11/1953 Zb. v znení účinnom od 28. 2. 1953 do 30. 6. 1966

Nariadenie ministra zdravotníctva

zo dňa 17. februára 1953

o zdravotných obvodoch.

Minister zdravotníctva nariaďuje po dohode s jednotnou odborovou organizáciou podľa § 6 a § 16 ods. 1 zákona č. 103/1951 Sb., o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti:

§ 1.

Aby bola zaručená plynulá a sústavná starostlivosť o zdravie ľudu, poskytujú zdravotnícki pracovníci výkonných zdravotníckych zariadení, najmä okresných nemocníc s okresnými zdravotníckymi strediskami, obvodných a okresných zdravotníckych stredísk a ženských a detských poradní, základnú zdravotnú starostlivosť podľa obvodného systému. Tento systém spočíva na zásade plnej zodpovednosti lekára za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o určitú skupinu obyvateľstva, poprípade o určitú skupinu pracujúcich v závode.

§ 2.

(1)

Okresné národné výbory zabezpečujú základnú zdravotnú starostlivosť o obyvateľstvo sústavou územných a dielenských zdravotných obvodov.

(2)

V územných obvodoch sa poskytujú obvodné zdravotné služby (služba praktického lekára, základná starostlivosť o ženy a deti), poprípade aj starostlivosť o chrup, všetkým osobám, ktoré v obvode bývajú, a ďalej tým osobám, ktoré síce v obvode nebývajú, ale pracujú v závodoch, ktoré sú v obvode a v ktorých nie sú zriadené dielenské obvody.

(3)

V dielenských obvodoch sa poskytujú obdobné služby ako v územných obvodoch a podľa povahy výroby a složenia zamestnancov aj iné odborné služby všetkým osobám, ktoré pracujú v určitom závode.

§ 3.

(1)

Pre každý zdravotný obvod ustanoví okresný národný výbor obvodného (dielenského) lekára. Obvodný (dielenský) lekár vykonáva, organizuje a vedie zdravotnú prácu v obvode, pre ktorý bol ustanovený, zodpovedá za zdravotný stav obyvateľstva v tomto obvode a za úroveň zdravotných služieb v ňom poskytovaných.

(2)

Ak pracuje v okresnom ústave národného zdravia viac odborných lekárov detských a ženských, uloží im okresný národný výbor, aby poskytovali v potrebnom rozsahu zdravotné služby podľa obvodného systému. Ak pracuje v okresnom ústave viac zubných lekárov alebo dentistov, môže u nich okresný národný výbor urobiť rovnaké opatrenie.

§ 4.

(1)

Počet obyvateľov v územnom obvode je zpravidla 4.000 osôb, vo výnimočných prípadoch aj viac, najviac však 6.000 osôb. Za nepriaznivých komunikačných podmienok možno zriadiť územný obvod už pre 3.000 obyvateľov a v celkom výnimočných prípadoch pre ešte menší počet. Pri určení počtu obyvateľov v obvode prihliada okresný národný výbor aj na počet všetkých pracujúcich v závodoch, úradoch, ústavoch a zariadeniach, ktoré sú v územnom obvode a v ktorých nie sú zriadené dielenské obvody.

(2)

Pri vymedzení územného obvodu sú pre okresný národný výbor smerodajné najmä zdravotný stav obyvateľstva, hygienicko-epidemiologické pomery, triedne složenie a hustota obyvateľstva, hospodárske a komunikačné podmienky a povaha terénu; hranice obvodov určí tak, aby okrajové sídliská obvodu neboly vzdialené od jeho stredu viac než 8 km.

(3)

Dielenský obvod zriadi okresný národný výbor v závode, kde je vybudované závodné zdravotnícke zariadenie, v ktorom pracuje praktický lekár s pracovným záväzkom 200 hodín mesačne. Ak pracuje v závodnom zdravotníckom zariadení viac praktických lekárov, zriadi okresný národný výbor v závode ďalšie dielenské obvody tak, aby v každom obvode pracoval jeden praktický lekár s pracovným záväzkom 200 hodín mesačne.

§ 5.

(1)

Okresný národný výbor vymedzí územné a dielenské obvody po prejednaní s okresnými orgánmi jednotnej odborovej organizácie, miestnymi národnými výbormi a s vedením dôležitých závodov. Vymedzenie zdravotných obvodov schvaľuje krajský národný výbor po dohode s krajskou odborovou radou.

(2)

Ak vznikajú pri vymedzení obvodov ťažkosti v dosažiteľnosti zdravotnej starostlivosti v niektorých okrajových obciach okresu, dohodne sa okresný národný výbor o spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v takých obciach s okresným národným výborom susedného okresu; tento okresný národný výbor je najmä povinný zabezpečiť v plnom rozsahu zdravotnú starostlivosť o obyvateľstvo týchto obcí, oznamovať sústavne príslušnému okresnému národnému výboru údaje o zdravotnom stave ich obyvateľstva, o hygienických a epidemiologických pomeroch a opatreniach a podávať predpísané hlásenia.

(3)

Dohodu zúčastnených okresných národných výborov schvaľuje krajský národný výbor, a ak sú susedné okresy v rôznych krajoch, oba zúčastnené krajské národné výbory.

§ 6.

Ak nie sú pre všetky obvody v okrese ustanovení obvodní lekári, uloží okresný národný výbor po dohode s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie obvodným lekárom už ustanoveným, aby poskytovali zdravotné služby obyvateľstvu zo susedných obvodov alebo ich častí.

§ 7.

(1)

Všetky zdravotné služby uvedené v § 2 poskytujú lekári určení pre zdravotný obvod; len vo výnimočných a zvlášť odôvodnených prípadoch môže okresný národný výbor, poprípade ním poverený riaditeľ okresného ústavu národného zdravia, povoliť liečenie u iného než príslušného lekára.

(2)

Vo veľkých mestách (zpravidla v mestách o viacej než 50.000 obyvateľov) môže krajský národný výbor po dohode s krajskou odborovou radou ponechať na návrh okresného národného výboru prejednaný s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie organizovanú voľbu lekára. Pri udelení súhlasu určí krajský národný výbor lehotu, v ktorej je okresný národný výbor povinný zaviesť obvodný systém.

(3)

Zvoliť si lekára podľa odseku 2 možno len v rámci obvodov, ktoré okresný národný výbor na ten účel sdružil.

§ 8.

(1)

Obvodný systém podľa tohto nariadenia je potrebné zavádzať postupne, a to najneskôr v dielenských obvodoch a v obvodoch vidieckych. V záujme zabezpečenia riadnej prípravy zavedenia obvodného systému vypracujú krajské národné výbory po dohode s krajskými odborovými radami plán potrebných opatrení.

(2)

Zavedeniu obvodného systému musí predchádzať starostlivá a dobre pripravená presvedčovacia akcia ako medzi pracujúcimi, tak medzi zdravotníckymi pracovníkmi, vykonávaná v úzkej súčinnosti s orgánmi jednotnej odborovej organizácie.