13.

vládne nariadenie zo dňa 25. januára 1940, č. 48 Sb., o zriadení plánovacej komisie pre hlavné mesto Prahu a okolie, s vykonávacím nariadením zo dňa 20. júna 1940, č. 217 Sb., a s vládnymi nariadeniami zo dňa 29. februára 1940, č. 98 Sb., a zo dňa 1. apríla 1942, č. 112 Sb., ktorými sa pôsobnosť plánovacej komisie pre hlavné mesto Prahu a okolie rozširuje na ďalšie obce,

14.

§§ 4 až 10 vládneho nariadenia zo dňa 18. júla 1940, č. 305 Sb., o niektorých opatreniach v odbore stavebnej polície,

15.

vládne nariadenie zo dňa 26. júna 1941, č. 288 Sb., o zadovažovaní plánov polohy (upravovacích) obcí a o jeho finančnej podpore,

16.

vládne nariadenie zo dňa 23. júla 1941, č. 299 Sb., o prípravách priestorového plánovania a zistenia a prejednávania plánovacích akcií,

17.

vládne nariadenie zo dňa 21. marca 1942, č. 109 Sb., o zmene stavebných poriadkov (1. stavebná novela),

18.

vládne nariadenie zo dňa 24. marca 1942, č. 111 Sb., o stavebno-policajnej úprave reklamných a informačných zariadení,

19.

§§ 1 až 18, § 35, ods. 1, písm. a) až c), § 36, ods. 1 a § 38 nariadenia Sboru povereníkov zo dňa 22. októbra 1945, č. 128 Sb. n. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku,

20.

§§ 3 až 20 a § 23 vládneho nariadenia zo dňa 21. decembra 1948, č. 296 Sb., o opatreniach v stavebníctve v päťročnom pláne, a

21.

zákon zo dňa 11. mája 1949, č. 146 Sb., o poplatkových a dávkových úľavách pri postupe nehnuteľností pre stavby v období päťročného plánu.

(2)

Nedotknuté zostávajú najmä ustanovenia zákona zo dňa 18. februára 1878, č. 30 r. z., o vyvlastnení na účely vybudovania a prevádzky železníc, v znení podľa § 195 zákona zo dňa 20. mája 1937, č. 86 Sb., o železniciach (železničný zákon), zákona zo dňa 22. júla 1919, č. 438 Sb., o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, zákona zo dňa 4. júla 1934, č. 177 Sb., o plynárenských podnikoch požívajúcich výhody, zákona zo dňa 29. marca 1935, č. 63 Sb., o vyvlastnení na účely obrany štátu, zákona zo dňa 11. apríla 1935, č. 82 Sb., o ochrane a obrane proti leteckým útokom, a zákona zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, ako i vykonávacích nariadení k nim vydaných.

§ 29

Účinnosť a vykonanie.

Ustanovenia §§ 1 až 5, 15 a 16, 19, 21 a 24 až 29 zákona, pokiaľ sa týkajú územného plánovania, nadobúdajú účinnosť dňom 1. júna 1950. Ustanovenia §§ 6 až 8, ako i ustanovenia §§ 15, 16, 19, 20 až 27, § 28 (s výnimkou odseku 1 č. 19) a § 29 zákona, pokiaľ sa týkajú zastavovacieho plánu, povinností národných výborov pri výstavbe obce a ochranných pásem, nadobúdajú účinnosť dňom 1. októbra 1950, ostatné ustanovenia zákona (pokiaľ už nenadobudly účinnosť skôr podľa vládneho nariadenia č. 51/1950 Sb.) dňom 1. januára 1951.

Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Dr. Ing. Šlechta v. r.