Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

35/1957 Zb. v znení účinnom od 15. 8. 1957 do 30. 6. 1964
35
Zákon
z 5. júla 1957
o technickej normalizácii
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

Základné ustanovenia (§ 1-3)

§ 1

Technická normalizácia

Technickou normalizáciou je zisťovanie a určenie čo možno najmenšieho počtu technických riešení opakovaného prípadu, ktoré sú za daných predpokladov pre národné hospodárstvo zo všetkých možných alebo užívaných riešení najvýhodnejšie, a to najmä z hľadiska hospodárnosti, akosti a bezpečnosti.

§ 2

Technické normy

(1)
Výsledok zisťovania a určenia technických riešení podľa § 1, vyhlásený podľa tohto zákona, sú technické normy.
(2)
Technické normy sú štátne, úsekové a podnikové normy, ako i technické podmienky. Technickými normami sú i ďalšie druhy noriem, ktoré Štátny úrad pre vynálezy a normalizáciu (ďalej len „Úrad“) po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi vyhlási za technické normy podľa tohto zákona.
(3)
Technické normy platia pre každého, ktorého sa týkajú; štátne normy platia v rozsahu celoštátnom, úsekové v rozsahu pôsobnosti ústredného úradu, podnikové v rozsahu podniku; technické podmienky platia pre účastníkov, ktorí ich dojednali.

§ 3

Záväznosť technických noriem

(1)
Pokiaľ nie je technická norma označená ako odporúčaná, je záväzná.
(2)
Zo záväznosti technickej normy možno povoliť výnimku v odôvodnených prípadoch.

DRUHÁ ČASŤ

Orgány (§ 4-6)

§ 4

(1)
Ústredným orgánom štátnej správy v odbore technickej normalizácie je Štátny úrad pre vynálezy a normalizáciu so sídlom v Prahe. Úrad metodicky riadi tvorbu technických noriem, prejednáva a schvaľuje návrhy štátnych noriem s výnimkou noriem uvedených v odseku 2 a vyhlasuje všetky štátne normy.
(2)
Štátny výbor pre výstavbu riadi metodicky a obsahovo spracovanie noriem pre výstavbu (normy projektové, normy a smernice pre územné plánovanie a ostatné normy pre výstavbu určené vždy v jednotnom štátnom pláne normalizačných prác) a prejednáva i schvaľuje návrhy týchto noriem. Tieto normy vyhlasuje Úrad.
(3)
Riadenie normalizačnej činnosti v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva prislúcha kompetentným ústredným úradom a v odbore pôsobnosti jednotlivých organizácií vedúcim týchto organizácií.
(4)
Kde sa v tomto zákone uvádza organizácia, rozumejú sa tým, pokiaľ z povahy veci neplynie niečo iné, hospodárske organizácie ako i organizácie rozpočtové.

§ 5

(1)
Poradným orgánom predsedu Úradu je komisia expertov. Jej úlohy určuje predseda Úradu.
(2)
Členom komisie expertov prislúcha za vykonané práce odmena podľa smerníc, ktoré vydá predseda Úradu po dohode s ministrom financií.

§ 6

Organizácie sú povinné vyhovieť dožiadaniu Úradu, zúčastniť sa na požiadanie spolupráce s Úradom, predložiť alebo vypožičať potrebné dokumenty, oznámiť výsledky skúšok a iných zistení.

TRETIA ČASŤ

Tvorba noriem (§ 7-10)

§ 7

Základom normalizačnej činnosti je jednotný štátny plán normalizačných prác, ktorý určuje normalizačné úlohy a ich nositeľov; plán zostavuje Úrad v spolupráci s ostatnými ústrednými úradmi a orgánmi.

§ 8

(1)
Návrh technickej normy musí sa vypracovať a prejednať v odbore pôsobnosti nositeľa úlohy tak, aby zodpovedal požiadavkám § 1.
(2)
Súčasne s návrhom technickej normy musí byť vypracovaný návrh opatrení, ktorými bude zabezpečené zavedenie, dodržiavanie alebo používanie normy.

§ 9

Prejednanú a schválenú technickú normu vyhlási s výnimkou uvedenou v § 4 ods. 1 organizácia kompetentná na schválenie normy. Spôsob vyhlasovania štátnych noriem určí predseda Úradu.

§ 10

Návrh na revíziu, zmenu, prechodné ustanovenia alebo na zrušenie technickej normy alebo jej časti sa prejednáva rovnako ako návrh novej normy.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Povinnosť organizácií a pracujúcich (§ 11-14)

§ 11

(1)
Starať sa o rozvoj technickej normalizácie je záležitosťou organizácií a pracujúcich.
(2)
Organizácie a každý, ktorého je to pracovnou úlohou, sú povinné dbať, aby sa normy bez prieťahov prejednávali, vyhlasovali, plánovite zavádzali tak, aby sa mohli vyrábať predmety, na ktoré sa norma vzťahuje, a to od času jej účinnosti, ďalej aby normy sa dodržiavali a používali.

§ 12

Organizácie sú povinné vo vydávaných cenníkoch, katalógoch a pod. označovať normalizované výrobky spôsobom určeným vo vyhlásenej príslušnej technickej norme.

§ 13

Normy, ktoré slúžia na obranu štátu, sú tajné. Okrem toho sú tajné normy, ktoré v inom štátnom záujme vyhlási za tajné kompetentná organizácia.

§ 14

(1)
Kto bol poverený úlohami podľa tohto zákona alebo sa akokoľvek zúčastní na ich vykonávaní, je povinný zachovať mlčanlivosť o závažných skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojich povinností.
(2)
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku nezaniká ukončením činnosti alebo pracovného pomeru.

PIATA ČASŤ

Osobitné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 15-18)

§ 15

Podrobné predpisy na vykonanie tohto zákona, najmä o obsahu a záväznosti noriem, o povoľovaní výnimiek zo záväznosti, o tvorbe a odchýlkach v tvorbe noriem, o plánovaní normalizačných prác, o pôsobnosti orgánov a o dozore nad zavádzaním, dodržiavaním a používaním noriem, vydá vláda nariadením.

§ 16

Na technické normy vyhlásené podľa doterajších predpisov sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

§ 17

(1)
Zrušujú sa predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, najmä vládne nariadenie č. 45/1951 Zb. o technickej normalizácii.
(2)
Pôsobnosť Štátneho výboru pre výstavbu v odbore technickej normalizácie podľa ustanovenia § 2 ods. 2 vládneho nariadenia č. 1/1956 Zb. o zriadení Štátneho výboru pre výstavbu, Ústrednej správy pre bytovú a občiansku výstavbu a Oblastnej správy pre bytovú a občiansku výstavbu na Slovensku zostáva zachovaná.
(3)
Pokiaľ ide o ustanovenie § 5 zák. č. 35/1953 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane, i ustanovenie § 15 ods. 1 vládneho nariadenia č. 95/1953 Zb. o organizácii štátneho požiarneho dozoru a požiarnej ochrany, zrušuje sa právomoc orgánov Ministerstva vnútra schvaľovať a vyhlasovať štátne normy.

§ 18

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. augustom 1957; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Zápotocký v. r.



Fierlinger v. r.



Široký v. r.



Dolanský v. r.



Kopecký v. r.



Inž. Jankovcová v. r.



Poláček v. r.



Barák v. r.



Inž. Šimůnek v. r.



Dr. Kyselý v. r.



Plojhar v. r.



Dr. Šlechta v. r.



Bakuľa v. r.



David v. r.



Ďuriš v. r.



Krajčír v. r.



Krosnář v. r.



Machačová v. r.



Dr. Nejedlý v. r.



Tesla v. r.



Uher v. r.



Beran v. r.



Jonáš v. r.



Reitmajer v. r.



Dr. Škoda v. r.



Bukal v. r.



Dvořák v. r.



Dr. Kahuda v. r.



Generál plukovník Lomský v. r.



Dr. Neuman v. r.



Ouzký v. r.



Pospíšil v. r.



Inž. Púčik v. r.



Dr. Vlasák v. r.



Zatloukal v. r.