56/1969 Zb. v znení účinnom od 1. 4. 1971 do 31. 3. 1989

ZÁKON

z 5. júna 1969

o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Časť I

(§ 1)

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

Rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia upravuje zásady rokovania a organizáciu Federálneho zhromaždenia, vzájomné styky obidvoch snemovní, ako aj styky s vládou Československej socialistickej republiky a navonok.

(2)

Každá snemovňa upraví vlastným uznesením svoje vnútorné pomery (čl. 46 ústavného zákona o československej federácii - ďalej len „ústavný zákon“) a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania.

Časť II

Ustavujúca schôdzka (§ 2-7)

§ 2

(1)

Poslanci Federálneho zhromaždenia sa zídu po svojom zvolení na ustavujúcu schôdzku snemovne, do ktorej boli zvolení.

(2)

Ustavujúcu schôdzku každej snemovne zvolá doterajšie Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia najneskôr do štyroch týždňov odo dňa volieb a navrhne predmet jej rokovania. Súčasne poverí niektorého svojho člena vedením ustavujúcej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov.

§ 3

(1)

Kým bude zvolený predseda snemovne, vedie ustavujúcu schôdzku poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(2)

Predsedajúci prijme sľub poslancov (čl. 48 ústavného zákona) a dá vykonať voľbu volebnej komisie na zisťovanie výsledkov hlasovania a voľbu mandátového a imunitného výboru.

§ 4

(1)

Po overení platnosti voľby poslancov na základe návrhu mandátového a imunitného výboru snemovňa určí počet členov svojho predsedníctva (čl. 54 ústavného zákona) a zvolí predsedu snemovne.

(2)

Potom sa novozvolený predseda snemovne ujme vedenia schôdzky. Dá vykonať voľbu ďalších členov predsedníctva snemovne, predsedov a ostatných členov výborov, ako aj overovateľov snemovne.

§ 5

Snemovne zvolia členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia (čl. 56 ústavného zákona).

§ 6

Predseda alebo poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia podá snemovniam správu o činnosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia za dobu od skončenia posledného zasadania Federálneho zhromaždenia (čl. 58 ústavného zákona).

§ 7

(1)

Po vykonaní voľby členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolá predseda alebo poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia spoločnú schôdzku obidvoch snemovní na voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia (čl. 34 ústavného zákona).

(2)

Spoločnú schôdzku obidvoch snemovní vedie predseda alebo poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(3)

Každá snemovňa zvolí komisiu na voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia.

(4)

Predsedu, prvého podpredsedu a ďalších podpredsedov Federálneho zhromaždenia volia obidve snemovne z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia (čl. 56 ods. 5 ústavného zákona).

(5)

Poslanci každej snemovne hlasujú oddelene.

Časť III

Rokovanie na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia (§ 8-57)

§ 8

Schôdzky snemovne zvoláva predseda snemovne na základe uznesenia predsedníctva snemovne, prípadne na základe uznesenia snemovne. Ak o to požiada aspoň tretina poslancov snemovne, predseda zvolá schôdzku snemovne najneskôr do 30 dní.

§ 9

Spoločnú schôdzku obidvoch snemovní zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia na základe uznesenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia alebo na základe uznesenia obidvoch snemovní (čl. 34 ústavného zákona).

§ 10

(1)

Rokovanie Snemovne ľudu možno začať, ak je na schôdzke prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.

(2)

Rokovanie Snemovne národov možno začať, ak je na schôdzke prítomná nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Českej socialistickej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(3)

Snemovňa na návrh svojho predsedníctva určí program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu. Ak sa koná spoločná schôdzka snemovní, ustanovia snemovne program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(4)

Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu.

§ 11

(1)

Schôdzka snemovne je spravidla verejná.

(2)

Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa môže snemovňa uzniesť na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, svojho predsedníctva, výboru, na návrh poslanca, prezidenta Československej socialistickej republiky, vlády alebo jej jednotlivého člena, že schôdzka alebo jej časť je neverejná. O takomto návrhu rozhodne snemovňa bez rozpravy.

(3)

Na schôdzke snemovne alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní prezident Československej socialistickej republiky, poslanci druhej snemovne a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom predsedníctva snemovne, a ak ide o spoločnú schôdzku snemovní, so súhlasom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

§ 12

(1)

Poslanci sa môžu hlásiť do rozpravy už pred začatím schôdzky i v priebehu schôdzky.

(2)

Pri začatí rozpravy predseda oznámi prihlásených rečníkov. Predseda dáva poslancom slovo v poradí, v akom sa o slovo prihlásili. Najskôr však udelí slovo tým poslancom, ktorí chcú predniesť pozmeňovacie návrhy k prerokúvanej otázke.

(3)

Kto nie je v okamihu, keď sa mu udelí slovo, prítomný v zasadacej sieni, stráca svoje poradie.

(4)

Snemovňa môže bez rozpravy na návrh svojho predsedníctva alebo ktoréhokoľvek poslanca určiť maximálnu rečnícku lehotu, nie však kratšiu ako 15 minút.

§ 13

Každý rečník má právo hovoriť vo svojej materčine. Ak rečník nehovorí po česky alebo po slovensky, Kancelária Federálneho zhromaždenia zabezpečí pretlmočenie prejavu do jedného z týchto jazykov.

§ 14

(1)

Každý poslanec sa môže v priebehu rozpravy prihlásiť o slovo na faktickú poznámku alebo na odpoveď na ňu. Udelí sa mu slovo.

(2)

Prednesenie faktickej poznámky ani prípadná odpoveď na faktickú poznámku iného poslanca nesmú prekročiť 5 minút.

§ 15

Členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky. To isté platí aj pre členov vlády Československej socialistickej republiky.

§ 16

(1)

Poslanec, ktorému bolo udelené slovo, má hovoriť k prerokúvanej veci. Ak sa odchyľuje od prerokúvanej veci alebo ak prekročí určenú rečnícku lehotu, môže predseda poslanca na to upozorniť.

(2)

Poslancovi, ktorý sa odchyľuje od prerokúvanej veci, môže predseda po opätovnom upozornení odňať slovo. O námietkach poslanca, ktorému bolo odňaté slovo, rozhodne snemovňa hlasovaním bez rozpravy.

(3)

Ak poslanec prekročí lehotu na prednesenie faktickej poznámky, prípadne na odpoveď na faktickú poznámku, odníme mu predseda slovo.

§ 17

(1)

Poslanci môžu v rozprave prednášať k prerokúvaným otázkam pozmeňovacie návrhy. Majú sa vzťahovať na určitú vec prerokúvaného návrhu a má z nich byť zrejmé, o čom sa má snemovňa uzniesť. Predseda môže požiadať poslanca, aby svoj návrh spresnil.

(2)

Ak je v rozprave prednesený pozmeňovací návrh, môže predsedníctvo snemovne alebo ktorýkoľvek poslanec navrhnúť prerušenie prerokúvania takéhoto bodu denného programu až do času, dokiaľ k prednesenému pozmeňovaciemu návrhu nezaujme stanovisko príslušný výbor snemovne. Návrh na prerušenie prerokúvania takéhoto bodu denného programu môže podať aj navrhovateľ prerokúvaného bodu.

(3)

O návrhu na prerušenie prerokúvania určitého bodu denného programu rozhodne snemovňa hlasovaním bez rozpravy. Snemovňa môže súčasne určiť príslušnému výboru lehotu, dokedy musí predložiť snemovni svoje stanovisko k prednesenému pozmeňovaciemu návrhu.

(4)

Rovnaký postup platí aj v prípade, ak poslanec písomne podá pozmeňovací návrh k určitému návrhu ešte pred začatím rozpravy na schôdzke snemovne.

(5)

Obdobne možno postupovať, ak poslanec podá v rozprave k prerokúvaným otázkam návrh, ktorý sa priamo nedotýka týchto otázok.

§ 18

Po skončení rozpravy predseda udelí záverečné slovo navrhovateľovi prerokúvaného návrhu a potom spravodajcovi príslušného výboru.

Hlasovanie na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia

(§ 19-24)

§ 19

(1)

O každom návrhu rozhoduje snemovňa hlasovaním.

(2)

Pred každým hlasovaním predseda snemovne upozorní poslancov, že sa prikročí k hlasovaniu, a dá zistiť počet prítomných poslancov v zasadacej sieni (čl. 40 ústavného zákona).

§ 20

(1)

Poradie, v akom sa má hlasovať o predložených návrhoch, musí sa voliť takým spôsobom, aby sa čo najlepšie zistil názor väčšiny.

(2)

Každý poslanec môže navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach návrhu hlasovalo oddelene. Ak pri takomto hlasovaní sa neschvália všetky časti návrhu, je potrebné o prijatých častiach hlasovať ešte ako o celku.

(3)

Ak sa k návrhu predloží pozmeňovací návrh, hlasuje sa najskôr o pozmeňovacom návrhu. Ak sú k návrhu predložené dva alebo viaceré pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa o nich v poradí, ako boli podané. Ak prijatie jedného pozmeňovacieho návrhu znamená vylúčenie iného pozmeňovacieho návrhu, nebude sa o tomto návrhu už hlasovať.

(4)

Ak sa predloží návrh týkajúci sa procedurálnej otázky, hlasuje sa o takomto návrhu pred hlasovaním o prerokúvanej otázke.

§ 21

(1)

Hlasovanie je verejné alebo tajné.

(2)

Verejne sa hlasuje spravidla zdvihnutím ruky, pokiaľ sa snemovňa bez rozpravy neuznesie na inom spôsobe verejného hlasovania.

(3)

Na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, predsedníctva snemovne, poslanca alebo skupiny poslancov sa môže snemovňa uzniesť, že poslanci budú hlasovať tajne.

(4)

O návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky alebo jej jednotlivému členovi sa hlasuje v obidvoch snemovniach vždy podľa mien.

§ 22

(1)

Voľby prezidenta Československej socialistickej republiky, predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, predsedu a podpredsedov snemovne a ďalších členov predsedníctva snemovne a predsedov výborov sa vykonávajú tajným hlasovaním.

(2)

Tajným hlasovaním sa vykonávajú voľby aj v ďalších prípadoch, ak to ustanoví zákon.

(3)

V ostatných prípadoch sa voľby vykonávajú verejným hlasovaním, ak sa snemovňa neuznesie inak.

§ 23

(1)

Hlasovanie podľa mien sa vykonáva hlasovacími lístkami, na ktorých sú uvedené mená poslancov. Ďalšie podrobnosti každá snemovňa určí svojím uznesením.

(2)

Tajne sa hlasuje hlasovacími lístkami. Hlasy spočíta a výsledky volieb zisťuje komisia poslancov zvolená snemovňou.

(3)

Pokiaľ platí zákaz majorizácie podľa čl. 41 a 42 ústavného zákona, vykonáva sa v Snemovni národov aj tajné hlasovanie oddelene. V takomto prípade Snemovňa národov zvolí dve komisie poslancov.

§ 24

Na spoločných schôdzkach obidvoch snemovní hlasujú poslanci Snemovne ľudu oddelene od poslancov Snemovne národov.

Spolupráca snemovní a dohodovacie konanie

(§ 25-30)

§ 25

(1)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva obidvoch snemovní aj ich výbory spolupracujú pri príprave uznesení Federálneho zhromaždenia a usilujú sa o zjednocovanie uznesení obidvoch snemovní. Na ten cieľ sa zodpovedajúce výbory obidvoch snemovní informujú o svojich schôdzkach, o prijatých záveroch, vysielajú na schôdzky zodpovedajúceho výboru svojich zástupcov na vysvetlenie prijatých stanovísk. Na zjednotenie rozdielnych stanovísk konajú zodpovedajúce výbory spravidla spoločné schôdzky.

(2)

Predsedníctvo snemovne informuje predsedníctvo druhej snemovne i Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia o každom prijatom uznesení snemovne.

§ 26

(1)

Ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní, môžu sa snemovne (snemovňa) uzniesť, a to aj na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, na novom prerokovaní veci alebo môžu uložiť výborom, aby vec znovu prerokovali a predložili návrhy, alebo sa môžu uzniesť na dohodovacom konaní podľa čl. 44 ústavného zákona.

(2)

Ustanovenie odseku 1 však neplatí, ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní o štátnom rozpočte federácie (čl. 44 ods. 4 ústavného zákona).

§ 27

(1)

Spoločný výbor pre dohodovacie konanie sa skladá z 10 zástupcov každej snemovne, pokiaľ sa snemovne nedohodnú na inom počte; aj v tomto prípade je spoločný výbor zložený vždy z rovnakého počtu poslancov Snemovne ľudu a Snemovne národov.

(2)

Snemovňa národov zvolí do spoločného výboru rovnaký počet poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a rovnaký počet poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

§ 28

(1)

Prvú schôdzku spoločného výboru pre dohodovacie konanie zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia. Výbor si na tejto schôdzke zvolí predsedu, ktorý vedie ďalšie rokovanie výboru.

(2)

O výsledkoch rokovania spoločného výboru podajú poverení členovia výboru správu obidvom snemovniam.

§ 29

Ak obidve snemovne neprijmú ani na odporúčanie spoločného výboru zhodné uznesenie, môžu sa obidve snemovne uzniesť na konaní spoločnej schôdzky obidvoch snemovní a usilovať sa na nej o prijatie zhodného uznesenia. Konanie spoločnej schôdzky obidvoch snemovní môže im navrhnúť aj Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

§ 30

(1)

Ak dohodovacie konanie ani rokovanie spoločnej schôdzky obidvoch snemovní neviedlo k ich zhodnému uzneseniu, predsedníctva snemovní informujú o tom Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(2)

Ak dohodovacie konanie neviedlo k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia informuje o tom prezidenta Československej socialistickej republiky.

Interpelácie a otázky

(§ 31-35)

§ 31

(1)

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci a skupiny poslancov majú právo interpelovať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti.

(2)

Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

(3)

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci a skupiny poslancov majú taktiež právo klásť otázky vedúcim ústredných úradov Československej socialistickej republiky vo veciach ich pôsobnosti.

(4)

Vedúci ústredných úradov sú povinní na otázky odpovedať.

§ 32

(1)

Interpelácie sa podávajú písomne predsedníctvu snemovne.

(2)

Interpelácia má byť formulovaná stručne a má z nej byť zrejmé, aké vysvetlenie poslanec vyžaduje.

§ 33

(1)

Predsedníctvo snemovne informuje o podaných interpeláciách Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Podané interpelácie dá vytlačiť a rozošle ich vopred, prípadne ich rozdá všetkým poslancom aj interpelovanému.

(2)

Interpelovaný je povinný odpovedať na interpeláciu najneskôr do 30 dní predsedníctvu snemovne a interpelujúcemu, pokiaľ nejde o naliehavú interpeláciu. Aj keď táto lehota neuplynula, interpelovaný môže odpovedať ústne na zaslanú interpeláciu na najbližšej schôdzke snemovne.

(3)

Predsedníctvo snemovne informuje o odpovediach na interpelácie, a to prípadne so svojím stanoviskom, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; písomné odpovede zaradí na program najbližšej schôdzky snemovne, ktorá k nim zaujme stanovisko. Ak to navrhne niektorý poslanec, koná sa o odpovediach na interpelácie rozprava.

(4)

Na žiadosť interpelujúceho alebo iného poslanca môže snemovňa vyhlásiť interpeláciu za naliehavú. Poslanec musí takúto žiadosť odôvodniť. Ak snemovňa vyhlási interpeláciu za naliehavú, je interpelovaný povinný zodpovedať takúto interpeláciu na tej istej schôdzke snemovne. V prípade, že interpelovaný nemôže odpovedať, musí sa na tejto schôdzke k interpelácii vyjadriť a vyžiadať si na podrobnejšiu odpoveď lehotu, ktorú určí snemovňa.

§ 34

(1)

Otázky môžu byť písomné alebo ústne (§ 31).

(2)

Na písomné otázky odpovie opýtaný písomne alebo ústne do 30 dní.

(3)

Na ústne otázky odpovie opýtaný spravidla po položení otázky ústne. Môže si vyhradiť písomnú odpoveď, ak sa neuznesie orgán, na schôdzke ktorého bola otázka položená, na ústnej odpovedi. V tom prípade odpovie opýtaný na budúcej schôdzke. Písomná odpoveď sa musí zaslať do 30 dní.

§ 35

Každý poslanec môže klásť otázky predsedovi a ostatným členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia i predsedovi a členom predsedníctva snemovne vo veciach, ktoré sa týkajú činnosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia alebo predsedníctva snemovne.

Rokovanie o návrhoch zákonov

(§ 36-54)

§ 36

Rokovanie o návrhoch zákonov sa spravidla skladá z prerokúvania zásad zákona a z prerokúvania osnovy zákona.

§ 37

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, skupiny poslancov, výbory obidvoch snemovní, prezident Československej socialistickej republiky, vláda Československej socialistickej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

§ 38

(1)

Navrhovatelia predkladajú zásady zákonov spolu s politickým a ekonomickým rozborom predsedovi Federálneho zhromaždenia a ten ich postúpi snemovniam.

(2)

Zásady zákona sa vypracúvajú tak, aby tvorili spoľahlivý a úplný podklad, na základe ktorého môžu výbory Federálneho zhromaždenia posúdiť, či sa musí určitá vec upravovať alebo či sa doterajšia právna úprava musí nevyhnutne zmeniť, prípadne doplniť, v akých smeroch a v akom rozsahu. Zásady majú pokiaľ možno umožňovať výber medzi variantnými riešeniami.

(3)

Politický a ekonomický rozbor treba vypracovať tak, aby sa nová právna úprava mohla posúdiť komplexne, po stránke politického pôsobenia i ekonomických dôsledkov, z hľadiska postavenia občanov a organizácií i vplyvu právnej úpravy na činnosť štátnych orgánov a organizácií. Rozbor má odôvodniť nevyhnutnosť novej právnej úpravy a jej základné črty.

(4)

Od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru možno výnimočne upustiť, ak s tým vysloví súhlas predseda Federálneho zhromaždenia po prerokovaní s predsedami snemovní.

§ 39

Predsedníctvo snemovne alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne prikáže zásady na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie zásad všetkým poslancom snemovne a oznámi im, ktorým výborom boli zásady prikázané.

§ 40

(1)

Vo výboroch zásady zákona odôvodní navrhovateľ.

(2)

Po prerokovaní zásad oznámi výbor svoje stanovisko navrhovateľovi a predsedníctvu snemovne, ktoré o ňom informuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením.

§ 41

(1)

Osnovy zákona sa predkladajú predsedovi Federálneho zhromaždenia a ten ich postúpi snemovniam.

(2)

Osnovy zákonov sa predkladajú s dôvodovou správou, ktorá musí obsahovať aj finančný a hospodársky dosah navrhovanej úpravy a spôsob, ako sa uhradí potrebný náklad. Pri prerokúvaní osnovy zákona výbory môžu požiadať, aby im navrhovateľ podal informáciu o obsahu vykonávacích predpisov, ktoré majú vydať federálne orgány, a o čase, kedy sa majú vykonávacie predpisy vydať.

(3)

Navrhovateľ súčasne podá správu o tom, ako v osnove zákona vyhovel odporúčaniam výborov snemovne, ktoré sú obsiahnuté v ich stanoviskách, prípadne prečo týmto odporúčaniam nevyhovel.

(4)

Osnovu zákona odôvodňuje v snemovni navrhovateľ. Ak navrhovateľom je vláda Československej socialistickej republiky, odôvodňuje ju v snemovni člen vlády, ktorého tým vláda poverí.

§ 42

Predsedníctvo snemovne alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne prikáže predloženú osnovu zákona na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie osnovy všetkým členom snemovne a oznámi im, ktorým výborom bola osnova zákona prikázaná.

§ 43

Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola osnova zákona prikázaná na prerokovanie, môžu oznámiť týmto výborom stanovisko k osnove zákona, a to aj písomne.

§ 44

Predseda Federálneho zhromaždenia zašle zásady a osnovu zákona na zaujatie stanoviska vláde Československej socialistickej republiky, pokiaľ nie je navrhovateľom zákona. Predseda Federálneho zhromaždenia zašle zásady a osnovu zákona aj Českej národnej rade a Slovenskej národnej rade, pokiaľ nie sú navrhovateľmi zákona, aby mohli oznámiť podľa svojho uváženia stanovisko.

§ 45

Stanoviská orgánov uvedených v § 44 predseda Federálneho zhromaždenia oznámi jednotlivým snemovniam.

§ 46

(1)

Vo výboroch snemovní osnovu zákona odôvodní navrhovateľ. Po prerokovaní osnovy zákona vo výbore môže výbor určiť zo svojich členov spravodajcu.

(2)

Výbory snemovní môžu na základe svojich uznesení prerokúvať prikázanú osnovu zákona aj na spoločnej schôdzke.

(3)

Príslušné výbory obidvoch snemovní môžu na základe svojich uznesení prerokúvať prikázanú osnovu zákona aj na spoločnej schôdzke.

§ 47

(1)

Poslanci môžu v rozprave prednášať k prerokúvaným osnovám zákonov pozmeňovacie návrhy. Majú sa vzťahovať na určitú vec prerokúvanej osnovy a má z nich byť zrejmé, na čom sa má výbor uzniesť.

(2)

Výbor prerokuje aj pozmeňovacie návrhy zaslané výboru podľa § 43.

§ 48

O poradí pri hlasovaní o predložených návrhoch platí § 20.

§ 49

(1)

Ak sa výbor uznesie na zmenách v osnove zákona, vypracuje pre snemovňu písomnú správu obsahujúcu odporúčanie výboru a presné znenie pozmeňovacích návrhov.

(2)

Písomnú správu výboru schvaľuje pred predložením snemovni výbor, pokiaľ nepoveril jej vypracovaním predsedu a niektorých ďalších členov výboru.

§ 50

Po prerokovaní osnovy zákona predseda výboru oboznámi s uznesením výboru bez meškania predsedníctvo snemovne a ostatných predsedov výborov snemovne, ktorým bola osnova zákona prikázaná na prerokovanie. Predsedníctvo snemovne informuje o uznesení výboru Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

§ 51

Ak osnova zákona bola prerokovaná vo viacerých výboroch snemovne a ak sa všetky tieto výbory zhodli na rovnakých pozmeňovacích návrhoch, môžu podať snemovni spoločnú písomnú správu.

§ 52

(1)

Po prerokovaní osnovy zákona výbor určí spravodajcu, ktorý podá snemovni ústnu správu o prerokovaní osnovy vo výbore.

(2)

Ak osnova zákona bola prerokovaná vo viacerých výboroch snemovne, môžu tieto výbory určiť spoločného spravodajcu.

§ 53

(1)

Ustanovenia § 36 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie návrhov zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(2)

Ustanovenia § 41 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie medzinárodných zmlúv. O zámeroch sledovaných pripravovanými medzinárodnými zmluvami informuje vláda Československej socialistickej republiky Federálne zhromaždenie.

§ 54

(1)

Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ich schválení (čl. 45 ods. 3 ústavného zákona).

(2)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia označí za deň schválenia zákona deň, keď sa druhá snemovňa uzniesla o návrhu prijatom prvou snemovňou.

(3)

Ak sa druhá snemovňa neuznesie o návrhu prijatom prvou snemovňou do troch mesiacov, vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zákon po uplynutí tejto lehoty. Súčasne označí za deň schválenia zákona deň, keď uplynula lehota troch mesiacov.

Zápisnice o schôdzkach orgánov Federálneho zhromaždenia

(§ 55-57)

§ 55

(1)

O každej schôdzke Snemovne ľudu, Snemovne národov, o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní a o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici treba uviesť, kto schôdzku viedol, koľko členov príslušných orgánov bolo prítomných, ktorí rečníci sa zúčastnili rozpravy a aký bol výsledok hlasovania.

(2)

Rečníci, ktorí vystúpili v rozprave, overia v čo najkratšej lehote po konaní schôdzky text príspevku, ktorý predniesli. Pritom môžu opraviť prípadné chyby vzniknuté pri vyhotovovaní zápisnice; nesmú však meniť obsah a zmysel svojho vystúpenia.

(3)

Zápisnicu o schôdzke snemovne overuje jej predseda a najmenej dvaja overovatelia snemovne. Zápisnicu o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní overuje predseda Federálneho zhromaždenia a po jednom overovateľovi každej snemovne. Zápisnicu o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia overuje predseda a overovateľ Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Títo funkcionári overujú prijaté uznesenia.

(4)

Overená zápisnica je autentickým záznamom o schôdzke a odovzdáva sa spoločne s príslušnými podkladmi, prílohami a uzneseniami na uloženie do archívu Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

(5)

Autentické znenie zápisnice o schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov, prípadne o ich spoločnej schôdzke je podkladom pre vydávanie stenografickej správy, pokiaľ v prípadoch uvedených v § 11 ods. 2 predsedníctvo príslušnej snemovne, prípadne predsedníctva obidvoch snemovní nerozhodnú inak.

(6)

Súčasťou zápisnice sú úplné texty predložených návrhov, prijatých uznesení, vyhlásení a iných dokumentov, ktoré boli predmetom rokovania.

§ 56

(1)

Ustanovenie § 55 platí obdobne pre zápisnice o schôdzkach predsedníctiev a výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov, ak snemovne svojím uznesením neustanovuje inak.

(2)

Zápisnice o spoločných schôdzkach niekoľkých výborov overuje predseda a jeden overovateľ každého zo zúčastnených výborov.

§ 57

Zverejnenie prejavov poslancov prednesených v orgánoch Federálneho zhromaždenia nepodlieha žiadnym obmedzeniam s výnimkami ustanovenými v § 11 a 71.

Časť IV

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia (§ 58-79)

§ 58

(1)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vykonáva v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, pôsobnosť Federálneho zhromaždenia podľa čl. 58 ústavného zákona.

(2)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ďalej najmä

zvoláva zasadania a vyhlasuje ich za skončené podľa čl. 32 ods. 3 a čl. 33 ods. 2 ústavného zákona,

uznáša sa na zvolaní spoločnej schôdzky obidvoch snemovní v prípadoch podľa čl. 34 ústavného zákona a navrhuje ich denný program,

rozhoduje podľa čl. 52 ústavného zákona,

koordinuje plán práce snemovní a ich orgánov,

koordinuje prácu výborov a prerokúva, ak je to potrebné, ich stanoviská a správy; môže navrhnúť, aby sa výbory vecou znova zaoberali, alebo oznámiť príslušnému orgánu vlastné stanovisko; o svojom rozhodnutí informuje predsedníctvo snemovne,

schvaľuje plán zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia a rozhoduje o prijímaní a vysielaní delegácií Federálneho zhromaždenia; prihliada pritom na rovnoprávne zastúpenie snemovní,

schvaľuje návrh rozpočtu Federálneho zhromaždenia,

určuje, v akom rozsahu a v akom poradí podpredsedovia zastupujú predsedu Federálneho zhromaždenia,

ch)

rozhoduje o plnom, prípadne o čiastočnom alebo dočasnom uvoľnení zo zamestnania poslancov, u ktorých to vyžaduje výkon ich funkcie,

vymenúva vedúceho Kancelárie Federálneho zhromaždenia,

vyhlasuje voľby podľa čl. 44 ods. 5 a čl. 59 ústavného zákona,

zisťuje, že súhlasné uznesenia obidvoch snemovní (čl. 29 ods. 3 a čl. 44 ods. 1 ústavného zákona) sa stali uznesením Federálneho zhromaždenia alebo, že uplynula trojmesačná lehota podľa čl. 44 ods. 1 ústavného zákona a že uznesenie jedenej snemovne sa stalo uznesením Federálneho zhromaždenia,

vyhlasuje zákony Federálneho zhromaždenia (čl. 45 ods. 3 ústavného zákona).

(3)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia predkladá opatrenia urobené podľa čl. 58 ústavného zákona snemovniam na schválenie na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia. Podáva im aj správy o svojej ostatnej činnosti.

§ 59

(1)

Schôdzky Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia. Ak to navrhne aspoň tretina členov predsedníctva, je predseda povinný zvolať schôdzku bez meškania.

(2)

Schôdzky predsedníctva sú neverejné, ak sa predsedníctvo neuznesie, že schôdzka je verejná. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov; na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.

(3)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže zriaďovať zo svojich členov stále alebo dočasné komisie.

(4)

O účasti členov vlády Československej socialistickej republiky na schôdzkach predsedníctva platia ustanovenia čl. 49 ods. 2 a 3 ústavného zákona.

§ 60

V prípadoch ustanovených v čl. 57 ods. 2 ústavného zákona hlasujú oddelene členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolení Snemovňou ľudu a členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolení Snemovňou národov. Uznesenie je prijaté, ak pre neho hlasuje väčšina všetkých členov predsedníctva zvolených Snemovňou ľudu a väčšina všetkých členov predsedníctva zvolených Snemovňou národov z poslancov, ktorí boli zvolení v Českej socialistickej republike, a väčšina všetkých členov predsedníctva zvolených Snemovňou národov z poslancov, ktorí boli zvolení v Slovenskej socialistickej republike.

Predseda Federálneho zhromaždenia

(§ 61-62)

§ 61

(1)

Predseda Federálneho zhromaždenia:

zastupuje Federálne zhromaždenie navonok,

vedie spoločné schôdzky obidvoch snemovní,

podpisuje zákony, uznesenia Federálneho zhromaždenia a zákonné opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,

zvoláva schôdzky spoločného výboru pre dohodovacie konanie.

rozhoduje po prerokovaní s predsedami snemovní o tom, kedy možno výnimočne upustiť od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru (§ 38 ods. 4),

prikazuje výborom po prerokovaní s predsedami snemovní návrhy zákonných opatrení a iné návrhy,

zabezpečuje styk s vládou Československej socialistickej republiky a s národnými radami.

(2)

Predseda Federálneho zhromaždenia podáva Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia správu o opatreniach, ktoré urobil.

§ 62

Predsedu Federálneho zhromaždenia zastupuje prvý podpredseda. Ďalší podpredsedovia Federálneho zhromaždenia zastupujú predsedu Federálneho zhromaždenia podľa uznesenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Predsedníctvo snemovne

(§ 63-66)

§ 63

(1)

Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov, overovateľa a ďalších členov predsedníctva snemovne. Má najviac 6 členov. Predsedníctvo snemovne pôsobí aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.

(2)

Predsedníctvo Snemovne národov sa skladá z rovnakého počtu členov zvolených v Českej socialistickej republike a členov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(3)

Predsedníctvo snemovne je volené na dobu celého volebného obdobia snemovne.

§ 64

(1)

Predsedníctvo snemovne

pripravuje schôdzky snemovne a uznáša sa na ich zvolaní, ak nejde o spoločné schôdzky obidvoch snemovní, a podáva jej správy o svojej činnosti a o činnosti jej orgánov,

prerokúva otázky týkajúce sa vnútorných organizačných pomerov snemovne a podrobnejších pravidiel jej rokovania,

prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, pokiaľ na to nesplnomocní predsedu snemovne,

prerokúva, ak je to potrebné, stanoviská a správy výborov a predkladá ich Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením,

určuje, v akom poradí zastupujú predsedu snemovne ostatní členovia predsedníctva,

rozhoduje v disciplinárnom konaní proti poslancom snemovne.

(2)

Predsedníctvo snemovne môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov, ak sa prerokúvajú veci, ktoré sa činnosti výborov týkajú, alebo ak o to požiada výbor. Na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.

§ 65

Predseda snemovne

(1)

Predseda snemovne:

zastupuje snemovňu navonok,

vedie schôdzky snemovne, ak nejde o spoločnú schôdzku obidvoch snemovní,

podpisuje uznesenia snemovne,

prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, ak je na to predsedníctvom snemovne splnomocnený.

(2)

Predseda snemovne podáva predsedníctvu snemovne správu o opatreniach, ktoré urobil.

(3)

Predsedu snemovne zastupujú podpredsedovia, a ak sú zaneprázdnení, ďalší členovia predsedníctva podľa uznesení predsedníctva snemovne.

§ 66

Overovatelia

Overovatelia snemovne zodpovedajú za správnosť a úplnosť zápisníc a spolupodpisujú uznesenia snemovne. Overovatelia výborov plnia obdobné úlohy.

Výbory snemovne

(§ 67-79)

§ 67

(1)

Snemovňa zriaďuje zo svojich poslancov mandátový a imunitný výbor a ďalšie výbory.

(2)

Výbory v Snemovni národov majú byť zložené z rovnakého počtu poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

§ 68

(1)

Výbory pôsobia po dobu celého volebného obdobia snemovne ako jej iniciatívne a kontrolné orgány. Pôsobia aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.

(2)

Výbory prerokúvajú veci, ktoré im boli prikázané [§ 61 ods. 1 písm. f), § 64 ods. 1 písm. c) a § 65 ods. 1 písm. d)], a veci, ktoré sú obsiahnuté v ich pláne práce; prerokúvajú najmä návrhy zákonov, zákonných opatrení a medzinárodných zmlúv a zisťujú, či zákony, zákonné opatrenia a predpisy vydané na ich vykonanie sa uplatňujú v súlade s cieľmi sledovanými ich vydaním alebo či sa nedostali do rozporu s potrebami rozvoja spoločnosti; ďalej rokujú o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o správach rezortov o plnení ich úloh, o podnetoch poslancov z volebných (pracovných) obvodov a o ďalších veciach, na prerokúvaní ktorých sa uznesú na návrh niektorého svojho člena.

(3)

Výsledky svojho rokovania výbory predkladajú snemovni, prípadne jej predsedníctvu alebo ich zasielajú priamo príslušným federálnym ústredným orgánom.

(4)

Ak o to požiada aspoň jedna tretina prítomných členov výboru, ktorá nevyslovila súhlas so závermi výboru, výbor predloží snemovni písomnú správu o stanovisku týchto členov výboru.

§ 69

(1)

Ustavujúcu schôdzku výboru zvolá predseda výboru.

(2)

Výbor zvolí na ustavujúcej schôdzke jedného alebo viacerých podpredsedov a overovateľa výboru.

§ 70

(1)

Schôdzky výboru zvoláva a vedie jeho predseda. Podpredseda zvolá a vedie schôdzku výboru, ak je predseda zaneprázdnený alebo ak ho tým predseda poverí. Ak sú predseda i podpredseda (podpredsedovia) zaneprázdnení, schôdzku výboru zvolá a vedie jeho člen, ktorého tým predseda poverí.

(2)

Predseda je povinný zvolať schôdzku, ak to ustanoví snemovňa, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov výboru alebo ak to navrhne predsedníctvo snemovne alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(3)

Predseda navrhuje program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu.

(4)

Každý člen výboru môže navrhnúť zmeny programu rokovania.

§ 71

(1)

Schôdzky výboru sú spravidla verejné.

(2)

Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa výbor môže uzniesť, že schôdzka alebo jej časť je neverejná.

(3)

Na schôdzke výboru alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže ďalej zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom výboru.

§ 72

(1)

Výbor snemovne je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.

(2)

Poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzke výboru poradný hlas.

(3)

Inak platia pre rokovania výboru obdobne ustanovenia § 12, 13, 14, 17 a 18.

§ 73

(1)

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu zúčastniť na všetkých schôdzkach výborov snemovne; udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to i na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky.

(2)

Výbory snemovne majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych orgánov Československej socialistickej republiky a vyžadovať od nich informácie a správy.

(3)

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sú povinní prísť na schôdzku výboru snemovne, ak ich o to výbor požiada.

(4)

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu dať na schôdzkach výborov snemovne zastupovať inými členmi vlády a výnimočne svojimi námestníkmi, pokiaľ výbor netrvá na osobnej účasti príslušného člena vlády. Členovia vlády, prípadne tí, ktorí ich zastupujú, si môžu na schôdzky výborov snemovne, na ktorých sa zúčastnia, pribrať odborníkov svojho úradu a predseda výboru im môže udeliť slovo.

§ 74

(1)

Predstavitelia všetkých federálnych orgánov sú povinní prísť na schôdzku výboru a podať požadované vysvetlenie.

(2)

Výbory snemovne môžu prizvať na prerokúvanie dôležitých otázok aj vedeckých pracovníkov a iných pracovníkov hospodárskeho a kultúrneho života. Môže sa im udeliť slovo.

(3)

Ak to vyžaduje potreba riadneho posúdenia prerokúvaných otázok, môže výbor uskutočňovať prieskumy a rokovania na mieste samom s vedomím príslušnej národnej rady.

§ 75

(1)

Výbory snemovne môžu zriaďovať svoje stále alebo dočasné komisie zložené z poslancov.

(2)

Prácu komisie vedie vždy člen výboru.

(3)

Výbory môžu zriaďovať aj spoločné komisie.

(4)

Zriadenie spoločnej komisie výborov snemovne môže navrhnúť i predsedníctvo snemovne.

(5)

Komisie môžu prizvať na svoje rokovanie odborníkov vedy a praxe.

§ 76

(1)

Výbory snemovne môžu konať spoločné schôdzky a predkladať spoločné návrhy. Vo vedení spoločných schôdzok výborov sa ich predsedovia striedajú.

(2)

V prípade spoločnej schôdzky výbory hlasujú oddelene.

§ 77

(1)

Výbory Snemovne ľudu a výbory Snemovne národov môžu konať na základe svojich uznesení spoločné schôdzky a predkladať spoločné správy a návrhy. Pre vedenie spoločných schôdzok platí ustanovenie § 76.

(2)

V prípade spoločnej schôdzky výbory hlasujú oddelene.

(3)

Výbory obidvoch snemovní môžu zriaďovať spoločné komisie.

§ 78

Mandátový a imunitný výbor

(1)

Mandátový a imunitný výbor skúma, či jednotliví poslanci boli platne zvolení.

(2)

Mandátový a imunitný výbor skúma, či sú v imunitných veciach dané podmienky pre trestné alebo kárne stíhanie poslancov, pre ich vzatie do väzby alebo na ich zadržanie. Výbor urýchlene uskutoční nevyhnutné vyšetrenia a poskytne poslancovi možnosť, aby sa vyjadril.

(3)

Výbor podá správu s príslušným návrhom snemovni, prípadne Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ktoré rozhodnú uznesením.

(4)

Výbor uskutočňuje aj vyšetrenia v disciplinárnom konaní a svoje návrhy predkladá predsedníctvu snemovne.

(5)

Rokovanie mandátového a imunitného výboru je vždy neverejné.

§ 79

Komisie snemovne

(1)

Snemovne môžu zriaďovať svoje stále alebo dočasné komisie zložené z poslancov.

(2)

Komisie snemovní môžu prizvať na svoje rokovanie odborníkov vedy a praxe.

Časť V

Poslanci (§ 80-85)

§ 80

(1)

Poslanci Federálneho zhromaždenia sú povinní aktívne a iniciatívne sa zúčastniť na všetkých rokovaniach a prácach Federálneho zhromaždenia, najmä na schôdzkach snemovní a ich výborov, ktorých sú členmi.

(2)

Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní snemovne a jej orgánov, musí sa ospravedlniť predsedovi snemovne alebo predsedovi orgánu, ktorého je poslanec členom.

(3)

Poslanci sú povinní aktívne pracovať vo volebných (pracovných) obvodoch, udržiavať pravidelný styk s občanmi, objasňovať a presadzovať politiku Národného frontu a skúsenosti takto získané využívať vo svojej práci v orgánoch Federálneho zhromaždenia.

§ 81

(1)

Poslanci Federálneho zhromaždenia sú najmä oprávnení:

predkladať návrhy zákonov a iné návrhy vyplývajúce z ich poslaneckej činnosti,

požadovať od Predsedníctva Federálneho zhromaždenia i od predsedníctva snemovne informácie potrebné pre svoju činnosť,

zúčastniť sa na schôdzkach druhej snemovne a na schôdzkach výborov obidvoch snemovní,

interpelovať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti,

požadovať od členov vlády a iných orgánov Československej socialistickej republiky potrebné podklady a vysvetlenia; členovia vlády sú povinní poslancom takéto podklady a vysvetlenia predložiť,

obracať sa so žiadosťou o oznámenie informácií na štátne orgány a spoločenské organizácie.

(2)

Písomné podklady pre rokovanie snemovní a ich orgánov i pre rokovanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa rozosielajú poslancom najmenej 14 dní vopred, v naliehavých prípadoch 7 dní vopred.

§ 82

(1)

Poslanci Federálneho zhromaždenia nesmú byť pre výkon svojej funkcie ukrátení na právach a nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru.

(2)

Na výkon funkcie poslanca môžu byť poslanci uvoľňovaní zo svojho pracovného pomeru len so svojím súhlasom. Organizácia, v ktorej je poslanec v pracovnom alebo obdobnom pomere, je povinná mu poskytnúť pracovné voľno potrebné na výkon funkcie.

(3)

Poslancovi patrí po dobu pracovného voľna náhrada ušlého zárobku. Náhradu ušlého zárobku uhrádza prostredníctvom organizácie, v ktorej je poslanec v pracovnom pomere, štát z prostriedkov rozpočtu Federálneho zhromaždenia. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhrádza náhradu ušlého zárobku Kancelária Federálneho zhromaždenia priamo. Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia rozhodlo o uvoľnení poslanca, môže mu priznať funkčnú odmenu zodpovedajúcu rozsahu uvoľnenia a závažnosti úloh, na ktoré bol uvoľnený, ktorá sa mu vypláca popri ušlom zárobku.

(4)

Poslancom Federálneho zhromaždenia patria na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu náhrady, ktoré nepodliehajú dani zo mzdy.

(5)

Predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia, ako aj predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní patrí miesto náležitostí uvedených v odseku 3 funkčný plat, ktorého výšku určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, ktoré môže tiež ustanoviť, kedy im patria náhrady sťahovacích výdavkov. Funkčný plat patrí predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia a predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní ešte po dobu troch mesiacov po skončení ich funkcie.

(6)

Poslanci môžu bezplatne používať hromadné dopravné prostriedky. Na cesty na schôdzky Federálneho zhromaždenia alebo jeho orgánov alebo na cesty, na ktoré boli poverení predsedníctvom snemovne, prípadne Predsedníctvom Federálneho zhromaždenia, môžu vrátane spiatočných ciest bezplatne používať aj lietadlá. Pri uvoľnení poslanca mimo jeho trvalého bydliska, ktoré trvá dlhšie ako jeden mesiac, môže poslanec bezplatne použiť lietadlo aj na návštevu rodiny, a to raz za 14 dní. Hromadné dopravné prostriedky vrátane lietadiel môže poslanec bezplatne používať len na území Československej socialistickej republiky.

(7)

Podrobnosti, najmä výšku funkčných platov, náhrad stravného a nocľažného ustanoví Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; môže aj ustanoviť, že náhrady podľa odseku 4 poslancovi nepatria, ak vykonáva aj inú funkciu, alebo ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas a bez náležitého ospravedlnenia.

§ 83

Disciplinárne konanie

(1)

Disciplinárne konanie sa zavádza proti poslancovi, ktorý

urazí pri výkone funkcie poslanca na rokovaní snemovne, jej orgánov alebo Predsedníctva Federálneho zhromaždenia poslanca alebo iných ústavných činiteľov takým spôsobom, ktorý je v rozpore s postavením poslanca Federálneho zhromaždenia,

urazí pri rokovaní snemovne toto zhromaždenie alebo jeho orgán.

(2)

Disciplinárne konanie sa začne na návrh urazeného alebo z iniciatívy mandátového a imunitného výboru.

§ 84

Vo všetkých prípadoch disciplinárneho konania musí sa dať poslancovi možnosť obhajoby.

§ 85

(1)

Mandátový a imunitný výbor uskutoční nevyhnutné vyšetrenia a poskytne poslancovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, možnosť, aby sa vyjadril. Po uskutočnenom konaní výbor predloží výsledky vyšetrenia a svoje návrhy predsedníctvu snemovne.

(2)

Predsedníctvo snemovne posúdi výsledky vyšetrenia a môže na ich základe poslancovi uložiť, aby sa urazenému ospravedlnil v určenej lehote a určeným spôsobom. Ak sa poslanec v určenej lehote a určeným spôsobom neospravedlní, predsedníctvo snemovne oznámi svoje rozhodnutie orgánu, na rokovaní ktorého k urážke došlo, prípadne rozhodne o spôsobe uverejnenia svojho rozhodnutia.

(3)

Poslanec i mandátový a imunitný výbor majú právo proti rozhodnutiu predsedníctva snemovne podať do 15 dní odvolanie snemovni, ktorá rozhodne hlasovaním.

(4)

Z rokovania mandátového a imunitného výboru a z rokovania predsedníctva snemovne je vylúčený člen výboru alebo člen predsedníctva snemovne, ktorého sa disciplinárne konanie týka.

Časť VI

(§ 86)

§ 86

Kancelária Federálneho zhromaždenia

(1)

Kancelária Federálneho zhromaždenia poskytuje všestrannú odbornú, organizačnú a technickú pomoc orgánom Federálneho zhromaždenia a poslancom Federálneho zhromaždenia.

(2)

Na zabezpečovanie úloh uvedených v odseku 1 Kancelária Federálneho zhromaždenia zriaďuje potrebné funkčné útvary.

(3)

Kanceláriu Federálneho zhromaždenia riadi vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

(4)

Podrobnosti upraví organizačný poriadok, ktorý vydá Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Časť VII

Záverečné ustanovenia (§ 87-88)

§ 87

Zrušuje sa zákon č. 183/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia v znení zákona č. 51/1967 Zb. a zákona č. 44/1968 Zb.

§ 88

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Svoboda v. r.

Dr. Dubček v. r.

Ing. Černík v. r.