76/1959 Zb. v znení účinnom od 1. 7. 1969 do 31. 12. 1970

ZÁKON

z 18. decembra 1959

o niektorých služobných pomeroch vojakov

Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Úvodné ustanovenie

Občania Československej socialistickej republiky konajú vojenskú službu v ozbrojených silách budovaných na obranu slobody a nezáveslosti štátu a socialistického zriadenia. Účelom zákona je upraviť služobné pomery vojakov v súlade so súčasným stavom výstavby ozbrojených síl, vytvoriť predpoklady na ďalšie zlepšovanie výkonu služby v ozbrojených silách a stanoviť v zákone niektoré práva a povinnosti vojakov upravené doteraz rôznymi vojenskými predpismi.

Diel I

Vojenská prísaha (§ 2)

§ 2

(1)

Vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.

(2)

Vojaci sú povinní zložiť prísahu:

„Ja, občan Československej socialistickej republiky, vedomý si svojej čestnej vlasteneckej povinnosti, prisahám pred bojovou zástavou vernosť pracujúcemu ľudu vedenú Komunistickou stranou Československa.

Sľubujem, že budem vojakom statočným a dosciplinovaným, že budem dôsledne a iniciatívne plniť ustanovenia vojenských poriadkov, rozkazy veliteľov a zachovávať vojenské tajomstvo. Svedomite sa budem učiť ovládať vojeskú techniku a zbrane zverené mi pracujúcim ľudom, a pripravovať sa na boj, aby som mohol na rozkaz prezidenta a vlády Československej socialistickej republiky čo najlepšie brániť svoju rodnú vlasť a jej socialistický poriadok proti každému nepriateľovi.

Pre obranu socializmu som vždy pripravený stáť pevne v radoch ozbrojených síl Československej socialistickej republiky po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických krajín v boji proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj život na dosiahnutie víťazstva.

Tak prisahám !“.

Diel II

Vojenské hodnosti (§ 3-8)

§ 3

(1)

Vojenská hodnosť (ďalej len „hodnosť“) je výrazom politických kvalít, vojenských znalostí, skúseností a schopností veliť vojskám alebo vykonávať funkcie v štáboch a zariadeniach ozbrojených síl.

(2)

Hodnosti sa udeľujú vojakom s prihliadnutím k ich morálno-politickým a odborným kvalitám, výsledkom služobnej činnosti, zásluhám, funkčnému zaradeniu a dĺžke vojenskej služby.

§ 4

Ustanovujú sa tieto hodnosti:

mužstva: vojak,

poddôstojníkov: slobodník, desiatnik, čatár,

práporčíkov: rotný, rotmajster, nadrotmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík,

dôstojníkov: podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,

generálov: generálmajor, generálporučík, generálplukovník, armádny generál.

§ 5

Vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti

(1)

Vojakom v činnej službe a v zálohe, ktorí neboli vymenovaní alebo povýšení do vyšších hodností, prislúcha hodnosť vojaka.

(2)

Do vyšších hodností možno vymenovať alebo povýšiť len vojakov bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí splňujú morálno-politické a odborné požiadavky určené vykonávacími predpismi.

(3)

Do hodností generálov vymenúva a povyšuje na návrh vlády Československej socialistickej republiky prezident Československej socialistickej republiky. Do hodností dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov vymenúva a povyšuje minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené.

§ 6

Odňatie vyššej hodnosti

(1)

Vyššia hodnosť

sa odníme vojakovi, ktorí svojím konaním preukázal nepriateľský pomer k socialistickému zriadeniu;

môže sa odňať vojakovi, ktorý sa dopustil takého konania, ktoré je v príkrom rozpore s morálno-politickými požiadavkami kladenými na príslušníkov ozbrojených síl.

(2)

Vojakom, ktorým sa vyššia hodnosť odňala, prislúcha hodnosť vojaka.

(3)

Odňatie hodnosti navrhujú komisie zriadené ministrom národnej obrany a ministrom vnútra.

(4)

Generálom odníma hodnosť prezident Československej socialistickej republiky na návrh vlády Československej socialistickej republiky. Ostatným vojakom odnímajú hodnosť minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky, práporčíkom a poddôstojníkom aj orgány nimi na to splnomocnené.

(5)

Ustanovenia trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté.

§ 7

Udeľovanie hodnosti

(1)

Vojakom možno udeliť vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne majú, na dobu, po ktorú to vyžaduje funkcia alebo služobná úloha, ktorými boli poverení.

(2)

Udelením hodnosti sa nemení branný pomer.

(3)

Vojakom, ktorým sa hodnosť udelila, prislúchajú práva a povinnosti spojené s touto hodnosťou; udelenie hodnosti ale nezakladá nárok na úpravu služobných príjmov alebo dávok nemocenskej starostlivosti a dôchodkového zaopatrenia.

(4)

Hodnosť udeľujú orgány, ktoré sú oprávnené do nej vymenúvať.

§ 8

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona určí minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Diel III

Vojenská rovnošata (§ 9)

§ 9

(1)

Vojaci v činnej službe sú povinní nosiť vojenskú rovnošatu, odznaky, ako aj iný predpísaný výstroj, pokiaľ minister obrany Československej socialistickej republiky alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky neustanovuje inak.

(2)

Vojaci z povolania môžu nosiť mimo času zamestnania občiansky odev.

(3)

Predpisy o vojenskej rovnošate, odznakoch a inom výstroji vydajú minister obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky, ktorí ustanovia aj zásady na nosenie vojenskej rovnošaty vojakmi mimo činnej služby a určia pritom ich práva a povinnosti.

Diel IV

Ustanovenie vojakov do funkcií (§ 10)

§ 10

(1)

Vojaci sú vyberaní a ustanovovaný do funkcií v súlade s potrebami ozbrojených síl podľa politických a odborných kvalít, veliteľských a organizačných schopností a so zreteľom na osobné vlastnosti spravidla po získaní zodpovedajúceho vzdelania a praxe.

(2)

Vojakov ustanovujú do funkcií a odvolávajú z nich minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené. Toto ustanovenie sa netýka funkcií, do ktorých ustanovuje prezident Československej socialistickej republiky alebo do ktorých sa ustanovuje podľa osobitných predpisov.

(3)

Vojaci môžu byť v prípadoch, ktoré nestrpia odklad, zbavení výkonu funkcie nadriadenými najmenej o dva stupne vyššími.

(4)

Podrobnosti určí minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Diel V

Čas zamestnania a dovolenka (§ 11)

§ 11

Čas zamestnania

(1)

Nevyhnutnou podmienkou úspešnej obrany vlasti je stála bojová pohotovosť ozbrojených síl. Zabezpečovanie stálej bojovej pohotovosti nedovoľuje, aby sa na vojakov v činnej službe vzťahovali všeobecné predpisy o úprave pracovných podmienok zamestnancov; najmä sa na nich nevzťahujú predpisy o práci nadčasovej, práci nočnej a o práci v dňoch pracovného pokoja.

(2)

Rozdelenie a dĺžka času zamestnania sa určuje služobnými predpismi a rozkazmi podľa konkrétnych služobných úloh.

(3)

Nadriadení sú povinní umožniť svojim podriadeným politický, odborný a kultúrny rast, plnenie ostatných občianskych povinností a odpočinok úmerný dĺžke času zamestnania a obťažnosti výkonu služby.

§ 12

Dovolenka

(1)

Vojaci v základnej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere desať dní v každom roku základnej služby. Túto výmeru dovolenky môže predĺžiť so zreteľom na náročnosť výkonu služby až o päť dní orgán splnomocnený na to kompetentným ministrom.

(2)

Vojaci z povolania a vojaci v ďalšej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere tridsať dní v jednom kalendárnom roku. Ak nemožno z mimoriadnych dôvodov udeliť riadnu dovolenku v priebehu kalendárneho roku, poskytne sa v prvom štvrťročí nasledujúceho kalendárneho roku.

(3)

Zo závažných dôvodov možno udeliť vojakom dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti alebo krátku (osobitnú) dovolenku za podmienok a v rozsahu určenom ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(4)

Podrobnosti určí minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Diel VI

Vojenské disciplinárne právo (§ 13-22)

§ 13

(1)

Každý vojak je povinný zachovávať vojenskú disciplínu a upevňovať ju.

(2)

Velitelia sú povinní vychovávať svojich podriadených na uvedomelú vojenskú disciplínu. Za tým účelom sa im zveruje právo udeľovať odmeny za disciplínu a ukladať disciplinárne tresty. Táto vojenská disciplinárna právomoc slúži na udržiavanie a upevňovanie vojenského poriadku a disciplíny.

§ 14

Rozsah vojenskej disciplinárnej právomoci

Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú

vojaci v činnej službe,

osoby, ktoré sa povolaním do zvláštnej služby stali príslušníkmi ozbrojených síl,

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

vojaci mimo činnej služby pre disciplinárne priestupky spáchané vo vojenskej rovnošate,

osoby, ktoré mali nastúpiť vojenskú činnú službu, pre nenastúpenie tejto služby, pokiaľ nejde o trestný čin,

vojnoví zajatci.

§ 15

Odmeny za disciplínu

(1)

Odmeny za disciplínu sa udeľujú za záslužné činy alebo za príkladné plnenie vojenských povinností.

(2)

Odmeny za disciplínu sú najmä: pochvala, peňažné alebo vecné dary, udelenie čestného odznaku a mimoriadne povýšenie.

§ 16

Disciplinárny priestupok

Disciplinárny priestupok je také zavinené konanie alebo opomenutie, ktoré sa prieči vojenským poriadkom a predpisom, rozkazom a nariadeniam a porušuje vojenskú disciplínu, pokiaľ nie je trestné podľa Trestného zákona, Trestného správneho zákona alebo podľa iných predpisov.

§ 17

Disciplinárne tresty

(1)

Disciplinárnymi trestami sú: pokarhanie, poriadkové tresty, tresty odňatia slobody, trest zníženia hodnosti o jeden stupeň a u poddôstojníkov aj trest odňatia hodnosti.

(2)

Disciplinárnymi trestami odňatia slobody sú: väzenie po službe, väzenie a domáce väzenie.

(3)

Najvyššia výmera discilinárneho trestu odňatia slobody sa určuje na 21 dní.

§ 18

Ukladanie disciplinárnych trestov

(1)

Disciplinárny trest možno uložiť za disciplinárny priestupok podriadenému, ak nepostačujú na jeho nápravu a obnovenie disciplíny iné miernejšie výchovné prostriedky (dohováranie, napomenutie a pod.).

(2)

Druh a výška trestu musia byť úmerné povahe priestupku a jeho následkom, miere zavinenia, okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, skoršiemu chovaniu previnilého, predvídanému účinku trestu na previnilého a na morálny stav jednotky.

(3)

Veliteľ zodpovedá za riadne vyšetrenie prípadu a za vyslúchnutie obvineného pred uložením trestu.

§ 19

Podmienečný odklad výkonu trestu

Veliteľ, ktorý uložil disciplinárny trest, môže podmienečne odložiť jeho výkon na skúšobnú dobu od jedného do troch mesiacov, ak je vzhľadom na predošlé chovanie potrestaného a na okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

§ 20

Odvolanie

(1)

Potrestaný sa môže odvolať do dvoch dní proti uloženému disciplinárnemu trestu, ak je toho názoru, že disciplinárny priestupok nespáchal, alebo ak prekročil veliteľ svoju disciplinárnu právomoc.

(2)

Pri trestoch odňatia slobody sa môže potrestaný odvolať i proti výške uloženého trestu, ak je toho názoru, že veliteľ porušil pri uložení trestu ustanovenie § 18 ods.2.

(3)

Odvolanie má pri trestoch odňatia slobody odkladný účinok.

(4)

Potrestaný môže podať odvolanie s odôvodnením najbližšiemu nadriadené toho, kto trest uložil. Nadriadený môže uložený trest zrušiť, zmierniť alebo ponechať v platnosti. Proti rozhodnutiu nadriadeného o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 21

(1)

Disciplinárny priestupok sa premlčuje uplynutím jedného roku odo dňa, keď bol spáchaný.

(2)

Disciplinárny trest možno zahladiť.

§ 22

Podrobnejšiu úpravu vojenského disciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok, ktorý vydá prezident Československej socialistickej republiky.

Diel VII

Vojaci z povolania (§ 23-32)

§ 23

Za vojakov z povolania možno prijať len občanov Československej socialistickej republiky bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí spĺňajú morálno-politické a odborné požiadavky určené vykonávacími predpismi.

§ 24

(1)

Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

(2)

Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania.

§ 25

Vznik a zánik služobného pomeru

Služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím.

§ 26

(1)

Vojak z povolania sa prepustí zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť v požadovanej lehote, ak tomu nebráni ustanovenie § 25 ods. 2 branného zákona a ak je lehota prepustenia v súlade s potrebami ozbrojených síl; ak nie je s nimi v súlade a ak žiadosť bola podaná do 30. apríla kalendárneho roka, pokiaľ príslušný služobný predpis neumožňuje podanie žiadosti aj po tomto dni, prepustí sa najneskôr do konca tohto roka.

(2)

Zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci,

ktorí boli uznaní vojenskou lekárskou komisiou za neschopných na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov,

pre ktorých nie je pri zásadných organizačných zmenách schválených Radou obrany štátu v ozbrojených silách iné zaradenie,

ktorí pri riadnom hodnotení boli celkove hodnotení ako nevyhovujúci.

(3)

Zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov,

ktorí spĺňajú podmienky nároku na starobný dôchodok,

u ktorých vojenská lekárska komisia určila zníženú schopnosť na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné zaradenie,

ktorí boli pri bezprostredne nasledujúcom riadnom hodnotení opätovne celkove zhodnotení nižším stupňom ako dobrý a doteraz nedovŕšili 40rokov veku,

ktorí boli právoplatne odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody.

(4)

Vojak z povolania, ktorý má byť prepustený zo služobného pomeru podľa odseku 2 alebo 3, musí byť o prepustení upovedomený najmenej 3 mesiace vopred, ak obojstrannou dohodou nie je určené inak.

(5)

Návrhy na prepustenie vojakov z povolania podľa odseku 3 písm. c) alebo d) posudzujú komisie zriadené ministrom národnej obrany a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 27

Prijatie do služobného pomeru a prepustenie z neho vykonáva u vojakov z povolania vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky, u práporčíkov z povolania aj orgány nimi na to splnomocnené.

§ 28

(1)

Vojaci z povolania sú povinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb ozbrojených síl, plniť iniciatívne a svedomite služobné povinnosti a sústavne zvyšovať svoje politické a odborné znalosti i telesnú zdatnosť.

(2)

Premiestnenie vyžadované vojakom z povolania zo závažných dôvodov možno uskutočniť, ak to dovoľuje záujem služby.

§ 29

(1)

Vojakom z povolania sa nedovoľuje uzavrieť vedľajší pracovný pomer; konať zárobkové práce môžu len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

(2)

Vojaci z povolania môžu študovať na školách mimo ozbrojených síl len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

§ 30

Vojakov z povolania možno prevádzať alebo dočasne prideľovať k civilným rozpočtovým a hospodárskym organizáciám za podmienok určených vládou Československej socialistickej republiky.

§ 31

(1)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru pred vznikom nároku na starobný dôchodok je vláda Československej socialistickej republiky, ak o to požiadajú, povinná prostredníctvom vojenskej správy a v spolupráci so zúčastnenými orgánmi štátnej správy zabezpečiť umiestnenie v občianskom povolaní primerané ich vzdelaniu, praktickým skúsenostiam a schopnostiam a umožniť prípravu na zvolené občianske povolanie starostlivosťou štátu.

(2)

Na vydanie podrobnejších predpisov o úlohách orgánov republík pri umiestnení vojakov z povolania podľa odseku 1 sa splnomocňujú vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

(3)

Vojakom z povolania prepusteným podľa § 26 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) až d), okrem prípadov úmyselného trestného činu, vojenská správa poskytuje od nástupu občianskeho povolania, prípadne od začiatku prípravy na toto povolanie po dobu dvoch rokov platové vyrovnanie, ak ich služobný pomer trval aspoň 10 rokov a pokiaľ nepoberajú dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo príspevok za službu.

(4)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru sa poskytuje odchodné podľa dĺžky v ozbrojených silách až do výšky šesťnásobku mesačného hrubého služobného príjmu podľa zásad, ktoré ustanoví minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

(5)

Nárok na umiestnenie, na organizovanú prípravu na zvolené občianske povolanie, na platové vyrovnanie a na odchodné nemajú vojaci z povolania, ktorých služobný pomer zanikol odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti.

§ 32

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona, pokiaľ sa nevyhradzujú vláde Československej socialistickej republiky, určí minister národnej rady a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Diel VIII

Príspevok za službu

§ 33

(1)

Príspevok za službu (ďalej len „príspevok") patrí vojakom z povolania, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 2 alebo 3, vo výške

20% služobného príjmu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 15 rokov a dovŕšili v tejto dobe aspoň 40 rokov veku; výkonným letcom a výsadkárom sa veková hranica neustanovuje;

30% služobného príjmu, ak konali službu v ozbrojených silách najmenej po dobu 20 rokov.

(2)

Príspevok podľa odseku 1 písm. b) patrí aj vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru, ktorí sa podieľajú na intenzívnej výstavbe ozbrojených síl, aj keď nespĺňajú podmienku 20 rokov služby, ak dovŕšili aspoň 45 rokov veku.

(3)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 patrí príspevok od 15 až do 30% služobného príjmu, ak konali službu najmenej po dobu 20 rokov a dovŕšili aspoň 45 rokov veku; u výkonných letcov a výsadkárov sa táto veková hranica znižuje na 40 rokov.

(4)

Služba výkonného letca a výsadkára a výkon funkcií zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti sa započítavajú vo zvýšenom rozsahu ustanovenom služobnými predpismi; doba účasti na národnom boji za oslobodenie sa započítava v rozsahu ustanovenom zákonom o sociálnom zabezpečení.

(5)

Príspevok nepatrí vojakom z povolania, u ktorých bola vyslovená strata vojenskej hodnosti alebo ktorým bola vojenská hodnosť odňatá alebo ktorí boli prepustení zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 3 písm. d); príspevok sa môže priznať aj v týchto prípadoch, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(6)

Príspevok sa vymeriava z posledného služobného hrubého mesačného príjmu alebo priemerného hrubého mesačného príjmu za posledných 5 kalendárnych rokov predo dňom prepustenia (u výkonných letcov a výsadkárov z obdobia aktívnej leteckej alebo výsadkovej služby) podľa toho, čo je pre oprávneného výhodnejšie, a nesmie prekročiť maximálnu výšku čiastočného invalidného dôchodku účastníkov odboja.

(7)

Účastníkom odboja sa k príspevku pripočítavajú podľa skupín ustanovených zákonom č. 161/1968 Zb. o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení za každý začatý rok odbojovej činnosti tieto sumy:

skupina	mesačne Kčs
I.	60
II. a III.	50
IV.	40

(8)

Pri súbehu príspevku so zárobkom kráti sa príspevok o sumu, o ktorú súčet príspevku a hrubého zárobku prevyšuje výšku príjmu, z ktorého bol príspevok vymeraný.

(9)

Pri súbehu nároku na príspevok a na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď dôchodok, alebo príspevok; nárok na príspevok trvá až do dovŕšenia 60 rokov veku.

(10)

Podrobnosti ustanoví minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

(11)

Minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto dielu zákona.

(12)

Vláda Československej socialistickej republiky môže so zreteľom na vývoj životných nákladov ustanoviť k príspevku osobitný prídavok, prípadne upraviť spôsob krátenia príspevku výhodnejšie.

Diel IX

Príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov

§ 34

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, avšak s týmito odchýlkami:

nevzťahujú sa na nich ustanovenia § 2, § 24 ods. 2, § 26 ods. 1, § 36 a § 37;

hodnosti práporčíkov sa ustanovujú takto: rotný, strážmajster, nadstrážmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík;

podrobnejšiu úpravu disciplinárneho práva ustanoví disciplinárny poriadok, ktorý vydá minister vnútra Československej socialistickej republiky;

zo služobného pomeru možno prepustiť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov na ich žiadosť podanú zo závažných dôvodov; príspevok podľa § 33 ods. 3 patrí príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov aj v týchto prípadoch;

zo služobného pomeru možno prepustiť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ktorí zvlášť hrubým spôsobom porušili služobnú povinnosť alebo právomoc verejného činiteľa a ktorých ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých služobných záujmov;

dôvody ustanovené v § 26 ods. 2 písm. b) a c) sú dôvodmi, pre ktoré možno príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov prepustiť zo služobného pomeru;

pôsobnosť ustanovená v § 5 ods. 3, § 6 ods. 3 a 4, § 10 ods. 2, § 26 ods. 5, § 27 a § 33 ods 11 patrí, pokiaľ ide o príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov v pôsobnosti ministrov vnútra Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, týmto ministrom;

návrhy na vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti generálov a na odnímanie hodnosti generálov podávajú prezidentovi republiky, pokiaľ ide o príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov v pôsobnosti ministrov vnútra Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, vlády týchto republík.

(2)

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 možno odňať hodnosť aj príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov prepusteným z týchto zborov.

Diel X

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 35-40)

§ 35

Minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu upraviť vo vzájomnej dohode vzťahy medzi vojakmi v činnej službe a príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov.

§ 36

(1)

Služobný pomer poddôstojníkov z povolania podľa zákona č. 44/1949 Zb. zaniká 30. septembrom 1960.

(2)

Poddôstojníci z povolania, pokiaľ splňujú podmienky pre prijatie za vojakov z povolania podľa § 23 tohto zákona, budú na svoju žiadosť podanú do 10. júna 1960 prijatí od 1. októbra 1960 za práporčíkov z povolania.

(3)

Poddôstojníci z povolania, ktorí nepožiadajú o prijatie za práporčíkov z povolania alebo, ktorí podmienky pre prijatie nesplňujú, sú povinní splniť svoj záväzok na ďalšiu službu.

(4)

Podrobnosti určí minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 37

Vojakom, ktorí dosiahli hodnosť „staršina“, prislúcha 1. októbrom 1960 hodnosť „rotmajster“.

§ 38

Práporčíci v zálohe sú povinní vojenskými cvičeniami podľa Branného zákona v rozsahu a za podmienok určených pre dôstojníkov v zálohe.

§ 39

Zrušujú sa:

s účinnosťou od 1. mája 1960

zákon č. 72/1946 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej brannej moci,

zákon č. 29/1947 Zb. o likvidácii takzvaného vládneho vojska, ako aj o umiestňovaní a inom zaopatrení jeho zamestnancov,

zákon č. 60/1947 Zb., ktorým sa mení zákon zo 6. marca 1946 č. 72 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej brannej moci,

zákon č. 116/1947 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov ašpirantov v zálohe,

zákon č. 134/1948 Zb., ktorým sa predlžuje platnosť predpisov o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej brannej moci,

zákon č. 59/1949 Zb. o odňatí vojenskej hodnosti niektorým dôstojníkom a rotmajstrom a poddôstojníkom vojska mimo činnej služby,

zákon č. 199/1949 Zb. o udeľovaní titulov vyšších vojenských hodností,

zákon č. 85/1950 Zb. o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených zborov,

§ 4 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,

§ 3 a 5 zákona č. 286/1948 Zb. o národnej bezpečnosti;

s účinnosťou od 1. októbra 1960

zákon č. 44/1949 Zb. o úprave právnych pomerov súvisiacich s reorganizáciou veliteľského zboru vojska,

§ 5 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

§ 40

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1960, s výnimkou ustanovenia § 4, ktoré nadobúda účinnosť 1. októbrom 1960; vykonajú ho minister národnej obrany a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Čl. I.

Ustanovenia zákona, pokiaľ sa vzťahujú na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, sa primerane vzťahujú aj na príslušníkov Zboru nápravnej výchovy. Pôsobnosť, ktorá podľa zákona patrí ministrovi vnútra Československej socialistickej republiky alebo ministrom vnútra Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, patrí, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, ministrom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Čl. II

Príspevok za službu priznaný podľa doterajších predpisov zostáva nedotknutý, pokiaľ je to pre oprávneného výhodnejšie.

Novotný v. r.

Fierlinger v. r.

Široký v. r.

Generál armády Lomský v. r.

Barák v. r.

§ 1