„Československá republika sa nepovažuje za zaviazanú § 30 dohovoru, ktorý predpokladá obligatórnu právomoc Medzinárodného súdneho dvora pre spory vzniknuté z výkladu alebo z použitia dohovoru; pokiaľ sa týka príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora pre tieto spory, stojí Československá republika na stanovisku, že na to, aby mohol sa predložiť určitý spor na vyriešenie Medzinárodnému súdnemu dvoru, je v každom jednotlivom prípade nevyhnutne potrebný súhlas všetkých strán v spore. Táto výhrada sa týka taktiež ďalšieho ustanovenia toho istého paragrafu, podľa ktorého treba prijať posudok Medzinárodného súdneho dvora ako rozhodujúci.“
Okrem Československej republiky sú týmto dohovorom až doteraz viazané tieto štáty: Afganistan, Austrália, Belgicko, Bieloruská sovietska socialistická republika (s výhradou), Bolívia, Brazília, Burma, Costa Rica, Dánsko, Dominikánska republika, Ecuador, Egypt, El Salvador, Ethiopia, Filipíny, Francúzsko, Guatemala, Haity, Honduras, Chile, India, Irak, Irán, Island, Izrael, Juhoslávia, Kanada (s výhradou), Libanón, Libéria, Luxembursko, Nicaragua, Nórsko, Nový Zéland (s výhradou), Pakistan, Panama, Paraguay, Poľsko, Grécko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Sväz sovietskych socialistických republík (s výhradou), Sýria, Švédsko, Thaisko (s výhradou), Turecko (s výhradami), Ukrajinská sovietska socialistická republika (s výhradou).
Český preklad Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov sa vyhlasuje ako samostatná časť Prílohy Zbierky zákonov.
*)“.