Čakajte prosím...
Článok I
Článok II
Článok III
Článok IV
Príloha vyhlášky č. 140/1965 Zb.
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
140/1965 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1966 do 31. 5. 1975
140
VYHLÁŠKA
ministra zahraničného obchodu
z 10. decembra 1965
o novom znení Poriadku Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory
Minister zahraničného obchodu ustanovuje podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 119/1948 Zb. o štátnej organizácii zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva:

Článok I

Minister zahraničného obchodu schvaľuje Poriadok Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory v Prahe (ďalej len „Poriadok“) v znení, na ktorom sa uznieslo predsedníctvo Rozhodcovského súdu. Nové znenie Poriadku sa vyhlasuje v prílohe tejto vyhlášky.

Článok II

Poriadok sa použije na všetky spory, v ktorých návrh na začatie konania (žaloba) bol podaný začínajúc 1. februárom 1966.

Článok III

Zrušuje sa vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 150/1960 Zb. o Poriadku Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory a Poriadok vyhlásený v prílohe tejto vyhlášky. Uvedený Poriadok sa však použije i naďalej na spory, v ktorých návrh na začatie konania (žaloba) bol podaný pred 1. februárom 1966.

Článok IV

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.
Minister:



Hamouz v. r.

Príloha vyhlášky č. 140/1965 Zb.

PORIADOK Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory v Prahe
I
Základné ustanovenia
§ 1
(1)
Pri Československej obchodnej komore v Prahe pôsobí nezávislý Rozhodcovský súd Československej obchodnej komory (ďalej len „Rozhodcovský súd”).
(2)
Rozhodcovský súd je stálym rozhodcovským súdom podľa § 8 a 28 zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí povolaným na rozhodovanie sporov na základe rozhodcovskej zmluvy medzi stranami (§ 2 až 4 cit. zákona).
II
Organizácia Rozhodcovského súdu
Zloženie
§ 2
(1)
Rozhodcovský súd sa skladá z predsedníctva, z rozhodcov a zo stáleho tajomníka.
(2)
Na čele Rozhodcovského súdu je predseda; tajomník je vedúcim sekretariátu.
Predsedníctvo
§ 3
(1)
Predsedníctvo Rozhodcovského súdu (ďalej len „predsedníctvo") sa skladá z predsedu Rozhodcovského súdu (ďalej len „predseda"), z ďalších šiestich členov a z troch náhradníkov. Predsedníctvo je volené predstavenstvom Československej obchodnej komory.
(2)
Funkčné obdobie predsedníctva je päť rokov od zvolenia. Predseda, ostatní členovia i náhradníci predsedníctva zostávajú však vo svojej funkcii i po uplynutí tohto obdobia až do novej voľby.
(3)
Za člena, ktorý nie je schopný vykonávať svoju funkciu, povoláva predseda náhradníka v poradí určenom predstavenstvom pri voľbe. Povolaný náhradník má rovnaké práva a povinnosti ako člen predsedníctva.
§ 4
Predseda podľa potreby poverí niektorých členov predsedníctva funkciou podpredsedu. Podpredseda vo výkone funkcie má všetky práva a povinnosti predsedu v zmysle tohto Poriadku.
§ 5
Zasadania predsedníctva zvoláva a jeho rokovanie vedie predseda. Pre platnosť rokovania a uznášania stačí, ak boli prítomní popri predsedovi aspoň dvaja ďalší členovia predsedníctva.
§ 6
Predsedníctvo sa uznáša väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov sa považuje za prijatý názor, ku ktorému sa priklonil predseda.
§ 7
(1)
Predsedníctvo robí úkony, ktoré sú mu zverené týmto Poriadkom, a všetky iné úkony patriace do právomoci Rozhodcovského súdu, ktoré nepatria predsedovi, rozhodcom ani tajomníkovi. Povinnosťou predsedníctva je aj to, aby vykonávalo dohľad nad riadnym chodom rozhodcovského konania a obstarávalo prostredníctvom sekretariátu správnu agendu.
(2)
Členovia predsedníctva a náhradníci môžu vykonávať funkciu hlavného rozhodcu. V takom prípade sú vylúčení z rozhodovania predsedníctva podľa tohto Poriadku v spore, v ktorom vykonávajú funkciu hlavného rozhodcu.
Predseda
§ 8
(1)
Predseda zastupuje Rozhodcovský súd navonok a robí úkony zverené mu týmto Poriadkom.
(2)
Dokiaľ nie je ustanovený rozhodca (nie sú ustanovení rozhodcovia), je predseda oprávnený robiť všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené tajomníkovi.
Rozhodcovia
§ 9
(1)
Rozhodcovia sú príslušní na vlastné vecné rozhodovanie sporov patriacich do právomoci Rozhodcovského súdu, ako aj na ostatné úkony zverené im týmto Poriadkom.
(2)
Pri výkone funkcie sú rozhodcovia nezávislí a nemajú nikdy povahu zástupcu ktorejkoľvek strany.
(3)
Pokiaľ ďalej nevyplýva zo zmyslu príslušných ustanovení niečo iné, platia všetky ustanovenia týkajúce sa rozhodcu aj o rozhodcoch.
§ 10
(1)
O zapísaní rozhodcu do listiny rozhodcov a o jeho vyškrtnutí z tejto listiny rozhoduje predsedníctvo.
(2)
Ako rozhodcovia môžu byť do listiny zapísané osoby, ktoré si svojou činnosťou v hospodárskom živote, najmä v medzinárodnom obchode alebo inou svojou odbornou činnosťou osvojili spôsobilosť na funkciu rozhodcu a ktorých vedomosti a skúsenosti, vrátane znalostí práva, v spojení s ich osobnými vlastnosťami dávajú záruku úspešného vykonávania tejto funkcie. Československé štátne občianstvo nie je pre zápis do listiny rozhodcov podmienkou.
Tajomník a sekretariát
§ 11
(1)
Tajomníka vymenúva predsedníctvo po dohode s predsedom Československej obchodnej komory.
(2)
Tajomník obstaráva úkony, ktoré mu zveruje tento Poriadok, doručuje žaloby a žalobné odpovede a iné prípravné spisy strán, stará sa o vhodné časové rozvrhnutie ústnych pojednávaní a iných úkonov rozhodcovského konania; stará sa ďalej o riadny chod a priebeh rozhodcovského konania, pripravuje zasadania predsedníctva a vedie listinu rozhodcov, do ktorej zapisuje a z ktorej vyškrtáva osoby určené predsedníctvom; stará sa konečne o riadnu úschovu všetkej korešpondencie Rozhodcovského súdu a o riadne vyhotovenie a preklady rozhodcovských rozhodnutí a uverejňuje vhodným spôsobom rozhodnutia zásadnej dôležitosti. Tajomník má právo zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach predsedníctva s hlasom poradným, ako aj byť prítomný na všetkých ústnych pojednávaniach pred rozhodcom.
(3)
V prípade potreby môže predseda poveriť iného pracovníka sekretariátu prechodným výkonom funkcie tajomníka.
(4)
Administratívne práce Rozhodcovského súdu obstaráva sekretariát.
III
Konanie
Žaloba a vyjadrenie k žalobe
§ 12
(1)
Rozhodcovské konanie sa začína návrhom strany na začatie konania (žalobou); žaloba sa podáva v písomnej forme.
(2)
Žaloba má obsahovať:
a)
meno, zamestnanie a bydlisko oboch strán, pri organizácii jej označenie, sídlo, predmet podnikania, meno štatutárneho zástupcu alebo osoby oprávnenej za organizáciu konať a ďalej i meno splnomocnenca;
b)
údaj o rozhodcovskej zmluve alebo údaj o rozhodcovskej doložke, o ktorú sa príslušnosť Rozhodcovského súdu opiera; a
c)
opísanie skutočností zakladajúcich žalobný nárok s označením dôkazov, ako aj určitý návrh.
(3)
Písomné doklady vzťahujúce sa na skutočnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a c) majú sa k žalobe pripojiť buď v prvopise alebo v odpise, príp. v inej rozmnoženej forme. Správnosť odpisov alebo rozmnoženín má sa overiť vyhlásením a podpisom žalobcu.
(4)
Žaloba a prílohy sa majú podať v toľkých vyhotoveniach, aby Rozhodcovský súd mohol doručiť jedno vyhotovenie každému zo žalovaných a po jednom každému rozhodcovi. Tiež k listinám priloženým v prvopise má sa pripojiť uvedený potrebný počet odpisov alebo iných rozmnoženín. Netreba však pripájať pre žalovaného (žalovaných) odpisy listín, ktoré sú mu známe alebo sú stranám spoločné, ako zmluvy uzavreté medzi stranami, vzájomná korešpondencia a pod.
§ 13
(1)
Ak tajomník je tej mienky, že spor môže byť predmetom rozhodcovského konania podľa tohto Poriadku, doručí žalovanému bez odkladu jedno vyhotovenie žaloby a príloh a vyzve ho, aby do určitej lehoty nepresahujúcej jeden mesiac od doručenia predložil Rozhodcovskému súdu vyjadrenie k žalobe so všetkými dokladmi. Tajomník je oprávnený spomenutú lehotu na odôvodnenú žiadosť primerane predĺžiť.
(2)
Ak je žaloba nejasná alebo neúplná, najmä ak chýba určitý návrh ako sa má sporná vec vybaviť, vyžiada si tajomník od žalobcu doplnenie v lehote, ktorá nemá spravidla presahovať jeden mesiac. Ak dôjde doplnenie v tejto lehote, považuje sa žaloba za podanú už v čase, kedy bola predložená pôvodná nejasná alebo neúplná žaloba. Tajomník je oprávnený lehotu na odôvodnenú žiadosť primerane predĺžiť.
(3)
Ustanovenia § 12 ods. 3 a 4 o prílohách a počte vyhotovení žaloby a jej príloh platia obdobne i o vyjadrení k žalobe, ako aj o ďalších podaniach strán.
Rozhodovanie o príslušnosti
§ 14
(1)
Okrem prípadov, v ktorých príslušnosť Rozhodcovského súdu bola medzi stranami dohodnutá, podrobujú sa strany príslušnosti Rozhodcovského súdu tiež tým, ak začali s prejednávaním vo veci samej pred Rozhodcovským súdom bez toho, že by vytkli jeho nepríslušnosť. Začatím prejednania vo veci samej sa rozumie to, ak žalobca podal žalobu na Rozhodcovskom súde bez toho, že by urobil výhradu čo do jeho príslušnosti a žalovaný nepodal námietku nepríslušnosti vo vyjadrení k žalobe alebo nepodal vyjadrenie k žalobe a pri ústnom pojednávaní začal konať vo veci samej bez toho, že by uplatnil námietku nepríslušnosti.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku neplatí, ak ide o vec, o ktorej nemožno uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu. Na takú nepríslušnosť sa prihliada v každom období konania i bez námietky strany.
§ 15
(1)
O príslušnosti Rozhodcovského súdu rozhoduje jeho predsedníctvo. Za tým účelom mu rozhodca, ak bol už ustanovený, inak tajomník predloží spis so stručnou zprávou, a to v každom prípade, v ktorom sa o príslušnosti Rozhodcovského súdu bude rozhodovať vzhľadom na námietky strany alebo pochybnosti rozhodcu alebo tajomníka.
(2)
Ak dôjde predsedníctvo k názoru, že Rozhodcovský súd nie je príslušný, odmietne žalobu uznesením. Taktiež uznesením zamietne námietku nepríslušnosti, ak dôjde k názoru, že Rozhodcovský súd je príslušný. Pred rozhodnutím môže predsedníctvo podľa okolností nariadiť ústne pojednávanie.
(3)
Rozhodca urobí, skôr než predloží predsedníctvu na rozhodnutie otázku príslušnosti, opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na odvrátenie ujmy pre strany alebo na zachovanie výsledkov konania, pokiaľ na ne nie je príslušný súd alebo iný orgán.
Doručovanie a právoplatnosť
§ 16
(1)
Všetky doručenia Rozhodcovského súdu sú platné, ak sa vykonali na poslednú adresu, ktorú strany uviedli, doporučeným listom alebo telegraficky (ďalekopisom) s potvrdením príjmu, alebo ak sa odovzdali osobne na potvrdenie, príp. ak sa vykonali prostredníctvom dožiadaného súdu alebo orgánu.
(2)
Žiadosť o doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu alebo iné žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu patria do pôsobnosti predsedu.
Zabezpečenie dôkazu a predbežné opatrenia
§ 17
(1)
Po podaní žaloby, avšak pred vymenovaním rozhodcu, môže predseda v naliehavých prípadoch na žiadosť oboch strán alebo i jednej z nich zabezpečiť dôkaz znaleckým posudkom a na ten účel ustanoviť jedného alebo i viacerých znalcov.
(2)
Pred začatím rozhodcovského konania i v jeho priebehu môže ktorákoľvek strana požiadať okresný súd, v obvode ktorého treba úkon uskutočniť, alebo iný príslušný orgán o povolenie predbežného opatrenia. Takú žiadosť však musí strana oznámiť Rozhodcovskému súdu.
Vymenovanie rozhodcu
§ 18
(1)
Strany sa môžu dohodnúť, že spor rozhodne jeden alebo traja rozhodcovia. Ak niet dohody o počte, predseda spravidla určí, že spor bude rozhodovať jeden rozhodca, v závažnejších prípadoch traja rozhodcovia.
(2)
Ak jestvuje dohoda o tom, že spor má rozhodovať jeden rozhodca alebo ak predseda podľa predchádzajúceho odseku určí, že spor má rozhodovať jeden rozhodca, vyzve tajomník obe strany, aby sa v ním určenej primeranej lehote dohodli, ak niet iného dohovoru, o osobe rozhodcu. Ak nedôjde v tejto lehote k dohode, vymenuje rozhodcu predseda.
(3)
Ak jestvuje dohoda o tom, že spor majú rozhodovať traja rozhodcovia alebo ak predseda podľa odseku 1 určí, že spor budú rozhodovať traja rozhodcovia, potom každá zo strán, ak niet iného dohovoru, vymenuje v primeranej lehote určenej tajomníkom svojho rozhodcu. Ak nedôjde v tejto lehote k vymenovaniu rozhodcu jednej alebo oboch strán, vymenuje rozhodcov predseda. Len čo boli obaja rozhodcovia vymenovaní, tajomník ich vyzve, aby sa v primeranej ním určenej lehote dohodli o osobe hlavného rozhodcu. Ak nedôjde v tejto lehote k dohode, vymenuje hlavného rozhodcu predseda.
(4)
Ak rozhodcovi alebo hlavnému rozhodcovi bráni nejaká prekážka trvalejšieho rázu, aby vykonával svoju funkciu, ustanoví strana, ktorá ho vymenovala, nového rozhodcu, príp. rozhodcovia, ktorí sa zhodli na osobe hlavného rozhodcu, nového hlavného rozhodcu, a to v novej primeranej lehote určenej tajomníkom. V prípadoch, v ktorých podľa odsekov 2 a 3 rozhodcu alebo hlavného rozhodcu vymenoval predseda alebo ak márne uplynula lehota uvedená v predchádzajúcej vete, vykoná vymenovanie predsedníctvo.
§ 19
Za rozhodcu možno vymenovať (§ 18 ods. 2 až 4) len osobu zapísanú v listine rozhodcov.
Odmietnutie rozhodcu
§ 20
Ak strana odmietne niektorého rozhodcu, predsedníctvo rozhodne bez meškania o dôvodnosti takého odmietnutia, a to po vypočutí stanoviska odmietnutého rozhodcu a druhej strany. Ak predsedníctvo zistí, že odmietnutie je dôvodné, platí pre ďalší postup obdobne ustanovenie § 18. To isté platí, ak ohlási rozhodca alebo hlavný rozhodca sám skutočnosti, ktoré by mohli založiť jeho predpojatosť alebo ktoré by mohli viesť k odmietnutiu.
Hlavný rozhodca a hlasovanie
§ 21
(1)
Hlavný rozhodca pri konaní predsedá.
(2)
V konaní pred tromi rozhodcami rozhoduje názor väčšiny. Hlavný rozhodca ako predseda hlasuje naposledy.
(3)
Ak sa vyskytnú o sumách, ktoré majú rozhodcovia priznať alebo zamietnuť, viac ako dve mienky, pripočítava sa hlas odovzdaný pre najvyššiu sumu k hlasu odovzdanému pre sumu najbližšie nižšiu.
Pokus o zmier
§ 22
Rozhodca je oprávnený v každom štádiu vyzvať strany na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k uskutočneniu zmieru.
Ústne pojednávanie
§ 23
(1)
Rozhodca oznámi tajomníkovi čas ústneho pojednávania a predvolá strany. Ak jedna alebo dve strany sa neustanovia, hoci boli riadne predvolané a neuvedú na ospravedlnenie dôvody, ktoré rozhodca uzná za postačujúce, môže rozhodca bez ujmy na ustanovení § 27 ods. 1 pojednávať i v neprítomnosti strán; pritom prihliada aj na všetky písomné tvrdenia strany, ktorá sa neustanovila.
(2)
Ústne pojednávanie je verejné. Predsedníctvo i rozhodca však môžu verejnosť vylúčiť uznesením na návrh jednej zo strán alebo ak by verejné prejednávanie bolo proti všeobecnému záujmu.
(3)
O ústnom pojednávaní pred predsedníctvom i pred rozhodcom sa spíše zápisnica.
(4)
Strany môžu pred predsedníctvom i pred rozhodcom konať osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, ktorý sa preukáže plnomocenstvom. Za splnomocnenca môže byť vymenovaný aj cudzí štátny príslušník.
(5)
Rozhodca rozhoduje na základe výsledkov ústneho pojednávania. Je však prípustný dohovor strán, podľa ktorého sa rozhodovanie sporného prípadu zverí rozhodcovi na základe predloženého písomného materiálu. Rozhodca má jednako právo vo výnimočnom prípade nariadiť ústne pojednávanie, ak sa predložený materiál ukáže ako nedostatočný.
Miesto rozhodcovského konania
§ 24
Rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v Prahe. Predsedníctvo sa však môže na spoločný návrh strán po vypočutí rozhodcov uzniesť, že sa konanie prekladá na iné miesto, príp. do cudziny.
Rokovacia reč
§ 25
Rokovacia reč je česká alebo slovenská. Žiadna strana však nemôže utrpieť ujmu pre neznalosť týchto jazykov.
Navrátenie do predošlého stavu
§ 26
Ak až do vyhlásenia rozhodcovského rozhodnutia a ak vyhlásené nebolo až do jeho vyhotovenia, niektorá strana sa bez svojej viny na konaní úplne alebo čiastočne nezúčastnila alebo bez svojej viny nevykonala niektorý úkon potrebný na obhajovanie jej práva, urobí rozhodca, ak ide o konanie pred ním, v ostatných prípadoch predsedníctvo, na návrh primerané opatrenia, aby strana mohla to, čo zameškala, vykonať dodatočne.
Spočívanie konania
§ 27
(1)
Na súhlasný návrh strán sa rozhodcovské konanie ponechá spočívať. Rozhodca môže taktiež konanie ponechať spočívať, keď sa obe strany na ústne pojednávanie neustanovia, hoci boli riadne predvolané.
(2)
Pri spočívaní konania sa ústne pojednávania nekonajú. Procesné lehoty sa zastavujú.
(3)
V konaní možno pokračovať na návrh jednej strany po uplynutí troch mesiacov. Ak návrh nebol podaný v lehote jedného roka, konanie sa natrvalo zastaví.
Doba trvania rozhodcovského konania
§ 28
Rozhodcovské konanie sa má vykonať tak, aby sa spravidla skončilo pred uplynutím šiestich mesiacov.
Rozhodcovské rozhodnutie
§ 29
(1)
Rozhodcovské rozhodnutie sa stranám ústne vyhlási a písomne doručí. Konanie však možno skončiť s tým, že rozhodnutie sa vydá písomne bez ústneho vyhlásenia. Rozhodnutie musí obsahovať označenie strán, mená rozhodcov, rozhodnutie o uplatňovaných nárokoch a o trovách a musí byť dostatočne odôvodnené.
(2)
Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré bolo ústne vyhlásené, alebo rozhodcovské rozhodnutie, ktoré bolo písomne vydané a strane doručené, nemožno meniť. Chyby v písaní alebo počítaní a iné podobné zrejmé nesprávnosti, ktoré by sa vyskytli v rozhodcovskom rozhodnutí, opraví rozhodca kedykoľvek na žiadosť niektorej zo strán. Na takejto oprave sa treba uzniesť, treba ju podpísať a doručiť ako rozhodcovské rozhodnutie.
(3)
Rozhodcovské rozhodnutie podpisuje rozhodca, v konaní pred tromi rozhodcami aspoň dvaja rozhodcovia, spolupodpisuje ho predseda a tajomník. Ak predseda Rozhodcovského súdu pri podpise rozhodcovského rozhodnutia zistí, že rozhodnutie má formálne závady, zariadi ich odstránenie.
(4)
Rozhodcovské rozhodnutie je konečné. Strany sú povinné splniť povinnosti uložené v rozhodcovskom rozhodnutí v lehotách v ňom uvedených.
Rozhodnutie predsedníctva
§ 30
(1)
O rozhodnutiach predsedníctva vydaných po ústnom pojednávaní platí ustanovenie § 29 ods. 1. Uznesenie podľa § 15 ods. 2 musí byť vždy odôvodnené, ostatné rozhodnutia môžu byť odôvodnené.
(2)
Rozhodnutia predsedníctva podpisuje predseda alebo, pokiaľ pojednávaniu nepredsedal, člen predsedníctva, ktorý z poverenia predsedu (§ 4 a 5) pojednávanie viedol.
Otázky medzinárodného dosahu a zistenie cudzieho práva
§ 31
V otázkach medzinárodného dosahu, najmä v otázkach cudzieho práva a jeho použitia, môže si rozhodca vyžiadať vyjadrenie predsedníctva, ktorým však nie je v žiadnom smere viazaný.
Všeobecné ustanovenia o rozhodcovskom konaní
§ 32
(1)
Okrem strán (žalobcu a žalovaného) môže sa na konaní zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Iné osoby sa na konaní zúčastniť nemôžu.
(2)
Vedľajší účastník koná sám za seba. Jeho úkony považujú sa za úkony strany, ku ktorej pristúpil, ak úkonom tejto strany neodporujú; na skutkové údaje vedľajšieho účastníka môže však rozhodca prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom strany.
§ 33
(1)
Predsedníctvo pri rozhodovaní podľa tohto Poriadku a rozhodca v konaní vo veci samej vykonávajú vhodnými prostriedkami všetky vyšetrovania a vykonávajú všetky dôkazy potrebné na objasnenie skutkovej podstaty sporu. Môžu vyslúchať svedkov alebo znalcov, a to i v otázkach práva platného v cudzine. Ak sa vec prejednáva pred tromi rozhodcami, môžu uznesením poveriť jedného rozhodcu vykonaním niektorých dôkazov. Obdobne postupuje aj predsedníctvo.
(2)
Predsedníctvo i rozhodcovia starajú sa o to, aby sa v konaní tak postupovalo a aby rozhodnutie bolo tak odôvodnené a formulované, aby sa mohlo uznať a vykonať.
§ 34
Ak tento Poriadok neustanovuje inak a pokiaľ sa ani strany na ničom inom nedohovorili, platia o konaní ustanovenia zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.
Trovy rozhodcovského konania
§ 35
(1)
Strana, ktorá podľahla, nahradí spravidla strane, ktorá vo veci mala úspech, trovy konania, a to zásadne v pomere, v akom podľahla. Trovy, ktoré strana zavinila, najmä neodôvodnene oneskoreným prednesom skutočností, môžu sa jej uložiť bez zreteľa na výsledok sporu. Rozhodca však môže s prihliadnutím na zvláštne okolnosti prípadu rozhodnúť o trovách nezávisle od výsledku sporu.
(2)
Za trovy vzniknuté Rozhodcovskému súdu zodpovedá voči Rozhodcovskému súdu aj strana, ktorej bola prisúdená náhrada trov proti odporcovi.
(3)
Výška trov konania sa určuje podľa tarify (§ 38). Ich súčasťou sú aj odmeny predsedníctva a rozhodcu uvedené v tarife, ďalej odmeny znalcov a tlmočníkov podľa platných predpisov a iné výdavky spojené s rozhodcovským konaním.
(4)
Stranám nepatrí spravidla náhrada za výdavky spojené s ich účasťou alebo s účasťou ich poradcov alebo splnomocnencov na rozhodcovskom konaní ani odmeny ich poradcov alebo splnomocnencov (§ 23 ods. 4). V celkom výnimočných prípadoch môže predsedníctvo alebo rozhodca s prihliadnutím na okolnosti prípadu priznať stranám náhradu aj takých výdavkov.
(5)
Ak sa konanie skončí iným spôsobom, než rozhodcovským rozhodnutím vo veci samej (nie však rozhodnutím podľa § 15), rozhodne o trovách konania rozhodca. Pokiaľ rozhodca nebol ustanovený, rozhodne o trovách konania predseda uznesením. Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne.
(6)
Ak vzal žalobca žalobu (návrh na začatie rozhodcovského konania) späť a ak nedošlo medzi stranami k inej dohode, uhrádza trovy sporu, okrem ak by bolo zo spisu zrejmé, že dôvody na podanie žaloby boli na strane žalovaného. V tomto poslednom prípade uhrádza trovy sporu žalovaný. Obdobne sa postupuje aj v prípade, keď konanie sa ponechalo spočívať a bolo zastavené podľa § 27 ods. 3, druhej vety.
(7)
Ak predsedníctvo odmietne žalobu pre nepríslušnosť (§ 15), rozhodne súčasne o trovách celého konania.
Zábezpeka na trovy
§ 36
Predsedníctvo môže kedykoľvek počas rozhodcovského konania uložiť z vlastného podnetu alebo na návrh strany podľa vlastného uváženia jednej alebo obom stranám, aby zložili pre dispozíciu predsedníctva zábezpeku alebo hotovosť na úhradu predvídaných trov. Ak zábezpeka alebo hotovosť nebola zložená, môže predsedníctvo, prizerajúc na zvláštne okolnosti prípadu, konanie zastaviť.
Sankcie proti strane, ktorá nesplnila rozhodcovské rozhodnutie
§ 37
Predsedníctvo môže na návrh a na trovy strany, v ktorej prospech bolo vydané rozhodcovské rozhodnutie, dať vhodným spôsobom uverejniť meno strany, ktorá odmietne rozhodcovské rozhodnutie splniť alebo sa plneniu očividne vyhýba.
Tarifa poplatkov a odmien
§ 38
Súčasťou tohto Poriadku je tarifa poplatkov a odmien.
IV
Fakultatívne zmierovacie konanie
§ 39
(1)
Rozhodcovský súd môže na podaný návrh v rámci svojej právomoci (§ 1) uskutočniť dobrovoľné zmierovacie konanie o uplatňovanom nároku, a to bez ohľadu na to, či sa v danom prípade uzavrela rozhodcovská zmluva.
(2)
Zmierovacie konanie sa uskutočňuje len vtedy, ak s tým súhlasí aj druhá strana. Konanie sa uskutočňuje pred zmierovacím výborom zloženým z tajomníka, ktorý predsedá, a z dvoch členov, z ktorých po jednom vymenuje každá zo strán. Strany prednesú svoje stanoviská pri pojednávaní, ktoré zvolá tajomník na uskutočnenie zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý strany môžu prijať alebo zamietnuť.
(3)
Návrh zmieru, ktorý zmierovací výbor stranám po uskutočnenom zmierovacom konaní odporučí, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Taktiež nemôže byť stranám na ujmu, čo počas zmierovacieho konania predniesli.
(4)
Poplatok za zmierovacie konanie zaplatia strany vopred. Výšku poplatku určuje tarifa.
V
Spravovací poriadok
§ 40
Predsedníctvo vydá na vykonanie ustanovení tohto Poriadku pre úpravu vnútorného postupu Rozhodcovského súdu osobitný spravovací poriadok.
Tarifa poplatkov a odmien podľa § 38 Poriadku Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory v Prahe
A
Poplatky
I.
Poplatky pri rozhodcovskom konaní
Hodnota predmetu sporu v Kčs Celkové náklady, t. j. skutočné výdavky, najmenej však %
do 10 0008
z ďalších súm do 20 0005
z ďalších súm do 100 0003
z ďalších súm do 200 0002
z ďalších súm do 800 0000,5
z ďalších súm do 2 000 0000,3
z ďalších súm do 3 000 0000,2
z ďalších súm do 6 000 0000,1
z ďalších súm do 12 000 0000,05
z ďalších súm do 12 000 0000,02
II.
Poplatky pri zmierovacom konaní
Pri zmierovacom konaní zaplatia obe strany poplatok, ktorý je jedna štvrtina poplatkov platených pri rozhodcovskom konaní (odd. I). Poplatok sa platí vopred a každá strana uhrádza jednu polovicu.
B
Odmeny
I.
Odmeny členov predsedníctva Rozhodcovského súdu
a)
Predseda, resp. podpredseda, ak predsedá na schôdzi, má nárok na odmenu vo výške 120 Kčs. Ak predsedá predseda len na časti schôdze a ďalšej časti podpredseda, delí sa táto odmena primerane.
b)
Členovia predsedníctva Rozhodcovského súdu majú za účasť na každej schôdzi, resp. každom ústnom pojednávaní zvolanom podľa § 15 ods. 2 Poriadku nárok na odmenu 60 Kčs.
c)
Člen predsedníctva Rozhodcovského súdu, ktorý vypracuje písomné vyhotovenie obsiahleho uznesenia predsedníctva Rozhodcovského súdu, má nárok na odmenu podľa odd. II.
II.
Odmeny rozhodcov
Rozhodcovi patrí za ústne pojednávanie odmena 60 až 100 Kčs odstupňovaná podľa hodnoty predmetu sporu. Za ústne pojednávanie a súčasne za vypracovanie výroku patrí rozhodcovi odmena 200 až 1 000 Kčs odstupňovaná podľa hodnoty predmetu sporu; táto odmena sa môže podľa obťažnosti a zložitosti veci prípadne zvýšiť až o 100 %. Podrobnosti ustanoví minister zahraničného obchodu.
V prípadoch, v ktorých rozhodujú traja rozhodcovia, patrí predsedovi plná odmena ako jednému rozhodcovi, ostatným rozhodcom však len 80 % zo sumy priznanej predsedovi.
Členom zmierovacieho výboru patrí odmena 60 až 100 Kčs odstupňovaná podľa hodnoty predmetu sporu.