43/1966 Zb. v znení účinnom od 1. 7. 1966 do 31. 3. 1975

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva

z 13. júna 1966

o sústave zdravotníckych zariadení

Ministerstvo zdravotníctva ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 33 a 42 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (ďalej len „zákon“):

Prvá časť

ÚVODNÉ USTANOVENIA (§ 1-2)

§ 1

Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria zariadenia hygienickej služby a zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Všestrannosť, plynulosť a jednota zdravotníckych služieb sa zabezpečuje účelnou deľbou úloh medzi týmito zariadeniami a ich úzkym pracovným i organizačným napojením.

§ 2

(1)

Zdravotnícke zariadenia sa v ustanovenom rozsahu zúčastňujú na výučbe a výchove žiakov stredných zdravotníckych škôl a poslucháčov lekárskych fakúlt a farmaceutickej fakulty a plnia zverené im úlohy pri ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícke zariadenia určené Ministerstvom zdravotníctva po dohode s Ministerstvom školstva a kultúry pre praktickú výučbu lekárov a farmaceutov sa označujú ako fakultné a ich oddelenia ako kliniky. Výučbové základne ústavov (inštitútov) pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov určené Ministerstvom zdravotníctva sa označujú ako kliniky.

(2)

Na plnenie svojich úloh majú zdravotnícke zariadenia potrebné hospodárske a technické zložky.

Druhá časť

DRUHY A ÚLOHY ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ (§ 3-26)

Oddiel 1

Hygienické stanice (§ 3-6)

§ 3

Hygienické stanice plnia úlohy uvedené v § 34 zákona a obstarávajú aj ustanovené vyšetrenia pre účely liečebno-preventívnej starostlivosti. Zriaďujú sa v dvoch typoch ako okresné hygienické stanice a krajské hygienické stanice. Mestské hygienické stanice sa zriaďujú v mestách, ktorých mestské národné výbory majú postavenie okresného národného výboru.

§ 4

(1)

Okresné (mestské) hygienické stanice vykonávajú všetky základné terénne i laboratórne vyšetrovania pre potreby obyvateľstva okresu (mesta).

(2)

Okresná hygienická stanica sa člení na hygienický odbor a protiepidemický odbor, v okresoch so zvlášť rozvinutým priemyslom, ktoré určí krajský národný výbor, aj na odbor hygieny práce. Hygienický odbor sa člení na oddelenia podľa odborov hygieny a protiepidemický odbor spravidla na protiepidemické oddelenie, mikrobiologické oddelenie a oddelenie pre dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu, prípadne aj na virologické oddelenie.

§ 5

(1)

Krajské hygienické stanice vykonávajú pre potrebu obyvateľstva kraja zvlášť kvalifikované výkony, ktoré sa nemôžu zabezpečiť v okresných hygienických staniciach. Riešia aj plánované vedeckovýskumné úlohy a zabezpečujú zavádzanie výsledkov vedy do praxe; odborne vedú pracovníkov okresných (mestských) hygienických staníc, podieľajú sa na výučbe poslucháčov lekárskych fakúlt a sústavne sa starajú vo svojej pôsobnosti o ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov na území kraja.

(2)

Krajská hygienická stanica sa člení na

hygienický odbor s oddeleniami všeobecnej a komunálnej hygieny, hygieny výživy a predmetov bežného užívania, hygieny detí a dorastu a hygienických laboratórií,

odbor hygieny práce s oddeleniami hygieny práce, fyziológie práce, hygieny žiarenia a s laboratóriom hygieny práce,

protiepidemický odbor s oddeleniami protiepidemickým, mikrobiologickým, virologickým a pre dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu.

§ 6

(1)

Vysunuté pracoviská, prípadne pobočky hygienických staníc môžu byť zriadené v mestách mimo sídla staníc a vo veľkých závodoch.

(2)

Krajský národný výbor môže určiť, že krajská alebo okresná hygienická stanica bude vykonávať laboratórne alebo iné špecializované výkony za niektorú okresnú hygienickú stanicu a podľa toho upraviť členenie zúčastnených hygienických staníc.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva môže po prerokovaní s krajskými národnými výbormi ustanoviť, že niektoré najviac špecializované výkony majú vykonávať určené hygienické stanice i pre iné kraje.

(4)

Ak je to potrebné vzhľadom na osobitné potreby okresu alebo kraja, možno zriadiť v hygienickej stanici ďalší odbor alebo oddelenie alebo niektoré oddelenia alebo odbory zlúčiť.

Oddiel 2

Zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti (§ 7-22)

§ 7

Nemocnice s poliklinikou

(1)

Súčasťou súboru zariadení liečebno preventívnej starostlivosti, ktorý tvoria nemocnice s poliklinikou a s ďalšími zariadeniami ambulantnej starostlivosti, sú aj stanice záchrannej služby a pôrodnice, pokiaľ sú v spádovom území zriadené. Hlavným článkom tohto súboru je nemocnica s poliklinikou, ktorá sa buduje spravidla ako stavebný celok.

(2)

Nemocnice s poliklinikou sa zriaďujú v troch typoch (§ 8 až 10). Na zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti pracujúcim veľkých závodov, prípadne aj ich rodinným príslušníkom sa zriaďujú závodné nemocnice s poliklinikou a ďalšími závodnými zariadeniami ambulantnej starostlivosti; veľkosť a členenie závodných nemocníc s poliklinikou sa spravuje podľa druhu výroby, prevádzky závodu a počtu a zloženia pracujúcich.

§ 8

Nemocnice s poliklinikou I. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou I. typu poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť obvykle na spádovom území s 50 000 obyvateľmi. Obyvateľstvu tohto spádového územia poskytuje nemocničnú starostlivosť; obyvateľstvu obvodov začlenených do polikliniky poskytuje obvodné služby aj iné odborné ambulantné služby, obyvateľstvu ostatných obvodov tie odborné ambulantné služby, ktoré nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti v spádovom území (§ 13 až 15).

(2)

Nemocnica s poliklinikou I. typu sa člení na

nemocničné oddelenia: interné, detské, chirurgické, ženské,

poliklinické oddelenia: interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické, ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné,

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie laboratórne, röntgenové, rehabilitačné, prosektúru.

(3)

Pri nemocnici s poliklinikou I. typu sa zriaďuje lekáreň.

§ 9

Nemocnica s poliklinikou II. typu

(1)

Nemocnice s poliklinikou II. typu poskytujú na spádovom území spravidla so 150 000 až 200 000 obyvateľmi kvalifikované a špecializované služby, ktoré nemôžu obstarávať nemocnice s poliklinikou I. typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území plnia aj úlohy nemocnice s poliklinikou I. typu.

(2)

Nemocnica s poliklinikou II. typu sa člení na

nemocničné oddelenia: interné, detské, chirurgické, ženské, infekčné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, ortopedické, nervové, psychiatrické,

poliklinické oddelenia: interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické, ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické, nervové, psychiatrické, urologické, onkologické, telovýchovno-lekárske,

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie laboratórne, röntgenové, anesteziologické, rehabilitačné, transfúzne, patologicko-anatomické a lekáreň.

(3)

Pre poskytovanie užšie špecializovanej starostlivosti môžu sa v jednotlivých oddeleniach nemocnice s poliklinikou II. typu zriaďovať ordinariáty, a to podľa zásad (koncepcií) ustanovených Ministerstvom zdravotníctva pre rozvoj jednotlivých odborov.

§ 10

Nemocnica s poliklinikou III. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou III. typu poskytuje vo svojej spádovej oblasti spravidla s 1 až 1,5 miliónom obyvateľov zvlášť špecializované služby, ktoré nemôžu obstarávať nemocnice s poliklinikou II. typu v tejto oblasti. Vo svojom užšom spádovom území plní zároveň úlohy nemocničnej starostlivosti, prípadne i ďalšie úlohy nemocníc s poliklinikou II. a I. typu.

(2)

Nemocnica s poliklinikou III. typu je spravidla fakultnou nemocnicou; sústavne sa stará aj o ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov vo svojej spádovej oblasti. Rozvíja vedeckovýskumnú činnosť a zabezpečuje zavádzanie výsledkov vedy do praxe.

(3)

Nemocnica s poliklinikou III. typu sa člení na

nemocničné oddelenia: interné, detské, chirurgické, ženské, infekčné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické, nervové, psychiatrické, ortopedické, urologické, onkologické, resuscitačné, chorôb z povolania,

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie laboratórne, röntgenové, rehabilitačné, protetické, transfúzne, patologicko-anatomické, súdno-lekárske a prípadne aj tkanivové a lekáreň.

(4)

V jednotlivých oddeleniach nemocnice s poliklinikou III. typu sa zriaďujú ordinariáty podľa zásad (koncepcií) ustanovených Ministerstvom zdravotníctva pre rozvoj jednotlivých odborov.

(5)

Detská nemocnica môže byť zriadená ako nemocnica s poliklinikou III. typu.

(6)

Ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť, že niektoré najviac špecializované liečebno-preventívne služby majú určité nemocnice s poliklinikou III. typu obstarávať i pre širšie územie.

Zriaďovanie oddelení a iných zložiek nemocnice s poliklinikou

(§ 11-12)

§ 11

(1)

Nemocničné oddelenie tvorí so zodpovedajúcim poliklinickým oddelením celok riadený jedným vedúcim. Za podmienok ustanovených v § 60 zákona sa oddelenie označuje ako klinika.

(2)

V nemocnici s poliklinikou I. alebo II. typu sa môžu, pokiaľ sú pre to osobitné dôvody, zriaďovať aj iné oddelenia alebo iné zložky, než ktoré sú uvedené v § 8 a 9; také, prípadne aj iné odchýlky môžu sa však vykonávať iba podľa zásad ustanovených Ministerstvom zdravotníctva alebo s jeho súhlasom. V súlade s potrebami rozvoja vedy a liečebno-preventívnej starostlivosti môžu sa v nemocnici s poliklinikou III. typu zriaďovať so súhlasom Ministerstva zdravotníctva i ďalšie špecializované oddelenia alebo zložky, než ktoré sú uvedené v § 10.

§ 12

(1)

Veľkosť nemocničných a poliklinických oddelení sa určuje tak, aby zaručovali účelné využitie pracovných kolektívov i využitie zariadení a aby neprekračovali zvládnuteľný rozsah.

(2)

Nemocničné oddelenie musí mať najmenej 50 lôžok, oddelenie detské, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické, kožné a chorôb z povolania najmenej 30 lôžok a počet lôžok na nemocničnom oddelení nesmie presahovať 120 lôžok; výnimky povoľuje Ministerstvo zdravotníctva.

(3)

Ak počet lôžok pre určitý odbor presahuje najvyššiu hranicu, možno zriadiť viac nemocničných oddelení toho istého odboru. Ďalšie interné oddelenie s osobitným určením sa zriaďuje za podmienok ustanovených v koncepcii rozvoja odboru interného lekárstva.

Ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti

(§ 13-16)

§ 13

Na zabezpečenie dostupnosti a na účelné poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti sa podľa potreby zriaďujú ďalšie polikliniky a obvodné zdravotnícke zariadenia.

§ 14

(1)

Územná poliklinika zriadená mimo sídla nemocnice s poliklinikou obstaráva obvodné služby (§ 16) pre obyvateľstvo obvodov, ktoré sú do nej začlenené, a poskytuje iné odborné ambulantné služby obyvateľstvu pridelených obvodov. Táto poliklinika sa člení na poliklinické oddelenia a vyšetrovacie a liečebné zložky spravidla ako nemocnica s poliklinikou I. typu.

(2)

Závodná poliklinika poskytuje obvodné služby aj iné odborné ambulantné služby pracujúcim závodu alebo niekoľkých závodov, pre ktoré je zriadená. Členenie závodnej polikliniky sa spravuje podľa povahy prevádzky a veľkosti závodu.

§ 15

(1)

Územné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb obyvateľstvu územného obvodu alebo niekoľkých územných obvodov na vidieku a v okrajových častiach mesta a v určených prípadoch aj pracujúcim závodu, ktorý je v územnom obvode.

(2)

Závodné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb pracujúcim závodu alebo jeho časti, prípadne niekoľkých závodov, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje závodná poliklinika.

§ 16

Obvodné služby

(1)

V územných obvodoch sa poskytujú služby územného obvodného lekára, obvodného detského lekára, ženského lekára a zubného lekára, prípadne dentistu. Rozsah územného obvodu sa určí podľa zásad určených Ministerstvom zdravotníctva tak, aby zabezpečoval stále dokonalejšiu úroveň a dostupnosť obvodných služieb.

(2)

Odborné služby poskytované v závodných obvodoch a počet pracujúcich pripadajúcich na závodný obvod sa určujú podľa druhu výroby, prevádzky závodu a zloženia pracujúcich.

Odborné liečebné ústavy

(§ 17-22)

§ 17

(1)

Spádové územie odborných liečebných ústavov sa podľa ich povahy, významu a umiestnenia vzťahuje spravidla na viac okresov alebo krajov, prípadne na celý štát.

(2)

Odborné liečebné ústavy sa podľa ustanoveného odborného zamerania a veľkosti môžu členiť na lôžkové oddelenia a prípadne aj na vyšetrovacie a liečebné zložky. Budujú sa spravidla vo veľkosti od 200 do 400 lôžok, prípadne od 100 lôžok, ak ide o detské liečebne. Psychiatrické liečebne môžu sa budovať vo veľkosti do 600 lôžok. Odchýlky schvaľuje Ministerstvo zdravotníctva.

§ 18

(1)

Liečebne tuberkulózy a respiračných chorôb sú určené pre chorých s pľúcnou alebo mimopľúcnou tuberkulózou a respiračnými chorobami, pokiaľ ich stav vyžaduje dlhodobú ústavnú starostlivosť.

(2)

Psychiatrické liečebne sú určené pre osoby postihnuté duševnými poruchami, u ktorých je potrebná špecializovaná ústavná starostlivosť, prípadne je uložené povinné liečenie.

(3)

Rehabilitačné ústavy sú určené pre poskytovanie ústavnej starostlivosti chorým s určenými poruchami funkcie pohybového ústrojenstva.

(4)

Odbornú ústavnú starostlivosť poskytujú aj onkologické ústavy, prípadne ďalšie odborné liečebné ústavy zriadené podľa potrieb rozvoja liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 19

(1)

Kúpeľné liečebne, ktoré obvykle slúžia potrebám obyvateľstva celého územia štátu, poskytujú chorým špeciálne zameranú ústavnú kúpeľnú starostlivosť nadväzujúcu priamo na starostlivosť poskytovanú v iných zariadeniach liečebno-preventívnej starostlivosti; sú spravidla špecializované na jeden odbor, najmä pre choroby obehového ústrojenstva, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, nešpecifické choroby dýchacích ciest, nervové choroby, duševné poruchy, choroby pohybového ústrojenstva, choroby obličiek a močových ciest, kožné choroby a ženské choroby. Ak kúpeľná liečebňa poskytuje odbornú starostlivosť v niekoľkých odboroch alebo ak je to účelné vzhľadom na veľkosť liečebne, člení sa na oddelenia. Liečebňa zabezpečuje aj potrebné stravovacie a kultúrnovýchovné služby.

(2)

Kúpeľné zariadenie určené na poskytovanie ambulantných služieb chorým v čase kúpeľného liečenia a prípadne i na poskytovanie niektorých ďalších odborných služieb v kúpeľoch sa označuje ako kúpeľná poliklinika.

(3)

Kúpeľné liečebne, polikliniky a ďalšie pomocné a vedľajšie spoločné zariadenia v kúpeľných oblastiach sú začlenené do kúpeľných organizácií. Ministerstvo zdravotníctva vydá organizačný poriadok kúpeľných organizácií.

§ 20

Ozdravovne sú zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa osobám v rekonvalescencii alebo ohrozeným na zdraví poskytuje za lekárskeho dozoru a vedenia odborná ústavná starostlivosť pri dodržiavaní potrebnej životosprávy, spravidla s využitím klimatických podmienok.

§ 21

Nočné sanatória sú závodné zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa pracujúcim s ohrozeným alebo narušeným zdravím, avšak práceschopným, umožňuje mimo pracovného času dodržiavať náležitú životosprávu a poskytuje sa potrebné ošetrovanie a liečenie.

§ 22

Lekárne

(1)

Na plnenie úloh uvedených v § 37 zákona sa zriaďujú lekárne troch typov a ďalšie zariadenia lekárenskej služby. Tieto zariadenia vykonávajú svoju činnosť v úzkej spolupráci so zariadeniami ambulantnej a ústavnej starostlivosti.

(2)

Lekárne I. typu zabezpečujú prípravu a výdaj liekov a zdravotníckych potrieb predovšetkým pre účely obvodných služieb na území s počtom spravidla 10 000 až 30 000 obyvateľov. Lekárne II. typu zabezpečujú také služby v rozsahu potrebnom predovšetkým pre obvodné služby a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou I. typu. Lekárne III. typu zabezpečujú v plnom rozsahu i zvlášť kvalifikované služby potrebné pre všetku ambulantnú i ústavnú starostlivosť. Pre potreby veterinárnej služby a poľnohospodárskej verejnosti zabezpečujú spravidla lekárne II. typu služby v rozsahu úplného veterinárneho sortimentu.

(3)

Podľa potreby sa ako vysunuté pracoviská lekární môžu zriadiť výdajne liekov, najmä:

v zariadeniach ústavnej, prípadne i ambulantnej starostlivosti na výdaj liekov a zdravotníckych potrieb,

vo veľkých závodoch na výdaj liekov a zdravotníckych potrieb predpísaných pracujúcim závodu, prípadne na predaj liekov a zdravotníckych potrieb, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis.

(4)

Laboratórium pre kontrolu liečiv kontroluje lieky, liečivá a zdravotnícky materiál pre lekárenskú službu, prípadne pre ďalšie určené zdravotnícke zariadenia, spravidla na území kraja.

Oddiel 3

Osobitné detské zariadenia (§ 23-24)

§ 23

(1)

Dojčenské ústavy sú určené na poskytovanie ústavnej starostlivosti deťom spravidla do jedného roka, a to novorodencom, prípadne nezrelým, dojčatám, ktorých vývoj je ohrozený vrodenou slabosťou, vrodenými chybami alebo nesprávnou výživou, a deťom, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

(2)

Detské domovy sú určené na poskytovanie zdravotnej a výchovnej starostlivosti deťom vo veku od jedného do troch rokov, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

(3)

Detské domovy vzniknuté spojením dojčenského ústavu a detského domova pre deti od jedného do troch rokov sú určené na poskytovanie zdravotnej a výchovnej starostlivosti deťom do troch rokov, a to novorodencom a dojčatám, ktorých vývoj je ohrozený vrodenou slabosťou, vrodenými chybami alebo nesprávnou výživou, a deťom, ktorým nemožno zabezpečiť riadnu starostlivosť v rodinnom prostredí.

(4)

Dojčenské ústavy sa budujú s počtom lôžok od 80 do 150 a detské domovy pre deti od jedného do troch rokov s počtom lôžok od 50 do 90. Detské domovy pre deti do troch rokov (odsek 3) sa budujú s počtom 100 lôžok pre deti do jedného roka a 60 lôžok pre deti od jedného do troch rokov.

§ 24

(1)

V jasliach sa poskytuje starostlivosť o všestranný rozvoj zdravých detí do troch rokov; nadväzuje na starostlivosť o deti v rodine a dopĺňa ju. Úlohou jasieľ je uľahčiť starostlivosť o deti zamestnaným matkám a umožniť, aby sa ďalšie matky mohli zapojiť do práce a zúčastniť sa aj verejného a kultúrneho života.

(2)

Podľa doby prevádzky sa jasle zriaďujú ako denné, týždenné a s nepretržitou prevádzkou.

(3)

Závodné jasle sa zriaďujú predovšetkým pre starostlivosť o deti rodičov pracujúcich v závode, družstevné jasle predovšetkým pre starostlivosť o deti členov jednotných roľníckych družstiev.

(4)

Jasle sa budujú vo veľkosti od 20 do 70 miest pre deti. V spoločných budovách s materskou školou sa jasle budujú podľa osobitných predpisov.*)

(5)

Územné jasle riadia miestne a mestské národné výbory, závodné jasle riadia ústavy národného zdravia.

Oddiel 4

Spoločné ustanovenia o závodných zdravotníckych zariadeniach (§ 25-26)

§ 25

(1)

V súlade so zvýšenou starostlivosťou celej spoločnosti o zdravie pracujúcich sa zriaďujú závodné zdravotnícke zariadenia (§ 39 ods. 1 a § 40 zákona). Prednostná starostlivosť o budovanie závodných zdravotníckych zariadení sa zabezpečuje tak určením nižšieho počtu pracujúcich rozhodujúceho pre zriadenie jednotlivých druhov závodných zdravotníckych zariadení, ako i priaznivejšími normami ich osobného a vecného vybavenia. Závodné zdravotnícke zariadenia sa zriaďujú prednostne pre pracujúcich, ktorí sú pri práci zvýšenou mierou ohrození na zdraví, a pre pracujúcich, ktorí sú vystavení nebezpečenstvu ochorenia na choroby z povolania. Pre zriaďovanie a vybavovanie závodných zdravotníckych zariadení sa pracujúci podľa stupňa prednostnej starostlivosti zaraďujú do troch skupín.

(2)

Závodné zdravotnícke zariadenia sa zriaďujú, vybavujú, sú v prevádzke a sa zrušujú v súčinnosti s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia a s vedením organizácií.

§ 26

(1)

Všetky závodné zdravotnícke zariadenia v závode s výnimkou závodných jasieľ tvoria jeden celok začlenený do príslušného ústavu národného zdravia. Ak to vyžaduje význam a rozsah závodu, prípadne niekoľkých miestne súvisiacich závodov spravidla toho istého podniku, môžu sa zdravotnícke zariadenia v takom závode s výnimkou závodných jasieľ združiť so súhlasom Ministerstva zdravotníctva do závodného ústavu národného zdravia.

(2)

Pre pracujúcich miestne súvisiacich závodov, pokiaľ sú v nich splnené podmienky pre zriadenie závodných zdravotníckych zariadení, môže sa v záujme účelného poskytovania a vyššej úrovne služieb zriadiť spoločné závodné zdravotnícke zariadenie.

(3)

Závodné zdravotnícke zariadenia môžu v súlade s perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení poskytovať služby aj obyvateľstvu bývajúcemu v okolí závodu, najmä v sídliskách (otvorené závodné zdravotnícke zariadenia).

Tretia časť

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA**) (§ 27-29)

§ 27

(1)

Zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy riadené podľa § 33 zákona okresnými a krajskými národnými výbormi sa začleňujú do okresných alebo krajských ústavov národného zdravia, prípadne za podmienok ustanovených v § 26 ods. 1 do závodných ústavov národného zdravia.

(2)

Do krajského ústavu národného zdravia sa začleňujú tieto zdravotnícke zariadenia: krajské hygienické stanice, nemocnice s poliklinikou III. typu a laboratóriá pre kontrolu liečiv. Ďalej do neho môžu byť začlenené odborné liečebné ústavy a lekárne III. typu, pokiaľ poskytujú zdravotnícke služby pre obyvateľstvo viacerých okresov, prípadne ešte v širšom rozsahu; o ich začlenení do krajského ústavu národného zdravia rozhoduje krajský národný výbor po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva.

(3)

Do okresných ústavov národného zdravia sa začleňujú ostatné zdravotnícke zariadenia v okrese s výnimkou územných jasieľ, ktoré riadia miestne (mestské) národné výbory.

§ 28

(1)

Ministerstvo zdravotníctva môže zo zvlášť závažných dôvodov povoliť odchýlky od ustanovení tejto vyhlášky pri projektovaní, typizácii a výstavbe zdravotníckych zariadení.

(2)

Orgány, ktoré riadia zdravotnícke zariadenia, sú povinné v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky upraviť ich vonkajšie označenie podľa pokynov Ministerstva zdravotníctva.

§ 29

(1)

Sieť zdravotníckych zariadení vo veľkých mestách je usporiadaná s odchýlkami, ktoré vyžaduje účelné zabezpečenie zdravotníckych služieb pre sústredené mestské obyvateľstvo. Nemocničnú starostlivosť v týchto mestách zabezpečujú nemocnice s poliklinikou II. a III. typu a pre jednotlivé časti mesta sa zriaďuje potrebný počet polikliník.

(2)

Odchýlky v organizácii a vonkajšom označení zdravotníckych zariadení najmä vo veľkých mestách povoľuje Ministerstvo zdravotníctva.

§ 30

Zrušuje sa vyhláška č. 241/1952 Ú. l. (č. 287/1952 Ú. v.) o zabezpečení zdravotnej starostlivosti o pracujúcich na závodoch; pokiaľ nebudú vydané vykonávacie predpisy podľa § 40 zákona, postupuje sa pri zriaďovaní a vybavovaní závodných zdravotníckych zariadení primerane podľa dosiaľ platných ustanovení tejto vyhlášky.*)

§ 31

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.

Minister:

Plojhar v. r.

Poznámky

Vládna vyhláška č. 72/1961 Zb. o zriaďovaní jasieľ a materských škôl v spoločných budovách.

**)

Pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto vyhlášky určí zákon Slovenskej národnej rady vydaný podľa § 73 zákona č. 20/1966 Zb.

Predpismi o národných výboroch boli zrušené nariadenie ministra zdravotníctva č. 24/1952 Zb. o organizácii preventívnej a liečebnej starostlivosti, vyhláška č. 65/1952 Ú. l. (č. 95/1952 Ú. v.) o prevedení zdravotníckeho inventára závodných zdravotníckych zariadení do správy národných výborov a vyhláška č. 216/1952 Ú. l. (č. 262/1952 Ú. v.), ktorou sa vydáva organizačný a prevádzkový poriadok ústavov národného zdravia.