116/1967 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1968 do 31. 8. 1994

ZÁKON

z 1. decembra 1967

o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákona č. 141/1965 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

§ 3 ods. 1 znie:

„(1)

Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.“.

§ 7 znie:

„§ 7

Základné ustanovenie

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.“.

V § 8 sa zrušuje odsek 7.

§ 9 ods. 1 znie:

„(1)

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.“.

V § 16 sa zrušuje odsek 8.

§ 19a odsek 3 znie:

„(3)

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.“.

§ 22 ods. 1 znie:

„(1)

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 9) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.“.

§ 25 ods. 2 znie:

„(2)

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského po čas, po ktorý sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po čas 18 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď uplynie 26 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí podľa sadzieb ustanovených v § 22 ods. 3, a to z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi pred prevzatím dieťaťa.“.

V § 32 sa zrušuje ustanovenie písmena d) a na konci ustanovenia písmena c) sa čiarka nahrádza bodkou.

10.

V § 34 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2 tohto znenia:

„(2)

Družstevníkovi, ktorý je užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere, ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienka, alebo žije s užívateľom takejto pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, patria prídavky na deti len v týchto mesačných sumách:

pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka, zo zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú Kčs	na 1 dieťa Kčs	na 2 deti Kčs	na 3 deti Kčs	na 4 deti Kčs	na 5 detí Kčs
do 3 000	38	86	144	212	290
nad 3 000 do 3 800	sa neposkytujú	48	144	212	290
nad 3800	sa neposkytujú	144	212	290

Prídavky na 6 detí sú 378 Kčs mesačne, na 7 detí 476 Kčs mesačne a zvyšujú sa na každé ďalšie dieťa o 108 Kčs mesačne.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

11.

§ 44 ods. 3 znie:

„(3)

Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dovŕšil aspoň 60 rokov.“.

12.

§ 48 ods. 1 znie:

„(1)

Základná výmera starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, je:

v dôchodkovom pásme	pri priemernej mesačnej pracovnej odmene počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny	základná výmera dôchodku
	nad Kčs	do Kčs	mesačne Kčs
I.	-	300	230
II.	300	450	270
III.	450	600	310
IV.	600	750	350
V.	750	900	390
VI.	900	1150	440
VII.	1150	1400	500
VIII.	1400	1650	560
IX.	1650	-	650."“.

13.

V § 48 sa zrušuje odsek 2; doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

14.

§ 49 znie:

„§ 49

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, sa poskytuje aj pri ďalšej činnosti v takomto družstve starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom vo výške ustanovenej vládou.

(2)

Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4% priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.“.

15.

V § 54 ods. 2 posledná veta znie:

„Do doby 20 rokov sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.“.

V tom istom paragrafe sa zrušuje odsek 3; doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.

16.

V § 55 ods. 1 sa vypúšťa citácia odseku 3 uvedená pri § 54.

V odseku 2 toho istého paragrafu sa mení citácia § 54 ods. 6 na citáciu § 54 ods. 5.

17.

V § 56 ods. 2 sa mení citácia § 54 ods. 6 na citáciu § 54 ods. 5.

18.

V § 59 sa zrušujú odseky 2 a 3; doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 4.

19.

V § 73 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4 tohto znenia:

„(4)

Ak požívateľ dôchodku je súčasne užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere, ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienka, alebo ak žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, výchovné mesačne je

k dôchodku	na 1 dieťa Kčs	na 2 deti Kčs	na 3 deti Kčs	na 4 deti Kčs
invalidnému	120	260	420	600
inému	70	170	310	490

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa mesačne o 220 Kčs.“.

Doterajšie odseky 4 až 7 toho istého paragrafu sa označujú ako odseky 5 až 8, pričom sa v novom odseku 8 zrušuje ustanovenie písmena c) a v ustanovení písmena b) sa čiarka nahrádza bodkou.

20.

§ 92 ods. 1 znie:

„(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemocenského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 75 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.“.

21.

§ 104 vrátane nadpisu znie:

„Fond kultúrnych a sociálnych potrieb

§ 104

(1)

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

(2)

Orgány sociálneho zabezpečenia napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.“.

22.

V § 105 ods. 3 sa slová „zo sociálnych fondov“ nahrádzajú slovami „z fondov kultúrnych a sociálnych potrieb“.

23.

V § 110 ods. 2 sa slová „zo sociálneho fondu“ nahrádzajú slovami „z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb“.

24.

§ 112 ods. 1 znie:

„(1)

Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 12,5 % úhrnu peňažných pracovných odmien.“.

25.

§ 116 ods. 2 znie:

„(2)

Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka priznávaním týchto dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.“.

26.

K § 144 sa pripája ďalšia veta tohto znenia:

„Pri určení období podľa § 9 ods. 1, § 19a ods. 3, § 22 ods. 1 a § 25 ods. 2 sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.“.

27.

§ 146 sa zrušuje.