142/1961 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1970 do 30. 11. 1991
142
ZÁKON
z 29. novembra 1961
o kárnej zodpovednosti sudcov z povolania
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenie
Súdy plnia významné úlohy pri upevňovaní socialistickej zákonnosti a presadzovaní zásad socialistického spolužitia v našej spoločnosti. Zodpovedné úlohy súdov vyžadujú, aby každý sudca bol spoluobčanom vzorom svojou oddanosťou socialistickému zriadeniu, socialistickým vzťahom k plneniu sudcovských povinností, občianskou bezúhonnosťou i svojim osobným životom. Porušovanie sudcovských povinností alebo správanie sa nedôstojné na sudcu narušuje vážnosť súdov u občanov a poškodzuje záujmy štátu i spoločnosti. Proti sudcom, ktorí sa takto previnia, možno preto použiť kárne opatrenia ako výchovné prostriedky.
§ 2
Kárne previnenie
(1)
Sudcu možno kárne stíhať
a)
ak sa v jeho sudcovskej práci vyskytnú vážne závady,
b)
ak sa správa spôsobom nedôstojným na sudcu a narušujúcim vážnosť jeho sudcovskej funkcie.
(2)
Pre drobné závady v práci alebo iné drobné poklesky sa kárne konanie nezavedie. Takéto závady alebo poklesky vytkne sudcovi ten, kto vykonáva služobný dohľad.
§ 3
Kárne senáty
(1)
Kárne konanie vykonávajú kárne senáty krajských súdov, najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.
(2)
Kárne senáty sa skladajú z troch sudcov z povolania.
(3)
Predsedu kárneho senátu, jeho zástupcu a potrebný počet ďalších členov kárneho senátu ustanoví vždy na rok vopred predseda súdu, na ktorom je kárny senát ustavený, a to zo sudcov tohto súdu.
§ 4
Nezávislosť členov kárneho senátu
Členovia kárneho senátu sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom Československej socialistickej republiky.
§ 5
Pôsobnosť
(1)
Kárne konanie proti sudcom okresného súdu vykonáva kárny senát krajského súdu.
(2)
Kárne konanie proti sudcom krajských súdov a najvyšších súdov republík vykonáva kárny senát príslušného najvyššieho súdu republiky.
(3)
Kárne konanie proti sudcom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vykonáva kárny senát tohto súdu.
§ 6
Začatie kárneho konania
(1)
Kárne konanie sa začína na návrh
a)
predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu,
b)
ministra spravodlivosti proti ktorémukoľvek sudcovi súdov príslušnej republiky,
c)
predsedu najvyššieho súdu republiky proti ktorémukoľvek sudcovi najvyššieho súdu republiky,
d)
predsedu krajského súdu proti ktorémukoľvek sudcovi príslušného krajského súdu alebo okresného súdu v jeho obvode,
e)
predsedu okresného súdu proti ktorémukoľvek sudcovi príslušného okresného súdu.
(2)
Ak dôjde orgán uvedený v odseku 1 k názoru, že sudca sa vzhľadom na povahu svojho konania pre výkon sudcovskej funkcie naďalej nehodí, dá kompetentným orgánom podnet na posúdenie, či sa nemá podať návrh na odvolanie sudcu z funkcie.
(3)
Orgán, ktorý podáva návrh na začatie kárneho konania proti sudcovi (ods. 1) alebo ktorý dáva podnet na odvolanie sudcu z funkcie (ods. 2), prejedná vec pred podaním tohto návrhu alebo podnetu so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia pracoviska sudcu a k návrhu alebo podnetu pripojí jeho vyjadrenie.
(4)
Sudca, proti ktorému bol podaný návrh na začatie kárneho konania, musí byť oboznámený s obsahom návrhu, musí sa mu dať možnosť vyjadriť sa k návrhu, podať vysvetlenie potrebné pre objasnenie veci a navrhnúť vykonanie dôkazov, ktorými preukazuje svoje tvrdenia.
§ 7
Lehota na podanie návrhu
Návrh na začatie kárneho konania musí sa podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o kárnom previnení, najneskoršie však do jedného roku odo dňa spáchania kárneho previnenia.
§ 8
Predbežné prejednanie návrhu
(1)
Predseda kárneho senátu vhodným spôsobom preverí tvrdené skutočnosti, určí čas prejednania veci pred kárnym senátom a zariadi predvolanie sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie. Čas prejednania veci pred kárnym senátom sa tiež oznámi orgánu, ktorý podal návrh na začatie kárneho konania.
(2)
Občania povolaní kárnym senátom za svedkov sú povinní sa ustanoviť a ako svedkovia vypovedať.
§ 9
O začatí kárneho konania a čase prejednania veci pred kárnym senátom upovedomí predseda súdu, na ktorom sa vykonáva kárne konanie proti niektorému sudcovi súdov republiky, ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky.
§ 10
Odmietnutie členov kárneho senátu
Sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie, môže, ak má preto závažné dôvody, odmietnuť ktoréhokoľvek člena kárneho senátu. O odôvodnenosti odmietnutia rozhodne predseda súdu, na ktorom je kárny senát ustavený. Ak uzná odmietnutie členov kárneho senátu za odôvodnené, urobí opatrenie na doplnenie kárneho senátu.
§ 11
Konanie pred kárnym senátom
(1)
Prejednanie veci pred kárnym senátom sa má zásadne konať v prítomnosti sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie. V jeho neprítomnosti sa vec prejedná len vtedy, ak odmietne sa pred kárny senát ustanoviť alebo ak sa bez odôvodneného ospravedlnenia neustanoví. Sudca, proti ktorému sa vedie kárne konanie, môže si zvoliť obhajcu z radov pracovníkov súdov.
(2)
Na začiatku konania prednesie predseda kárneho senátu alebo ním určený člen kárneho senátu návrh na začatie kárneho konania a podá zprávu o výsledkoch predbežného preverenia návrhu. Potom sa vypočuje sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie, a vykonajú sa podľa potreby dôkazy. Sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie a orgán, ktorý začatie kárneho konania navrhol, môžu sa k vykonaným dôkazom vyjadriť, navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktorými preukazujú svoje tvrdenia, a podávať vysvetlenia potrebné na objasnenie veci. Posledné slovo sa udelí sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie a jeho obhajcovi.
(3)
Po záverečnej porade vyhlási predseda rozhodnutie kárneho senátu s podstatnými dôvodmi. Na jeho prijatie stačí väčšina hlasov členov kárneho senátu.
(4)
O priebehu konania sa vyhotovuje zápisnica.
Rozhodnutie kárneho senátu
(§ 12-16)
§ 12
(1)
Ak kárny senát po prejednaní veci dôjde k záveru, že sudca sa dopustil kárneho previnenia, uloží mu niektoré z týchto kárnych opatrení:
c)
zníženie funkčného platu až o 10% na čas najviac troch mesiacov.
(2)
Ak kárny senát po prejednaní veci dôjde k uzáveru, že sudca sa kárneho previnenia nedopustil alebo že mu nemožno kárne previnenie dokázať, vynesie oslobodzujúce rozhodnutie.
§ 13
Kárny senát konanie zastaví,
a)
ak bol návrh na začatie kárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť,
b)
ak bol sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie, pred skončením kárneho konania zo sudcovskej funkcie odvolaný, sudcovskej funkcie pozbavený alebo ak stratil svoju funkciu preto, že bol odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne, alebo
c)
ak je daný iný dôvod na zastavenie kárneho konania.
§ 14
Rozhodnutie kárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, orgánu, ktorý začatie kárneho konania navrhol, a ak ide o sudcu niektorého súdu republiky, aj ministerstvu spravodlivosti príslušnej republiky.
§ 15
Opravný prostriedok
(1)
Proti rozhodnutiu kárneho senátu krajského súdu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo doručené. O odvolaní, ktoré má odkladný účinok, rozhoduje kárny senát najvyššieho súdu republiky. Odvolanie sa podáva na krajskom súde.
(2)
Odvolanie môžu podať
a)
sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie,
b)
orgán, ktorý začatie kárneho konania navrhol.
(3)
V konaní o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia
§§ 10 až 14.
(4)
Proti rozhodnutiu kárneho senátu najvyššieho súdu republiky a kárneho senátu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky nemožno podať opravný prostriedok.
§ 16
Zahladenie kárneho opatrenia
Po uplynutí jedného roku od právoplatnosti rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia sa pozerá na sudcu, akoby nebol pre toto kárne previnenie stíhaný.
Prechodné a záverečné ustanovenia
(§ 17-21)
§ 17
Kárne konanie sa nevykonáva, ak sa sudcovi pre ten istý čin
a)
uložil trest v trestnom konaní, alebo
b)
uložilo opatrenie v konaní pred národným výborom alebo iným štátnym orgánom preto, že sa dopustil priestupku.
§ 18
Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na sudcov vojenských súdov a na vojenských sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky. Výkon disciplinárnej právomoci nad týmito sudcami sa spravuje vojenskými predpismi.
§ 18a
Pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené niečo iné, použijú sa v kárnom konaní primerane ustanovenia
Trestného poriadku.
§ 19
Ustanovenia tohto zákona platia aj pre konanie vo veciach doteraz neskončených.
§ 20
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon
č. 37/1957 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov ľudových a krajských súdov.
§ 21
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Článok 2
(1)
Do dňa, ktorým budú zriadené najvyššie súdy republík a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, vykonáva ich pôsobnosť v kárnych veciach Najvyšší súd podľa doterajších ustanovení.
(2)
Kárne konanie sa nevykoná proti sudcovi, ktorému bolo pred účinnosťou tohto zákona právoplatne uložené pre ten istý čin opatrenie v konaní pred miestnym ľudovým súdom preto, že sa dopustil previnenia.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
