Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

73/1958 Zb. v znení účinnom od 11. 11. 1958 do 14. 2. 1993
73
Vyhláška ministra vnútra
z 5. novembra 1958
o úplnom znení zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva
Podľa č. IV zákona č. 72/1958 Zb., ktorým sa menia a doplňujú predpisy o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva, vyhlasujem v prílohe úplné znenie zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva, ako vyplýva z neskorších predpisov.
Barák v. r.
Poznámky
*)
Rozumie sa všeobecný občiansky zákonník vyhlásený 1. júna 1811.
**)
Zákon č. 194/1949 Zb. v znení zákona č. 72/1958 Zb. nadobúda účinnosť 11. novembrom 1958.

Príloha vyhláška č. 73/1958 Zb.

Zákon
z 13. júla 1949 č. 194 Zb.
o nadobúdani a strácaní československého štátneho občianstva v znení vyplývajúcom z neskorších predpisov
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Prvá časť
Nadobúdanie štátneho občianstva
§ 1
Narodením
(1)
Dieťa, ktoré sa narodí na území Československej republiky a ktorého otec alebo matka je občanom, nadobúda narodením štátne občianstvo.
(2)
Dieťa, ktoré sa narodí v cudzine, nadobúda narodením štátne občianstvo, ak sú jeho otec i matka občanmi; dieťa, ktoré sa narodí v cudzine a ktorého otec alebo matka je občanom, naproti tomu druhý z rodičov je cudzincom, nadobúda štátne občianstvo, ak s tým vysloví súhlas výkonný orgán okresného národného výboru na žiadosť toho z rodičov, ktorý je občanom. Žiadosť o súhlas možno podať do jedného roku od narodenia.
(3)
Dieťa, ktoré bolo nájdené v útlom veku na území Československej republiky, je občanom, dokiaľ sa nepreukáže, že má inú štátnu príslušnosť.
§ 2
Sobášom
(1)
Cudzinka nadobúda štátne občianstvo sobášom s občanom, ak vysloví výkonný orgán okresného národného výboru na jej žiadosť s nadobudnutím súhlas. Žiadosť o súhlas možno podať už pred sobášom, najneskoršie však do šesť mesiacov po ňom. I keď bol súhlas udelený po sobáši, hľadí sa na žiadateľku tak, ako keby nadobudla štátne občianstvo dňom sobáša.
(2)
Štátne občianstvo nadobúdajú s cudzinkou jej deti mladšie než 15-ročné, ktoré pojala do svojej žiadosti.
§ 3
Udelením
(1)
Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobám, ktoré bývajú na území Československej republiky nepretržite aspoň päť rokov a pri nadobudnutí štátneho občianstva stratia, pokiaľ nie sú bezdomovcami, svoju doterajšiu štátnu príslušnosť.
(2)
Štátne občianstvo udeľuje Ministerstvo vnútra; v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže udeliť štátne občianstvo i žiadateľovi, ktorý nesplňuje podmienky určené v odseku 1.
(3)
Manželia môžu žiadať o udelenie štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie než 15-ročné, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo s matkou.
§ 4
Štátoobčiansky sľub
(1)
Nadobudnutie štátneho občianstva sobášom a udelením štátneho občianstva stáva sa pre osoby staršie než 15-ročné účinnými až zložením sľubu tohoto znenia: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem vždy verný a oddaný (verná a oddaná) Československej republike a jej ľudovodemokratickému zriadeniu a že budem riadne plniť všetky povinnosti jej občana (občianky)“.
(2)
Len vo výnimočných prípadoch môže zloženie štátoobčianskeho sľubu Ministerstvo vnútra odpustiť.
Druhá časť
Strácanie štátneho občianstva
§ 5
Zrušený.
§ 6
Prepustením
(1)
Štátne občianstvo stráca ten, kto je prepustený zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia listiny o prepustení.
(2)
Manželia môžu žiadať o prepustenie zo štátneho občianstva v spoločnej žiadosti; žiadosť každého manžela sa posudzuje samostatne. Deti mladšie než 15-ročné, ktorí ch otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, strácajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo matkou.
§ 7
Odňatím
(1)
Ministerstvo vnútra môže štátne občianstvo odňať osobe, ktorá sa zdržuje v cudzine a
a)
vyvíjala alebo vyvíja akýmkoľvek spôsobom činnosť štátu nepriateľskú alebo takú, ktorá môže porušiť záujem štátu, alebo
b)
nezákonne opustila územie Československej republiky, alebo
c)
nevráti sa do vlasti do určenej lehoty, najneskoršie do 30 dní (zo zámoria do 90 dní), odo dňa doručenia výzvy Ministerstva vnútra na návrat.
(2)
Ministerstvo vnútra môže štátne občianstvo odňať tiež osobe, ktorá má ešte inú štátnu príslušnosť alebo ktorá sa zdržuje v cudzine nepretržite po dobu päť rokov bez platného československého dokladu oprávňujúceho na pobyt v cudzine.
(3)
Ak je doručenie rozhodnutia o odňatí štátneho občianstva alebo výzvy podľa odseku 1 písm. c) do vlastných rúk príjemcových obťažné, môže sa nahradiť verejnou vyhláškou.
§ 8
Rodinní príslušníci
(1)
Československá štátna občianka nestráca uzavretím manželstva s cudzincom alebo s bezdomovcom štátne občianstvo.
(2)
Stratenie štátneho občianstva u jedného z manželov nemá vplyv na štátne občianstvo druhého manžela alebo detí, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Tretia časť
Pôsobnosť a príslušnosť
§ 9
(1)
Pokiaľ sa neustanovuje v tomto zákone inak, rozhodujú vo veciach štátneho občianstva výkonné orgány okresných národných výborov. Výkonný orgán okresného národného výboru prijíma tiež štátoobčiansky sľub a osvedčuje občanom štátne občianstvo na tlačive, ktorého znenie určí Ministerstvo vnútra. Tým nie je dotknuté osvedčenie štátneho občianstva v občianskych preukazoch (zákon z 19. decembra 1957 č. 75 Zb. o občianskych preukazoch).
(2)
Príslušnosť sa spravuje podľa bydliska. Ak nemá účastník konania bydlisko v tuzemsku, spravuje sa príslušnosť podľa jeho posledného bydliska v tuzemsku; ak nemal bydlisko v tuzemsku alebo ak je bydlisko neznáme alebo sporné, rozhoduje o štátnom občianstve Čechov výkonný orgán kompetentného národného výboru v Prahe, o štátnom občianstve Slovákov výkonný orgán kompetentného národného výboru v Bratislave, a ak nejde o Čecha alebo Slováka, určí príslušnosť Ministerstvo vnútra.
Štvrtá časť
Záverečné ustanovenia
§ 10
(1)
Začiatočným dňom účinnosti tohoto zákona strácajú platnosť všeobecné predpisy o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva. Najmä sa zrušujú:
1.
ustanovenia § 28 druhej vety a §§ 29, 30, 3132 obč. zák.,*)
2.
vysťahovalecký patent z 24. marca 1832 č. 2557 zb. zák. súd.,
3.
dekréty dvorskej kancelárie upravujúce veci štátneho občianstva,
4.
zák. čl. L/1879 o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a zák. čl. IV/1886 o naturalizácii hromadných repatriantov,
5.
ustanovenia §§ 2 a 3 zákona z 9. apríla 1920 č. 236 Zb., ktorým sa doplňujú a menia doterajšie ustanovenia o nadobúdaní a strácaní štátneho občianstva a práva domovského v Československej republike,
6.
vyhláška ministra vnútra z 15. decembra 1926 č. 225 Zb., o preukaze o štátnom občianstve Československej republiky v znení vyhlášky z 1. júla 1928 č. 108 Zb.,
7.
zákon z 29. mája 1947 č. 102 Zb., o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva sobášom.
(2)
Tento zákon sa nedotýka zákona z 29. apríla 1930 č. 60 Zb., ktorým sa vykonáva dohovor zo 16. júla 1928 medzi Československom a Spojenými štátmi severoamerickými o naturalizácii, zákona z 12. apríla 1946 č. 74 Zb. o udelení štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti, zákona z 13. septembra 1946 č. 179 Zb. o udelení štátneho občianstva krajanom z Maďarska, a zákona z 28. apríla 1948 č. 107 Zb., ktorým sa predlžuje lehota na podanie žiadosti o udelenie štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti.
§ 11
Podrobné predpisy na vykonanie tohoto zákona môže vydať minister vnútra nariadením.
§ 12
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1949;**) vykoná ho minister vnútra v dohode so zúčastnenými členmi vlády.