Dňom 31. decembra 1952 zaniká povinnosť platiť príspevky zariadeniam penzijného nadlepšenia (ďalej len „zariadenia“); povinnosť platiť príspevky dlhované do tohto dňa zostáva nedotknutá.

Zamestnanci, ktorí sú členmi zariadení, môžu pokračovať v členstve platením príspevkov, a to najmenej vo výške zamestnaneckého podielu, ktorý dosiaľ platili, pokiaľ nedôjde k zrušeniu zariadení podľa ustanovení § 2.

Správny orgán zariadenia sa môže so súhlasom závodného zastupiteľstva zúčastnených závodov (podnikov) usniesť na zrušení zariadenia; usnesenie nadobúda platnosť schválením štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia.

Predseda Štátnej komisie dôchodkového zabezpečenia môže zrušiť zariadenia s menším počtom členov (poistencov a dôchodcov).

Imanie zrušených zariadení prejde na štát (Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia, na Slovensku Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia), ktorý ho použije na zabezpečenie nárokov ich doterajších členov podľa zásad tohto nariadenia.

Zariadenia môžu na uhradenie svojich výdavkov použiť:

Scudzenie a zaťaženie majetku zariadení vykázaného ku dňu 31. decembra 1952, ako aj použitie hotovostí a vkladov z doby pred týmto dňom na účel podľa odseku 1 je neprípustné.

Správny orgán zariadenia upraví výšku nárokov tak, aby náklady na dávky zodpovedaly hodnote úhradových prostriedkov použiteľných podľa § 3. To platí aj o dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok predo dňom začiatku účinnosti tohto nariadenia.

Ustanovenia §§ 1, 3 a 4 platia primerane pre poistenie redaktorov, pre kolektívne pripoistenie v Štátnom úrade dôchodkového zabezpečenia a pre poistenie na vyššie dávky na Slovensku.

Predseda Štátnej komisie dôchodkového zabezpečenia upraví po dohode s ministrom financií a Ústrednou radou odborov primerane podľa zásad tohto nariadenia nároky z penzijného nadlepšenia:

Vyňatie zamestnancov Národnej banky Československej z národného poistenia dôchodkového zaniká 31. decembra 1952. To platí aj o dôchodcoch (pozostalých), ktorí dostávajú dôchodok z pracovného pomeru k Národnej banke Československej. O zhodnotení doby, ktorú títo zamestnanci (dôchodcovia) získali v penzijnom zaopatrení do dňa 30. septembra 1948, pre národné poistenie dôchodkové a o úhrade ich zákonných nárokov za túto dobu platia ustanovenia vládneho nariadenia č. 173/1949 Sb., o prestupoch niektorých osôb, vyňatých pred 1. októbrom 1948 z poistnej povinnosti verejnoprávneho dôchodkového poistenia, do národného poistenia. O ostatných nárokoch týchto zamestnancov (dôchodcov) získaných v penzijnom zaopatrení do 31. decembra 1952 a o ich úhrade platí ustanovenie odseku 1.

Dňom 31. decembra 1952 zanikajú záväzky zamestnávateľov z penzijného nadlepšenia zamestnancov uvedených v odseku 1. Títo zamestnávatelia, poprípade ich penzijné fondy, odovzdajú Štátnemu úradu dôchodkového zabezpečenia imanie, ktoré bolo nashromaždené na krytie záväzkov z tohto penzijného nadlepšenia.

Ak došlo v dobe medzi 1. októbrom 1948 a 31. decembrom 1952 k sníženiu dôchodkov z penzijného nadlepšenia, upraví sa výška dôchodkov novo podľa tohto nariadenia s účinnosťou od 1. januára 1953; inak sa tieto opatrenia pokladajú za urobené podľa práva.

Predseda Štátnej komisie dôchodkového zabezpečenia určí podrobnosti na vykonanie tohto nariadenia.

Predseda Štátnej komisie dôchodkového zabezpečenia môže po prejednaní s Ústrednou radou odborov a vo veciach finančného dosahu po dohode s ministrom financií urobiť vo zvlášť odôvodnených a závažných prípadoch opatrenia na zamedzenie nesrovnalostí a tvrdostí, ktoré by mohly vzniknúť pri vykonávaní tohto nariadenia.

Predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto nariadením, sa zrušujú.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho predseda Štátnej komisie dôchodkového zabezpečenia po dohode so zúčastnenými členmi vlády.