206/1968 Zb. v znení účinnom od 29. 3. 1990 do 14. 2. 1993

206

ZÁKON

Slovenskej národnej rady

z 28. decembra 1968

o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky

Slovenská národná rada v zmysle zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

Štátny občan Slovenskej socialistickej republiky je zároveň štátnym občanom Československej socialistickej republiky.

(2)

Stratou štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky stráca občan aj štátne občianstvo Československej socialistickej republiky, pokiaľ nenadobudne štátne občianstvo Českej socialistickej republiky.

Prvá časť

Štátni občania Slovenskej socialistickej republiky (§ 2-7)

§ 2

Určenie štátneho občianstva

(1)

Štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky je ten, kto má k začiatku účinnosti tohto zákona štátne občianstvo Československej socialistickej republiky (ďalej len „československý štátny občan“), ak sa narodil na území Slovenskej socialistickej republiky.

(2)

Československý štátny občan, ktorý sa narodil v cudzine, je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, ak je k začiatku účinnosti tohto zákona prihlásený na trvalý pobyt na jej území. Ak nie je prihlásený na trvalý pobyt na území Slovenskej socialistickej republiky ani na území Českej socialistickej republiky, je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, ak mal, prípadne ak jeho rodičia mali pred odchodom do cudziny na jej území posledný trvalý pobyt.

Voľba štátneho občianstva

(§ 3-4)

§ 3

Československý štátny občan, ktorého štátne občianstvo nemožno určiť podľa § 2, ani sa nestane podľa zákona Českej národnej rady štátnym občanom Českej socialistickej republiky, zvolí si, ak chce byť štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, štátne občianstvo vyhlásením.

§ 4

(1)

Štátny občan Slovenskej socialistickej republiky, ktorý sa ním stal k 1. januáru 1969 podľa § 2 tohto zákona, si môže zvoliť vyhlásením do 31. decembra 1969 štátne občianstvo Českej socialistickej republiky.

(2)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky si môže zvoliť vyhlásením do 31. decembra 1969 štátny občan Českej socialistickej republiky, ktorý sa ním stal k 1. januáru 1969 podľa zákona Českej národnej rady.

Štátne občianstvo detí

(§ 5)

§ 5

(1)

Ak sa stanú rodičia štátnymi občanmi Slovenskej socialistickej republiky podľa § 2 až 4, sledujú ich štátne občianstvo aj deti mladšie ako 15 rokov. Inak o určení ich štátneho občianstva platí ustanovenie § 2, pokiaľ nesledujú štátne občianstvo rodičov, ktorí sa stanú štátnymi občanmi Českej socialistickej republiky podľa zákona Českej národnej rady.

(2)

Vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva detí mladších ako 15 rokov robia ich zákonní zástupcovia; ak žijú obidvaja rodičia, vyžaduje sa ich súhlasné vyhlásenie, pokiaľ niektorý z nich nie je pozbavený rodičovských práv.

Vyhlásenie o voľbe

(§ 6-7)

§ 6

(1)

Z vyhlásenia o voľbe musí byť zrejmé:

kto ho robí,

miesto narodenia, prípadne miesto trvalého pobytu k 1. januáru 1969 (posledného trvalého pobytu občana, prípadne jeho rodičov v Československej socialistickej republike),

že občan, ktorý vyhlásenie robí, bol k 1. januáru 1969 československým štátnym občanom,

ktoré štátne občianstvo si občan volí.

(2)

Manželia môžu vyhlásenie o voľbe urobiť spoločne.

§ 7

Vyhlásenie o voľbe podľa § 3 až 5 tohto zákona sa robí na príslušnom miestnom národnom výbore poverenom vedením matrík, v cudzine na diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky podľa miesta pobytu občana.

Druhá časť

Nadobúdanie štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky (§ 8-12)

§ 8

Narodením

(1)

Dieťa, ktorého rodičia sú štátnymi občanmi Slovenskej socialistickej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo rodičov.

(2)

Dieťa, ktorého jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky a druhý štátnym občanom Českej socialistickej republiky, nadobúda narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak sa narodilo na jej území. Dieťa týchto rodičov, ktoré sa narodilo v cudzine, nadobúda štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky jeho matka. Rodičia sa môžu dohodnúť vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po narodení dieťaťa na štátnom občianstve Českej socialistickej republiky pre dieťa.

(3)

Dieťa, ktorého jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky a druhý štátnym občanom Českej socialistickej republiky a ktoré podľa zákona Českej národnej rady nadobúda narodením štátne občianstvo Českej socialistickej republiky, stane sa štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, ak sa na tom rodičia dohodnú vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po narodení dieťaťa.

(4)

Dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak druhý z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky.

(5)

Dieťa nájdené na území Slovenskej socialistickej republiky je jej štátnym občanom, dokiaľ sa nepreukáže, že má iné štátne občianstvo.

§ 9

Uzavretím manželstva

(1)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky si môže zvoliť štátny občan Českej socialistickej republiky, ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, vyhlásením urobeným do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s ním nadobúdajú štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky aj jeho deti mladšie ako 15 rokov, nad ktorými vykonáva výlučne rodičovské práva alebo ak sa na tom dohodne s druhým rodičom a ktoré pojme do svojho vyhlásenia.

(2)

Cudzinka, ktorá uzavrela manželstvo so štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, nadobúda štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak vysloví okresný národný výbor na jej žiadosť súhlas s nadobudnutím. Žiadosť musí byť podaná najneskôr do 6 mesiacov po uzavretí manželstva. Spolu s cudzinkou nadobúdajú štátne občianstvo aj jej deti mladšie ako 15 rokov, ktoré pojala do svojej žiadosti.

§ 10

Udelením

(1)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky možno udeliť na žiadosť cudzincovi, ktorý má na území Slovenskej socialistickej republiky nepretržitý pobyt aspoň 5 rokov a pri nadobúdaní štátneho občianstva stráca, ak nie je bezdomovcom, svoje doterajšie štátne občianstvo.

Nepretržitý pobyt na území Československej socialistickej republiky k 1. januáru 1969 sa pre tento účel považuje za nepretržitý pobyt na území Slovenskej socialistickej republiky.

(2)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky možno udeliť štátnemu občanovi Českej socialistickej republiky, ktorý má na území Slovenskej socialistickej republiky trvalý pobyt aspoň dva roky.

(3)

V prípadoch hodných osobitného zreteľa možno udeliť štátne občianstvo aj žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 alebo 2.

(4)

Manželia môžu žiadať o udelenie štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v spoločnej žiadosti. Žiadosť každého z manželov sa posudzuje samostatne. Deti mladšie ako 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, nadobúdajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo matkou. Ak pojme štátny občan Českej socialistickej republiky do svojej žiadosti deti mladšie ako 15 rokov, vyžaduje sa pre nadobudnutie štátneho občianstva týchto detí súhlas druhého rodiča, pokiaľ nie je pozbavený rodičovských práv.

(5)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky udeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky.

§ 11

Štátoobčiansky sľub

(1)

Nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky cudzincom sa stáva pre osoby staršie ako 15 rokov účinným len zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a Slovenskej socialistickej republike a ich socialistickému zriadeniu a že budem riadne plniť všetky povinnosti ich občana.“

(2)

Výnimočne môže zloženie štátoobčianskeho sľubu odpustiť Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky; v týchto prípadoch sa nadobudnutie štátneho občianstva stáva účinným dňom, kedy rozhodnutie o odpustení sľubu nadobudne právoplatnosť.

(3)

Štátoobčiansky sľub prijíma okresný národný výbor, v cudzine diplomatická misia alebo konzulárny úrad Československej socialistickej republiky.

§ 12

Príslušnosť na vyhlásenie

Vyhlásenie podľa § 8 ods. 2 a 3 a podľa § 9 ods. 1 sa robí na príslušnom miestnom národnom výbore poverenom vedením matrík podľa miesta narodenia alebo uzavretia manželstva alebo podľa miesta trvalého pobytu občana, v cudzine na príslušnej diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky podľa miesta pobytu občana.

Tretia časť

Strata štátneho občianstva (§ 13-14)

§ 13

Všeobecné ustanovenie

(1)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky sa stráca nadobudnutím štátneho občianstva Českej socialistickej republiky.

(2)

Štátny občan Slovenskej socialistickej republiky nestráca uzavretím manželstva so štátnym občanom Českej socialistickej republiky alebo s cudzincom štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky.

(3)

Strata štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky u jedného z manželov nemá vplyv na štátne občianstvo druhého manžela alebo detí, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

§ 14

Prepustením

(1)

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky stráca ten, kto je prepustený zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Štátne občianstvo zaniká dňom doručenia listiny o prepustení.

(2)

Manželia môžu žiadať o prepustenie zo štátneho zväzku v spoločnej žiadosti; žiadosť každého z manželov sa posudzuje samostatne. Deti mladšie ako 15 rokov, ktoré ich otec alebo matka pojali do svojej žiadosti, strácajú štátne občianstvo spolu s otcom alebo matkou; ak žijú obidvaja rodičia, vyžaduje sa na podanie žiadosti súhlas druhého rodiča, pokiaľ nie je pozbavený rodičovských práv.

(3)

O prepustení zo štátneho zväzku rozhodujú okresné národné výbory.

Štvrtá časť

Spoločné a záverečné ustanovenia (§ 16-24)

§ 16

Štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky osvedčuje okresný národný výbor, prípadne poverený mestský národný výbor.^**)

§ 17

(1)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom osoby, o ktorej štátne občianstvo ide. Ak nemá trvalý pobyt na území Slovenskej socialistickej republiky, spravuje sa miestna príslušnosť podľa jej posledného trvalého pobytu na území Slovenskej socialistickej republiky; ak nemá trvalý pobyt na území Slovenskej socialistickej republiky, je príslušný Obvodný národný výbor Bratislava-Staré mesto.

(2)

Na prijímanie štátoobčianskeho sľubu v cudzine je príslušná diplomatická misia alebo konzulárny úrad Československej socialistickej republiky podľa miesta pobytu osoby, o ktorej štátne občianstvo ide.

§ 18

Voľbou, prípadne dohodou podľa tohto zákona sa nadobúda štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky dňom, kedy bolo o tom urobené vyhlásenie; vyhlásenie v lehotách ustanovených týmto zákonom možno urobiť len raz.

§ 19

(1)

Orgán, ktorý vyhlásenie prijal, vydá občanovi osvedčenie o tom, kedy urobil vyhlásenie a aké štátne občianstvo zvolil.

(2)

Vykonanie voľby, prípadne uzavretie dohody o štátnom občianstve na národnom výbore sa poznamená v občianskom preukaze.

§ 20

Vyhlásenie podľa tohto zákona nepodlieha poplatkom.

§ 21

Postup orgánov štátnej správy pri vykonaní tohto zákona upraví Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky.

§ 22

Kde sa v ustanoveniach zákonov hovorí o československom štátnom občianstve, rozumie sa tým podľa povahy veci aj štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky.

§ 23

Zrušuje sa § 3 ods. 2 a § 11 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72/1958 Zb.

§ 24

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.

Predseda:

Klokoč v. r.

Poznámky

Paragraf 7 zákona č.194/1949 Zb. o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva v znení zákona č. 72/1958 Zb.

**)

Uznesenie Národného zhromaždenia ČSSR č. 109/1967 Zb., ktorým sa vydáva Vzorový štatút mestských národných výborov (časť III. písm. B).

§ 1