89/1968 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1976 do 31. 8. 1994

ZÁKON

z 27. júna 1968,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákonov č. 141/1965 Zb. a č. 116/1967 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

§ 10 ods. 1 a ods. 2 prvá veta znie:

„(1)

Výška nemocenského za pracovný deň je:

pri pracovnej činnosti v družstve	z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka	60 %
nad jeden rok do 5 rokov	70 %
nad 5 rokov do 10 rokov	80 %
nad 10 rokov	90 %

(2)

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:

pri pracovnej činnosti v družstve	z priemernej dennej pracovnej odmeny
do jedného roka	50 %
nad jeden rok do 5 rokov	60 %
nad 5 rokov do 10 rokov	65 %
nad 10 rokov	70 %".

Na základe tejto zmeny sa v odseku 3 v druhej vete sadzba 80 % nahrádza sadzbou 90 %.“.

§ 20 ods. 1 prvá veta znie:

„(1)

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov.“

Na základe tejto zmeny sa počet týždňov uvedený v § 21 ods. 1 a 2 mení z 22 na 26 a z 18 na 22.“.

§ 20 ods. 3 až 5 znie:

„(3)

Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov alebo členov výrobných družstiev,

bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,

bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,

poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve,

študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,

bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.

(4)

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.

(5)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

§ 21 ods. 3 znie:

„(3)

V prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.“.

§ 22 ods. 3 znie:

„(3)

Výška peňažnej pomoci v materstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.“

V tom istom paragrafe sa zrušujú doterajšie odseky 4 a 5.“.

§ 23 znie:

„§ 23

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v § 21, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.“.

§ 24 znie:

„§ 24

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 21, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.“.

§ 25 ods. 2 znie:

„(2)

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.“.

§ 26 ods. 1 a 2 znie:

„(1)

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.“.

10.

§ 28 prvá veta znie:

„Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.“.

11.

§ 30 ods. 3 a 4 znie:

„(3)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň

dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve,

dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,

dni kúpeľnej starostlivosti,

dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny (§ 16) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.

(4)

Družstevníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia v chorobe.“.

12.

§ 31 ods. 2 znie:

„(2)

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak

sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov invalidný dôchodok.“

Na základe zmeny vekovej hranice sa aj v § 36 ods. 1 a 2 a § 68 ods. 3 menia hranice veku z 25 na 26 rokov.“.

13.

§ 32 znie:

„§ 32

Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.“.

14.

§ 33 znie:

„§ 33

(1)

Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo sociálneho zabezpečenia družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je táto podmienka splnená u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.“.

15.

§ 34 znie:

„§ 34

(1)

Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú:

na 1 dieťa	90 Kčs
na 2 deti	330 Kčs
na 3 deti	680 Kčs
na 4 deti	1030 Kčs

a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

(2)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(3)

Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.“.

16.

§ 35 znie:

„§ 35

Výplata prídavkov na deti

(1)

Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tomu, zo zabezpečenia ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú sa tomuto ústavu.

(2)

Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.“.

17.

§ 69 ods. 3 znie:

„(3)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac 450 Kčs mesačne.“

V tom istom paragrafe sa v odseku 5 na konci mení doterajšia citácia v zátvorke „§ 73 ods. 3“ na citáciu „§ 73 ods. 2“.

18.

§ 73 znie:

„§ 73

(1)

Výchovné patrí na každé dieťa (§ 68) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

(2)

Výchovné mesačne je

	na 1 dieťa Kčs	na 2 deti Kčs	na 3 deti Kčs	na 4 deti Kčs
k invalidnému k dôchodku	140	330	680	1030
inému	90	330	680	1030

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému na neho príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

(5)

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

(6)

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby ako dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vypláca sa tomuto ústavu.

(7)

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.“.

19.

Za § 142 sa vkladá nový § 142a, ktorý znie:

„§ 142a

Vláda môže v súlade s dlhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi

zvyšovať sumu podpory pri narodení dieťaťa uvedenú v § 28, najmä ak je to odôvodnené vývojom cien potrieb pre novorodené deti,

zvyšovať sumu najvyššej prípustnej hranice vlastného príjmu nezaopatreného dieťaťa uvedenú v § 31 ods. 2 pre nárok na prídavky na deti,

zvyšovať sadzby prídavkov na deti, výchovného, prípadne príplatok k nim (§ 34 a 73) a priznávať k nim jednorazovú výpomoc,

zvyšovať najnižšiu a najvyššiu výmeru sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa a výšku sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa.“.

20.

§ 145 prvá veta znie:

„Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy, s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov

podmienky, rozsah a výšku dávok so zabezpečenia matky a dieťaťa jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb; rozhodovanie o týchto dávkach a ich výplata patrí okresným národným výborom,

dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

zabezpečenie členov rodín jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb vykonávajúcich službu v ozbrojených silách.“.

Čl. II

(1)

Podľa ustanovení čl. I tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací príspevok a na peňažnú pomoc v materstve družstevníčky, ktorej do tohto času patrila niektorá z týchto dávok podľa doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa tejto družstevníčke započíta aj doba, po ktorú sa jej poskytovala pred 1. júlom 1968.

(2)

Ak družstevníčka má do 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyplývajúcom z článku I len vtedy, ak ide o prípad uvedený v § 24 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno podľa uvedeného ustanovenia túto pomoc poskytovať.

(3)

Prídavky na deti podľa tohto zákona poskytnú sa prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30. júni 1968.

Čl. IV

Predsedníctvo Národného zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ako vyplýva z neskorších predpisov.