72/1958 Zb. v znení účinnom od 11. 11. 1958 do 14. 2. 1993

Zákon

zo 17. októbra 1958,

ktorým sa menia a doplňujú predpisy o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva

Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva sa mení a doplňuje takto:

§ 1 ods. 2 znie:

„(2)

Dieťa, ktoré sa narodí v cudzine, nadobúda narodením štátne občianstvo, ak sú jeho otec i matka občanmi; dieťa, ktoré sa narodí v cudzine a ktorého otec alebo matka je občanom, naproti tomu druhý z rodičov je cudzincom, nadobúda štátne občianstvo, ak s tým vysloví súhlas výkonný orgán okresného národného výboru na žiadosť toho z rodičov, ktorý je občanom. Žiadosť o súhlas možno podať do jedného roku od narodenia.“.

§ 2 ods. 1 znie:

„(1)

Cudzinka nadobúda štátne občianstvo sobášom s občanom, ak vysloví výkonný orgán okresného národného výboru na jej žiadosť s nadobudnutím súhlas. Žiadosť o súhlas možno podať už pred sobášom, najneskoršie však do šesť mesiacov po ňom. I keď bol súhlas udelený po sobáši, hľadí sa na žiadateľku tak, ako keby nadobudla štátne občianstvo dňom sobáša.“.

§ 3 ods. 1 a 2 znie:

„(1)

Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobám, ktoré bývajú na území Československej republiky nepretržite aspoň päť rokov a pri nadobudnutí štátneho občianstva stratia, pokiaľ nie sú bezdomovcami, svoju doterajšiu štátnu príslušnosť.

(2)

Štátne občianstvo udeľuje Ministerstvo vnútra; v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže udeliť štátne občianstvo i žiadateľovi, ktorý nesplňuje podmienky určené v odseku 1.“.

§ 5 sa zrušuje.

§ 7 ods. 2 znie:

„(2)

Ministerstvo vnútra môže štátne občianstvo odňať tiež osobe, ktorá má ešte inú štátnu príslušnosť alebo ktorá sa zdržuje v cudzine nepretržite po dobu päť rokov bez platného československého dokladu oprávňujúceho na pobyt v cudzine.“.

§ 8 znie:

„§ 8

Rodinní príslušníci

(1)

Československá štátna občianka nestráca uzavretím manželstva s cudzincom alebo s bezdomovcom štátne občianstvo.

(2)

Stratenie štátneho občianstva u jedného z manželov nemá vplyv na štátne občianstvo druhého manžela alebo detí, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.“.

Čl. II

Občianky, ktoré uzavreli manželstvo s cudzincom predo dňom účinnosti tohto zákona, môžu podať žiadosť o ponechanie štátneho občianstva, a to najneskoršie do šesť mesiacov po uzavretí manželstva. Takéto žiadosti a ostatné nevybavené žiadosti o ponechanie československého štátneho občianstva sa vybavia ešte podľa § 5 zákona č. 194/1949 Zb. s účinkami tam určenými.

Čl. III

(1)

Osoby maďarskej národnosti, ktoré stratili československé štátne občianstvo podľa dekrétu č. 33/1945 Zb. a majú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, bydlisko na území Československej republiky, stávajú sa československými štátnymi občanmi, pokiaľ československé štátne občianstvo nenadobudli už skôr a nie sú príslušníkmi iného štátu.

(2)

Československými štátnymi občanmi sa stávajú zároveň manželky a maloleté deti osôb uvedených v odseku 1, pokiaľ sa nimi už nestali podľa uvedeného odseku, ak majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi iného štátu.

Čl. IV

Minister vnútra sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva, ako vyplýva z neskorších predpisov.