(Preklad)

VÝHRADY

urobené pri podpise Ženevských dohovorov zo dňa 12. augusta 1949

ALBÁNSKA ĽUDOVÁ REPUBLIKA

Malo, prvý tajomník albánskeho vyslanectva v Paríži:

K článku 10: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, na ľudomilnú organizáciu, alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, okrem ak by s tým súhlasila mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“

K článku 10: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, na ľudomilnú organizáciu alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, okrem ak by s tým súhlasila mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“

K článku 10: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, na ľudomilnú organizáciu alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, iba ak by na to dala súhlas mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“

K článku 12: „Albánska ľudová republika je toho názoru, že v prípade, ak by zajatci boli presunutí k inej mocnosti mocnosťou, ktorá ich má v zajatí, zostane naďalej zodpovedná za aplikáciu dohovoru na týchto zajatcov mocnosť, ktorá ich zajala.“

K článku 85: „Albánska ľudová republika je toho názoru, že osoby odsúdené podľa norimberských zásad pre zločiny vojnové a zločiny proti ľudskosti v súlade so zákonodarstvom krajiny, ktorá drží zajatcov v zajatí, musia byť podrobené rovnakému režimu ako osoby odsúdené v krajine, o ktorú ide. Preto sa Albánsko nepovažuje za viazané článkom 85, pokiaľ ide o kategóriu osôb spomenutých v tejto výhrade.“

K článku 11: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, na ľudomilnú organizáciu alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, okrem ak by s tým súhlasila mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“

K článku 45: „Albánska ľudová republika je toho názoru, že v prípade, ak by chránené osoby boly presunuté k inej mocnosti mocnosťou, ktorá ich drží, zostane naďalej zodpovedná za aplikáciu dohovoru na chránené osoby mocnosť, ktorá ich mala v moci.“

ARGENTÍNA

Speroni, prvý tajomník argentínskeho vyslanectva v Berne, robí túto výhradu týkajúcu sa štyroch Ženevských dohovorov:

K článku 10: „ V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Bieloruská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú chránené osoby, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“

K článku 10: „V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Bieloruská sovietska socialistická republika za platné žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, adresované neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“

K článku 10: „V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci, neuzná Bieloruská sovietska socialistická republika za platné žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, adresované neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“

K článku 12: „Bieloruská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť držiaca zajatcov, ktorá ich presunula k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za použitie dohovoru na týchto zajatcov po čas, keď by boli sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“

K článku 85: „Bieloruská sovietska socialistická republika nepovažuje sa za viazanú záväzkom, ktorý vyplýva z článku 85, rozšíriť aplikáciu dohovoru na vojnových zajatcov odsúdených podľa norimberských zásad za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, pretože osoby odsúdené pre tieto zločiny musia byť podrobené režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú svoj trest.“

I keď sa tento dohovor nevzťahuje na civilné obyvateľstvo mimo územia obsadeného nepriateľom, a preto nezodpovedá celkom požiadavkám ľudskosti, vyhlasuje delegácia Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky, uznávajúc, že tento dohovor sleduje záujmy týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva v obsadenom území a v niektorých iných prípadoch, že je splnomocnená vládou Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky podpísať tento dohovor s týmito výhradami:

K článku 11: „V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná vláda Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky za platné žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, adresované neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“

K článku 45: „Bieloruská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť držiaca internované osoby, ktorá by ich presunula k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru za tieto osoby po čas, po ktorý by boly sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“

BRAZÍLIA

Pinto da Silva, generálny konzul Brazílie, urobil tieto výhrady, pokiaľ ide o Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny:

Kosta B. Svetlov, bulharský vyslanec vo Švajčiarsku, robí toto vyhlásenie:

Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť dohovoru:

K článku 11: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné, ak mocnosť držiaca civilné osoby za vojny, obráti sa na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu za tým účelom, aby jej sverila ich ochranu bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú príslušníkmi.“

K článku 45: „Bulharská ľudová republika neuzná, že by mocnosť držiaca internované civilné osoby za vojny, ktorá by tieto osoby presunula k inej mocnosti, ktorá dala súhlas na ich prijatie, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu pravidiel dohovoru na uvedené osoby po čas, po ktorý sú u tejto druhej mocnosti.“

Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohovoru:

K článku 10: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné to, ak sa mocnosť držiaca ranených, nemocných a stroskotancov alebo zdravotnícky personál ozbrojených síl na mori obráti na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu za tým účelom, aby jej sverila ich ochranu, bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú príslušníkmi.“

Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohovoru:

K článku 10: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné, ak sa mocnosť držiaca vojnových zajatcov obráti na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu, aby jej sverila ich ochranu, bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú príslušníkmi.“

K článku 12: „Bulharská ľudová republika neuzná, že by mocnosť držiaca vojnových zajatcov, ktorá by tieto osoby presunula k inej mocnosti, ktorá dala súhlas na ich prijatie, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu pravidiel dohovoru na uvedené osoby po čas, po ktorý sú u druhej mocnosti.“

K článku 85: „Bulharská ľudová republika nepovažuje sa za viazanú rozšíriť použitie ustanovení vyplývajúcich z článku 85 na vojnových zajatcov odsúdených na základe zákonodarstva mocnosti, u ktorej sú zajatci v zajatí, a podľa zásad norimberského procesu za zločiny vojnové alebo za zločiny proti ľudskosti, ktoré tieto osoby spáchaly pred tým, než upadly do zajatia, pretože tieto osoby musia sa podrobiť režimu dotyčnej krajiny zavedenému pre odpykanie trestu.“

Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky túto výhradu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dohovoru:

K článku 10: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné, ak sa mocnosť držiaca ranených, nemocných alebo zdravotnícky personál ozbrojených síl v poli, obráti na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu, aby jej sverila ich ochranu, bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú tieto osoby príslušníkmi.“

KANADA

Wershof, veľvyslanecký radca Vysokého komisára Kanady v Londýne, robí túto výhradu, pokiaľ ide o Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny:

IZRAEL

Kahany, delegát Izraela pri Europskom úrade Organizácie Spojených národov a Medzinárodnom komitéte Červeného kríža, robí toto vyhlásenie:

S výhradou, že Izrael, i keď rešpektuje nedotknuteľnosť odznakov a rozoznávacích znakov určených dohovorom, bude používať Červený štít Dávidov ako odznak a rozoznávací znak zdravotníckej služby svojich ozbrojených síl.

S výhradou, že Izrael, i keď rešpektuje nedotknuteľnosť odznakov a rozpoznávacích znakov určených dohovorom, bude používať Červený štít Dávidov na zástavách, náramenných páskach, ako i na všetkom materiáli (počítajúc do toho i nemocničné lode) zdravotníckej služby.

S výhradou, že Izrael, i keď rešpektuje nedotknuteľnosť odznakov a rozoznávacích znakov uvedených v článku 38 Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli, bude používať Červený štít Dávidov ako odznak a rozoznávací znak predvídaný týmto dohovorom.“

TALIANSKO

Auriti, veľvyslanec Talianska, robí toto vyhlásenie k dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a k rezolúciám č. 6, 7 a 9 Ženevskej diplomatickej konferencie:

Vláda Talianska vyhlasuje, že robí výhrady k poslednému odseku článku 66 dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Vzhľadom na to, že konferencia vyslovila želanie, “aby Vysoké smluvné strany sverily čo najskôr komisii znalcov úlohu preštudovať, ako najlepšie technicky zdokonaliť moderné dorozumievacie prostriedky medzi nemocničnými loďami na strane jednej a vojnovými loďami a vojenskými lietadlami na strane druhej„, vyslovuje talianská vláda nádej, že spomenutá komisia znalcov bude svolaná pokiaľ možno v budúcich mesiacoch za tým účelom, aby vypracovala medzinárodný zákonník presne upravujúci užívanie týchto prostriedkov.

Talianske branné sily práve dôkladne študujú túto otázku a boly by ochotné predložiť poprípade konkrétne technické návrhy, ktoré by mohly slúžiť za základ diskusie.

Talianska vláda je ochotná urobiť všetky potrebné opatrenia, aby nemocničné lode vysielaly v častých a pravidelných prestávkach zprávy o svojej polohe, smere a rýchlosti.

Pokiaľ ide o druhý odsek rezolúcie č. 9, je vláda talianska toho názoru, že telekomunikačné správy Vysokých smluvných strán majú spolupracovať, aby vytvorily systém, ako soskupovať telegramy vojnových zajatcov na uľahčenie prenosu, šifrovaných oznámení, aby sa predišlo omylom, duplikácii medzinárodného prenosu a zvýšeniu nákladov.“

LUXEMBURSKO

Sturm, luxemburský chargé d´affaires vo Švajčiarsku, pripojuje túto výhradu:

NIZOZEMSKO

Bosch, rytier de Rosenthal, nizozemský vyslanec vo Švajčiarsku, vyhlasuje toto:

_"Moja vláda dala mi inštrukciu, aby som podpísal štyri dohovory vypracované diplomatickou konferenciou, ktorá sa konala v Ženeve od 21. apríla do 12. augusta 1949. Moja vláda si však želá, aby som pripojil túto výhradu, pokiaľ ide o Ženevský dohovor týkajúci sa ochrany civilných osôb za vojny:

Nizozemské kráľovstvo si vyhradzuje právo používať trest smrti podľa ustanovenia článku 68, odseku druhého, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti na trestné činy v cit. článku uvedené."

POĽSKO

Przybos, poľský vyslanec vo Švajčiarsku, pripojuje tieto výhrady, pokiaľ ide o štyri Ženevské dohovory:

Vláda Poľskej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným a nemocným alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.

Vláda Poľskej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v ktorej moci sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným, nemocným a stroskotancom alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.

Pokiaľ ide o článok 10, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči vojnovým zajatcom, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.

Pokiaľ ide o článok 12, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú vojnoví zajatci sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.

Pokiaľ ide o článok 85, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva, aby vojnoví zajatci odsúdení pre vojnové zločiny a pre zločiny proti ľudskosti v smysle zásad ustanovených v norimberských rozsudkoch, požívali výhody tohto dohovoru, pretože vojnoví zajatci odsúdení pre také zločiny majú byť podrobení predpisom o výkone trestu platným v štáte, o ktorý ide.

Pokiaľ ide o článok 11, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči chráneným osobám, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.

Pokiaľ ide o článok 45, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú tieto chránené osoby sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."

PORTUGALSKO

Goncalo Galdeira Coelho, portugalský chargé ďaffaires vo Švajčiarsku, pripojuje tieto výhrady:

_"a) Článok 3, spoločný všetkým štyrom dohovorom:

Pretože nie je konkrétne vymedzené, čo treba nazývať konfliktom povahy nie však medzinárodnej, a pre prípad, že toto označenie má na zreteli iba občiansku vojnu, vyhradzuje si Portugalsko právo, pretože nie je jasne určené, od ktorého okamihu ozbrojená vzbura vo vnútri krajiny má byť považovaná za občiansku vojnu, nepoužívať v územiach podliehajúcich jeho svrchovanosti v ktorejkoľvek časti sveta ustanovenie článku 3, pokiaľ by odporovalo ustanoveniam portugalského zákona.

Článok 10 dohovorov I, II, III a článok 11 dohovoru IV:

Článok 13 dohovoru I a článok 4 dohovoru IV:

Článok 60 dohovoru III:

K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení, nemocní alebo stroskotanci, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.

K článku 10: V prípade, že nie je daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou držiacou zajatcov neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.

K článku 12: Rumunská ľudová republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú zajatci a ktorá urobila ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý títo zajatci budú pod ochranou mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.

K článku 85: Rumunská ľudová republika sa nepovažuje za viazanú záväzkom, vyplývajúcim z článku 85, rozšíriť použitie dohovoru na vojnových zajatcov odsúdených v súhlase so zásadami Norimberského procesu podľa zákonodarstva mocnosti, ktorá ich má vo svojej moci, za to, že spáchali vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, pretože tieto osoby majú byť podrobené režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú trest.

Vláda Rumunskej ľudovej republiky súdi, že tento dohovor nezodpovedá úplne požiadavkám ľudskosti, pretože sa nevzťahuje na civilné obyvateľstvo mimo územia obsadeného nepriateľom.

Jednako však, berúc do úvahy, že dohovor má za účel hájiť záujmy civilného obyvateľstva, ktoré je na obsadenom území, splnomocnila ma vláda Rumunskej ľudovej republiky, aby som podpísal spomenutý dohovor s týmito výhradami:

K článku 11: V prípade, že nebude daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú chránené osoby, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.

K článku 45: Rumunská ľudová republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú chránené osoby, keby previedla ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý tieto osoby budú pod ochranou mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

Veľmi ctihodný Sir Robert L. Craigie z Ministerstva zahraničných vecí robí toto vyhlásenie:

_"Vláda Jeho Veličenstva ma poverila, aby som pripojil túto výhradu pri podpise Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny:

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si vyhradzuje právo používať trest smrti podľa ustanovení článku 68, druhého odseku, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti na trestné činy, ktoré sú v citovanom článku uvedené."

ČESKOSLOVENSKO

Tauber, československý vyslanec vo Švajčiarsku, pripojuje tieto výhrady:

_"1. Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli vyhlasujem, že vláda Československej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článku 10.

Vláda Československej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným a nemocným alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Vláda Československej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným, nemocným a stroskotancom alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Pokiaľ ide o článok 10, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči vojnovým zajatcom, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Pokiaľ ide o článok 12, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú vojnoví zajatci sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.

Pokiaľ ide o článok 85, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva, aby vojnoví zajatci odsúdení pre vojnové zločiny a pre zločiny proti ľudskosti v smysle zásad určených v norimberských rozsudkoch, požívali výhody tohto dohovoru, pretože vojnoví zajatci odsúdení pre také zločiny majú byť podrobení predpisom o výkone trestu platným v štáte, o ktorý ide.

Pokiaľ ide o článok 11, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči chráneným osobám, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Pokiaľ ide o článok 45, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú tieto chránené osoby sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."

UKRAJINSKÁ SOVIETSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA

Bogomolec, šéf delegácie Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky:

_"1. Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli pripojuje vláda Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky túto výhradu:

K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení a nemocní, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.

K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení, nemocní alebo stroskotanci, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.

K článku 10: V prípade, že nie je daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou držiacou zajatcov neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.

K článku 12: Ukrajinská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú zajatci a ktorá previedla ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý títo zajatci budú sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.

K článku 85: Ukrajinská sovietska socialistická republika nepovažuje sa za viazanú záväzkom vyplývajúcim z článku 85 rozšíriť použitie dohovoru na vojnových zajatcov odsúdených v súhlase so zásadami Norimberského procesu podľa zákonodarstva mocnosti, ktorá ich má vo svojej moci, za to, že spáchali vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, pretože tieto osoby majú byť podrobené režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú trest.

I keď sa tento dohovor nevzťahuje na civilné obyvateľstvo, ktoré je mimo územia obsadeného nepriateľom, a v dôsledku toho nezodpovedá úplne požiadavkám ľudskosti, vyhlasuje delegácia Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, uznávajúc, že tento dohovor sleduje záujmy týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva v obsadenom území a v niektorých iných prípadoch, že je splnomocnená vládou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky podpísať tento dohovor s týmito výhradami:

K článku 11: V prípade, že nebude daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú chránené osoby, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy prislúchajúce ochranným mocnostiam.

K článku 45: Ukrajinská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú chránené osoby, keď by previedla ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý tieto osoby budú sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."

SVÄZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK

Text výhrady pripojenej delegáciou SSSR k dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl.

_"Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl robí vláda SSSR túto výhradu:

K článku 10: SSSR nebude uznávať za platné, ak sa obráti mocnosť, v moci ktorej sú ranení, nemocní alebo zdravotnícky personál, na neutrálny štát alebo na ľudomilnú organizáciu so žiadosťou, aby prevzaly funkcie prislúchajúce ochranným mocnostiam, ak na to nebude daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby."

SLAVIN.

SLAVIN.

K článku 12: SSSR nebude uznávať, že by mocnosť, ktorá by odovzdala druhej mocnosti vojnových zajatcov, ktorých sa zmocnila, bola platne oslobodená od zodpovednosti za dodržiavanie dohovoru čo do týchto vojnových zajatcov, pokiaľ budú pod ochranou mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.

K článku 85: SSSR nepovažuje sa za viazaný rozšíriť ochranu dohovoru vyplývajúcu z článku 85, na vojnových zajatcov odsúdených podľa zákonodarstva mocnosti, u ktorej sú v zajatí, v súhlase so zásadami Norimberského procesu za spáchanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, pretože zajatci takto odsúdení musia byť podrobení režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú trest."

SLAVIN.

SLAVIN.

Vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, smerujúca k tomu, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzala funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným a nemocným alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, smerujúca k tomu, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným, nemocným a stroskotancom alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Pokiaľ ide o článok 10, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzala funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči vojnovým zajatcom, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Pokiaľ ide o článok 12, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, po čas, po ktorý budú vojnoví zajatci sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.

Pokiaľ ide o článok 11, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči chráneným osobám, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.

Pokiaľ ide o článok 45, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun chránených osôb, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý budú tieto chránené osoby sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že budú zachovávať tento dohovor a že zabezpečia jeho zachovávanie za každých okolností.

Nehľadiac na ustanovenia, ktoré majú nadobudnúť účinnosť už v mieri, bude sa tento dohovor vzťahovať na všetky prípady vyhlásenej vojny alebo akéhokoľvek iného ozbrojeného konfliktu, vzniknutého medzi dvoma alebo viacerými Vysokými smluvnými stranami, i keď vojnový stav nie je uznávaný jednou z nich.

Dohovor sa bude taktiež vzťahovať na všetky prípady čiastočnej alebo úplnej okupácie celého územia niektorej Vysokej smluvnej strany, i keď sa táto okupácia nestretne so žiadnym vojenským odporom.

Ak nie je niektorá z mocností zúčastňujúcich sa na konflikte stranou tohto dohovoru, zostanú mocnosti, ktoré sú jeho stranami, napriek tomu ním viazané vo svojich vzájomných vzťahoch. Budú okrem toho viazané týmto dohovorom voči spomenutej mocnosti, ak prijme táto jeho ustanovenia a ak sa bude nimi spravovať.

V prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá medzinárodný ráz a ktorý vznikne na území niektorej z Vysokých smluvných strán, bude každá zo strán v konflikte zaviazaná spravovať sa aspoň týmito ustanoveniami:

S osobami, ktoré sa priamo nezúčastnia na nepriateľstve, včítane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí složili zbrane, a osôb, ktoré boly vyradené z boja nemocou, zranením, zadržaním alebo akoukoľvek inou príčinou, bude sa zaobchádzať za každých okolností ľudsky, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania založeného či už na rase, farbe, náboženstve alebo viere, na pohlaví, rode alebo majetku alebo na akomkoľvek inom obdobnom znaku.

Ranení a nemocní budú posbieraní a ošetrení.

Neutrálne mocnosti použijú analogicky ustanovenia tohto dohovoru na ranených a nemocných, ako aj na členov zdravotníckeho a duchovného personálu, prislúchajúcich k ozbrojeným silám strán v konflikte, ktorí budú prijatí alebo internovaní na ich území, a taktiež na nájdených mŕtvych.

Na chránené osoby, ktoré padly do moci nepriateľskej strany, bude sa tento dohovor používať až do chvíle ich konečnej repatriácie.

Okrem dohôd výslovne uvedených v článkoch 10, 15, 23, 28, 31, 36, 37 a 52 môžu Vysoké smluvné strany uzavrieť iné osobitné dohody o všetkých otázkach, ktoré budú považovať za vhodné upraviť osobitne. Nijaká osobitná dohoda nesmie byť na ujmu postaveniu ranených a nemocných, ako i členov zdravotníckeho a duchovného personálu, ako je upravené týmto dohovorom, ani obmedzovať práva týmto dohovorom im zabezpečené.

Ranení a nemocní, ako i členovia zdravotníckeho a duchovného personálu, budú požívať výhody týchto dohôd tak dlho, dokiaľ sa bude tento dohovor na nich vzťahovať okrem prípadu, že by spomenuté dohody alebo dohody neskoršie obsahovaly výslovne ustanovenia opačné a vyjmúc priaznivejšie opatrenia urobené v ich prospech jednou alebo druhou zo strán v konflikte.

Ranení a nemocní, ako i členovia zdravotníckeho a duchovného personálu, nemôžu sa v nijakom prípade zriecť zčasti alebo celkom práv, ktoré im zabezpečuje tento dohovor, poprípade osobitné dohody spomenuté v predchádzajúcom článku.

Tento dohovor sa bude vykonávať za pomoci a pod dohľadom ochranných mocností poverených hájením záujmov strán v konflikte. Za tým účelom môžu ochranné mocnosti vymenúvať, popri svojom diplomatickom a konzulárnom personále, delegátov zo svojich príslušníkov alebo z príslušníkov iných neutrálnych mocností. Vymenúvanie týchto delegátov podlieha schváleniu mocnosti, u ktorej budú vykonávať svoje poslanie.

Strany v konflikte uľahčia čo možno v najväčšej miere úlohu zástupcov alebo delegátov ochranných mocností.

Zástupcovia alebo delegáti ochranných mocností nesmú v nijakom prípade prekročiť hranice svojho poslania, ako je dané týmto dohovorom; budú najmä brať zreteľ na naliehavé potreby bezpečnosti štátu, u ktorého vykonávajú svoju funkciu. Jedine naliehavé vojenské potreby môžu byť výnimočne a na prechodný čas dôvodom pre obmedzenie ich činnosti.

Ustanovenia tohto dohovoru nie sú na prekážku ľudomilnej činnosti, ktorú by so súhlasom zúčastnených strán v konflikte rozvinul Medzinárodný komitét Červeného kríža alebo akákoľvek iná nestranná ľudomilná organizácia na ochranu ranených a nemocných, ako i členov zdravotníckeho a duchovného personálu a za tým účelom, aby im bola poskytnutá pomoc.

Vysoké smluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sveria úlohy, pripadajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam, organizácii poskytujúcej všetky záruky nestrannosti a účinnosti.

Ak ranení a nemocní alebo členovia zdravotníckeho a duchovného personálu z akéhokoľvek dôvodu nepožívajú alebo prestanú požívať výhody činnosti ochrannej mocnosti alebo organizácie určenej podľa prvého odseku, požiada mocnosť, v moci ktorej sú, buď niektorý neutrálny štát alebo takú organizáciu, aby prevzaly funkcie prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam vymenovaným stranami, ktoré sa zúčastnia na konflikte.

Ak nemožno takto zabezpečiť ochranu, musí požiadať mocnosť, v moci ktorej sú tieto osoby, niektorú ľudomilnú organizáciu ako je Medzinárodný komitét Červeného kríža, aby prevzaly ľudomilné úlohy prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam alebo musí prijať, s výhradou ustanovení tohto článku, ponuku služieb urobenú takou organizáciou.

Každá neutrálna mocnosť alebo každá organizácia, ktorá bude vyzvaná zúčastnenou mocnosťou alebo sa sama ponúkne na ciele shora spomenuté, musí si byť vedomá pri svojej činnosti zodpovednosti voči strane v konflikte, ku ktorej patria osoby chránené týmto dohovorom, a musí dávať dostatočnú záruku, že je schopná prevziať spomenuté funkcie a nestranne ich plniť.

Predchádzajúce ustanovenie nemožno zmeniť osobitnou dohodou medzi mocnosťami, z ktorých jedna by bola, hoc i len prechodne, obmedzená vo svojej voľnosti konania s inou mocnosťou alebo s jej spojencami následkom vojenských udalostí, najmä v prípade okupácie celého alebo podstatnej časti svojho územia.

Kdekoľvek je v tomto dohovore zmienka o ochrannej mocnosti, vzťahuje sa táto zmienka aj na organizácie, ktoré ju vo smysle tohto článku nahradzujú.

Vo všetkých prípadoch, keď to budú ochranné mocnosti považovať za prospešné v záujme chránených osôb, najmä v prípade neshody medzi stranami v konflikte o použití alebo výklade ustanovení tohoto dohovoru, poskytnú ochranné mocnosti svoje dobré služby na urovnanie sporu.

Za tým účelom môže každá z ochranných mocností navrhnúť z podnetu niektorej strany alebo z vlastnej vôle stranám v konflikte schôdzku ich zástupcov, najmä úradov majúcich starostlivosť o ranených a nemocných, ako i členov zdravotníckeho a duchovného personálu, poprípade na vhodne zvolenom neutrálnom území. Strany v konflikte sú povinné vyhovieť návrhom, ktoré im boly v tom smere urobené. Ochranné mocnosti môžu eventuálne navrhnúť stranám v konflikte na schválenie osobnosť, prislúchajúcu k niektorej neutrálnej mocnosti alebo osobnosť, vyslanú Medzinárodným komitétom Červeného kríža, ktorá bude pozvaná na účasť v tejto schôdzke.

Príslušníci ozbrojených síl a ostatné osoby spomenuté v nasledujúcom článku, ktorí sú zranení alebo nemocní, musia byť za každých okolností rešpektovaní a chránení.

Strana v konflikte, do moci ktorej padnú, bude s nimi zaobchádzať a o nich sa starať ľudsky, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania založeného na pohlaví, rase, národnosti, náboženstve, politickom presvedčení alebo na akomkoľvek inom podobnom znaku. Prísne je zakázaný akýkoľvek útok na ich život alebo na ich osobu, najmä nesmú byť dobití alebo vyhladení, podrobení mučeniu, nesmú byť na nich konané biologické pokusy, nesmú byť zámerne ponechaní bez lekárskej pomoci a ošetrenia ani vystavení na ten účel vytvorenému nebezpečenstvu nákazy alebo infekcie.

Jedine dôvody lekárskej naliehavosti ospravedlňujú ošetrenie v prednostnom poradí.

So ženami sa bude zaobchádzať so všetkými osobitnými ohľadmi prislúchajúcimi ich pohlaviu.

Strana v konflikte, ktorá je nútená zanechať ranených alebo nemocných svojmu protivníkovi, ponechá s nimi, pokiaľ to dovolia vojenské potreby, časť svojho zdravotníckeho personálu a materiálu, aby pomáhal pri ich ošetrovaní.

Tento dohovor sa týka ranených a nemocných patriacich do týchto kategórií:

príslušníci ozbrojených síl niektorej strany v konflikte, ako aj príslušníci milícií a dobrovoľníckych sborov, ktoré sú súčasťou týchto ozbrojených síl,

príslušníci iných milícií a príslušníci iných dobrovoľníckych sborov, včítane príslušníkov organizovaných hnutí odporu, ktorí prináležia k niektorej strane v konflikte, a sú činní na svojom vlastnom území alebo mimo neho, i keď toto územie je obsadené, pokiaľ tieto milície alebo dobrovoľnícke sbory, včítane organizovaných hnutí odporu, vyhovujú týmto podmienkam:

príslušníci pravidelných ozbrojených síl, ktorí sa hlásia k vláde alebo k moci, ktorú neuznáva mocnosť, ktorá ich drží,

osoby, ktoré sprevádzajú ozbrojené sily, nie sú však priamo ich súčasťou, ako civilní členovia posádok vojenských letúnov, vojnoví korešpondenti, dodavatelia, členovia pracovných jednotiek a služieb, majúci na starosti starostlivosť o blaho vojenských osôb, pod podmienkou, že na to dostali povolenie od ozbrojených síl, ktoré sprevádzajú,

členovia lodných posádok, včítane veliteľov, lodivodov a učňov obchodných lodí a posádky civilného letectva strán v konflikte, ktorí nepožívajú výhody priaznivejšieho zaobchádzania podľa iných ustanovení medzinárodného práva,

obyvatelia neobsadeného územia, ktorí sa pri príchode nepriateľa z vlastného popudu chopia zbrane, aby bojovali proti prenikajúcemu vojsku, bez toho že by mali čas sa ustaviť v pravidelné ozbrojené sily, ak nosia otvorene zbrane a zachovávajú zákony a obyčaje vojnové.

S výhradou ustanovení predchádzajúceho článku stanú sa ranení a nemocní niektorej vojnuvedúcej strany, ktorí padnú do moci nepriateľa, vojnovými zajatcami a budú sa na nich vzťahovať pravidlá medzinárodného práva týkajúce sa vojnových zajatcov.

V každom čase a najmä po boji urobia strany v konflikte bez meškania všetky možné opatrenia, aby vyhľadaly a sobraly ranených a nemocných, aby ich chránily proti plieneniu a špatnému zaobchádzaniu a aby im zabezpečily potrebné ošetrenie, ako aj aby vyhľadaly mŕtvych a zamedzily ich olúpenie.

Kedykoľvek to dovolia okolnosti, bude dojednané prímerie, zastavenie paľby alebo miestne dohody, aby bolo možno odniesť, vymeniť a prepraviť ranených, ktorí zostali na bojišti.

Miestne dohody môžu byť taktiež uzavreté medzi stranami v konflikte za účelom evakuácie alebo výmeny ranených a nemocných z obliehaného alebo obkľúčeného územia a za účelom prevozu zdravotníckeho a duchovného personálu a zdravotníckeho materiálu dopraveného do tohto územia.

Strany v konflikte zhotovia čo možno v najkratšej lehote súpis všetkých údajov potrebných na zistenie totožnosti ranených, nemocných a mŕtvych nepriateľskej strany, ktorí sa dostali do ich moci. Tieto údaje budú podľa možnosti obsahovať:

označenie mocnosti, ku ktorej náležia,

vojenský útvar alebo matričné číslo,

priezvisko,

krstné meno alebo mená,

dátum narodenia,

iné údaje z preukazu alebo štítku totožnosti,

dátum a miesto zajatia alebo úmrtia,

údaje o zraneniach, nemoci alebo o príčine smrti.

Strany v konflikte budú dbať na to, aby pred pohrebom alebo spopolnením zomretých, konaným jednotlive, bola, pokiaľ to len okolnosti dovolia, vykonaná starostlivá a pokiaľ možno lekárska ohliadka mŕtvych za tým účelom, aby bola zistená smrť i totožnosť a aby bolo umožnené podať o tom zprávu. Polovica dvojitého štítku totožnosti alebo štítok sám, ak ide o štítok jednoduchý, ponechá sa u mŕtveho.

Telá sa smú spopolniť iba z naliehavých zdravotných dôvodov alebo pohnútok vyplývajúcich z náboženstva zomretého. V prípade spopolnenia budú na úmrtnom liste alebo na overenom sozname zomretých podrobne udané okolnosti a dôvody spopolnenia.

Strany v konflikte budú dbať okrem toho na to, aby mŕtvi boli pochovaní s úctou, pokiaľ možno podľa náboženstva, ku ktorému patrili, aby ich hroby boly rešpektované a aby boly pokiaľ možno soskupené podľa národnosti zomretých, vhodne udržované a označené tak, aby ich bolo možno vždy nájsť. Na ten účel zriadia na začiatku nepriateľstva Úradnú správu pre evidenciu hrobov, aby bolo možno vykonať poprípade exhumácie, zistenie totožnosti mŕtvych, nech už sú hroby umiestené kdekoľvek, a eventuálne ich prevezenie do vlasti. Tieto ustanovenia platia taktiež pre popol, ktorý bude Správou pre evidenciu vojnových hrobov uchovaný až do chvíle, keď krajina pôvodu oznámi konečné rozhodnutie v tejto veci.

Len čo to okolnosti dovolia a najneskoršie pri skončení nepriateľstva, vymenia si navzájom tieto Správy hrobov prostredníctvom Informačnej kancelárie, spomenutej v druhom odseku článku 16, soznamy udávajúce presne miesto a označenie hrobov, ako aj informácie o mŕtvych v nich pochovaných.

Vojenský úrad môže sa obrátiť na okolných obyvateľov so samaritánskou výzvou, aby dobrovoľne sobrali a ošetrili pod jeho dohľadom ranených a nemocných, a poskytnúť za to osobám, ktoré poslúchnu túto výzvu, potrebnú ochranu a úľavu. V prípade, že by nepriateľská strana dobyla alebo zpäť získala moc nad týmto krajom, poskytne týmto osobám rovnakú ochranu a rovnaké úľavy.

Vojenský úrad musí dovoliť obyvateľom a pomocným spoločnostiam i v napadnutých alebo obsadených krajoch, aby zo svojej vlastnej vôle sbierali a ošetrovali ranených a nemocných, nech už sú príslušníkmi ktoréhokoľvek národa. Civilné obyvateľstvo je povinné rešpektovať týchto ranených a nemocných a najmä nedopúšťať sa na nich nijakého násilia.

Nikto nesmie trpieť ujmu alebo byť odsúdený za to, že ošetroval ranených alebo nemocných.

Ustanovenia tohto článku neoslobodzujú okupačnú mocnosť od záväzkov postarať sa o ranených a nemocných ako s telesnej tak s duševnej stránky.

Stále ústavy a pohyblivé útvary zdravotníckej služby nesmú za nijakých okolností byť napadnuté, ale musia byť vždy rešpektované a chránené stranami v konflikte. Ak sa dostanú do moci nepriateľskej strany, môžu i ďalej pokračovať vo svojej činnosti, pokiaľ mocnosť, ktorá ich zajala, sa sama nepostará o potrebné ošetrenie ranených a nemocných, ktorí sú v týchto ústavoch a útvaroch.

Kompetentné úrady budú bdieť nad tým, aby tieto zdravotnícke ústavy a útvary boly pokiaľ možno umiestené tak, aby eventuálne útoky proti vojenským cieľom nemohly ohroziť tieto zdravotnícke ústavy a útvary.

Nemocničné lode, ktoré majú nárok na ochranu podľa Ženevského dohovoru z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori, nesmú byť napadnuté s pevniny.

Ochrana, ktorá prislúcha stálym ústavom a pohyblivým zdravotníckym útvarom zdravotníckej služby, zanikne iba vtedy, ak sú použité popri ich ľudomilného poslania na spáchanie činov škodiacich nepriateľovi. Ochrana môže však prestať až po výzve, ktorá určí vo všetkých prípadoch, kde je to vhodné, primeranú lehotu, ktorá uplynie bezvýsledne.

Okolnosti nižšie uvedené sa nebudú považovať za dôvod, aby zdravotnícky útvar alebo ústav bol pozbavený ochrany prislúchajúcej mu podľa článku 19:

ak je personál útvaru alebo ústavu ozbrojený a ak užíva svoje zbrane na svoju vlastnú obranu a na obranu svojich ranených a nemocných,

ak je útvar alebo ústav, nemajúci ozbrojených ošetrovateľov, chránený hliadkou, strážami alebo ozbrojeným sprievodom,

ak sa nájdu v útvare alebo v ústave prenosné zbrane a strelivo odobraté raneným a nemocným, ktoré dosiaľ neboly odovzdané príslušným službám,

ak je v ústave alebo útvare zverolekársky personál a materiál, bez toho, že by bol jeho nedeliteľnou súčasťou,

ak je ľudomilná činnosť útvaru alebo ústavu alebo jeho personálu rozšírená i na civilných ranených a nemocných.

Už za mieru môžu Vysoké smluvné strany, a strany v konflikte len čo vypukne nepriateľstvo, zriadiť na svojom vlastnom území, a v prípade potreby na území okupovanom, nemocničné oblasti a miesta zariadené tak, aby na nich našli ochranu pred účinkami vojny ranení a nemocní, ako i personál majúci na starosti organizáciu a správu týchto oblastí a miest a starostlivosť o osoby tam shromaždené.

Hneď od začiatku vojny i v jej priebehu môžu zúčastnené strany uzavrieť medzi sebou dohodu o uznaní týchto nemocničných oblastí a miest, ktoré zriadily. Môžu za tým účelom uviesť v skutok ustanovenia uvedené v návrhu dohody pripojenej k tomuto dohovoru s prípadnými úpravami, ktoré by považovaly za potrebné.

Ochranné mocnosti a Medzinárodný komitét Červeného kríža sa vyzývajú, aby boly nápomocné pri zriadení a uznaní týchto nemocničných oblastí a miest.

Zdravotnícky personál určený výhradne na vyhľadávanie, sbieranie, dopravu alebo na ošetrenie ranených a nemocných alebo na zabránenie nemociam, personál určený výlučne pre správu zdravotníckych útvarov a ústavov, ako i vojenskí duchovní pridelení k ozbrojeným silám budú za každých okolností rešpektovaní a chránení.

Vojenské osoby zvlášť vycvičené, aby v prípade potreby mohly byť použité ako ošetrovatelia alebo pomocní nosiči nosítok pri vyhľadávaní, odnášaní, prevážaní alebo ošetrovaní ranených a nemocných, budú taktiež rešpektované a chránené, ak plnia tieto úlohy vo chvíli, keď prídu do styku s nepriateľom alebo keď sa dostanú do jeho moci.

Personálu uvedenému v článku 24 je na roveň postavený personál národných spoločností Červeného kríža a iných dobrovoľných pomocných spoločností, ktoré sú riadne uznané a povolené ich vládou, pokiaľ bude zamestnaný v rovnakých funkciách ako personál uvedený v spomenutom článku, s tou podmienkou, že personál týchto spoločností podlieha vojenským zákonom a predpisom.

Každá z Vysokých smluvných strán oznámi strane druhej buď už v mieri alebo pri začatí alebo v priebehu nepriateľstva, avšak v každom prípade pred skutočným ich použitím, mená spoločností, ktoré splnomocnila, aby pod jej zodpovednosťou pomáhaly oficiálnej zdravotníckej službe jej ozbrojených síl.

Uznaná spoločnosť neutrálneho štátu smie poskytnúť niektorej strane v konflikte pomoc svojím personálom alebo svojimi zdravotníckymi útvarmi len po predchádzajúcom súhlase svojej vlády a s povolením strany v konflikte samotnej. Tento personál a tieto útvary budú postavené pod dohľad tejto strany v konflikte.

Neutrálna vláda oznámi spomenutý svoj súhlas nepriateľovi štátu, ktorý túto pomoc prijíma. Strana v konflikte, ktorá prijme túto pomoc, je povinná, skôr než ju akokoľvek použije, upovedomiť o tom nepriateľskú stranu.

Za nijakých okolností nemožno považovať túto pomoc za vmešovanie sa do konfliktu.

Členovia personálu spomenutého v prvom odseku musia byť opatrení, skôr než opustia neutrálnu krajinu, ku ktorej náležia, riadnymi preukazmi totožnosti uvedenými v článku 40.

Personál uvedený v článku 24 a 26, ktorý sa dostane do rúk nepriateľa, bude zadržaný, len pokiaľ to vyžaduje zdravotný stav, duchovná potreba a počet vojnových zajatcov.

Členovia personálu, ktorí budú takto zadržaní, nebudú považovaní za vojnových zajatcov. Budú však niemenej požívať prinajmenšom výhody všetkých ustanovení Ženevského dohovoru z 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Budú naďalej vykonávať, v rámci vojenských zákonov a predpisov mocnosti, v moci ktorej sú, pod dohľadom jej príslušných služieb a podľa svedomia svojho povolania svoju liečebnú alebo duchovnú funkciu v prospech vojnových zajatcov prislúchajúcich predovšetkým k ozbrojeným silám, ku ktorým sami patria. Budú ďalej požívať tieto výhody pri výkone svojho liečebného alebo duchovného poslania:

Budú mať právo občas navštevovať vojnových zajatcov, ktorí sú v pracovných oddieloch alebo v nemocniciach položených mimo tábora. Mocnosť, v moci ktorej sú, im za tým účelom poskytne potrebné dopravné prostriedky.

V každom tábore bude najstarší vojenský lekár najvyššej hodnosti zodpovedný vojenským úradom tábora za odbornú činnosť zadržaného zdravotníckeho personálu. Za tým účelom sa dohodnú strany v konflikte hneď na začiatku nepriateľstva o vzájomne si zodpovedajúcich hodnostiach svojho zdravotníckeho personálu, včítane personálu spoločností spomenutých v článku 26. Tento lekár, ako i duchovní budú mať priamy prístup k zodpovedným táborovým úradom vo všetkých otázkach týkajúcich sa ich poslania. Tieto úrady im poskytnú všetky výhody pre písomný styk v týchto otázkach.

Zadržaný personál nemôže byť nútený na nijakú prácu, ktorá nesúvisí s jeho zdravotníckym alebo duchovným poslaním, hoci zostáva podrobený vnútornej disciplíne tábora, v ktorom je.

Personál označený v článku 25, ktorý sa dostane do rúk nepriateľov, sa považuje za vojnových zajatcov, použije sa však, pokiaľ to bude potrebné, na zdravotnícku službu.

Personál, ktorý nebude nevyhnutne treba zadržať podľa ustanovení článku 28, bude vrátený strane v konflikte, ku ktorej náleží, len čo sa nájde nejaká cesta pre jeho návrat a len čo to dovolia vojenské potreby.

Než dôjde k vráteniu, nebude považovaný za vojnových zajatcov. Predsa však bude požívať pri najmenšom všetky výhody určené Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Bude naďalej vykonávať svoje funkcie pod dohľadom nepriateľskej strany a bude predovšetkým použitý na ošetrovanie ranených a nemocných bojujúcej strany, ku ktorej prináleží.

Pri odchode smie si odniesť osobné hnuteľnosti, cenné predmety a nástroje, ktoré sú jeho vlastníctvom.

Výber osôb, ktoré budú vrátené strane v konflikte podľa ustanovení článku 30, bude vykonaný bez ohľadu na rasu, náboženstvo alebo politické presvedčenie, najvhodnejšie podľa časového poradia ich zajatia a ich zdravotného stavu.

Hneď po začatí nepriateľstva môžu strany v konflikte určiť osobitnými dohodami percento personálu, ktorý má byť zadržaný, v pomere k počtu vojnových zajatcov, ako i jeho rozdelenie po táboroch.

Osoby spomenuté v článku 27, ktoré sa dostanú do moci protivníkovej, nesmú byť zadržané.

Ak niet opačnej dohody, bude im dovolené vrátiť sa do vlasti alebo, ak to nie je možné, na územie tej strany v konflikte, v službách ktorej boli, len čo bude otvorená cesta pre ich návrat a len čo to dovolia vojenské potreby.

Než dôjde k ich prepusteniu, budú ďalej vykonávať službu pod dohľadom nepriateľskej strany: budú predovšetkým pridelené k ošetrovaniu ranených a nemocných tej bojujúcej strany, v službách ktorej boly.

Pri svojom odchode smú si odviezť svoje hnuteľnosti, osobné veci, cenné predmety, nástroje, zbrane a, ak možno, i dopravné prostriedky, ktoré im patria.

Strany v konflikte zabezpečia týmto osobám, pokiaľ budú v ich moci, to isté zaopatrenie, to isté ubytovanie, tie isté náležitosti a platy ako zodpovedajúcemu personálu svojej vlastnej armády. Strava má byť v každom prípade dostačujúca čo do množstva, akosti i rozmanitosti, aby im zaručila normálnu zdravotnú rovnováhu.

Materiál pohyblivých zdravotníckych útvarov ozbrojených síl, ktorý sa dostane do moci protivníkovej, zostane vyhradený pre ranených a nemocných.

Stavby, materiál a sklady stálych zdravotníckych zariadení ozbrojených síl zostanú podrobené vojnovým zákonom, nemôžu však byť odňaté svojmu účelu, dokiaľ sú potrebné pre starostlivosť o ranených a nemocných. Velitelia armád v poli môžu ich však použiť v prípade naliehavej vojenskej potreby, za predpokladu, že urobili predtým opatrenia potrebné na zabezpečenie blaha nemocných a ranených, ktorí sú tam ošetrovaní.

Materiál a sklady uvedené v tomto článku sa nesmú úmyselne zničiť.

Hnuteľný i nehnuteľný majetok pomocných spoločností, požívajúcich výhody tohto dohovoru, považuje sa za súkromné vlastníctvo.

Právo na rekvizície priznané vojnuvedúcim zákonmi a obyčajmi vojnovými bude uplatňované iba v prípadoch naliehavej potreby a až, keď je zabezpečený osud ranených a nemocných.

Transporty ranených a nemocných alebo zdravotníckeho materiálu treba rešpektovať a chrániť z rovnakých dôvodov ako pohyblivé zdravotnícke útvary.

Ak padnú tieto transporty alebo vozidlá do rúk nepriateľskej strany, budú podliehať zákonom vojnovým za podmienky, že strana v konflikte, ktorá sa ich zmocní, sa vo všetkých prípadoch postará o ranených a nemocných, ktorí v nich sú.

Civilný personál a všetky dopravné prostriedky pochádzajúce z rekvizícií podliehajú všeobecným pravidlám medzinárodného práva.

Sanitné lietadlá, to jest lietadlá výlučne používané na odvoz ranených a nemocných a pre dopravu sanitného personálu i materiálu, nesmú byť napadnuté, ale budú rešpektované vojnuvedúcimi stranami pri letoch, ktoré budú konať vo výškach, v časoch a smermi výslovne dohodnutými medzi všetkými zúčastnenými bojujúcimi stranami.

Budú zreteľne označené, popri národných farbách, rozoznávacím znakom, uvedeným v článku 38, na svojich spodných, horných i bočných plochách. Budú opatrené akýmkoľvek iným označením alebo poznávacím prostriedkom, určenými dohodou medzi vojnuvedúcimi stranami buď na začiatku alebo v priebehu nepriateľstva.

Ak nie je opačná dohoda, zakazuje sa prelet nepriateľského alebo nepriateľom obsadeného územia.

Sanitné lietadlá musia poslúchnuť každú výzvu na pristátie. Ak pristane takto lietadlo podľa rozkazu, môže pokračovať v lete so svojím osadenstvom po eventuálnej prehliadke.

Ak pristane lietadlo núdzove na území nepriateľskom alebo nepriateľom obsadenom, sú ranení, nemocní i posádka lietadla vojnovými zajatcami. So zdravotníckym personálom sa bude zaobchádzať podľa článku 24 a nasledujúcich.

Sanitné lietadlá strán v konflikte môžu s výhradou ustanovenia druhého odseku prelietať územia neutrálnych mocností a tam pristávať na pevnine alebo na vode v prípade potreby alebo aby tam urobily zastávku. Musia predovšetkým oznámiť neutrálnym mocnostiam prelet nad ich územím a poslúchnuť každú výzvu na pristátie na zemi alebo na vode. Budú chránené pred útokom, len ak poletia vo výške, v čase a smerom výslovne dohodnutým medzi zúčastnenými stranami v konflikte a neutrálnymi mocnosťami.

Neutrálne mocnosti môžu však určiť podmienky alebo obmedzenia, pokiaľ ide o prelet ich územia sanitnými lietadlami alebo o ich pristátie. Tieto eventuálne podmienky alebo obmedzenia budú platiť rovnakým spôsobom pre všetky bojujúce mocnosti.

Ranení alebo nemocní, vysadení so súhlasom miestneho úradu zo sanitného lietadla na neutrálnom území, budú, pokiaľ nebolo inak dojednané medzi neutrálnymi mocnosťami a stranami v konflikte, zadržaní neutrálnym štátom, keď to vyžaduje medzinárodné právo, tak aby sa nemohli znova zúčastniť na vojnových operáciách. Náklady na nemocničné ošetrovanie a internovanie snáša mocnosť, ku ktorej ranení a nemocní náležia.

Na poctu Švajčiarska bude heraldické znamenie červeného kríža na bielom poli, utvorené prevrátením spolkových farieb, podržané ako odznak a rozoznávací znak zdravotníckej služby armád.

Jednako však pre štáty, ktoré používajú už ako rozoznávací znak namiesto červeného kríža, červený polmesiac alebo červeného leva a slnce na bielom poli, budú tieto znaky taktiež pripustené v smysle tohto dohovoru.

Tento odznak bude umiestený pod dohľadom kompetentného vojenského veliteľstva na zástavách, na náramenných páskach a na všetkom materiále náležiacom zdravotníckej službe.

Personál uvedený v článku 24 a v článkoch 26 a 27 nosí na ľavom zálaktí pásku odolávajúcu vlhku s rozoznávacím znakom, vydanú kompetentným vojenským úradom a opatrenú jeho pečiatkou.

Tento personál bude mať pri sebe okrem štítku totožnosti uvedeného v článku 16 aj osobitný preukaz totožnosti opatrený rozoznávacím znakom. Tento preukaz musí odolávať vlhkosti a mať také rozmery, aby sa vošiel do vrecka. Bude vystavený v jazyku domovského štátu a bude obsahovať aspoň priezvisko, krstné mená, dátum narodenia, hodnosť a matričné číslo majiteľa. Bude v ňom uvedené, z akého dôvodu má právo na ochranu podľa tohto dohovoru. Preukaz bude opatrený fotografiou majiteľa a popri tom buď jeho podpisom alebo odtlačkom prstov alebo obidvoma zároveň. Bude na ňom pečiatka vojenského úradu.

Preukaz totožnosti bude jednotný v každej armáde a pokiaľ možno rovnakého typu v armádach Vysokých smluvných strán. Strany v konflikte môžu sa spravovať vzorom pripojeným ako príklad k tomuto dohovoru. Na začiatku nepriateľstva si zašlú navzájom vzor, ktorý budú používať. Každý preukaz totožnosti bude podľa možnosti vydaný aspoň vo dvoch exemplároch, z ktorých jeden si podrží krajina pôvodu.

V nijakom prípade nesmie byť personál vyššie uvedený pozbavený svojich odznakov alebo svojho preukazu totožnosti ani práva nosiť náramennú pásku. V prípade straty má nárok na duplikát preukazu a na to, aby mu boly vydané odznaky nové.

Personál označený v článku 25 nosí len pokiaľ vykonáva zdravotnícku službu bielu náramennú pásku s rozoznávacím znakom uprostred, ale menších rozmerov, vydanú a opečiatkovanú vojenským úradom.

Vojenské listiny totožnosti, ktoré bude mať tento personál u seba, budú obsahovať údaj o zdravotníckej príprave, ktorú dostal majiteľ, o prechodnej povahe jeho služby a o jeho práve nosiť náramennú pásku.

Zástava so znakom podľa tohto dohovoru smie byť vztýčená iba u zdravotníckych útvarov a ústavov, ktoré tento dohovor predpisuje rešpektovať, a len so súhlasom vojenského úradu.

Na pohyblivých útvaroch a na stálych ústavoch môže byť vztýčená popri tejto zástave štátna zástava strany v konflikte, ku ktorej tento ústav alebo útvar náleží.

Avšak zdravotnícke útvary, ktoré padly do moci nepriateľa, vztýčia len zástavu podľa tohto dohovoru.

Strany v konflikte vykonajú, pokiaľ to vojenské potreby dovolia, všetky potrebné opatrenia, aby urobily rozoznávacie znaky zdravotníckych útvarov a ústavov jasne viditeľnými nepriateľským silám pozemným, leteckým i námorným, aby tak bola vylúčená možnosť akejkoľvek útočnej akcie proti nim.

Zdravotnícke útvary neutrálnych štátov, ktorým by bolo za podmienok určených v článku 27 povolené poskytnúť služby niektorej vojnuvedúcej strane, musia vztýčiť so zástavou podľa tohto dohovoru štátnu zástavu tejto vojnuvedúcej strany, ak použije táto možnosť, ktorú jej dáva článok 42.

Ak nebráni tomu opačný rozkaz príslušného vojenského úradu, môžu za všetkých okolností vztýčiť svoju štátnu zástavu, i keď padnú do moci nepriateľskej strany.

Znak červeného kríža na bielom poli a slová „Červený kríž“ alebo „Ženevský kríž“ sa smú používať s výnimkou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch tohto článku, ako v mieri tak i za vojny iba na označenie a na ochranu zdravotníckych útvarov a ústavov, personálu a materiálu, chránených týmto dohovorom a ostatnými medzinárodnými dohovormi upravujúcimi podobné veci. To isté platí i o odznakoch uvedených v článku 38, druhý odsek, pre štáty, ktoré ich používajú. Národné spoločnosti Červeného kríža a ostatné spoločnosti uvedené v článku 26 budú mať právo používať rozoznávací znak poskytujúci ochranu podľa tohto dohovoru iba v rámci ustanovení tohto odseku.

Národné spoločnosti Červeného kríža (Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnca) môžu ďalej používať v mieri vo shode so svojím domácim zákonodárstvom znak Červeného kríža pre svoju inú činnosť zodpovedajúcu zásadám vysloveným na medzinárodných konferenciách Červeného kríža. Ak pokračujú v tejto činnosti i za vojny, musia používať tento znak za takých podmienok, aby nemohla vzniknúť domnienka, že si osobujú právo na ochranu podľa tohto dohovoru; odznak bude pomerne malých rozmerov a nesmie sa používať na náramenných páskach alebo na strechách budov.

Medzinárodná organizácia Červeného kríža a jeho personál riadne splnomocnený majú právo používať znak červeného kríža na bielom poli v každom čase.

Výnimočne možno používať vo shode s domácim zákonodarstvom a s výslovným súhlasom niektorej z národných spoločností Červeného kríža (Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnca) odznak podľa tohto dohovoru v mieri na označenie vozidiel používaných ako ambulancie a na označenie záchranných staníc výlučne určených na bezplatné ošetrovanie ranených a nemocných.

Každá strana v konflikte sa postará prostredníctvom svojich hlavných veliteľov o podrobné vykonanie predchádzajúcich článkov a o to, aby prípady, na ktoré nie je pamätané, boly riešené podľa všeobecných zásad tohto dohovoru.

Sú zakázané represálie proti raneným, nemocným, personálu a budovám alebo materiálu, chráneným týmto dohovorom.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že rozšíria čo možno najviac, v mieri i vo vojne, text tohto dohovoru vo svojich krajinách a najmä že zaradia jeho štúdium do vojenských a, ak možno, i civilných štúdijných programov, tak, aby sa jeho zásady staly známymi celému obyvateľstvu, najmä bojujúcim ozbrojených síl, zdravotníckemu personálu a vojenským duchovným.

Vysoké smluvné strany si navzájom zašlú prostredníctvom Švajčiarskej spolkovej rady, a za nepriateľstva prostredníctvom ochrannej mocnosti, oficiálne preklady tohto dohovoru, ako aj zákony a nariadenia, ktoré by vydaly, aby zabezpečily jeho používanie.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že urobia všetky potrebné zákonodarné opatrenia, aby určily primerané trestné sankcie postihujúce osoby, ktoré sa dopustia toho či onoho vážneho porušenia tohto dohovoru, vymedzeného v nasledujúcom článku, alebo dajú na také porušenie rozkaz.

Každá smluvná strana je povinná vypátrať osoby obvinené z toho, že sa dopustily niektorého z týchto vážnych porušení alebo že daly na to rozkaz, a musí ich postaviť pred svoje vlastné súdy, nech už je akákoľvek ich štátna príslušnosť. Môže aj, ak dá tomu prednosť, odovzdať ich v súlade s podmienkami svojho vlastného zákonodarstva na súdne stíhanie niektorej inej smluvnej strane majúcej záujem na potrestaní, pokiaľ táto smluvná strana má dostatočné obvinenia proti týmto osobám.

Každá smluvná strana urobí potrebné opatrenia, aby odstránila všetky činy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto dohovoru, a to aj iné než vážne porušenia, ktoré sú uvedené v nasledujúcom článku.

Obvinení budú za každých okolností požívať záruky súdneho konania a slobodnej obhajoby, ktoré nebudú menej priaznivé než záruky spomenuté v článku 105 a nasledujúcich Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Vážnymi porušeniami uvedenými v predchádzajúcom článku môžu byť niektoré z nižeuvedených činov spáchaných na osobách alebo na majetku chránených týmto dohovorom: úmyselné zabitie, mučenie alebo neľudské zaobchádzanie, počítajúc do toho i biologické pokusy, úmyselné spôsobenie veľkého utrpenia alebo vážne telesné zranenie a ohrozenie zdravia, zničenie a prisvojenie si majetku neodôvodnené vojenskou potrebnosťou a vykonané vo veľkej miere nedovoleným a svojvoľným spôsobom.

Nijaká smluvná strana sa nemôže sama oslobodiť ani oslobodiť inú smluvnú stranu od zodpovednosti, ktorá postihuje ju samotnú alebo inú smluvnú stranu v dôsledku porušení spomenutých v predchádzajúcom článku.

Na žiadosť ktorejkoľvek strany v konflikte sa zavedie vyšetrovanie spôsobom, ktorý sa určí medzi zúčastnenými stranami, o každom tvrdenom porušení tohto dohovoru.

Ak sa nedosiahne dohoda o spôsobe vyšetrovania, shodnú sa strany na voľbe rozhodcu, ktorý určí, akým spôsobom postupovať.

Len čo sa zistí porušenie, urobia mu strany v konflikte koniec a odstránia ho čo možno najrýchlejšie.

Užívanie znaku alebo názvu „Červený kríž“ alebo „Ženevský kríž“ alebo iného znaku alebo názvu ich napodobňujúceho súkromnými osobami alebo obchodnými spoločnosťami alebo firmami, či už verejnými alebo súkromnými, inými než tými, ktorí na to majú právo podľa tohto dohovoru, je zakázané v každom čase, nech už má toto užívanie akýkoľvek účel a bez ohľadu na čas, kedy s týmto užívaním sa začalo.

Vzhľadom na poctu preukázanú Švajčiarsku prijatím spolkových prevrátených farieb a na možnosť zámeny švajčiarskeho štátneho znaku a rozpoznávacieho odznaku podľa tohto dohovoru, je zakázané v každom čase súkromným osobám, obchodným spoločnostiam alebo firmám užívať štátny znak Švajčiarskej konfederácie, ako aj každý iný znak ho napodobňujúci, či už ako továrenskú alebo obchodnú známku alebo ako súčasť týchto známok alebo za účelom odporujúcim obchodnej statočnosti alebo konečne za okolností, ktoré by mohly uraziť švajčiarsky národný cit.

Vysoké smluvné strany, ktoré neboly stranami Ženevského dohovoru z 27. júla 1929, môžu však povoliť tým, ktorí skôr používali odznaky, názvy alebo známky uvedené v prvom odseku, lehotu najviac troch rokov od okamihu, keď tento dohovor nadobudne účinnosť, aby prestali ich používať, za predpokladu, že v tejto lehote ich používanie nemôže za vojny vzbudiť domnienku, že má za účel poskytnúť ochranu vo smysle tohto dohovoru.

Zákaz vyslovený v prvom odseku tohto článku sa týka rovnako znakov a názvov uvedených v druhom odseku článku 38, bez toho že by tým boly dotknuté práva nadobudnuté skorším používaním.

Vysoké smluvné strany, ktorých doterajšie zákonodarstvo by nebolo postačujúce, urobia potrebné opatrenia, aby boly zamedzené a stíhané v každom čase zneužitia spomenuté v článku 53.

Záverečné ustanovenia

Tento dohovor je spísaný v jazyku anglickom a francúzskom. Obidve znenia sú rovnako záväzné.

Švajčiarska spolková rada dá vyhotoviť úradné preklady dohovoru do jazyka ruského a španielskeho.

Tento dohovor, ktorý bude mať dnešné dátum, môže byť podpísaný až do 12. februára 1950 v mene mocností zastúpených na konferencii, ktorá sa začala v Ženeve dňa 21. apríla 1949, ako i v mene mocností, na tejto konferencii nezastúpených, ktoré sú však stranami Ženevských dohovorov z r. 1864, z r. 1906 alebo z r. 1929 o zlepšení osudu ranených a nemocných v armádach v poli.

Tento dohovor bude ratifikovaný čo možno najskôr a ratifikačné listiny budú uložené v Berne.

O uložení každej ratifikačnej listiny sa vyhotoví zápisnica, ktorej jeden overený odpis sa zašle Švajčiarskou spolkovou radou všetkým mocnostiam, v mene ktorých bola podpísaná alebo v mene ktorých bol oznámený prístup.

Tento dohovor nadobudne účinnosť šesť mesiacov potom, keď boly uložené najmenej dve ratifikačné listiny.

Neskoršie nadobudne účinnosť pre každú z Vysokých smluvných strán šesť mesiacov po uložení jej ratifikačnej listiny.

Tento dohovor nahradzuje dohovory z 22. augusta 1864, z 6. júla 1906 a z 27. júla 1929 vo vzťahoch medzi Vysokými smluvnými stranami.

Odo dňa nadobudnutia účinnosti zostane tento dohovor otvorený pre prístup každej mocnosti, v mene ktorej nebol podpísaný.

Prístupy sa oznámia písomne Švajčiarskej spolkovej rade a nadobudnú účinnosť šesť mesiacov potom, keď jej došly.

Švajčiarska spolková rada oznámi prístupy všetkým mocnostiam, v mene ktorých bol dohovor podpísaný alebo v mene ktorých jej bol oznámený prístup.

Za situácie opísanej v článkoch 2 a 3 nadobudnú uložené ratifikácie a prístupy oznámené stranami v konflikte pred začatím nepriateľstva alebo okupácie alebo po ňom ihneď účinnosť. Oznámenia o ratifikáciách alebo o prístupoch došlých od strán v konflikte urobí Švajčiarska spolková rada čo najrýchlejším spôsobom.

Každá z Vysokých smluvných strán bude mať možnosť vypovedať tento dohovor.

Výpoveď sa oznámi písomne Švajčiarskej spolkovej rade. Táto upovedomí o tomto oznámení vlády všetkých Vysokých smluvných strán.

Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po jej oznámení Švajčiarskej spolkovej rade. Avšak výpoveď oznámená v čase, keď vypovedajúca mocnosť je zapletená do nepriateľstva, nenadobudne účinnosť, pokiaľ nebude uzavretý mier, a v nijakom prípade, pokiaľ nebudú skončené operácie spojené s prepustením a repatriáciou osôb chránených týmto dohovorom.

Výpoveď bude platiť len pre vypovedajúcu mocnosť. Nebude mať vplyv na záväzky, ktoré strany v konflikte budú i naďalej nútené dodržovať v smysle zásad medzinárodného práva, ako vyplývajú zo zvyklostí jestvujúcich medzi civilizovanými národmi, zo zákonov ľudskosti a z požiadaviek verejného svedomia.

Švajčiarska spolková rada dá tento dohovor zaregistrovať v Sekretariáte Organizácie Spojených národov. Švajčiarska spolková rada upovedomí aj Sekretariát Organizácie Spojených národov o všetkých ratifikáciách, prístupoch a výpovediach, ktoré došly k tomuto dohovoru.

Na DÔKAZ TOHO podpísaní, predloživší si svoje plnomocenstvá, podpísali tento dohovor.

Dané v Ženeve dňa 12. augusta 1949 v jazyku anglickom a francúzskom; originál bude uložený v archíve Švajčiarskej konfederácie. Švajčiarska spolková rada zašle overený odpis tohto dohovoru každému zo signatárnych štátov, ako i štátom, ktoré na dohovor pristúpia.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že za každých okolností budú dodržiavať tento dohovor a zabezpečia jeho dodržovanie.

Nehľadiac na ustanovenia, ktoré majú nadobudnúť účinnosť už v mieri, bude sa tento dohovor vzťahovať na všetky prípady vyhlásenej vojny alebo akéhokoľvek iného ozbrojeného konfliktu, vzniknutého medzi dvoma alebo viacerými Vysokými smluvnými stranami, i keď vojnový stav nie je uznávaný jednou z nich.

Dohovor sa bude taktiež vzťahovať na všetky prípady čiastočnej alebo úplnej okupácie územia niektorej Vysokej smluvnej strany, i keď sa táto okupácia nestretne s vojenským odporom.

Ak nie je niektorá z mocností zúčastniacich sa na konflikte smluvnou stranou tohto dohovoru, zostanú mocnosti, ktoré sú jeho stranami, napriek tomu ním viazané vo svojich vzájomných vzťahoch. Budú okrem toho viazané týmto dohovorom voči spomenutej mocnosti, ak prijme táto ich ustanovenia a ak sa bude podľa nich spravovať.

V prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá medzinárodný ráz a ktorý vznikne na území niektorej z Vysokých smluvných strán, bude každá zo strán v konflikte viazaná spravovať sa pri najmenšom týmito ustanoveniami:

S osobami, ktoré sa priamo nezúčastnia nepriateľstva, včítane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí složili zbrane, a osôb, ktoré boly vyradené z boja nemocou, zranením, zadržaním alebo akoukoľvek inou príčinou, bude sa za všetkých okolností zaobchádzať ľudsky, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania založeného na rase, farbe, náboženstve alebo viere, pohlaví, rodu či majetku alebo na akomkoľvek inom obdobnom znaku.

Ranení, nemocní a stroskotanci sa soberú a ošetria.

V prípade vojnových operácií medzi pozemnými a námornými silami strán v konflikte budú použité ustanovenia tohto dohovoru len na sily na lodiach.

Na vylodené sily budú sa ihneď vzťahovať ustanovenia Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Neutrálne mocnosti použijú analogicky ustanovenia tohto dohovoru na ranených, nemocných a stroskotancov, členov zdravotníckeho a duchovného personálu, prislúchajúcich k ozbrojeným silám strán v konflikte, ktorí budú prijatí alebo internovaní na ich území, ako i na nájdených mŕtvych.

Okrem dohôd výslovne uvedených v článkoch 10, 18, 31, 38, 39, 40, 43 a 53 môžu Vysoké smluvné strany uzavrieť iné osobitné dohody o všetkých otázkach, ktoré budú považovať za vhodné upraviť osobitne. Žiadna osobitná dohoda nesmie byť na ujmu postaveniu ranených, nemocných a stroskotancov, ako i členov zdravotníckeho a duchovného personálu, ako je upravené týmto dohovorom, ani obmedzovať práva zabezpečené im týmto dohovorom.

Ranení, nemocní a stroskotanci, ako i členovia zdravotníckeho a duchovného personálu, budú požívať výhody týchto dohôd tak dlho, dokiaľ sa bude tento dohovor na nich vzťahovať, iba ak by spomenuté dohody alebo dohody neskoršie obsahovaly výslovné ustanovenia opačné a vyjmúc priaznivejšie opatrenia urobené v ich prospech jednou alebo druhou zo strán v konflikte.

Ranení, nemocní a stroskotanci, ako i členovia zdravotníckeho a duchovného personálu, nemôžu sa v žiadnom prípade zriecť zčasti alebo celkom práv, ktoré im zabezpečuje tento dohovor, poprípade osobitné dohody spomenuté v predchádzajúcom článku.

Tento dohovor bude sa vykonávať za pomoci a pod dozorom ochranných mocností poverených hájením záujmov strán v konflikte. Za tým účelom môžu ochranné mocnosti vymenúvať okrem svojho diplomatického a konzulárneho personálu delegátov zo svojich príslušníkov alebo z príslušníkov iných neutrálnych mocností. Vymenúvanie týchto delegátov podlieha schváleniu mocnosti, u ktorej budú vykonávať svoje poslanie.

Strany v konflikte uľahčia čo možno v najväčšej miere úlohu zástupcov alebo delegátov ochranných mocností.

Zástupcovia alebo delegáti ochranných mocností nesmú v žiadnom prípade prekročiť medze svojho poslania, ako je dané týmto dohovorom; budú najmä brať zreteľ na naliehavé potreby bezpečnosti štátu, u ktorého vykonávajú svoju funkciu. Jedine naliehavé vojenské potreby môžu byť výnimočne a na prechodný čas dôvodom pre obmedzenie ich činnosti.

Ustanovenia tohto dohovoru nie sú na prekážku ľudomilnej činnosti, ktorú by so súhlasom zúčastnených strán v konflikte rozvinul Medzinárodný komitét Červeného kríža alebo akákoľvek iná nestranná ľudomilná organizácia na ochranu ranených, nemocných a stroskotancov, ako i členov zdravotníckeho a duchovného personálu, a za tým účelom aby im bola poskytnutá pomoc.

Vysoké smluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sveria úlohy prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam, organizácii poskytujúcej všetky záruky nestrannosti a účinnosti.

Ak ranení, nemocní a stroskotanci alebo členovia zdravotníckeho a duchovného personálu z akéhokoľvek dôvodu nepožívajú alebo prestanú požívať výhody činnosti ochrannej mocnosti alebo organizácie určenej podľa prvého odseku, musí mocnosť, v moci ktorej sú, požiadať buď niektorý neutrálny štát alebo takú organizáciu, aby prevzaly funkcie, prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam vymenúvaným stranami v konflikte.

Ak nemožno takto zabezpečiť ochranu, musí požiadať mocnosť, u ktorej sú ranení, nemocní a stroskotanci držaní, ľudomilnú organizácie ako je Medzinárodný komitét Červeného kríža, aby prevzala ľudomilné úlohy, prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam, alebo musí prijať s výhradami ustanovení tohto článku ponuku služieb urobenú takou organizáciou.

Každá neutrálna mocnosť alebo každá organizácia, ktorá bude vyzvaná zúčastnenou mocnosťou alebo ktorá sa sama ponúkne na ciele hore spomenuté, musí si byť vedomá pri svojej činnosti zodpovednosti voči strane v konflikte, ku ktorej patria osoby chránené týmto dohovorom, a musí dávať dostatočnú záruku, že je schopná prevziať spomenuté funkcie a nestranne ich plniť.

Predchádzajúce ustanovenie nemožno zmeniť osobitnou dohodou medzi mocnosťami, z ktorých jedna by bola, hoci len prechodne, obmedzená vo svojej voľnosti konania s inou mocnosťou alebo s jej spojencami následkom vojenských udalostí, najmä v prípade okupácie celého alebo podstatnej časti svojho územia.

Kedykoľvek je v tomto dohovore zmienka o ochrannej mocnosti, vzťahuje sa táto zmienka aj na organizácie, ktoré je v smysle tohto článku nahradzujú.

Vo všetkých prípadoch, keď to budú ochranné mocnosti považovať za prospešné v záujme chránených osôb, najmä v prípade neshody medzi stranami v konflikte o použití alebo o výklade ustanovení tohto dohovoru, poskytnú ochranné mocnosti svoje dobré služby na urovnania sporu.

Za tým účelom môže každá z ochranných mocností navrhnúť z podnetu niektorej strany alebo z vlastnej vôle stranám v konflikte schôdzku ich zástupcov, najmä úradov majúcich starostlivosť o ranených, nemocných a stroskotancov, ako i členov zdravotníckeho a duchovného personálu, poprípade na vhodne zvolenom neutrálnom území. Strany v konflikte sú povinné vyhovieť návrhom, ktoré im boly v tomto smere urobené. Ochranné mocnosti môžu eventuálne navrhnúť stranám v konflikte na schválenie osobnosť prislúchajúcu k niektorej neutrálnej mocnosti alebo osobnosť vyslanú Medzinárodným komitétom Červeného kríža, ktorá bude pozvaná na účasť v tejto schôdzke.

Príslušníci ozbrojených síl a ostatné osoby spomenuté v nasledujúcom článku, ktorí sú na mori a sú zranení, onemocnia alebo stroskotajú, musia sa za všetkých okolností rešpektovať, pričom výraz stroskotanie sa vzťahuje na každé stroskotanie, nech už k nemu dôjde za akýchkoľvek okolností, včítane núteného pristátia lietadla na mori alebo pádu do mora.

Strana v konflikte, ktorá ich bude mať v moci, bude s nimi zaobchádzať a o nich sa starať ľudsky, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania založeného na pohlaví, rase, národnosti, náboženstve, politickom presvedčení alebo na akomkoľvek inom podobnom znaku. Prísne sa zakazuje akýkoľvek útok na ich život alebo na ich osobu; najmä nesmú sa dobiť alebo vyhladiť, podrobiť mučeniu, nesmú sa na nich konať biologické pokusy, nesmú sa ponechať zámerne bez lekárskej pomoci a ošetrenia ani vystaviť nebezpečenstvu nákazy alebo infekcie na ten cieľ vytvorenému.

Jedine dôvody lekárskej naliehavosti ospravedlňujú ošetrenie v prednostnom poradí.

So ženami sa bude zaobchádzať so všetkými osobitnými ohľadmi prislúchajúcimi ich pohlaviu.

Tento dohovor sa týka stroskotancov, ranených a nemocných na mori, patriacich do týchto kategórií:

príslušníci ozbrojených síl niektorej strany v konflikte, ako i príslušníci milícií a dobrovoľníckych sborov, ktoré sú súčasťou ozbrojených síl,

príslušníci iných milícií a príslušníci iných dobrovoľníckych sborov, včítane organizovaných hnutí odporu, ktorí prináležia k niektorej strane v konflikte a sú činní na svojom vlastnom území alebo mimo neho, i keď toto územie je obsadené, pokiaľ tieto milície alebo dobrovoľnícke sbory, včítane organizovaných hnutí odporu, zodpovedajú týmto podmienkam:

príslušníci pravidelných ozbrojených síl, ktorí sa hlásia k vláde alebo k moci, ktoré neuznáva mocnosť, v moci ktorej sú,

osoby, ktoré sprevádzajú ozbrojené sily, nie sú však priamo ich súčasťou, ako civilní členovia posádok vojenských lietadiel, vojnoví korešpondenti, dodávatelia, príslušníci pracovných jednotiek a služieb, majúcich na starosti starostlivosť o blaho vojenských osôb, pokiaľ na to dostali povolenie od ozbrojených síl, ktoré sprevádzajú,

členovia osadenstva lodí včítane veliteľov, lodivodov a učňov obchodných lodí a osadenstva civilného letectva strán v konflikte, ktorí nepožívajú priaznivejšie zaobchádzanie podľa iných ustanovení medzinárodného práva,

obyvatelia neobsadeného územia, ktoré sa pri príchode nepriateľa z vlastného popudu chopia zbrane, aby bojovali proti prenikajúcemu vojsku, bez toho že by mali čas ustaviť sa v pravidelné ozbrojené sily, ak nosia otvorene zbrane a ak dodržiavajú zákony a obyčaje vojnové.

Každá vojnová loď niektorej zo strán vojnuvedúcich môže požadovať, aby jej boli odovzdaní ranení, nemocní alebo stroskotanci, ktorí sú na vojenských nemocničných lodiach, na nemocničných lodiach patriacich pomocným spoločnostiam alebo súkromníkom, ako i na obchodných lodiach, jachtách a plavidlách akejkoľvek národnosti, pokiaľ zdravotný stav ranených a nemocných dovoľuje ich premiestenie a za predpokladu, že vojnová loď má zariadenie, ktoré im zabezpečí dostačujúce ošetrenie.

Ak sú ranení, nemocní alebo stroskotanci prevzatí na neutrálnu vojnovú loď alebo na neutrálne vojenské lietadlo, treba urobiť opatrenie, ak to vyžaduje medzinárodné právo, aby sa nemohli znovu zúčastniť na vojnových úkonoch.

S výhradou ustanovení článku 12 stanú sa ranení, nemocní a stroskotanci niektorej vojnovej strany, ktorí padnú do moci nepriateľa, vojnovými zajatcami a budú sa na nich vzťahovať pravidlá medzinárodného práva týkajúce sa vojnových zajatcov. Je na kaptorovi, aby rozhodol podľa okolností, či je účelné ich podžať či dopraviť do prístavu jeho vlastnej krajiny alebo do neutrálneho prístavu alebo snáď do prístavu na nepriateľskom území. V tomto poslednom prípade nebudú môcť vojnoví zajatci navrátení takto do svojej vlastnej krajiny slúžiť po čas vojny.

Ranení, nemocní alebo stroskotanci, ktorí budú vylodení v neutrálnom prístave so súhlasom miestnych úradov, budú, pokiaľ nebolo inak dojednané medzi neutrálnou mocnosťou a vojnuvedúcimi mocnosťami, zadržaní neutrálnou mocnosťou, keď to vyžaduje medzinárodné právo, tak aby sa nemohli znovu zúčastniť na vojnových úkonoch.

Výdavky na nemocničné ošetrovanie a na internovanie snáša mocnosť, ku ktorej ranení, nemocní a stroskotanci náležia.

Po každom boji urobia strany v konflikte bezodkladne všetky možné opatrenia, aby vyhľadaly a sobraly stroskotancov, ranených a nemocných, chránili ich proti plieneniu a zlému zaobchádzaniu a aby im zabezpečili potrebné ošetrenie, ako i aby vyhľadaly mŕtvych a zamedzily ich olúpenie.

Kedykoľvek to okolnosti dovolia, uzavrú strany v konflikte miestne dojednanie za účelom evakuácie ranených a nemocných po mori z obiehaného alebo obkľúčeného územia a za účelom prevozu zdravotníckeho a duchovného personálu a zdravotníckeho materiálu dopravovaného do tohto územia.

Strany v konflikte vyhotovia čo možno v najkratšej lehote súpis všetkých údajov potrebných na zistenie totožnosti stroskotancov, ranených, nemocných a mŕtvych nepriateľskej strany, ktorí sa dostali do ich moci. Tieto údaje budú podľa možnosti obsahovať:

označenie mocnosti, ku ktorej náležia,

vojenský útvar alebo matričné číslo,

priezvisko,

krstné meno alebo mená,

dátum narodenia,

iné údaje z preukazu alebo štítku totožnosti,

dátum a miesto zajatia alebo úmrtia,

údaje o zraneniach, nemoci alebo o príčine smrti.

Strany v konflikte budú dbať na to, aby pred pochovaním zomretých do mora, konaným jednotlivo, bola, pokiaľ len to okolnosti dovolia, vykonaná starostlivá a pokiaľ možno i lekárska ohliadka mŕtvych za tým účelom, aby sa zistila smrť i totožnosť a aby bolo umožnené podať o tom zprávu. Ak sa používajú dvojité štítky totožnosti, zostane jedna jeho polovica u mŕtveho.

Ak budú mŕtvi vylodení, použije sa na nich ustanovenie Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Strany v konflikte sa môžu odvolávať na charitatívnu starostlivosť veliteľov neutrálnych obchodných lodí, jácht a plavidiel, aby vzali na loď a ošetrili ranených, nemocných a stroskotancov, ako i aby sobrali mŕtvych.

Lode každého druhu, ktoré vyhovia tejto žiadosti, a tie, ktoré samy od seba soberú ranených, nemocných a stroskotancov, budú požívať osobitnú ochranu a úľavy na vykonanie ich pomocného poslania.

Tento druh dopravy nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom pre uplatnenie koristného práva, avšak, ak sa im nedal opačný sľub, podliehajú i naďalej koristného právu pre porušenie neutrality, ktorého by sa boly dopustily.

Vojenské nemocničné lode, to jest lode, ktoré mocnosti postavily alebo prispôsobily jedine a výlučne na to, aby pomáhaly raneným, nemocným a stroskotancom, ich ošetrovaly a dopravovaly, nesmú sa za žiadnych okolností napadnúť alebo ukoristiť, ale budú vždy rešpektované a chránené za predpokladu, že ich mená a opis boly oznámené stranám v konflikte desať dní pred ich použitím.

Opis, ktorý sa musí udať v oznámení, má obsahovať brutto registrovanú tonáž, dĺžku od kormy k čelu a počet stožiarov a komínov.

Pobrežné zariadenia, ktoré majú nárok na ochranu Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli, nesmú byť z mora ani napadnuté ani bombardované.

Nemocničné lode používané národnými spoločnosťami Červeného kríža, oficiálne uznanými pomocnými spoločnosťami i jednotlivcami budú požívať tú istú ochranu ako vojenské nemocničné lode a nebudú podliehať ukoristeniu, ak ich strana v konflikte, ku ktorej náležia, poverila oficiálnym poslaním a pokiaľ budú zachované ustanovenia článku 22 o notifikácii.

Tieto lode musia mať preukaz, ktorým kompetentný úrad vyhlasuje, že boly podrobené jeho kontrole pri svojom vystrojení a odchode.

Nemocničné lode používané národnými spoločnosťami Červeného kríža, oficiálne uznanými pomocnými spoločnosťami a jednotlivcami v neutrálnych krajinách, budú požívať tú istú ochranu ako vojenské nemocničné lode a nebudú podliehať ukoristeniu za predpokladu, že sa podriadily jednej zo strán v konflikte s predchádzajúcim súhlasom svojej vlády a so schválením spomenutej strany, a pokiaľ budú zachované ustanovenia článku 22 o notifikácii.

Ochrana spomenutá v článkoch 22, 24 a 25 sa vzťahuje na nemocničné lode všetkých tonáží a na ich záchranné člny, nech pôsobia kdekoľvek. Jednak však, aby bola zabezpečená najvyššia miera pohodlia a bezpečnosti, vynasnažia sa strany v konflikte, aby na dopravu ranených, nemocných a stroskotancov používaly na väčšie vzdialenosti a na voľnom mori len nemocničné lode nad 2000 brutto registrovaných tón.

Za tých istých podmienok, ako sú uvedené v článkoch 22 a 24, budú taktiež rešpektované a chránené, pokiaľ tak dovolia potreby operácií, plavidlá užívané štátom alebo oficiálne uznanými pomocnými spoločnosťami pre pobrežné záchranné práce.

Bude to tak isto v rámci možnosti, pokiaľ ide o pevné pobrežné zariadenia používané výlučne týmito plavidlami na ich ľudomilnú činnosť.

Ak dôjde k boju na vojnovej lodi, budú rešpektované a chránené lazarety, pokiaľ len to bude možné. Tieto lazarety a ich výstroj zostanú podrobené vojnovým zákonom, nemôžu sa však odňať svojmu účelu, pokiaľ ich ranení a nemocní potrebujú. Jednako však veliteľ, v moci ktorého sú, môže s nimi voľne naložiť v prípade naliehavej vojenskej potreby, ak zabezpečí vopred osud ranených a nemocných, ktorí sú v nich ošetrovaní.

Každá nemocničná loď nachádzajúca sa v prístave, ktorý padne do moci nepriateľa, je oprávnená z neho vyplávať.

Lode a plavidlá spomenuté v článkoch 22, 24, 25 a 27 poskytnú pomoc a podporu raneným, nemocným a stroskotancom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že tieto lode a plavidlá nepoužijú na nejaký vojenský účel.

Tieto lode a plavidlá nesmú v žiadnom smere prekážať pohybom bojujúcich.

Za boja a po ňom konajú na svoje vlastné nebezpečenstvo.

Strany v konflikte majú právo kontroly a prehliadky lodí a plavidiel spomenutých v článkoch 22, 24, 25 a 27. Môžu odmietnuť pomoc týchto lodí a plavidiel, nariadiť im, aby sa vzdialily alebo uložiť im určitý kurz, upraviť použitie ich bezdrótových zariadení a iných dorozumievacích prostriedkov a dokonca zadržať ich po čas najviac sedem dní odo dňa zastavenia, ak to vyžadujú závažné okolnosti.

Môžu dosadiť dočasne na loď komisára, ktorého jedinou úlohou bude zabezpečiť splnenie rozkazov vydaných podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku.

Pokiaľ možno, zapíšu strany v konflikte do lodného denníka nemocničnej lode rozkazy, ktoré vydaly v jazyku srozumiteľnom veliteľovi nemocničnej lode.

Strany v konflikte môžu dosadiť, buď jednostranne alebo podľa osobitnej dohody, na svoje nemocničné lode neutrálnych pozorovateľov, ktorí zistia presné dodržiavanie ustanovení tohto dohovoru.

Lode a plavidlá uvedené v článkoch 22, 24, 25 a 27 nie sú postavené na roveň vojnovým lodiam, pokiaľ ide o ich pobyt v neutrálnom prístave.

Obchodné lode, premenené na lode nemocničné, nemôžu sa používať na iný účel po celý čas nepriateľstva.

Ochrana prislúchajúca nemocničným lodiam a lodným lazaretom zanikne iba vtedy, ak sú použité, popri ich ľudomilnej úlohe, na páchanie činov škodiacich nepriateľovi. Ochrana môže však prestať až po výzve, ktorá určí vo všetkých prípadoch, kde je to vhodné, primeranú lehotu, ktorá potom uplynie bezvýsledne.

Nemocničné lode nesmú najmä mať ani používať tajný kľúč pri bezdrótovom vysielaní alebo pri inom dorozumievacom prostriedku.

Okolnosti nižšie uvedené nebudú sa považovať za dôvod, aby nemocničné lode alebo lodné lazarety boly pozbavené ochrany im prislúchajúcej:

ak je personál týchto lodí alebo lazaretov ozbrojený a ak používa svoje zbrane na udržanie poriadku, na svoju vlastnú obranu alebo na obranu svojich nemocných a ranených,

ak sú na lodi prístroje výlučne určené na uľahčenie plavby alebo na prenos zpráv,

ak sú na nemocničnej lodi alebo v lodnom lazarete prenosné zbrane a strelivo, odobraté raneným, nemocným a stroskotancom, ktoré dosiaľ neboly odovzdané príslušným službám,

ak je ľudomilná činnosť nemocničných lodí a lodných lazaretov a ich personálu rozšírená na civilných ranených, nemocných alebo stroskotancov,

ak dopravujú nemocničné lode materiál a personál, výlučne určený pre zdravotnícku službu, okrem toho, ktorý samy obvykle potrebujú.

Duchovný, lekársky a nemocničný personál nemocničných lodí a ich posádka sa musia rešpektovať a chrániť; nemôžu byť zajatí, pokiaľ sú v službách týchto lodí, či už sú na nich ranení a nemocní alebo nie.

Duchovný, lekársky a nemocničný personál, určený pre zdravotnú a duchovnú starostlivosť osôb spomenutých v článkoch 12 a 13, ktorý sa dostane do rúk nepriateľa, bude rešpektovaný a chránený; môže pokračovať vo svojej činnosti, pokiaľ to bude vyžadovať starostlivosť o ranených a nemocných. Pošle sa potom zpäť, len čo to bude považovať za možné hlavný veliteľ, v moci ktorého je. Pri opustení lode môže vziať so sebou veci, ktoré sú jeho osobným majetkom.

Keby sa však ukázalo potrebným zadržať časť tohto personálu vzhľadom na zdravotné a duchovné potreby vojnových zajatcov, urobia sa všetky opatrenia, aby tento personál bol vylodený, čo možno najskôr.

Pri svojom vylodení bude zadržaný personál podliehať ustanoveniam Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Lode najaté na ten účel sú oprávnené dopravovať materiál určený výlučne na ošetrenie ranených a nemocných ozbrojených síl alebo na zabránenie nemociam, pod podmienkou, že podrobnosti ich cesty boly oznámené nepriateľskej mocnosti a ňou prijaté. Nepriateľská mocnosť má i potom právo ich zastaviť, nie však ich ukoristiť ani zhabať dopravovaný materiál.

Dohodou medzi stranami v konflikte možno dosadiť neutrálnych pozorovateľov na palubu týchto lodí, aby kontrolovali dopravovaný materiál. Tento materiál má byť ľahko prístupný.

Sanitné lietadlá, t.j. lietadlá výlučne užívané na odvoz ranených, nemocných a stroskotancov, ako i pre dopravu sanitného personálu, nesmú sa napadnúť, ale budú rešpektované stranami v konflikte, pokiaľ poletia vo výškach, v čase a v smeroch výslovne dohodnutých medzi všetkými zúčastnenými stranami v konflikte.

Budú zreteľne opatrené, popri národných farbách, rozoznávacím znakom uvedeným v článku 41 na svojich spodných, horných i bočných plochách. Budú opatrené akýmkoľvek iným označením alebo poznávacím prostriedkom určeným dohodou medzi stranami v konflikte, buď na začiatku alebo v priebehu nepriateľstva.

Ak nie je opačná dohoda, je zakázaný prelet nepriateľského alebo nepriateľom obsadeného územia.

Sanitné lietadlá musia poslúchnuť každú výzvu na pristátie na pevnine alebo na mori. Ak pristane lietadlo podľa takého rozkazu, môže pokračovať v lete so svojím personálom po eventuálnej prehliadke.

Ak pristane lietadlo núdzove na pevnine alebo na vode, na území nepriateľskom alebo nepriateľom obsadenom, sú ranení, nemocní a stroskotanci, ako i posádka lietadla vojnovými zajatcami. So zdravotníckym personálom sa bude zaobchádzať podľa článkov 36 a 37.

Sanitné lietadlá strán v konflikte môžu s výhradou druhého odseku prelietať územie neutrálnych mocností a tam pristávať na pevnine alebo na vode v prípade potreby alebo aby tam urobily zastávku. Musia vopred oznámiť neutrálnym mocnostiam prelet nad ich územím a poslúchnuť každú výzvu na pristátie na zemi alebo na vode. Budú chránené pred útokom, len ak poletia vo výškach, v čase a v smeroch výslovne dohodnutých medzi dotyčnými stranami v konflikte a neutrálnymi mocnosťami.

Neutrálne mocnosti môžu však určiť podmienky alebo obmedzenia, pokiaľ ide o prelet ich územia sanitnými lietadlami alebo o ich pristátie. Tieto eventuálne podmienky alebo obmedzenia budú sa vzťahovať rovnakým spôsobom na všetky strany v konflikte.

Ranení, nemocní, alebo stroskotanci vysadení so súhlasom miestneho úradu zo sanitného lietadla na neutrálnom území, budú, pokiaľ nebolo inak dojednané medzi neutrálnymi mocnosťami a stranami v konflikte, zadržaní neutrálnym štátom, keď to vyžaduje medzinárodné právo, tak aby sa nemohli znovu zúčastniť na vojnových úkonoch. Výdavky na nemocničné ošetrovanie a na internovanie snáša mocnosť, ku ktorej ranení, nemocní alebo stroskotanci náležia.

Odznak červeného kríža na bielom poli bude pod dohľadom kompetentného vojenského úradu umiestený na zástavách, na náramenných páskach a na každom materiáli náležiacom zdravotníckej službe.

Jednako však pre štáty, ktoré už používajú ako rozoznávací znak namiesto červeného kríža červený polmesiac alebo červeného leva a slnko na bielom poli, budú tieto odznaky taktiež pripustené v smysle tejto dohody.

Personál spomenutý v článkoch 36 a 37 nosí na ľavom ramene pásku odolávajúcu vlhku s rozoznávacím znakom, vydanú kompetentným vojenským úradom a opatrenú jeho pečiatkou.

Tento personál bude mať aj popri štítku totožnosti uvedenom v článku 19 osobitný preukaz totožnosti opatrený rozoznávacím znakom. Tento preukaz musí odolávať vlhku a mať také rozmery, aby sa vošiel do vrecka. Bude vystavený v jazyku domovského štátu a bude obsahovať aspoň priezvisko, krstné mená, dátum narodenia, hodnosť a matričné číslo majiteľa. Bude v ňom uvedené, z akého dôvodu má právo na ochranu podľa tohto dohovoru. Preukaz bude opatrený fotografiou majiteľa a popri tom buď jeho podpisom alebo odtlačkom prstov alebo oboma súčasne. Bude na ňom pečiatka vojenského úradu.

Preukaz totožnosti bude jednotný v každej armáde a pokiaľ možno rovnakého typu v armádach Vysokých smluvných strán. Strany v konflikte môžu sa spravovať vzorom pripojeným ako príklad k tomuto dohovoru. Na začiatku nepriateľstva si zašlú vzor, ktorý budú používať. Každý preukaz totožnosti sa vydá podľa možnosti aspoň vo dvoch exemplároch, z ktorých jeden si podrží krajina pôvodu.

V žiadnom prípade nesmie byť vyššie uvedený personál pozbavený svojich odznakov alebo svojho preukazu totožnosti ani práva nosiť náramennú pásku. V prípade straty má nárok na duplikát preukazu a na to, aby mu boly vydané odznaky nové.

Lode a plavidlá spomenuté v článkoch 22, 24, 25 a 27 treba zreteľne označiť takto:

všetky vonkajšie plochy budú biele,

jeden alebo niekoľko tmavočervených krížov, čo možno najväčších, bude namaľované na každej strane lodného trupu a aj na vodorovných plochách, aby boly čo najlepšie viditeľné zo vzduchu i s mora.

Rozoznávacie znaky spomenuté v článku 43 možno použiť ako v čase mieru tak i za vojny iba na označenie a ochranu lodí tam uvedených, s výhradou prípadov, ktoré by boly predvídané v inom medzinárodnom dohovore alebo po dohode dojednanej medzi všetkými zúčastnenými stranami v konflikte.

Vysoké smluvné strany, ktorých zákonodarstvo by nebolo dosiaľ dostačujúce, urobia potrebné opatrenia, aby zamedzily a potlačily v každom čase akékoľvek zneužitie rozoznávacích znakov spomenutých v článku 43.

Každá strana v konflikte sa postará prostredníctvom svojich hlavných veliteľov o podrobné vykonanie predchádzajúcich článkov a o to, aby prípady, na ktoré nie je pamätané, boly riešené podľa všeobecných zásad tohto dohovoru.

Sú zakázané represálie proti raneným, nemocným, stroskotancom, personálu, lodiam a materiálu chráneným týmto dohovorom.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že rozšíria čo možno najviac, ako v mieri tak za vojny, text toho dohovoru vo svojich krajinách a že najmä zaradia jeho štúdium do vojenských, a ak možno, i civilných študijných programov, tak aby sa jeho zásady staly známymi všetkému obyvateľstvu, najmä potom bojujúcim ozbrojeným silám, zdravotníckemu personálu a vojenským duchovným.

Vysoké smluvné strany si zašlú prostredníctvom Švajčiarskej spolkovej rady, a za nepriateľstva prostredníctvom ochranných mocností, oficiálne preklady tohto dohovoru a zákony i nariadenia, ktoré by vydaly, aby zabezpečily jeho používanie.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že urobia všetky potrebné zákonodarné opatrenia, aby určily primerané trestné sankcie postihujúce osoby, ktoré sa dopustia toho či oného vážneho porušenia tohto dohovoru vymedzeného v nasledujúcom článku alebo dajú na také porušenie rozkaz.

Každá smluvná strana je povinná zistiť osoby obvinené z toho, že sa dopustily niektorého z týchto vážnych porušení alebo daly naň rozkaz, a musia ich postaviť pred svoj súd, nech sú akejkoľvek štátnej príslušnosti. Môže tiež, ak dá tomu prednosť, odovzdať ich v súlade s podmienkami určenými svojím vlastným zákonodarstvom, na súdne stíhanie niektorej inej smluvnej strane majúcej záujem na potrestaní, pokiaľ táto smluvná strana má dostatočné obvinenia proti týmto osobám.

Každá smluvná strana urobí potrebné opatrenia, aby odstránila všetky činy odporujúce ustanoveniam tohto dohovoru, a to aj iné než vážne porušenia, ktoré sú uvedené v nasledujúcom článku.

Obvinení budú za všetkých okolností požívať záruky súdneho konania a slobodnej obhajoby, ktoré nebudú menej priaznivé než záruky spomenuté v článku 105 a nasledujúcich Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Vážnymi porušeniami, spomenutými v predošlom článku, sú niektoré z nižšie uvedených činov spáchaných na osobách alebo na majetku, chránených týmto dohovorom: úmyselné zabitie, mučenie alebo neľudské zaobchádzanie, počítajúc do toho biologické pokusy, úmyselné spôsobenie veľkého utrpenia alebo vážne telesné zranenie a ohrozenie zdravia, zničenie a prisvojenie si majetku neodôvodnené vojenskou potrebnosťou a vykonané vo veľkej miere nezákonným a svojvoľným spôsobom.

Žiadna smluvná strana sa nemôže sama oslobodiť ani oslobodiť inú smluvnú stranu od zodpovednosti, ktorá stíha ju samotnú alebo inú smluvnú stranu v dôsledku porušení spomenutých v predchádzajúcom článku.

Na žiadosť niektorej strany v konflikte sa zavedie vyšetrovanie spôsobom, ktorý bude určený medzi zúčastnenými stranami, o každom tvrdenom porušení dohovoru.

Ak sa nedosiahne dohoda o spôsobe vyšetrovania, dohodnú sa strany o voľbe rozhodcu, ktorý určí, akým spôsobom sa bude postupovať.

Len čo sa zistí porušenie, urobia mu strany v konflikte koniec a odstránia ho, čo možno najrýchlejšie.

Záverečné ustanovenia

Tento dohovor je spísaný v jazyku anglickom a francúzskom. Obe znenia sú rovnako záväzné.

Švajčiarska spolková rada nechá vyhotoviť úradné preklady dohovoru do jazyka ruského a španielskeho.

Tento dohovor, ktorý bude mať dnešné dátum, môže sa podpísať až do 12. februára 1950 v mene mocností zastúpených na konferencii, ktorá sa začala v Ženeve dňa 21. apríla 1949, ako i v mene mocností na tejto konferencii nezastúpených, ktoré sú však stranami X. Haagského dohovoru zo dňa 18. októbra 1907 o prispôsobení zásad Ženevskej dohody z r. 1906 na vojnu námornú, alebo Ženevských dohovorov z r. 1864, z r. 1906 alebo z r. 1929 o zlepšení osudu ranených a nemocných v armádach v poli.

Tento dohovor bude ratifikovaný čo možno najskôr a ratifikačné listiny budú uložené v Berne.

O uložení každej ratifikačnej listiny sa vyhotoví zápisnica, ktorej jeden overený odpis zašle Švajčiarska spolková rada všetkým mocnostiam, v ktorých mene bol dohovor podpísaný alebo v ktorých mene bol oznámený prístup.

Tento dohovor nadobudne účinnosť šesť mesiacov po tom, keď boly uložené aspoň dve ratifikačné listiny.

Neskoršie nadobudne účinnosť pre každú z Vysokých smluvných strán šesť mesiacov po uložení jej ratifikačnej listiny.

Tento dohovor nahradí X. Haagský dohovor zo dňa 18. októbra 1907 o prispôsobení zásad Ženevského dohovoru z r. 1906 na vojnu námornú vo vzťahoch medzi Vysokými smluvnými stranami.

Odo dňa nadobudnutia účinnosti zostane tento dohovor otvorený pre prístup každej mocnosti, v mene ktorej nebol podpísaný.

Prístupy budú oznámené písomne Švajčiarskej spolkovej rade a nadobudnú účinnosť šesť mesiacov po tom, keď jej došly.

Švajčiarska spolková rada oznámi prístupy všetkým mocnostiam, v mene ktorých dohovor bol podpísaný alebo prístup ktorých bol jej oznámený.

Za situácie opísanej v článkoch 2 a 3 nadobudnú uložené ratifikácie a prístupy, oznámené stranami v konflikte pred začatím nepriateľstva alebo okupácie alebo po ňom, okamžite účinnosť. Oznámenia o ratifikácii alebo prístupoch, došlé od strán v konflikte, urobí Švajčiarska spolková rada najrýchlejším spôsobom.

Každá z Vysokých smluvných strán bude mať možnosť vypovedať tento dohovor. Výpoveď bude oznámená písomne Švajčiarskej spolkovej rade. Táto upovedomí o tomto oznámení vlády všetkých Vysokých smluvných strán.

Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po jej oznámení Švajčiarskej spolkovej rade. Výpoveď, oznámená však v čase, keď vypovedajúca mocnosť je zapletená do nepriateľstva, nenadobudne účinnosť, pokiaľ nebude uzavretý mier a v žiadnom prípade, pokiaľ nebudú skončené operácie spojené s prepustením a repatriáciou osôb chránených týmto dohovorom.

Výpoveď bude platiť len pre vypovedajúcu mocnosť. Nebude mať vplyv na záväzky, ktoré budú strany v konflikte i naďalej nútené dodržiavať v smysle zásad medzinárodného práva, ako vyplývajú zo zvyklostí, jestvujúcich medzi civilizovanými národmi, zo zákonov ľudskosti a požiadaviek verejného svedomia.

Švajčiarska spolková rada dá tento dohovor zaregistrovať v Sekretariáte Organizácie Spojených národov. Švajčiarska spolková rada upovedomí tiež Sekretariát Organizácie Spojených národov aj o všetkých ratifikáciách, prístupoch a výpovediach, došlých k tomuto dohovoru.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní, predložiac si svoje plnomocenstvá, podpísali tento dohovor.

DANÉ v Ženeve dňa 12. augusta 1949 v jazyku anglickom a francúzskom; originál bude uložený v archíve Švajčiarskej konfederácie. Švajčiarska spolková rada zašle overený odpis dohovoru každému zo signatárnych štátov, ako i štátom, ktoré k nemu pristúpia.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že za všetkých okolností budú zachovávať tento dohovor a že zabezpečia jeho zachovávanie.

Okrem ustanovení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť už v mieri, bude sa tento dohovor vzťahovať na všetky prípady vyhlásenej vojny alebo akéhokoľvek iného ozbrojeného konfliktu, vzniknutého medzi dvoma alebo viacerými Vysokými smluvnými stranami, i keď vojnový stav nie je uznávaný jednou z nich.

Dohovor sa bude taktiež vzťahovať na všetky prípady čiastočnej alebo úplnej okupácie územia niektorej Vysokej smluvnej strany, i keď sa táto okupácia nestretne s vojenským odporom.

Ak nie je niektorá zo strán zúčastňujúcich sa na konflikte smluvnou stranou tohto dohovoru, zostanú mocnosti, ktoré sú jeho stranami, napriek tomu ním viazané vo svojich vzájomných vzťahoch. Budú okrem toho viazané týmto dohovorom voči spomenutej mocnosti, ak prijme táto jeho ustanovenia a ak sa bude nimi spravovať.

V prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá medzinárodný ráz a ktorý vznikne na území niektorej z Vysokých smluvných strán, bude sa každá zo strán v konflikte spravovať aspoň týmito ustanoveniami:

S osobami, ktoré sa priamo nezúčastnia na nepriateľstve, včítane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí složili zbrane, a osôb, ktoré boly vyradené z boja nemocou, zranením, zadržaním alebo akoukoľvek inou príčinou, bude sa za všetkých okolností zaobchádzať ľudsky, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania založeného na rase, farbe, náboženstve alebo viere, pohlaví, rode alebo majetku alebo na akomkoľvek inom obdobnom znaku.

Ranení a nemocní budú posbieraní a ošetrení.

Vojnovými zajatcami v smysle tohto dohovoru sú osoby spadajúce do niektorej z nasledujúcich kategórií, ktoré upadly do moci nepriateľa:

Výhody zaobchádzania vyhradené týmto dohovorom vojnovým zajatcom budú požívať taktiež:

Tento článok sa nijak netýka právneho postavenia lekárskeho a duchovného personálu, ako je upravené v článku 33 tohto dohovoru.

Tento dohovor sa vzťahuje na osoby uvedené v článku 4 od času, keď upadly do moci nepriateľa, až do ich konečného prepustenia a repatriácie.

Ak sú pochybnosti o príslušnosti osôb, ktoré spáchaly vojenský čin a padly do rúk nepriateľa, k niektorej z kategórií, vypočítaných v článku 4, budú tieto osoby požívať ochranu tohto dohovoru, pokiaľ ich postavenie nebude určené kompetentným súdom.

Okrem dohôd výslovne uvedených v článkoch 10, 23, 28, 33, 60, 65, 66, 67, 72, 73, 75, 109, 110, 118, 119, 122 a 132 môžu Vysoké smluvné strany uzavrieť iné osobitné dohody o všetkých otázkach, ktoré budú považovať za vhodné upraviť osobitne. Žiadna osobitná dohoda nesmie byť na újmu postaveniu zajatcov, ako je upravené týmto dohovorom, ako obmedzovať práva zabezpečené im týmto dohovorom.

Vojnoví zajatci budú požívať výhody týchto dohôd tak dlho, dokiaľ sa bude tento dohovor na nich vzťahovať, iba ak by spomenuté dohody alebo dohody neskoršie obsahovaly výslovne ustanovenia opačné a vyjmúc priaznivejšie opatrenia urobené v ich prospech jednou alebo druhou zo strán v konflikte.

Vojnoví zajatci nemôžu sa v nijakom prípade zriecť zčasti alebo celkom práv, ktoré im zabezpečuje tento dohovor, poprípade osobitné dohody spomenuté v predchádzajúcom článku.

Tento dohovor sa bude vykonávať za pomoci a pod dohľadom ochranných mocností poverených hájiť záujmy strán v konflikte. Za tým účelom môžu ochranné mocnosti vymenúvať popri svojom diplomatickom a konzulárnom personále delegátov zo svojich príslušníkov alebo z príslušníkov iných neutrálnych mocností. Vymenúvanie týchto delegátov podlieha schváleniu mocnosti, u ktorej budú vykonávať svoje poslanie.

Strany v konflikte uľahčia v miere čo možno najväčšej úlohu zástupcov alebo delegátov ochranných mocností.

Zástupcovia alebo delegáti ochranných mocností nesmú v nijakom prípade prekročiť medze svojho poslania, ako je dané týmto dohovorom; budú najmä brať zreteľ na naliehavé potreby bezpečnosti štátu, u ktorého vykonávajú svoju funkciu.

Ustanovenia tohto dohovoru nie sú na prekážku ľudomilnej činnosti, ktorú by so súhlasom zúčastnených strán v konflikte rozvinul Medzinárodný komitét Červeného kríža alebo akákoľvek iná nestranná ľudomilná organizácia na ochranu vojnových zajatcov a za tým účelom, aby im bola poskytnutá pomoc.

Vysoké smluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sveria úlohy prislúchajúce z tohto dohovoru ochranným mocnostiam organizácii poskytujúcej všetky záruky nestrannosti a účinnosti.

Ak vojnoví zajatci z akéhokoľvek dôvodu nepožívajú alebo prestanú požívať výhody činnosti ochrannej mocnosti alebo organizácie určenej podľa prvého odseku, musí mocnosť, v moci ktorej sú, požiadať buď niektorý neutrálny štát alebo takú organizáciu, aby prevzaly funkcie prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam vymenúvaným stranami v konflikte.

Ak nemožno takto zabezpečiť ochranu, musí požiadať mocnosť, v moci ktorej sú zajatci, niektorú ľudomilnú organizáciu ako je Medzinárodný komitét Červeného kríža, aby prevzala ľudomilné úlohy prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam, alebo musí prijať, s výhradou ustanovenia tohto článku, ponuku služieb takej organizácie.

Každá neutrálna mocnosť alebo každá organizácia, ktorá bude vyzvaná zúčastnenou mocnosťou alebo sa sama ponúkne na ciele hore spomenuté, musí si byť vedomá pri svojej činnosti zodpovednosti voči strane v konflikte, ku ktorej patria osoby chránené týmto dohovorom a musí dávať dostatočné záruky, že je schopná prevziať spomenuté funkcie a nestranne ich plniť.

Predchádzajúce ustanovenia nemožno zmeniť osobitnou dohodou medzi mocnosťami, z ktorých jedna by bola, čo i len prechodne, obmedzená vo svojej voľnosti konania s inou mocnosťou alebo s jej spojencami následkom vojenských udalostí, najmä v prípade okupácie celého alebo podstatnej časti svojho územia.

Kedykoľvek je v tomto dohovore zmienka o ochrannej mocnosti, vzťahuje sa táto zmienka tiež na organizácie, ktoré ju v smysle tohto článku nahradzujú.

Vo všetkých prípadoch, keď to budú ochranné mocnosti považovať za prospešné v záujme chránených osôb, najmä v prípade neshody medzi stranami v konflikte o použití alebo o výklade ustanovení tohto dohovoru, ponuknú tieto mocnosti svoje dobré služby na urovnanie sporu.

Za tým účelom môže každá z ochranných mocností navrhnúť z podnetu niektorej strany alebo z vlastnej vôle stranám v konflikte schôdzku ich zástupcov, najmä úradov majúcich zodpovednosť za vojnových zajatcov, poprípade na vhodne volenom neutrálnom území. Strany v konflikte sú povinné vyhovieť návrhom, ktoré im boly v tomto smere urobené. Ochranné mocnosti môžu eventuálne navrhnúť stranám v konflikte na schválenie osobnosť prislúchajúcu k niektorej neutrálnej mocnosti alebo osobnosť vyslanú Medzinárodným komitétom Červeného kríža, ktorá bude pozvaná na účasť tejto schôdzke.

Vojnoví zajatci sú v moci nepriateľskej mocnosti, nie však v moci jednotlivcov alebo vojenských oddielov, ktoré ich zajaly. Nehľadiac na eventuálnu individuálnu zodpovednosť, je mocnosť, v moci ktorej sú zajatci, zodpovedná za zaobchádzanie s nimi.

Mocnosť, ktorá drží vojnových zajatcov, môže ich presunúť iba k mocnosti, ktorá je stranou tohto dohovoru, a to len vtedy, ak sa presvedčí dotknutá mocnosť, že mocnosť do úvahy prichádzajúca je ochotná a spôsobilá tento dohovor zachovávať. Ak sú zajatci takto presunutí, padá zodpovednosť za zachovávanie tohto dohovoru na mocnosť, ktorá ich prijala, po ten čas, pokiaľ jej budú sverení.

Keby však táto mocnosť nedodržala svoju povinnosť plniť ustanovenia dohovoru v niektorom dôležitom bode, je mocnosť, ktorá vojnových zajatcov presunula, povinná urobiť na základe notifikácie ochrannej mocnosti účinné opatrenia za účelom urobenia nápravy alebo požiadať, aby vojnoví zajatci jej boli vrátení. Takej žiadosti sa musí vyhovieť.

S vojnovými zajatcami sa musí vždy zaobchádzať ľudsky. Každý nezákonný čin alebo opomenutie so strany mocnosti, v moci ktorej sú, ktoré by maly za následok smrť alebo ktoré by vážne ohrozily zdravie vojnového zajatca, ktorý je v jej moci, sú zakázané a považujú sa za vážne porušenia tohto dohovoru. Najmä nesmie žiaden zajatec byť podrobený telesnému zmrzačeniu alebo lekárskemu či vedeckému pokusu akéhokoľvek druhu, ktorý nie je odôvodnený lekárskym ošetrovaním dotknutého zajatca a ktorý nie je na jeho prospech.

Vojnoví zajatci musia taktiež byť vždy chránení najmä pred každým násilným činom alebo zastrašovaním, pred urážkami a pred zvedavosťou obecenstva.

Represálie proti nim sú zakázané.

Vojnoví zajatci majú právo, aby bola za všetkých okolností rešpektovaná ich osobnosť a ich česť.

So ženami treba zaobchádzať so všetkými ohľadmi prislúchajúcimi ich pohlaviu a treba s nimi v každom prípade zaobchádzať rovnako priaznive ako s mužmi.

Vojnoví zajatci si uchovávajú svoju úplnú občiansku spôsobilosť, ako ju mali vo chvíli, keď boli zajatí. Mocnosť, v moci ktorej sú, nesmie obmedzovať jej výkon ani na svojom území ani mimo neho, okrem v miere, ktorú vyžaduje zajatie.

Mocnosť, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, je povinná postarať sa zdarma o ich zaopatrenie a poskytnúť im zdarma lekárske ošetrenie, ktoré vyžaduje ich zdravotný stav.

S prihliadnutím na ustanovenia tohto dohovoru o hodnosti a pohlaví a s výhradou priaznivejšieho zaobchádzania, ktorého by sa dostalo vojnovým zajatcom s ohľadom na ich zdravotný stav, vek a ich odborné schopnosti, musí mocnosť, v moci ktorej sú zajatci, so všetkými zaobchádzať rovnakým spôsobom, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, politického presvedčenia alebo iného dôvodu založeného na podobnom znaku.

Len čo vypukne konflikt a vo všetkých prípadoch okupácie zriadi každá zo strán v konflikte oficiálnu Informačnú kanceláriu pre vojnových zajatcov, ktorí sú v jej moci; neutrálne a nebojujúce mocnosti, ktoré prijmú na svoje územie osoby patriace do niektorej skupiny spomenutej v článku 4, urobia to isté pre tieto osoby. Zúčastnená mocnosť bude dbať nad tým, aby informačná kancelária mala k dispozícii potrebné miestnosti, zariadenia a personál, tak aby mohla riadne plniť svoju úlohu. Ponechá sa jej na vôli použitie na ten cieľ vojnových zajatcov, pokiaľ bude zachovávať podmienky určené v oddieli tohto dohovoru, týkajúcom sa práce vojnových zajatcov.

Každá zo strán v konflikte poskytne v lehote čo možno najkratšej svojej informačnej kancelárii informácie, o ktorých je reč vo štvrtom, piatom a šiestom odseku tohto článku, o každej nepriateľskej osobe patriacej do niektorej zo skupín vymenovaných v článku 4, ktorá sa dostala do jej moci. Neutrálne a nebojujúce mocnosti budú postupovať rovnako, pokiaľ ide o osoby uvedených kategórii, ktoré prijaly na svojom území.

Táto kancelária ihneď zašle najrýchlejšou cestou tieto informácie zúčastneným mocnostiam prostredníctvom jednak ochranných mocností, jednak Ústrednej kancelárie spomenutej v článku 123.

Tieto informácie majú slúžiť na to, aby umožnily upovedomiť rýchlo zúčastnené rodiny. Tieto informácie majú obsahovať u každého vojnového zajatcu, s výhradou ustanovenia článku 17, priezvisko, meno, hodnosť, matričné číslo, miesto a úplné dátum narodenia, označenie mocnosti, ku ktorej prislúchajú, krstné meno otca, priezvisko matky, meno a adresu osoby, ktorá má byť upovedomená, ako i adresu, na ktorú sa môže zajatcovi posielať korešpondencia, pokiaľ informačná kancelária tieto údaje zná.

Informačná kancelária bude dostávať od rôznych kompetentných úradov údaje o zmenách, prepustení, repatriácii, úteku, prevezení do nemocnice, úmrtí vojnových zajatcov a odovzdá ich ďalej spôsobom uvedeným v treťom odseku shora.

Taktiež i zprávy o zdravotnom stave vážne chorých alebo ťažko zranených zajatcov budú sa podávať pravidelne, podľa možnosti každý týždeň.

Informačná kancelária bude tiež povinná zodpovedať na všetky jej došlé dotazy týkajúce sa vojnových zajatcov, včítane tých, ktorí zomreli v zajatí; vykoná potrebné vyšetrenia, aby si obstarala žiadané informácie, keby ich nemala.

Všetky písomné oznámenia, ktoré vyšly z kancelárie, treba overiť podpisom alebo pečiatkou.

Informačná kancelária bude okrem toho poverená, aby shromažďovala a odosielala zúčastneným mocnostiam všetky osobné veci, včítane peňazí v inej mene, než je mena mocnosti, u ktorej sú zajatci, a listín, ktoré môžu mať dôležitosť pre blízkych príbuzných, ktoré vojnoví zajatci zanechali pri repatriácii, prepustení, úteku alebo úmrtí. Tieto veci zašle kancelária v zapečatených balíkoch; k balíkom budú priložené vyhlásenia udávajúce presne totožnosť osôb, ktorým predmety patrily, a tiež úplný soznam obsahu balíka. Ostatné osobné veci dotknutých zajatcov odošlú sa podľa dohôd uzavretých medzi zúčastnenými stranami v konflikte.

V neutrálnej krajine sa zriadi Ústredná informačná kancelária pre vojnových zajatcov. Medzinárodný komitét Červeného kríža navrhne, ak to bude považovať za potrebné, zúčastneným mocnostiam organizáciu takej kancelárie.

Táto kancelária bude mať za úlohu sústreďovať všetky zprávy týkajúce sa vojnových zajatcov, ktoré bude môcť obstarať úradnou alebo súkromnou cestou; zašle ich čo možno najrýchlejšie krajine, z ktorej zajatci pochádzajú alebo mocnosti, ku ktorej patria. Strany v konflikte poskytnú jej všetky úľavy pre rozosielanie zpráv.

Vysoké smluvné strany, najmä tie, ktorých príslušníci používajú služby Ústrednej kancelárie, sa vyzývajú, aby jej poskytly finančnú podporu, ktorú by potrebovala.

Tieto ustanovenia nesmú sa vykladať v tom smysle, akoby obmedzovaly ľudomilnú činnosť Medzinárodného komitétu Červeného kríža alebo pomocných spoločnosti spomenutých v článku 125.

Informačné kancelárie jednotlivých krajín a Ústredná informačná kancelária požívajú oslobodenie od poštovného, ako i všetky výhody spomenuté v článku 74, a ak je to len možné, oslobodenie od telegrafných poplatkov alebo aspoň značne snížené sadzby.

Mocnosti, držiace zajatcov v zajatí, vyjdú čo najviac v ústrety, s výhradou opatrení, ktoré by považovaly za nevyhnuteľné, aby bola zaručená ich bezpečnosť a aby sa vyhovelo každej inej rozumnej potrebe, náboženským a pomocným spoločnostiam a všetkým iným organizáciám poskytujúcim pomoc vojnovým zajatcom. Poskytnú im, ako aj ich delegátom riadne povereným všetky potrebné výhody, aby mohli navštevovať vojnových zajatcov, rozdeľovať im pomocné zásielky a potreby akéhokoľvek pôvodu na účel náboženské, výchovné, rekreačné, alebo aby im boly nápomocní pri usporiadaní zábav v táboroch. Spomenuté spoločnosti alebo organizácie môžu byť ustavené buď na území mocnosti, v moci ktorej sú zajatci, buď v inej krajine alebo môžu byť medzinárodnej povahy.

Mocnosť, v moci ktorej sú zajatci, môže obmedziť počet spoločností a organizácií, ktorých delegáti budú oprávnení vykonávať svoju činnosť na jej území a pod jej dohľadom, avšak za podmienky, že také obmedzenie neznemožní poskytnutie účinnej a dostatočnej pomoci všetkým vojnovým zajatcom.

Osobitné postavenie Medzinárodného komitétu Červeného kríža na tomto poli bude sa vždy uznávať a rešpektovať.

Len čo sa vojnovým zajatcom poskytne pomoc a potreby na účely horeuvedené alebo veľmi skoro na to sa majú zaslať pomocným spoločnostiam alebo organizáciám, ktoré ich odoslaly, potvrdenky, podpísané dôverníkom týchto zajatcov a týkajúce sa každej zásielky. Súčasne vystavia potvrdenky na tieto zásielky správne úrady, ktoré strážia zajatcov.

Za AFGANISTAN:

M. Osman Amiri



Za ALBÁNSKU ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami k článkom 10, 12 a 85 ^1₎

J. Malo



Za ARGENTÍNU:

S pripojenou výhradou²)

Guillermo A. Speroni



Za AUSTRÁLIU:

Norman R. Mighell

s výhradou ratifikácie³)



Za RAKÚSKO:

Dr. Rud. Bluehdorn



Za BELGICKO:

Murice Bourquin



Za BIELORUSKÚ SOVIETSKU SOCIALISTICKÚ REPUBLIKU:

S výhradami k článkom 10, 12 a 85 ^4₎

Text výhrad je propojený

Šéf delegácie BSSR

I. Kucejnikov



Za BOLÍVIU:

G. Medeiros



Za BRAZÍLIU:

Joao Pinto da Silva

General Floriano De Lima Brayner



Za BULHARSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami⁵)

K. B. Svetlov



Za KANADU:

Max H. Wershof



Za CEYLON:

V. Coomaraswamy



Za CHILE:

F. Cisternas Ortiz



Za ČÍNU:

Wu Nan-Ju



Za KOLUMBIU:

Rafael Rocha Schloss



Za KUBU:

J. De La Luz León



Za DÁNSKO:

Georg Cohn

Paul Ipsen

Bagge



Za EGYPT:

A. K. Safwat



Za ECUADOR:

Alex. Gastelú



Za ŠPANIELSKO:

S pripojenými výhradami^1₎

Luis Calderón



Za SPOJENÉ ŠTATY AMERICKÉ:

Leland Harrison

Raymund J. Yingling



Za ABESÍNSKO:

Gachaou Zelleke



Za FÍNSKO:

Reinhold Svento



Za FRANCÚZSKO:

G. Cahen-Salvador

Jacquinot



Za GRÉCKO:

M. Pesmazoglou



Za GUATEMALU:

A. Dupont-Willemin



Za MAĎARSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami^2₎

Anna Kara



Za INDIU:

D. B. Desai



Za IRÁN:

A. H. Meykadeh



Za IRSKÚ REPUBLIKU:

Sean MacBride



Za IZRAEL:

M. Kahany



Za TALIANSKO:

Giacinto Auriti

Ettore Baistrocchi

S pripojenou výhradou^3₎



Za LIBANÓN:

Mikaoui



Za LICHTENŠTEINSKO:

Gróf F. Wilczek



Za LUXEMBURSKO:

J. Sturm

S pripojenou výhradou^1₎



Za MEXIKO:

Pedro De Alba

W. R. Castro



Za MONACKÉ KNIEŽATSTVO:

M. Lozé



Za NICARÁGUU:

Ad referendum

Lifschitz



Za NÓRSKO:

Rolf Andersen



Za NOVÝ ZÉLAND:

G. R. Laking



Za PAKISTAN:

A. M. A. Faruki, M. G.

A. H. Shaikh



Za PARAGUAY:

Conrad Fehr



Za NIZOZEMSKO:

J. Bosch De Rosenthal



Za PERU:

Gonzalo Pizzaro



Za REPUBLIKU FILIPÍNY:

P. Sebastian^2₎



Za POĽSKO:

S pripojenými výhradami^3₎

Julian Przybos



Za PORTUGALSKO:

S pripojenými výhradami^4₎

G. Caldeira Coelho



Za RUMUNSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami^5₎

I. Dragomir



Za SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:

Robert Craigie

H. A. Strutt

W. H. Gardner



Za VATIKÁN:

Philippe Bernardini



Za EL SALVADOR:

R. A. Bustamante



Za ŠVÉDSKO:

S výhradou ratifikácie J. V. kráľa švédskeho

so schválením Riksdagu

Staffan Söderblom



Za ŠVAJČIARSKO:

Max Petitpierre

Plinio Bolla

div. plukovník Du Pasquier

Ph. Zutter

H. Meuli



Za SÝRIU:

Omar El Djabri

A. Gennaoui



Za ČESKOSLOVENSKO:

S pripojenými výhradami¹)

Tauber



Za TURECKO:

Rana Tarhan



Za UKRAJINSKÚ SOVIETSKU SOCIALISTICKÚ REPUBLIKU:

S výhradami k článkom 10, 12 a 85 ^2₎

Text výhrad je pripojený.

V plnomocenstve za vládu USSR

Profesor O. Bogomolec



Za SVÄZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK:

S výhradami k článkom 10, 12 a 85 ^3₎

Text výhrad je pripojený.

Šéf delegácie SSSR

N. Slavin



Za URUGUAY:

Radca plukovník Hector J. Blanco



Za VENEZUELU:

A. Posse de Rivas



Za FEDERATÍVNU ĽUDOVÚ REPUBLIKU JUHOSLÁVIU:

S prípojenými výhradami⁴)

Milan Ristic

Priamo budú repatriovaní:

Všetci vojnoví zajatci postihnutí týmito chybami vzniknutými z úrazu: strata končatiny, ochromenie, chyby shybové alebo iné za predpokladu, že chyba spočíva pri najmenšom v strate ruky alebo nohy alebo, že sa rovná strate ruky alebo nohy.

Všetci ranení zajatci, ktorých stav sa stal chronickým, takže prognóza zdá sa vylučovať uzdravenie do roka po zranení, hoci je liečené, ako napríklad:

Všetci nemocní vojnoví zajatci, ktorých stav, napriek tomu, že sú liečení, sa stal chronickým tak, že prognóza zdá sa vylučovať uzdravenie do roka po onemocnení, ako napríklad v týchto prípadoch:

Na liečenie v nemocnici neutrálneho štátu sa vyberú:

Všetci ranení vojnoví zajatci, ktorí sa nemôžu uzdraviť v zajatí, ktorí by sa však mohli uzdraviť alebo ktorých stav by sa mohol zrejme zlepšiť, keby boli ošetrovaní v nemocnici neutrálneho štátu,

vojnoví zajatci postihnutí tuberkulózou všetkých foriem, nech už je zachvátený ktorýkoľvek orgán, ak je pravdepodobné, že ošetrenie v neutrálnom štáte by viedlo k uzdraveniu alebo aspoň k značnému zlepšeniu, s výnimkou primárnej tuberkulózy vyliečenej pred zajatím,

vojnoví zajatci postihnutí akoukoľvek nemocou vyžadujúcou liečenie orgánov dýchacích, obehových, zažívacích, nervových, senzorických, pohlavných a močových, kožných, lokomočných atď., ak by liečenie v neutrálnej krajine malo zrejme lepšie výsledky než v zajatí,

vojnoví zajatci, ktorí sa v zajatí podrobili nefrektómii pre obličkovú netuberkulóznu chorobu, prípady ostemyelitídy, ktorá je v štádiu hojenia alebo latentná, alebo nemocní cukrovkou nevyžadujúcou liečenie inzulínom atď.,

vojnoví zajatci postihnutí vojnovou alebo zajateckou neurózou.

všetci vojnoví zajatci postihnutí chronickou otravou (plynom, kovmi, alkaloidmi atď.), pre ktorých sú zvlášť priaznivé vyhliadky uzdravenia v neutrálnej krajine,

všetky zajaté ženy tehotné alebo ktoré sú matkami s dojčatami alebo malými deťmi.

všetky riadne zistené prípady psychózy,

všetky nervové onemocnenia, organické alebo funkčné považované za nevyliečiteľné,

všetky nákazlivé choroby v čase, keď sú prenosné s výnimkou tuberkulózy.

Podmienky horeurčené treba zpravidla vykladať a používať v duchu čo možno najširšom.

Všetky nepopierateľné prípady opravňujúce na priamu repatriáciu (amputácia, úplná slepota alebo hluchota, otvorená pľúcna tuberkulóza, duševná choroba, zhubný nádor atď.), budú skúmané a repatriované čo najskôr lekármi tábora alebo vojenskými lekárskymi komisiami vymenúvanými mocnosťou, v moci ktorej sú zajatci.

Zranenia a nemoci z doby pred vojnou, ktoré sa nezhoršily, ako i vojnové zranenia, ktoré nebránily opätovnému zaradeniu do vojenskej služby, nedávajú právo na priamu repatriáciu.

Tieto ustanovenia sa budú vykladať a vykonávať rovnakým spôsobom vo všetkých štátoch zúčastnených na konflikte. Zúčastnené mocnosti a úrady poskytnú smiešaným lekárskym komisiám všetky možné výhody pri plnení ich úloh.

Príklady uvedené hore pod číslom I. predstavujú len typické prípady. Prípady, ktoré nezodpovedajú presne týmto ustanoveniam, treba posudzovať v duchu podmienok článku 110 tohto dohovoru a v duchu zásad obsiahnutých v tejto dohode.

Vysoké smluvné strany sa zaväzujú, že za všetkých okolností budú zachovávať tento dohovor a že zabezpečia jeho zachovávanie.

Popri ustanoveniach, ktoré majú nadobudnúť účinnosť už v mieri, bude sa tento dohovor vzťahovať na všetky prípady vyhlásenia vojny alebo akéhokoľvek iného ozbrojeného konfliktu, vzniknutého medzi dvoma alebo viacerými Vysokými smluvnými stranami, i keď vojnový stav nie je uznávaný jednou z nich.

Dohovor bude sa taktiež vzťahovať na všetky prípady čiastočnej alebo úplnej okupácie územia niektorej smluvnej strany, i keď sa táto okupácia nestretne s vojenským odporom.

Ak nie je niektorá zo strán zúčastňujúcich sa na konflikte smluvnou stranou tohto dohovoru, zostanú mocnosti, ktoré sú jeho stranami, napriek tomu ním viazané vo svojich vzájomných vzťahoch. Budú okrem toho viazané týmto dohovorom voči spomenutej mocnosti, ak prijme táto jeho ustanovenia a ak sa bude nimi spravovať.

V prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá medzinárodný ráz a ktorý vznikne na území niektorej z Vysokých smluvných strán, bude každá zo strán v konflikte zaviazaná spravovať sa pri najmenšom týmito ustanoveniami:

S osobami, ktoré sa priamo nezúčastnia nepriateľstva, včítane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí složili zbrane, a osôb, ktoré boly vyradené z boja nemocou, zranením, zadržaním alebo akoukoľvek inou príčinou, bude sa za všetkých okolností zaobchádzať ľudsky, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania založeného na rase, farbe, náboženstve alebo viere, pohlaví, rode, majetku alebo na akomkoľvek inom obdobnom znaku.

Ranení a nemocní budú posbieraní a ošetrení.

Tento dohovor chráni osoby, ktoré sú v akomkoľvek čase a akýmkoľvek spôsobom, za konfliktu alebo za okupácie, v moci niektorej strany v konflikte alebo okupačnej mocnosti a nie sú pritom jej príslušníkmi.

Príslušníci štátu, ktorý nie je viazaný týmto dohovorom, nie sú ním chránení. Príslušníci neutrálneho štátu, ktorí sú na území vojnuvedúceho štátu, a príslušníci iného vojnuvedúceho štátu sa nepovažujú za osoby chránené, dokiaľ štát, ktorého sú príslušníkmi, má normálne diplomatické zastúpenie v štáte, v moci ktorého sú.

Ustanovenia časti II. majú však širší dosah určený v článku 13.

Osoby chránené Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli alebo Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori alebo Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami nepovažujú sa za osoby chránené v smysle tohto dohovoru.

Ak má strana v konflikte na svojom území vážne dôvody na oprávnené podozrenie, že osoba, chránená týmto dohovorom, vyvíja činnosť škodlivú pre bezpečnosť štátu, alebo ak je zistené, že skutočne takú činnosť vyvíja, nemôže sa taká osoba odvolávať na práva a výsady poskytované týmto dohovorom, ktoré by mohly byť na ujmu bezpečnosti štátu, keby boly použité v jej prospech.

Ak je osoba chránená týmto dohovorom zadržaná v okupovanom území ako vyzvedač alebo ako sabotér alebo z dôvodu, že je v jej prípade dôvodné podozrenie, že vyvíja činnosť škodlivú pre bezpečnosť okupačnej mocnosti, môže byť pozbavená práv na písomný styk, zabezpečených týmto dohovorom, ak to vyžaduje bezpodmienečne vojenská bezpečnosť.

V každom z týchto prípadov sa však bude s osobami spomenutými v predchádzajúcich odsekoch zaobchádzať ľudsky a ak budú súdené, nebude sa im odopierať nárok na spravodlivý a riadny súd, ako ho predvída tento dohovor. Dostanú opäť všetky práva a výsady osoby chránenej v smysle tohto dohovoru čo možno najskôr, len čo to dovolí ohľad na bezpečnosť štátu, prípadne okupačnej mocnosti.

Tento dohovor bude sa používať už od začiatku každého konfliktu alebo okupácie, spomenutých v článku 2.

Dohovor sa prestane používať na území strán v konflikte po všeobecnom skončení vojenských operácií.

Na území okupovanom sa skončí účinnosť dohovoru rok po všeobecnom skončení vojenských operácií; okupačná mocnosť bude však viazaná počas trvania okupácie ustanoveniami nasledujúcich článkov tohto dohovoru: 1 až 12, 27, 29 až 34, 47, 49, 51, 52, 53, 59, 61 až 77 a 143, pokiaľ táto mocnosť vykonáva vládne funkcie na príslušnom území.

Chránené osoby, k prepusteniu, repatriácii alebo usadeniu ktorých dôjde po tejto lehote, budú do toho času pod ochranou tohto dohovoru.

Okrem dohôd výslovne uvedených v článkoch 11, 14, 15, 17, 36, 108, 109, 132, 133 a 149 môžu Vysoké smluvné stany uzavrieť iné osobitné dohody o všetkých otázkach, ktoré budú považovať za vhodné upraviť zvlášť. Nijaká osobitná dohoda nesmie byť na ujmu postavenia chránených osôb, ako je upravené týmto dohovorom, ani obmedzovať práva zabezpečené im týmto dohovorom.

Chránené osoby budú požívať výhody týchto dohôd tak dlho, dokiaľ sa bude tento dohovor na ne vzťahovať, okrem prípadu ak by spomenuté dohody alebo dohody neskoršie, obsahovaly výslovné ustanovenia opačné a vyjmúc priaznivejšie opatrenia urobené v ich prospech jednou alebo druhou stranou v konflikte.

Chránené osoby sa nemôžu v nijakom prípade zriecť čiastočne alebo celkom práv, ktoré im zabezpečuje tento dohovor, poprípade osobitné dohody spomenuté v predchádzajúcom článku.

Tento dohovor sa bude vykonávať za pomoci a pod dohľadom ochranných mocností poverených hájením záujmov strán v konflikte. Za týmto účelom budú môcť ochranné mocnosti vymenúvať okrem svojho diplomatického a konzulárneho personálu delegátov zo svojich príslušníkov alebo z príslušníkov iných neutrálnych mocností. Vymenúvanie týchto delegátov podlieha schváleniu mocnosti, u ktorej budú vykonávať svoje poslanie.

Strany v konflikte uľahčia v miere čo možno najväčšej úlohu zástupcov alebo delegátov ochranných mocností.

Zástupcovia alebo delegáti ochranných mocností nesmú v nijakom prípade prekročiť medze svojho poslania, ako je dané týmto dohovorom; budú najmä brať zreteľ na naliehavé potreby bezpečnosti štátu, u ktorého vykonávajú svoju funkciu.

Ustanovenia tohto dohovoru nie sú na prekážku ľudomilnej činnosti, ktorú by rozvinul so súhlasom zúčastnených strán v konflikte Medzinárodný komitét Červeného kríža alebo akákoľvek iná nestranná ľudomilná organizácia na ochranu civilných osôb a za tým účelom, aby im bola poskytnutá pomoc.

Vysoké smluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sveria úlohy vyplývajúce z tohto dohovoru pre ochranné mocnosti organizácii poskytujúcej všetky záruky nestrannosti a účinnosti.

Ak chránené osoby z akéhokoľvek dôvodu nepožívajú alebo prestanú požívať výhody činnosti ochrannej mocnosti alebo organizácie určenej podľa prvého odseku, musí mocnosť, v moci ktorej sú, požiadať buď neutrálny štát alebo takú organizáciu, aby prevzaly funkcie prislúchajúce podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam vymenúvaným stranami, ktoré sa zúčastnia na konflikte.

Ak nemožno takto zabezpečiť ochranu, musí požiadať mocnosť, ktorá drží tieto osoby, ľudomilnú organizáciu, ako je Medzinárodný komitét Červeného kríža, aby prevzala ľudomilnú úlohu prislúchajúcu podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam, alebo musí prijať, s výhradou ustanovení tohto článku, ponuku služieb urobenú takou organizáciou.

Každá neutrálna mocnosť alebo každá organizácia, ktorá bude vyzvaná zúčastnenou mocnosťou, alebo ktorá sa sama ponúkne na ciele hore spomenuté, musí si byť vedomá pri svojej činnosti zodpovednosti voči strane v konflikte, ku ktorej patria osoby chránené týmto dohovorom a musí dávať dostatočnú záruku, že je schopná prevziať spomenuté funkcie a nestranne ich plniť.

Predchádzajúce ustanovenie nemožno zmeniť osobitnou dohodou medzi mocnosťami, z ktorých jedna by bola, hoc i len prechodne, obmedzená vo svojej voľnosti konania s inou mocnosťou alebo s jej spojencami následkom vojenských udalostí, najmä v prípade okupácie celého alebo podstatnej časti svojho územia.

Kedykoľvek je v tomto dohovore zmienka o ochrannej mocnosti, vzťahuje sa táto zmienka aj na organizácie, ktoré ju v smysle tohto článku nahradzujú.

Ustanovenia tohto článku budú sa vzťahovať a budú prispôsobené aj na prípady príslušníkov neutrálnych štátov, ktorí by boli na obsadenom území alebo na území vojnuvedúceho štátu, u ktorého štát, ktorého sú príslušníkmi, nemá normálne diplomatické zastúpenie.

Vo všetkých prípadoch, keď to budú ochranné mocnosti považovať za prospešné v záujme chránených osôb, najmä v prípade neshody medzi stranami v konflikte o použití alebo výklade ustanovení tohto dohovoru, poskytnú ochranné mocnosti svoje dobré služby na urovnanie sporu.

Za týmto účelom môže každá z ochranných mocností navrhnúť z podnetu niektorej strany alebo z vlastnej vôle stranám v konflikte schôdzku ich zástupcov, najmä úradov majúcich starostlivosť o chránené osoby, poprípade na vhodne zvolenom neutrálnom území. Strany v konflikte sú povinné vyhovieť návrhom, ktoré im budú v tomto smere urobené. Ochranné mocnosti môžu eventuálne navrhnúť stranám v konflikte na schválenie osobnosť prislúchajúcu k niektorej neutrálnej mocnosti alebo osobnosť vybranú Medzinárodným komitétom Červeného kríža, ktorá bude pozvaná na účasť na tejto schôdzke.

Ustanovenia tejto časti sa týkajú všetkého obyvateľstva krajín v konflikte, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania najmä z dôvodov rasových, národnostných, náboženských alebo pre politické presvedčenie, a smerujú na zmiernenie utrpenia vyvolaného vojnou.

Vysoké smluvné strany môžu už v mieri, a strany v konflikte, len čo vypukne nepriateľstvo, zriadiť na svojom vlastnom území a v prípade potreby na území okupovanom, nemocničné a bezpečnostné oblasti a miesta zariadené tak, aby na nich našli ochranu pred účinkami vojny ranení, nemocní, neduživí a staré osoby, deti menej ako pätnásťročné, tehotné ženy a matky s deťmi menej ako sedemročnými.

Hneď od začiatku konfliktu i v jeho priebehu môžu zúčastnené mocnosti uzavrieť medzi sebou dohodu o uznaní oblastí a miest, ktoré zriadily. Môžu za tým účelom uviesť v skutok ustanovenia uvedené v návrhu dohody pripojenom k tomuto dohovoru s prípadnými úpravami, ktoré by považovaly za potrebné.

Ochranné mocnosti a Medzinárodný komitét Červeného kríža sa vyzývajú, aby boly nápomocní pri zriadení a uznaní týchto nemocničných a bezpečnostných oblastí a miest.

Každá strana v konflikte môže navrhnúť nepriateľskej strane buď priamo alebo prostredníctvom neutrálneho štátu alebo ľudomilnej organizácie, aby v krajoch, kde sa odohrávajú boje, boly zriadené neutralizované oblasti za tým účelom, aby na nich našli ochranu pred nebezpečenstvom bojov tieto osoby bez akéhokoľvek rozlišovania:

ranení a nemocní, či už kombatanti alebo nekombatanti,

civilné osoby, ktoré sa nezúčastňujú nepriateľstva a ktoré nekonajú nijakú prácu vojenského rázu za pobytu v týchto oblastiach.

Ranení, nemocní, ako i osoby neduživé a tehotné ženy budú predmetom osobitnej ochrany a osobitných ohľadov.

Pokiaľ to dovolia vojenské požiadavky, bude každá strana v konflikte podporovať opatrenia urobené na vyhľadanie padlých a ranených, na poskytnutie pomoci stroskotancom a iným osobám vystaveným vážnemu nebezpečenstvu a na ich ochranu proti olúpeniu a zlému zaobchádzaniu.

Strany v konflikte sa vynasnažia uzavrieť miestne dohody o evakuácii ranených, nemocných, neduživých, starcov, detí a rodičiek z obliehaného alebo obkľúčeného pásma a o to, aby bol do nich umožnený prechod duchovným všetkých vyznaní, zdravotníckemu personálu a prevoz zdravotníckeho materiálu.

Civilné nemocnice, spôsobilé na ošetrenie ranených, nemocných, neduživých a rodičiek, nesmú byť za nijakých okolností napadnuté; strany v konflikte musia ich v každom čase rešpektovať a chrániť.

Štáty, ktoré sa zúčastňujú na konflikte, vydajú všetkým civilným nemocniciam osvedčenie potvrdzujúce, že sú civilné nemocnice a že budovy, v ktorých sú umiestené, nie sú používané na účely, ktoré by ich podľa článku 19 pozbavovaly ochrany.

Civilné nemocnice budú označené, ak dá na to štát súhlas, znakom určeným v článku 38 Ženevského dohovoru z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Strany v konflikte urobia, pokiaľ to dovolia vojenské požiadavky, všetky potrebné opatrenia, aby urobily rozoznávacie odznaky, označujúce civilné nemocnice, jasne viditeľnými nepriateľským pozemným, leteckým i námorným silám, aby tak bola vylúčená možnosť akéhokoľvek útoku na ne.

Vzhľadom na nebezpečenstvo, ktorým môže byť pre nemocnice blízkosť vojenských objektov, bude treba dbať na to, aby boly čo možno najviac vzdialené od takých objektov.

Ochrana, ktorá prislúcha civilným nemocniciam, zanikne iba vtedy, ak sú použité okrem ich ľudomilnej úlohy na páchanie činov škodiacich nepriateľovi. Ochrana môže však prestať až po výzve, ktorá určí vo všetkých prípadoch, kde je to vhodné, primeranú lehotu, ktorá uplynie bezvýsledne.

Za čin škodiaci nepriateľovi sa nepovažuje okolnosť, že sú v týchto nemocniciach ošetrovaní ranení alebo nemocní vojaci alebo že sú v nich prenosné zbrane a náboje, ktoré boly odobrané týmto vojakom a nemohly byť ešte odvedené príslušným službám.

Personál riadne a výhradne určený na prevádzku alebo na správu civilných nemocníc, včítane toho, ktorý je poverený vyhľadávaním, sbieraním, dopravou a ošetrovaním ranených a nemocných civilných osôb, neduživých a rodičiek, má sa rešpektovať a chrániť.

Na obsadenom území a v oblastiach vojenských operácií bude tento personál opatrený preukazom totožnosti osvedčujúcim postavenie majiteľa preukazu a opatreným jeho fotografiou a pečiatkou zodpovedného úradu; keď koná službu, bude rovnako mať na ľavom zálaktí náramennú pásku opatrenú pečiatkou a odolávajúcu vlhku. Túto pásku vydá štát a bude na nej odznak spomenutý v článku 38 Ženevského dohovoru z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Všetok ostatný personál určený na prevádzku alebo na správu civilných nemocníc treba rešpektovať a chrániť a bude oprávnený, ako je vyššie uvedené, nosiť pri výkone svojich funkcií náramennú pásku za podmienok určených týmto článkom. V jeho preukaze totožnosti budú uvedené úlohy, ktoré mu prislúchajú.

Riaditeľstvo každej civilnej nemocnice bude mať vždy k dispozícii pre kompetentné úrady, domáce alebo okupačné, soznam svojho personálu pravidelne zo dňa na deň doplňovaný.

Transporty civilných ranených a nemocných, neduživých a rodičiek vykonávané na zemi za pomoci sprevádzaných vozidiel a nemocničných vlakov alebo po mori loďmi zariadenými pre takú dopravu, treba rešpektovať a chrániť z toho istého dôvodu ako nemocnice uvedené v článku 18; upozornia na seba tým, že vyvesia so súhlasom štátu rozoznávací odznak uvedený v článku 38 Ženevského dohovoru z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Lietadlá, ktoré sa používajú výhradne na dopravu civilných ranených a nemocných, neduživých a rodičiek alebo na dopravu zdravotníckeho personálu a materiálu, nesmú byť napadnuté, ale musia sa rešpektovať, keď poletia vo výškach, dobách a smermi osobitne dohodnutými medzi všetkými zúčastnenými stranami v konflikte.

Môžu byť označené rozoznávacím odznakom určeným v článku 38 Ženevského dohovoru z 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.

Ak niet opačnej dohody, je zakázaný prelet nepriateľského alebo nepriateľom obsadeného územia.

Tieto lietadlá musia uposlúchnuť každý rozkaz na pristátie. Ak pristane takto lietadlo podľa rozkazu, môže potom so svojím osadenstvom pokračovať v lete po eventuálnej prehliadke.

Každá vysoká smluvná strana povolí voľný prechod pre všetky zásielky liečiv a zdravotníckeho materiálu, ako i vecí potrebných pre bohoslužby, určené jedine civilnému obyvateľstvu inej smluvnej strany, hoc i nepriateľskému. Povolí taktiež voľný prechod pre všetky zásielky nevyhnuteľne potrebných potravín, šatstva a posilňujúcich prostriedkov, určených deťom menej ako pätnásťročným, tehotným ženám a rodičkám.

Smluvná strana je zaviazaná povoliť voľný prechod zásielok spomenutých v predchádzajúcom odseku iba za podmienky, že je presvedčená, že nemá vážny dôvod sa obávať:

aby zásielky mohly byť dirigované inam než sú určené alebo

že by kontrola mohla byť neúčinná alebo

že by nepriateľ mohol z nich získať zrejmú výhodu pre svoje vojenské úsilie alebo pre svoje hospodárstvo tým, že by tieto zásielky použil namiesto tovaru, ktorý by inak musel dodať alebo vyrobiť, alebo že by tak uvoľnil materiál, výrobky alebo služby, ktoré by inak musel použiť pre výrobu tohto tovaru.

Mocnosť, ktorá dovolí prechod zásielok spomenutých v prvom odseku tohto článku, môže položiť ako podmienku svojho súhlasu, aby rozdeľovanie zásielok osobám, ktorým sú určené, bolo vykonávané na mieste pod dohľadom ochranných mocností.

Tieto zásielky sa musia dopravovať čo možno najrýchlejšie a štát, ktorý povolí ich voľný prechod, má právo určiť technické podmienky, za ktorých bude povolený.

Strany v konflikte urobia potrebné opatrenia, aby deti menej ako pätnásťročné, ktoré osirely alebo boly oddelené od svojich rodín následkom vojny, neboly ponechané samy na sebe a aby za všetkých okolností bola uľahčená ich výživa, výkon ich náboženstva a ich výchova. Ich výchova bude podľa možnosti sverená osobám tej istej kultúrnej tradície.

Strany v konflikte budú podporovať so súhlasom ochrannej mocnosti, ak jestvuje taká, umiestenie týchto detí v neutrálnej krajine po dobu vojny ak majú záruku, že zásady určené v prvom odseku budú zachovávané.

Bude ďalej ich snahou urobiť potrebné opatrenia, aby mohlo byť zabezpečené zistenie totožnosti všetkých detí menej ako dvanásťročných tým, že budú nosiť štítky totožnosti, alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

Každá osoba, ktorá je na území strany v konflikte alebo na území ňou obsadenom, môže podávať zprávy rázu výlučne rodinného príslušníkom svojich rodín, nech sú kdekoľvek, a také zprávy dostávať. Táto korešpondencia sa bude dopravovať rýchle a bez neodôvodneného odkladu.

Ak sa výmena rodinnej korešpondencie obyčajnou poštou stane vplyvom okolností obťažnou alebo nemožnou, obrátia sa zúčastnené strany v konflikte na neutrálneho prostredníka ako je ústredná kancelária spomenutá v článku 140, aby s ním dohodly spôsob, ako zabezpečiť splnenie svojich záväzkov za najlepších podmienok, najmä s pomocou národných spoločností Červeného kríža (Červeného polmesiaca, Červeného leva a slnca).

Ak považujú strany v konflikte za potrebné obmedziť rodinnú korešpondenciu, môžu najvýš nariadiť používanie štandardných formúl, obsahujúcich dvadsaťpäť voľne vybraných slov, a obmedziť ich odosielanie na raz za mesiac.

Každá strana v konflikte umožní pátranie podniknuté členmi rodín roztrhnutých vojnou, aby mohly naviazať navzájom styk a, ak možno, zase sa spojiť. Bude podporovať najmä činnosť organizácií, ktoré sa venujú týmto snahám s podmienkou, že ich uznala a že sa podriadia bezpečnostným opatreniam, ktoré urobila.

Za AFGANISTAN:

M. Osman Amiri



Za ALBÁNSKU ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami k článku 11 a 45¹)

J. Malo



Za ARGENTÍNU:

S pripojenými výhradami²)

Guillermo A. Speroni



Za AUSTRÁLIU:

Norman R. Mighell

s výhradou ratifikácie³)



Za RAKÚSKO:

Dr. Rud. Bluehdorn



Za BELGICKO:

Maurice Bourquin



Za BIELORUSKÚ SOVIETSKU SOCIALISTICKÚ REPUBLIKU:

S výhradami k článkom 11 a 45 ⁴)

Text výhrad je pripojený

Šéf delegácie BSSR

I. Kucejnikov



Za BOLÍVIU:

G. Medeiros



Za BRAZÍLIU:

S pripojenými výhradami⁵)

Joao Pinto da Silva

Generál Floriano De Lima Brayner



Za BULHARSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami⁶)

K. B. Svetlov



Za KANADU:

S pripojenou výhradou⁷)

Max H. Wershof



Za CHILE:

F. Cisternas Ortiz



Za ČÍNU:

Wu Nan-Ju



Za KOLUMBIU:

Rafael Rocha Schloss



Za KUBU:

J. de la Luz León



Za DÁNSKO:

Gorg Cohn

Paul Ipsen

Bagge



Za EGYPT:

A. K. Safwat



Za ECUADOR:

Alex. Gastelú



Za ŠPANIELSKO:

Luis Calderón



Za SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ:

Podpísané s pripojenou výhradou¹)

John Carter Vincent



Za ABESÍNSKO:

Gachaou Zelleke



Za FÍNSKO:

Reinhold Svento



Za FRANCÚZSKO:

G. Cahen-Salvador

Jacquinot



Za GRÉCKO:

M. Pesmazoglou



Za GUATEMALU:

A. Dupont-Willemin



Za MAĎARSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami²)

Anna Kara



Za INDIU:

D. B. Desai



Za IRÁN:

A. H. Meykadeh



Za IRSKÚ REPUBLIKU:

Sean MacBride



Za IZRAEL:

S pripojenou výhradou³)

M. Kahany



Za TALIANSKO:

Giacinto Auriti

Ettore Baistrocchi



Za LIBANON:

Mikaoui



Za LICHTENŠTEINSKO:

Gróf F. Wilczek



Za LUXEMBURSKO:

J. Sturm



Za MEXIKO:

Pedro De Alba

W. R. Castro



Za MONACKÉ KNIEŽATSTVO:

M. Lozé



Za NICARAGUU:

Ad referendum

Lifschitz



Za NÓRSKO:

Rolf Andersen



Za NOVÝ ZÉLAND:

G. R. Laking

s pripojenými výhradami¹)



Za PAKISTAN:

S. M. A. Faruki, M. G.

A. H. Shaikh



Za PARAGUAY:

Conrad Fehr



Za HOLANDSKO:

S pripojenou výhradou²)

J. Bosch dc Rosenthal



Za PERU:

Gonzalo Pizarro



Za REPUBLIKU FILIPÍNY:

P. Sebastian³)



Za POĽSKO:

S pripojenými výhradami⁴)

Julian Przybos



Za PORTUGALSKO:

S pripojenými výhradami⁵)

G. Caldeira Coelho



Za RUMUNSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:

S pripojenými výhradami⁶)

I. Dragomir



Za SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:

S pripojenou výhradou⁷)

Robert Craigie

H. A. Strutt

W. H. Gardner



Za VATIKÁN:

Philippe Bernardini



Za EL SALVADOR:

R. A. Bustamante



Za ŠVÉDSKO:

S výhradou ratifikácie J. V. Kráľa švédskeho

so schválením Riksdagu

Staffan Söderblom



Za ŠVAJČIARSKO:

Max Petitpierre

Plinio Bolla

div. plukovník Du Pasquier

Ph. Zutter

H. Meuli



Za SÝRIU:

Omar El Djabri

A. Gennaoui



Za ČESKOSLOVENSKO:

S pripojenými výhradami¹)

Tauber



Za TURECKO:

Rana Tarhan



Za UKRAJINSKÚ SOVIETSKU SOCIALISTICKÚ REPUBLIKU:

S výhradami k článkom 11 a 45 ²)

Text výhrad je pripojený.

V plnomocenstve za vládu USSR

Profesor O. Bogomolec



Za SVÄZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK:

S výhradami k článkom 11 a 45 ³)

Text výhrad je pripojený.

Šéf delegácie SSSR

N. Slavin



Za URUGUAY:

Rada plukovník Hector J. Blanco



Za VENEZUELU:

A. Posse de Rivas



Za FEDERATÍVNU ĽUDOVÚ REPUBLIKU JUHOSLÁVIE:

S pripojenými výhradami⁴)

Milan Ristič