Jednotlivé schôdzky Slovenskej národnej rady zvoláva predseda Slovenskej národnej rady.

Na schôdzke Slovenskej národnej rady sa môžu zúčastniť členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady môže na schôdzku Slovenskej národnej rady pozvať aj ďalších štátnych predstaviteľov, a to tak Československej socialistickej republiky, ako aj Slovenskej a Českej socialistickej republiky a iných verejných, politických, hospodárskych a kultúrnych činiteľov.

Člen vlády Slovenskej socialistickej republiky je povinný prísť osobne na schôdzku Slovenskej národnej rady, ak sa na tom Slovenská národná rada jednoduchým hlasovaním bez rozpravy uznesie alebo ak o to požiada Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Člena vlády Slovenskej socialistickej republiky môže zastupovať len iný člen vlády.

Schôdzky Slovenskej národnej rady sú spravidla verejné.

Neverejná schôdzka sa koná výnimočne, ak sa na tom uznesie Slovenská národná rada na návrh svojho predsedu alebo predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky alebo člena vlády, a to bez rozpravy jednoduchým hlasovaním.

Ak sa Slovenská národná rada uznesie, že schôdzka bude neverejná, môžu byť na schôdzke Slovenskej národnej rady prítomní okrem poslancov iba členovia vlády a tí štátni predstavitelia, s ktorých prítomnosťou na schôdzke vysloví Slovenská národná rada súhlas jednoduchým hlasovaním bez rozpravy. Na schôdzke môžu byť ďalej prítomní poverení pracovníci Kancelárie Slovenskej národnej rady.

Záznam o rokovaní, ako aj stenografická správa o neverejnej schôdzke sa neuverejňujú, pokiaľ sa Slovenská národná rada jednoduchým hlasovaním bez rozpravy neuznesie inak.

Program schôdzky Slovenskej národnej rady navrhuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Predsedajúci oznámi návrh programu pri otvorení schôdzky. O programe i o námietkach proti nemu rozhoduje Slovenská národná rada jednoduchým hlasovaním bez rozpravy.

Na návrh predsedajúceho môže Slovenská národná rada v priebehu schôdzky jednoduchým hlasovaním bez rozpravy program rokovania presunúť alebo rokovanie o niektorom bode programu prerušiť a prerokúvať iný bod denného programu, alebo zlúčiť rozpravu k dvom alebo viacerým bodom denného programu.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady môže navrhnúť, ak ide o závažnú vec, aby rozprava bola rozdelená na rozpravu všeobecnú a podrobnú. Predsedajúci určí, ako sa bude vzhľadom na to o veci hlasovať. Ak bude proti rozhodnutiu predsedajúceho vznesená námietka, rozhodne o nej Slovenská národná rada jednoduchým hlasovaním bez rozpravy.

Rečníci sa môžu hlásiť o slovo u predsedu pred schôdzkou alebo v priebehu schôdzky u predsedajúceho. Prihlášky do rozpravy sa podávajú spravidla písomne a možno ich podávať dovtedy, kým sa nerozhodne o ukončení rozpravy alebo dokiaľ predsedajúci neudelí spravodajcovi záverečné slovo.

Pri začatí rozpravy oznámi predsedajúci, ktorí rečníci sa prihlásili do rozpravy a udeľuje im slovo v poradí, v akom sa prihlásili.

Slova sa smie ujať iba ten, komu ho predsedajúci udelí; hovorí sa z tribúny.

Kto nie je v čase, keď sa mu udelí slovo, prítomný v zasadacej sieni, stráca svoje poradie.

Slovenská národná rada môže na návrh každého poslanca jednoduchým hlasovaním bez rozpravy určiť rečnícku lehotu, a to nie kratšiu než 15 minút.

Pripomienky k spôsobu rokovania, osobné a vecné poznámky môže predsedajúci pripustiť podľa svojho uváženia. Tieto pripomienky a poznámky nesmú trvať dlhšie než 5 minút.

Rečníci môžu hovoriť aj v jazyku národnosti. Reč sa súčasne pretlmočí do jazyka slovenského.

Ak sa chce rozpravy zúčastniť predsedajúci, odovzdá vedenie schôdzky.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, každý poslanec i skupina poslancov môžu navrhnúť ukončenie rozpravy k prerokúvanému bodu programu. O takomto návrhu rozhodne Slovenská národná rada hlasovaním bez rozpravy. Ak sa Slovenská národná rada uznesie o ukončení rozpravy, udelí sa slovo tým poslancom, ktorí boli prihlásení pred uznesením Slovenskej národnej rady o ukončení rozpravy.

Návrhy týkajúce sa iba spôsobu rokovania, ako aj návrhy na ukončenie rozpravy môže podať každý poslanec. Slovenská národná rada sa o nich uznáša jednoduchým hlasovaním bez rozpravy.

Návrh na odročenie rokovania o veci alebo na jej vrátenie predsedníctvu alebo výboru s určitým príkazom môže podať každý poslanec; ak bol návrh zamietnutý, nemožno ho počas rokovania o tej istej veci a na tej istej schôdzke opakovať.

Ak zákon neustanovuje inak, môžu návrhy podávať aj jednotliví poslanci.

Poslanci môžu podať pozmeňovacie návrhy najneskoršie do skončenia rozpravy. Môžu ich predniesť ústne alebo odovzdať predsedajúcemu písomne. Pozmeňovacie návrhy môže podať skupina poslancov alebo jednotlivý poslanec.

Členom vlády Slovenskej socialistickej republiky sa udelí slovo, hocikedy o to požiadajú, a to aj po skončení rozpravy.

Predsedovi a členom vlády sa udelí slovo aj k vyhláseniam, ktoré nesúvisia s programom schôdzky. Na návrh predsedníctva alebo hociktorého z poslancov môže sa Slovenská národná rada jednoduchým hlasovaním bez rozpravy uzniesť, že sa o vyhlásení otvára rozprava. Rozprava sa končí hlasovaním, či Slovenská národná rada vyhlásenie schvaľuje alebo neschvaľuje.

Ak je zoznam rečníkov vyčerpaný alebo ak Slovenská národná rada rozpravu uznesením ukončila, predsedajúci udelí záverečné slovo navrhovateľovi prerokúvaného návrhu a spravodajcovi príslušného výboru; tí sa môžu záverečného slova vzdať.

Ak sa ujme slova po skončení rozpravy člen vlády, otvára sa tým rozprava znova.

Predsedajúci môže po predchádzajúcom napomenutí odňať slovo rečníkovi, ktorý sa odchyľuje od prerokúvanej veci alebo prekračuje určený čas reči.

Predsedajúci odoberie slovo rečníkovi, ktorý porušuje rokovací poriadok alebo vážnosť rokovania Slovenskej národnej rady.

Poslanec, ktorému bolo odňaté slovo, nesmie už v tej istej rozprave vystúpiť.

Návrhy smerujúce k mareniu alebo svojvoľnému zdržiavaniu rokovania Slovenskej národnej rady, môže predsedajúci vylúčiť z rokovania.

Ak podá poslanec, ktorého sa týka niektoré z opatrení urobených podľa predošlých odsekov, námietky u predsedajúceho, rozhodne o nich Slovenská národná rada jednoduchým hlasovaním bez rozpravy.

Slovenská národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.

Uznesenie, ktorým sa mení ústava alebo schvaľuje ústavný zákon, vyžaduje na svoju platnosť súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Slovenskej národnej rady.

Poradie, v akom sa bude hlasovať o bodoch denného programu, ku ktorým bola spoločná rozprava, určí po skončení rozpravy predsedajúci.

Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

Predsedajúci dá spočítať hlasy a oznámi výsledok hlasovania.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže požiadať Slovenskú národnú radu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery musí byť podaný písomne a byť podpísaný najmenej jednou pätinou poslancov Slovenskej národnej rady.

Pre hlasovanie platí ustanovenie § 22 ods. 1 s tým, že sa pri hlasovaní a nedôvere vláde hlasuje vždy podľa mien.

Ustanovenia predošlých odsekov platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády.

Návrhy vlády na vyslovenie dôvery prerokuje Slovenská národná rada aj v tom prípade, ak neboli predtým prerokované v predsedníctve alebo vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej socialistickej republiky alebo jej jednotlivým členom prerokuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady tak, že ho zaradí na program najbližšej schôdzky Slovenskej národnej rady.

Slovenská národná rada vykonáva voľby, ktoré jej patria, a rozhoduje o návrhoch na vymenovanie jednoduchou väčšinou hlasov (§ 22 ods. 1), a to, ak nie sú proti tomu námietky, zdvihnutím ruky, inak tajne hlasovacími lístkami. Hlasovacími lístkami sa hlasuje pri voľbe predsedu, podpredsedov a členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako aj pri voľbe členov Ústavného súdu Slovenskej socialistickej republiky.

Ak sa pri voľbe nedosiahne jednoduchá väčšina hlasov, koná sa užšia voľba, do ktorej sa pojmú podľa povahy volieb, o ktoré ide, tí kandidáti, ktorí pri prvej voľbe dosiahli najväčší počet hlasov. Pri užšej voľbe je zvolený ten, prípadne tí kandidáti, ktorí dosiahli najväčší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje žreb.

Slovenská národná rada i jednotliví poslanci môžu vznášať na vládu Slovenskej socialistickej republiky alebo jej jednotlivých členov interpelácie a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti.

Interpelácie sa podávajú písomne; môže ich podávať jednotlivý poslanec alebo skupina poslancov.

Interpelácie dá Predsedníctvo Slovenskej národnej rady spravidla rozmnožiť, rozošle ich vopred všetkým poslancom a odpovede na ne zaradí na program schôdzky Slovenskej národnej rady.

O odpovedi na interpeláciu koná Slovenská národná rada rozpravu a hlasovaním zaujme stanovisko.

Otázky môžu byť ústne alebo písomné. Na ústne otázky odpovie opýtaný spravidla na tej istej schôdzke. Ak sa netrvá na ústnej odpovedi, musí tak urobiť písomne do 30 dní.

Na písomné otázky musí opýtaný odpovedať písomne alebo ústne do 30 dní.

Každý poslanec môže klásť otázky predsedovi, predsedníctvu alebo iným orgánom Slovenskej národnej rady.

Otázky možno podať ústne alebo písomne aj v Kancelárii Slovenskej národnej rady.

Opýtaný na tieto otázky odpovie buď hneď alebo na budúcej schôdzke.

Uznesenia Slovenskej národnej rady podpisuje predseda Slovenskej národnej rady a dvaja overovatelia.

O každej schôdzke Slovenskej národnej rady vyhotoví Kancelária Slovenskej národnej rady stenografickú správu, ktorá podáva presný obsah celého rokovania. Stenografickú správu overuje predseda a dvaja overovatelia.

Do stenografických správ možno nahliadnuť v Kancelárii Slovenskej národnej rady.

Každý rečník môže do budúcej schôdzky podať Predsedníctvu Slovenskej národnej rady písomné námietky proti tej časti záznamu, ktorá obsahuje jeho reč, ak uvedie, aké omyly alebo nedostatky podľa jeho názoru obsahuje; o námietkach rozhoduje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Slovenská národná rada zriaďuje si pre hlavné úseky štátnej a spoločenskej činnosti ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány výbory a volí ich predsedov a ostatných členov z poslancov Slovenskej národnej rady.

Slovenská národná rada zriaďuje tieto výbory:

V prípade potreby môže Slovenská národná rada zriadiť ďalšie výbory.

Výbory môžu si zriaďovať komisie ako svoje pomocné orgány z radov poslancov a ďalších odborných pracovníkov.

Mandátový a imunitný výbor Slovenskej národnej rady skúma, či jednotliví poslanci boli platne zvolení alebo či nedošlo pri voľbách k inému porušeniu volebného zákona, či sú dané podmienky pre trestné, disciplinárne stíhanie alebo ďalšiu väzbu poslanca, či poslanec stratil po voľbe voliteľnosť a skúma podmienky pre odvolanie poslanca. Rokovanie výboru je vždy neverejné.

Mandátový a imunitný výbor vykoná potrebné vyšetrenie a umožní poslancovi, aby sa k výsledku vyšetrenia vyjadril. Správu s príslušným návrhom podá Slovenskej národnej rade, prípadne jej predsedníctvu.

O návrhoch na vydanie poslanca na trestné alebo disciplinárne stíhanie, i o návrhoch na vyslovenie súhlasu s ďalšou väzbou, hlasuje Slovenská národná rada tajne hlasovacími lístkami. O týchto návrhoch možno hlasovať len raz.

Ustavujúcu schôdzku a ostatné schôdzky výboru zvoláva a vedie predseda výboru.

Na ustavujúcej schôdzke si výbor zvolí zo svojich členov podpredsedu a dvoch overovateľov.

Výbory Slovenskej národnej rady sa iniciatívne zúčastňujú pri rozpracovaní zásadných otázok smeru vývoja v jednotlivých oblastiach štátnej správy a národného hospodárstva a prerokúvajú a kontrolujú plnenie rozhodujúcich úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby Slovenska.

Svoje pripomienky a podnety oznámi výbor Slovenskej národnej rady ako odporúčanie Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a príslušnému členovi vlády Slovenskej socialistickej republiky alebo inému vedúcemu ústredného orgánu Slovenskej socialistickej republiky.

Výbory Slovenskej národnej rady prerokúvajú zásady pripravovaných zákonov Slovenskej národnej rady, návrhy zákonov Slovenskej národnej rady, návrhy medzinárodných zmlúv, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Slovenskej národnej rady, ako aj zásady a návrhy zákonov, ktoré má Slovenská národná rada predložiť Federálnemu zhromaždeniu.

Ak ten istý návrh zákona bol pridelený niekoľkým výborom, môžu ho výbory prerokovať na spoločnej schôdzke. Výbor môže požiadať, aby správu o predloženom návrhu podal na rokovaní výboru zástupca orgánu, ktorý návrh zákona pripravil. Tento orgán je tiež povinný predložiť výboru Slovenskej národnej rady, určenému na prerokovanie návrhu zákona, pripravené vykonávacie predpisy, aby výbor mohol posúdiť, či sú v zhode so zákonom.

Po prerokovaní návrhu zákona určí výbor spravodajcu, ktorý podá Slovenskej národnej rade správu o návrhu zákona a o jeho prerokovaní (§ 41). Ak v čase, keď Slovenská národná rada nezasadá, bolo rozhodnuté, že návrh zákona bude predložený na schválenie Predsedníctvu Slovenskej národnej rady ako návrh zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, podá spravodajca správu Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. O návrhoch zákonov, v ktorých vykonal zmeny, predloží výbor Slovenskej národnej rade tiež písomnú správu.

Výbory Slovenskej národnej rady pravidelne sledujú pôsobenie dôležitých zákonov Slovenskej národnej rady; pritom tiež preverujú, či vykonávacie predpisy vydané po schválení zákona sú s ním v zhode a zodpovedajú cieľom, ktoré sa vydaním zákona sledovali.

Výbory Slovenskej národnej rady pri svojej činnosti úzko spolupracujú s členmi vlády Slovenskej socialistickej republiky. Predseda i ostatní členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky majú právo zúčastniť sa na všetkých schôdzkach výborov Slovenskej národnej rady. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú. Výbory majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády Slovenskej socialistickej republiky i predstaviteľov iných štátnych orgánov a vyžadovať od nich informácie a správy. Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky sú povinní prísť na schôdzky výborov Slovenskej národnej rady, ak ich o to výbor požiada. Na schôdzkach výborov sa môžu dať zastupovať svojimi námestníkmi, pokiaľ výbor netrvá na ich osobnej účasti. Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky a ich námestníci môžu na schôdzky výborov, na ktorých sa zúčastnia, pribrať odborníkov svojho úradu.

Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky i predstavitelia iných štátnych orgánov sú povinní poskytovať výborom Slovenskej národnej rady a ich jednotlivým členom pomoc potrebnú pre ich sústavnú činnosť.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky, prípadne jej členovia sú povinní oznámiť výboru najneskoršie do 30 dní, aké dôsledky z odporúčania výboru vyvodili, najmä ako odstránili zistené nedostatky a ich príčiny.

Na prerokovanie závažných otázok priberajú výbory Slovenskej národnej rady okrem zástupcov štátnych orgánov, pokiaľ je to potrebné, aj vedeckých pracovníkov a iných popredných pracovníkov hospodárskeho a kultúrneho života.

Ak to vyžaduje potreba riadneho a podrobného posúdenia prerokúvaných otázok, môže výbor vykonávať prieskum a rokovať na mieste samom.

Výbory Slovenskej národnej rady navzájom spolupracujú a pomáhajú si v práci. Ak to vyžaduje záujem veci, môžu výbory Slovenskej národnej rady zasadať spoločne a podávať Slovenskej národnej rade a jej predsedníctvu spoločné správy a návrhy.

Každý člen výboru Slovenskej národnej rady je povinný aktívne sa zúčastňovať na práci výboru, ktorého je členom.

Predseda výboru Slovenskej národnej rady najmä:

Predsedu výboru zastupuje podpredseda alebo overovateľ výboru, zvolený na ustavujúcej schôdzke výboru, prípadne iný člen zvolený výborom.

Výbor Slovenskej národnej rady sa schádza na schôdzkach podľa schváleného pracovného plánu a v naliehavých prípadoch podľa potreby.

Schôdzky výboru sú verejné. Na návrh predsedu výboru môže výbor vyhlásiť rokovanie za tajné. Na schôdzke výboru, ktorej rokovanie bolo vyhlásené za tajné, môžu byť prítomné okrem členov výboru a členov vlády Slovenskej socialistickej republiky iné osoby len so súhlasom výboru.

O interpeláciách a otázkach poslancov vznesených na schôdzkach výborov Slovenskej národnej rady platia ustanovenia o interpeláciách a otázkach poslancov na schôdzkach Slovenskej národnej rady (§ 29 až 33).

Výbor Slovenskej národnej rady je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Pre platnosť uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov výboru. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Na schôdzke výboru prítomní poslanci Slovenskej národnej rady, ktorí nie sú jeho členmi, majú poradný hlas.

Zápisnice zo schôdzok výboru vyhotovuje pracovník Kancelárie Slovenskej národnej rady, overuje ich predseda a overovateľ výboru, ktorí zodpovedajú za obsahovú správnosť a úplnosť zápisnice.

Výbor sa môže uzniesť, že sa správa o jeho rokovaní alebo časti neuverejní.

Overovatelia Slovenskej národnej rady zodpovedajú za správnosť a úplnosť zápisníc, dozerajú na hlasovanie a na vykonanie volieb a spolupodpisujú uznesenia Slovenskej národnej rady. Overovatelia výborov plnia podobné úlohy v jednotlivých výboroch Slovenskej národnej rady, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Skrutátori Slovenskej národnej rady sčítavajú hlasy pri hlasovaní a voľbách na schôdzkach Slovenskej národnej rady.

Orgány Slovenskej národnej rady alebo ich delegácie môžu v prípade, ak ide o veci spoločného záujmu, konať schôdzky a porady s orgánmi Českej národnej rady.

Disciplinárne konanie sa zavádza proti poslancovi, ktorý

Disciplinárne konanie sa zavedie na návrh predsedu Slovenskej národnej rady alebo v prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) aj na návrh urazeného.

Vo všetkých prípadoch disciplinárneho konania musí byť daná poslancovi možnosť obhajoby.

Disciplinárne konanie vykonáva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré ukladá aj disciplinárne opatrenia: písomné napomenutie, verejné napomenutie, stratu nároku poslanca Slovenskej národnej rady na náhradu alebo jej časti, najviac však na čas jedného mesiaca. Možno uložiť niekoľko disciplinárnych opatrení súčasne.

Poslanec má právo podať odvolanie do 15 dní Slovenskej národnej rade. Rovnaké právo má aj urazený, ak Predsedníctvo Slovenskej národnej rady disciplinárne konanie zastaví.