103/1963 Zb. v znení účinnom od 19. 12. 1963 do 31. 3. 2002

103

VYHLÁŠKA

Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva

z 19. decembra 1963,

ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o rybárstve

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy a po prejednaní s Československým rybárskym sväzom podľa § 24 zákona č. 102/1963 Zb. o rybárstve (ďalej len „zákon“):

PRVÁ ČASŤ

Rybárstvo uskutočňované hospodárením na rybníkoch (k § 3 až 5 zákona) (§ 1-5)

§ 1

(1)

Na rybníkoch hospodária predovšetkým podniky štátneho rybárstva, aby dodávali na trhový fond sladkovodné ryby a aby vyrábali násady pre rybníky a pre zarybňovanie rybárskych revírov. Výnimočne s rovnakými cieľmi hospodária na rybníkoch aj iné socialistické organizácie (napr. jednotné roľnícke družstvo).

(2)

Pre potreby zarybňovania rybárskych revírov hospodária na rybníkoch organizačné zložky Československého rybárskeho sväzu.

(3)

Na plnenie svojich výskumných a vyučovacích úloh hospodária na rybníkoch aj organizácie rybárskeho výskumu a školstva.

§ 2

(1)

Socialistické organizácie sú povinné hospodáriť na rybníkoch podľa plánov, ktoré určujú najmä výrobné úlohy, obsádky (druh, vek a množstvo rýb), hnojivá a krmivá. Pri určení plánu sa vychádza z jednotky plochy (1 ha) a prizerá sa na prirodzenú výrobnosť rybníkov a intenzitu hnojenia a kŕmenia. Plán hospodárenia na rybníkoch schvaľuje jednotlivým organizáciám orgán príslušný na schvaľovanie ich hospodárskych plánov. Plány hospodárenia na rybníkoch organizačných zložiek Československého rybárskeho sväzu schvaľujú jeho krajské výbory.

(2)

Orgány, ktoré schvaľujú plány hospodárenia na rybníkoch, sú povinné dbať o to, aby sa v rybníkoch chovali len ryby z násad odchovaných organizáciami, ktoré určí Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, pokiaľ to bude pre ich oblasť určené (§ 20 zákona). Pre obsádku rybníkov v jednej sústave alebo v rovnakom povodí musia sa druhy rýb určiť aj tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu produkcie vnikaním dravých a burinných rýb.

§ 3

Socialistické organizácie, ktoré majú rybníky v správe alebo užívaní, ako aj ostatní užívatelia, prípadne vlastníci rybníkov sú povinní udržiavať v riadnom stave hrádze a ostatné rybničné zariadenie, rybníky letniť, zimovať, stokovať, odbahňovať, rekultivovať rybničné okraje a odstraňovať nežiadúce vodné porasty.

§ 4

Rybníky, na ktorých možno riadne rybnikársky hospodáriť, sú také vodné nádrže, v ktorých možno podľa ich určenia vykonávať chov rýb a ktoré možno podľa potrieb rybnikárskeho hospodárenia vypúšťať a ryby z nich vylovovať.

§ 5

Na rybníkoch, na ktorých možno riadne rybnikársky hospodáriť, nie je dovolený športový rybolov. Tento zákaz neplatí pre rybníky, na ktorých nemožno prechodne rybnikársky hospodáriť; o tom, či ide o taký rybník, rozhoduje okresný národný výbor.

DRUHÁ ČASŤ

Rybárstvo uskutočňované výkonom rybárskeho práva (§ 6-47)

Oddiel I

Rybárske revíry a hospodárenie v nich (§ 6-16)

§ 6

Rybníky trvale nespôsobilé na riadne rybnikárske hospodárenie (k § 6 zákona)

Ak vyhlási okresný národný výbor podľa § 6 ods. 2 zákona rybník za trvale nespôsobilý na riadne rybnikárske hospodárenie, zašle svoje právoplatné rozhodnutie o tom Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktoré takýto rybník začlení do rybárskeho revíru, prípadne - ak má dostatočnú rozlohu - vytvorí z neho samostatný rybársky revír.

§ 7

Rybárske revíry (k § 7 zákona)

(1)

Rybárske revíry vytvára Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva podľa možností z hlavných tokov, pričom sa do takto utvorených revírov zahrnú prítoky týchto hlavných tokov, ak nie sú vyhlásené samy za rybárske revíry.

(2)

Hranice rybárskych revírov sa určujú naprieč tokov, spravidla tak, aby ich tvorili prekážky, ktoré znemožňujú voľný ťah rýb a prerušujú súvislosť vodnej trate.

(3)

Súvislosť vodnej trate rybárskeho revíru sa neruší tým, že na toku leží rybník alebo viac rybníkov, aj keď tieto rybníky nepatria k rybárskemu revíru. Časti tokov spájajúce navzájom rybníky a slúžiace na napájanie alebo na odtok rybníkov sa nebudú zahŕňať do rybárskych revírov, ak majú podstatne väčší hospodársky význam pre rybnikárstvo. Do rybárskych revírov sa nebudú zahŕňať tieto prítoky, odtoky a obvodové stoky do vzdialenosti, ktorá je pre hospodárenie v rybníku nevyhnutne potrebná, spravidla v rozsahu dosiaľ používanom.

(4)

Jazerá, odstavené ramená vzniknuté reguláciou, tône, vodné retenčné nádrže, odvodňovacie a zavodňovacie kanály, priepadliny vzniknuté ťažbou a rybníky vyhlásené za trvale nespôsobilé na rybnikárske hospodárenie, pokiaľ sa z nich nevytvorí samostatný rybársky revír, zahŕňajú sa spravidla do rybnikárskeho revíru, v povodí ktorého ležia.

(5)

Zmeniť hranice rybárskeho revíru možno len z dôvodov všeobecného záujmu.

Hospodárenie v rybárskych revíroch (k § 9 zákona)

(§ 8-11)

§ 8

Hospodárenie podľa plánu

(1)

Hospodársky plán rybárskeho revíru určuje Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. V ňom je určená predovšetkým ročná základná zarybňovacia (osadzovacia) povinnosť jednotlivými druhmi rýb a najvyšší počet povolení na rybolov, ktorý sa pre rybársky revír môže vydať. Počet povolení má zodpovedať prirodzenej výrobnosti toku, nemá prekročiť medze primeraného hospodárskeho využitia rybárskeho revíru a nemá ohroziť stav zarybnenia susedných rybárskych revírov. Zarybňovať inými druhmi rýb, ako ktoré určuje hospodársky plán, je zakázané. Podľa stavu zarybnenia a pomeru jednotlivých druhov rýb, ako aj vzhľadom na osobitnú povahu rybárskeho revíru môže Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva určiť v hospodárskom pláne odchýlky z doby hájenia a všeobecného zákazu lovu, ako aj prípustné miery rýb; môže tiež uložiť užívateľovi rybárskeho revíru povinnosť vykonávať lov burinných a premnožených rýb pre trh.

(2)

Pre evidenciu hospodárenia v rybárskom revíri a kontrolu plnenia plánovaných úloh vedie užívateľ rybárskeho revíru podľa vzorov schválených Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva evidenčný list rybárskeho revíru s mapou revíru, popisný list rybárskeho revíru, zoznam vydaných povolení na rybolov, prehľad o úlovkoch a prehľad o hospodárení v revíri (štatistika).

§ 9

Rybársky hospodár

(1)

Rybársky hospodár a jeho zástupca dostane o svojom schválení do funkcie od okresného národného výboru preukaz. Ak okresný národný výbor právoplatne odoprie schváliť ustanoveného rybárskeho hospodára alebo jeho zástupcu, ak sa rybársky hospodár alebo jeho zástupca vzdá funkcie alebo ak je z funkcie odvolaný, užívateľ rybárskeho revíru je povinný navrhnúť do dvoch mesiacov okresnému národnému výboru na schválenie nového rybárskeho hospodára (jeho zástupcu).

(2)

Rybársky hospodár zabezpečuje plnenie hospodárskeho plánu určeného pre rybársky revír Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a dbá, aby sa rybárske právo vykonávalo podľa zásad riadneho rybárskeho hospodárenia v súlade s predpismi o rybárstve. Ak rybársky hospodár alebo jeho zástupca v tomto smere zistí závady, je povinný ich hlásiť užívateľovi rybárskeho revíru, ktorý ho ustanovil, a v závažnejších prípadoch i okresnému národnému výboru.

(3)

Za rybárskeho hospodára a jeho zástupcu môže byť ustanovený československý občan, ktorý má odborné znalosti chovu a lovu rýb (včítane predpisov o rybárstve), má platný rybársky lístok, mal už rybársky lístok aspoň tri roky a je občiansky bezúhonný. Odborné znalosti sa predpokladajú najmä u toho, kto s úspechom absolvoval poľnohospodársku vysokú školu - študijný odbor zootechnický alebo veterinársky, strednú poľnohospodársku technickú školu - rybársky odbor, prípadne poľnohospodárske odborné učilište - rybársky odbor alebo bol zamestnaný v rybárstve aspoň dva roky alebo s úspechom absolvoval kurz pre rybárskych hospodárov. Kurzy pre rybárskych hospodárov usporadúva z poverenia Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Československý rybársky sväz.

(4)

Rybársky hospodár a jeho zástupca nemusia mať pri výkone rybárskeho práva v rybárskom revíri, pre ktorý sú ustanovení, povolenie na rybolov; nahrádza ho preukaz o schválení za rybárskeho hospodára (jeho zástupcu).

§ 10

Rybochovné zariadenia

(1)

Rybochovnými zariadeniami na výrobu násad pre zarybňovanie rybárskych revírov sa rozumejú rybníky slúžiace na plánovitý chov násad, umelej rybacej liahne a k nim patriace chránené rybie oblasti (§ 12 zákona).

(2)

V záujme zabezpečenia riadneho hospodárenia v rybárskych revíroch sa z produkcie rybochovných zariadení neurčujú výrobné úlohy trhových rýb.

§ 11

Označovanie rybárskych revírov

Užívatelia rybárskych revírov označujú rybárske revíry tabuľkou s pomenovaním revíru; ak ide o tok, umiestni sa toto označenie na oboch koncoch revíru, a to na oboch brehoch toku.

Rybársky lístok a povolenie na rybolov (k § 11 zákona)

(§ 12-14)

§ 12

Rybársky lístok

Rybárske lístky vydáva pre celé štátne územie na jeden kalendárny rok alebo na tri po sebe idúce kalendárne roky okresný národný výbor, v obvode ktorého má žiadateľ trvalý pobyt. Cudzincom, ktorí nemajú trvalý pobyt v Československej socialistickej republike, vydáva rybársky lístok okresný národný výbor, v obvode ktorého sa zdržujú. Rybársky lístok sa vydáva na tlačive schválenom Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

§ 13

Komu možno rybársky lístok odoprieť

(1)

Rybársky lístok možno odoprieť z dôležitých dôvodov; možno ho odoprieť najmä osobám

pozbavených svojprávnosti,

ktorí nemajú ešte 18 rokov, okrem žiakov poľnohospodárskych škôl a poľnohospodárskych odborných učilíšť rybárskeho odboru,

ktoré sa v posledných troch rokoch dopustili priestupku proti predpisom o rybárstve, o vodnom hospodárstve alebo o štátnej ochrane prírody.

(2)

Ak nastanú skutočnosti pre odopretie rybárskeho lístku určené v odseku 1 pod písmenom a) a c) až po jeho vydaní, okresný národný výbor môže rybársky lístok odobrať.

§ 14

Povolenie na rybolov

(1)

Pri love rýb musí mať každý u seba okrem rybárskeho lístku aj povolenie na rybolov.

(2)

Povolenia na rybolov vydáva užívateľ rybárskeho revíru; spolupodpisuje ich rybársky hospodár. Povolenie na rybolov nepotrebujú rybársky hospodár a jeho zástupca, ako aj osoby, ktoré lovia ryby z poverenia užívateľa rybárskeho revíru pre jeho potrebu. Ak sa rybársky revír delí na pstruhovú a mimopstruhovú vodu, vydávajú sa povolenia osobitne pre každú z týchto vôd.

(3)

Povolenia na rybolov sa vydávajú na predpísanom tlačive. Tlačivá povolení sú zúčtovateľné a vydáva ich užívateľom rybárskeho revíru krajský národný výbor, v obvode ktorého má užívateľ rybárskeho revíru sídlo, a to v počte, ktorý určilo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v hospodárskom pláne.

(4)

Rybársky hospodár je zodpovedný, že sa pre rybársky revír vydá len taký počet povolení, ktorý určuje hospodársky plán. Užívateľ rybárskeho revíru je povinný viesť zoznam osôb, ktorým vydal povolenia na rybolov, a predložiť tento zoznam na vyzvanie orgánu, ktorý dozerá na riadny výkon rybárskeho práva (§ 23 ods. 1 zákona). Povolenia na rybolov, ktoré neboli vydané na predpísanom tlačive, sú neplatné.

(5)

Užívatelia rybárskych revírov vyúčtujú tlačivá povolení a nespotrebované alebo pokazené tlačivá vrátia krajskému národnému výboru.

(6)

Povolenia na rybolov sa vydávajú na dobu jedného kalendárneho roka, prípadne na kratšiu dobu.

(7)

Povolenia na rybolov vydáva užívateľ rybárskeho revíru spravidla za odplatu. Smernice pre výpočet odplát za povolenia vydáva Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prejednaní s Československým rybárskym sväzom.

Chránené rybie oblasti (k § 12 zákona)

(§ 15-16)

§ 15

(1)

Krajský národný výbor môže po prejednaní s užívateľmi rybárskych revírov vyhlásiť tečúce vody, ktoré sa hodia na trenie rýb alebo na odchov rybej násady (rybieho plôdika) a generačných rýb alebo ktoré slúžia na prezimovanie rýb alebo sa hodia na chov perlorodky riečnej, za chránenú rybiu oblasť.

(2)

Užívatelia rybárskych revírov označujú chránené rybie oblasti na oboch ich koncoch tabuľkou s nápisom „Chránená rybia oblasť“, a to na oboch brehoch tokov.

(3)

Opatreniami podľa odsekov 1 a 2 nesmie byť dotknutá plavba na splavných tokoch ani sťažená prevádzka právoplatne povoleného vodohospodárskeho diela.

§ 16

(1)

V chránených rybích oblastiach je v dobe určenej krajským národným výborom zakázané

loviť akýmkoľvek spôsobom ryby alebo iné vodné živočíchy,

rušiť akýmkoľvek spôsobom trenie rýb, odchov rybej násady (rybieho plôdika) alebo prezimovanie rýb, najmä užívaním vody a koryta spôsobom, na ktorý netreba povolenie na osobitné užívanie vody, ako púšťaním vodnej hydiny na vodu, čistením koryta a rúbaním stromov na pobrežných pozemkoch a vysekávaním vodných porastov.

(2)

Krajský národný výbor môže na návrh užívateľa rybárskeho revíru povoliť v chránenej rybej oblasti lov na umelý výter alebo zo závažných dôvodov výnimočne lov takých rýb a iných vodných živočíchov, ktorí sú na ujmu riadneho hospodárenia v tejto oblasti.

Oddiel II

Doby hájenia, zákaz lovu, spôsoby lovu a správania sa pri ňom (k § 10 a 24 zákona) (§ 17-33)

§ 17

Doby hájenia

(1)

Od 1. septembra do 15. apríla sú hájené:

losos obyčajný (Salmo salar L.)

pstruh potočný (Trutta trutta m. fario L.)

losos pstruhovitý (Trutta trutta L.)

pstruh jazerný (Trutta trutta m. Lacustris L.)

sivoň potočný (Salvelinus fontinalis L.)

(2)

Od 16. marca do 15. júna sú hájené:

piest zelenkavý (Blicca bicerkna L.)

pleskáč vysoký (Albramis brama L.)

kapor obyčajný (Cyprinus carpio L.)

karas obyčajný (Carassius carassius L.)

lieň obyčajný (Tinca tinca L.)

boleň obyčajný (Aspius aspius L.) v mimopstruhových vodách

zubáč obyčajný (Lucioperca lucioperca L.) v mimopstruhových vodách

jalec tmavý (Leuciscus idus L.) v mimopstruhových vodách

jalec hlavatý (Leuciscus cephalus L.) v mimopstruhových vodách

jalec obyčajný (Leuciscus leuciscus L.) v mimopstruhových vodách

ostriež riečny (Perca fluviatilis L.) v mimopstruhových vodách

podustva obyčajná (Chondrostoma nasus L.) v mimopstruhových vodách

mrena obyčajná (Barbus barbus L.) v mimopstruhových vodách

mrena stredomorská východná (karpatská) (Barbus meridionalis petényi Heck.) v mimopstruhových vodách

červenica obyčajná (Scardinius erythrophthalmus L.) v mimopstruhových vodách

plotica obyčajná (Rutilus rutilus L.) v mimopstruhových vodách

nosáľ obyčajný (Vimba vimba L.) v mimopstruhových vodách

hrča obyčajná (Silurus glanis L.) v mimopstruhových vodách

jeseter malý (Acipenser ruthenus L.).

(3)

Od 1. januára do 15. júna sú hájené:

šťuka obyčajná (Esox lucius L.) v mimopstruhových vodách

lipeň obyčajný (Thymallus thymallus L.).

(4)

Od 1. novembra do 15. apríla je hájený:

pstruh dúhový (Trutta gairdneri frideus Gibb.).

(5)

Od 1. januára do 30. septembra je hájená:

hlavátka obyčajná (Hucho hucho L.)

§ 18

Doby hájenia niektorých vodných živočíchov

(1)

Raky (Astacus astacus L., Astacus leptodactilus Esch.) sú hájené od 1. októbra do 30. apríla. Lov račích samíc obťažených vajíčkami a lov raka kamenáča (Astacus terrentium Schrank) je však zakázaný po celý rok.

(2)

Perlorodka riečna, škľabka rybničná, žaby a škľabka potočná sú hájené po celý rok.

§ 19

Všeobecný zákaz lovu rýb

(1)

V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. septembra do 15. apríla s výnimkou lovu úhorov do lapadiel a vrší podľa § 23.

(2)

V mimopstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 16. marca do 15. júna s výnimkou lovu úhorov do lapadiel a vrší podľa § 23.

(3)

Ak pripadne prvý alebo posledný deň všeobecného zákazu lovu na deň pracovného pokoja, skracuje sa všeobecný zákaz lovu o tento deň.

§ 20

Ochrana v dobe hájenia a v dobe všeobecného zákazu lovu

(1)

Po dobu hájenia nie je dovolené loviť ryby a iné vodné živočíchy, na ochranu ktorých je doba hájenia určená.

(2)

Po dobu všeobecného zákazu lovu nie je dovolené vo vodách, pre ktoré bol vydaný, loviť ryby a iné vodné živočíchy akéhokoľvek druhu a akýmkoľvek spôsobom.

§ 21

Zákaz privlastňovania, predaja a kúpy rýb a rakov nedosahujúcich určitú najmenšiu dĺžku

(1)

Zakazuje sa privlastňovať si, predávať a kupovať nižšie uvedené ryby a raky, ktoré nedosahujú túto dĺžku:

boleň	45 cm
zubáč	45 cm
pleskáč	25 cm
hlavátka	65 cm
jalec tmavý	25 cm
jalec obyčajný	15 cm
jalec hlavatý	25 cm
jeseter malý	30 cm
kapor	35 cm
lien	20 cm
lipeň	30 cm
losos	55 cm
podustva	25 cm
mrena obyčajná	35 cm
mrena stredomorská východná (karpatská)	25 cm
červenica	20 cm
plotica	15 cm
nosáľ	25 cm
pstruh dúhový	25 cm
pstruh jazerný	45 cm
losos pstruhovitý	50 cm
pstruh potočný	25 cm
sivoň potočný	25 cm
hrča	60 cm
šťuka	50 cm
úhor	45 cm
rak	13 cm

Táto dĺžka sa meria pri rybách od predného konca hlavy až ku koncu najzadnejšej časti chvostovej plutvy, pri rakoch od predného konca hlavy až ku koncu chvosta.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na obchod rybou násadou, na lov rýb pre vedecké účely a na ryby uvádzané na trh z rybníkov alebo z rybárskych revírov (§ 8 ods. 1).

§ 22

Výnimky

Krajský národný výbor môže v jednotlivých zvlášť odôvodnených prípadoch, najmä v záujme umelého chovu, prenášania rýb a vodných živočíchov do iných vôd, na vedecké účely a pod., povoliť výnimky z ustanovení § 17, 19 až 21 a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom školstva a kultúry z ustanovení § 18.

§ 23

Lov úhorov

(1)

Loviť úhory lapadlami a do zvláštnych úhorových vrší je dovolené celoročne, a to i v nočnom čase. Lapadlá musia byť zostavené tak, aby ryby neboli ubíjané prúdom a aby mali otvory v šírke najmenej 1,5 cm. Zvláštna úhorová vrša je takou vršou, ktorej ústie má v stiahnutom stave najmenej 2 cm, v roztiahnutom stave najviac 5 cm v priemere a ktorej otvory (oká), ak je vrša mokrá, majú dĺžku a šírku najmenej 1,5 cm. Úhory nedosahujúce určenú dĺžku, ktoré sa do lapadla chytia, ako aj ostatné druhy rýb, musia sa vpustiť do tečúcej vody nad lapadlom.

(2)

Lapadlo na úhory bude mať v prevádzke spravidla užívateľ toho rybárskeho revíru, v ktorom sa lapadlo nachádza. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže však odobrať oprávnenie na prevádzku lapadla v rybárskom revíri a prenechať ho inej organizačnej zložke Československého rybárskeho sväzu.

§ 24

Lov sieťami a vršami

(1)

Lov sieťami (i čereňami) a vršami je dovolený len užívateľom rybárskych revírov v čase dovoleného lovu rýb jedine v mimopstruhových vodách. Krajský národný výbor môže v záujme riadneho chovu rýb lov rýb všetkými druhmi sietí, čereňami a vršami, vynímajúc lov do zvláštnych úhorových vrší a lososových sietí, i v čase dovoleného lovu rýb časove obmedziť alebo po celý rok zakázať.

(2)

V pstruhových vodách je lov všetkými druhmi sietí, t. j. i čereňami a vršami po celý rok zakázaný vynímajúc lov do zvláštnych úhorových vrší. Výnimky z tohto zákazu môže povoliť krajský národný výbor na vedecké účely alebo z hospodárskych dôvodov, najmä na umelý chov rýb a na ničenie rýb, ktoré nie sú v pstruhových vodách hájené.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na malé ručné čerienky o ploche sieťoviny najviac 1 m², ako aj na malé saky o obvode oblúka najviac 1 m určené na chytanie nástrahových rybiek (§ 28).

(4)

Ak sú ryby ohrozené (vysychaním vody, otravou a pod.), užívateľ rybárskeho revíru môže vykonať i opatrenia, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam odsekov 1 a 2; takéto opatrenia musí neodkladne oznámiť okresnému národnému výboru.

§ 25

Správanie sa pri love

(1)

Pri love rýb treba, aby loviaci dodržiavali medzi sebou vzdialenosť aspoň 3 m, ak sa nedohodnú na menšej vzdialenosti. Pri love prievlakom alebo muškovou udicou treba dodržiavať medzi jednotlivými loviacimi vzdialenosť aspoň 20 m. Miesta na lov sa nesmú žiadnym spôsobom vyhradzovať. Pri love rýb udicou z loďky musí sa pohyb a pristávanie loďky vykonávať tak, aby zbytočne nerušilo ostatných loviacich z brehu a neprekážalo verejnej vodnej doprave.

(2)

Pri love udicou na položenie musí byť loviaci pri prúte prítomný tak, aby ho mal v dohľade.

(3)

Osoby oprávnené na lov rýb musia podporovať kontrolné orgány.

§ 26

Pomer k vodným stavbám a zariadeniam

(1)

Lov rýb sa nesmie vykonávať:

z lodiek, ktoré sú navalené na vodné stavby, z obytných lodí, z plavidiel verejnej dopravy a z plávajúcich zariadení,

v plavebných komorách,

pri priehradách a zdržiach, slúžiacich na plavbu alebo výrobu elektrickej energie, vo vzdialenosti 100 m od hrádzového telesa alebo od hate a v tej istej vzdialenosti aj od objektu vodných elektrární, čerpacích staníc, od zariadení plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i keď sa tieto vodné diela stavajú.

z cestných a železničných mostov.

(2)

Zakazuje sa pri love akokoľvek poškodzovať vodné stavby (objekty, závlahové a odvodňovacie kanále a pod.) a brehové opevnenia, najmä zahádzky a dlažby.

(3)

Krajský národný výbor môže na žiadosť užívateľa rybárskeho revíru a po vypočutí správcu vodného diela povoliť lov sieťou i v miestach uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) a pre lov udicou vzdialenosti uvedené v odseku 1 písm. c) skrátiť.

§ 27

Lov rýb z lodiek

(1)

Používanie lodiek sa spravuje podľa platného poriadku plavebnej bezpečnosti a poriadku pre československé vnútrozemské prístavy. Je najmä zakázané kotvenie lodiek v plavebnej dráhe, na prekladištiach, na obratištiach, pri prístavných mostíkoch, v plavebných kanáloch a pri vchodoch do plavebných komôr a prístavov.

(2)

Miesta alebo úseky rybárskeho revíru, kde je lov rýb z lodiek dovolený, určuje užívateľ rybárskeho revíru.

(3)

Ten, kto loví ryby z loďky, nesmie mať ako nástrahu iný prút mimo loďky a musí prísť k brehu, ak ho na to vyzvali orgány oprávnené na ochranu rybárstva.

(4)

Zaváženie nástrah loďkou je zakázané; výnimky môže povoliť užívateľ rybárskeho revíru.

§ 28

Nástrahové rybky

(1)

Za nástrahové rybky smú sa používať ryby, ktorých lov v revíri nie je viazaný najmenšou dĺžkou. Tie ryby, ktorých lov v revíri je viazaný najmenšou dĺžkou, môžu sa používať za nástrahové rybky len vtedy, ak dosahujú predpísanú najmenšiu dĺžku. Za nástrahu sa nesmú používať lososovité ryby a tie druhy, ktoré v čase, keď sa majú použiť za nástrahu, majú dobu hájenia.

(2)

Nástrahové rybky, ktorých lov nie je viazaný najmenšou dĺžkou (hrúz, čerebľa, hlaváč, belička, hrebenačka, ostriež, slnečnica) môžu sa loviť ručnými čerienkami o ploche sieťoviny najviac 1 m2 alebo malými sáčkami o obvode oblúka najviac 1 m. Užívateľ rybárskeho revíru môže vymedziť miesta, kde je lov čerienkami alebo malými sáčkami dovolený.

§ 29

Zaobchádzanie s rybami

(1)

Ak oprávnený na lov nemôže bez týrania a poškodenia uchovať ulovené ryby živé, je povinný rybu usmrtiť prudkým úderom do temena hlavy a úplným vyrezaním žiabrových oblúkov. Je zakázané ulovené ryby uchovávať v sieťkach, ktoré tesne priliehajú na telo ryby, navliekať ich za živa na prútiky, pripútavať ich prevliekaním povrázka pod žiabre a pod. alebo ich nechávať zdochýnať. Je zakázané uchovávať ryby za účelom výmeny za iné ulovené ryby.

(2)

Ulovené ryby treba uchovávať tak, aby sa ich mäso neznehodnotilo a aby bola možná kontrola úlovku.

(3)

Jednotlivci nesmú úlovky predávať ani vymieňať.

§ 30

Zaobchádzanie s rybami a inými vodnými živočíchmi ulovenými v dobe hájenia a rybami, ktoré nedosiahli najmenšiu dĺžku

(1)

Ryby, ktoré sa ulovia v dobe ich hájenia alebo ryby, ktoré nedosahujú predpísanú najmenšiu dĺžku, musia sa s náležitou opatrnosťou ihneď pustiť späť do vody, a to i vtedy, ak sú akokoľvek poranené; to isté platí aj o ostatných vodných živočíchoch. Každý, kto loví ryby a raky, je povinný mať pri sebe mieru potrebnú na zistenie ich dĺžky. Ak nemožno rybe chytenej na udicu vybrať bez poškodenia háčik, je oprávnený na lov povinný prestrihnúť náväzec a rybu pustiť šetrne späť do vody i s háčikom.

(2)

Užívateľ rybárskeho revíru môže ustanoviť, aby oprávnení na lov používali na vyprosťovanie rýb vhodné nástroje, ako pinzety, peány, vyprosťovače; môže tiež uložiť používanie podberákov.

§ 31

Úlovky značkovaných rýb

(1)

Ak oprávnený na lov chytí rybu, ktorá je opatrená značkou a ktorú je povinný pustiť späť do vody, pretože je hájená alebo pretože nedosahuje najmenšiu dĺžku, zaznamená číslo a tvar značky, zmeria dĺžku, odhadne jej približnú váhu a pustí ju späť do vody s náležitou opatrnosťou. Úlovok ohlási organizácii, ktorá mu vydala povolenie na rybolov, a v hlásení súčasne uvedie čas a miesto, kde rybu chytil.

(2)

Ak oprávnený na lov chytí rybu, ktorá je opatrená značkou a ktorú nemusí pustiť späť do vody, zistí druh ryby a jej presnú dĺžku a váhu. Úlovok ohlási organizácii, ktorá mu vydala povolenie na rybolov, a v hlásení súčasne uvedie čas a miesto, kde rybu chytil; pre kontrolu pripojí značku.

§ 32

Lov hlavátky

(1)

Lov hlavátky je v pstruhových i mimopstruhových vodách dovolený len prievlakovou udicou na blyskáč alebo mŕtvu rybku i viacháčikovou sústavou.

(2)

V jednom kalendárnom roku smie si oprávnený na lov ponechať len jednu hlavátku, aj keď loví hlavátky vo viacerých revíroch.

§ 33

Lov rakov

(1)

Ustanovenia tejto vyhlášky platia i pre lov rakov.

(2)

Denný úlovok nesmie prevyšovať 30 kusov.

(3)

Ak sa lov rakov vykonáva pre vývoz, môže Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva pre takýto lov povoliť výnimky z všeobecného zákazu lovu, z doby hájenia rakov a z najvyššieho denného úlovku.

Oddiel III

Ustanovenia pre mimopstruhové vody (§ 34-37)

§ 34

Rybárske náradie, spôsoby lovu a nástrahy

(1)

Kto loví ryby udicou v mimopstruhových vodách, smie na to použiť najviac dva prúty (udice), každý najviac o dvoch náväzcoch s jednoduchými háčikmi. Ak sa chytá na dvojháčik alebo trojháčik, na živú alebo mŕtvu rybku, smie mať len jeden náväzec.

(2)

Na živú rybku sa smie chytať len od 16. júna do 31. decembra.

(3)

Pri love prievlakovou udicou (prievlak) na blyskáč alebo umelú či mŕtvu rybku nesmie sa vláčiť pri chôdzi alebo ťahať nástrahu za idúcou loďkou s výnimkou hlbinného prievlaku na údolných nádržiach. Pri prievlaku je dovolené loviť len jedným prútom (udicou), pričom ďalšie prúty (udice) nesmú byť ani nastražené, ani pripravené na lov. Prievlak je dovolený od 1. septembra do 31. decembra. Na údolných nádržiach je prievlak dovolený od 16. júna do 31. decembra. Užívateľ rybárskeho revíru môže pre prievlak vymedziť určité úseky.

(4)

Muškárenie je dovolené len jedným prútom (udicou). Za nástrahu možno používať umelé mušky, živý a mŕtvy hmyz alebo jeho umelé napodobneniny v počte 1 až 3 na náväzci. To isté platí pre lov udicou „na trepačku“. Mušky s plieškom, korálky a pod. sa považujú za blyskáč.

(5)

Popri zakázaných spôsoboch lovu uvedených v § 10 zákona je v mimopstruhových vodách zakázané:

používať ako nástrahu krv, hlísty, mliekárenské odstredivkové kaly a mravčie vajíčka,

vnadiť (mladiť) krvou, mäsom a akýmikoľvek i pripravenými zmesami z mäsa, bielymi červami, hlístami, mliekárenskými odstredivkovými kalmi a mravčími vajíčkami.

§ 35

Denné doby lovu v mimopstruhových vodách

Denné doby lovu v mimopstruhových vodách sa určujú takto:

v mesiacoch novembri, decembri, januári a februári od 7 do 17 hodín,

v mesiaci marci, apríli, septembri a októbri od 5 do 20 hodín,

v mesiacoch máji, júni, júli a auguste od 3 do 23 hodín.

Tieto doby lovu nie sú záväzné v prípadoch, keď je podľa zákona [§ 10 ods. 1 písm. c)] dovolený lov rýb i v noci.

§ 36

Prehľad o úlovkoch

Oprávnený na lov v mimopstruhových vodách musí mať popri rybárskom lístku a povolenia na rybolov pre mimopstruhovú vodu ešte „Prehľad o úlovkoch“, ktorý podľa vzoru schváleného Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vydáva užívateľ rybárskeho revíru spolu s povolením na rybolov.

§ 37

Počet a množstvo úlovkov a ich evidencia

(1)

V jednom dni lovu si môže oprávnený na lov, i keď loví na viacerých revíroch, ponechať najviac 7 kg všetkých druhov rýb. V tomto úlovku smie byť najviac 1 kapor a 1 šťuka alebo 1 kapor a 1 zubáč alebo 1 šťuka a 1 zubáč alebo 2 kusy jedného z týchto druhov rýb. Pri váhe jednej ulovenej ryby ktoréhokoľvek druhu nad 7 kg obmedzuje sa denný úlovok na tento jeden kus. Ak však bol tento kus ulovený po predchádzajúcom úlovku ľahších rýb, končí sa jeho ulovením denný lov; oprávnený na lov môže si predtým ulovené ryby tiež ponechať.

(2)

Ak sa v mimopstruhových vodách vyskytujú tiež lososovité ryby, môže si oprávnený na lov popri úlovku prípustnom podľa odseku 1 ponechať len 3 kusy lososovitých rýb, pokiaľ celková váha denného úlovku neprevyšuje 7 kg.

(3)

Počet a váhu ulovených rýb je oprávnený na lov povinný zapísať do prehľadu o úlovkoch ešte pred odchodom od vody, a to i pri akomkoľvek prerušení lovu alebo niekoľkonásobnej dochádzke k vode počas dňa. Pravdivo vyplnený prehľad o úlovkoch musí sa do 15. januára nasledujúceho roka odovzdať užívateľovi rybárskeho revíru, ktorý vydal povolenie na rybolov, a to i vtedy, keď oprávnený na lov počas roka ryby nelovil alebo keď žiadne úlovky nemal, čo v prehľade o úlovkoch výslovne uvedie. Kto v tejto lehote pravdivo vyplnený prehľad o úlovkoch neodovzdá, tomu nesmie užívateľ rybárskeho revíru vydať v budúcom roku povolenie na rybolov.

(4)

Ustanovenie odseku 1 sa netýka výlovkov vykonávaných užívateľmi rybárskych revírov.

(5)

Pre údolné nádrže môže krajský národný výbor na odôvodnenú žiadosť užívateľa rybárskeho revíru povoliť výnimky z ustanovenia odseku 1 alebo denné úlovky ešte viac obmedziť.

Oddiel IV

Ustanovenia pre pstruhové vody (§ 38-44)

§ 38

Rybárske náradie, spôsoby lovu a nástrahy

(1)

Kto loví udicou lososovité ryby v pstruhových vodách, smie na to použiť len jeden prút (udicu), ktorý musí pri vlastnom love držať v ruke.

(2)

Pri muškárení sa smú používať len umelé mušky v počte 1 až 3 na náväzci.

(3)

Pri love prievlakom sa smú používať buď blyskáče alebo mŕtve rybky s jedným jednoduchým alebo s jedným dvojháčikom alebo s jedným trojháčikom. Mušky s plieškom, korkom a pod. sa považujú za blyskáč. Jednoduché háčiky používané pri love na mŕtvu rybku nesmú byť menšie ako č. 9 novej stupnice (č. 6 starej stupnice).

§ 39

Zakázané spôsoby lovu a nástrahy

(1)

Popri zakázaných spôsoboch lovu uvedených v § 10 zákona je v pstruhových vodách zakázané:

používať viacháčikové sústavy (pokiaľ nejde o lov hlavátky),

používať ako nástrahu živé rybky.

(2)

Výnimku z ustanovenia odseku 1 písm. b) môže povoliť užívateľ rybárskeho revíru so súhlasom krajského národného výboru, ak ide o malé vody (potoky) zarastené krovinami, kde nie je možný ani lov prievlakom ani muškárenie. V tomto prípade môže sa lov vykonávať na živú rybku ako nástrahu na jednoduchom háčiku, ktorý nesmie byť menší ako č. 9 novej stupnice (č. 6 starej stupnice).

§ 40

Denné doby lovu v pstruhových vodách

Denné doby lovu pre pstruhové vody sa určujú takto:

v mesiacoch januári, februári, novembri a decembri od 8 do 16 hodín,

v mesiaci apríli od 5 hod 19 hodín,

v mesiacoch máji a auguste od 5 do 20 hodín,

v mesiacoch júni a júli od 4 do 21 hodín,

v mesiacoch marci, septembri a októbri od 7 do 17 hodín.

Tieto doby sú záväzné i pre lov inými spôsobmi než udicou.

§ 41

Lov iných rýb než lososovitých

(1)

Ak sa vyskytujú v niektorých pstruhových vodách aj nedravé ryby ako kapor, lieň, pleskáč, plotica a červenica, môže sa ich lov udicou vykonávať najviac dvoma prútmi, z ktorých každý má najviac dva náväzce s jednoduchými háčikmi. Ak sa chytá na dvojháčik alebo trojháčik, smie sa použiť len jeden náväzec.

(2)

Ako nástrahy možno výhradne použiť nástrahy rastlinného pôvodu (napr. varený zemiak, cesto, cestoviny, hrach a iné strukoviny, obilniny, krúpy, prosnú kašu, čerešne a iné ovocie).

§ 42

Lov škodlivých rýb na udicu

(1)

Ak sa v pstruhových vodách vyskytujú škodlivé druhy rýb (šťuka, jalec, jalec hlavatý, jalec obyčajný, jalec tmavý, hrebenačka, mieň, mrena, plotica, červenica, ostriež, podustva obyčajná, úhor, zubáč, boleň, hrča a nosáľ), môže sa ich lov udicou vykonávať spôsobmi a nástrahami povolenými na lov lososovitých rýb (§ 38) alebo i nedravých rýb (§ 41).

(2)

V pstruhových vodách sú tieto škodlivé druhy rýb hájené len všeobecným zákazom lovu rýb a pre ich lov neplatí najmenšia určená dĺžka.

(3)

Ulovené škodlivé ryby nesmú sa v žiadnom prípade pustiť späť do vody.

§ 43

Záznam o dochádzke k vode a o úlovkoch

Každý, kto loví ryby v pstruhových vodách, musí mať popri rybárskom lístku a povolení na rybolov pre pstruhové vody ešte „Záznam o dochádzke k vode a o úlovkoch“ (ďalej len „záznam“), ktorý podľa vzoru schváleného Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vydáva užívateľ rybárskeho revíru spolu s povolením na rybolov.

§ 44

Dochádzka k vode, počet a množstvo úlovkov a ich evidencia

(1)

Loviť lososovité ryby smie oprávnený na lov najviac 3 dni v týždni. Ešte pred začatím denného lovu musí byť dochádzka k vode vyznačená tým, že sa atramentom alebo atramentovou ceruzou vpíše do záznamu dátum, ktorý sa zakrúžkuje. Lov bez splnenia tejto povinnosti sa považuje za lov bez povolenia. Nevyužité dni lovu v jednom týždni sa nemôžu presunovať do budúcich týždňov.

(2)

V jednom dni lovu smie si oprávnený na lov ponechať 3 kusy lososovitých rýb, prípadne i všetky pri tom chytené škodlivé ryby (§ 42).

(3)

Lov iných rýb než lososovitých (§ 41) nie je obmedzený na určitý počet dní v týždni. Pred začatím denného lovu musí sa dochádzka k vode vyznačiť v zázname atramentom alebo atramentovou ceruzou, a to vpísaním dátumu, ktorý sa dvakrát podtrhne. Lososovité ryby ulovené v takto označených dňoch lovu musia sa s náležitou opatrnosťou pustiť späť do vody.

(4)

V jednom dni lovu môže si oprávnený na lov ponechať najviac 7 kg kaprov, lieňov, pleskáčov, plotíc a červeníc, pričom v tomto úlovku nesmú byť viac ako 2 kapre. Pri váhe 1 ulovenej ryby nad 7 kg obmedzuje sa denný úlovok na tento kus; ak bol však ulovený po predchádzajúcom úlovku ľahších rýb, končí sa jeho ulovením denný lov.

(5)

Lov škodlivých rýb (§ 42) nie je obmedzený na určitý počet dní v týždni. Pred začatím denného lovu musí sa dochádzka k vode vyznačiť v zázname atramentom alebo atramentovou ceruzou vpísaním dátumu. Denný úlovok škodlivých rýb nie je obmedzený ani počtom kusov ani ich váhou. Iné než škodlivé ryby ulovené v takto vyznačených dňoch lovu musia sa pustiť s náležitou opatrnosťou späť do vody.

(6)

Počet a váhu úlovku je oprávnený na lov povinný zapísať do záznamu ešte pred odchodom od vody, a to i pri akomkoľvek prerušení lovu alebo pri niekoľkonásobnej dochádzke k vode počas dňa. Pravdivo vyplnený záznam musí sa do 15. decembra toho istého roka odovzdať užívateľovi rybárskeho revíru, ktorý vydal povolenie na rybolov, a to i vtedy, keď oprávnený na lov počas roka ryby nelovil alebo keď nemal žiadne úlovky, čo v zázname výslovne uvedie. Kto v tejto lehote pravdivo vyplnený záznam neodovzdá, tomu nesmie užívateľ rybárskeho revíru vydať v budúcom roku povolenie na rybolov.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa netýkajú výlovov vykonávaných užívateľmi rybárskych revírov.

(8)

Ak sa v rybárskom revíri plní zarybňovacia povinnosť aspoň z 20 % násadou staršou ako jednoročnou, môže krajský národný výbor na žiadosť užívateľa rybárskeho revíru zvýšiť jednodenný úlovok na 4 kusy lososovitých rýb. Táto výnimka sa musí vyznačiť v povolení na rybolov.

(9)

Pre údolné nádrže môže krajský národný výbor na odôvodnenú žiadosť užívateľa rybárskeho revíru povoliť výnimky z ustanovení odseku 4 alebo denné úlovky ešte viac obmedziť.

Oddiel V

(§ 45-47)

§ 45

Miestne rybárske poriadky

Užívateľ rybárskeho revíru je povinný pri vydávaní povolenia na rybolov vydať miestny rybársky poriadok, ktorý musí obsahovať:

všeobecné ustanovenia o dobách hájenia (§ 17 a 18), o všeobecnom zákaze lovu (§ 19), o zakázaných spôsoboch lovu (§ 10 zákona, § 39), o najmenších dĺžkach rýb (§ 21), o vstupe na pobrežné pozemky (§ 13 zákona), ustanovenia pre mimopstruhové vody (§ 34 až 37) a pre pstruhové vody (§ 38 až 44),

popis hraníc rybárskeho revíru, na ktorý sa povolenie vydáva,

popis miest, kde je prístup alebo lov rýb vo všeobecnom záujme zakázaný,

popis hraníc chránených rybích oblastí,

popis hraníc úsekov vyhradených pre lov prievlakom,

popis hraníc úsekov, v ktorých možno loviť z loďky,

výnimky povolené pre rybársky revír, najmä výnimky z dôb hájenia, z najmenších dĺžok a pod. povolené Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva,

výnimky pre rybársky revír povolené krajským národným výborom.

§ 46

Lov v pohraničných vodách

Krajský národný výbor môže povoliť výnimky z ustanovení tejto vyhlášky v hraničných vodách, a to v rozsahu zodpovedajúcom spôsobu uskutočňovania výkonu rybárskeho práva v susednom štáte.

§ 47

Osobitné ustanovenia pre lov rýb vykonávaný cudzincami

Pre cudzincov, ktorým boli vydané prostredníctvom organizácie cestovného ruchu preukazy oprávňujúce ich na lov rýb (rybársky lístok vydaný okresným národným výborom a povolenie na rybolov vydané užívateľom rybárskeho revíru) v rybárskych revíroch určených Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, platia ustanovenia tejto vyhlášky s nasledujúcimi odchýlkami:

najvyšší denný úlovok rakov nie je obmedzený,

pri love rýb v mimopstruhových vodách možno si ponechať v jednom dni lovu 20 kg všetkých druhov rýb, pričom v tomto úlovku smie byť najviac 5 kaprov alebo 5 šťúk alebo 5 zubáčov, prípadne súhrnom najviac 5 kusov týchto druhov rýb alebo 5 kusov lososovitých rýb,

lov rýb prievlakom v mimopstruhových vodách je dovolený od 16. júna do 31. decembra,

pri love rýb v pstruhových vodách s týždenným povolením sa povoľuje najviac 6 dochádzok k vode; na povolenie s dlhšou platnosťou ako 1 týždeň sa povoľuje najviac 5 dochádzok k vode týždenne,

pri love rýb v pstruhových vodách možno si ponechať v jednom dni lovu 10 kusov lososovitých rýb. Úlovok do 6 kusov týchto rýb je započítaný v odplate za povolenie na rybolov; za úlovok prevyšujúci 6 kusov treba zaplatiť osobitne.

TRETIA ČASŤ

Spoločné a záverečné ustanovenia (§ 48-52)

§ 48

Ochrana prírody, kultúrnych pamiatok a iných vedeckých záujmov

(1)

Pri výkone rybárskeho práva a pri hospodárení na rybníkoch nesmú sa ohrozovať, rušiť, poškodzovať alebo ničiť chránené časti prírody alebo kultúrne pamiatky, ako aj miesta archeologických výskumov a výkopov alebo miesta (či veci) inak chránené z vedeckých dôvodov.

(2)

Na vykonanie ustanovenia odseku 1 urobí okresný národný výbor potrebné opatrenia na návrh orgánov štátnej ochrany prírody, štátnej pamiatkovej starostlivosti alebo orgánov povolaných na uplatnenie iných vedeckých záujmov.

Rybárska stráž (k § 18 zákona)

(§ 49-52)

§ 49

(1)

Za rybársku stráž môže byť ustanovený bezúhonný československý občan, ktorý má znalosti povinností a práv rybárskej stráže vyplývajúce zo zákona o rybárstve.

(2)

Ustanovenie rybárskej stráže schvaľuje okresný národný výbor, v obvode ktorého má navrhovaná osoba trvalý pobyt; na ňom zloží aj sľub.

§ 50

(1)

Rybárska stráž skladá sľub v tomto znení: „Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu, že budem ochranu rybárstva vykonávať s najväčšou starostlivosťou, že všetky závady a škody, ktoré zistím, budem ihneď hlásiť a že sa budem vystríhať akéhokoľvek prekročenia svojich oprávnení.“

(2)

O schválení rybárskej stráže a o vykonávaní sľubu vydá okresný národný výbor osvedčenie. V osvedčení sú uvedené rybníky alebo rybárske revíry, pre ktoré bola rybárska stráž ustanovená. Pri výkone svojej činnosti musí mať rybárska stráž osvedčenie so sebou a na požiadanie sa ním preukázať.

(3)

Okresný národný výbor vedie zoznam rybárskych stráži, v ktorom sa uvedie meno a priezvisko, povolanie a bydlisko rybárskej stráže, rybníky alebo rybárske revíry, pre ktoré bola rybárska stráž ustanovená, dátum jej vzatia do sľubu i zánik jej funkcie.

§ 51

(1)

Rybárska stráž je povinná nosiť pri výkone svojej činnosti viditeľne na ľavej strane pŕs služobný odznak so štátnym znakom.

(2)

Služobný odznak je vyrobený z bieleho kovu a má tvar elipsy; uprostred elipsy je štátny znak, ktorého výška je 5 cm a šírka 3,7 cm. V hornej časti obvodového pásu je nápis „Rybárska stráž“.

(3)

Služobný odznak vydá rybárskej stráži okresný národný výbor; obstarávacie náklady uhrádza organizácia, ktorá rybársku stráž ustanovila.

§ 52

Ak prestala rybárska stráž vykonávať ochrannú službu, je povinná neodkladne odovzdať osvedčenie a služobný odznak okresnému národnému výboru. Organizácia, ktorá rybársku stráž ustanovila, je povinná oznámiť okresnému národnému výboru, keď rybárska stráž prestane vykonávať ochrannú službu.

§ 53

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Minister:

inž. Burian v. r.