Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, právnickými a fyzickými osobami prislúcha Prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „prokuratúra“), na čele ktorej stojí generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

Postavenie a oprávnenie prokurátorov pred súdmi upravujú osobitné zákony. Prokurátor môže v mene štátu podať návrh na začatie konania, ak to ustanovujú osobitné predpisy.

Orgány prokuratúry tvoria jednotnú centralizovanú sústavu vedenú generálnym prokurátorom, v ktorej nižší prokurátori sú podriadení vyšším prokurátorom. Prokurátori vykonávajú svoje funkcie nezávisle od iných orgánov.

Orgány prokuratúry sú podriadené generálnemu prokurátorovi.

Výkonom dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov prokuratúra chráni

Svojou činnosťou prokuratúra prispieva k zvyšovaniu úcty k právnemu poriadku, k plneniu občianskych povinností a k rešpektovaniu občianskych práv a slobôd.

Prokurátori plnia svoje úlohy

Nadriadený prokurátor je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony prokurátorov jemu podriadených.

Prokurátori, vykonávajúc v mene štátu dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov, sú povinní robiť opatrenia na odstránenie porušenia zákonnosti bez ohľadu na to, kto ju porušil, ako aj na obnovu porušených práv, a dbať, aby každý, kto zavinil porušenie zákonnosti, bol braný na zodpovednosť.

Vyšetrovatelia prokuratúry vykonávajú vyšetrovanie trestných činov v rozsahu, ktorý ustanovujú osobitné predpisy.

Generálny prokurátor je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.

Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:

Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave zákonnosti.

Generálny prokurátor je povinný na požiadanie osobne sa zúčastniť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov; podáva im žiadané informácie a správy.

Generálny prokurátor predkladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky podnety na prijatie zákonov, na ich zmeny alebo doplnenia.

Generálny prokurátor je oprávnený podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor sa zúčastňuje s poradným hlasom na zasadaniach vlády Slovenskej republiky.

Prokurátori sú oprávnení zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach orgánov územnej samosprávy.

Prokurátori pôsobia na to, aby orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy a právnické osoby samy zabezpečovali dodržiavanie zákonnosti tak pri výkone svojej pôsobnosti, ako aj v podriadených orgánoch a dbali na to, aby ten, kto zavinil jej porušenie, bol volaný na zodpovednosť.

Prokurátori dozerajú, či a ako kontrolné orgány plnia svoje povinnosti pri zabezpečovaní zákonnosti uložené im právnymi predpismi a pôsobia svojimi prostriedkami na odstránenie zistených závad.

Ministerstvá, iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy a právnické osoby sú povinné pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh, v ustanovenej lehote vyhovovať ich dožiadaniam, najmä im požičiavať spisy a doklady a podávať im vysvetlenia a umožniť im za účelom zistenia, či sú zachovávané zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, vstup do svojich úradných budov a ďalších objektov.

Na plnenie úloh ustanovených v tomto zákone napomáhajú prokurátorom aj súdy najmä tým, že im požičiavajú spisy a doklady.

Prokurátori sú oprávnení vyžadovať od štátnych orgánov a právnických osôb vykonanie previerok a revízií, pokiaľ je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákonnosti, prípadne, že bol spáchaný trestný čin. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadostiam v lehotách určených prokurátorom vyhovieť. Pokiaľ ide o náhradu nákladov s tým spojených, bude upravená osobitným predpisom.

Povinnosti a oprávnenia uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy.

Každý má právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu alebo rozhodnutia orgánov a právnických osôb z hľadiska dodržania zákonnosti a o prokurátorské opatrenie na odstránenie zisteného porušenia zákonnosti.

Prokurátor je povinný takýto podnet preskúmať. Musí prešetriť všetky okolnosti rozhodujúce pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákonnosti, a urobiť opatrenie na odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovenie porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti proti tomu, kto porušenie zákonnosti zavinil.

Vybavenie podnetu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zabezpečovať ochranu práv a zákonom chránených záujmov občanov a právnických osôb v zhode s celospoločenskými záujmami.

O vybavení podnetu sa musí ten, kto ho urobil, upovedomiť. Upovedomenie sa musí zdôvodniť. Ak ten, kto podnet urobil, nie je s vybavením spokojný, môže požiadať o preskúmanie vybavenia; v takom prípade preskúma vec nadriadený prokurátor. Ďalšie podnety v tej istej veci sa prešetrujú, len pokiaľ obsahujú nové skutočnosti.

Podnet musí prokurátor vybaviť do dvoch mesiacov. Túto lehotu môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť nadriadený prokurátor.

Každý je povinný na výzvu sa ustanoviť na prokuratúru a podať prokurátorovi potrebné vysvetlenia.

Podať vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by tým porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má, alebo kto by tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám blízkym (§ 116 Občianskeho zákonníka).

Kto sa ustanoví na výzvu podľa ustanovenia odseku 1, má nárok na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku. Tento nárok nemá ten, kto bol predvolaný vo svojom vlastnom záujme. Nárok zaniká, ak ho oprávnený neuplatní do troch dní po ustanovení sa.

Ak občan bez ospravedlnenia sa alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve, môže mu prokurátor uložiť poriadkovú pokutu až do 500 Kčs, prípadne môže nariadiť jeho predvedenie. Proti uloženiu pokuty je prípustná sťažnosť. Musí sa podať do pätnástich dní u prokurátora, ktorý pokutu uložil. Ak prokurátor nevyhovie sťažnosti sám, predloží ju neodkladne na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi. Prokurátor môže uloženú pokutu taktiež odpustiť. Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné podľa predpisov Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutí.

Ustanovenia uvedené v odsekoch 1 až 4 sa nevzťahujú na úkony podľa ustanovení Trestného poriadku.

Pri vyšetrovaní trestných činov postupujú vyšetrovatelia prokuratúry podľa ustanovení Trestného poriadku.

Prokurátor uplatňuje pri vyšetrovaní svoju pôsobnosť voči vyšetrovateľom prokuratúry dozorom nad vyšetrovaním podľa ustanovení Trestného poriadku.

Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorej súčasťou je Hlavná vojenská prokuratúra, na krajské prokuratúry, vyššiu vojenskú prokuratúru, okresné prokuratúry a vojenské obvodové prokuratúry. Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy plní úlohy krajskej prokuratúry Mestská prokuratúra Bratislava a úlohy okresných prokuratúr plnia obvodné prokuratúry. Úlohy okresnej prokuratúry na území mesta Košíc plnia obvodné prokuratúry. Za brannej pohotovosti štátu pôsobia ako vojenské prokuratúry aj vyššie poľné prokuratúry a nižšie poľné prokuratúry.

Sídla a obvody prokuratúr sa zhodujú so sídlami a obvodmi súdov.

Generálny prokurátor môže určiť výnimky z ustanovenia odseku 2. Tieto opatrenia vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Sídla, obvody a pôsobnosť vyššej vojenskej prokuratúry a vojenských obvodových prokuratúr ustanoví generálny prokurátor po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky.

Činnosť vojenskej prokuratúry hmotne zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Na čele Hlavnej vojenskej prokuratúry je hlavný vojenský prokurátor.

Na čele krajských prokuratúr sú krajskí prokurátori, na čele mestských prokuratúr mestskí prokurátori, na čele okresných prokuratúr okresní prokurátori a na čele obvodných prokuratúr obvodní prokurátori.

Na čele vyššej vojenskej prokuratúry je vyšší vojenský prokurátor, na čele vojenských obvodových prokuratúr sú vojenskí obvodoví prokurátori.

Na jednotlivých prokuratúrach sú činní prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúr, ktorí sú podriadení vedúcim prokurátorom (odsek 1 až 3) a spolu s nimi ich nadriadeným prokurátorom.

Generálny prokurátor a hlavný vojenský prokurátor riadia a kontrolujú činnosť im podriadených prokuratúr. Na plnenie úloh vydávajú príkazy a pokyny záväzné pre podriadených pracovníkov prokuratúry.

Na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva generálny prokurátor stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry.

Generálneho prokurátora zastupujú v ustanovenom rozsahu jeho námestníci. Jedným z námestníkov generálneho prokurátora je hlavný vojenský prokurátor, ktorý zastupuje generálneho prokurátora pri plnení úloh v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch.

Krajskí prokurátori, vyšší vojenský prokurátor, mestskí prokurátori, okresní prokurátori, vojenskí obvodní prokurátori a obvodní prokurátori môžu mať námestníkov, ktorí ich zastupujú v určenom rozsahu.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod krajskej prokuratúry (Mestskej prokuratúry v Bratislave), vykonáva generálny prokurátor a v rozsahu ním určenom prokurátori činní na generálnej prokuratúre.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod okresnej (obvodnej) prokuratúry, vykonávajú krajskí prokurátori (mestský prokurátor v Bratislave) a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na krajských prokuratúrach (Mestskej prokuratúre v Bratislave).

Dozor nad zachovávaním zákonnosti ostatnými orgánmi vykonávajú okresní (obvodní) prokurátori a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na okresných (obvodných) prokuratúrach.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti právnickými osobami vykonávajú okresní (obvodní) prokurátori, v obvode pôsobnosti ktorých sa nachádza sídlo právnickej osoby.

Generálny prokurátor môže určiť výnimky z ustanovení odsekov 1 až 4.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vykonávajú vojenskí prokurátori v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Prokurátorom alebo vyšetrovateľom prokuratúry môže byť ustanovený odborne vyspelý, bezúhonný občan Slovenskej republiky, ktorý

Vojenským prokurátorom alebo vyšetrovateľom vojenskej prokuratúry môže byť len dôstojník alebo generál v činnej službe.

Generálny prokurátor a hlavný vojenský prokurátor môže pri ustanovení prokurátorom z dôležitých dôvodov výnimočne odpustiť čakateľskú prax aj zloženie záverečnej skúšky, ak ustanovovaný inak dáva záruku správneho výkonu prokurátorskej funkcie.

Generálny prokurátor vymenúva a odvoláva námestníkov generálneho prokurátora a hlavného vojenského prokurátora. Ustanovuje taktiež do funkcií a odvoláva z nich prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry.

Hlavný vojenský prokurátor ustanovuje do funkcií a odvoláva z nich vojenských prokurátorov a vyšetrovateľov vojenskej prokuratúry.

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry skladajú pri prvom ustanovení do funkcie prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry do rúk nadriadeného prokurátora tento sľub:

Pracovné pomery prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry sa spravujú všeobecnými právnymi predpismi, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Pracovný pomer prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry vzniká ustanovením do funkcie prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry.

Pracovný pomer prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry sa končí

O skončení pracovného pomeru rozhodne nadriadený prokurátor (§ 38) tiež vtedy, ak prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry nemá štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo je členom politickej strany alebo politického hnutia¹).

Prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry môže sa svojej funkcie vzdať. Vyhlásenie o tom musí byť písomné. Vzdanie sa funkcie môže nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie podľa § 38 odmietnuť len výnimočne z dôležitých celospoločenských záujmov.

O vojenskom služobnom pomere platia pre vojakov činných na prokuratúre, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, právne predpisy vzťahujúce sa na vojakov, ako i vojenské služobné predpisy a poriadky.

Osobným úradom vojakov činných na prokuratúre a ostatných zamestnancov činných na vojenských prokuratúrach je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní pri plnení svojich úloh zachovávať zákony aj iné právne predpisy. Sú tiež povinní dbať na služobné príkazy a zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach, pokiaľ ich od tejto povinnosti pre určitý prípad neoslobodil nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie podľa § 38. Ďalej sú povinní zdržať sa pri výkone svojej funkcie aj v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry alebo znížiť dôveru občanov k nej.

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry nesmú bez súhlasu nadriadeného prokurátora oprávneného na rozhodnutie podľa § 38 vykonávať vedľajšiu platenú činnosť s výnimkou činnosti vedeckej, publicistickej, umeleckej a pedagogickej činnosti na vysokých školách.

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní aj po skončení pracovného pomeru zachovávať mlčanlivosť a splniť všetky záväzky, ktoré vznikli za trvania pracovného pomeru.

Zavinené porušenie povinností prokurátormi alebo vyšetrovateľmi prokuratúry, najmä porušenie pracovnej disciplíny, vážne závady pri plnení pracovných povinností, nedôstojné správanie sa pri výkone služby alebo v občianskom živote, je kárnym previnením; u vojakov činných na prokuratúre je disciplinárnym priestupkom.

Za kárne previnenie sa prokurátorom a vyšetrovateľom prokuratúry uloží niektoré z kárnych opatrení, ktorými sú

Kárna právomoc nad prokurátormi a vyšetrovateľmi prokuratúry patrí nadriadeným prokurátorom oprávneným na rozhodnutie podľa § 38. Výkon kárnej právomoci upraví generálny prokurátor.

Disciplinárnu právomoc nad vojakmi činnými na prokuratúre vykonáva hlavný vojenský prokurátor podľa predpisov pre nich platných. Disciplinárnu právomoc nad hlavným vojenským prokurátorom vykonáva generálny prokurátor.

Kárne konanie možno zaviesť do jedného mesiaca odo dňa, keď kárne previnenie vyšlo najavo, najneskoršie však do jedného roka, a ak ide o previnenie zistené pri previerkach práce, do dvoch rokov odo dňa, keď sa prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry previnenia dopustil.

Ak proti prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi prokuratúry sa začalo stíhanie pre trestný čin takého druhu, že to môže mať vplyv na jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii, možno kárne konanie zaviesť aj po uplynutí lehôt uvedených v odseku 1, pokiaľ nedošlo k premlčaniu trestného stíhania podľa príslušných ustanovení Trestného zákona.

Ak sa prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry stane dôvodne podozrivým z kárneho previnenia takej povahy, že by sa jeho ďalším zotrvaním v práci ohrozil dôležitý verejný záujem, pozbaví ho príslušný krajský prokurátor (mestský prokurátor v Bratislave) alebo generálny prokurátor výkonu práce. Pokiaľ pozbavenie výkonu práce vykoná krajský prokurátor (mestský prokurátor), oznámi to bez meškania generálnemu prokurátorovi.

Po dobu pozbavenia výkonu práce patrí slobodnému prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi prokuratúry 30 % a ženatému 50 % základného platu. Táto časť základného platu sa zvyšuje o 10 % na každé dieťa, na ktoré patrí prídavok na deti, najviac však do výšky dvoch tretín základného platu. Prídavok na deti patrí neskrátený. Iné príjmy získané prokurátorom alebo vyšetrovateľom prokuratúry v tejto dobe sa započítavajú, pokiaľ spolu so zníženým základným platom prevyšujú základný plat.

Ak zaniknú okolnosti, ktoré odôvodňovali pozbavenie výkonu práce, nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie podľa § 38 zruší. Ak kárne konanie skončilo zastavením, nevyplatené príjmy sa doplatia.

Priestupky postihované inými orgánmi než súdmi sa u prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry posudzujú ako kárne previnenia podľa tohto zákona.

Generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného orgánu Slovenskej republiky.

Platové pomery prokurátorov, vyšetrovateľov prokuratúry a právnych čakateľov prokuratúry upravuje osobitný predpis.

Právnych čakateľov prokuratúry prijíma generálny prokurátor a pre vojenské prokuratúry hlavný vojenský prokurátor. Na pracovné pomery právnych čakateľov prokuratúry, s výnimkou právnych čakateľov na vojenských prokuratúrach, sa vzťahujú všeobecné právne predpisy.

Právnym čakateľom na vojenskej prokuratúre môže byť len vojak v činnej službe.

Právni čakatelia prokuratúry sú oprávnení vykonávať jednoduché úkony prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry v rozsahu určenom generálnym prokurátorom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augustom 1965.