97/1949 Zb. v znení účinnom od 15. 4. 1949

97.

Vyhláška ministra vnútra

zo dňa 19. marca 1949

o úplnom znení prídelového nariadenia pre rodinné domčeky.

Podľa čl. II vládneho nariadenia zo dňa 15. februára 1949, č. 32 Sb., ktorým sa mení a doplňuje prídelové nariadenie pre rodinné domčeky, vyhlasujem v prílohe úplné znenie vládneho nariadenia zo dňa 2. septembra 1947, č. 163 Sb., o prídele konfiškovaných rodinných domčekov (prídelové nariadenie pre rodinné domčeky), ako vyplýva zo zmien, vykonaných vládnym nariadením zo dňa 20. apríla 1948, č. 89 Sb., a vládnym nariadením č. 32/1949 Sb.

Nosek v. r.

Poznámky

Vládne nariadenie č. 163/1947 Sb., v znení vládnych nariadení č. 80/1948 a č. 32/1949 Sb. platí odo dňa 23. februára 1949.

Príloha k vyhláške č. 97/1949 Sb.

Vládne nariadenie

zo dňa 2. septembra 1947, č. 163 Sb.,

o prídele konfiškovaných rodinných domčekov (prídelové nariadenie pre rodinné domčeky), v znení vládnych nariadení zo dňa 20. apríla 1948, č. 89 Sb., a zo dňa 15. februára 1949, č. 32 Sb.

Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 6, ods. 2 dekrétu prezidenta republiky zo dňa 25. októbra 1945, č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a fondoch národnej obnovy, a podľa zákona zo dňa 14. februára 1947, č. 31 Sb., o niektorých zásadách pri rozdeľovaní nepriateľského majetku, konfiškovaného podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 25. októbra 1945, č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy:

Časť I.

Hmotno-právne ustanovenia.

Diel 1. Predmet prídelu.

§ 1.

Vecný rozsah.

Toto nariadenie sa vzťahuje na

rodinné domčeky, konfiškované podľa dekrétu č. 108/1945 Sb. (ďalej „konfiškačný dekrét“), počítajúc v to i rodinné domčeky, zriadené na podklade práva stavby, alebo rodinné domčeky, ponúknuté prídelcami a od nich prevzaté (§ 22, ods. 3),

nájomné domy obytné a stavebné parcely, konfiškované podľa konfiškačného dekrétu alebo ponúknutého prídelcami a od nich prevzaté (§ 22, ods. 3), pokiaľ sa pridelia podľa § 8, ods. 3 zák. č. 31/1947 Sb. (ďalej „zákon“) ako náhradný prídel.

Pojem rodinného domčeka.

§ 2.

(1)

Rodinným domčekom podľa tohto nariadenia (ďalej „domček“) je domček, v ktorom je jeden alebo dva malé byty s príslušenstvom a výnimočne i ďalší malý byt, ak bol tento byt zriadený využitím svahovitého staveniska, a pri ktorom ročná odplata (náhrada) za užívanie bytu alebo bytov (ďalej „nájomné“) neprevyšuje

v pohraničnom území (§ 53) s výnimkou kúpeľných a klimatických miest [písm. b)] pri domčeku s jedným bytom sumu 6.000 Kčs a s dvoma bytmi sumu 8.000 Kčs,

v ostatnom území a v kúpeľných a klimatických miestach pohraničného územia, ktoré vyhlási osídľovací úrad a Fond národnej obnovy vo Vestníku osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy (ďalej „Vestník“), pri domčeku s jedným bytom sumu 8.000 Kčs a s dvoma bytmi sumu 12.000 Kčs.

(2)

Malým bytom podľa odseku 1 je byt, v ktorom podlahová plocha obytných miestností nepresahuje 80 m². Za obytné miestnosti sa pokladajú izby, spálne, obytné (svetlé) komory (kabinety), obytné (svetlé) kuchyne, potom prevodzovne a kancelárie, slúžiace zároveň za byt. Obyvateľnosť kuchýň treba posudzovať podľa ich veľkosti, úpravy a spôsobu užívania. Kuchyne s výmerou najviac 12 m² podlahovej plochy, ak majú kuchynský sporák, považujú sa za neobytné. Ak sa užíva samostatná kuchyňa ako byt, treba ju vždy pokladať za obytnú. Za neobytné miestnosti treba považovať vedľajšie miestnosti bytu, ako sú predsiene, kúpeľne, neobytné kuchyne, verandy, špajzy, záchody a pod. Za neobytné treba tiež považovať miestnosti pre pomocnice v domácnosti, ak nie je ich podlahová plocha väčšia než 12 m², a ak sú prístupné iba z kuchyne. Miestnosti, ktoré sa užívajú na výkon slobodného povolania alebo ako miestnosti úradné sa pokladajú za obytné miestnosti bytu, s ktorým sú spojené. Malá prevodzovňa, ktorá nie je časťou bytu, sa nepovažuje za obytnú miestnosť.

(3)

Domček môže obsahovať tiež malé prevodzovne. Malou prevodzovňou je miestnosť (miestnosti), ktorá je od inej prevodzovne a malého bytu stavebne oddelená, a ktorú užíva živnostník, bývajúci v tom istom domčeku v malom byte, na prevádzku svojej živnosti ako dielňu, sklep, skladište a pod. Malá prevodzovňa a malý byt toho istého živnostníka nemusia byť od seba stavebne oddelené. Ak n býva živnostník v tom istom domčeku, nesmie jeho malá prevodzovňa v domčeku mať väčšiu podlahovú plochu než 36 m².

(4)

Rozhodné podľa ustanovenia odseku 1 je pri domčeku

v pohraničnom území ročné nájomné, riadne určené podľa príslušnej vyhlášky Osídľovacieho úradu v Prahe,

v ostatnom území ročné nájomné, vypočítané spôsobom predpísaným tou istou vyhláškou pre výpočet nájomného v kúpeľných a klimatických miestach pohraničného územia (na Slovensku podľa príslušnej vyhlášky Osídľovacieho úradu v Bratislave), iba že by nájomné, zistené podľa vymeriavacieho základu činžovej dane na daňový rok 1947 bolo vyššie. Na dočasnú sľavu nájomného pri domčekoch v pohraničnom území, poskytnutú podľa príslušných vyhlášok osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy v Prahe, sa neberie zreteľ. Pre výpočet nájomného pri bytoch, ktoré sa nepoužívajú, smerodajné sú tie isté zásady.

(5)

Do ročného nájomného, uvedeného v odseku 1, sa započítava len nájomné z obidvoch alebo z jedného bytu bez rozdielu, či sa užíva časť bytu tiež na prevodzovanie živnosti, slobodného povolania alebo ako miestnosti úradné a pod., nezapočítava sa však nájomné z bytu, zriadeného využitím svahovitého staveniska, ani z ďalších jednotlivých obytných miestností, z malej prevodzovne, ktorá nie je časťou bytu, z garáže alebo zo záhrady.

(6)

Rodinným domčekom nie je domček, v ktorom žiadny byt nie je obyvateľný po celý rok.

§ 3.

(1)

Osídľovací úrad môže na návrh miestneho národného výboru naložiť podľa tohto nariadenia i s takým domom, ktorý plne nevyhovuje ustanoveniam § 2, ak nemá, nehľadiac na obytné miestnosti v podkroví a suteréne, viac než dva byty s príslušenstvom. Najmä môže sa za rodinný domček uznať i domček s malými bytmi, pri ktorom ročné nájomné z bytu alebo z bytov prevyšuje sumy, uvedené v § 2, ods. 1, a domček s bytmi, v ktorých podlahová plocha obytných miestností presahuje 80 m².

(2)

Za rodinný domček môže sa uznať i taký dom, ktorý je nedostavaný alebo pobúraný alebo poškodený, dá sa však uviesť do stavu, vyhovujúceho ustanoveniam odseku 1 alebo ustanoveniam § 2.

§ 4.

Rozsah konfiškovanej majetkovej podstaty.

(1)

Domček a jeho príslušenstvo je so stavebnou parcelou, na ktorej je vystavaný, a so záhradou, hraničiacou so stavebnou parcelou, zapísanými v tej istej vložke, malou majetkovou podstatou podľa § 6, ods. 2 konfiškačného dekrétu. Príslušenstvom domčeka sa rozumejú nielen predmety s domčekom alebo jeho časti pevne spojené (ako zariadenie osvetľovacie, kachle, domáci telefón, elektrické zvončeky, vmurované vane v kúpeľniach, ústredné kúrenie, výťah), ale i všetky hnuteľné predmety, ktoré slúžia na užívanie celého domčeka, iba že by boly vo vlastníctve osôb, ktorých majetok nepodlieha konfiškácii.

(2)

Pri domčeku, zriadenom na podklade práva stavby, je malou majetkovou podstatou konfiškované právo stavby včítane budovu.

(3)

Ku konfiškovaným majetkovým podstatám (odseky 1 a 2) náležia:

Aktíva:

vecné práva, zapísané na nehnuteľnosti,

pohľadávky, ktoré majú vzťah k nehnuteľnosti, najmä pohľadávky, ktoré vznikly z užívania domčeka alebo jeho časti.

Pasíva:

vecné bremená, zaistené na nehnuteľnosti,

peňažné záväzky, náležiace k nehnuteľnosti.

(4)

Ku konfiškovaným majetkovým podstatám (odseky 1 a 2) nenáleží zariadenie bytu, ktoré nemožno považovať zároveň za príslušenstvo domčeka (odsek 1), iba že by išlo vo výnimočných prípadoch o také zariadenie bytu, ktoré tvorí s domčekom celok, najmä slohový alebo hospodársky, takže by jeho oddelením za riadenie alebo domček stratily na cene.

Prídelová podstata

§ 5.

(1)

Osídľovací úrad, rozhodujúc o prídele, ustanoví, ktoré súčiastky majetkovej podstaty budú pridelené (prídelová podstata) uchádzačom a ktoré budú z majetkovej podstaty vylúčené a prevzaté Fondom národnej obnovy (ďalej „fond“); fond uloží národnému správcovi alebo prídelcovi, aké opatrenia má urobiť o vylúčených súčiastkach majetkovej podstaty.

(2)

Zpravidla sa pridelí domček so svojím príslušenstvom i s právami a záväzkami k nemu náležiacimi. Osídľovací úrad môže však ustanoviť výnimku, ak ide o veci, ktoré zrejme nie sú potrebné na užívanie domčeka alebo jeho časti.

(3)

Z majetkovej podstaty sa vylučujú peňažné záväzky, vzniknuté pred 10. májom 1945, ktoré podľa § 2, ods. 1 zákona prevzal na skoncovanie fond. Osídľovací úrad môže okrem toho z majetkovej podstaty vylúčiť najmä:

vecné bremená (vecné práva), viaznuce na nehnuteľnosti,

služobnosti, pri ktorých nie je dôvod na ďalšie trvanie,

pohľadávky, vzniknuté pred 10. májom 1945,

peňažné záväzky, vzniknuté po 9. máji 1945, ak presahujú prejímaciu cenu alebo ak vznikly uplatnením nárokov podľa § 2, ods. 5 konfiškačného dekrétu, a pokiaľ ich fond v prípadoch hodných osobitného zreteľa pevezme na skoncovanie ako záväzky, ktoré nevznikly vinou prídelcovou.

(4)

K prídelovej podstate náleží tiež iná majetková podstata alebo jej súčiastka, ktorá bude s ňou podľa § 1 zákona slúčená v jednu prídelovú podstatu.

§ 6.

(1)

Tomu istému uchádzačovi možno prideliť iba jeden domček alebo jeho ideálnu časť; manželom možno zásadne prideliť iba jeden domček.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre právnické osoby.

§ 7.

Slučovanie a rozdeľovanie majetkových podstát.

(1)

Osídľovací úrad a Fond národnej obnovy môžu z dôvodov hospodárskej účelnosti slučovať a rozdeľovať nehnuteľnosti a iné majetkové podstaty alebo ich súčiastky, konfiškované podľa konfiškačného dekrétu alebo obytné domčeky (stavebné parcely), ponúknuté prídelcami a od nich prevzaté (§ 22, ods. 3).

(2)

Pozemok, hraničiaci so stavebnou parcelou, na ktorej je vystavaný domček, a zapísaný v tej istej knihovnej vložke ako domček, možno, najmä ak presahuje mieru v mieste (vo veľkých mestách v susedstve) obvyklú, rozdeliť; oddelená časť pozemku môže sa slúčiť so susednou konfiškovanou nehnuteľnosťou v jednu majetkovú podstatu.

(3)

Konfiškovaný pozemok alebo pozemky, zaťažené právom stavby, možno slúčiť s konfiškovaným právom stavby v jednu majetkovú podstatu.

(4)

Pre slúčenie konfiškovaného domčeka s konfiškovaným podnikom živnostenským, v ňom prevodzovaným, v jednu majetkovú podstatu, platia ustanovenia prídelového nariadenia pre živnostenské podniky.

Diel 2. Hodnotenie prídelovej podstaty.

§ 8.

Prejímacia cena domčeka.

(1)

Prejímacou cenou domčeka je jeho základná cena, snížená alebo zvýšená podľa § 18. Základnou cenou domčeka je odhadná hodnota domčeka, vypočítaná podľa ustanovení §§ 9 až 16, s prípadnou prirážkou podľa § 17.

(2)

Odhadná hodnota domčeka bude ustanovená ku dňu, ktorý určí osídľovací úrad a vyhlási vo Vestníku (rozhodný deň).

(3)

Soznanie (opis a ocenenie domčeka), vykonané k rozhodnému dňu podľa ustanovení tohto diela uchádzačom, ktorý domček už užíva (§ 22, ods. 2), preskúma fond po vyjadrení miestneho národného výboru (§ 48, ods. 1), po prípade podľa dobrozdania znalca.

(4)

Výdavky konania a dávky a poplatky, konaním vzniknuté, idú na ťarchu prídelcu.

§ 9.

Cena domčeka.

(1)

Cena domčeka v pohraničnom území sa určí tak, že sa ročné nájomné z bytov a iných miestností celého domčeka s príslušenstvom aj s garážou - okrem nájomného zo záhrady - násobí číslom, ktoré v nižšie uvedenej tabuľke platí pre tú triedu vybavenia, do ktorej boly byty pri určení nájomného podľa určovacej tabuľky, pripojenej k tomuto nariadeniu ako príloha 1 a tvoriacej jeho súčiastku, zaradené, a pre tú oblasť, do ktorej patrí obec (miestna časť obce), v ktorej obvode je domček. Tieto čísla sa určia takto:

Oblasť	Trieda vybavenia
A	B	C	D	E	F
I kúpeľné mestá a mestá nad 50.000 obyvateľov	27	25	20	17	14	12
II mestá nad 20.000 do 50.000 obyvateľov	25	22	19	16	13	11
III obce nad 6.000 do 20.000 obyvateľov	21.5	19	16.5	14	11.5	9.5
IV obce nad 2.000 do 6.000 obyvateľov	19	17	14	12	10	8.5
V obce s 2.000 a menej obyvateľmi	14	12.5	11	9	7.5	6
VI obce (miestne časti obce), určené osídľovacím úradom (odsek 5)	9.5	8.5	7	6	5	4

(2)

Cena domčeka v ostatnom území sa určí spôsobom uvedeným v odseku 1, s tou zmenou, že sa ročné nájomné násobí číslom, ktoré sa v nižšie uvedenej tabuľke určuje takto:

Oblasť	Trieda vybavenia
A	B	C	D	E	F
I	a) Veľká Praha, Veľké Brno, Veľká Bratislava	32	27.5	24	21	17.5	15.5
b) Plzeň, Hradec Králové, Olomouc, Ostrava, Košice	29	25	22	19	16	14
II	ostatné mestá s viac než 20.000 obyvateľmi	27	23	20	17	14	12
III	obce nad 6.000 do 20.000 obyvateľov	25.5	23	20	17	14	12
IV	obce nad 2.000 do 6.000 obyvateľov	23.5	21	18.5	15.5	12.5	10.5
V	obce s 2.000 a a menej obyvateľmi	20	18	15	12.5	10.5	9
VI	obce (miestne časti obce), určené osídľovacím úradom (odsek 5)	14	12.5	11	9	7.5	6

(3)

Pre zaradenie obci do oblastí podľa počtu obyvateľstva je zásadne rozhodný počet obyvateľstva podľa posledného úradného zistenia, oznámeného Štátnym úradom štatistickým (na Slovensku Slovenským plánovacím úradom). Ak zistí však osídľovací úrad, že od takéhoto posledného úradného zistenia počet obyvateľov v obci ku dňu vyhlásenia prvého rámcového plánu (§ 42, ods. 2) stúpil nad medzu alebo klesol pod medzu, rozhodnú pre zaradenie obce do oblasti podľa počtu obyvateľstva, zaradí obec do príslušnej oblasti podľa nového stavu.

(4)

Aby vyrovnal nerovnomernosti medzi susednými obcami (časťami obce), ktoré vznikly zaradením obce do oblasti podľa počtu obyvateľstva, môže osídľovací úrad, posudzujúc obec ako súčiastku širšieho hospodárskeho celku,

na žiadosť miestneho národného výboru alebo po jeho vypočutí zaradiť obec (časť obce) do oblasti, ktorá je v odsekoch 1 a 2 označená rímskou číslicou, o jednu alebo dve vyššej, najvýš však do oblasti V, a to najmä

ak sú v obci (časti obce) prevážnou väčšinou domy nízkej bytovej úrovne, napr. preto, že chýbajú alebo sú nedostatočné verejné zariadenia alebo

ak je v obci (časti obce) prevážna väčšina domov vplyvom osobitných miestnych pomerov znehodnotená, alebo

ak môžu obyvatelia obce (časti obce) pre nedostatočné komunikačné spojenie len s ťažkosťami užívať kultúrne a sociálne zariadenia a hospodárske výhody najbližšieho kultúrneho a hospodárskeho strediska;

zaradiť po vypočutí miestneho národného výboru obec (časť obce) do oblasti, ktorá je v odsekoch 1 a 2 označená rímskou číslicou, o jednu alebo dve nižšej, a to najmä

ak je v obci (čati obce) prevážna väčšina domov vysokej bytovej úrovne, alebo

ak ide o obec (časť obce), v ktorej domy síce nie sú pripojené na verejné zariadenia, ale toto pripojenie je vykonateľné s malým nákladom, alebo

ak môžu obyvatelia obce (časti obce) pre zvlášť dobré komunikačné spojenie užívať kultúrne a sociálne zariadenia a hospodárske výhody najbližšieho kultúrneho a hospodárskeho strediska.

(5)

Osídľovací úrad zaradí do oblasti VI (odseku 1 a 2) a vyhlási vo Vestníku tie obce na ich žiadosť (miestne časti obce), ktoré osídľovaciemu úradu osvedčia, že pri nich sú dané aspoň dva z týchto znakov:

nadmorská výška stredu obce (miestnej časti obce) nad 700 m,

vzdialenosť stredu obce (miestnej časti obce) od hlavnej komunikácie viac než 10 km,

poloha v súdnom okrese s menšou hustotou obyvateľstva na štvorcový kilometer než 30 osôb,

poloha v súdnom okrese bez priemyslu alebo bez dobrej pôdohospodárskej pôdy.

(6)

Násobky, uvedené v odsekoch 1 a 2, platia za predpokladu, že domček je v dobrom a užívateľnom stavebnom stave, a že aj vybavenie domčeka zodpovedá všetkým podstatným znakom príslušnej triedy vybavenia.

(7)

Pre výpočet ročného nájomného z celého domčeka (odsek 1 a 2) platí ustanovenie § 2, ods. 4.

§ 10.

Cena pozemku.

(1)

Cena domčeka, vypočítaná podľa § 9, zahrnuje v sebe okrem stavebného nákladu aj náklad na stavebnú parcelu (i s dvorom), na ktorej je domček vystavaný, nie však náklad na ďalšie pozemkové parcely, ktoré tvoria záhradu.

(2)

Ak sa nedá veľkosť stavebnej parcely zistiť, považuje sa za stavebnú parcelu plocha, domčekom skutočne zastavaná, zväčšená o 200 m².

(3)

Ak tvorí súčiastku majetkovej podstaty domčeka pozemková parcela (záhrada), alebo ak je pozemok priľahlý k domčeku väčší, než je uvedené v odseku 2, zvýši sa cena domčeka o cenu pozemkovej parcely (záhrady) alebo o cenu onej časti priľahlého pozemku, ktorá presahuje mieru, určenú podľa odseku 2.

(4)

Cena pozemku (odsek 3)

sa v pohraničnom území vypočíta podľa cien, určených pre obytný úsek, v ktorom je pozemok zaradený v pomôckach, určených pre zápis úradných cien pozemkov, alebo sa určí cenou, uvedenou v protokole o určení jednotného obytného úseku v obci,

sa v ostatnom území zistí sumou, rovnajúcou sa všeobecnej cene.

(5)

Ak je pozemková parcela vzrastnutým sadom alebo ak sú na nej stavby (terasy, besiedky, skleníky, bazény a pod.), zistí sa ich cena sumou, rovnajúcou sa všeobecnej cene.

§ 11.

Cena zariadenia bytu.

Cena zariadenia bytu (§ 4, ods. 4) sa zistí podľa príslušných vyhlášok osídľovacieho úradu a Fondu národnej obnovy.

§ 12.

Ocenenie vecných práv a peňažných pohľadávok, vecných bremien a peňažných záväzkov.

(1)

Vecné práva a vecné bremená, náležiace prídelovej podstate, sa ocenia podľa vládneho nariadenia zo dňa 23. júna 1933, č. 100 Sb., ktorým sa vydávajú predpisy o odhade nehnuteľností v konaní exekučnom (odhadný poriadok).

(2)

Peňažné pohľadávky a záväzky sa ocenia menovitou hodnotou. Pohľadávky v cudzích valutách sa ocenia podľa úradných kurzov, platných v rozhodný deň (§ 8, ods. 2), pokiaľ osobitné predpisy neurčujú inak.

§ 13.

Srážky a prirážky na cene domčeka vzhľadom na jeho stavebný stav.

(1)

Pri domčeku, ktorého stavba alebo stavebný pozemok má vlastnosti, ktoré snižujú alebo zvyšujú hodnotu domčeka, ale nemajú vplyv na určenie nájomného, sú prípustné srážky alebo prirážky v percentách ceny domčeka, vypočítané pdoľa § 9. Najvyššia a najnižšia hranica týchto srážok a prirážok sú uvedené v prílohe 2 tohto nariadenia, tvoriacej jeho súčiastku. Srážku, určovanú podľa povahy prípadu, určí osídľovací úrad a Fond národnej obnovy, ktoré si vyžiadajú, pokiaľ treba, dobrozdanie znalca. Úhrn srážok, určených podľa prílohy 2, nesmie presahovať, pokiaľ nejde o poddolovanie a sosúvanie, 50 % ceny domčeka (§ 9).

(2)

K odhadnej hodnote domčekov, uvedených v § 3, možno určiť prirážku do výšky 30 %.

§ 14.

Prirážky a srážky na cene domčeka z dôvodov opráv a adaptácií.

(1)

Pri domčekoch, na ktorých boly v čase po 9. máji 1945 vykonané opravy alebo adaptácie, zvýši sa cena domčeka, vypočítaná podľa § 9, o sumu, rovnajúcu sa hodnote urobeného nákladu podľa stavu v deň prihlášky o prídel domčeka, vypočítanej podľa jednotkových cien, platných ku dňu 20. júna 1939, pokiaľ opravy a adaptácie neboly vykonané nákladom uchádzačovým.

(2)

Na žiadosť uchádzača o domček, ktorý urobil na domček zo svojich prostriedkov náklad, potrebný alebo užitočný, môže byť cena domčeka, vypočítaná podľa § 9, snížená o sumu, rovnajúcu sa hodnote urobeného nákladu podľa stavu v deň prihlášky o prídel domčeka, vypočítanej podľa jednotkových cien, platných ku dňu 20. júna 1939, nie však o sumu, prevyšujúcu cenu domčeka (§ 9).

§ 15.

Zistenie ceny domčekov nedostavaných, pobúraných alebo poškodených.

Cena nedostavaného domčeka (§ 3, ods. 2) sa vypočíta sumou, ktorá sa má k cene dostavaného domčeka, ako sa odhadná hodnota nedostavaného domčeka k odhadnej hodnote dostavaného domčeka. Rovnakým spôsobom sa určí cena pobúraného alebo poškodeného domčeka.

§ 16.

Ocenenie práva stavby a pozemku, zaťaženého týmto právom.

Cena práva stavby a cena pozemku, zaťaženého právom stavby, sa vypočítajú takto:

vypočíta sa úhrnná cena nehnuteľnosti (pozemku aj so stavbou, na ňom zriadenou) podľa ustanovení §§ 9 až 11 tak, ako by pozemok právom stavby nebol zaťažený;

cena práva stavby, v to počítajúc stavbu, zriadenú na podklade práva stavby, vypočíta sa toľkými stotinami úhrnnej ceny nehnuteľnosti, vypočítanej podľa ustanovenia č. 1, koľko robí počet rokov, zvyšujúcich od rozhodného dňa (§ 8, ods. 2) do zániku práva stavby. Zlomky roku, ak dosahujú šesť mesiacov, sa považujú za celý rok, inak sa na ne nehľadí;

cenou pozemku, zaťaženého právom stavby, je suma, ktorá zvyšuje, ak sa odpočíta od úhrnnej ceny nehnuteľnosti, vypočítanej podľa ustanovenia č. 1, cena práva stavby aj so stavbou, vypočítaná podľa ustanovenia č. 2.

§ 17.

Základná cena domčeka.

(1)

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, ktoré sú zamestnancami v súkromnoprávnom alebo verejnoprávnom pracovnom (služobnom) pomere, alebo prijemcami odpočivných (zaopatrovacích) platov alebo dôchodcami podľa predpisov o verejnoprávnom sociálnom poistení alebo podľa zákona zo dňa 18. júla 1946, č. 164 Sb., o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie, je základnou cenou domčeka jeho odhadná hodnota (§ 8, ods. 1) za predpokladu, že tieto osoby nevykonávajú povolanie, ktoré odôvodňuje prirážku podľa odseku 2 alebo 3.

(2)

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, ktoré prevodzujú slobodné povolanie alebo sú drobnými vyrábateľmi, je základnou cenou domčeka jeho odhadná hodnota, zvýšená o prirážku vo výške 50 %. Drobnému vyrábateľovi, ktorý prevodzuje živnosť v obci, zaradenej podľa ustanovení § 9, ods. 1 alebo 2 do oblasti V alebo podľa ustanovenia § 9, ods. 5 do oblasti VI, a pracuje v živnosti sám alebo najviac s jedným učňom, môžu osídľovací úrad a Fond národnej obnovy na návrh miestneho národného výboru, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä z dôvodov osídľovacej politiky, prirážku celkom alebo zčiastky odpustiť.

(3)

Pri domčekoch, prideľovaných ostatným osobám, je základnou cenou domčeka jeho odhadná hodnota, zvýšená o prirážku vo výške 100 %.

(4)

Za drobného vyrábateľa (odsek 2) sa považuje živnostník, ktorý podlieha živnostenskej dani podľa zákona zo dňa 20. marca 1948, č. 50 Sb., o živnostenskej dani, ak prevodzuje remeselnú živnosť, na ktorú sa tento zákon vzťahuje. Za rovnakých podmienok a považuje za drobného vyrábateľa podľa ustanovenia odseku 2 aj národný správca živnosti.

(5)

Ak vykonáva prídelca viac povolaní, je pre určenie výšky prirážky rozhodné povolanie, ktoré odôvodňuje vyššiu prirážku.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre prídelcu, ktorého rodinný príslušník (§ 22, ods. 4), žijúci s ním v spoločnej domácnosti, patrí k osobám tam uvedeným. Ak vykonáva rodinný príslušník prídelcov iné povolanie aeko prídelca, je pre určenie výšky prirážky rozhodné to povolanie prídelcovo alebo jeho rodinného príslušníka, ktoré odôvodňuje vyššiu prirážku.

(7)

Osídľovací úrad a Fond národnej obnovy môžu na zamedzenie neprimeraných tvrdostí ustanoviť prirážku (odseky 2 a 3) nižšiu alebo od nej vôbec upustiť.

(8)

Ak preukáže prídelca, ktorému bola odhadná hodnota zvýšená o prirážku z dôvodu, že bol národným správcom živnostenského podniku, do 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia o prídele, že bol ako národný správca bez svojej viny odvolaný a že sa stal zamestnancom podľa odseku 1, môžu osídľovací úrad a Fond národnej obnovy na jeho žiadosť prirážku dodatočne snížiť.

§ 18.

Výpočet prejímacej ceny.

(1)

Prejímacia cena sa vypočíta zo základnej ceny domčeka tak, že sa základná cena upraví takto:

pri domčekoch, prideľovaných osobám, uvedeným

v §§ 1 a 6 zákona zo dňa 19. decembra 1946, č. 255 Sb., o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie,

v § 84, ods. 1 zák. č. 164/1946 Sb.,

v § 1, ods. 1 zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 75 Sb., o priznaní hospodárskych a právnych úľav krajanom, vracajúcim sa do vlasti, najmä z Maďarska, sa základná cena sníži podľa miery ich sociálnej potrebnosti o 10 % až 25 %, ak nejde o osoby uvedené pod č. 6.

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, uvedeným v §§ 1 a 6 zák. č. 255/1946 Sb., môže byť základná cena snížená až o 50 %, ak sú ich hospodárske pomery mimoriadne ťažké, najmä ak by bola prejímacia cena pre ne neúnosná.

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, hodným osobitného zreteľa, môže sa snížiť základná cena až o 5 % na tretie a každé ďalšie dieťa, ktoré nie je staršie ako 14 rokov, a o ktoré sa skutočne starajú.

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, ktoré dostávajú odpočivné (zaopatrovacie) platy, po prípade starobný alebo vdovský dôchodok z verejnoprávneho poistenia, a presídlily alebo presídlia do pohraničného územia do oblasti nedostatočne osídlenej, sníži sa základná cena o 50 %.

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, ktoré sa nevzdajú pre prípad pridelenia domčeka svojho doterajšieho bytu (§ 37), a ktoré budú domček používať najmä na zotavenie vlastné alebo svojich rodinných príslušníkov alebo na prenajímanie tretím osobám, môže sa, na návrh miestneho národného výboru, uvádzať zamestnanie prídelcovo a jeho možnosť uhradiť prejímaciu cenu alebo jej časť z viazaných vkladov, ako aj dopyt po domčeku alebo po podobných domčekoch v obci, základná cena zvýšiť až o 200 %.

Pri domčekoch, prideľovaných osobám, ktorých majetkové a rodinné pomery odôvodňujú určenie prejímacej ceny vyššou sumou, než je základná cena domčeka, najmä osobám podliehajúcim dávke z majetku alebo osobám, u ktorých presahuje dani podrobený dôchodok, dani podrobená mzda, základ živnostenskej dane, po prípade ich súčet za kalendárny rok, ktorý predchádza rok, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o prídele domčeka, 120.000 Kčs, môže sa základná cena zvýšiť až o 25 %.

(2)

Ak nie sú dané dôvody pre sníženie alebo zvýšenie základnej ceny podľa ustanovenia odseku 1, je prejímacou cenou domčeka jeho základná cena (§ 17).

(3)

Sníženie základnej ceny domčeka podľa ustanovení odseku 1, č. 1 až 3 povoľujú osídľovací úrad a Fond národnej obnovy v rozhodnutí o prídele na odôvodnenú žiadosť uchádzačovu, uplatnenú pri podaní prihlášky o prídel (§ 45). Celkové sníženie podľa odseku 1, č. 1 až 4 nesmie presahovať 50 % základnej ceny.

§ 19.

Spôsob úhrady prejímacej ceny.

(1)

Pred odovzdaním domčeka musí prídelca zaplatiť najmenej 10 % prejímacej ceny a výdavky v hotovosti (§ 8, ods. 4). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak ide o osoby, uvedené v §§ 1 a 6 zák. č. 255/1946 Sb., alebo v § 84, ods. 1 zák. č. 164/1946 Sb., môže fond na odôvodnenú žiadosť prídelcovu, uplatnenú v prihláške o prídel, povoliť uhradenie tejto časti prejímacej ceny spôsobom, uvedeným v odseku 2 alebo 3.

(2)

Zvyšok prejímacej ceny, ak ho neuhradí v hotovosti, môže prídelca uhradiť prevodom z viazaných vkladov svojich, svojej manželky (družky) a neplnoletých detí, žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, a to až do výšky súm, oslobodených od dávky z prírastku na majetku (§ 37, ods. 2 zákona zo dňa 15. mája 1946, č. 134 Sb., o dávke z majetku); právnické osoby môžu túto sumu prejímacej ceny uhradiť zo svojich viazaných vkladov do sumy 50.000 Kčs. Do týchto súm sa započítavajú viazané vklady, použité na úhradu iného konfiškovaného majetku. Za iný konfiškovaný majetok sa najmä považuje drobný živnostenský podnik aj keď s ním bol rodinný domček slúčený v jednu majetkovú podstatu podľa § 7, odst. 2 a § 12, odst. 1, písm. e) přídělového nařízení pro živnostenské podniky.

(3)

Na časť prejímacej ceny, ktorá zvyšuje po zaplatení podľa predchádzajúcich odsekov, zprostredkuje fond prídelcovi, ak bude treba, úver v peňažnom ústave na to oprávnenom. Tento úver môže sa poskytnúť tým, že peňažný ústav prevedie úverovú sumu zo svojich viazaných vkladov na osobitný viazaný účet fondu v Poštovej sporiteľni. Úrokovú sadzbu a ostatné podmienky tohto úveru, poskytnutého vo viazaných korunách, určí Ministerstvo financií po dohode s Národnou bankou československou a fondom.

(4)

Osobám, uvedeným v § 1, ods. 1 zák. č. 75/1946 Sb., môže fond na zaplatenie prejímacej ceny povoliť primeranú lehotu, najdlhšie do prevodu ich majetku, zanechaného v cudzine.

(5)

Úver, sprostredkovaný fondom v peňažnom ústave, sa umorí v lehote, ktorú dojedná prídelca s peňažným ústavom. Ročné anuity majú byť zpravidla ustanovené tak, aby neprevyšovaly riadne vymerané ročné nájomné z celého domčeka (§ 9, ods. 7), a ak sa zvýši základná cena podľa § 18, ročné nájomné, zvýšené v rovnakom pomere ako základná cena, najvýš však o 200 %, iba ak by prídelca súhlasil s vyššou anuitou. V anuite, ustanovenej pri uzavrení pôžičky, musí však byť obsažené najmenej jednopercentné jej umorovanie. Fond udelí súhlas, aby pohľadávky z poskytnutého úveru boly zaistené vkladom záložného práva v pozemkovej knihe na pridelenú nehnuteľnosť v prospech peňažného ústavu.

(6)

Osídľovací úrad a Fond národnej obnovy môžu prevziať na úhradu prejímacej ceny nehnuteľnosť, ktorú ponúkol doterajší užívateľ domčeka podľa § 36.

§ 20.

Zmena prejímacej ceny.

Ak vyjdú po odovzaní prideleného domčeka (náhradného prídelu podľa dielu 5) najevo okolnosti, ktoré by inak maly rozhodujúci vplyv na výšku ustanovenej prejímacej ceny, môže fond, ak sa tieto okolnosti neuvážily vinou prídelcovou, do desiatich rokov od odovzdania (§ 52) prideleného domčeka (náhradného prídelu), prejímaciu cenu nanovo upraviť.

Diel 3. Uchádzači.

§ 21.

Základný predpoklad.

Každý uchádzač o prídel sa musí v určenej lehote prihlásiť spôsobom, uvedeným v § 45, a preukázať splnenie predpísaných podmienok.

§ 22.

Všeobecné podmienky.

(1)

Každý uchádzač musí preukázať, že

je československým štátnym občanom alebo, že je za neho považovaný podľa § 1 alebo § 2 Ústavného zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 74 Sb., o udelení štátneho občianstva krajanom, vracajúcim sa do vlasti,

je českej, slovenskej alebo inej slovanskej národnosti, pokiaľ § 24, ods. 2 neurčuje inak,

je národne a štátne spoľahlivý,

je súdne bezúhonný,

nie je slobodný, pokiaľ § 25, písm. c) neurčuje inak,

jeho rodinní príslušníci, žijúci s ním v spoločnej domácnosti, nie sú národnosti nemeckej alebo maďarskej a sú súdne bezúhonní a štátne spoľahliví; výnimku, pokiaľ ide o národnosť rodinných príslušníkov, môže povoliť Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom národnej obrany,

nemá inde vlastný byt, alebo že sa ho vzdá pre prípad pridelenia domčeka (§ 37), pokiaľ § 25, písm. c) neurčuje inak.

(2)

Uchádzač, ktorý domček už užíva, musí priložiť k prihláške o prídel soznanie (opis a ocenenie domčeka) a preukázať, že si pri užívaní domčeku počína so staroslivosťou riadneho hospodára, najmä, že splnil splatné záväzky, napríklad zaplatil nájomné za celý čas užívania domčeka alebo jeho časti, a ak je zároveň národným správcom tohto domčeka, že podal vyúčtovanie za čas národnej správy.

(3)

Uchádzač, ktorý má vlastný obytný dom (stavebnú parcelu), je povinný, pokiaľ § 25, písm. c) neurčuje inak, ponúknuť ho osídľovaciemu úradu a Fondu národnej obnovy pre prípad, že mu bude domček pridelený, ak podľa § 36, ods. 3 ho neprevedie do vlastníctva svojho plnoletého dieťata.

(4)

Za rodinných príslušníkov podľa odseku 1, č. 6 sa považujú manželka alebo manžel, deti manželské, nemanželské a osvojené, rodičia a prarodičia a družka alebo druh. U detí do 18. roku sa predpokladá, že sú u nich splnené podmienky odseku 1, č. 1 až 3 rovnako ako u uchádzača. Súdnu bezúhonnosť treba však preukázať u detí starších než 14 rokov.

§ 23.

Osobitné podmienky pre prídel domčekov doterajším užívateľom v pohraničnom území.

(1)

Doterajší užívateľ domčeka v pohraničnom území musí okrem všeobecných podmienok, uvedených v § 22, preukázať, že

najneskoršie odo dňa 1. apríla 1947 má spoločne so svojou rodinou bydlisko v domčeku, o ktorého prídel žiada,

má v mieste, kde je domček alebo v okolí stále riadne zamestnanie.

(2)

Uchádzačovi, u ktorého sú splnené podmienky, uvedené v odseku 1, bude domček, ktorý dosiaľ užíva, pridelený, ak nebude pridelený právnickej osobe (§ 26), alebo - ak nedôjde k prídelu do spoluvlastníctva (§ 27) - spoluužívateľovi domčeka (§ 28) alebo prednostnému uchádzačovi (§ 29).

(3)

Doterajšiemu užívateľovi, ktorému nebude domček pridelený z dôvodu, uvedeného v § 29, bude poskytnutý náhradný prídel podľa dielu 5.

§ 24.

Osobitné podmienky pre prídel domčekov prednostným uchádzačom.

(1)

Prednostnými uchádzačmi sú osoby, uvedené v §§ 1 a 6 zák. č. 255/1946 Sb. a v § 84, ods. 1 zák. č. 164/1946 Sb.

(2)

Ustanovenie § 22, ods. 1, č. 2 o národnosti neplatí pre uchádzačov, uvedených v §§ 1 a 6 zák. č. 255/1946 Sb. Uchádzači, uvedení v § 84, ods. 1 zák. č. 164/1946 Sb., musia preukázať, že nie sú národnosti nemeckej alebo maďarskej.

(3)

Prednostní uchádzači musia vedľa všeobecných podmienok (§ 22) a vedľa svojho prednostného práva (§ 46), ak ide o domček v pohraničnom území, ďalej preukázať že majú v obci, kde je domček, alebo v okolí stále riadne zamestnanie.

(4)

Prednostnému uchádzačovi, u kterého sú splnené podmienky, uvedené v odseku 3, sa pridelí domček

v pohraničnom území, ak nebude pridelený právnickej osobe (§ 26) alebo - ak nedôjde na prídel do spoluvlastníctva (§ 27) - doterajšiemu užívateľovi (§ 29) alebo inému prednostnému uchádzačovi (§ 30),

v ostatnom území pred všetkými ostatnými uchádzačmi.

(5)

Prednostnému uchádzačovi, ktorému nebude v pohraničnom území domček pridelený z dôvodu, uvedeného v § 29, poskytne sa náhradný prídel podľa dielu 5.

§ 25.

Ostatní uchádzači.

Ak niet oprávnených uchádzačov podľa § 23 alebo § 24, môžu sa domčeky prideliť

uchádzačom, ktorí majú v mieste, kde je domček, alebo v okolí, stále riadne zamestnanie, ak preukážu, že sú u nich splnené všeobecné podmienky uvedené v § 22,

ak niet ani uchádzačov podľa písm. a), uchádzačom, ktorí domček už trvale užívajú, predovšetkým ak ho užívajú so schválením osídľovacieho úradu, ak preukážu, že sú u nich splnené všeobecné podmienky uvedené v § 22,

a ak niet ani takých uchádzačov o domček, uchádzačom, ktorí preukážu, že sú u nich splnené aspoň podmienky uvedené v § 22, ods. 1, č. 1 až 4 a 6.

§ 26.

Prídel právnickej osobe.

(1)

Výnimočne možno domček prideliť právnickej osobe, a to pred všetkými uchádzačmi, ak preukáže právnická osoba, že domček už užíva najneskoršie odo dňa 1. apríla 1947 a že domček potrebuje zo závažných dôvodov (§ 10, ods. 2 zákona).

(2)

Za závažný dôvod možno uznať najmä okolnosť, že právnická osoba užíva celý domček alebo prevážnu jeho časť ako prevádzkové alebo kancelárske miestnosti, ktoré pre plnenie svojich úloh v mieste nevyhnutne potrebuje, a to len vtedy, ak nemožno vhodné miestnosti získať inde v mieste.

Diel 4. Konkurencia uchádzačov.

§ 27.

Prídel do spoluvlastníctva.

(1)

Ak sú splnené príslušné podmienky, možno domček prideliť na žiadosť uchádzačov, uplatnenú v spoločnej prihláške, do spoluvlastníctva

niekoľkých uchádzačov, ktorí domček už užívajú, alebo do spoluvlastníctva týchto uchádzačov a ich rodinných príslušníkov, žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti,

uchádzača a jeho rodinných príslušníkov, žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, ak nie sú títo rodinní príslušníci národnosti nemeckej alebo maďarskej.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí v pohraničnom území aj na prípady, v ktorých ide o spoločnú prihlášku o prídel domčeka do spoluvlastníctva doterajších užívateľov a prednostných uchádzačov.

§ 28.

Konkurencia doterajších užívateľov v pohraničnom území.

(1)

Ak žiada o prídel domčeka v pohraničnom území viac jeho doterajších užívateľov, a ak nejde o prípad § 27, ods. 1, písm. a), treba pri prídele brať zreteľ predovšetkým na toho z nich, ktorý je prednostným uchádzačom; ak nie je medzi nimi prednostný uchádzač, vezme sa zreteľ na iného doterajšieho užívateľa, a to predovšetkým na osoby, uvedené v § 1, ods. 1 zák. č. 75/1946 Sb., a potom na ostatné osoby, uvedené v § 7 ods. 3 konfiškačného dekrétu.

(2)

Za doterajšieho užívateľa sa považuje aj podnájomník, ak sú u neho splnené podmienky, uvedené v § 23, ods. 1.

§ 29.

Konkurencia doterajšieho užívateľa s prednostným uchádzačom v pohraničnom území.

(1)

Ak požiada o prídel domčeka v pohraničnom území vedľa doterajšieho užívateľa tiež prednostný uchádzač, ktorý nie je doterajším užívateľom tohto domčeka, a ak nejde o prípad § 27, ods. 2, pridelí sa domček prednostnému uchádzačovi, ak je jeho zamestnanie s hľadiska hospodárskej výstavby štátu a v záujme osídľovacej politiky dôležitejšie než zamestnanie doterajšieho užívateľa, inak doterajšiemu užívateľovi.

(2)

Mieru dôležitosti uchádzačovho zamestnania treba posudzovať podľa významu, aký má pre hospodársku výstavbu štátu odbor, v ktorom je uchádzač zamestnaný, a aký veľký je s hľadiska osídľovacej politiky v pohraničnom území záujem na osídlenie uchádzača v obci, v ktorej je domček. Odborom, dôležitým pre hospodársku výstavbu štátu, treba rozumieť nie len podniky, plniace úlohy dvojročného hospodárskeho plánu, ale aj všetku hospodársku a verejnú správu, ako aj všetku starostlivosť zdravotnú. Záujem osídľovacej politiky treba posudzovať najmä so zreteľom na miestne pomery, berúc do úvahy najmä to, ako ďaleko osoba uchádzačova prispeje na úspešné osídlenie pohraničného územia.

§ 30.

Podporná konkurenčná zásada.

Medzi rovnako oprávnenými uchádzačmi rozhodne osídľovací úrad podľa voľnej úvahy, pričom berie do úvahy najmä mieru dôležitosti uchádzačovho zamestnania s hľadiska hospodárskej výstavby štátu a v záujme osídľovacej politiky (§ 29), ako aj iné hospodárske a sociálne alebo rodinné pomery uchádzačove, najmä uchádzača s rodinnou s väčším počtom nezaopatrených detí.

Diel 5. Náhradný prídel.

§ 31.

Nárok na náhradný prídel.

(1)

Prednostnému uchádzačovi alebo doterajšiemu užívateľovi domčeka, ktorí podali prihlášku o ten istý domček v pohraničnom území, pridelí osídľovací úrad náhradný prídel tomu z nich, ktorému nebol z dôvodu, uvedeného v § 29, ods. 1, pridelený domček. Ak podá prihlášku o prídel toho istého domčeka v pohraničnom území viac jeho doterajších užívateľov alebo viac prednostných uchádzačov, pridelí osídľovací úrad náhradný prídel tomu z nich, ktorému by bol domček pridelený, keby nebol pridelený uspokojenému uchádzačovi (prídelcovi). Neuspokojení prednostní uchádzači, ak požiadali v prihláške tiež o prídel bližšie neurčeného domčeka (§ 45, ods. 1), nadobúdajú za podmienok, ustanovených v § 29, nárok na náhradný prídel.

(2)

Pokiaľ z toho istého nariadenia inak nevyplýva, možno ustanovenie o prídel použiť primerane aj pre náhradný prídel.

§ 32.

Predmet náhradného prídelu.

(1)

Predmetom náhradného prídelu môže byť:

iný rodinný domček, než o ktorý uchádzač žiadal. Za náhradný prídel nech sú predovšetkým určené tie domčeky v obci, o ktorých prídel nebola podaná prihláška, potom tie domčeky, do ktorých sa terajší užívatelia nasťahovali až po 1. apríli 1947, ak nebola o ich prídel podaná prihláška prednostnými uchádzačmi;

iný obytný nehnuteľný majetok. Za taký majetok treba považovať nájomný dom, obytný s viac než dvoma bytmi, v ktorom z podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú najmenej tri štvrtiny na byty a ich príslušenstvo, a v ktorom nájomné z iných miestností než bytov nepresahuje jednu štvrtinu nájomného z celého domu. Z nájomných domov obytných treba za náhradný prídel určiť pokiaľ možno taký dom, ktorý sa blíži svojím usporiadaním rodinným domčekom;

ideálna čať konfiškovaného obytného nehnuteľného majetku, ak nemá nájomný dom obytný viac než štyri byty. Podiel každého spoluvlastníka je, ak nie je v rozhodnutí o prídele nič iné ustanovené, rovnaký;

podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej bude obytný nehnuteľný majetok pridelený. Nájomný dom obytný s viac než štyrmi bytmi môže sa prideliť spoločnosti s ručením obmedzeným, zriadenej podľa zákona zo dňa 6. marca 1906, č. 56 r. z., o spoločnostiach s ručením obmedzeným, a utvorenej zo zúčastnených prídelcov, ak bude spoločenská smluva vyhovovať vzoru, vypracovanému osídľovacím úradom a Fondom národnej obnovy po dohode s príslušnými ministerstvami;

stavebný pozemok, vhodný pre stavbu rodinného domčeka. Stavebný pozemok treba považovať za vhodný pre stavbu rodinného domčeka, ak má povahu stavebnej parcely podľa stavebného poriadku, spôsobilej na zastavanie rodinným domčekom, vyhovujúcim ustanoveniu § 2.

(2)

Náhradné prídely podľa odseku 1, č. 3 a 4 možno poskytnúť len, ak súhlasia s nimi uchádzači, pre ktorých sa navrhujú, a ak nie je v obci alebo jej okolí dostatok voľných domčekov (odsek 1, č. 1).

(3)

Ideálna časť obytného nehnuteľného majetku (odsek 1, č. 3) a podiel spoločnosti s ručením obmedzeným (ods. 1, č. 4) je malou majetkovou podstatou.

§ 33.

Rámcový plán pre náhradné prídely.

Náhradné prídely, ktoré dosiaľ neboly rámcovými plánmi určené na prídel, určí osídľovací úrad podľa § 6, ods. 1 konfiškačného dekrétu pre prídel rámcovým plánom, ktorý vyhlási vo Vestníku.

§ 34.

Odmietnutie náhradného prídelu.

(1)

Ak neprevezmú prednostný uchádzač alebo doterajší užívateľ bez závažných dôvodov náhradný prídel do 15 dní po doručení rozhodnutia, strácajú podľa § 8, ods. 4 zákona nárok na náhradný prídel a prednostný uchádzač aj nárok na prídel iného domčeka v pohraničnom území.

(2)

Uchádzač je povinný oznámiť v lehote uvedenej v odseku 1, dôvody neprevzatia náhradného prídelu písomne osídľovaciemu úradu.

(3)

Výrok podľa odseku 1 vydá prednostnému uchádzačovi Ministerstvo národnej obrany po dohode s osídľovacím úradom doterajšiemu užívateľovi osídľovací úrad po vypočutí miestneho národného výboru.

(4)

Závažným dôvodom pre neprevzatie náhradného prídelu je najmä okolnosť, že náhradný prídel nie je primeraný rodinným, sociálnym alebo pracovným pomerom uchádzačovým, alebo, že náklad, spojený s náhradným prídelom, je pre uchádzača neúnosný vzhľadom na jeho dôchodky.

Diel 6. Obmedzovacie ustanovenia.

§ 35.

Vylúčenie z prídelu.

Z prídelu domčeka sú vylúčení uchdzači,

ktorí si pri užívaní a správe domčeka nepočínali so starostlivosťou riadneho hospodára, zanedbávajúc najmä udržovanie a opravy domčeka, čím zavinili podstatné poškodenie alebo pustnutie domčeka;

ktorí nesplnili podmienku, uvedenú v § 22, ods. 3;

ktorým prislúcha nárok na vrátenie domčeka alebo iného obytného domu podľa zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 128 Sb., o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych konaní z času neslobody a o nárokoch, vznikajúcich z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku, v znení zákona zo dňa 7. apríla 1948, č. 79 Sb., ak neprejavia, že s ním pre prípad pridelenia domčeka naložia podľa ustanovení § 36.

§ 36.

Ponuka vlastnej nehnuteľnosti.

(1)

Uchádzač o prídel domčeka je povinný, pokiaľ § 25, písm. c) neurčuje inak, v prihláške o prídel ponúknuť osídľovaciemu úradu a Fondu národnej obnovy pre prípad, že mu bude domček pridelený, svoj obytný dom (stavebnú parcelu) alebo dať záväzné osvedčenie, že podľa odseku 3 prevedie obytný dom alebo stavebnú parcelu do vlastníctva svojho plnoletého dieťaťa.

(2)

Ak má uchádzač obytný dom aj stavebnú parcelu, musí ponúknuť obytný dom; ak má viac obytných domov alebo stavebných parciel, musí ponúknuť niektorý z obytných domov. Ak má uchádzač viac obytných domov než plnoletých detí, musí ponúknuť dom, vyhovujúci pokiaľ možno ustanoveniam § 2, a ak nemá taký, nájomný dom obytný s viac než dvoma bytmi.

(3)

Ak prejaví uchádzač o domček v prihláške, že svoj obytný dom alebo stavebnú parcelu prevedie do vlastníctva svojho plnoletého dieťaťa, nemôže sa vložiť vlastnícke právo pre prídelcu k pridelenému domčeku, dokiaľ nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva k obytnému domu alebo ku stavebnej parcele pre plnoleté dieťa uchádzačovo.

(4)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú tiež na ideálny podiel nehnuteľnosti, ktorú má prídelca v spoluvlastníctve.

(5)

Osídľovací úrad a Fond národnej obnovy môžu výnimočne zo sociálnych dôvodov oslobodiť uchádzača od povinnosti, ustanovenej v odseku 1, ak má aspoň tri deti alebo ak má o jeden dom (stavebnú parcelu) menej, než má neplnoletých detí, alebo ak je len spoluvlastníkom domu (stavebnej parcely).

§ 37.

Vzdanie sa vlastného bytu.

(1)

Uchádzač, ktorý žiada o prídel domčeka, musí sa, pokiaľ § 25, písm. c) neurčuje inak, v prihláške zaviazať, že sa vzdá svojich ďalších bytov v prípade, že mu bude pridelený domček, v ktorom bude môcť bývať odo dňa odovzdania domčeka.

(2)

Vlastným bytom sa rozumie byt, po prípade byty, ktoré má uchádzač v cudzom alebo vlastnom dome, a to bez rozdielu,

z akého právneho dôvodu užíva ďalší byt,

či všetky byty trvale užíva alebo či niektorý z nich vôbec neužíva alebo užíva ho len občas,

či niektorý byt dal celkom alebo zčasti do podnájmu alebo inak na užívanie,

či niektorý z týchto bytov užívajú jeho rodinní príslušníci, ktorí vzhľadom na svoje zamestnanie alebo povolanie alebo z iného dôvodu nemusia bývať oddelene.

(3)

Ustanovenie odseku 2 platí tiež o bytoch v domoch, ktoré má uchádzač vo spoluvlastníctve.

(4)

Povinnosť podľa odseku 1 má uchádzač aj vtedy, ak užíva sám alebo so svojou rodinou v domčeku, o ktorého prídel žiada, aj druhý byt, ktorý je od prvého stavebne oddelený, alebo ak slúčil obidva byty v jediný byt.

(5)

Prídelca splní záväzok, prevzatý podľa odseku 1, ak vyprázdni druhý aj ďalší byt,

ak ide o byt vo vlastnom dome alebo v dome, ktorého je spoluvlastníkom, do troch mesiacov, počítajúc odo dňa nasledujúceho po odovzdaní domčeka,

ak ide o najatý byt, najdlhšie do konca najbližšie budúcej výpovednej lehoty, nasledujúcej po odovzdaní domčeka.

(6)

Povinnosť hlásiť dvojaké byty podľa § 9 zákona zo dňa 28. apríla 1948, č. 138 Sb., o hospodárení s bytmi, je ustanovením tohto paragrafu nedotknutá.

§ 38.

Obmedzenie prídelcu.

(1)

Prídelca nesmie najmenej v čase 10 rokov, počínajúc dňom, v ktorý bolo pre neho do pozemkovej knihy vložené vlastnícke právo, domček scudziť, zaťažiť alebo prenajať bez predchádzajúceho súhlasu fondu. Právne úkony, ku ktorým nebol daný potrebný súhlas, sú neplatné. Toto obmedzenie postihuje aj právnych nástupcov prídelcových.

(2)

Obmedzenie podľa odseku 1 neplatí:

ak ide o prevod vlastníckeho práva medzi manželmi alebo s rodičov na deti a ich manželov a ak nadobúda vlastnícke právo len jedna osoba alebo nerozvedení manželia,

ak ide o prenájom jednotlivých bytov alebo jednotlivých obytných a iných miestností.

(3)

Prídelca domčeka je za čas, uvedený v odseku 1, povinný,

udržovať dom v dobrom stave,

udržovať požiarne a odpovednostné poistenie,

umožniť pobyt nájomníka a členov jeho rodiny v záhrade.

(4)

Ak sa scudzí pridelený domček podľa odseku 1 do 10 rokov odo dňa, keď bolo pre prídelcu vložené vlastnícke právo do verejnej knihy, je prídelca povinný odviesť fondu pre účely, ktorým má slúžiť výťažok konfiškácie, rozdiel medzi cenou scudzovacou a nadobúdacou, snížený o sumu, na ktorú fond ocení dosiaľ trvajúce zlepšenie majetku.

(5)

V rozhodnutí o prídele môže osídľovací úrad určiť aj iné obmedzenia prídelcu domčeka, najmä môže mu uložiť, aby si v prípadoch, keď výpoveď podľa predpisov o ochrane nájomníkov je prípustná, vyžiadal k výpovedi prídelcu, ktorému je pridelený živnostenský podnik, umiestnený v domčeku, svolenia fondu, ako aj povinnosť, že nesmie bez predchádzajúceho svolenia fondu zvýšiť nájomné nad mieru, určenú miestnym národným výborom podľa príslušnej vyhlášky osídľovacieho úradu.

(6)

Obmedzenie vlastníckeho práva podľa predchádzajúcich odsekov sa vloží do pozemkovej knihy zpravidla zároveň s vkladom vlastníckeho práva k pridelenému domčeku pre prídelcu.

(7)

Osídľovací úrad a Fond národnej obnovy môžu smernicami upraviť podmienky pre udeľovanie svolenia podľa odsekov 1 a 5, po prípade udeliť pre určité prípady svolenie všeobecné alebo preniesť právomoc na udelenie svolenia na iné orgány.

§ 39.

Odňatie domčeka.

V čase, určenom v § 38, ods. 1, môže byť domček prídelcovi odňatý fondom, ak prídelca

nehnuteľnosť bez predpísaného súhlasu fondu scudzí, zaťaží alebo celú prenajme,

nesplní podstatné podmienky, uložené mu v rozhodnutí o prídele (§ 51, ods. 4),

stratí československé štátne občianstvo,

neponúkol fondu na prevzatie vlastnú nehnuteľnosť (§ 36),

nevzdal sa druhého a ďalšieho vlastného bytu (§ 37),

získal prídel domčeka predstieraním nepravdivých skutočností alebo vedome pomocou nesprávnych dokladov alebo iným zlomyselným konaním.

§ 40.

Náhrada za odňatý domček.

(1)

Pri odňatí prideleného domčeka sa pre určenie náhrady vychádza z prejímacej ceny (§ 8), po prípade sníženej alebo zvýšenej podľa § 18. Od tejto sumy sa odčítajú neumorený úver (§ 19, ods. 5) a prípadné iné peňažné záväzky, ktoré prídelca neuhradil ku dňu, v ktorý fond prevzal domček, ďalej za každý začatý mesiac užívania domčeka od rozhodného dňa (§ 8, ods. 2) do dňa prevzatia domčeka fondom jedna štyriadvadsatina ročného nájomného (§ 9, ods. 1 alebo 2) a suma, odpovedajúca poškodeniu domčeka; pripočítajú sa potrebné alebo užitočné investície sumou, rovnajúcou sa ich hodnote ku dňu prevzatia domčeka fondom. Z takto vypočítanej sumy odpočíta si fond, ak dôjde k odňatiu domčeka pre nesplnenie povinností prídelcom, vzniklú stratu, t. j. rozdiel medzi pôvodnou prejímacou cenou, zvýšenou o uznané investície alebo sníženou z dôvodov poškodenia domčeka, a prejímacou cenou pri opätnom prídele.

(2)

Výslednú sumu, vyplývajúcu z odseku 1, uhradí fond prídelcovi, ak je v prospech prídelcov, po prípade prídelca fondu, ak je v prospech fondu.

(3)

Fond vráti peňažnému ústavu prevedenú hodnotu poskytnutého úveru a peňažný ústav poukáže fondu sumy, splatené prídelcom.

§ 41.

Dispozície s domčekmi, uvoľnenými odňatím.

Domčeky, uvoľnené odňatím, budú pojaté do nového rámcového plánu, ktorý vypracuje osídľovací úrad (§ 6, ods. 1 konfiškačného dekrétu).

Časť II.

Prídelové konanie.

§ 42.

Rámcové plány.

(1)

Domčeky (§§ 2 a 3), určené rámcovými plánmi (§ 6, ods. 1 konfiškačného dekrétu) na prídel, sa prideľujú skráteným prídelovým konaním podľa §§ 3 a 4 zákona a podľa ustanovení tohto nariadenia.

(2)

Rámcové plány vypracuje osídľovací úrad, určí v nich, koľko domčekov bude v obci pridelených, a vyhlási ich vo Vestníku. Rámcové plány môžu byť vydané pre jednotlivé oblasti alebo pre obce a pre jednotlivé druhy uchádzačov.

(3)

Do rámcových plánov môžu byť pojaté len tie majetkové podstaty, o ktorých konfiškácii bolo podľa § 1, ods. 4 konfiškačného dekrétu právoplatne rozhodnuté, alebo ktoré budú prevzaté od prídelcov (§ 22, ods. 3) a budú určené na prídel alebo s ktorými bude inak naložené.

(4)

Miestny národný výbor vyšetrí, ktoré domčeky vyhovujú ustanoveniam §§ 2 a 3, a oznámi ich čísla popisné a čísla knihových vložiek, v ktorých sú zapísané, spolu so všetkými ostatnými údajmi, potrebnými pre začatie prídelového konania, osídľovaciemu úradu (orgánu ním na to splnomocnenému). Osídľovací úrad (splnomocnený orgán) preskúma soznam domčekov, predložený miestnym národným výborom, a vráti schválený soznam s rámcovým plánom miestnemu národnému výboru, aby ho uverejnil v obci, spôsobom v mieste obvyklým. Deň uverejnenia oznámi miestny národný výbor osídľovaciemu úradu (orgánu ním splnomocnenému).

§ 43.

(Zrušený vládnym nariadením č. 32/1949 Sb.).

§ 44.

Príslušnosť.

O prídele domčekov rozhoduje osídľovací úrad na návrh miestneho národného výboru, v ktorého obvode je domček, ktorý má byť pridelený (§ 50).

Prihlášky o prídel.

§ 45.

(1)

Prihláška o prídel môže byť podaná na jeden alebo viac domčekov v tej istej obci, ktoré uchádzač presne označí, po prípade na domček bližšie neurčený v určitej obci alebo okolí. Doterajší užívatelia môžu však podať prihlášku o prídel len toho domčeka, ktorý užívajú.

(2)

Prihlášky o prídel sa podávajú na príslušný národný výbor na tlačivách, predpísaných osídľovacím úradom s dokladmi v nich uvedenými.

(3)

Lehota na podanie prihlášok o prídel je dva mesiace a je prepadná; začína sa dňom, nasledujúcim po uverejnení rámcového plánu v obci (§ 42, ods. 4). Miestny národný výbor určí v odôvodnených prípadoch, najmä u prednostných uchádzačov, primeranú lehotu na predloženie chýbajúcich dokladov; táto ďalšia lehota nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.

§ 46.

(1)

Všetky doklady môžu byť pripojené v odpisoch, súdne alebo verejnonotársky overených.

(2)

Dočasné osvedčenia, vydané podľa § 7, ods. 2 zákona zo dňa 15. mája 1946, č. 136 Sb., o umiesťovaní a inom zaopatrení účastníkov národného boja za oslobodenie, a potvrdenie vydané podľa § 1 zákona zo dňa 14. febuára 1946, č. 34 Sb., ktorým sa vymedzuje pojem „československého partizána“, pokiaľ boly vydané Ministerstvom národnej obrany, platia za osvedčenia podľa § 8 zák. č. 255/1946 Sb.

§ 47.

Prihlášku právnickej osoby o prídel treba doložiť súdne alebo verejnonotársky overeným odpisom smluvy o jej založení alebo inými dokladmi o jej právnom trvaní a potvrdením súdu o vykonanom zápise do obchodného, po prípade spoločenstevného alebo družstevného registra, alebo o tom, že bolo o zápis zažiadané.

§ 48.

Konanie na miestnom národnom výbore.

(1)

Miestny národný výbor najprv preskúša, či sú u uchádzača splnené ustanovené podmienky. Ďalej preskúma určenie nájomného, a ak spozná podstatnú vadu, riadne ho určí pri všetkých bytoch a iných miestnostiach v domčeku, vyjadrí sa k soznaniu (opisu a oceneniu prídelovej podstaty) - (§ 8, ods. 3) a k dôvodom vzniku knihovných a neknihovných záväzkov z času po 9. mája 1945. Ak nie je uchádzač povinný predložiť soznanie, vykoná miestny národný výbor sám predbežne ocenenie prídelovej podstaty.

(2)

Na podklade podaných prihlášok podá miestny národný výbor po vykonanom vyšetrení osídľovaciemu úradu odôvodnený návrh na prídel, po prípade na náhradný prídel; o svojom návrhu na náhradný prídel vypočuje uchádzača, ktorého sa náhradný prídel týka (§ 31).

(3)

Návrh na prídel (náhradný prídel) musí obsahovať presné označenie prídelovej podstaty (náhradného prídelu) a osoby prídelcovej. V odôvodnení návrhu uvedie miestny národný výbor okolnosti, rozhodné pre prídel; najmä odôvodní doporučenie prídelcovo a vyjadrí sa o odhadnej hodnote (najmä uvedie všetky skutočnosti, odôvodňujúce srážky z ceny domčeka alebo prirážky k nej a sníženie alebo zvýšenie odhadnej hodnoty), o spôsobe splatenia prejímacej ceny, o prípadnom slúčení alebo rozdelení majetkových podstát a pod. Ak ide o návrh na prídel domčeka podľa § 29, vyjadrí sa miestny národný výbor tiež o tom, z akých dôvodov považuje zamestnanie uchádzača, pre ktorého navrhuje prídel domčeka, s hľadiska hospodárskej výstavby štátu a v záujme osídľovacej politiky, za dôležitejšie než je - alebo ak je ním doterajší užívateľ, aspoň za rovnako dôležité ako je - zamestnanie uchádzaža, pre ktorého navrhuje náhradný prídel podľa ustanovenia dielu 5. Miestny národný výbor spíše návrh na tlačive, ktoré vydajú osídľovací úrad a Fond národnej obnovy.

(4)

Prihlášky viac uchádzačov o ten istý domček treba prejednať zároveň; miestny národný výbor spracuje v takých prípadoch všetky prihlášky o prídel domčeka v jednom návrhu.

(5)

Miestny národný výbor vyloží návrh na prídel na verejné nazretie na 15 dní. Oznámenie o tom, vyvesené na úradnej doske, musí obsahovať mená uchádzačov, popisné čísla a čísla knihovných vložiek prideľovaných domčekov a poučenie, že v tejto lehote môže k návrhu podať na miestnom národnom výbore pripomienky každý československý štátny občan alebo osoba, ktorá je za neho považovaná podľa §§ 1 alebo 2 úst. zák. č. 74/1946 Sb., staršia než 18 rokov.

(6)

Miestny národný výbor sa vyjadrí k podaným pripomienkam, majúc ohľad na všetky okolnosti, rozhodné pre posúdenie veci, a predloží spisy s návrhom, pripomienkami a svojím vyjadrením osídľovaciemu úradu, po prípade podľa jeho pokynu prostredníctvom nadriadeného okresného národného výboru, ktorý spisy preskúma po formálnej stránke.

(7)

Miestny národný výbor je povinný predložiť návrh na prídel v lehote dvoch mesiacov, ktorá sa počíta odo dňa, nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie prihlášok (§ 45, ods. 3). Osídľovací úrad môže túto lehotu vzhľadom na množstvo prípadov, složitosti pomerov alebo z iných závažných dôvodov na žiadosť miestného národného výboru primerane predĺžiť.

§ 49.

Prechod príslušnosti na vyšší úrad.

(1)

Ak nepodá miestny národný výbor návrh na prídel v lehote, určenej v § 48, ods. 7, upozorní osídľovací úrad, ak nepredĺži túto lehotu, okresný národný výbor, že uplynula lehota na podanie návrhu miestneho národného výboru. Okresný národný výbor je povinný v ďalšej lehote troch mesiacov, ktorá sa počíta odo dňa, nasledujúceho po doručení upozornenia, podať návrh na prídel.

(2)

Ak nepodá okresný národný výbor návrh v lehote, určenej v odseku 1, rozhodne osídľovací úrad bez návrhu.

§ 50.

Konanie na osídľovacom úrade.

(1)

Osídľovací úrad preskúma predložené návrhy miestneho, po prípade okresného národného výboru, doplní, pokiaľ treba, konanie vlastným vyšetrením a rozhodne na podklade výsledkov konania o prídele.

(2)

Osídľovací úrad môže sa podľa zásadných usnesení rady (§ 3, ods. 3 konfiškačného dekrétu) po vyjadrení krajského národného výboru, majúc ohľad na podané pripomienky, odchýliť od návrhu miestneho, po prípade okresného národného výboru, ak nie sú splnené predpoklady, ustanovené v zákone, v príslušnom rámcovom pláne alebo v tomto nariadení, alebo ak hovoria pre to závažné dôvody osídľovacej politiky [§ 4, ods. 1, písm. e) zákona].

(3)

Rozhodnutie o prídele vydá osídľovací úrad.

(4)

Rozhodnutie osídľovacieho úradu je konečné.

§ 51.

Obsah rozhodnutia.

(1)

V rozhodnutí o prídele sa uvedie:

osoba prídelcova, po prípade osoby prídelcov (krstné meno a priezvisko, zamestnanie a bydlisko),

z čoho pozostáva prídelová podstata, po prípade podiel na ňu; pridelenú nehnuteľnosť treba označiť číslom knihovnej vložky a názvom katastrálneho územia, a ak nejde o prídel všetkých nehnuteľností, vo vložke zapísaných, tiež číslom parcelným. Ak je s prídelom spojené delenie alebo zmena (oprava) hranice parcely, treba pripojiť potrebný zememeračský podklad,

aké iné práva sú s prídelom spojené,

aké záväzky prídelca prejíma,

deň, keď bude odovzdaný pridelený domček,

výška prejímacej ceny a spôsob jej zaplatenia,

prípadné obmedzenia prídelcove alebo iné podmienky, jemu uložené.

(2)

V rozhodnutí sa okrem toho uvedie, že prídelca neručí za záväzky, náležiace k pridelenému domčeku, pokiaľ ich podľa tohto rozhodnutia neprevzal.

(3)

V rozhodnutí o prídele uvedie osídľovací úrad tiež, či došlo k slúčeniu alebo rozdeleniu majetkových podstát (§ 7).

(4)

V rozhodnutí o prídele treba uviesť podstatné podmienky prídelu, pre ktorých nesplnenie môže sa domček prídelcovi odňať (§ 39), a ďalej, že sa prídelca prijatím rozhodnutia podrobuje ustanoveniam § 40.

(5)

Ak sa ponechá prídelcovi, aby si o vykonanie knihovného poriadku zažiadal sám v lehote mu určenej, uvedie sa to výslovne v rozhodnutí o prídele. Ak nepodá prídelca knihovný návrh v určenej lehote, dá osídľovací úrad vykonať knihovný poriadok na jeho účet verejným notárom alebo advokátom.

§ 52.

Odovzdanie.

Odovzdanie prídelovej podstaty prídelcovi vykoná fond alebo ním splnomocnený orgán na podklade rozhodnutia o prídele zápisnicou, ktorá musí obsahovať presné označenie prídelovej podstaty, meno orgánu, ktorý odovzdanie vykonal, a deň a miesto odovzdania. Zápisnicu podpíše orgán, ktorý odovzdanie vykonal, prídelca a zástupca miestneho národného výboru.

Časť III.

Všeobecné a záverečné ustanovenia.

§ 53.

Pojem pohraničného územia.

Pohraničným územím sa v tomto nariadení rozumie tá časť obvodu pôsobnosti osídľovacieho úradu v Prahe, ktorá bola v roku 1938 obsadená cudzou mocou.

§ 54.

Povinnosti národných správcov.

Národní správcovia domčekov, určených na prídel, sú povinní

odovzdať miestnemu národnému výboru listiny a iné doklady, vzťahujúce sa na domček, ktoré majú po ruke a ktoré sú potrebné alebo užitočné pre prídelové konanie, najmä knihovný zápis, výmery o určení nájomného, odpis priznania k dani činžovej a na daňový rok 1947, evidenčný list domový a i.,

oznámiť miestnemu národnému výboru - pokiaľ nie sú obsažené v knihovnom výpise - všetky pohľadávky, ďalej peňažné záväzky, ktoré vznikly pred 10. májom 1945, peňažné záväzky, ktoré vznikly po 9. máji 1945 a platby na záväzky, vzniklé pred 10. májom 1945, a doložiť príslušnými dokladmi.

§ 55.

Použitie iných predpisov.

V konaní, vykonávanom podľa tohto nariadenia, treba postupovať obdobne podľa ustanovení konfiškačného dekrétu a vládneho nariadenia zo dňa 13. januára 1928, č. 8 Sb., o konaní vo veciach náležiacich do pôsobnosti politických úradov (správnom konaní), v českých zemiach tiež podľa nariadenia ministra vnútra zo dňa 13. júla 1944, č. 150 Sb., o obecnom správnom konaní.

§ 56.

Súčinnosť s príslušnými orgánmi na Slovensku.

Kde sa v tomto nariadení hovorí o súčinnosti osídľovacieho úradu (Fondu národnej obnovy) s príslušnými ministerstvami, rozumie sa tým na Slovensku súčinnosť s príslušnými povereníctvami, ktoré sa pritom spravujú smernicami príslušného ministerstva.

§ 57.

Účinnosť.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia;*) vykonajú ho všetci členovia vlády.

Príloha k vyhláške č. 97/1949 Sb.

Súvislosti k 97/1949 Zb.: Príloha k vyhláške č. 97/1949 Sb.

Verzia (1) Novela:

Poslať odkaz

Verzia (1)
Novela: