147/1961 Zb. v znení účinnom od 14. 12. 1961 do 31. 3. 1964

ZÁKON

z 30. novembra 1961,

ktorým sa mení a doplňuje zákon o hospodárení s bytmi

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi sa mení a doplňuje takto:

§ 1 znie:

„(1)

Zdravé bývanie je jednou zo životných podmienok každého jednotlivca a tým i základnou zložkou životnej úrovne obyvateľstva miest i vidieka. Štát sa stará o zvyšovanie úrovne obyvateľov i na tomto úseku a stará sa, aby sa s bytmi správne hospodárilo.

(2)

Úlohy s tým spojené zabezpečujú predovšetkým miestne národné výbory, ktoré majú najlepšiu možnosť hospodáriť s bytmi na základe posúdenia miestnych podmienok a so znalosťou pomerov každého jednotlivého občana, s prihliadnutím na rozvoj národného hospodárstva. Pri plnení týchto úloh vytvárajú národné výbory podmienky, aby sa na vykonávaní bytovej politiky podieľali v čo najväčšom počte pracujúci a spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie, a aby sa pritom plne uplatnila iniciatíva a aktivita občanov.“.

§ 4 znie:

„Rozpočtové, hospodárske a iné organizácie socialistického sektora (ďalej len „organizácie"), ktoré majú podnikové byty (§ 77 ods. 1), vedú pre každú obec, v ktorej sú tieto byty, zoznamy uchádzačov, ktorí sú ich zamestnancami a v obci trvale pracujú.“.

§ 6 znie:

„(1)

Ľudové bytové družstvá (ďalej len „družstvá") vedú pre každú obec, v ktorej majú svoje družstevné byty, zoznam uchádzačov, ktorí sú členmi družstva.

(2)

V obciach uvedených v § 3 ods. 2 zapíše družstvo do zoznamu uchádzačov, ktorí nemajú v obci vlastný byt, len vtedy, ak sú členmi družstva a v obci trvale pracujú.

(3)

O stavebných bytových družstvách a bytoch v ich domoch platia osobitné predpisy.¹)

§ 9 ods. 3 znie:

„(3) Ak sa majú v časovom období, na ktoré sa zostavuje poradie, prideľovať aj byty pracovníkom nevyhnutných služieb (§ 82 č. 2), zapíše miestny národný výbor do osobitnej skupiny v miestnom poradníku uchádzačov, ktorých pobyt v obci je nevyhnutne potrebný pre zabezpečenie verejných služieb, a to v takom poradí, ktoré zodpovedá významu ich práce, a podľa ich bytovej potreby.“.

§ 18 znie:

„(1)

Miestny národný výbor prideľuje byty uchádzačom zapísaným do poradníka, a to podľa poradia uchádzačov, prihliadajúc však zároveň na to, aby bol byt počtom i rozmerami miestností vzhľadom na počet príslušníkov uchádzačovej domácnosti i vzhľadom na miestne pomery primeraný uchádzačovej bytovej potrebe.

(2)

Osobe, ktorá nie je zapísaná do poradníka, možno prideliť náhradný byt,

ak má svoj doterajší byt vypratať na rozkaz na vypratanie (§ 42 ods. 1) alebo na rozkaz stavebného úradu;

ak bola o svoj byt pripravená živelnou pohromou.

(3)

Osobe, ktorá nie je zapísaná do poradovníka, možno prideliť byt,

ak ide pri prvom pridelení o uchádzača,

pre ktorého organizácia, v ktorej pracuje, v dohode so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia vykonala také stavebné úpravy, ktorými sa získa byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo nespôsobilých na bývanie;

ktorému dal miestny národný výbor súhlas, aby vlastným nákladom vykonal takú stavebnú úpravu, ktorou sa získal byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo nespôsobilých na bývanie;

ak ide o osobu, ktorej treba prideliť byt v štátnom záujme;

ak ide o osobu, ktorá dobrovoľne uvoľní svoj byt. V tomto prípade možno však prideliť byt najviac rovnakej hodnoty a vybavenia, ale s menším úhrnom podlahovej plochy obytných miestností.“.

§ 22 znie:

„Ak nedôjde medzi nájomníkom, ktorému sa pridelil byt, a vlastníkom domu k dohode o nájomnom a vedľajších platbách spojených s užívaním bytu, rozhodne o nich miestny národný výbor.“.

§ 24 včítane nadpisu znie:

„Zoznamy voľných a pridelených bytov

(1)

Miestne národné výbory vedú zoznamy všetkých novovystavaných, zriadených a uvoľnených bytov, ktoré sú oprávnené prideľovať. Súčasne s pridelením bytu vyznačia v zozname osobu, ktorej bol byt pridelený, dátum a dôvod pridelenia. Byty podnikové a byty pridelené pracovníkom nevyhnutných služieb vedú v zozname oddelene.

(2)

Organizácie a družstvá vedú zoznamy voľných a pridelených podnikových bytov (§ 77 ods. 1) a družstevných bytov (§ 6 ods. 1 a 2).

(3)

O zoznamoch voľných a pridelených bytov platí obdobne ustanovenie § 15.“.

§ 25 ods. 2 č. 1 a 2 znejú:

„(2)

Táto lehota sa počíta

pri byte, ktorý je jeho užívateľ povinný vypratať na rozkaz na vypratanie (§ 42 ods. 1) alebo pri ktorom bol vyhlásený nájomný pomer za zrušený (§ 23), odo dňa, keď sa rozkaz na vypratanie alebo rozhodnutie o zrušení nájomného pomeru stali vykonateľnými;

pri byte, pri ktorom sa vykonávajú stavebné zmeny alebo úpravy podľa rozkazu stavebného úradu alebo s jeho súhlasom, od povolenia na užívanie.“.

§ 27 znie:

„Prideľovacie právo miestneho národného výboru sa nevzťahuje

na byty vystavané stavebnými bytovými družstvami (§ 6 ods. 3);

na byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a z iných zdrojov, ktoré možno podľa platných predpisov na tento účel použiť;

na byty vystavané v bytovej výstavbe jednotných roľníckych družstiev;

na vojenské byty;

na domovnícke byty;

na byt v rodinnom domčeku, ak vyhlási vlastník domčeka miestnemu národnému výboru zároveň s ohlásením bytu alebo do 8 dní po tom, keď sa stal vykonateľným rozkaz na vypratanie, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje alebo že v tejto lehote v ňom ubytuje svoje ženaté (vydaté) dieťa, alebo ak nejde o obec uvedenú v § 3 ods. 2, svojich rodičov.“.

10.

§ 31 znie:

„Vlastník domu môže dať do užívania byt domovníkovi a dojednať s ním pracovný pomer len so súhlasom miestneho národného výboru.“.

11.

§ 33 znie:

„Privolenie miestneho národného výboru sa nevyžaduje na výmeny bytov stavebných bytových družstiev (§ 6 ods. 3) a podnikových bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a iných zdrojov, ktoré možno podľa platných predpisov na tento účel použiť, bytov v domoch jednotných roľníckych družstiev, vojenských bytov a bytov Ministerstva vnútra. Privolenie na výmenu je však potrebné, ak je takým bytom iba jeden z bytov, ktoré sa majú vymeniť.“.

12.

§ 34 znie:

„Súhlas vlastníka domu je potrebný na výmeny bytov stavebných bytových družstiev, bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a z iných zdrojov, ktoré možno na tento účel použiť, bytov v domoch jednotných roľníckych družstiev, podnikových bytov a družstevných bytov, ako aj na výmenu prenajatej časti bytu vlastníka rodinného domčeka (§ 32 ods. 2).“.

13.

§ 39 znie:

„(1)

Na výmenu vojenských bytov je potrebné privolenie náčelníka. Nevyžaduje sa však súhlas vlastníka domu.

(2)

Ak ide o výmenu vojenských bytov, ktoré sú v rôznych obciach, náčelník dá privolenie na výmenu vtedy, ak výmena je v súlade so záujmami plnenia služobných povinností a zodpovedá plánu ubytovania spracovanému Ministerstvom národnej obrany.

(3)

O právnych dôsledkoch privolenia na výmenu vojenských bytov platia obdobne ustanovenia §§ 35 a 36. Taktiež ustanovenia §§ 37 a 38 sa primerane vzťahujú i na výmeny vojenských bytov.“.

14.

§ 43 znie:

„(1)

Užívateľ bytu sa môže proti rozhodnutiu miestneho národného výboru, ktorým sa vydáva rozkaz na vypratanie, odvolať do 15 dní. Vlastník domu sa však môže odvolať len vtedy, ak sa týka rozkaz na vypratanie bytu stavebného bytového družstva, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku a z iných zdrojov, ktoré možno na tento účel použiť, bytu v jednotnom roľníckom družstve, podnikového bytu, vojenského bytu, bytu Ministerstva vnútra alebo družstevného bytu.

(2)

Odvolaniu proti rozkazu na vypratanie nemožno odňať odkladný účinok.

(3)

Rozkaz na vypratanie je vykonateľný len vtedy, ak ho potvrdí okresný súd. Súd potvrdí rozkaz, ak je vydaný v súhlase so zákonom, inak ho zruší.

(4)

O návrhoch na potvrdenie rozkazu na vypratanie rozhoduje súd, v obvode ktorého je sídlo miestneho národného výboru, ktorý vydal rozkaz.“.

15.

§ 53 ods. 2 znie:

(2)

Rozkaz na vypratanie bytu možno vydať i vtedy, ak užívateľ bytu nezaplatí miestny poplatok z bytu za 6 mesiacov alebo ak presahuje dlhovaná suma poplatku nájomné alebo cenu užívania bytu za tri mesiace.“

16.

Za § 55 sa vkladá § 55a, ktorý včítane nadpisu znie:

„Vypratanie bytu v prospech vlastníka rodinného domčeka

Miestny národný výbor môže vydať rozkaz na vypratanie bytu nájomníkovi, ktorý býva v rodinnom domčeku a bez riadneho dôvodu odmieta svoj byt uvoľniť pre nasťahovanie vlastníka tohto domčeka alebo jeho ženatého (vydatého) dieťaťa, hoci nájomník má možnosť presťahovať sa do iného bytu, ktorý má všetky náležitosti náhradného bytu (§ 62).“.

17.

§ 62 znie:

„(1)

Náhradný byt musí byť zdravotne nezávadný, ako aj inak spôsobilý na obvyklé užívanie a zdravotne vhodný a musí počtom i rozmerami obytných miestností byť vzhľadom na počet príslušníkov domácnosti budúceho užívateľa primeraný jeho bytovej potrebe.

(2)

Osobám, ktoré bývajú v menších než primeraných bytoch a ktoré sú povinné vypratať zamestnanecký alebo domovnícky byt preto, že bez vážnych dôvodov prestali vykonávať svoje zamestnanie, s ktorým je spojené užívanie bytu, možno prideliť náhradný byt o rovnakom úhrne podlahovej plochy, ako je byt, ktorý má byť vyprataný. Obdobne možno postupovať proti osobám, ktoré sú povinné vypratať byt pre neplatenie nájomného.

(3)

Náhradný byt sa prideľuje v tej istej obci; v inej obci možno ho prideliť len v prípadoch uvedených v §§ 49 a 58.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia i o náhradných bytoch pri súdnej exekúcii vyprataním bytu (§ 556 O.s.p.).“.

18.

§ 65 ods. 2 znie:

„(2)

Iným užívateľom, ktorí sú povinní vypratať byt na rozkaz na vypratanie, môže miestny národný výbor nahradiť sťahovacie výdavky celkom alebo sčasti, ak nemožno od užívateľa bytu spravodlivo požadovať, aby ich uhradil zo svojho. Pri rozkazoch na vypratanie vojenských bytov alebo bytov Ministerstva vnútra podľa § 58 uhradzuje tieto výdavky vojenská správa alebo krajská správa Ministerstva vnútra. Pri rozkazoch na vypratanie v prospech vlastníka rodinného domčeka (§ 55a) uhradzuje sťahovacie výdavky osobe, ktorá je povinná vypratať byt, vlastník rodinného domčeka.“.

19.

§ 71 znie:

„(1)

Národný výbor hlavného mesta Prahy môže určiť, že niektoré úlohy podľa tohto zákona bude z dôvodu účelnosti obstarávať sám.

(2)

Mestské národné výbory v Bratislave, Brne, Ostrave a Plzni môžu určiť so súhlasom krajského národného výboru, ktoré úlohy podľa tohto zákona budú z dôvodu účelnosti obstarávať.“.

20.

§ 72 ods. 2 znie:

„(2)

O odvolaní proti rozhodnutiu náčelníka podľa tohto zákona rozhoduje náčelník príslušnej krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy.“.

21.

§ 77 znie:

„(1)

Za podnikové byty sa považujú byty, ktoré 31. decembra 1956 boli organizácie oprávnené prideľovať svojim zamestnancom, ako i jednotlivé byty, ktoré organizácie získali alebo získajú po 31. decembri 1956 zo štátnej bytovej výstavby pre trvalé ubytovanie vlastných zamestnancov.

(2)

V zmysle tohto zákona sa za podnikové byty nepovažujú byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a z iných zdrojov, ktoré možno na tento účel použiť (§ 27 č. 2).“.

22.

§ 78 ods. 1 č. 1 znie:

„(1)

Vojenskými bytmi sa rozumejú

všetky byty v obytných domoch, určených výhradne pre ubytovanie vojakov z povolania a jednotlivé byty, ktoré vojenská správa získava z novej bytovej výstavby;“.

23.

§ 79 znie:

„Za byty Ministerstva vnútra sa považujú byty v obytných domoch určených výhradne pre ubytovanie príslušníkov Ministerstva vnútra v činnej službe a jednotlivé byty, ktoré krajská správa získava z novej bytovej výstavby.“.

24.

§ 80 znie:

„Podnikové byty, vojenské byty a byty Ministerstva vnútra nestrácajú svoju povahu, ak bol dom zverený do správy domovej správe; v týchto prípadoch sa príslušnej organizácii, náčelníkovi alebo krajskej správe zachováva právo účastníka súdneho konania v nájomných veciach. Vykonávacie predpisy určia, ktoré práva, ktoré vo veciach upravených týmto zákonom patria vlastníkovi domu, prislúchajú v týchto prípadoch, ako aj pri vojenských bytoch uvedených v § 78 ods. 1, organizácii, náčelníkovi alebo krajskej správe.“.

25.

§ 82 včítane nadpisu znie:

„Byty zo štátnej bytovej výstavby

Národné výbory hospodária s bytmi zo štátnej bytovej výstavby tak, aby štátna bytová výstavba predovšetkým

napomáhala rozvoju tých odvetví a závodov, ktorých prevádzka je podmienená presídlením stálych pracovných síl do blízkosti pracovísk;

zabezpečovala ubytovanie pracovníkov nevyhnutných služieb;

poskytovala ubytovanie rodinám nižších príjmových kategórií, najmä rodinám s viacerými deťmi, v miestach so zvýšenou potrebou pracovných síl pre základné priemyslové odvetvia.“.

26.

§ 86 znie:

„(1)

Zamestnaneckými bytmi sa rozumejú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách, ako aj byty vystavané pri prevádzkových objektoch, pri zdravotníckych zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti a užívané vo všetkých prípadoch pre ubytovanie zamestnancov, ktorí sú poverení strážením týchto budov (objektov, ústavov a zariadení), alebo sú z iných služobných dôvodov povinní v nich bývať preto, že inak by bola ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia), alebo znemožnený výkon ich zamestnania.

(2)

V pochybnostiach, či určitý byt má povahu bytu zamestnaneckého, rozhodne po prejednaní s organizáciou a so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia miestny národný výbor.“.

27.

§ 87 znie:

„O bytoch v budovách cirkví a náboženských spoločností a ich zložiek, ako i o bytoch určených v iných budovách pre ubytovanie duchovných cirkví a náboženských spoločností, môže miestny národný výbor robiť opatrenia podľa tohto zákona len so súhlasom okresného národného výboru.“.

28.

§ 90 znie:

„Ústredný úrad pre veci národných výborov vydá predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona.“.

Čl. II

Vedúci Ústredného úradu pre veci národných výborov sa splnomocňuje, aby vyhlásil úplné znenie zákona o hospodárení s bytmi, ako vyplýva z neskorších predpisov.