192/1950 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1952 do 31. 12. 1952

Nariadenie ministra spravodlivosti

zo dňa 18. decembra 1950,

ktorým sa vydávajú podrobnejšie predpisy pre konanie v trestných a v občianskych právnych veciach (spravovací poriadok).

Minister spravodlivosti nariaďuje podľa § 325 zákona č. 87/1950 Sb., o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok), a § 44, § 138 ods. 1, § 511 ods. 2, § 577 ods. 1, § 582 ods. 3 a § 677 zákona č. 142/1950 Sb., o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok):

Prvá časť.

Úvodné ustanovenia. (§ 1-23)

Organizácia práce na prokuratúrach a riadnych súdoch.

(§ 1-4)

§ 1.

(1)

Všetky práce na prokuratúrach a riadnych súdoch (ďalej len „súdy“) sú obstarávané zpravidla podľa druhu agendy v jednotlivých oddeleniach (trestné oddelenie, občianskoprávne oddelenie, správne oddelenie).

(2)

Úlohy prokurátora obstaráva potrebný počet prokurátorov, súdnu moc vykonáva potrebný počet sudcov z povolania a sudcov z ľudu. Výkon justičnej správy obstaráva na prokuratúre prokurátor, ktorý bol poverený jej vedením (ďalej len „vedúci prokurátor“), na súde jeho predseda.

(3)

Práce správnych referentov, samostatné administratívne práce súvisiace s výkonom úradu prokurátora alebo s výkonom súdnej moci (§ 176), kancelárske práce a pomocné práce obstaráva potrebný počet správnych zamestnancov; v konaní v občianskych právnych veciach môžu správni zamestnanci, zvlášť na to určení, obstarávať tiež niektoré jednoduché úkony, ktoré sú inak sverené jedinému sudcovi alebo predsedovi senátu (§ 677 o.s.p., § 30 ods. 2, § 94 ods. 2, § 170 ods. 2, § 173 ods. 2, § 177).

§ 2.

(1)

Ak to vyžaduje rozsah trestnej alebo občianskoprávnej agendy, zriadi sa pre ich obstarávanie niekoľko trestných alebo občianskoprávnych oddelení. V takom prípade sa sústredia veci toho istého druhu zpravidla v jednom oddelení (napr. trestné súdnictvo vo veciach podľa prvej a druhej hlavy osobitnej časti trestného zákona, trestné súdnictvo nad mládežou, veci národného poistenia, veci z pracovného pomeru, nájomné veci, exekučné veci).

(2)

Ak nemôžu byť samostatné administratívne práce (§ 1 ods. 3) a kancelárske práce, najmä práce súvisiace s činnosťou celej prokuratúry alebo celého súdu, obstarávané pre svoj rozsah v niektorom z oddelení uvedených v § 1 ods. 1, zriadia sa pre obstarávanie týchto prác osobitné oddelenia (napr. doručovacie oddelenie, výkonné oddelenie).

§ 3.

Ak to pripúšťa rozsah agendy, môžu byť zamestnanci prokuratúry alebo súdu súčasne poverení obstarávaním prác pre viac oddelení.

§ 4.

(1)

Pokiaľ nie je Ministerstvu spravodlivosti vyhradené bezprostredné vedenie prác niektorých správnych referentov, vedie práce správneho oddelenia na prokuratúre vedúci prokurátor, na súde predseda súdu. Práce ostatných oddelení vedú na prokuratúre prokurátori-aprobanti, na súde predsedovia senátu.

(2)

Samostatné administratívne práce (§ 1 ods. 3), kancelárske a pomocné práce vedie v každom jednotlivom oddelení správny zamestnanec, ktorý bol na to určený na prokuratúre vedúcim prokurátorom, na súde predsedom súdu (vedúci úradník oddelenia).

Pobočky okresných súdov.

(§ 5-7)

§ 5.

(1)

Z dôležitých dôvodov môže predseda krajského súdu so súhlasom ministra spravodlivosti nariadiť, aby okresný súd pre niektoré obce svojho obvodu obstarával trestnú a občianskoprávnu agendu alebo niektoré jej druhy v oddelení umiestenom mimo svojho sídla (pobočka okresného súdu).

(2)

Pred rozhodnutím vyžiada si predseda krajského súdu vyjadrenie krajského prokurátora a prostredníctvom predsedu okresného súdu tiež vyjadrenia miestnych národných výborov zúčastnených obcí a okresného národného výboru, v obvode ktorého sú tieto obce.

§ 6.

(1)

Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, pre ktoré začala činnosť pobočky okresného súdu, nariadi predseda krajského súdu so súhlasom ministra spravodlivosti, aby činnosť pobočky bola obmedzená len na určitý druh agendy alebo aby bola zastavená.

(2)

Ustanovenie § 5 ods. 2 sa použije obdobne.

§ 7.

Začatie, obmedzenie alebo zastavenie činnosti pobočky okresného súdu vyhlási predseda krajského súdu v príslušnom úradnom liste určenom pre súdne vyhlášky.

Pravidelné súdne dni.

(§ 8-12)

§ 8.

(1)

Na uľahčenie styku pracujúcich so súdom môže predseda krajského súdu nariadiť, aby okresný súd pre niektoré obce svojho obvodu konal mimo svojho sídla pravidelné súdne dni (ďalej len „súdne dni“).

(2)

Ustanovenie § 5 ods. 2 sa použije obdobne.

§ 9.

Na súdnych dňoch sa konajú, pokiaľ to ich účel alebo povaha veci nevylučuje, úkony toho istého druhu a rozsahu ako v sídle okresného súdu. Predseda senátu nie je na súdnych dňoch viazaný rozvrhom práce.

§ 10.

Trovy spojené s konaním súdnych dní sa uhradzujú z prostriedkov justičnej správy.

§ 11.

(1)

Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, ktoré viedly k zavedeniu súdnych dní, nariadi predseda krajského súdu ich obmedzenie alebo zastavenie.

(2)

Na rozhodnutie, ktorým sa má konanie súdnych dní zastaviť, je potrebný súhlas ministra spravodlivosti; inak sa použije ustanovenie § 5 ods. 2 obdobne.

§ 12.

Zavedenie, obmedzenie alebo zastavenie súdnych dní vyhlási predseda okresného súdu na návestnej tabuli súdu a v zúčastnených obciach, ako aj na budove určenej na konanie súdnych dní; ak je to potrebné, uvedie to na známosť aj iným vhodným spôsobom. Odpisom vyhlášky upovedomí predseda okresného súdu okresného a krajského prokurátora, predsedu krajského súdu, okresný národný výbor a Ministerstvo spravodlivosti.

Rozvrh práce.

(§ 13-16)

§ 13.

Koncom každého roku sostaví predseda súdu rozvrh práce na budúci rok.

§ 14.

(1)

Z rozvrhu práce musí byť zrejmé, ako sú úlohy súdu rozdelené medzi jednotlivé oddelenia a do ktorých oddelení sú zaradení jednotliví sudcovia a správni zamestnanci.

(2)

Jednotlivé oddelenia sa v rozvrhu práce označia bežnými arabskými číslami podľa tohto poradia: správne oddelenie, trestné, občianskoprávne a ostatné oddelenia (pobočky okresného súdu). Podateľňa a spisovňa sa uvedú na konci poradia bez označenia číslom.

(3)

V rozvrhu práce sa ďalej uvedie bližšie rozdelenie pracovného času, čas určený pre styk s pracujúcimi, čas pracovnej pohotovosti v dňoch pracovného pokoja a miesto a čas konania súdnych dní.

§ 15.

Predseda súdu môže za účelom rovnomerného rozdelenia práce alebo pre naliehavosť alebo z iných dôležitých dôvodov prideliť jednotlivé veci tiež odchylne od rozvrhu práce alebo môže rozvrh práce vcelku alebo v jednotlivostiach i počas roku zmeniť.

§ 16.

(1)

Rozvrh práce okresných súdov a jeho zmeny schvaľuje predseda krajského súdu, rozvrh práce krajských súdov a jeho zmeny schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Rozvrh práce a jeho zmeny sa po schválení vyvesia na návestnej tabuli súdu.

Služobný dozor.

(§ 17-19)

§ 17.

(1)

Na činnosť správnych zamestnancov, ktorí obstarávajú v oddelení (§ 1 ods. 1, § 5 ods. 1) samostatné administratívne práce (§ 1 ods. 3), kancelárske alebo pomocné práce, dozerá vedúci úradník oddelenia.

(2)

Na činnosť všetkých zamestnancov v trestnom alebo v občianskoprávnom oddelení dozerá na prokuratúre prokurátor-aprobant, na súde predseda senátu.

(3)

Na činnosť všetkých správnych zamestnancov, pokiaľ na prokuratúre alebo na súde obstarávajú samostatné administratívne práce (§ 1 ods. 3), kancelárske alebo pomocné práce, dozerá dozorný úradník.

(4)

Pokiaľ nie je Ministerstvu spravodlivosti vyhradený priamy dozor na činnosť niektorých správnych referentov, dozerá na činnosť všetkých zamestnancov na prokuratúre vedúci prokurátor, na súde jeho predseda.

§ 18.

(1)

Na činnosť podriadených okresných prokuratúr vykonáva dozor krajský prokurátor, na činnosť podriadených okresných súdov predseda krajského súdu, a to prehliadkami, ktoré konajú buď podľa plánu schváleného Ministerstvom spravodlivosti, alebo na osobitné nariadenie alebo kedykoľvek je to potrebné.

(2)

Ak majú byť na okresných prokuratúrach alebo na okresných súdoch predmetom prehliadky len práce správnych zamestnancov, môže krajský prokurátor poveriť vykonaním prehliadky dozorného úradníka alebo iného spôsobilého správneho zamestnanca krajskej prokuratúry, predseda krajského súdu dozorného úradníka alebo iného spôsobilého správneho zamestnanca krajského súdu.

(3)

Pri prehliadke treba zistiť, či sa príslušné práce vykonávajú rýchle, účelne a podľa predpisov a či vedomosti, schopnosti, usilovnosť a uvedomenie zamestnancov činných na prokuratúre alebo súde, na ktorých sa prehliadka koná, sú také, aké vyžaduje druh prác, ktoré vykonávajú.

(4)

Zistené závady sa odstránia pokiaľ možno na mieste, závady, ktorých odstránenie je mimo odboru pôsobnosti krajského prokurátora alebo predsedu krajského súdu, sa uvedú v písomnej zpráve o výsledku prehliadky. Zpráva sa predloží Ministerstvu spravodlivosti, zpráva o výsledku prehliadky okresných prokuratúr sa okrem toho predloží v odpise Generálnej prokuratúre. V zpráve sa uvedie, v akom stave boly prokuratúra alebo súd zistené, aké je ich pracovné zaťaženie a personálne obsadenie a čo bolo zariadené na odstránenie zistených závad.

§ 19.

Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, krajské prokuratúry a krajské súdy sú oprávnené vytknúť chyby, ktoré sa vyskytly pri použití zákonných predpisov a ktoré zistily pri výkone súdnictva v konaní na podriadených prokuratúrach alebo súdoch; ak ide o závažnejšie prípady, oznámia zistené chyby Ministerstvu spravodlivosti so zprávou, čo zariadily na ich odstránenie.

Pracovné porady.

(§ 20-23)

§ 20.

(1)

Na prokuratúrach sa konajú pravidelné pracovné porady (ďalej len „porady“), a to pokiaľ možno za účasti všetkých zamestnancov prokuratúry; porady svoláva vedúci prokurátor podľa vopred určeného plánu.

(2)

Okrem porád uvedených v odseku 1 sa konajú na krajských prokuratúrach širšie pravidelné pracovné porady (ďalej len „širšie porady“), a to pokiaľ možno za účasti všetkých okresných prokurátorov alebo aj ostatných prokurátorov z obvodu krajskej prokuratúry; širšie porady svoláva krajský prokurátor podľa vopred určeného plánu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne na porady (širšie porady), ktoré sa konajú na súdoch (na krajskom súde) za účasti zamestnancov súdu (predsedov okresných súdov alebo aj ostatných sudcov z povolania v obvode krajského súdu).

§ 21.

(1)

Na porady na prokuratúre sa má pribrať predseda príslušného súdu, na širšie porady sa majú okrem toho pribrať predsedovia odvolacích trestných alebo odvolacích občianskoprávnych senátov.

(2)

Na porady a širšie porady na súde sa má pribrať príslušný vedúci prokurátor.

(3)

Na porady na súde sa majú aspoň raz za štvrť roku pribrať sudcovia z ľudu alebo ich zástupcovia; na širšie porady na krajskom súde sa majú aspoň raz za pol roku pribrať zástupcovia sudcov z ľudu od jednotlivých podriadených okresných súdov.

§ 22.

Ak je to účelné, môžu sa porady (širšie porady) na prokuratúre konať spoločne s poradami na súde.

§ 23.

Na poradách (širších poradách) sa majú najmä

vymeňovať skúsenosti o rozhodovaní prokurátorov a súdov, a to predovšetkým s hľadiska jednotného výkladu zákonov,

prejednávať došlé zprávy o výsledku vykonanej prehliadky,

prejednávať návrhy na odstránenie zistených závad alebo zlepšovacie návrhy,

podávať zprávy alebo posudky vyžiadané vedúcim prokurátorom alebo predsedom súdu.

Druhá časť.

Konanie v trestných veciach a v občianskych právnych veciach. (§ 24-163)

PRVÁ HLAVA.

Všeobecné ustanovenia. (§ 24-42a)

Urýchlenie a zjednodušenie konania.

(§ 24-26)

§ 24.

(1)

Všetky trestné a občianske právne veci sa majú prejednávať s najväčším urýchlením tak, aby sa v nich čo najskôr mohlo vydať konečné rozhodnutie.

(2)

Prokurátori, sudcovia a všetci zamestnanci prokuratúr a súdov majú vychádzať všetkým pracujúcim, ktorí sa dovolávajú ich rady alebo pomoci, všemožne v ústrety; najmä sa majú všestranne starať o to, aby nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania nebol nikomu na ujmu v jeho právach, a dávať všetkým, ktorí to potrebujú, návod na vykonanie potrebných úkonov spolu s poučením, aké právne následky budú spojené s vykonaním týchto úkonov alebo s ich opomenutím.

(3)

Čas, keď sa možno ustanoviť k prokurátorovi alebo na súd bez predchádzajúceho predvolania, sa určí tak, aby styk pracujúcich s prokurátorom alebo súdom bol čo najviac uľahčený.

§ 25.

(1)

Ak je potrebné nejaké vysvetlenie a ak ho nemožno opatriť iným vhodným spôsobom, možno si od osoby, ktorá môže podať také vysvetlenie, vyžiadať stručné písomné vyjadrenie alebo možno takú osobu informatívne vypočuť. Pozvanie na informatívne vypočutie sa môže stať jednoduchým predvolaním alebo telefonicky.

(2)

O informatívnom vypočutí sa spíše vo spise stručný záznam, ktorý podpíše ten, kto ho spísal; vypočúvaný pripojí svoj podpis, ak to pokladá vypočúvajúci vzhľadom na závažnosť oznámenia za účelné.

§ 26.

(1)

Tam, kde sú pre vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy), pre iné vybavenia a pre zápisnice predpísané vzory, treba ich použiť, pokiaľ tomu neprekážajú dôležité dôvody (napr. osobitná složitosť veci).

(2)

Pre ostatné vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy) alebo vybavenia, ktoré sa s výnimkou nepatrných odchýlok nemenia, ako aj pre listy, zprávy, oznámenia a listinné osvedčenia, ktoré sa veľmi často opakujú, a pre ktoré nie sú predpísané vzory, môžu si prokuratúry a súdy zaviesť vlastné vzory.

Písomné podania.

(§ 27-28)

§ 27.

(1)

Písomné podania treba predložiť v toľkých rovnopisoch (§ 61 ods. 3 tr. p., § 43 ods. 2 o. s. p.), aby okrem rovnopisu určeného pre prokurátora alebo súd (poprípade tiež pre iného prokurátora, iný súd, iné oddelenie) mohlo sa doručiť po jednom rovnopise každej osobe, ktorej sa má rovnopis podania doručiť.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj pre odpisy príloh, ktoré sa majú doručiť s rovnopisom písomného podania.

(3)

Ak účastník v konaní v občianskych právnych veciach nepredložil potrebný počet rovnopisov písomného podania a jeho príloh, hoci bol na to vyzvaný, zhotoví ich súd na jeho trovy; na to musí byť účastník vo výzve upozornený.

§ 28.

Ak si osoba, ktorá urobila písomné podanie, praje, aby jej podateľňa potvrdila jeho prijatie, môže k písomnému podaniu okrem jeho rovnopisov uvedených v § 27 ods. 1 pripojiť buď ešte jeho ďalší rovnopis alebo aspoň jeho stručný výťah (tzv. rubriku); rubrika musí obsahovať označenie prokuratúry alebo súdu, meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca, ako aj údaj, o aký predmet konania a o aký procesný úkon ide.

Podania urobené ústne do zápisnice.

(§ 29-32)

§ 29.

Ak zápisnice spísané o ústne urobených podaniach nahradzujú písomné podania, musia mať všetky náležitosti, ktoré sú predpísané pre písomné podania.

§ 30.

(1)

Podania urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla prokurátor alebo sudca z povolania. Ak je to potrebné, môže zmocniť vedúci prokurátor jedného z prokurátorov a predseda súdu jedného zo sudcov z povolania, aby spisovali všetky ústne podania, ktoré boly urobené na prokuratúre alebo na súde.

(2)

Jednoduché podania urobené ústne do zápisnice môžu spisovať aj správni zamestnanci, ak ich na to zmocnil prokurátor-aprobant alebo predseda senátu (§§ 42, 677 o. s. p.).

§ 31.

(1)

Trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla prokurátor, ktorý vyslúchne oznamovateľa o trestnom čine, o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch páchateľa a o dôkazoch, ako aj o výške škody spôsobenej oznámeným činom. Výsluchom sa má získať potrebný základ pre ďalšie konanie, tak aby nebolo potrebné výsluch oznamovateľa opakovať.

(2)

Ak je z údajov oznamovateľa zrejmé, že oznámený skutok nie je trestným činom alebo že páchateľa nemožno stíhať z iných dôvodov, treba o tom oznamovateľa poučiť; ak oznamovateľ predsa trvá na svojom oznámení, poznamená sa v zápisnici, že oznamovateľ bol poučený.

(3)

Ak bolo trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice na súde, použijú sa ustanovenia odsekov 1 a 2 obdobne. Zápisnica sa bezodkladne zašle príslušnému prokurátorovi.

§ 32.

Telegrafické podania.

(1)

Podania v občianskych právnych veciach urobené telegraficky (§ 44 o. s. p.), ktoré nemaly náležitosti predpísané pre písomné podania, musia sa opakovať písomným podaním alebo ústne do zápisnice.

(2)

Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti predpísané pre písomné podania, treba nedostatok vlastnoručného podpisu [§ 43 ods. 1 písm. e) o. s. p.] odstrániť dodatočným stručným prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania; prejav súhlasu možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Súčasne treba predložiť aj potrebné prílohy.

(3)

Dodatočné podanie podľa odseku 1 alebo prejav súhlasu podľa odseku 2 musia byť urobené do troch dní po uplynutí lehoty, ktorá je určená pre ono podanie, ak však niet takej lehoty, do troch dní po dôjdení telegrafického podania. Ak sa táto lehota zmešká, nemožno prihliadať na telegrafické podanie.

Dožiadanie.

(§ 33-35)

§ 33.

(1)

O vykonanie jednotlivých úkonov dožiadaním (§ 22 ods. 2 tr. p., § 16 o. s. p.) treba požiadať zpravidla osobitným listom, v ktorom sa podrobne uvedú potrebné údaje. To platí najmä vtedy, ak ide o dožiadanie o súčasné vykonanie úkonov rôznymi okresnými prokuratúrami alebo rôznymi okresnými súdmi. Ak však na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiadalo, je potrebná podrobnejšia znalosť spisov, zašlú sa dožiadanej prokuratúre alebo dožiadanému súdu príslušné spisy alebo ich časti. Dožiadaniu sa musí vyhovieť s najväčším urýchlením, aby na dožadujúcej prokuratúre alebo na dožadujúcom súde nebolo potrebné odročiť určené pojednávanie.

(2)

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, vybavuje dožiadania prokurátor, alebo ak bol dožiadaný súd, sudca, ktorý bol na to určený rozvrhom práce. Ak je to dôležité pre úspešné vykonanie konania, treba pri vykonávaní dožiadania výsluchom osôb rozšíriť výsluch - podľa toho, čo pri ňom vyjde najavo - aj na okolnosti alebo osoby, ktoré v dožiadaní neboly uvedené. O výsluchu osoby, ktorá nebola v dožiadaní uvedená, treba vždy upovedomiť účastníkov (§ 96 ods. 1 o. s. p.).

(3)

Ak nemôže byť dožiadaný úkon vykonaný v obvode dožiadanej prokuratúry alebo dožiadaného súdu, postúpi sa dožiadanie príslušnej prokuratúre alebo príslušnému súdu, ak sú známe, inak sa dožiadanie vráti. Postúpenie dožiadania sa súčasne oznámi dožadujúcej prokuratúre alebo dožadujúcemu súdu.

§ 34.

Ak sa žiada len o doručenie písomnosti doručovateľom prokuratúry alebo súdnym doručovateľom, postačí, ak sa to uvedie na doručenke, s ktorou sa písomnosť dožiadanej prokuratúre alebo dožiadanému súdu zasiela; osobitný sprievodný list netreba pripojovať.

§ 35.

(1)

Dožiadania tuzemských súdov (úradov, orgánov verejnej správy) o doručenie písomností vybavuje samostatne oddelenie, ktoré obstaráva doručovaciu službu.

(2)

Žiadosti cudzozemských súdov (úradov) o doručenie písomností vybavuje prokurátor, alebo ak bol požiadaný súd, sudca, ktorý bol na to určený rozvrhom práce.

Nazeranie do spisov.

(§ 36-40)

§ 36.

(1)

Do spisov možno nazerať (§ 66 tr. p., § 87 o. s. p.), pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, výlučne v miestnostiach prokuratúry alebo súdu pod dozorom vedúceho úradníka oddelenia alebo správneho zamestnanca ním na to určeného. Zároveň sa urobia vhodné opatrenia na zachovanie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov (§ 118 ods. 1 tr. p., §§ 108 a nasl. o. s. p.). Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov, môže prokurátor alebo predseda senátu spisy požičať.

§ 37.

Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom prokurátora a v konaní na súde so súhlasom predsedu senátu zaslať spisy alebo ich časť aj inej prokuratúre alebo inému súdu, aby sa tam mohlo do nich nazrieť.

§ 38.

Povolenie nazerať do spisov, ktoré boly odovzdané do spisovne, udeľuje na prokuratúre vedúci prokurátor, na súde predseda súdu.

§ 39.

Vydávanie úradných vysvedčení.Prokurátor-aprobant a v konaní na súde predseda senátu môže účastníkovi konania na jeho žiadosť vydať úradné vysvedčenie o skutočnostiach známych zo spisu, pokiaľ to potrebuje na uplatňovanie alebo obhajovanie svojich práv.

§ 40.

Vylúčenie súdnych osôb z vykonávania úkonov trestného konania.

(1)

Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého z vykonávania úkonov trestného konania v určitej veci ide (§ 39 ods. 2 tr. p.), s tým súhlasí, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu. O tomto opatrení predseda súdu urobí záznam vo spise.

(2)

Zapisovateľ je povinný oznámiť skutočnosti, pre ktoré nesmie byť pribratý (§ 60 ods. 3 tr. p.), prokurátorovi a v konaní na súde predsedovi senátu, len čo sa o týchto skutočnostiach dozvedel.

Ustanovovanie obhajcov a zástupcov

(§ 41-42a)

§ 41.

Ak má prokurátor alebo v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obvinenému obhajcu (§ 45 tr. p.), požiada advokátsku poradňu, aby mu oznámila, ktorý advokát má byť za obhajcu ustanovený.

§ 42.

Ak v konaní v občianskych právnych veciach predseda senátu neustanoví účastníkovi zástupcu z radov advokátov (§ 142 ods. 1, § 144 ods. 1 o. s. p.), môže ho ustanoviť z radov sudcov z povolania alebo iných zamestnancov súdu, ktorí sú na to spôsobilí.

§ 42a

Postup ustanovovania obhajcov a zástupcov v mieste, kde je niekoľko advokátskych poradní, upraví sa v záujme ich rovnomerného zaťaženia dohodou medzi krajským prokurátorom, predsedom krajského súdu a vedúcimi advokátskych poradní.

DRUHÁ HLAVA.

Úkony prokurátora a súdu. (§ 43-56)

Miesto a čas úkonov.

(§ 43-44)

§ 43.

(1)

Úkony prokurátora alebo súdu sa konajú mimo budovy prokuratúry alebo súdu len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to vhodné z výchovných dôvodov.

(2)

Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove úradu (orgánu verejnej správy) alebo verejného ústavu alebo podniku, treba to vopred ohlásiť osobe poverenej ich vedením.

(3)

Vo vojenských alebo vojskom obsadených budovách a podnikoch alebo v budovách Sboru národnej bezpečnosti smie prokurátor alebo súd vykonať potrebný úkon len so svolením príslušného veliteľa.

§ 44.

V dňoch pracovného pokoja možno konať úkony len v naliehavých prípadoch.

Predvolávanie a predvádzanie na úkony.

(§ 45-47)

§ 45.

(1)

Predvolávanie na jednotlivé úkony sa deje zpravidla písomne, alebo pokiaľ je to možné, ústne, v naliehavých prípadoch aj telegraficky alebo telefonicky. Ak niektorá osoba bola predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom záznam vo spise; ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená sa to v zápisnici.

(2)

Ak to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, najmä při nariadenom predvedení, možno predvolanie v trestných veciach zariadiť aj prostredníctvom orgánov národnej bezpečnosti.

(3)

V písomnom predvolaní sa uvedie označenie veci, miesto, čas, a ak tým nie je ohrozený všeobecný záujem, tiež predmet výsluchu alebo iného úkonu, ďalej, či sa má predvolaný ustanoviť ako obvinený, účastník, svedok, znalec alebo tlmočník a ktoré pomôcky a dôkazné prostriedky má so sebou priniesť. Zamestnané osoby sa súčasne vyzvú, aby o svojom predvolaní včas upovedomily svojho zamestnávateľa (bezprostredného predstaveného), aby mohlo byť zariadené ich zastupovanie za ich neprítomnosti v práci. Okrem toho sa v písomnom predvolaní označia zákonné následky, ktoré by predvolaného postihly, keby sa bez dôvodu a bez ospravedlnenia neustanovil.

(4)

V písomnom predvolaní určenom obvinenému sa okrem zákonného ustanovenia uvedie aj slovne, o aké obvinenie ide.

(5)

Príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom svojho predstaveného. Ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom najbližšieho veliteľstva príslušného Sboru.

(6)

Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku (v tom istom závode a pod.), možno vykonať ich výsluch po predchádzajúcej dohode so správou pracoviska (závodu a pod.) v mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania.

§ 46.

(1)

O predvedenie (§§ 92, 109 a § 232 ods. 2 tr. p., § 69, § 100 ods. 2 a § 112 o. s. p.) sa požiada príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.

(2)

O predvedenie príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe sa požiada ich predstavený.

§ 47.

Upovedomovanie o úkonoch.

(1)

Ustanovenia § 45 ods. 1 a ods. 3 prvej a druhej vety sa použijú primerane, ak sa upovedomujú o úkonoch prokurátora alebo súdu obvinený, jeho obhajca alebo zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci, orgán verejnej starostlivosti o mládež alebo účastníci a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci.

(2)

Prokurátor musí byť upovedomený o všetkých úkonoch súdu, ktorých sa má zúčastniť.

Výsluchy.

(§ 48-50)

§ 48.

(1)

Pred výsluchom zistí vyslúchajúci totožnosť vyslúchaného a poučí ho o jeho právach a povinnostiach. V zápisnici sa výslovne uvedie, že sa tak stalo; kde je to potrebné, uvedie sa aj prejav vyslúchaného.

(2)

Na začiatku výsluchu zistí vyslúchajúci osobné pomery vyslúchaného:

u obvineného zistí najmä meno a priezvisko (aj predošlé priezvisko), dátum a miesto (okres) jeho narodenia, miesto, kde bol zapísaný do knihy narodení, jeho posledné bydlisko (miesto pobytu), rodinný stav, zamestnanie (u osôb, ktoré nie sú zamestnané, ich posledné zamestnanie), majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty;

u inej vyslúchanej osoby zistí meno a priezvisko, vek, rodinný stav, zamestnanie, bydlisko (miesto pobytu) a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jej hodnovernosť.

(3)

Vyslúchanému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do svojich písomných poznámok. Ak sa tak stalo, poznamená sa to v zápisnici. Vyslúchaného možno vyzvať, aby poznámky predložil na nazretie prokurátorovi alebo sudcovi, ktorý vedie výsluch.

§ 49.

(1)

Výsluch osôb, ktoré sa nevedia vyjadrovať ani v českom ani v slovenskom jazyku, sa koná prostredníctvom tlmočníka. Od pribratia tlmočníka možno upustiť, ak vyslúchajúci alebo zapisovateľ ovláda jazyk, v ktorom sa bude výsluch konať.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne pre výsluch hluchých, nemých alebo hluchonemých osôb, ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 50.

(1)

Ak priberie prokurátor alebo súd znalca k ohliadke (§ 80 tr. p., §§ 119 a nasl. o. s. p.), môže vzhľadom na povahu veci určiť, že sa má ohliadka konať len v prítomnosti znalcov samých.

(2)

Ak je obava, že predmet ohliadky sa ohliadkou zničí alebo zmení, odovzdá sa znalcom, ak je to možné, len časť predmetu a urobí sa opatrenie, aby sa mohla ohliadka podľa potreby opakovať.

Zápisnica.

(§ 51-56)

§ 51.

(1)

Zápisnica (§ 60 tr. p., §§ 66 a 68 o. s. p.) má obsahovať všetky podstatné okolnosti a musí byť z nej zrejmé, či pri vykonávaní úkonu sa dbalo na príslušné predpisy (napr. napomenutie vypovedať pravdu, prejav, ktorý vyslúchaný urobil na upozornenie, že má právo odoprieť výpoveď).

(2)

Zpravidla sa zapisuje len obsah výpovede vyslúchaných osôb. Pokiaľ je to dôležité pre posúdenie veci, zapíšu sa výpovede vyslúchaných osôb doslovne; v tomto prípade sa príslušné miesto vyslúchanej osobe vždy zo zápisnice prečíta a v zápisnici sa poznamená, že sa tak stalo, poprípade tiež, aké námietky boly robené. Ak záleží na presnom a doslovnom znení odpovede alebo ak vyslúchaný vypovedá vyhýbavo, koná sa výsluch tak, že sa kladú jednotlivé otázky, ktoré sa doslovne zapíšu do zápisnice; rovnako sa doslovne zapíše do zápisnice odpoveď vyslúchaného.

(3)

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie ani česky ani slovensky, sa spíše v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť pokiaľ možno tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.

(4)

Zápisnica sa hlasito diktuje, aby prítomní diktovanú výpoveď počuli. Prokurátor a v konaní na súde predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď diktoval zapisovateľovi sám. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(5)

Ak je to potrebné, môže byť priebeh celého výsluchu alebo jeho časti, poprípade priebeh celého úkonu alebo jeho časti, zaznamenaný tesnopisne; tesnopisný záznam sa prepíše obyčajným písmom a pripojí k zápisnici.

§ 52.

(1)

Zápisnicu v trestných veciach podpisujú osoba vedúca konanie a zapisovateľ, ako aj tlmočník a osoba pribratá podľa § 127 ods. 2 a § 133 ods. 2 tr. p. Zápisnicu spísanú mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania podpisuje aj vyslúchaný; ak bola výpoveď vyslúchaného napísaná na niekoľkých samostatných listoch alebo hárkoch, podpíše vyslúchaný každý samostatný list alebo hárok osobitne. Pred podpísaním sa zápisnica vyslúchanému prečíta alebo predloží na prečítanie. V zápisnici sa poznamená, že sa tak stalo, a uvedie sa, či vyslúchaný zápisnicu schválil. Ak vyslúchaný odmietne zápisnicu podpísať, poznamená sa to v zápisnici spolu s dôvodmi, ktoré uviedol.

(2)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu iná osoba, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis chýba, sa poznamená v zápisnici.

§ 53.

Osoba vedúca konanie môže aj po podpísaní zápisnice nariadiť opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností a v tomto smere zápisnicu doplniť. Oprava sa vyznačí tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil, a zapisovateľ.

§ 54.

(1)

V zápisnici o hlasovaní (§ 24 tr. p., § 155 o. s. p.) sa uvedie:

deň hlasovania,

mená a priezviská členov senátu a zapisovateľa,

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia.

(2)

Mienka odlišná od názoru väčšiny sa zapíše v celom svojom znení a stručne sa odôvodní.

(3)

Dôvody rozhodnutia sa pojmú do zápisnice len vtedy, ak je medzi členmi senátu rozpor pre odôvodnenie, ktorý bolo potrebné hlasovaním odstrániť.

(4)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(5)

Ak sa skončí pojednávanie bez odročenia, pojmú sa všetky zápisy o hlasovaní senátu do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(6)

Ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát usniesol jednohlasne a ktoré predchádzala iba porada v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania, nespisuje sa osobitná zápisnica o hlasovaní, v zápisnici o pojednávaní sa poznamená, že sa usnesenie stalo bez prerušenia pojednávania.

(7)

Zápisnica o hlasovaní sa pripojí ku spisu v zalepenej obálke, opatrenej na závere okrúhlou úradnou pečiatkou (§ 70 ods. 1).

§ 55.

Označenie osoby obvineného a trestného činu.

(1)

Ak nie sú známe všetky osobné dáta obvineného [§ 26 ods. 1 písm. b), § 86 písm. b) tr. p.], uvedú sa ako v obžalobe, tak v rozsudku všetky okolnosti, ktoré sú potrebné, aby obvinený nemohol byť zamenený s inou osobou.

(2)

Trestný čin [§ 26 ods. 1 písm. c), § 86 písm. c) tr. p.] sa ako v obžalobe, tak v rozsudku označí nielen uvedením príslušného ustanovenia (príslušných paragrafov) trestného zákona, ale aj svojím pomenovaním.

§ 56.

Denník prokurátora.

(1)

Na okresnej a Štátnej prokuratúre vedie prokurátor o každej trestnej veci denník. Denník nie je súčasťou trestného spisu a uschováva sa oddelene.

(2)

Za prípravného konania sa do denníka zpravidla zapisuje len dôjdenie spisu a spôsob vybavenia prokurátorom, poprípade záznam o úkonoch, ktoré sú pre konanie zvlášť dôležité. Po podaní obžaloby, pokiaľ bude trestný spis na súde, sa v denníku vyznačí každé dôjdenie spisu, ako aj jednotlivých písomností a urobené opatrenie. Po právoplatnom skončení veci na súde nebudú zpravidla potrebné ďalšie záznamy v denníku.

(3)

V každom štádiu konania treba však do denníka zapisovať a v ňom ukladať rovnopisy zpráv predkladaných nadriadenému prokurátorovi a poukazy od neho došlé, dôverné prípisy, rovnopis vyhotovenia obžaloby a opravných prostriedkov a rovnopisy súdnych rozhodnutí, ak boly prokurátorovi doručené.

(4)

Vo väzobných veciach denník sa nápadne označí „Väzba“. Ak bol obvinený z väzby prepustený, označenie „Väzba“ sa na denníku prečiarne.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane na vedenie denníka o občianskych právnych veciach, ak prokurátor urobil návrh na začatie občianskoprávneho konania alebo ak vstúpil do takého konania.

TRETIA HLAVA.

Verejné konania. (§ 57-63)

Prvý diel.

Hlavné pojednávanie, odvolacie pojednávanie a verejné zasadania. (§ 57-62)

Príprava hlavného pojednávania.

(§ 57-58)

§ 57.

(1)

Po skončení prípravného konania predloží prokurátor súdu obžalobu (§ 85 ods. 1 tr. p.) a pripojí k nej príslušné spisy.

(2)

Obžalobu treba podať v toľkých rovnopisoch, aby po jednom rovnopise dostali všetci členovia senátu, všetci obvinení a ich zákonní zástupcovia a obhajcovia a aby jeden rovnopis zostal pri spise súdu prvej stolice. Rovnopisy určené pre členov senátu sa ponechajú po skončení hlavného pojednávania pri spise.

(3)

Veci dôležité pre trestné konanie (§ 82 tr. p.) zostanú ďalej v úschove prokurátora. Podaním obžaloby prechádza však rozhodovanie o vrátení alebo vydaní týchto vecí na súd.

(4)

Ak bola obžaloba pred začatím hlavného pojednávania vzatá zpät (§ 85 ods. 2 tr.p.), vráti súd spisy prokurátorovi. Rozhodovanie o väzbe obvineného a o veciach vzatých do úschovy prechádza opäť na prokurátora.

§ 58.

(1)

Predseda senátu pripraví hlavné pojednávanie tak, aby sa mohlo skončiť na jedinom zasadaní, a ak to dovoľuje povaha prípadu, v jednom dni.

(2)

Počet hlavných pojednávaní určených na jeden deň třeba podľa získaných skúseností a s náležitým zreteľom na druh a rozsah trestných vecí, ktoré sa budú na hlavnom pojednávaní prejednávať, určiť tak, aby sa jednotlivé hlavné pojednávania nemusely pre nedostatok času odkladať. Taktiež začiatok niekoľkých hlavných pojednávaní určených na ten istý deň treba podľa pravdepodobného trvania predchádzajúcich hlavných pojednávaní určiť tak, aby predvolané osoby nemusely na začiatok hlavného pojednávania dlho čakať.

(3)

Ak možno očakávať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas, majú sa svedkovia predvolať pokiaľ možno na čas, v ktorom pravdepodobne dôjde k ich výsluchu. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa použije obdobne na predvolanie znalcov a tlmočníkov, ak nie je potrebné, aby sa zúčastnili celého hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie.

(§ 59-62)

§ 59.

Po začatí hlavného pojednávania zistí predseda senátu totožnosť všetkých predvolaných osôb, a to zpravidla podľa občianskych preukazov.

§ 60.

(1)

Pri hlavných pojednávaniach, o sledovanie ktorých možno u pracujúcich očakávať väčší záujem, možno urobiť opatrenie proti preplneniu miestnosti, v ktorej sa bude konať verejné pojednávanie (napr. vydávanie vstupeniek).

(2)

Prístup na hlavné pojednávanie možno ako poslucháčom odoprieť osobám

maloletým,

ozbrojeným, pokiaľ nie sú povinné nosiť zbraň podľa svojej služby,

ktoré sa ustanovily v stave spôsobilom vzbudiť verejné pohoršenie, alebo

ktoré boly opätovne súdom potrestané.

§ 61.

(1)

Ak bola verejnosť hlavného pojednávania vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných (§ 143 ods. 2 posledná veta a § 144 ods. 1 tr. p.) na trestné následky, ktoré by nastaly, keby nepovolaným osobám vyjavili skutočnosti, o ktorých sa pri pojednávaní dozvedeli.

(2)

Predseda senátu môže zakázať, aby si prítomní (odsek 1) robili písomné poznámky o tom, čo pri hlavnom pojednávaní počuli.

§ 62.

Odvolacie pojednávanie a verejné zasadania.Ustanovenia §§ 58 až 61 sa použijú primerane aj na odvolacie pojednávanie a verejné zasadania.

Druhý diel.

Ústne pojednávania a iné konania. (§ 63)

§ 63.

Na ústne pojednávania a iné konania v občianskych právnych veciach použijú sa primerane predpisy o hlavnom pojednávaní (§§ 58 až 61).

ŠTVRTÁ HLAVA.

Rozhodnutia prokurátora a súdu. (§ 64-74)

Vyhotovenie rozhodnutia.

(§ 64-66)

§ 64.

Ak sa zúčastnil prokurátor konania v občianskych právnych veciach (§ 6 o. s. p.), vyznačí sa to vo vyhotovení súdneho rozhodnutia (§§ 157 a 170 o. s. p.).

§ 65.

(1)

Predseda senátu môže vypracovaním písomného vyhotovenia rozhodnutia poveriť niektorého sudcu z povolania, ktorý je členom senátu; vypracovanie písomného vyhotovenia usnesenia jednoduchej povahy môže sveriť aj správnym zamestnancom.

(2)

Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu pre prekážku dlhšieho trvania vypracovať písomné vyhotovenie vyhláseného (vyneseného) rozhodnutia, môže ho na príkaz predsedu súdu vypracovať iný sudca z povolania, ktorý nebol členom senátu.

(3)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa opatrí dátom jeho vyhlásenia (vynesenia).

§ 66.

(1)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia prokurátora schvaľuje a podpisuje vedúci prokurátor, ktorý však môže toto oprávnenie v niektorých veciach buď celkom alebo zčasti preniesť na prokurátorov - aprobantov.

(2)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu podpisuje predseda senátu. Ak nemôže predseda senátu podpísať písomné vyhotovenie rozhodnutia pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu. Dôvod, prečo podpis predsedu senátu chýba, sa poznamená na písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Vyhotovenie usnesenia v skrátenej forme.

(§ 67-69)

§ 67.

(1)

Pri usneseniach jednoduchej povahy, ktoré v úplnom rozsahu vyhovujú podanému návrhu a ktoré nemusia byť odôvodnené, môže sa písomné vyhotovenie usnesenia nahradiť stručným povoľovacím záznamom („Návrhu sa vyhovuje“).

(2)

V povoľovacom zázname sa ďalej uvedie, či sa má na zhotovenie rovnopisu vyhotovenia rozhodnutia použiť predpísaný vzor („Návrhu sa vyhovuje, vzor č. ...“) alebo povoľovacia pečiatka („Návrhu sa vyhovuje, peč.“).

(3)

Povoľovaciu pečiatku možno použiť, ak je poruke dostatočný počet rovnopisov písomného podania alebo dostatočný počet rovnopisov rubrík; tieto podania alebo tieto rubriky musia obsahovať určitý návrh súhlasný s písomným podaním, ako aj právne poučenie o opravnom prostriedku.

(4)

Ak je to potrebné, uvedie sa v povoľovacom zázname aj výška určených trov.

§ 68.

(1)

Povoľovacia pečiatka sa odtlačí na prednej strane rovnopisu písomného podania alebo rubriky.

(2)

Pre povoľovaciu pečiatku sa určuje tento vzor:

(Malý štátny znak)

Usnesenie.

Návrhu sa vyhovuje. Trovy navrhovateľa sa určujú sumou Kčs h.

............................................... prokuratúra/súd v ......................... , odd. ............................ dňa ....................................

§ 69.

Použitie návrhu usnesenia predloženého účastníkmi.V občianskych právnych veciach môžu účastníci v záujme urýchleného vybavenia veci predložiť súdu súčasne s podaním aj potrebné rovnopisy usnesenia, ktoré navrhujú, a ktoré sa má vydať bez vypočutia účastníkov. Ak sa tieto rovnopisy hodia, môže ich súd po prípadnom doplnení použiť.

Opatrovanie rovnopisov vyhotovenia rozhodnutia úradnou pečiatkou a ich podpisovanie.

(§ 70-74)

§ 70.

(1)

Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu, listiny o ustanovení poručníka alebo opatrovníka (§ 253 ods. 2, § 262 o. s. p.), listiny o ustanovení správcu likvidačnej podstaty (§ 581 o. s. p.), úradné vysvedčenia (§ 39), overovacie doložky (§ 171 ods. 2, § 174 ods. 3), ako aj všetky rovnopisy vybavení určené pre cudzozemské súdy alebo úrady opatrí vedúci úradník oddelenia okrúhlou úradnou pečiatkou.

(2)

Rovnopisy vyhotovenia usnesenia v skrátenej forme (§§ 67 a 68) sa okrúhlou úradnou pečiatkou neopatrujú.

(3)

Ak rovnopisy uvedené v odseku 1 sú určené pre cudzinu, podpisuje ich prokurátor-aprobant alebo predseda senátu vlastnoručne; správnosť ostatných rovnopisov potvrdzuje vedúci úradník oddelenia.

§ 71.

Rovnopisy poukazov, ktorými sa nariaďuje vydanie peňazí alebo iných hodnôt, podpisuje vlastnoručne prokurátor-aprobant alebo predseda senátu; vedúci prokurátor alebo predseda súdu ich opatrí osemhrannou úradnou pečiatkou.

§ 72.

Vypravenie rovnopisov vyhotovenia rozhodnutia.

(1)

Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu majú byť vypravené najneskoršie do 15 dní po vyhlásení (vynesení) rozhodnutia. Túto lehotu možno predĺžiť len so súhlasom vedúceho prokurátora a v konaní na súde so súhlasom predsedu súdu.

(2)

Rozhodnutie opravnej stolice sa zašle v potrebnom počte rovnopisov aj so spismi prvej stolici, ktorá zariadi jeho doručenie (§§ 29 a 64 tr. p., §§ 189 a 196 o. s. p.).

§ 73.

Doložka o právoplatnosti rozhodnutia.

(1)

Len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená vedúci úradník oddelenia na vyhotovení rozhodnutia túto skutočnosť, ako aj deň, keď právoplatnosť nastala. Ak sa rozhodnutie stalo právoplatným len zčasti, má sa to v zázname presne vyjadriť.

(2)

Záznam uvedený v odseku 1 sa urobí aj na rovnopisoch vyhotovenia rozhodnutia, ktorými sa upovedomujú iné súdy alebo úrady (orgány verejnej správy); na žiadosť osoby, ktorej bolo rozhodnutie doručené ešte pred jeho právoplatnosťou, urobí sa tento záznam aj na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.

§ 74.

Doložka o vykonateľnosti rozhodnutia.Na žiadosť osoby, ktorej bolo doručené rozhodnutie vykonateľné ešte pred tým, než sa stalo právoplatným, vyznačí vedúci úradník oddelenia vykonateľnosť rozhodnutia na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.

PIATA HLAVA.

Doručovanie. (§ 75-85)

Spôsob doručovania.

(§ 75-81)

§ 75.

(1)

Doručenie písomností a jeho spôsob nariaďuje prokurátor a v konaní na súde predseda senátu. K písomnostiam, doručenie ktorých má byť preukázané, sa pripojí doručenka.

(2)

Písomnosti prokurátora a súdu sa doručujú zpravidla poštou ako listové zásielky, v naliehavých prípadoch ako náhle zásielky.

(3)

Ak to prokurátor a v konaní na súde predseda senátu uzná za výhodnejšie, vykoná sa doručenie doručovateľom prokuratúry alebo súdnym doručovateľom.

(4)

Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže prokurátor a v konaní na súde predseda senátu požiadať o vykonanie doručenia príslušný miestny národný výbor alebo, najmä pri nariadenom predvedení, príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.

(5)

Ak sa má písomnosť prokurátora alebo súdu doručiť při nejakom úradnom úkone (napr. pri prehľadaní domu alebo pri výkone exekúcie zexekvovaním hnuteľných vecí), obstará jej doručenie orgán, ktorý má úkon vykonať; v takých prípadoch sa doručenka nepripojuje a výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá bola spísaná o úkone.

(6)

Prokurátorovi sa doručujú písomnosti súdu zpravidla súčasne so spismi, aby mohol do nich nazrieť.

§ 76.

Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na jednu doručenku len vtedy, ak ide o tú istú vec.

§ 77.

Adresátovi možno doručiť v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

§ 78.

Písomnosti určené úradom (orgánom verejnej správy), súdom, ústavom, podnikom alebo právnickým osobám sa doručia ich zamestnancom oprávneným prijímať písomnosti (podateľni). Ak niet takých osôb, doručia sa ktorémukoľvek prítomnému zamestnancovi, ktorý je ochotný ich prijať.

§ 79.

Písomnosti, určené v trestnom konaní príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe, sa doručia prostredníctvom ich predstaveného; ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom najbližšieho veliteľstva príslušného Sboru.

§ 80.

Písomnosti určené osobám, ktorým prislúcha právo exteritoriality, alebo osobám v bytoch exteritoriálnych osôb alebo v exteritoriálnych budovách alebo miestnostiach sa predložia Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie.

§ 81.

Odopretie prijať doručovanú písomnosť.

(1)

Ak adresát odoprel písomnosť prijať, vráti ju doručovateľ prokuratúre alebo súdu. Na doručenke uvedie dátum a dôvod odopretia prijatia.

(2)

Ak prokurátor alebo súd uznal, že odopretie prijať písomnosť bolo bezdôvodné, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté. Na tieto následky musí doručovateľ adresáta upozorniť a na doručenke musí poznamenať, že sa tak stalo.

Náhradné doručenie.

(§ 82-85)

§ 82.

(1)

Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť v byte, nebol tam zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v byte spolubývajúcej, a keby taká osoba nebola, prenajímateľovi alebo osobe poverenej v dome dozorom, pokiaľ tam bývajú a sú ochotní písomnosť prijať.

(2)

Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť na pracovisku, nebol tam zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno písomnosť určenú zamestnávateľovi doručiť každému jeho zamestnancovi, pokiaľ je ochotný ju prijať; písomnosť určenú zamestnancovi možno doručiť jeho zamestnávateľovi alebo zástupcovi zamestnávateľa alebo spoluzamestnancom, pokiaľ sú ochotní ju prijať.

(3)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 možno na obálke písomnosti uviesť osobu, ktorej sa písomnosť pre jej záujem na veci alebo z iných dôvodov pri náhradnom doručení nesmie doručiť.

(4)

Ak sa adresát nezdržuje v mieste určenia a ak môže doručovateľ ihneď zistiť nové miesto jeho pobytu, zašle písomnosť za adresátom, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené.

§ 83.

(1)

Ak nemožno doručiť písomnosť niektorým zo spôsobov uvedených v § 82 ods. 1 a 2, uloží ju poštový doručovateľ na poštovom úrade, doručovateľ prokuratúry na prokuratúre, súdny doručovateľ na súde a orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore. Adresáta o tom upovedomí oznámením, ktoré zanechá v jeho byte alebo na pracovisku, a ak to nie je možné, v schránke určenej na prijímanie jeho pošty. Ak niet takej schránky, pripevní oznámenie na dverách vchodu do jeho bytu alebo na vhodnom mieste pracoviska a podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo osoby zamestnané na pracovisku. Tieto okolnosti uvedie doručovateľ na doručenke, poznamená, ktorého dňa bola písomnosť uložená, a vráti doručenku prokuratúre alebo súdu.

(2)

Deň, keď bola písomnosť uložená, považuje sa za deň doručenia písomnosti. Také uloženie má účinky doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

§ 84.

Doručovanie do vlastných rúk.

(1)

Do vlastných rúk adresáta musí sa písomnosť doručiť:

v prípadoch ustanovených zákonom,

ak to uzná prokurátor a v konaní na súde predseda senátu z dôležitých dôvodov za potrebné.

(2)

Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, vyzve ho doručovateľ, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. S výzvou naloží doručovateľ ako s oznámením pri náhradnom doručení (§ 83 ods. 1 druhá a tretia veta). Ak nebude výzve vyhovené, uloží poštový doručovateľ písomnosť na pošte, doručovateľ prokuratúry na prokuratúre, súdny doručovateľ na súde a orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore; o tom sa adresát upovedomí a súčasne sa upozorní, že si má doručovanú písomnosť do troch dní prevziať.

(3)

Ak si adresát písomnosť v lehote troch dní neprevzal, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň, keď bolo doručenie vykonané, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

(4)

Ustanovenia odseku 2 tretej vety a odseku 3 nemožno použiť pri doručovaní písomností, pri ktorých je náhradné doručenie podľa ustanovenia § 65 ods. 2 druhej vety tr. p. vylúčené. V týchto prípadoch sa doručenka nápadne označí „Náhradné doručenie vylúčené“.

§ 85.

Doručenky.

(1)

Pri doručovaní do vlastných rúk adresáta sa použijú modré doručenky, inak sa použijú biele doručenky.

(2)

Zásielky s modrými doručenkami sa podávajú na poštu vždy doporučene.

ŠIESTA HLAVA.

Trovy konania. (§ 86-94)

Trovy konania preddavkované štátom.

(§ 86-87)

§ 86.

Trovy konania v trestných veciach.

(1)

K trovám trestného konania preddavkovaným štátom (§ 67 tr. p.) patria najmä:

trovy doručovania (včítane poštovného),

trovy predvedenia, dopravy a sprievodu obvinených a iných osôb,

cestovné výdavky prokurátorov, sudcov, zapisovateľa a iných pomocných osôb, ako aj náhrady poskytované sudcom z ľudu,

trovy zaistenia výkonu rozhodnutia, najmä zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku (§§ 283 a nasl. tr. p.),

svedočné,

znalečné a tlmočné, ako aj náhrada hotových výdavkov spojených so znaleckým a tlmočníckym úkonom,

potrebné výdavky obhajcu ustanoveného podľa § 45 tr. p.,

potrebné výdavky spojené s uschovaním vecí dôležitých pre trestné konanie (§ 82 tr. p.),

trovy spojené so zaopatrením obvineného vo väzbe,

10.

trovy spojené s výkonom trestu a ochranného opatrenia,

11.

trovy spojené so zaistením nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu (§ 49 tr. p.).

(2)

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené so zaopatrením vo väzbe a s výkonom trestu odňatia slobody a ochranného opatrenia vyhlási každoročne Ministerstvo spravodlivosti v príslušnom úradnom liste určenom pre súdne vyhlášky. Trovy na zdravotnú starostlivosť počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia sa účtujú podľa skutočného výdavku.

(3)

Trovy na liečenie úrazu, ktorý utrpela osoba, na ktorej sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie, pri práci nariadenej väzenským, výchovným alebo liečebným ústavom, sa k trovám trestného konania nepočítajú.

§ 87.

Trovy konania v občianskych právnych veciach.K trovám konania v občianskych právnych veciach, preddavkovaným štátom, patria najmä:

výdavky na súdne úkony, od ktorých bol účastník oslobodený (§ 140 ods. 1, § 144 ods. 1 o. s. p.),

potrebné výdavky zástupcu ustanoveného podľa § 142 ods. 1 alebo § 144 ods. 1 o. s. p.,

trovy spojené s procesným úkonom, ktorý súd vykonal, hoci účastník nesložil na ne preddavok, složenie ktorého mu bolo podľa § 128 ods. 1 o. s. p. uložené.

Trovy účastníka v konaní v občianskych právnych veciach.

(§ 88-94)

§ 88.

(1)

Účastníkovi, ktorý sa osobne ustanovil na súd, pretože to bolo účelné na uplatnenie alebo na obranu jeho práva, prislúcha proti odporcovi, proti ktorému má nárok na náhradu trov konania (§§ 129 až 132 o. s. p.), náhrada potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu.

(2)

K potrebným výdavkom účastníka náleží

cestovné (§§ 89 až 91),

stravné (§ 92),

nocľažné (§ 93).

(3)

Nárok na náhradu ušlej odmeny za prácu môže uplatniť len účastník, ktorý pre svoju účasť na súde bol neprítomný v zamestnaní a nemá za tento čas nárok na mzdu (plat) voči svojmu zamestnávateľovi. Náhrada skutočne ušlej mzdy (platu) sa priznáva na základe potvrdenia účastníkovho zamestnávateľa podľa priemeru za posledné výplatné obdobie.

(4)

Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných prípadoch, potrebuje sprievodcu, nahradia sa aj sprievodcovi jeho potrebné výdavky a ušlá odmena, ako by sprievodca sám bol účastníkom.

§ 89.

(1)

Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva v mieste konania.

(2)

Ak účastník použil verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje sa mu cestovné za najnižšiu vozňovú triedu. Cestovné za použitie rýchlika (vlaku, autobusu) sa nahradzuje pri vzdialenostiach nad 100 km, inak len vtedy, keby sa účastník so zreteľom na čas konania nemohol včas ustanoviť na miesto konania alebo keby bolo potrebné nahradiť mu nocľažné.

(3)

Účastníkovi postihnutému ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných prípadoch, sa môže nahradiť aj cestovné vyššej vozňovej triedy.

§ 90.

(1)

Ak účastník (§ 89) pri väčšej vzdialenosti miesta konania od stanovišťa verejného hromadného dopravného prostriedku musel použiť ešte miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje sa mu aj miestne prepravné.

(2)

Miestne prepravné sa nahradzuje aj účastníkovi, ktorý býva v mieste konania, ak so zreteľom na vzdialenosť miesta konania od miesta svojho bydliska alebo pracoviska použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 91.

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkovi pri ceste

peši alebo cestovným kolom náhrada v sume 2 Kčs za každý kilometer,

najatým povozom (motorovým vozidlom) náhrada skutočne vzniknutých výdavkov do obvyklej výšky,

vlastným povozom (motorovým vozidlom) náhrada vo výške dvoch tretín obvyklých výdavkov za najatý povoz (motorové vozidlo).

§ 92.

Nárok na stravné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak trval jeho pobyt v tomto mieste aj s cestou tam a zpät dlhšie ako 6 hodín. V takom prípade má účastník nárok na stravné v sume 40 Kčs, a ak trval pobyt dlhšie ako 12 hodín, na stravné v sume 80 Kčs.

§ 93.

(1)

Nárok na nocľažné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak sa so zreteľom na čas konania musel ubytovať mimo domova.

(2)

Nocľažné sa poskytne vo výške skutočne zaplateného výdavku za ubytovanie, najviac však v sume 70 Kčs za jednu noc. Za noc, ktorú účastník so zreteľom na čas konania použije na cestovanie, prislúcha mu nocľažné len vtedy, ak sa musí v tej istej noci ubytovať pre včasný príchod alebo neskorý odchod.

§ 94.

Trovy poškodeného, zákonných zástupcov a zmocnencov a svedočné.

(1)

Na určenie výšky potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu, ktoré je obvinený povinný nahradiť poškodenému na jeho žiadosť [§ 68 ods. 1 písm. b) tr. p.], ako aj na určenie trov zákonného zástupcu účastníka alebo poškodeného alebo ich zmocnencov, ktorí nie sú advokátmi, a na určenie výšky svedočného (§ 74 ods. 1 tr. p., § 107 ods. 1 o. s. p.) sa použijú ustanovenia §§ 88 až 93 obdobne.

(2)

Predseda senátu môže rozhodovanie o svedočnom sveriť vedúcemu úradníkovi oddelenia (§ 107 ods. 2, § 677 o. s. p.).

SIEDMA HLAVA.

Výkon trestov a niektorých iných rozhodnutí. (§ 95-116)

Výkon trestu odňatia slobody.

(§ 95-104)

§ 95.

(1)

Ak osoba odsúdená na trest odňatia slobody nie je vo väzbe, vyzve ju na príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia, aby trest nastúpila.

(2)

Ak niet obavy, že odsúdený utečie, môže mu prokurátor poskytnúť lehotu na nastúpenie trestu tak, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.

(3)

Ak odsúdený nenastúpil trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

§ 96.

(1)

Prokurátor nariadi väzenskému ústavu písomným príkazom, aby trest odňatia slobody bol vykonaný.

(2)

Veliteľ väzenského ústavu potvrdí na písomnom príkaze, že trest bol nastúpený, a vráti príkaz prokurátorovi. O odpykaní trestu podá prokurátorovi osobitnú zprávu.

§ 97.

(1)

Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu odňatia slobody, že u odsúdeného sú podmienky pre zaradenie do tábora nútenej práce (§ 36 tr. zák.), podá o tom zprávu krajskému prokurátorovi (§ 279 tr. p.).

(2)

Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa odsúdený zaraďuje po odpykaní trestu do tábora nútenej práce, upovedomí o tom krajský prokurátor veliteľstvo väzenského ústavu, ďalej krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti a okresného prokurátora, v obvode ktorých si odsúdený odpykáva trest, krajského prokurátora, u ktorého sa vedie register trestov, a krajský národný výbor, v obvode ktorého mal odsúdený posledné bydlisko pred nastúpením trestu.

§ 98.

Výkon trestu straty štátneho občianstva, straty čestných práv občianskych, vylúčenia z vojska a straty vojenskej hodnosti.Ak boly právoplatným rozsudkom vyslovené strata štátneho občianstva (§ 42 tr. zák.), strata čestných práv občianskych (§§ 43 a 44 tr. zák.), vylúčenie z vojska (§ 45 tr. zák.) alebo strata vojenskej hodnosti (§ 46 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (§ 267 tr. p.).

§ 99.

Zaistenie majetku obvineného.

(1)

Ak dôjde k zaisteniu majetku obvineného (§ 283 tr. p.), požiada bez meškania prokurátor a v konaní na súde predseda senátu okresný národný výbor, v obvode ktorého mal obvinený svoje posledné bydlisko, aby podľa smerníc vydaných Ministerstvom financií zaistený majetok po dohode s finančnou prokuratúrou zabezpečil; súčasne upovedomí o zaistení majetku finančnú prokuratúru a orgán národnej bezpečnosti, ktorý podal na obvineného trestné oznámenie.

(2)

Ak nejaká osoba oznámi prokurátorovi alebo súdu, ktorý nariadil zaistenie majetku, že má vo svojej moci veci, ktoré patria k zaistenému majetku (§ 284 ods. 2 tr. p.), upovedomí o tom prokurátor alebo súd okresný národný výbor (odsek 1) a finančnú prokuratúru.

§ 100.

Výkon trestu prepadnutia majetku.

(1)

Ak bolo vyslovené prepadnutie majetku (§ 47 tr. zák.) rozsudkom, ktorý sa dosiaľ nestal právoplatným, zaistí súd majetok obvineného (§ 283 tr. p.) a postupuje ďalej podľa ustanovení § 99.

(2)

Ak sa stal rozsudok, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, právoplatným, zašle prokurátor rovnopis vyhotovenia rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné bydlisko, so žiadosťou, aby urobil opatrenie potrebné na prevzatie majetku. Ďalší jeho rovnopis zašle finančnej prokuratúre a Ministerstvu financií.

§ 101.

Výkon trestu zákazu činnosti.

Ak bolo právoplatným rozsudkom odsúdenému zakázané dočasne alebo navždy vykonávať určitú činnosť alebo určité povolanie (§ 51 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (§ 267 tr. p.); ak bol vyslovený dočasný zákaz činnosti, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný deň, keď tento zákaz prestane (§ 51 ods. 3 tr. zák.).

§ 102.

Výkon trestu vyhostenia.

Ak bol právoplatným rozsudkom uložený trest vyhostenia (§ 52 tr. zák.), pripojí prokurátor k písomnému príkazu, aby trest odňatia slobody bol vykonaný (§ 96 ods. 1), list obsahujúci žiadosť, aby krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti urobilo ďalšie opatrenia (§ 267 tr. p.) týkajúce sa výkonu vyhostenia; zároveň prokurátor nariadi veliteľstvu väzenského ústavu, aby najneskoršie tri týždne pred prepustením odsúdeného z trestu odňatia slobody zaslalo list krajskému veliteľstvu národnej bezpečnosti, v obvode ktorého je väzenský ústav, kde odsúdený odpykáva posledný mesiac trestu.

§ 103.

Výkon trestu zákazu pobytu.

Ak bol právoplatným rozsudkom vyslovený zákaz pobytu (§ 53 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor, so žiadosťou o ďalšie opatrenia (§ 267 tr. p.), okresné veliteľstvá Sboru národnej bezpečnosti tých území, na ktoré sa zákaz pobytu vzťahuje; ak sa zákaz vzťahuje na celé územie kraja, upovedomí krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti tohto kraja. Ak bol vyslovený dočasný zákaz pobytu, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný deň, keď tento zákaz prestane.

§ 104.

Výkon trestu uverejnenia rozsudku.

Ak má byť vykonaný trest uverejnenia rozsudku (§ 54 tr. zák., § 294 tr. p.), určí prokurátor, či sa rozsudok uverejní bez odôvodnenia, alebo či a v akom rozsahu sa uverejní aj odôvodnenie rozsudku.

Prepadnutie a zhabanie veci.

(§ 105-106)

§ 105.

(1)

Ak prokurátor neurobil iné opatrenie, odovzdá vec, ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za prepadnutú alebo bola zhabaná (§§ 55 a 74 tr. zák.) a je v jeho úschove alebo v úschove súdu (§§ 82 a 56 tr. p.), na ďalšie opatrenie okresnému národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné bydlisko.

(2)

Ak je vec uvedená v odseku 1 dosiaľ v držaní odsúdeného alebo inej osoby, urobí prokurátor návrh, aby bola odňatá podľa ustanovení §§ 553 a 554 o. s. p. Ak bola takto odňatá vec odovzdaná prokurátorovi, postupuje prokurátor podľa ustanovenia odseku 1.

(3)

Ak bola vyhlásená za prepadnutú určitá peňažná suma, vymáha sa podľa ustanovení platných pre vymáhanie peňažných trestov (§ 163).

§ 106.

Ak bola právoplatným rozsudkom vyhlásená za prepadnutú nehnuteľná vec, zašle prokurátor rovnopis vyhotovenia rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému národnému výboru, v obvode ktorého je nehnuteľná vec, so žiadosťou, aby urobil opatrenie potrebné na jej prevzatie. Ďalší jeho rovnopis zašle finančnej prokuratúre.

Výkon ochranného opatrenia.

(§ 107)

§ 107.

Ochranné liečenie.

(1)

Ak nariadil súd odovzdanie páchateľa do liečebného ústavu (§ 70 ods. 1 tr. zák.), požiada prokurátor orgán národnej bezpečnosti, aby páchateľa do ústavu (§ 295 ods. 1 tr. p.) dodal; súčasne tento ústav upovedomí, že páchateľ smie byť z ústavu prepustený len na základe rozhodnutia súdu.

(2)

Ak súd rozhodol, že sa páchateľ z ochranného liečenia prepúšťa (§ 70 ods. 2 tr. zák.), nariadi prokurátor, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, aby bol páchateľ z liečebného ústavu bez meškania prepustený.

Ochranná výchova.

(§ 108-111)

§ 108.

(1)

Ak je mladistvý, u ktorého bola trestným súdom nariadená ochranná výchova (§ 71 ods. 1 tr. zák.), na slobode, vyzve ho na príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia, aby sa prihlásil vo výchovnom ústave (§ 295 ods. 1 tr. p.), v ktorom bude ochranná výchova vykonaná.

(2)

Ak niet obavy, že mladistvý utečie, môže mu prokurátor poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.

(3)

Ak sa mladistvý neprihlásil na výkon ochrannej výchovy v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

§ 109.

(1)

Prokurátor nariadi výchovnému ústavu písomným príkazom, aby ochranná výchova bola vykonaná, a upovedomí o tom zákonného zástupcu mladistvého a orgán verejnej starostlivosti o mládež.

(2)

Výchovný ústav potvrdí na písomnom príkaze, že výkon ochrannej výchovy sa začal a vráti príkaz prokurátorovi. O skončení ochrannej výchovy podá výchovný ústav prokurátorovi osobitnú zprávu.

§ 110.

Pred podaním návrhu na upustenie od ochrannej výchovy (§ 235 ods. 2 tr. p.), na prepustenie z ochrannej výchovy (§ 235 ods. 3 tr. p.) alebo na jej predĺženie (§ 73 ods. 1 tr. zák.) vyžiada si prokurátor zprávu väzenského alebo výchovného ústavu.

§ 111.

Ak poručenský alebo opatrovanský súd nariadil ochrannú výchovu (§ 71 ods. 2 tr. zák., § 60 zák. o rod. práve), požiada predseda senátu okresný národný výbor, v obvode ktorého mladistvý býva, o zariadenie výkonu ochrannej výchovy.

Podmienečné odsúdenie.

(§ 112-113)

§ 112.

(1)

Ak uplynul skúšobný čas podmienečne odsúdenému, vyžiada si vedúci úradník oddelenia prokuratúry od miestneho národného výboru a od príslušného veliteľstva stanice Sboru národnej bezpečnosti, v obvode ktorých odsúdený býva alebo predtým dlhší čas býval, zprávu o jeho správaní sa; súčasne si vyžiada aj doplnenie výpisu z registra trestov.

(2)

Výsledky vyšetrenia predloží prokurátor súdu so spismi a s návrhom, aby súd vyslovil, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnom čase osvedčil (§ 27 tr. zák.).

(3)

Ak súd právoplatne rozhodol, že sa trest, výkon ktorého bol podmienečne odložený, vykoná, zariadi prokurátor výkon trestu.

§ 113.

Ak sa dozvie prokurátor, ktorý koná prípravné konanie, alebo súd, na ktorom bola podaná obžaloba, že obvinený bol v inej trestnej veci podmienečne odsúdený alebo podmienečne prepustený, oznámi to prokurátorovi, ktorý vedie podmienečne odsúdeného alebo podmienečne prepusteného v evidencii. Toto oznámenie nie je potrebné, ak pri podmienečnom odsúdení a podmienečnom prepustení uplynuly dva roky od konca skúšobného času.

Podmienečné prepustenie.

(§ 114-116)

§ 114.

(1)

Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu odňatia slobody, že sú u odsúdeného podmienky pre podmienečné prepustenie (§ 33 tr. zák.), podá o tom zprávu krajskému prokurátorovi (§ 278 ods. 3 tr. p.).

(2)

Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa odsúdený podmienečne prepúšťa, upovedomí o tom krajský prokurátor, ak nehodlá navrhnúť, aby rozhodnutie komisie bolo preskúmané ministrom spravodlivosti (§ 278 ods. 4 tr. p.), okresného prokurátora, v obvode ktorého odsúdený odpykáva trest, aby zariadil jeho okamžité prepustenie. Súčasne upovedomí krajského prokurátora, u ktorého sa vedie register trestov.

§ 115.

(1)

Správanie sa podmienečne prepusteného vedie v evidencii krajský prokurátor, ktorý si podľa potreby vyžiada od miestneho národného výboru a od veliteľstva stanice Sboru národnej bezpečnosti, v obvode ktorých podmienečne prepustený býva alebo predtým dlhší čas býval, zprávu, ako sa podmienečne prepustený správa.

(2)

Ak komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa zvyšok trestu vykoná, upovedomí o tom krajský prokurátor okresného prokurátora, činného na súde, ktorý konal v prvej stolici (na ktorom sú uložené trestné spisy). Tento prokurátor urobí opatrenie, aby zvyšok trestu bol vykonaný. Okrem toho krajský prokurátor upovedomí o nariadení výkonu zvyšku trestu krajského prokurátora, ktorý vedie register trestov.

§ 116.

Obnova trestného konania.

Ak sa dozvie súd alebo úrad o okolnosti, ktorá môže odôvodniť návrh na obnovu trestného stíhania, je povinný to oznámiť prokurátorovi, ktorý je činný na súde, ktorý konal v prvej stolici. Ak by tieto skutočnosti mohly odôvodniť návrh na obnovu trestného konania v prospech odsúdeného a ak taký návrh nepodá prokurátor sám, upovedomí o tom odsúdeného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu (§ 221 ods. 2 tr. p.).

ÔSMA HLAVA.

Exekúcia. (§ 117-163)

Prvý diel.

Všeobecné ustanovenia. (§ 117-122)

§ 117.

Nariadenie výkonu exekúcie.

(1)

Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník (§ 431 o. s. p.), predloží vedúci úradník oddelenia, v ktorom exekúcia bola nariadená, príslušný spis oddeleniu, ktoré obstaráva výkonnú službu; osobitný príkaz sudcu na výkon exekúcie nie je potrebný.

(2)

Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník dožiadaného súdu, nariadi sudca, ktorý na tomto súde obstaráva exekučnú agendu, aby exekučný úkon bol vykonaný (exekučný príkaz); príkaz sa dáva na zaslanom rovnopise vyhotovenia usnesenia, ktorým bola exekúcia nariadená.

(3)

Osobitné pokyny, ktoré sa týkajú vykonania exekučného výkonu (napr. určenie času a miesta výkonu), uvedie sudca, ak ich nedá výkonnému úradníkovi ústne, priamo na spise (odsek 1) alebo na exekučnom príkaze (odsek 2). Súčasne so spisom alebo s exekučným príkazom sa odovzdajú oddeleniu, ktoré obstaráva výkonnú službu, usnesenie a iné písomnosti, ktoré sa majú doručiť pri výkone exekúcie (napr. § 510 ods. 1 o. s. p.).

(4)

Ak výkonný úradník má pochybnosti, ako najlepšie vyhovieť príkazu sudcu, vyžiada si od neho ústne poučenie. Toto ustanovenie sa použije, najmä ak výkonný úradník má pochybnosti, či vykonaním exekučného úkonu nebudú dotknuté dôležité záujmy štátu alebo verejné záujmy hospodárske.

§ 118.

Opatrenia na zachovanie poriadku pri exekúcii.

(1)

Výkonný úradník je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné, aby pri jednotlivých exekučných úkonoch bol zachovaný poriadok.

(2)

Osoby, ktoré rušia exekučný úkon, výkonný úradník odstráni z miesta úkonu, aj keď sú zúčastnené na výkone exekúcie.

§ 119.

Účasť vymáhajúceho veriteľa.

(1)

Ak vymáhajúci veriteľ o to požiadal, upovedomí ho výkonný úradník, kedy a kde sa vykoná exekučný úkon.

(2)

Ak sa vymáhajúci veriteľ v určenom čase neustanoví na miesto, kde sa má exekučný úkon vykonať, vykoná sa úkon v jeho neprítomnosti.

§ 120.

Odklad a zrušenie exekúcie.

(1)

Ak bola exekúcia odložená alebo zrušená (§§ 443 až 445 o. s. p.) alebo ak bolo nariadené pokračovať v odloženej exekúcii, upovedomí sa o tom oddelenie, ktoré obstaráva výkonnú službu. Výkonný úradník, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, ihneď zariadi, čo je potrebné.

(2)

Ak bola exekúcia odložená, pokračuje výkonný úradník vo výkone exekúcie až na osobitný príkaz sudcu. To platí aj vtedy, ak odloženie exekúcie bolo urobené závislým od složenia primeranej zábezpeky (§ 444 o. s. p.).

§ 121.

Výkon exekúcie v dňoch pracovného pokoja a v noci.

(1)

V dňoch pracovného pokoja a v noci smie výkonný úradník vykonať exekučné úkony len vtedy, ak s tým vysloví súhlas predseda súdu.

(2)

Súhlas sa dáva písomne na vyhotovení usnesenia, ktorým bola nariadená exekúcia.

§ 122.

Výkon exekúcie proti príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe.

Proti príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe môže sa s výkonom exekúcie na hnuteľné veci (§§ 508 a nasl. o.s.p.) začať až vtedy, keď výkonný úradník upovedomil ich predstaveného o nariadení exekúcie. Ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, upovedomí sa o nariadení exekúcie miestny veliteľ; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, upovedomí sa najbližšie veliteľstvo príslušného Sboru.

Druhý diel.

Osobitné ustanovenia. (§ 127-162)

Exekúcia zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe.

§ 123.

S doručením rovnopisu vyhotovenia usnesenia, ktorým bola nariadená exekúcia zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe (§ 452 o. s. p.), upovedomí vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, účastníkov o čase a mieste, kedy a kde sa vykoná exekučné opísanie.

§ 124.

(1)

V zápisnici o exekučnom opísaní sa okrem predpísaných náležitostí (§§ 66, 68, § 452 ods. 1 a 2 o. s. p.) uvedú jednotlivé nehnuteľné veci podľa čísla katastrálnych parciel, druh ich obrobenia, výmera a ich hranice; ak ide o stavby, uvedie sa ich popisné číslo a spôsob ich užívania.

(2)

Spolu s nehnuteľnou vecou sa podľa predpisov o zexekvovaní hnuteľných vecí (§ 509 o. s. p.) opíše jej príslušenstvo.

§ 125.

Ak nesúhlasí skutočný stav nehnuteľnej veci s údajmi výpisu z katastru (napr. ak sa parcela užíva inak, než ako je vyznačené, alebo ak prešlo vlastníctvo predajom, zámenou a pod. na inú osobu), odkáže sa v zápisnici o exekučnom opísaní na odchýlky od výpisu z katastru.

§ 126.

Poznamenanie exekučného záložného práva v zápisnici o skoršom zexekvovaní (§ 455 o. s. p.) vykoná vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu. V poznámke sa uvedie meno, priezvisko a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého sa vykonáva ďalšie zexekvovanie, a výška vymáhanej pohľadávky.

Exekúcia dražbou nehnuteľných vecí.

(§ 127-133)

§ 127.

(1)

Ak bola nariadená dražba nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe (§ 507 o. s. p.), vykoná sa exekučné opísanie tejto nehnuteľnej veci (§ 452 o. s. p.) spolu s jej odhadom.

(2)

Exekučné opísanie netreba vykonávať, ak sa žiada o nariadenie dražby nehnuteľnej veci, ktorá bola už exekučne opísaná pri zriadení exekučného záložného práva pre pohľadávku vymáhajúceho veriteľa.

(3)

Nariadenie dražby sa poznamená v zápisnici o exekučnom opísaní; v prípade uvedenom v odseku 2 sa nariadenie dražby poznamená v zápisnici o predchádzajúcom exekučnom opísaní.

§ 128.

Ak súd upustí od odhadu (§ 464 o. s. p.), vykoná sa exekučné opísanie nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe poznámkou na zápisnici o skoršom exekučnom opísaní; výsledok skoršieho exekučného opísania a odhadu sa vezme za základ dražobného konania.

§ 129.

Pred vyzvaním, aby sa dražilo (§ 482 o. s. p.), oznámi sudca vedúci dražbu

výšku daní, verejných dávok, poistného národného poistenia, pohľadávok z pracovného (učebného) pomeru [§ 494 ods. 1 písm. a) a b) o. s. p.],

prejavy, ktoré urobili veritelia o uspokojení svojich nárokov [§ 469 písm. i) o. s. p.],

výšku úverových pohľadávok (§ 498 ods. 2 o. s. p.).

§ 130.

(1)

Pri dražbe nehnuteľnej veci (§§ 483 až 486 o. s. p.) môžu dražitelia zvyšovať ponuky najmenej o 500 Kčs.

(2)

Sudca upovedomí dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú, ak ani po druhej výzve nebude urobená vyššia ponuka.

(3)

Ak nebola urobená vyššia ponuka v piatich minútach po druhej výzve, priklopne sudca nehnuteľnosť poslednému ponúkateľovi.

(4)

Prv ako priklopne, oznámi sudca ešte raz hlasito poslednú ponuku.

§ 131.

V zápisnici o dražbe nehnuteľných vecí sa okrem predpísaných náležitostí (§§ 66 a 68 o. s. p.) uvedú najmä:

mená, priezviská a bydliská dražiteľov a ich zmocnencov, výška a druh zábezpeky, ktorú dražitelia složili, a zistenie, kto nie je povinný skladať zábezpeku,

všetky ponuky, bez ohľadu na to, či boly súdom uznané alebo odmietnuté,

rozhodnutie o priklopnutí,

potvrdenie dražiteľov, že im bola zábezpeka vrátená.

§ 132.

V usnesení o priklopnutí (§ 488 o. s. p.) sa uvedie vydražená nehnuteľná vec, príslušenstvo prechádzajúce na výdražcu, meno a priezvisko výdražcu a ponuka, za ktorú mu bola nehnuteľná vec priklopnutá.

§ 133.

Uvedenie výdražcu do držby vydraženej nehnuteľnej veci (§ 478 ods. 1 o. s. p.) alebo odňatie nehnuteľnej veci výdražcovi (§ 478 ods. 2 o. s. p.) vykoná, ak je to potrebné, na príkaz sudcu výkonný úradník obdobne podľa predpisov o výkone exekúcie vyprataním nehnuteľnej veci (§§ 555 a nasl. o. s. p.).

Exekúcia zexekvovaním a predajom hnuteľných vecí.

(§ 134-149)

§ 134.

(1)

V zápisnici o výkone exekúcie sa okrem predpísaných náležitostí (§§ 66, 68 a 509 o. s. p.) uvedie najmä:

soznam a opísanie vecí, ktoré boly zexekvované pre vymáhanú pohľadávku vymáhajúceho veriteľa s uvedením pri každej jednotlivej veci, aký výťažok možno ich predajom asi dosiahnuť,

soznam a opísanie vecí, ktoré neboly zexekvované preto, že sú vylúčené z exekúcie (§ 511 o. s. p.), alebo preto, že sú príslušenstvom nehnuteľnej veci (§ 516 o. s. p.).

(2)

Zexekvované veci sa opíšu takým spôsobom, aby bolo možné zistiť ich totožnosť.

(3)

Z prejavov, ktoré urobily iné osoby, najmä o tom, že majú k hnuteľnej veci právo, ktoré nepripúšťa výkon exekúcie (§ 442 o. s. p.), alebo že majú k nej záložné alebo zádržné právo, ako aj prejav dlžníka, že zexekvované veci náležia niekomu inému, sa uvedie v zápisnici len podstatný obsah.

§ 135.

(1)

Ak sa majú zexekvovať len hnuteľné veci, ktoré sú už pre inú pohľadávku exekučne spísané a opísané, zexekvuje ich výkonný úradník dodatkovou poznámkou k zápisnici o výkone exekúcie (§ 509 ods. 1 druhá veta o. s. p.). V poznámke uvedie meno, priezvisko a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého sa vykonáva ďalšie zexekvovanie, a výšku vymáhanej pohľadávky. Ak neboly nájdené niektoré z vecí skôr zexekvovaných, vyznačí to v poznámke.

(2)

Ak sa majú zexekvovať aj ďalšie veci, zexekvujú sa, len pokiaľ sa to javí potrebným pre uspokojenie vymáhajúceho veriteľa; pritom treba prihliadať na okolnosti rozhodujúce o rozsahu zexekvovania, najmä na cenu zexekvovaných vecí, na výšku predchádzajúcich pohľadávok a vymáhaného nároku, ktorý pribudol ako nový. Súpis a opísanie týchto vecí sa uvedie v dodatku ku skoršej zápisnici. Ustanovenie poslednej vety odseku 1 sa použije obdobne.

§ 136.

(1)

Zexekvované veci, okrem peňazí najdených u dlžníka, sa ponechajú na mieste, kde boly zexekvované; ak sú pre to dôležité dôvody, vezmú sa na návrh vymáhajúceho veriteľa do úschovy. Trovy spojené s uschovaním uhradzuje predbežne vymáhajúci veriteľ.

(2)

Pokiaľ sa zexekvované veci na to hodia, uložia sa na súde, inak sa odovzdajú uschovateľovi alebo dražobni alebo ústavu, ktorý sa zaoberá takýmto uschovaním.

(3)

Ak neurčí sudca už vopred osobu, ktorá je spôsobilá a ochotná zexekvované veci uschovať, určí vhodného uschovateľa výkonný úradník s výhradou dodatočného schválenia sudcu.

(4)

Uschovateľ potvrdí prevzatie vecí a podpíše zápisnicu o výkone exekúcie alebo osobitnú zápisnicu spísanú o vykonanom uschovaní; ak o to žiada, vydá sa mu soznam vecí, ktoré mu boly sverené.

§ 137.

Návrh na uschovanie urobený pri výkone zexekvovania, ako aj vykonanie uschovania s uvedením mena, priezviska, zamestnania a bydliska uschovateľa, dohovor o náhrade a potvrdenie o prijatí sa zapíšu do zápisnice o výkone exekúcie alebo do dodatku k nej.

§ 138.

(1)

Ak zexekvované veci neboly vzaté do úschovy, vyznačí sa zexekvovanie spôsobom pre každého ľahko zrejmým.

(2)

Výkonný úradník upozorní dlžníka alebo osoby miesto neho zastihnuté, že zexekvované veci nesmú byť poškodené, zničené, odstránené alebo scudzené a že také konanie je trestné.

§ 139.

Pri predaji zexekvovaných vecí, ktoré podliehajú skaze, z voľnej ruky (§ 515 o. s. p.) môže si výkonný úradník vyžiadať spolupôsobenie miestneho národného výboru.

§ 140.

(1)

Ak všeobecné právne predpisy ustanovujú, že vec před predajom na dražbe má byť ponúknutá socialistickej právnickej osobe na prevzatie za odhadnú alebo úradne určenú cenu, upovedomí ju vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, že môže vec prevziať do tridsiatich dní od doručenia upovedomenia. Ak neurobí socialistická právnická osoba v uvedenej lehote ponuku, vykoná výkonný úradník dražbu.

(2)

Lehota uvedená v odseku 1 sa primerane skráti, ak ide o vec podliehajúcu skaze. Ak neurobí socialistická právnická osoba v tejto skrátenej lehote ponuku, predá výkonný úradník vec z voľnej ruky. Ustanovenie § 139 sa použije obdobne.

§ 141.

Tam, kde pre nadobudnutie jednotlivých vecí je predpísané, že osoby musia mať k nadobudnutiu veci určité oprávnenie, smie výkonný úradník predať vec len tomu, kto má takéto oprávnenie.

§ 142.

(1)

Vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, určí termín dražby; v oznámení podľa § 518 ods. 2 o. s. p. uvedie miesto a čas dražby, označenie vecí daných do dražby, a to podľa ich druhu, a miesto, kde ich možno pred dražbou prezrieť.

(2)

Výkonný úradník povolaný vykonať dražbu sa včas pred dražbou presvedčí, či bola riadne oznámená; ak zistí závady, oznámi ich ústne sudcovi.

§ 143.

Odhad zexekvovaných vecí (§ 517 ods. 2 o. s. p.) vykonávajú stáli prísažní znalci zapísaní do soznamu stálych prísažných znalcov vedeného na krajskom súde.

§ 144.

(1)

Ak je potrebné, aby zexekvované veci boly pred predajom odhadnuté, určí znalca vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, a to zpravidla podľa vopred určeného poradia. Ak to nie je možné, priberie znalca výkonný úradník.

(2)

Pri predaji vecí menšej hodnoty možno, ak je to potrebné, pribrať za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v sozname alebo upustiť od pribratia znalca, ak je výkonný úradník spôsobilý spoľahlivo odhadnúť veci sám.

§ 145.

(1)

Po začatí dražby vyzve výkonný úradník záujemcov, aby dražili. Dražba trvá, dokiaľ dražitelia ponúkajú; dražitelia sú viazaní svojimi ponukami, dokiaľ nebola urobená vyššia ponuka. Výkonný úradník je povinný dražiteľov upovedomiť, že vyhlási dražbu za skončenú, ak ani po druhej výzve nebude urobená vyššia ponuka. Ak nebola po druhej výzve urobená vyššia ponuka, priklopne výkonný úradník vec poslednému ponúkateľovi.

(2)

Prv ako priklopne, oznámi výkonný úradník ešte raz hlasito poslednú ponuku.

§ 146.

(1)

Ak sa dražba skončila, pretože výťažok dosiaľ predaných vecí postačuje na uspokojenie vymáhajúcich veriteľov, odovzdajú sa nepredané zexekvované veci dlžníkovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená ich prijať.

(2)

Ak sa na dražbe nedosiahla úplná úhrada vymáhaných pohľadávok s príslušenstvom, odovzdajú sa nepredané zexekvované veci, ak boly predtým uschované, opäť uschovateľovi alebo sa uložia na súde.

§ 147.

(1)

V zápisnici o dražbe zexekvovaných vecí sa okrem predpísaných náležitostí (§§ 66 a 68 o. s. p.) uvedie najmä:

ktoré veci boly vyvolané a pod akými bežnými číslami sú zapísané v zápisnici o výkone exekúcie,

aká bola odhadná alebo úradne určená cena jednotlivých zexekvovaných vecí a aká bola najnižšia ponuka,

aká najvyššia ponuka za jednotlivé veci sa dosiahla a kto ich vydražil,

ktoré z vyvolaných vecí sa nepredaly a ako sa s nimi naložilo,

či dražobný výťažok bol vydaný vymáhajúcemu veriteľovi alebo složený na súde.

(2)

Jednotlivé ponuky sa v zápisnici neuvádzajú; výdražcovia zápisnicu nepodpisujú.

§ 148.

(1)

Na výkon predaja zexekvovaných hnuteľných vecí môžu byť zriadené súdne dražobne. Ich sídla a obvod pôsobnosti určí minister spravodlivosti.

(2)

Súdna dražobňa je pod dozorom a správou okresného súdu s právomocou v občianskych právnych veciach, v sídle ktorého je zriadená.

§ 149.

Exekúcia na pracovnú odmenu väzňov a chovancov.

(1)

Na pracovnú odmenu vyplácanú osobám, na ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo ochranná výchova, je prípustná iba exekúcia na vymoženie pohľadávky na úhradu osobných potrieb, a to len do jednej polovice pracovnej odmeny.

(2)

Pri zexekvovaní pracovnej odmeny sa postupuje podľa § 514 o. s. p.

Exekúcia na peňažné pohľadávky a plat.

(§ 150-151)

§ 150.

Usnesenie, ktorým bola nariadená exekúcia na peňažnú pohľadávku alebo plat (§§ 527 a nasl. o. s. p.), doručí sa poddlžníkovi s poučením, že dňom doručenia tohto usnesenia je síce povinný dlžníkovu pohľadávku zadržať alebo príslušné sumy dlžníkovho platu srážať, že však zadržané peniaze smie vyplatiť až vtedy, keď dostane od súdu upovedomenie, že usnesenie, ktorým bola exekúcia nariadená, sa stalo právoplatným.

§ 151.

Pri zexekvovaní pohľadávok zo zmeniek a iných cenných papierov (§ 547 o. s. p.) sa postupuje podľa §§ 134 a 135.

Exekúcia na iné majetkové práva.

(§ 152)

§ 152.

(1)

Zexekvovanie iných majetkových práv (§ 550 o. s. p.) než pohľadávok a nárokov na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí (napr. zexekvovanie práva požívacieho, patentného a pod.) sa vykoná zpravidla tým, že sa dlžníkovi zakáže týmto právom nakladať; ak sú na základe práva, ktoré sa má zexekvovať, povinné iné osoby niečo vykonať, zakáže sa im plniť.

(2)

Ak nariadi súd exekučné opísanie práva, na ktoré sa vedie exekúcia, vykoná sa opísanie primerane podľa predpisov o zexekvovaní hnuteľných vecí (§§ 134 a 135); najmä sa právo, ktoré sa má zexekvovať, zovrubne opíše podľa svojho obsahu a rozsahu a odkáže sa pritom na listiny, ktoré sú snáď o tom zriadené. Zároveň sa zovrubne uvedú vzájomné plnenia, ktoré je dlžník so zreteľom na toto právo povinný konať.

Exekúcia na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí.

(§ 153-155)

§ 153.

O výkone exekúcie na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí (§ 553 o. s. p.) spíše výkonný úradník zápisnicu, v ktorej sa okrem predpísaných náležitostí (§§ 66 a 68 o. s. p.) uvedie najmä:

označenie veci odňatej dlžníkovi alebo tretej osobe, ak bola ochotná ju vydať, a ak je viac vecí, ich presný soznam alebo údaj o ich počte, miere, váhe a pod.,

či vec bola odovzdaná alebo zaslaná veriteľovi, alebo prečo sa tak nestalo a ako bola vykonaná úschova.

§ 154.

Ak tretia osoba nie je ochotná vec vydať, uvedie sa to v zápisnici a vec sa neodníme. Táto osoba sa zároveň vyzve, aby sa vyjadrila, z akého právneho dôvodu je vec v jej moci; jej vyjadrenie sa uvedie v zápisnici.

§ 155.

Exekúcia vyprataním.

Ak veci, ktoré sa majú odstrániť (§ 557 prvá veta o. s. p.), podliehajú skaze, predá ich výkonný úradník z voľnej ruky (§ 515 o. s. p.), ak povinná strana a v jej neprítomnosti jej zmocnenec alebo dorastená osoba jej domácnosti ich nechce alebo nemôže prevziať. Ustanovenie § 139 sa použije obdobne.

Exekučná likvidácia.

(§ 156-162)

§ 156.

Usnesenie o nariadení exekučnej likvidácie (§ 576 o. s. p.) doručí súd:

miestnym a okresným národným výborom a finančným prokuratúram, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo), podnik a nehnuteľný majetok,

Ústrednej národnej poisťovni a jej územným organizačným složkám, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik,

pobočkám Štátnej banky československej, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik,

poštovým úradom, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik (závody) a správcu podstaty bydliska,

železničným, lodným a leteckým staniciam, ktoré zpravidla dodávajú zásielky dlžníkovi (podniku, závodom),

ak je dlžníkom právnická osoba, príslušnému dozornému úradu,

ak je dlžníkom advokát alebo notár (advokátsky alebo notársky koncipient), príslušnému krajskému sdruženiu advokátov alebo krajskému sboru notárskemu a Ministerstvu spravodlivosti,

ak je dlžníkom lekár, zverolekár, lekárnik alebo civilný technik, krajskému národnému výboru, v obvode ktorého sa povolanie vykonáva,

ak je dlžníkom verejný činiteľ, príslušnému dozornému úradu.

§ 157.

Pred usnesením o nariadení likvidácie vykoná súd urýchlene výsluchy a vyšetrenie potrebné na to, aby sa posúdila spôsobilosť osoby navrhnutej za správcu podstaty (§ 581 o. s. p.). Ak nebol podaný návrh na vymenovanie správcu podstaty, alebo ak nie je navrhnutá osoba spôsobilá na vykonávanie tejto funkcie, ustanoví súd správcu podstaty po vypočutí miestneho národného výboru.

§ 158.

Súd vydá správcovi podstaty listinu o jeho ustanovení; správca, predtým ako nastúpi úrad, prisľúbi podaním ruky, že bude svoje povinnosti plniť svedomite. Složenie sľubu sa poznamená na listine o jeho ustanovení.

§ 159.

(1)

Súd dozerá na činnosť správcu podstaty a nazerá do jeho spisov a účtov.

(2)

Z dôležitých dôvodov môže súd z úradnej povinnosti alebo na návrh pozbaviť správcu podstaty jeho úradu a ustanoviť nového správcu.

§ 160.

(1)

Odmena správcu podstaty sa určí sumou od 1000 Kčs do 5000 Kčs. Ak je predmetom exekučnej likvidácie rozsiahly majetok, vyžadujúci zvlášť obťažnú činnosť správcu podstaty, môže byť priznaná odmena až do sumy 10.000 Kčs. Pri určovaní výšky odmeny prihliadne sudca na rozsah, spôsob a výsledky činnosti správcu podstaty.

(2)

Ak v likvidačnom konaní boli činní postupne viacerí správcovia podstaty, rozdelí sa odmena medzi nich podľa ich dohody. Ak sa nedohodnú, rozdelí odmenu medzi nich sudca, prihliadajúc na mieru účasti každého na konaní a na výsledky jeho činnosti.

§ 161.

V odmene podľa § 160 nie je zahrnutá odmena správcu podstaty za účasť v konaní o žalobách a v exekučnom konaní, vykonávaných v prospech likvidačnej podstaty, ani odmena za jeho práce vykonávané v správnom konaní. Za tieto úkony prislúcha správcovi osobitná odmena určená podľa predpisov platných pre tieto úkony.

§ 162.

Okrem odmeny prislúcha správcovi podstaty náhrada hotových výdavkov (§ 582 ods. 3 o. s. p.), pokiaľ ich riadne doloží.

Tretí diel.

Vymáhanie pokút, peňažných trestov, trov konania a súdnych poplatkov. (§ 163)

§ 163.

(1)

Ak nadobudlo rozhodnutie prokurátora alebo súdu, ktorým sa vyslovuje povinnosť zaplatiť pokutu (napr. §§ 75 a 297 tr. p., § 100 ods. 2, § 112 o. s. p.), peňažný trest (§§ 288 a 292 tr. p.), trovy konania, ktoré zatiaľ preddavkoval štát (§§ 86 a 87) alebo súdne poplatky, právoplatnosť, vyzve vedúci úradník oddelenia na príkaz prokurátora alebo predsedu senátu povinnú osobu, aby v určenej lehote zaplatila určenú sumu, inak že sa bude vymáhať exekučne (platobný príkaz). Evidenciu vydaných platobných príkazov vedie správny zamestnanec prokuratúry alebo súdu, ktorý sa stará o vymáhanie takých platieb (vymáhajúci úradník).

(2)

Ak povinná osoba nezaplatila v určenej lehote, podá vymáhajúci úradník návrh na nariadenie exekúcie na hnuteľné veci alebo na peňažné pohľadávky a plat povinnej osoby. V exekučnom konaní má vymáhajúci úradník postavenie vymáhajúceho veriteľa. V konaní o žalobách, ktoré vzniknú z tohto podnetu, zastupuje štát finančná prokuratúra.

(3)

Ak neviedla exekúcia na hnuteľné veci alebo na peňažné pohľadávky a plat povinnej osoby k cieľu, oznámi to vymáhajúci úradník prokurátorovi alebo predsedovi senátu, ktorý požiada o ďalšie vymáhanie finančnú prokuratúru.

(4)

Od vymáhania trov trestného konania sa upustí, ak neboly vymožené do šesťdesiatich dní po prepustení z trestu odňatia slobody alebo po prepustení z ochrannej výchovy [§ 445 ods. 1 písm. f) o. s. p.]; z nárokov, ktoré vznikly z pracovného pomeru po tomto prepustení, nesmú sa trovy trestného konania vymáhať.

Tretia časť.

Právny styk s cudzinou. (§ 164-169)

§ 164.

(1)

Písomný styk prokuratúr a súdov s cudzími súdmi a úradmi sa deje prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti, ak neustanovuje medzinárodná smluva inak.

(2)

K žiadosti o právnu pomoc zasielanej do cudziny sa spisy nepripojujú.

§ 165.

Ak medzinárodná smluva neustanovuje inak, majú sa žiadosti o právnu pomoc zasielané do cudziny opatriť overeným prekladom do príslušného cudzieho jazyka; to isté platí o písomnostiach určených na doručenie v cudzine vo forme predpísanej cudzím právom pre písomnosti rovnakého druhu.

§ 166.

(1)

Cudzia súdna písomnosť určená na doručenie osobe bývajúcej v Československej republike, ktorá nie je opatrená overeným prekladom do českého alebo slovenského jazyka, môže byť doručená, ak medzinárodná smluva neustanovuje niečo iné, len ak je prijímateľ ochotný ju dobrovoľne prevziať.

(2)

Ak nebol pripojený preklad, má byť prijímateľ poučený, že môže preto prijatie písomnosti odmietnuť, že však nemožno predvídať, aké právne následky budú v cudzine s takým odmietnutím spojené.

§ 167.

Predvolania a iné písomnosti určené na doručenie v cudzine nesmú obsahovať pohrozenie donucovacími prostriedkami.

§ 168.

Podpisy prokurátorov a sudcov, ako aj podpisy správnych zamestnancov prokuratúr a súdov na žiadostiach o právnu pomoc zasielaných do cudziny, pokiaľ je to potrebné, a na listinách určených pre cudzinu overuje Ministerstvo spravodlivosti predpísaným postupom.

§ 169.

(1)

Ak o to žiada cudzí súd (úrad), možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchnuť aj pod prísahou. To isté platí, ak treba predložiť v cudzine vyhlásenie pod prísahou o skutočnostiach rozhodných pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

(2)

Prísaha pre svedkov a účastníkov zneje:

„Prisahám na svoju česť, že o všetkom, čo sa ma súd opýta, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím.“.

(3)

Prísaha pre znalcov zneje:

„Prisahám na svoju česť, že podám posudok podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“.

(4)

Ak ide o následnú prísahu, znenie prísahy sa primerane pozmení.

Štvrtá časť.

Overovanie odpisov a podpisov listín. (§ 170-175)

Overovanie odpisov.

(§ 170-172)

§ 170.

(1)

Každý okresný súd s právomocou v občianskych právnych veciach osvedčí na žiadosť skutočnosť, že odpis alebo fotokópia listiny (ďalej len „odpis“), ktoré boly súdu predložené, súhlasia s predloženou listinou [§ 13 ods. 1 písm. c) o. s. p.].

(2)

Odpisy overuje sudca z povolania alebo správny zamestnanec, ktorý bol na to určený predsedom súdu (§ 13 ods. 2, § 677 o. s. p.).

§ 171.

(1)

Overujúci zamestnanec musí starostlivo a vo všetkých podrobnostiach porovnať odpis s predloženou listinou.

(2)

Potvrdenie, že sa odpis shoduje s predloženou listinou, sa vyznačí na odpise vo forme overovacej doložky, ktorú podpíše overujúci zamestnanec. V doložke sa ďalej uvedie:

či predložená listina je prvopis alebo overený odpis, či a ako je kolkovaná a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,

či sú v predloženej listine závady, zmeny, doplnky, vsuvky alebo prečiarky, ktoré by mohly zoslabiť jej hodnovernosť,

či na odpise boly vykonané opravy nejakých neshôd s predloženou listinou,

či ide o úplný alebo čiastočný odpis,

miesto a deň overenia.

(3)

Ak sa skladá overený odpis z niekoľkých listov alebo hárkov, treba ich sošiť; na záver sa pripojí okrúhla úradná pečiatka.

§ 172.

Ak neovláda overujúci zamestnanec jazyk, v ktorom je predložená listina spísaná, priberie so súhlasom predsedu súdu tlmočníka. V overovacej doložke, ktorú podpíše aj tlmočník, sa okrem náležitostí uvedených v § 171 ods. 2 uvedie, že shodnosť odpisu s predloženou listinou bola dosvedčená tlmočníkom; súčasne sa v doložke uvedie jeho meno, priezvisko a bydlisko.

Overovanie podpisov.

(§ 173-175)

§ 173.

(1)

Každý okresný súd s právomocou v občianskych právnych veciach osvedčí na žiadosť skutočnosť, že niekto na súde nejakú listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine už skôr urobený uznal za svoj vlastný [§ 13 ods. 1 písm. c) o. s. p.].

(2)

Podpisy overuje sudca z povolania alebo správny zamestnanec, ktorý bol na to určený predsedom súdu (§ 13 ods. 2, § 677 o. s. p.).

§ 174.

(1)

Overujúci zamestnanec vyslúchne osobu, ktorej podpis sa overuje (ďalej len „účastník“), či uznáva podpis na listine za svoj vlastný; ak ide o listinu nepodpísanú, účastník sa pred ním na listinu vlastnoručne podpíše.

(2)

Ak overujúci zamestnanec nepozná účastníka osobne a podľa mena a priezviska, musí mu byť jeho totožnosť preukázaná občianskym preukazom alebo potvrdená dvoma svedkami. Svedkovia totožnosti musia byť overujúcemu zamestnancovi známi osobne a podľa mena a priezviska, alebo mu musí byť preukázaná ich totožnosť občianskym preukazom. Svedkami totožnosti nemôžu byť osoby mladšie ako 18 rokov a tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, ktorí nevedia čítať a písať a ktorí sú zúčastnení na veci.

(3)

Overenie podpisu sa vyznačí na listine alebo na prívesku s listinou pevne spojenom vo forme overovacej doložky, ktorú overujúci zamestnanec podpíše. V doložke sa ďalej uvedie:

číslo príslušnej položky overovacej knihy, poprípade miesto a čas spísania zápisnice (§ 175),

meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko účastníka,

akým spôsobom bola zistená jeho totožnosť,

či listinu podpísal alebo uznal podpis za svoj vlastný,

miesto a deň overenia.

§ 175.

(1)

Overenie podpisu sa zapíše do overovacej knihy.

(2)

Ak sa overovanie podpisu vykonáva mimo súdnej budovy, spíše sa o tom zápisnica, ktorej údaje sa dodatočne prepíšu do overovacej knihy.

Piata časť.

Práce správnych zamestnancov. (§ 176-179)

§ 176.

Samostatné administratívne práce správnych zamestnancov.Pokiaľ vedúci prokurátor alebo predseda súdu neurčí inak, obstarávajú správni zamestnanci pod dozorom prokurátora aprobanta alebo predsedu senátu všetky administratívne práce súvisiace s výkonom úradu prokurátora alebo s výkonom súdnej moci samostatne, bez osobitného príkazu.

Sudcovské úkony konané správnymi zamestnancami.

(§ 177-179)

§ 177.

Spôsobilým správnym zamestnancom môže predseda súdu so súhlasom ministra spravodlivosti sveriť obstarávanie jednoduchých úkonov, ktoré sú inak sverené sudcovi (§§ 4 a 677 o. s. p.)

vo veciach poručenských, opatrovanských a detí v rodičovskej moci,

vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a dokázania smrti,

vo veciach prejednania dedičstva,

vo veciach súdneho umorenia listín,

vo veciach súdnej úschovy,

vo veciach exekučných, ak ide o exekúcie na hnuteľné veci a na peňažné pohľadávky a plat,

vo veciach pozemkových kníh,

pri vydávaní súdnych výpovedí a rozkazov na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu pri nechránených nájmoch,

pri vydávaní platobných rozkazov v rozkaznom konaní,

10.

pri spisovaní súdnych zmenkových protestov.

§ 178.

Sudca, ktorému je podľa rozvrhu práce vec prikázaná, môže si vyhradiť vybavovanie určitých vecí sverených správnym zamestnancom, a to buď vôbec alebo z prípadu na prípad.

§ 179.

(1)

Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym zamestnancom možno odporovať rovnakým opravným prostriedkom ako rozhodnutiu sudcu. Opravný prostriedok predloží sa však najprv sudcovi, ktorý o ňom sám rozhodne, ak ho považuje za taký, že sa mu má vyhovieť, inak predloží opravný prostriedok súdu druhej stolice, aby o ňom rozhodol.

(2)

Ak rozhodne sudca sám o opravnom prostriedku podľa odseku 1, považuje sa aj jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvej stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení.

Šiesta časť.

Prechodné a záverečné ustanovenia. (§ 180-183)

§ 180.

Odmena správcov konkurznej podstaty a vyrovnávacích správcov (§§ 671 a 672 o. s. p.) sa určuje podľa doterajších predpisov.

§ 181.

Kde sa v tomto nariadení hovorí o predsedovi senátu, rozumie sa tým aj jediný sudca (§ 54 ods. 2 tr. p., § 4 o. s. p.), poprípade člen senátu (§ 55 tr. p., § 95 ods. 3 o. s. p.).

§ 182.

Všetky ustanovenia, týkajúce sa vecí upravených týmto nariadením, strácajú platnosť.

§ 183.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951.

Zápotocký v. r.

Dr. Rais v. r.