IV.
Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny.
Tieto dohovory, ktorých text bol zhotovený v jazykoch francúzskom a anglickom, sú pripojené k tomuto aktu. Oficiálny preklad týchto dohovorov do jazyka španielskeho a ruského bude zhotovený starostlivosťou Švajčiarskej spolkovej rady.
Konferencia mimo toho prijala 11 rezolúcií, ktoré sú taktiež pripojené k tomuto Aktu,1)
NA DÔKAZ ČOHO podpísaní, riadne splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento Záverečný akt.
Dané v Ženeve dňa 12. augusta 1949 v jazyku francúzskom a anglickom. Originál a dokumenty k nemu priložené budú uložené v archíve Švajčiarskej konfederácie.
Za AFGANISTAN:
M. Osman Amiri
N. Bammate
Mohamed Ali Cherzad
Za ĽUDOVÚ REPUBLIKU ALBÁNSKU:
Halim Budo
Za ARGENTÍNU:
B. Llambi
Guillermo A. Speroni
Za AUSTRÁLIU:
W. R. Hodgson
Za RAKÚSKO:
Dr. Rud. Bluehdorn
Za BELGICKO:
Maurice Bourquin
H. Adam
M. Mineur
R. du Moulin
Za BIELORUSKÚ SOVIETSKU SOCIALISTICKÚ REPUBLIKU:
Podpisujem s pripojenou výhradou
2)И.Кyцeйникoв
Za REPUBLIKU BURMSKEJ ÚNIE:
Tun Hla Oung
Za BRAZÍLIU:
Joâo Pinto da Silva
Za ĽUDOVÚ REPUBLIKU BULHARSKÚ:
K. B. Svetlov
Za KANADU:
Emilie Vaillancourt
Max H. Wershof
Za CHILE:
F. Cisternas Ortiz
Ramon Rodriguez
Za KOLUMBIU:
Rafael Rocha Schloss
Za KUBU:
J. de la Luz Léon
Za DÁNSKO:
Georg Cohn
Paul Ipsen
Bagge
Za EGYPT:
A. K. Safwat
M. S. Guenena
Za ŠPANIELSKO:
Luis Calderón
Markýz de Villalobar
Za SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ:
Leland Harrison
Raymund J. Yingling
Za ABESÍNSKO:
Gachaou Zelleke
Za FRANCÚZSKO:
Albert Lamarle
Dr. Pierre Puyo
G. Cahen-Salvador
Za GRÉCKO:
R. Ax. Agathoclés
Za GUATEMALU:
A. Dupont-Willemin
Za ĽUDOVÚ REPUBLIKU MAĎARSKÚ:
Dr. G. Haraszti
Kara Anna
Za INDIU:
B. M. Rao plukovník
P. N. Haksar
R. A. Narayanan
Za IRÁN:
Abdol Hossein Meykadeh
Za REPUBLIKU ÍRSKU:
Michael Rynne
George P. Hodnett
William M. Cashman
Za IZRAEL:
Maurice Fischer
Zvi Loker
Za TALIANSKO:
Giacinto Auriti
Ettore Baistrocchi
Mario Peruzzi
Adolfo Maresca
Za LICHTENSTEINSKO:
Gróf F. Wilczek
Za MEXIKO:
Pedro de Alba
T. Sánchez-Hernandes
J. Orozco
Za KNIEŽATSTVO MONACKÉ:
M. Lozé
Za NOVÝ ZÉLAND:
B. Quentin-Baxter
Za PAKISTAN:
S. M. A. Faruki, M. G.
A. H. Shaikh
Za NIZOZEMSKO:
J. Bosch de Rosenthal
Za POĽSKO:
Stanislaw Kalina
Za PORTUGALSKO:
Generál Luiz Pinto Lello
Za ĽUDOVÚ REPUBLIKU RUMUNSKÚ:
E. Luca
Dr. V. Dimitriu
Octavian Feneşan
Za SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:
Robert Craigie
W. H. Gardner
Za SVÄTÚ STOLICU:
Paul Bertoli
Charles Comte
Za ŠVÉDSKO:
Staffan Söderblom
Za ŠVAJČIARSKO:
Max Petitpierre
plukovník div. du Pasquier
Plinio Bolla
Ph. Zutter
H. Meuli
Za SÝRIU:
Omar El Djabri
A. Gennacui
Za ČESKOSLOVENSKO:
Dr. P. Winkler
Za TURECKO:
Rana Tarhan
Nedim Abut
H. Mayatepek
Za UKRAJINSKÚ SOVIETSKU SOCIALISTICKÚ REPUBLIKU:
Podpisujem s pripojenou výhradou
1)Н. Бapaн
Za SVÄZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK:
S pripojenými výhradami
2)Н. Слaвин П. Мoрoзoв
Za URUGUAY:
Radca plukovník Hector J. Blanco
Za VENEZUELU:
A. Posse de Rivas
Za FEDERATÍVNU ĽUDOVÚ REPUBLIKU JUHOSLÁVSKU:
Konzul Pleic Ratko
Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky urobené pri podpise Záverečného aktu diplomatickej konferencie.
„Delegácia Bieloruskej socialistickej sovietskej republiky konštatuje s poľutovaním, že rezolúcia odsudzujúca užívanie prostriedkov masového vyhladzovania obyvateľstva, ktorú predložila delegácia Sväzu sovietskych socialistických republík, bola Konferenciou zamietnutá. Prijatie tejto rezolúcie, ktorá zodpovedá záujmom všetkých mierumilovných národov sveta, bolo by však značne rozšírilo úlohu a dosah Konferencie a prispelo na zabezpečenie najúčinnejšej ochrany obetiam vojny proti jej najzhubnejším dôsledkom.“
Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky urobené pri podpise Záverečného aktu diplomatickej konferencie.
„Delegácia Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky konštatuje s poľutovaním, že rezolúcia odsudzujúca užívanie prostriedkov masového vyhladzovania obyvateľstva, ktorú predložila delegácia Sväzu sovietskych socialistických republík, bola Konferenciou zamietnutá. Prijatie tejto rezolúcie, ktorá zodpovedá záujmom všetkých mierumilovných národov sveta, bolo by však značne rozšírilo úlohu a dosah tejto Konferencie a prispelo na zabezpečenie najúčinnejšej ochrany obetiam vojny proti jej najzhubnejším dôsledkom.“
Sväzu sovietskych socialistických republík urobené pri podpise Záverečného aktu diplomatickej konferencie.
„Delegácia Sväzu sovietskych socialistických republík robí pri podpise Záverečného aktu tieto výhrady:
1.
Sovietska delegácia konštatuje s poľutovaním, že rezolúcia odsudzujúca užívanie prostriedkov masového vyhladzovania obyvateľstva, ktorú podala, bola Konferenciou zamietnutá. Prijatie tejto rezolúcie, ktorá zodpovedá záujmom všetkých mierumilovných národov sveta, bolo by však značne posilnilo úlohu a dosah tejto Konferencie a bolo by prispelo na zabezpečenie najúčinnejšej ochrany obetiam vojny proti jej najzhubnejším dôsledkom.
2.
Pokiaľ sa týka toho, že Konferencia prijala rezolúciu, ktorá odporúča skúmať otázku zriadenia medzinárodnej organizácie, ktorá by mala nahradiť ochrannú mocnosť, vyhlasuje sovietska delegácia, že nevidí potrebu skúmať túto otázku a tým menej zriadiť takú organizáciu, lebo problém ochranných mocností je dostatočne upravený dohovormi dojednanými na tejto Konferencii.“
urobené pri podpise Ženevských dohovorov zo dňa 12. augusta 1949
ALBÁNSKA ĽUDOVÁ REPUBLIKA
Malo, prvý tajomník albánskeho vyslanectva v Paríži:
1.
Dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.
K článku 10: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, na ľudomilnú organizáciu, alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, okrem ak by s tým súhlasila mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“
2.
Dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori.
K článku 10: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, na ľudomilnú organizáciu alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, okrem ak by s tým súhlasila mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“
3.
Dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
K článku 10: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, na ľudomilnú organizáciu alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, iba ak by na to dala súhlas mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“
K článku 12: „Albánska ľudová republika je toho názoru, že v prípade, ak by zajatci boli presunutí k inej mocnosti mocnosťou, ktorá ich má v zajatí, zostane naďalej zodpovedná za aplikáciu dohovoru na týchto zajatcov mocnosť, ktorá ich zajala.“
K článku 85: „Albánska ľudová republika je toho názoru, že osoby odsúdené podľa norimberských zásad pre zločiny vojnové a zločiny proti ľudskosti v súlade so zákonodarstvom krajiny, ktorá drží zajatcov v zajatí, musia byť podrobené rovnakému režimu ako osoby odsúdené v krajine, o ktorú ide. Preto sa Albánsko nepovažuje za viazané článkom 85, pokiaľ ide o kategóriu osôb spomenutých v tejto výhrade.“
4.
Dohovor o ochrane civilných osôb za vojny.
K článku 11: „Albánska ľudová republika neuzná za regulárnu žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, na ľudomilnú organizáciu alebo na neutrálny štát, aby nahradily ochrannú mocnosť, okrem ak by s tým súhlasila mocnosť, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.“
K článku 45: „Albánska ľudová republika je toho názoru, že v prípade, ak by chránené osoby boly presunuté k inej mocnosti mocnosťou, ktorá ich drží, zostane naďalej zodpovedná za aplikáciu dohovoru na chránené osoby mocnosť, ktorá ich mala v moci.“
Speroni, prvý tajomník argentínskeho vyslanectva v Berne, robí túto výhradu týkajúcu sa štyroch Ženevských dohovorov:
„Argentínska vláda sledovala práce konferencie so záujmom a argentínska delegácia sa ich zúčastnila s radosťou. Úloha bola ťažká, avšak, ako to správne povedal náš predseda na záverečnej schôdzke, dosiahli sme úspech.
Argentína, pánovia, zaujala vždy priekopnícke miesto medzi mnohými inými národmi v otázkach, ktoré boly predmetom nášho rokovania. Podpíšem teda v mene svojej vlády všetky štyri dohovory a predložím ich na ratifikáciu s výhradou, že ich spoločný článok 3 bude jediný, ktorý bude možno použiť - s vylúčením všetkých ostatných - v prípade ozbrojených konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný ráz. Podpíšem taktiež dohovor o ochrane civilných osôb s výhradou článku 68.“
BIELORUSKÁ SOVIETSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA
Kucejnikov, šéf delegácie Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky:“.
1.
Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli robí vláda Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky túto výhradu:
K článku 10: „ V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Bieloruská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú chránené osoby, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“
2.
Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori robí vláda Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky túto výhradu:
K článku 10: „V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Bieloruská sovietska socialistická republika za platné žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, adresované neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“
3.
Pri podpise dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami robí vláda Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky tieto výhrady:
K článku 10: „V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci, neuzná Bieloruská sovietska socialistická republika za platné žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, adresované neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“
K článku 12: „Bieloruská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť držiaca zajatcov, ktorá ich presunula k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za použitie dohovoru na týchto zajatcov po čas, keď by boli sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“
K článku 85: „Bieloruská sovietska socialistická republika nepovažuje sa za viazanú záväzkom, ktorý vyplýva z článku 85, rozšíriť aplikáciu dohovoru na vojnových zajatcov odsúdených podľa norimberských zásad za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, pretože osoby odsúdené pre tieto zločiny musia byť podrobené režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú svoj trest.“
4.
Pri podpise dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny považuje vláda Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky za svoju povinnosť vyhlásiť toto:
I keď sa tento dohovor nevzťahuje na civilné obyvateľstvo mimo územia obsadeného nepriateľom, a preto nezodpovedá celkom požiadavkám ľudskosti, vyhlasuje delegácia Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky, uznávajúc, že tento dohovor sleduje záujmy týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva v obsadenom území a v niektorých iných prípadoch, že je splnomocnená vládou Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky podpísať tento dohovor s týmito výhradami:
K článku 11: „V prípade, že nebude daný patričný súhlas vládou krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná vláda Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky za platné žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, adresované neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.“
K článku 45: „Bieloruská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť držiaca internované osoby, ktorá by ich presunula k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru za tieto osoby po čas, po ktorý by boly sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“
Pinto da Silva, generálny konzul Brazílie, urobil tieto výhrady, pokiaľ ide o Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny:
„Pri podpise dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny želá si Brazília pripojiť dve výslovné výhrady. Pokiaľ ide o článok 44, pretože by mohol brzdiť činnosť ochrannej mocnosti, a pokiaľ ide o článok 46, pretože obsah jeho odseku 2 presahuje rámec dohovoru, ktorého hlavným a specifickým účelom je ochrana osôb a nie však ich hmotného majetku.“
BULHARSKÁ ĽUDOVÁ REPUBLIKA“.
Kosta B. Svetlov, bulharský vyslanec vo Švajčiarsku, robí toto vyhlásenie:
„Ako splnomocnenec vlády Bulharskej ľudovej republiky mám príjemnú povinnosť vysloviť tu svoje uspokojenie nad tým, že som sa mohol zúčastniť na vypracovaní humanitného aktu najväčšej medzinárodnej dôležitosti, aktu a dohovorov o ochrane všetkých obetí vojny.
Jednako však vyslovujem želanie, aby ich vôbec nebolo treba použiť, t.j. aby sme všetci rozvinuli všetko svoje úsilie na zabránenie novej vojny, aby nebolo obetí, ktorým by mala byť poskytnutá pomoc podľa ustanovení niektorého z týchto dohovorov.
Musím predovšetkým vysloviť hlbokú ľútosť nad tým, že väčšina diplomatickej konferencie neprijala návrh sovietskej delegácie týkajúci sa bezpodmienečného zákazu atómových zbraní a ostatných zbraní hromadného vyhladzovania obyvateľstva“.
Pri podpise dohovorov robí teda vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť dohovorov:“.
1.
Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny zo dňa 12. augusta 1949:
Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť dohovoru:
K článku 11: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné, ak mocnosť držiaca civilné osoby za vojny, obráti sa na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu za tým účelom, aby jej sverila ich ochranu bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú príslušníkmi.“
K článku 45: „Bulharská ľudová republika neuzná, že by mocnosť držiaca internované civilné osoby za vojny, ktorá by tieto osoby presunula k inej mocnosti, ktorá dala súhlas na ich prijatie, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu pravidiel dohovoru na uvedené osoby po čas, po ktorý sú u tejto druhej mocnosti.“
2.
Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori zo dňa 12. augusta 1949.
Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohovoru:
K článku 10: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné to, ak sa mocnosť držiaca ranených, nemocných a stroskotancov alebo zdravotnícky personál ozbrojených síl na mori obráti na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu za tým účelom, aby jej sverila ich ochranu, bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú príslušníkmi.“
3.
Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami zo dňa 12. augusta 1949.
Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky tieto výhrady, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohovoru:
K článku 10: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné, ak sa mocnosť držiaca vojnových zajatcov obráti na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu, aby jej sverila ich ochranu, bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú príslušníkmi.“
K článku 12: „Bulharská ľudová republika neuzná, že by mocnosť držiaca vojnových zajatcov, ktorá by tieto osoby presunula k inej mocnosti, ktorá dala súhlas na ich prijatie, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu pravidiel dohovoru na uvedené osoby po čas, po ktorý sú u druhej mocnosti.“
K článku 85: „Bulharská ľudová republika nepovažuje sa za viazanú rozšíriť použitie ustanovení vyplývajúcich z článku 85 na vojnových zajatcov odsúdených na základe zákonodarstva mocnosti, u ktorej sú zajatci v zajatí, a podľa zásad norimberského procesu za zločiny vojnové alebo za zločiny proti ľudskosti, ktoré tieto osoby spáchaly pred tým, než upadly do zajatia, pretože tieto osoby musia sa podrobiť režimu dotyčnej krajiny zavedenému pre odpykanie trestu.“
4.
Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli zo dňa 12. augusta 1949.
Pri podpise tohto dohovoru pripojuje vláda Bulharskej ľudovej republiky túto výhradu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dohovoru:
K článku 10: „Bulharská ľudová republika neuzná za platné, ak sa mocnosť držiaca ranených, nemocných alebo zdravotnícky personál ozbrojených síl v poli, obráti na neutrálnu mocnosť alebo na ľudomilnú organizáciu, aby jej sverila ich ochranu, bez súhlasu vlády krajiny, ktorej sú tieto osoby príslušníkmi.“
Wershof, veľvyslanecký radca Vysokého komisára Kanady v Londýne, robí túto výhradu, pokiaľ ide o Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny:
„Kanada si vyhradzuje právo použiť trest smrti podľa ustanovenia článku 68, odseku druhého, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti na trestné činy, ktoré sú v citovanom článku uvedené.“
Calderóny Martin, španielsky veľvyslanec vo Švajčiarsku, robí túto výhradu, pokiaľ ide o Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami; text tejto výhrady bol predložený v španielčine, francúzštine a angličtine:“.
„Vo veci procesných záruk a sankcií trestných i disciplinárnych zaručí Španielsko vojnovým zajatcom rovnaké zaobchádzanie, ako ustanovujú jeho zákony pre jeho vlastné národné sily.
Pod "platným právom medzinárodným„ (článok 99) hodlá Španielsko rozumieť iba právo smluvného pôvodu alebo také, ktoré by bolo vypracované dopredu organizáciami, na ktorých sa zúčastní.“
Vincent, vyslanec Spojených štátov amerických vo Švajčiarsku, robí pri podpise Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny zo dňa 12. augusta 1949 toto vyhlásenie:“.
„Vláda Spojených štátov amerických úplne schvaľuje ciele, ktoré sleduje Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny.
Dostal som od svojej vlády inštrukciu, aby som podpísal tento dohovor s nižšie uvedenou výhradou k článku 68:
Spojené štáty si vyhradzujú právo používať trest smrti podľa ustanovenia článku 68, odseku druhého, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti za trestné činy, ktoré sú v citovanom článku uvedené.“
MAĎARSKÁ ĽUDOVÁ REPUBLIKA
Pani Karová robí tieto výhrady:“.
„Delegácia Maďarskej ľudovej republiky si vyhradila na schôdzke diplomatickej konferencie konanej dňa 11. augusta 1949 právo pripojiť výslovne výhrady pri podpise dohovorov, až po ich preskúmaní. Upozornila vo svojom prejave na spomenutej schôdzke, že nesúhlasí so všetkými ustanoveniami týchto dohovorov. Po podrobnom preskúmaní textov dohovorov rozhodla sa vláda Maďarskej ľudovej republiky podpísať tieto dohovory vzdor ich nedostatkom, ktoré bijú do očí, pretože je toho názoru, že dohovory predstavujú pokrok s hľadiska uskutočňovania humanitných zásad a ochrany obetí vojny.
Vláda Maďarskej ľudovej republiky je nútená konštatovať, že skutočné výsledky diplomatickej konferencie skončenej dňa 12. augusta 1949 zaostaly za očakávaním, pretože väčšina členov konferencie neprijala návrhy sovietskej delegácie týkajúce sa atomovej zbrane a ostatných prostriedkov masového vyhladzovania obyvateľstva.
Delegácia Maďarskej ľudovej republiky vzala s poľutovaním na vedomie stanovisko väčšiny konferencie, ktoré odporuje želaniu národov zapojených do boja za mier a za ich slobodu. Delegácia Maďarskej ľudovej republiky je presvedčená, že prijatie sovietskych návrhov by bolo znamenalo najúčinnejšie opatrenie na ochranu obetí vojny. Delegácia Maďarskej ľudovej republiky chce osobitne podtrhnúť základné nedostatky dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, nedostatky, na ktoré upozornila na schôdzkach konferencie štáty zúčastňujúce sa na tejto konferencii. Najmä ide o článok 4 dohovoru, podľa ktorého ustanovenia dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny nevzťahujú sa na isté osoby, pretože štát, ktorého sú príslušníkmi, nepristúpil k tomuto dohovoru. Vláda Maďarskej ľudovej republiky súdi, že tieto ustanovenia sú v rozpore s humanitnými zásadami, ktoré má dohovor zabezpečiť.
Vláda Maďarskej ľudovej republiky má taktiež závažné námietky proti článku 5 tohto dohovoru, podľa ktorého už oprávnené podozrenie z činnosti škodlivej pre bezpečnosť štátu stačí na to, aby osoby chránené boly pozbavené ochrany zabezpečenej dohovorom. Vláda Maďarskej ľudovej republiky je toho názoru, že toto ustanovenie robí vykonanie základných zásad dohovoru už vopred iluzórnym.
Výslovné výhrady vlády Maďarskej ľudovej republiky pri podpise dohovorov sú tieto:“.
1.
Podľa názoru vlády Maďarskej ľudovej republiky možno použiť ustanovenia článku 10 dohovorov “ranení a nemocní„, “námorní„ a “vojnoví zajatci„, ako i článku 11 dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, ustanovenia týkajúce sa nahradenia ochrannej mocnosti, iba v tom prípade, že už tu nie je vláda, ktorej príslušníkmi chránené osoby sú.
2.
Vláda Maďarskej ľudovej republiky nemôže schváliť ustanovenia článku 11 dohovorov “ranení a nemocní„, “námorní„ a “vojnoví zajatci„, respektíve článku 12 dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, podľa ktorých sa právomoc ochrannej mocnosti vzťahuje na výklad dohovorov.
3.
Pokiaľ ide o článok 12 dohovoru o zaobchádzaní so zajatcami, trvá vláda Maďarskej ľudovej republiky na svojom stanovisku, že v prípade presunu vojnových zajatcov od jednej mocnosti k druhej musí zodpovednosť za aplikáciu ustanovení dohovoru náležať týmto dvom mocnostiam.
4.
Delegácia Maďarskej ľudovej republiky opakuje svoj protest, ktorý za schôdzok, na ktorých bol prejednaný článok 85 dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, vzniesla za tým účelom, aby vojnoví zajatci odsúdení pre vojnové zločiny a pre zločiny proti ľudskosti podľa norimberských zásad boli podrobení rovnakému zaobchádzaniu ako zločinci odsúdení pre ostatné zločiny.
5.
Vláda Maďarskej ľudovej republiky sotrváva konečne na svojom stanovisku, ktoré vyložila k článku 45 dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, že totiž v prípade presunu chránených osôb od jednej mocnosti k druhej musí zodpovednosť za aplikáciu ustanovení dohovoru náležať obidvom týmto mocnostiam.“
Kahany, delegát Izraela pri Europskom úrade Organizácie Spojených národov a Medzinárodnom komitéte Červeného kríža, robí toto vyhlásenie:
„Podľa inštrukcií, ktoré som dostal od svojej vlády, podpíšem Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami bez akejkoľvek výhrady. Pri každej z troch ostatných dohovorov bude však môj podpis doprevádzaný výhradami, ktorých obsah je tento:“.
1.
Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli.
S výhradou, že Izrael, i keď rešpektuje nedotknuteľnosť odznakov a rozoznávacích znakov určených dohovorom, bude používať Červený štít Dávidov ako odznak a rozoznávací znak zdravotníckej služby svojich ozbrojených síl.
2.
Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori.
S výhradou, že Izrael, i keď rešpektuje nedotknuteľnosť odznakov a rozpoznávacích znakov určených dohovorom, bude používať Červený štít Dávidov na zástavách, náramenných páskach, ako i na všetkom materiáli (počítajúc do toho i nemocničné lode) zdravotníckej služby.
3.
Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny.
S výhradou, že Izrael, i keď rešpektuje nedotknuteľnosť odznakov a rozoznávacích znakov uvedených v článku 38 Ženevského dohovoru zo dňa 12. augusta 1949 o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli, bude používať Červený štít Dávidov ako odznak a rozoznávací znak predvídaný týmto dohovorom.“
Auriti, veľvyslanec Talianska, robí toto vyhlásenie k dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a k rezolúciám č. 6, 7 a 9 Ženevskej diplomatickej konferencie:
„1. Ženevský dohovor a zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
Vláda Talianska vyhlasuje, že robí výhrady k poslednému odseku článku 66 dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
2.
Rezolúcia č. 6 Ženevskej diplomatickej konferencie.
Vzhľadom na to, že konferencia vyslovila želanie, “aby Vysoké smluvné strany sverily čo najskôr komisii znalcov úlohu preštudovať, ako najlepšie technicky zdokonaliť moderné dorozumievacie prostriedky medzi nemocničnými loďami na strane jednej a vojnovými loďami a vojenskými lietadlami na strane druhej„, vyslovuje talianská vláda nádej, že spomenutá komisia znalcov bude svolaná pokiaľ možno v budúcich mesiacoch za tým účelom, aby vypracovala medzinárodný zákonník presne upravujúci užívanie týchto prostriedkov.
Talianske branné sily práve dôkladne študujú túto otázku a boly by ochotné predložiť poprípade konkrétne technické návrhy, ktoré by mohly slúžiť za základ diskusie.
3.
Rezolúcia č. 7 diplomatickej konferencie.
Talianska vláda je ochotná urobiť všetky potrebné opatrenia, aby nemocničné lode vysielaly v častých a pravidelných prestávkach zprávy o svojej polohe, smere a rýchlosti.
4.
Rezolúcia č. 9 diplomatickej konferencie.
Pokiaľ ide o druhý odsek rezolúcie č. 9, je vláda talianska toho názoru, že telekomunikačné správy Vysokých smluvných strán majú spolupracovať, aby vytvorily systém, ako soskupovať telegramy vojnových zajatcov na uľahčenie prenosu, šifrovaných oznámení, aby sa predišlo omylom, duplikácii medzinárodného prenosu a zvýšeniu nákladov.“
Sturm, luxemburský chargé d´affaires vo Švajčiarsku, pripojuje túto výhradu:
„Podpísaný delegát Veľkovojvodstva luxemburského, riadne splnomocnený svojou vládou, podpísal dnes, 8. decembra 1949 dohovor, ktorý vypracovala diplomatická konferencia v Ženeve o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami s výhradou:
"že existujúce štátne právo bude sa i naďalej vzťahovať na konania, ktoré sú v behu."
P.
George Robert Laking, radca veľvyslanectva Nového Zélandu vo Washingtone, robí túto výhradu:
"Vláda Nového Zélandu si želá, aby som vyhlásil pri podpise štyroch dohovorov vypracovaných diplomatickou konferenciou v Ženeve r. 1949, že si vyhradzuje svoj názor na výhrady ostatných štátov, pretože nemala dosť času na preskúmanie týchto výhrad.
Vláda Nového Zélandu si želá, aby som pri podpise dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny urobil tieto výhrady:“.
1.
Nový Zéland si vyhradzuje právo použiť trest smrti podľa ustanovení článku 68, druhého odseku, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti na trestné činy, ktoré sú v cit. článku uvedené.
2.
Vzhľadom na to, že Valné shromaždenie Spojených národov, schválivši zásady obsiahnuté v štatúte a rozsudku norimberského súdu, poverilo Komisiu pre medzinárodné právo, aby pojala tieto zásady do všeobecnej kodifikácie trestných činov proti mieru a bezpečnosti ľudstva, vyhradzuje si Nový Zéland právo urobiť všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že také trestné činy budú potrestané, bez ohľadu na ustanovenie článku 70, prvý odsek."
Bosch, rytier de Rosenthal, nizozemský vyslanec vo Švajčiarsku, vyhlasuje toto:
"Moja vláda dala mi inštrukciu, aby som podpísal štyri dohovory vypracované diplomatickou konferenciou, ktorá sa konala v Ženeve od 21. apríla do 12. augusta 1949. Moja vláda si však želá, aby som pripojil túto výhradu, pokiaľ ide o Ženevský dohovor týkajúci sa ochrany civilných osôb za vojny:
Nizozemské kráľovstvo si vyhradzuje právo používať trest smrti podľa ustanovenia článku 68, odseku druhého, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti na trestné činy v cit. článku uvedené."
Przybos, poľský vyslanec vo Švajčiarsku, pripojuje tieto výhrady, pokiaľ ide o štyri Ženevské dohovory:
1.
"Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli vyhlasujem, že vláda Poľskej republiky pristupuje k uvedenému dohovoru s výhradou jeho článku 10.
Vláda Poľskej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným a nemocným alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.
2.
Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori vyhlasujem, že vláda Poľskej republiky pristupuje k uvedenému dohovoru s výhradou jeho článku 10.
Vláda Poľskej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v ktorej moci sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným, nemocným a stroskotancom alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.
3.
Pri podpise Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami vyhlasujem, že vláda Poľskej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článkov 10, 12 a 85.
Pokiaľ ide o článok 10, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči vojnovým zajatcom, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.
Pokiaľ ide o článok 12, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú vojnoví zajatci sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.
Pokiaľ ide o článok 85, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva, aby vojnoví zajatci odsúdení pre vojnové zločiny a pre zločiny proti ľudskosti v smysle zásad ustanovených v norimberských rozsudkoch, požívali výhody tohto dohovoru, pretože vojnoví zajatci odsúdení pre také zločiny majú byť podrobení predpisom o výkone trestu platným v štáte, o ktorý ide.
4.
Pri podpise Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, vyhlasujem, že vláda Poľskej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou článkov 11 a 45.
Pokiaľ ide o článok 11, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči chráneným osobám, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej sú príslušníkmi.
Pokiaľ ide o článok 45, neuzná vláda Poľskej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú tieto chránené osoby sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."
Goncalo Galdeira Coelho, portugalský chargé ďaffaires vo Švajčiarsku, pripojuje tieto výhrady:
"a) Článok 3, spoločný všetkým štyrom dohovorom:
Pretože nie je konkrétne vymedzené, čo treba nazývať konfliktom povahy nie však medzinárodnej, a pre prípad, že toto označenie má na zreteli iba občiansku vojnu, vyhradzuje si Portugalsko právo, pretože nie je jasne určené, od ktorého okamihu ozbrojená vzbura vo vnútri krajiny má byť považovaná za občiansku vojnu, nepoužívať v územiach podliehajúcich jeho svrchovanosti v ktorejkoľvek časti sveta ustanovenie článku 3, pokiaľ by odporovalo ustanoveniam portugalského zákona.
b)
Článok 10 dohovorov I, II, III a článok 11 dohovoru IV:
Portugalská vláda prijíma názor obsiahnutý v citovaných článkoch iba s tou výhradou, že žiadosti mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, za neutrálny štát alebo na ľudomilnú organizáciu, aby prevzaly úlohy prislúchajúce normálne ochranným mocnostiam, sú podané so súhlasom alebo po dohode s vládou krajiny, z ktorej pochádzajú osoby, ktoré majú byť chránené (domovské krajiny).
c)
Článok 13 dohovoru I a článok 4 dohovoru IV:
Portugalská vláda robí výhradu, pokiaľ ide o aplikáciu týchto článkov vo všetkých prípadoch, keď zákonná vláda požiadala o prímerie a prijala prímerie alebo prerušenie vojenských operácií akéjkoľvek povahy, i keď ozbrojené sily v poli ešte nekapitulovaly.
d)
Článok 60 dohovoru III:
Portugalská vláda prijíma názor obsiahnutý v tomto článku iba s tou výhradou, že sa v nijakom prípade nezaväzuje platiť vojnovým zajatcom ako mesačný plat sumu vyššiu než 50% služobných platov vyplácaných portugalským vojenským osobám zodpovedajúcej hodnosti a kategórie, ktoré sa nachádzajú v činnej službe v bojovej oblasti."
RUMUNSKÁ ĽUDOVÁ REPUBLIKA
Ioan Dragomir, rumunský chargé ďaffaires vo Švajčiarsku, robí toto vyhlásenie:
"1. Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli, pripojuje vláda Rumunskej ľudovej republiky túto výhradu:
K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení a nemocní, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
2.
Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori pripojuje vláda Rumunskej ľudovej republiky túto výhradu:
K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení, nemocní alebo stroskotanci, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
3.
Pri podpise dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami pripojuje vláda Rumunskej ľudovej republiky tieto výhrady:
K článku 10: V prípade, že nie je daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou držiacou zajatcov neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
K článku 12: Rumunská ľudová republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú zajatci a ktorá urobila ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý títo zajatci budú pod ochranou mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.
K článku 85: Rumunská ľudová republika sa nepovažuje za viazanú záväzkom, vyplývajúcim z článku 85, rozšíriť použitie dohovoru na vojnových zajatcov odsúdených v súhlase so zásadami Norimberského procesu podľa zákonodarstva mocnosti, ktorá ich má vo svojej moci, za to, že spáchali vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, pretože tieto osoby majú byť podrobené režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú trest.
4.
Pri podpise dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny som splnomocnený vyhlásiť toto:
Vláda Rumunskej ľudovej republiky súdi, že tento dohovor nezodpovedá úplne požiadavkám ľudskosti, pretože sa nevzťahuje na civilné obyvateľstvo mimo územia obsadeného nepriateľom.
Jednako však, berúc do úvahy, že dohovor má za účel hájiť záujmy civilného obyvateľstva, ktoré je na obsadenom území, splnomocnila ma vláda Rumunskej ľudovej republiky, aby som podpísal spomenutý dohovor s týmito výhradami:
K článku 11: V prípade, že nebude daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Rumunská ľudová republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú chránené osoby, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
K článku 45: Rumunská ľudová republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú chránené osoby, keby previedla ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý tieto osoby budú pod ochranou mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA
Veľmi ctihodný Sir Robert L. Craigie z Ministerstva zahraničných vecí robí toto vyhlásenie:
"Vláda Jeho Veličenstva ma poverila, aby som pripojil túto výhradu pri podpise Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny:
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si vyhradzuje právo používať trest smrti podľa ustanovení článku 68, druhého odseku, bez ohľadu na to, či zákonodarstvo obsadeného územia v čase, keď sa začína okupácia, ustanovuje či neustanovuje trest smrti na trestné činy, ktoré sú v citovanom článku uvedené."
Tauber, československý vyslanec vo Švajčiarsku, pripojuje tieto výhrady:
"1. Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli vyhlasujem, že vláda Československej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článku 10.
Vláda Československej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným a nemocným alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
2.
Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori vyhlasujem, že vláda Československej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článku 10.
Vláda Československej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným, nemocným a stroskotancom alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
3.
Pri podpise Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami vyhlasujem, že vláda Československej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článkov 10,12 a 85.
Pokiaľ ide o článok 10, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči vojnovým zajatcom, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
Pokiaľ ide o článok 12, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú vojnoví zajatci sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.
Pokiaľ ide o článok 85, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva, aby vojnoví zajatci odsúdení pre vojnové zločiny a pre zločiny proti ľudskosti v smysle zásad určených v norimberských rozsudkoch, požívali výhody tohto dohovoru, pretože vojnoví zajatci odsúdení pre také zločiny majú byť podrobení predpisom o výkone trestu platným v štáte, o ktorý ide.
4.
Pri podpise Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny vyhlasujem, že vláda Československej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou článkov 11 a 45.
Pokiaľ ide o článok 11, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči chráneným osobám, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
Pokiaľ ide o článok 45, neuzná vláda Československej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, čo i len po čas, po ktorý budú tieto chránené osoby sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."
UKRAJINSKÁ SOVIETSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA
Bogomolec, šéf delegácie Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky:
"1. Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli pripojuje vláda Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky túto výhradu:
K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení a nemocní, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
2.
Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori pripojuje vláda Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky túto výhradu:
K článku 10: V prípade, že by nebol daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú ranení, nemocní alebo stroskotanci, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
3.
Pri podpise dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami pripojuje vláda Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky tieto výhrady:
K článku 10: V prípade, že nie je daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou držiacou zajatcov neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy pripadajúce ochranným mocnostiam.
K článku 12: Ukrajinská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú zajatci a ktorá previedla ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý títo zajatci budú sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.
K článku 85: Ukrajinská sovietska socialistická republika nepovažuje sa za viazanú záväzkom vyplývajúcim z článku 85 rozšíriť použitie dohovoru na vojnových zajatcov odsúdených v súhlase so zásadami Norimberského procesu podľa zákonodarstva mocnosti, ktorá ich má vo svojej moci, za to, že spáchali vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, pretože tieto osoby majú byť podrobené režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú trest.
4.
Pri podpise dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny považuje vláda Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky za svoju povinnosť vyhlásiť toto:
I keď sa tento dohovor nevzťahuje na civilné obyvateľstvo, ktoré je mimo územia obsadeného nepriateľom, a v dôsledku toho nezodpovedá úplne požiadavkám ľudskosti, vyhlasuje delegácia Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, uznávajúc, že tento dohovor sleduje záujmy týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva v obsadenom území a v niektorých iných prípadoch, že je splnomocnená vládou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky podpísať tento dohovor s týmito výhradami:
K článku 11: V prípade, že nebude daný súhlas príslušnej vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby, neuzná Ukrajinská sovietska socialistická republika za platné žiadosti adresované mocnosťou, v moci ktorej sú chránené osoby, neutrálnemu štátu alebo ľudomilnej organizácii, aby prevzaly úlohy prislúchajúce ochranným mocnostiam.
K článku 45: Ukrajinská sovietska socialistická republika neuzná, že by mocnosť, v moci ktorej sú chránené osoby, keď by previedla ich presun k inej mocnosti, bola platne oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý tieto osoby budú sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím."
SVÄZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK
Text výhrady pripojenej delegáciou SSSR k dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl.
"Pri podpise dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl robí vláda SSSR túto výhradu:
K článku 10: SSSR nebude uznávať za platné, ak sa obráti mocnosť, v moci ktorej sú ranení, nemocní alebo zdravotnícky personál, na neutrálny štát alebo na ľudomilnú organizáciu so žiadosťou, aby prevzaly funkcie prislúchajúce ochranným mocnostiam, ak na to nebude daný súhlas vlády krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby."
N.
SLAVIN.
Text výhrady pripojenej delegáciou SSSR k dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori:
"Pri podpise tohto dohovoru robí vláda SSSR túto výhradu:
1.
K článku 10: SSSR nebude uznávať za platné, ak sa obráti mocnosť, v moci ktorej sú ranení a nemocní, stroskotanci alebo zdravotnícky personál, na neutrálny štát alebo na ľudomilnú organizáciu so žiadosťou, aby prevzaly funkcie prislúchajúce ochranným mocnostiam, ak na to nedá súhlas vláda krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby."
N.
SLAVIN.
Text výhrad urobených delegáciou SSSR k dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
„Pri podpise tohto dohovoru robí vláda SSSR tieto výhrady:
1.
K článku 10: SSSR nebude uznávať za platné, ak sa obráti mocnosť, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, na neutrálny štát alebo na ľudomilnú organizáciu so žiadosťou, aby prevzaly funkcie prislúchajúce ochranným mocnostiam, ak na to nedá súhlas vláda krajiny, ktorej príslušníkmi sú vojnoví zajatci.
K článku 12: SSSR nebude uznávať, že by mocnosť, ktorá by odovzdala druhej mocnosti vojnových zajatcov, ktorých sa zmocnila, bola platne oslobodená od zodpovednosti za dodržiavanie dohovoru čo do týchto vojnových zajatcov, pokiaľ budú pod ochranou mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.
K článku 85: SSSR nepovažuje sa za viazaný rozšíriť ochranu dohovoru vyplývajúcu z článku 85, na vojnových zajatcov odsúdených podľa zákonodarstva mocnosti, u ktorej sú v zajatí, v súhlase so zásadami Norimberského procesu za spáchanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, pretože zajatci takto odsúdení musia byť podrobení režimu zavedenému v krajine, o ktorú ide, pre osoby, ktoré si odpykávajú trest."
N.
SLAVIN.
Text výhrad pripojených sovietskou delegáciou k dohovoru o ochrane civilných osôb.
„Pri podpise tohto dohovoru považuje delegácia SSSR za potrebné oznámiť toto:
Napriek tomu, že sa tento dohovor nevzťahuje na civilné obyvateľstvo, ktoré je mimo územia obsadeného nepriateľom, v dôsledku čoho nezodpovedá úplne požiadavkám ľudskosti, vyhlasuje sovietska delegácia, uznávajúc, že dohovor vychádza v ústrety záujmom ochrany civilného obyvateľstva na obsadenom území i v niektorých iných prípadoch, že je splnomocnená vládou SSSR podpísať tento dohovor s týmito výhradami:
1.
K článku 10: SSSR nebude uznávať za platné, ak sa obráti mocnosť, v moci ktorej sú chránené osoby, na neutrálny štát alebo na ľudomilnú organizáciu so žiadosťou, aby na seba vzaly funkcie vykonávané ochrannou mocnosťou, ak na to nedá súhlas vláda krajiny, ktorej príslušníkmi sú chránené osoby.
2.
K článku 45: SSSR nebude uznávať, že by mocnosť odovzdajúc druhej mocnosti chránené osoby nachádzajúce sa v jej moci bola platne oslobodená od zodpovednosti za dodržiavanie dohovoru čo do presunutých osôb po čas, pokiaľ sú v starostlivosti mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“
N.
SLAVIN.
FEDERATÍVNA JUHOSLÁVSKA ĽUDOVÁ REPUBLIKA
Milan Ristič, juhoslávsky vyslanec vo Švajčiarsku, robí toto vyhlásenie:
„1. Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli vyhlasujem, že vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článku 10.
Vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, smerujúca k tomu, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzala funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným a nemocným alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
2.
Pri podpise Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl na mori, vyhlasujem, že vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou jeho článku 10.
Vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky neuzná, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú ranení a nemocní, smerujúca k tomu, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré podľa tohto dohovoru prislúchajú ochranným mocnostiam voči raneným, nemocným a stroskotancom alebo voči členom zdravotníckeho a duchovného personálu, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
3.
Pri podpise Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami vyhlasujem, že vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou článkov 10 a 12.
Pokiaľ ide o článok 10, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú vojnoví zajatci, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzala funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči vojnovým zajatcom, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
Pokiaľ ide o článok 12, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun zajatcov, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru, po čas, po ktorý budú vojnoví zajatci sverení mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.
4.
Pri podpise Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny, vyhlasujem, že vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky pristupuje k tomuto dohovoru s výhradou článkov 11 a 45.
Pokiaľ ide o článok 11, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva žiadosť mocnosti, v moci ktorej sú chránené osoby, aby neutrálny štát alebo medzinárodná organizácia alebo ľudomilná organizácia prevzaly funkcie, ktoré prislúchajú podľa tohto dohovoru ochranným mocnostiam voči chráneným osobám, ak na to nedá svoj súhlas vláda, ktorej príslušníkmi sú.
Pokiaľ ide o článok 45, neuzná vláda Federatívnej Juhoslávskej ľudovej republiky, že je podľa práva, aby mocnosť, ktorá vykonáva presun chránených osôb, bola oslobodená od zodpovednosti za aplikáciu dohovoru po čas, po ktorý budú tieto chránené osoby sverené mocnosti, ktorá súhlasila s ich prijatím.“