Podľa tejto zásady sa umožňuje, aby pracovníkovi vypomáhali jeho rodinní príslušníci. Keďže organizácia zodpovedá za riadne a kvalitné poskytovanie služieb, je namieste, aby vopred vedela, kto bude prípadne vykonávať práce popri pracovníkovi. Pritom samozrejme nemožno pripustiť, aby sa na túto výpomoc priberali deti podliehajúce povinnej školskej dochádzke. Ostatné maloleté osoby môžu sa na výpomoc pripustiť, len ak nebude táto činnosť narúšať ich výchovu na povolanie.

Ak výkon určitej činnosti vyžaduje kvalifikovaného pracovníka, možno dohodu o pracovnej činnosti uzavrieť len s občanom, ktorý preukáže kvalifikáciu potrebnú pre túto činnosť (napr. výučným alebo tovarišským listom alebo iným vysvedčením). Organizácia je povinná pracovníka oboznámiť tak s predpismi upravujúcimi prácu, ktorú má vykonávať, ako aj s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré musí dodržiavať. Ak pracovníkovi vypomáhajú jeho rodinní príslušníci, je pracovník sám povinný oboznámiť ich s príslušnými predpismi, ktoré musia dodržiavať pri tejto výpomoci. Ak je pre výkon práce predpísaná osobitnými predpismi vstupná lekárska prehliadka, je organizácia povinná zabezpečiť lekárske vyšetrenie tak pracovníka, s ktorým dohodu uzaviera, ako aj rodinných príslušníkov, ktorí mu pri práci majú pomáhať.

Aj keď sa pri tomto spôsobe zapájania do práce ponecháva spravidla pracovníkom na vôli čas, v ktorom budú práce vykonávať, predsa bude potrebné v niektorých prípadoch s ohľadom na potreby obyvateľstva zabezpečiť, aby sa aj tieto práce vykonávali určitým spôsobom, v určitý čas, v určité dni alebo na určitom mieste. Podľa potreby si preto organizácia môže v dohode o pracovnej činnosti vyhradiť spôsob, ktorým sa budú práce vykonávať, prípadne určiť minimálny čas, dni alebo miesto ich výkonu, pokiaľ v tom pracovníkovi nebudú brániť vážne dôvody. Pracovníkom sa teda v zásade ponecháva na vôli, kedy a ako často budú práce vykonávať a či ich budú vykonávať sami alebo či im budú vypomáhať ich rodinní príslušníci. Neprichádza u nich preto do úvahy použitie predpisov o práci nadčas, v nedeľu a vo sviatok a o poskytovaní náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane pracovníka i organizácie (prestoje). Niet ani dôvodu zaručovať im platenú dovolenku na zotavenie.

Pre vytvorenie pracovných podmienok patrí poskytnúť pracovníkovi potrebné základné prostriedky, prípadne určité drobné alebo krátkodobé predmety. Pri vymedzení pracovných podmienok, ktoré organizácia takto zabezpečí, je však potrebné vychádzať z povahy a rozsahu vykonávaných prác i z dojednaného spôsobu odmeňovania, z ktorého v niektorých prípadoch vyplynie povinnosť pracovníka vykonávať práce vlastným náradím, obstarávať si materiál a zabezpečovať bežnú údržbu na vlastný náklad a pod. Pokiaľ bude predmetom práce predaj tovaru, je potrebné v dohode o pracovnej činnosti vymedziť aj príslušné dodávateľsko-odberateľské vzťahy.

Spôsob odmeňovania je potrebné voliť podľa špecifických vlastností jednotlivých druhov činnosti. Odmenu na úseku služieb môže tvoriť napr. dosiahnutá tržba, z ktorej pracovník organizácii uhradí paušálnu sumu na úhradu réžie (vykurovanie, osvetlenie, nájomné, maľovanie a pod.), vrátane odpisov, poistného, nemocenského poistenia a iných výdavkov tak, aby boli kryté skutočné náklady vynaložené organizáciou a vytvorený primeraný zisk, a zvyšok si ponechá.

Organizácia zodpovedá pracovníkom a ich rodinným príslušníkom len za zavinenú škodu. Iba pri pracovnom úraze pracovníka je zodpovednosť organizácie širšia. Niet dôvodu, prečo by pracovník mal byť pri tejto činnosti chránený menej ako pracovník, ktorý túto činnosť vykonáva v pracovnom pomere. Inak je to už pri úrazoch rodinných príslušníkov, ktorí pracovníkovi vypomáhajú podľa jeho priania so súhlasom organizácie. U týchto osôb je namieste, aby im organizácia zodpovedala len za škodu ňou zavinenú.

Za prácu pracovníka zodpovedá zákazníkom organizácia. Preto im zodpovedá za škody spôsobené nesprávnym vykonaním práce. Je preto namieste, aby organizácii bola uhradená škoda, ktorá jej takto vznikla. Keďže na základe dohody o pracovnej činnosti vzniká pracovnoprávny vzťah len medzi organizáciou a pracovníkom, musí pracovník zodpovedať organizácii aj za škodu spôsobenú jeho rodinným príslušníkom, ktorý mu pri činnosti vypomáhal. Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti je namieste požadovať náhradu len do výšky, ktorá zabezpečí, aby povinnosť na náhradu pôsobila výchovne, pritom však neohrozila sociálne postavenie pracovníka a jeho rodiny. Je preto potrebné postupovať obdobne podľa zákona č. 71/1958 Zb. Náhrada nebude teda väčšia ako trojnásobok mesačných príjmov pracovníka. Pôjde o príjmy, ktoré pracovník má z činnosti vykonávanej podľa dohody o pracovnej činnosti. Pre posúdenie výšky týchto príjmov bude sa môcť vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý bol vzatý za základ pre určenie výšky dane z príjmov obyvateľstva. Pretože budú sa môcť uzavierať tieto dohody i v oblasti obchodu, je potrebné pripustiť i zvýšenú zodpovednosť, ktorú majú v pracovnom pomere pracovníci za hodnoty zverené na vyúčtovanie alebo za zverené pracovné predmety.

Daň uhradia pracovníci paušálom, ktorý určí podľa § 9 zákona č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva národný výbor po prerokovaní s poplatníkom a organizáciou. Pri určení tejto paušálnej sumy sa bude prihliadať na rozsah práce a na očakávaný príjem v bežnom roku a jej výška sa určí približne vo výške dane zo mzdy, ktorú by poplatník platil, keby prácu vykonával v pracovnom pomere.

Táto zásada zabezpečuje, aby pracovníci nemohli za práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti požadovať viac, ako sa požaduje za práce vykonávané pracovníkmi organizácie, ktorí sú k nej v pracovnom pomere. Pri jej dodržaní môžu pracovníci po dohode so zákazníkom požadovať aj mimoriadnu prirážku za zvláštne alebo urýchlené vykonanie prác.