Občania Československej republiky a osoby, ktoré sa za nich podľa príslušných predpisov považujú, smú, pokiaľ podľa tohto zákona sa neustanoví inak, prekročiť hranice Československej republiky alebo sa zdržiavať v cudzine len s platným československým cestovným pasom.

Pokiaľ sa v odsekoch 2 a 3 neustanovuje inak, vydáva československé cestovné pasy Ministerstvo vnútra alebo v jeho mene orgán jemu podriadený, ktorý Ministerstvo vnútra tým poverí vyhláškou v Úradnom liste.

Osobám, uvedeným v § 1, bývajúcim v cudzine, vydávajú československé cestovné pasy v mene Ministerstva vnútra zastupiteľské úrady Československej republiky, ktoré určí Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou v Úradnom liste.

Ministerstvo zahraničných vecí vydáva po dohode s Ministerstvom vnútra

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia i o predlžovaní časovom a o rozširovaní územnej platnosti československých cestovných pasov.

Na vydanie, časové predĺženie a rozšírenie územnej platnosti československého cestovného pasu niet právneho nároku.

Orgán, príslušný podľa § 2, môže vydaný československý cestovný pas odobrať, po prípade skrátiť jeho časovú alebo zúžiť jeho územnú platnosť osobám, ktorých cesta do cudziny, po prípade ďalší pobyt v cudzine, by mohly ohroziť záujmy štátnej bezpečnosti alebo iné verejné záujmy, najmä hospodárske.

Ministerstvo vnútra určí vyhláškou v Úradnom liste, aké údaje obsahuje československý cestovný pas, čas, na aký ho možno vydať, po prípade predĺžiť jeho časovú platnosť, kde, akým spôsobom a s akými dokladmi sa podávajú žiadosti o jeho vydanie, o jeho časové predĺženie alebo o rozšírenie jeho územnej platnosti, ako aj v ktorých prípadoch a pre aké osoby možno vydať spoločný československý cestovný pas.

Cudzinec smie, pokiaľ podľa tohto zákona sa neurčí inak, prekročiť hranice Československej republiky alebo sa v nej zdržiavať len s platným cestovným pasom, ktorý mu vydal príslušný úrad jeho domovského štátu, ktorý obsahuje hlavné údaje o cudzincovej totožnosti a ktorého územná platnosť sa vzťahuje na Československú republiku (cestovné pasy cudzincov).

Ak to vyžadujú mimoriadne pomery alebo záujmy štátnej bezpečnosti, iné verejné záujmy, najmä hospodárske, alebo dôvody vzájomnosti, môže Ministerstvo vnútra vyhláškou v Úradnom liste, vydanou po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí, ustanoviť, že cestovné pasy cudzincov musia byť opatrené československými vízami (vízová povinnosť), a zároveň určiť orgány, ktoré vízum udeľujú a môžu zrušiť jeho platnosť. Tým istým spôsobom sa vízová povinnosť zrušuje a mení jej rozsah.

Na udelenie víza niet právneho nároku. Proti rozhodnutiu, ktorým sa odopiera udelenie víza alebo ktorým sa zrušuje jeho platnosť, niet odvolania.

Ministerstvo vnútra môže vyhláškou v Úradnom liste ustanoviť všeobecné výnimky alebo úľavy z pasovej povinnosti, najmä pre pohraničný styk. Tým istým spôsobom môže, najmä na vykonanie medzinárodných smlúv, určiť, ktoré preukazy nahradzujú československé cestovné pasy alebo cestovné pasy cudzincov, po prípade za akých podmienok.

Výnimky alebo úľavy z tohto zákona alebo z predpisov podľa neho vydaných pre jednotlivé prípady alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť Ministerstvo vnútra alebo orgán ním poverený.

Kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy podľa neho vydané, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, za správny priestupok pokutou do 50.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do 6 mesiacov. Ak ide o osobu, ktorá už bola právoplatne potrestaná podľa tohto zákona alebo podľa predpisov ním nahradených, možno uložiť oba tieto tresty. Ak bola uložená pokuta, treba pre prípad jej nevymožiteľnosti zároveň vymerať náhradný trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia do šesť mesiacov.

Pokus priestupku, uvedeného v odseku 1, tresce sa rovnako ako dokonaný čin.

Kto rozkazom, utvrdzovaním, návodom, radou, sľubom, poskytnutím pomoci alebo inak úmyselne spôsobí alebo obľahčí spáchanie priestupku, uvedeného v odseku 1, inou osobou (páchateľom), je trestne zodpovedný rovnako ako páchateľ, ak nejde o čin prísnejšie trestný, a to i vtedy, keď páchateľ nemôže byť pre priestupok stíhaný alebo odsúdený.