Čakajte prosím...
§ 1 Krkonošský národný park
Ochrana a zabezpečenie národného parku (§ 2-3)
Správa národného parku (§ 4-5)
Záverečné ustanovenia (§ 6-8)
Príloha k vládnemu nariadeniu č. 41/1963 Zb. o zriadení Krkonošského národného parku
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
41/1963 Zb. v znení účinnom od 10. 6. 1963 do 9. 5. 1991
41
VLÁDNE NARIADENIE
zo 17. mája 1963
o zriadení Krkonošského národného parku
Vláda Československej socialistickej republiky prihliadajúc na mimoriadne významné prírodné a vedecké hodnoty v oblasti Krkonôš a na ich využitie pre rekreáciu, šport, turistiku a cestovný ruch nariaďuje podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1956 Zb. o štátnej ochrane prírody a podľa § 45 zákona č. 65/1960 Zb. o národných výboroch:

§ 1

Krkonošský národný park

Územie Krkonôš a Rýchor vymedzené v prílohe tohto vládneho nariadenia tvorí Krkonošský národný park (ďalej len „národný park“).

Ochrana a zabezpečenie národného parku

(§ 2-3)

§ 2

(1)
V národnom parku je potrebné vytvárať priaznivé podmienky a vhodné prostredie pre upevňovanie zdravia pracujúcich, ich zotavenie a vzdelávanie tým, že sa bude zachovávať, obnovovať, všestranne chrániť a zveľaďovať krkonošská príroda so svojím bohatstvom a krajinnými krásami.
(2)
Všetko plánovanie, výstavbu, poľnohospodársku a ostatnú hospodársku činnosť, rekreáciu, šport a turistiku možno na území národného parku vykonávať len v súlade s jeho potrebami a poslaním podľa územného plánu rajónu Krkonôš*); podľa zásad obsiahnutých v tomto pláne treba vykonávať na území národného parku i činnosť lesnícku.

§ 3

(1)
Na rozvoji národného parku sa aktívne podieľajú predovšetkým národné výbory pôsobiace na jeho území.
(2)
Ochrana prírodných hodnôt národného parku je povinnosťou každého návštevníka národného parku i organizácií a pracovníkov pôsobiacich na jeho území.
(3)
Orgány a organizácie, používajúce územie národného parku pre svoju činnosť, dôsledne dbajú, najmä pri prevádzke svojich zariadení, na rozvoj a ochranu tohto územia.

Správa národného parku

(§ 4-5)

§ 4

(1)
Národný park spravuje a štátnu ochranu prírody na jeho území vykonáva Východočeský krajský národný výbor; pre správu národného parku zriadi „Správu Krkonošského národného parku“ (ďalej len „Správa“).
(2)
Úlohou Správy bude najmä prejednávať všetky otázky rozvoja a ochrany národného parku a koordinovať hospodárske, zdravotné a kultúrne záujmy na jeho území; za tým účelom musí sa prizvať na každé konanie alebo rokovanie, ktoré sa týka národného parku. Príslušný orgán rozhodne len po prejednaní so Správou.

§ 5

Pre riešenie zásadných otázok rozvoja a ochrany národného parku Východočeský krajský národný výbor zriadi pri Správe poradný, iniciatívny a koordinačný sbor, ktorého členov vymenúva zo svojich zástupcov, zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, národných výborov a iných orgánov s pôsobnosťou na území národného parku a spoločenských organizácií.

Záverečné ustanovenia

(§ 6-8)

§ 6

(1)
Ústredné riadenie a dozor vo veciach štátnej ochrany prírody v národnom parku vykonáva Ministerstvo školstva a kultúry, ktoré aj sleduje a kontroluje jeho všestranný rozvoj a napomáha v plnení jeho poslania.
(2)
Podrobnosti o ochrane a využití národného parku a o organizácii Správy upraví štatút, ktorý vydá Ministerstvo školstva a kultúry v dohode so zúčastnenými ministerstvami a inými ústrednými orgánmi a Východočeským krajským národným výborom.

§ 7

Štatút kúpeľného mesta „Jánske lázně“ a predpisy vydané na ochranu týchto kúpeľov podľa zákona č. 43/1955 Zb. o československých kúpeľoch a žriedlach zostávajú nedotknuté.

§ 8

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Široký v. r.
Poznámky
*)
Vládne uznesenie zo 16. mája 1962 č. 363, ktorým sa schvaľujú Smernice pre realizáciu navrhnutého riešenia územného plánurajónu Krkonôš.

Príloha k vládnemu nariadeniu č. 41/1963 Zb. o zriadení Krkonošského národného parku

Hranica Krkonošského národného parku je dokumentovaná v návrhovej mape územného plánu rajónu Krkonôš v mierke 1:25 000 (uložená na Východočeskom krajskom národnom výbore v Hradci Králové).
Na severnej strane je zhodná so štátnou hranicou medzi ČSSR a PĽR, na západe s hranicou okresu Semily až po Rejdickú cestu, odkiaľ sleduje spodnú hranicu súvislých lesných porastov nad hornou zástavbou obce Paseky nad Jizerou a osady Havírna, pretína údolie Jizery, prechádza osadou Hranice a pokračuje po značkovanej turistickej ceste nad Studenov, odkiaľ ide na juh po spodnej hranici lesa; prechádza po ceste lesným výbežkom cez k. 825,3, ďalej pokračuje po spodnej hranici lesa nad najvyššie položenou zástavbou Hořeních Domkov, kde sa otáča na juh a prechádza nad hornou zástavbou Rokytnice nad Jizerou (Zákoutí); po spodnej hranici lesa prechádza cez Huťský potok, odkiaľ stále sleduje spodnú hranicu lesa až k lesnému výbežku pri Hejlove, ktorý pretína po ceste; po spodnej hranici lesa obchádza hornou zástavbou Horné Dušnice, Stromkovice a Vítkovice, dotýka sa južnej strany enklávy Mevaldov Vrch, pokračuje ďalej po spodnej hranici lesa tesne nad potokom Černý ručej; ďalej sleduje spodnú hranicu lesa nad Janovou horou, Zákoutím, Levinkami a ďalej sleduje cestu okolo hotela Krakonoš na Benecku; severovýchodne nad Mrklovom odbočuje z cesty na východ a pokračuje po spodnej hranici lesa za zástavbou v Podžalí; cez Labe prechádza pod Krausovým Mlýnom, odkiaľ sleduje spodnú hranicu lesa na ľavom brehu Labe a pokračuje nad zástavbou Hořejšieho Vrchlabia, ďalej sleduje spodnú hranicu lesného komplexu vrchu Vápenice k. 785,8 a Mlýnskeho vrchu k. 705,2, odkiaľ po spodnej hranici lesa prechádza Luisiným údolím a ide nad hornou zástavbou Dolného Dvora; ďalej sa jej priebeh stotožňuje s trasou poľnej cesty a prechádza priestorom Bönischových búd až opäť na spodnú hranicu lesa, ktorú sleduje cez Stříbrný potok nad Černým dolom až na Bolkovu Paseku, kde prechádza po ceste lesným výbežkom nad Bolkov a Javorník; pokračuje lesom po lesnej ceste cez k. 604,1, odtiaľ smerom východným na k. 661,4, odkiaľ sa stáča na sever na k. 610,9 a pokračuje po spodnej hranici lesa cez Jánský potok; ďalej sleduje východnú a severovýchodnú spodnú hranicu lesa ku k. 777,9, odkiaľ pokračuje ku k. 698,4 a ďalej po spodnej hranici lesa a poľnej ceste ku k. 635,0 a pokračuje po spodnej hranici lesa ku k. 658,9, kde sa stáča k cintorínu na južnom okraji Horného Maršova; prechádza komunikáciu II/296 a tok Úpy ku spodnej hranici lesa, ktorú sleduje v južnom smere po k. 555,9, k. 754,2, k. 744,9 cez Kraví vrch k. 681,1 ku k. 630,2 odtiaľ prechádza po poľnej ceste k južnému okraju Dolných Sejfov a ďalej po ľavom brehu potoka nad hliniskom pri Mladých Bukoch stáča sa na severovýchod pozdĺž cesty ku k. 560,5 a ďalej pokračuje po poľnej ceste ku k. 607,6 a prechádza lesom ku k. 599,6, odkiaľ sleduje spodnú hranicu lesa cez Březovú horu k. 748,0 až k vrchu Kámen k. 865,6, odkiaľ po poľnej ceste prechádza severovýchodným smerom až k severnému okraju zástavby Prkenného dolu; ďalej pokračuje po spodnej hranici lesného výbežku ležiaceho južne pod cestou II/300 a pod žacléřskym zámkom túto komunikáciu prechádza a pokračuje po spodnej hranici lesa na západnom okraji Žacléřa; spodnú hranicu sleduje až opäť ku štátnej hranici medzi ČSSR a Poľskou ľudovou republikou.