Finančné prostriedky sú určené štátnym rozpočtom ako základným finančným plánom štátu a ich zdrojom je predovšetkým socialistická výroba a budovateľské úsilie pracujúceho ľudu; slúžia na hospodárne splnenie všetkých úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, najmä na urýchlenie rozvoja výrobných síl predovšetkým v ťažkom priemysle, na podstatný vzostup poľnohospodárskej výroby a rozvoja jednotných roľníckych družstiev, na zavádzanie novej techniky do výroby, na podstatný vzostup produktivity práce a tým na trvalé zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu a na podporu úsilia o zachovanie mieru. Na dosiahnutie týchto cieľov treba v zvýšenej miere rozvinúť aktívnu účasť ľudu pri zabezpečovaní urýchleného rastu národného dôchodku a pri presadzovaní hospodárnosti.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa určujú sumou 98 240 492 000 Kčs, celkové výdavky sumou 97 918 878 000 Kčs, takže vyplýva prebytok 321 614 000 Kčs; v rámci štátneho rozpočtu sa určujú pre rozpočet Slovenska príjmy sumou 14 699 063 000 Kčs a výdavky sumou 16 848 611 000 Kčs; Slovenská národná rada môže zvýšiť príjmy nad určenú sumu a o tú istú sumu i výdavky.

V štátnom rozpočte sú obsiahnuté rozpočty národných výborov, ktorých príjmy i výdavky sú 26 170 391 000 Kčs; okrem toho je zvyšok rozpočtových prostriedkov národných výborov prechádzajúcich do roku 1958 suma 441 800 000 Kčs.

Vláda určí na vyrovnanie rozpočtov národných výborov podiely na štátnych príjmoch.

Výdavky (investičné i neinvestičné) možno uskutočňovať len do výšky súm určených v štátnom rozpočte.

Vláda môže povoliť uskutočnenie nevyhnutného výdavku, nekrytého v štátnom rozpočte, ak je jeho úhrada zabezpečená vyššími príjmami alebo odsunutím iného, menej naliehavého výdavku. Obdobne môže vláda povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu, ak toto zníženie vyváži zvýšením iného príjmu štátneho rozpočtu alebo znížením výdavkov.

Vláda a každý jej člen, Sbor povereníkov a každý jeho člen, vedúci ostatných ústredných úradov a rady národných výborov, ako i vedúci odborov a správ rád národných výborov sú zodpovední za to, že v ich pôsobnosti budú pri hospodárení všetky plánované úlohy splnené hospodárne, že budú zisťované a využívané rezervy, ktoré vznikajú v rozvíjajúcom sa hospodárstve, že príjmové sumy štátneho rozpočtu sa pri najmenšom dosiahnu a výdavkové sumy sa s výnimkou prípadov prípustných podľa tohto zákona-neprekročia.

Rozpočtové prostriedky možno použiť len do konca roku 1957, a to len na úhradu výdavkov zročných do konca tohto roku.

Úhrada výdavkov, ktoré majú a podľa ustanovení tohto zákona môžu zaťažovať rozpočtové prostriedky na rok 1957, nesmie sa odsunúť k ťarche rozpočtových prostriedkov nasledujúceho roku.

Poukazovať peniaze na úhradu záväzkov, ktoré vzniknú po 31. decembri 1957, alebo tvoriť akýmkoľvek iným spôsobom rezervy z úspor na rozpočtových prostriedkoch nie je prípustné.

Pri návrhoch zákonov, zákonných opatreniach predsedníctva Národného zhromaždenia, zákonoch Slovenskej národnej rady, vládnych nariadeniach, vládnych uzneseniach, nariadeniach Sboru povereníkov, uzneseniach Sboru povereníkov, nariadeniach ministrov, nariadeniach povereníkov, vyhláškach a pri všetkých opatreniach ústredných úradov, ako i pri návrhoch uznesení národných výborov a ich rád musia byť s najväčšou zodpovednosťou zvážené a v návrhoch vyjadrené aj ich dôsledky hospodárske a finančné. Dôsledky týchto opatrení najmä pre výdavky, prípadne pre príjmy štátneho rozpočtu, pre bilanciu príjmov a výdavkov obyvateľstva alebo pre úverový plán treba vyčísliť a výpočet pripojiť k návrhu opatrenia. Pri každom navrhovanom opatrení musí sa skúmať, či jeho povaha pripúšťa zavedenie nových príjmov, a v kladnom prípade musia byť tieto nové príjmy vždy navrhnuté.

Pri všetkých opatreniach uvedených v odseku 1, ktorými sa zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy štátneho rozpočtu, musí byť zároveň určená úhrada zvýšeného výdavku alebo náhrada úbytku príjmov.

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

Ak národný výbor dosiahol alebo určite dosiahne vyššie príjmy, než určil jeho rozpočet alebo ak usporí na rozpočtovaných výdavkoch, pričom plnenie všetkých jeho plánovaných úloh je zabezpečené, môže zostaviť doplnkový rozpočet.

Na získanie vyšších príjmov ako zdrojov pre doplnkové rozpočty rozvíjajú národné výbory predovšetkým služby a miestnu výrobu a vytvárajú tak podmienky pre ďalší rozvoj hospodárstva a kultúry v svojom obvode a tým na rozšírenie svojej hospodárskej základne.

Doplnkový rozpočet musí byť vyrovnaný.

Doplnkový rozpočet národného výboru nižšieho stupňa schvaľuje rada národného výboru vyššieho stupňa.

Podrobnosti upraví minister financií; pritom tiež určí postup pri prevode nevyčerpaných prostriedkov doplnkových rozpočtov do nasledujúceho roku.

Vláda urobí vhodné opatrenia pre štátne hospodárenie v čase od 1. januára 1958 do vyhlásenia rozpočtového zákona na rok 1958, ak nebude rozpočtový zákon na uvedený rok vyhlásený pred 1. januárom 1958. Pre toto obdobie platia obdobne ustanovenia §§ 4, 6, 7 a 10 ods. 1 písm. b) a ods. 2.