Ak potrebuje súd vo veciach dôchodkového zabezpečenia posudok o zdravotnom stave, vyžiada si ho výhradne od krajskej posudkovej komisie dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „posudková komisia“).

Zo závažných dôvodov môže súd požiadať o podanie nového posudku alebo o preskúmanie už podaného posudku tú istú komisiu v inom obsadení, inú posudkovú komisiu alebo iný sborový orgán (napr. lekársku fakultu); ak sa má podaný posudok už len doplniť, požiada súd o doplnenie tú istú posudkovú komisiu, ktorá môže svoj posudok podať v rovnakom obsadení.

Súd sa zpravidla obmedzí na písomný posudok posudkovej komisie; ak to však považuje za potrebné, najmú so zreteľom na závažnosť otázok, ktoré chcú členovia senátu alebo účastníci znalcovi klásť, vypočuje ako znalca predsedu posudkovej komisie alebo iného jej lekárskeho člena ako predstaviteľa väčšiny komisie.

Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane, ak podáva posudok iný sborový orgán.

Trovy znaleckého dôkazu vykonaného posudkovou komisiou znáša bez nároku na náhradu štát; tým nie sú dotknuté ustanovenia o trovách účastníkov v ich vzájomnom pomere.

Pokiaľ v obvode krajského súdu nie je posudková komisia dosiaľ zriadená, ustanovenia §§ 1 až 3 sa nepoužijú; v týchto prípadoch postupuje súd podľa všeobecných ustanovení o dôkaze znalcami (§§ 108 a nasl. občianskeho súdneho poriadku).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953.