INTERPRETAČNÉ POZNÁMKY
Postupné použitie metód hodnotenia
1.
Články 1 až 7 včítane vymedzujú, ako sa má colná hodnota dovážaného tovaru určovať podľa ustanovení tejto Dohody. Metódy hodnotenia sú uvedené v poradí, v akom sa majú používať. Prvá metóda colného hodnotenia je vymedzená v článku 1 a dovezený tovar sa má ohodnotiť podľa ustanovení tohto článku v každom prípade, keď sú ustanovené podmienky splnené.
2.
Ak sa colná hodnota nemôže určiť podľa ustanovení článku 1, treba postupne prejsť k ďalším článkom až k prvému z nich, podľa ktorého sa môže colná hodnota určiť. S výnimkou ustanovenia článku 4 je dovolené prejsť k použitiu ustanovení ďalšieho článku iba vtedy, ak nemožno určiť colnú hodnotu podľa ustanovení predchádzajúceho článku.
3.
Ak dovozca nežiada, aby bolo poradie článkov 5 a 6 obrátené, dodrží sa normálne poradie. Ak dovozca túto žiadosť uplatní, ale ak sa potom ukáže, že určenie colnej hodnoty podľa čl. 6 nie je možné, určí sa colná hodnota podľa čl. 5, ak je to možné.
4.
Ak sa colná hodnota nedá určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6 včítane, určí sa podľa ustanovení čl. 7.
Použitie všeobecne prijatých účtovníckych zásad
1.
„Všeobecne prijaté účtovnícke zásady“ sú zásady, ktoré sa v určitej krajine a v určitý čas všeobecne uznávajú alebo ktoré majú podstatnú podporu úradných miest a ktoré určujú, aké ekonomické zdroje a záväzky sa majú zaznamenať ako aktíva a pasíva, aké zmeny v aktívach a pasívach sa majú zaznamenať, ako sa majú aktíva a pasíva a zmeny v nich merať, aké informácie sa môžu oznamovať a ako sa môžu oznamovať a aké finančné výkazy sa majú pripravovať. Tieto normy môžu pozostávať zo všeobecne používaných širokých smerníc alebo z podrobných pravidiel a praktík.
2.
Na účely tejto Dohody bude colná správa každej strany používať informácie pripravené metódou zlučiteľnou so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami v krajine prichádzajúcej do úvahy z hľadiska článku, o ktorý ide. Napr. obvyklý zisk a všeobecné výdavky podľa ustanovení článku 5 sa určia s použitím informácií pripravených spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým účtovníckym zásadám v krajine dovozu. Naproti tomu obvyklý zisk a všeobecné výdavky podľa ustanovení čl. 6 sa určia s použitím informácií pripravených spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým účtovníckym zásadám v krajine výroby. Ako ďalší príklad, predmet uvedený v čl. 8 odseku 1b (ii) a vyhotovený v krajine dovozu sa určí s použitím informácií spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým účtovníckym zásadám tejto krajiny.
Skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť
Skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, je celková zaplatená cena alebo cena, ktorú má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo k jeho dobru za dovezený tovar. Platenie nemusí nevyhnutne mať povahu platby v hotovosti. Platenie sa môže uskutočniť akreditívom alebo cennými papiermi. Platenie sa môže vykonať priamo alebo nepriamo. Príkladom nepriameho platenia môže byť úplné alebo čiastočné vyrovnanie dlhu predávajúceho kupujúcim.
Činnosť kupujúceho na vlastný účet iná, než aká sa predvída úpravou podľa článku 8, sa nepovažuje za nepriame platenie predávajúcemu, aj keď možno predpokladať, že predávajúci má z nej prospech. Úhrada za takú činnosť sa teda nemá prirážať ku skutočne platnej cene alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, pri určovaní colnej hodnoty tovaru.
Colná hodnota nebude zahŕňať tieto výdavky alebo náklady za predpokladu, že sa odlišujú od skutočne platenej ceny alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovezený tovar:
a)
výdavky za konštrukciu, postavenie, montáž, údržbu alebo technickú pomoc vykonané na dovezenom tovare, ako sú priemyslové zariadenia, stroje alebo vybavenie po dovoze;
b)
prepravné náklady po dovoze;
c)
dane a poplatky krajiny dovozu.
Skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, sa týka ceny za dovezený tovar. Preto prevod dividend alebo iných platieb kupujúcim predávajúcemu, ktorý sa netýka dovezeného tovaru, netvorí súčasť colnej hodnoty.
K obmedzeniam, ktoré by skutočne platenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, urobili neprijateľnou, patria obmedzenia, ktoré podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru. Príkladom takých obmedzení môže byť prípad, keď predávajúci požaduje, aby kupujúci automobilov nepredával alebo nevystavoval ich pred určitým dátumom, ktorý je začiatkom modelového roka.
Ak sa predaj alebo cena urobia závislými od podmienky alebo úvahy, pre ktorú nemožno určiť cenu vo vzťahu k hodnotenému tovaru, nie je prevodná hodnota na colné účely prijateľná.
Môže ísť napr. o tieto prípady:
a)
predávajúci určí cenu dovážaného tovaru s podmienkou, že kupujúci kúpi aj iný tovar v určitom množstve;
b)
cena dovážaného tovaru je závislá od ceny alebo od cien, za ktoré kupujúci dovážaného tovaru predá iný tovar predávajúcemu dovážaného tovaru;
c)
cena je určená na základe spôsobu platenia, ktorý nemá vzťah k dovážanému tovaru, ako keď dovážaný tovar je polotovarom, ktorý predávajúci dodal za podmienky, že dostane určité množstvo hotových výrobkov.
Podmienky alebo úvahy, ktoré sa týkajú výroby alebo spôsobu predaja dovážaného tovaru, nebudú však dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty. Napr. skutočnosť, že kupujúci obstará predávajúcemu technické práce alebo plány v krajine dovozu, nebude dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty na účely v čl. 1. Takisto, ak kupujúci na vlastný účet podnikne, hoci aj po dohode s predávajúcim, činnosť týkajúcu sa spôsobu predaja dovážaného tovaru, netvorí hodnota tejto činnosti súčasť colnej hodnoty a táto činnosť tiež nie je dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty.
Odsek 2
1.
Odseky 2a) a 2b) predvídajú odlišné prostriedky na zistenie prijateľnosti prevodnej hodnoty.
2.
Odsek 2a) ustanovuje, že v prípadoch, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení, majú sa okolnosti súvisiace s predajom preskúmať a že prevodná hodnota sa má prijať ako colná hodnota za predpokladu, že spojenie neovplyvnilo cenu. Nie je potrebné, aby sa okolnosti preskúmavali vo všetkých prípadoch, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení. Také preskúmanie sa vyžaduje iba vtedy, ak sú tu pochybnosti o prijateľnosti ceny. Ak colná správa nemá pochybnosti o prijateľnosti ceny, mala by byť prijatá bez požadovania ďalších informácií od dovozcu. Napr. colná správa mohla už prv preskúmať spojenie alebo mať už podrobné informácie o kupujúcom a predávajúcom a mohla sa už presvedčiť z tohto preskúmania alebo z informácií o tom, že spojenie neovplyvnilo cenu.
3.
Ak colná správa nemôže prijať prevodnú hodnotu bez ďalšieho zisťovania, má poskytnúť dovozcovi možnosť, aby predložil ďalšie podrobné informácie, ktoré by boli potrebné, aby mohla preskúmať okolnosti súvisiace s predajom.
Na tento cieľ by colná správa mala byť pripravená preskúmať príslušné stránky prevodu včítane spôsobu, akým kupujúci a predávajúci organizujú svoje obchodné vzťahy, a spôsobu, akým sa dospelo k cene, o ktorú ide, za tým účelom, aby sa rozhodlo, či spojenie ovplyvnilo cenu. Ak sa ukáže, že kupujúci a predávajúci, hoci sú v spojení podľa ustanovení čl. 15 kupujú a predávajú jeden od druhého, ako keby neboli v spojení, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená spojením. Ak bola napr. cena dohodnutá spôsobom, ktorý zodpovedá bežnej cenovej praxi v príslušnej výrobe alebo spôsobu, ktorým predávajúci dojednáva ceny v predajoch s kupujúcim, ktorí s ním nie sú v spojení, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená spojením. Ak sa ako ďalší príklad ukáže, že cena je primeraná, aby zabezpečila úhradu všetkých nákladov a zisk, ktorý zodpovedá celkovému zisku firmy dosiahnutému za reprezentatívne obdobie (napr. za ročné obdobie) pri predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená.
4.
Odsek 2b) poskytuje dovozcovi možnosť, aby preukázal, že prevodná cena sa veľmi blíži ku skúšobnej cene, ktorú predtým prijala colná správa a je preto prijateľná podľa ustanovení článku 1. Ak zodpovedá niektorému z kritérií uvedených v ods. 2b), netreba skúmať otázku ovplyvnenia podľa ods. 2a). Ak colná správa má už dostatok informácií, aby sa bez ďalších podrobných zisťovaní ubezpečila, že niektoré z kritérií uvedených v ods. 2b) bolo splnené, nie je dôvodu, aby požadovala od dovozcu dôkaz, že kritérium môže byť splnené. V ods. 2b) pojem „kupujúci, ktorí nie sú v spojení“ znamená kupujúcich, ktorí nie sú v spojení s predávajúcim v žiadnom konkrétnom prípade.
Odsek 2b)
Na to, aby sa rozhodlo, či jedna hodnota je „veľmi blízka“ k druhej, treba vziať do úvahy určitý počet faktorov. Tieto faktory zahŕňajú povahu dovážaného tovaru, povahu výroby, o ktorú ide, obdobie, v ktorom sa tovar dováža, a či rozdiel v hodnotách je z hľadiska obchodu význačný. Pretože sa tieto faktory môžu prípad od prípadu líšiť, nemožno použiť jednotnú normu ako napr. pevné percento, na každý prípad. Napr. malý rozdiel v hodnote v prípade, ktorý zahŕňa jeden druh tovaru, môže byť neprijateľný, kým veľký rozdiel v prípade, ktorý zahŕňa iný druh tovaru, môže byť prijateľný pre rozhodovanie, či prevodná hodnota je veľmi blízka ku skúšobným hodnotám uvedeným v čl. 1 ods. 2b).
1.
Pri aplikácii čl. 2 použije colná správa, pokiaľ možno, predaj rovnakého tovaru na rovnakej komerčnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa taký predaj nenájde, môže sa použiť predaj rovnakého tovaru, ktorý sa uskutoční za jednej z týchto troch podmienok:
a)
predaj na rovnakej komerčnej úrovni, ale v odlišných množstvách;
b)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni, ale v podstate v rovnakých množstvách; alebo
c)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni a v odlišných množstvách.
2.
Ak sa predaj zistí podľa jednej z týchto troch podmienok, urobia sa úpravy za tým účelom, aby sa prihliadlo:
a)
iba na faktory množstva;
b)
iba na faktory komerčnej úrovne;
c)
tak na faktory komerčnej úrovne, ako aj na množstvo.
3.
Výraz „a/alebo“ pripúšťa možnosť použiť predaje a urobiť potrebné úpravy v každej z opísaných troch podmienok.
4.
Na účely článku 2 znamená prevodná hodnota rovnakého dovezeného tovaru colnú hodnotu upravenú podľa ustanovení ods. 1b) a 2 tohto článku, ktorá už bola prijatá podľa čl. 1.
5.
Podmienkou úpravy odôvodnenej odlišnou komerčnou úrovňou alebo odlišným množstvom je, že sa taká úprava, nech už má za následok zvýšenie alebo zníženie hodnoty, urobí iba na základe dôkazov, ktoré jasne zabezpečujú, že je rozumná a presná, napr. platných cenníkov, ktoré obsahujú ceny týkajúce sa rôznych úrovní alebo rôznych množstiev. Napr. ak sa dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, skladá zo zásielky 10 jednotiek a jediný rovnaký tovar, pre ktorý existuje prevodná hodnota, sa skladal z 500 jednotiek a bolo uznané, že predávajúci poskytuje zľavy podľa množstva, môže sa potrebná úprava urobiť s použitím cenníka a ceny platnej pre 10 jednotiek. Nie je potrebné, aby sa predaj 10 jednotiek uskutočnil, pokiaľ sa podľa predajov iných množstiev zistí, že cenník je skutočný a vierohodný. Ak tu však nie je také objektívne meradlo, nie je určenie colnej hodnoty podľa ustanovení článku 2 vhodné.
1.
Pri aplikácii článku 3 použije colná správa, pokiaľ je to možné, predaj podobného tovaru na rovnakej komerčnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa taký predaj nenájde, môže sa použiť predaj podobného tovaru, ktorý sa uskutoční za jednej z týchto troch podmienok:
a)
predaj na rovnakej komerčnej úrovni, ale v odlišných množstvách;
b)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni, ale v podstate v rovnakých množstvách;
c)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni a v odlišných množstvách.
2.
Ak sa predaj zistí podľa jednej z týchto troch podmienok, urobia sa úpravy za tým účelom, aby sa prihliadlo:
a)
iba na faktory množstva;
b)
iba na faktory komerčnej úrovne;
c)
tak na faktory komerčnej úrovne, ako aj množstva.
3.
Výraz „a/alebo“ pripúšťa možnosť predajov a uskutočnenia potrebných úprav v každej z opísaných troch podmienok.
4.
Na účely článku 3 prevodná hodnota podobného dovezeného tovaru znamená colnú hodnotu upravenú podľa ustanovení odsekov 1b) a 2 tohto článku, ktorá už bola prijatá podľa článku 1.
5.
Podmienkou úpravy odôvodnenej odlišnou komerčnou úrovňou alebo odlišným množstvom je, že sa taká úprava, nech už má za následok zvýšenie alebo zníženie hodnoty, urobí iba na základe dôkazov, ktoré jasne zabezpečujú, že je rozumná a presná, napr. platných cenníkov, ktoré obsahujú ceny týkajúce sa rôznych úrovní alebo rôznych množstiev. Napr. ak sa dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, skladá zo zásielky 10 jednotiek a jediný podobný tovar, pre ktorý existuje prevodná hodnota, sa skladal z 500 jednotiek a bolo uznané, že predávajúci poskytuje zľavy podľa množstva, môže sa potrebná úprava urobiť s použitím cenníka a ceny platnej pre 10 jednotiek. Nie je potrebné, aby sa predaj 10 jednotiek uskutočnil, pokiaľ sa podľa predajov iných množstiev zistí, že cenník je skutočný a vierohodný. Ak tu však také objektívne meradlo nie je, určenie colnej hodnoty podľa ustanovení článku 3 nie je vhodné.
1.
Pojem „jednotková cena, za ktorú... sa tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve“ znamená cenu, za ktorú sa predáva najväčší počet jednotiek v predajoch osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú po dovoze na prvej komerčnej úrovni, na akej sa také predaje uskutočňujú.
2.
Napr. tovar sa predá podľa cenníka, ktorý poskytuje výhodné jednotkové ceny pre nákupy vo väčších množstvách:
a)
Predajné množstvo | Jednotková cena | Počet predajov | Celkové množstvo predané za každú cenu |
1-10 jednotiek | 100 | 10 predajov po 5 jednotkách | 65 |
| | 5 predajov po 3 jednotkách | 55 |
11 a 25 jednotiek | 95 | 5 predajov po 11 jednotkách | |
nad 25 jednotiek | 90 | 1 predaj 30 jednotiek | 80 |
| | 1 predaj 50 jednotiek | |
Najväčší počet jednotiek predaných za jednu cenu je 80; jednotková cena za najväčšie úhrnné množstvo je teda 90.
3.
Podľa iného príkladu dochádza k dvom predajom. V prvom predaji sa predáva 500 jednotiek za cenu 95 menových jednotiek za kus. V druhom predaji sa predáva 400 jednotiek za cenu 90 menových jednotiek za kus. V tomto prípade najväčší počet predaných jednotiek je 500; jednotková cena najväčšieho úhrnného množstva je teda 95.
4.
Tretím príkladom by bola táto situácia, kde rôzne množstvá sa predávajú za rôzne ceny.
a)
Predané množstvo | Jednotková cena |
40 jednotiek | 100 |
30 jednotiek | 90 |
15 jednotiek | 100 |
50 jednotiek | 95 |
25 jednotiek | 105 |
35 jednotiek | 90 |
5 jednotiek | 100 |
Celkové predané množstvo | |
65 | 90 |
50 | 95 |
60 | 100 |
25 | 105 |
V tomto prípade najväčší počet jednotiek predaných za určitú cenu je 65; jednotková cena najväčšieho úhrnného množstva je 90.
5.
Predaj v dovoznej krajine za podmienok uvedených v odseku 1 osobe, ktorá dodá priamo alebo nepriamo zadarmo alebo za zníženú cenu v súvislosti s výrobou alebo predajom dovážaného tovaru pre vývoz niektorý z prvkov uvedených v čl. 8 ods. 1b), nemožno brať do úvahy na určenie jednotkovej ceny na účely článku 5.
6.
Treba si uvedomiť, že „zisk a všeobecné výdavky“ spomínané v článku 5 ods. 1 treba brať ako celok. Číselné údaje na účely tejto zrážky by sa mali určiť na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo v jeho mene, ledaže by jeho údaje boli v rozpore s číselnými údajmi vyplývajúcimi z predajov dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v krajine dovozu. Ak číselné údaje dovozcu sú v rozpore s týmito číselnými údajmi, môže sa suma za zisk a všeobecné výdavky zakladať na iných platných informáciách než na informáciách poskytnutých dovozcom alebo v jeho mene.
7.
„Všeobecné výdavky“ zahŕňajú priame a nepriame náklady na predajnosť príslušného tovaru.
8.
Miestne poplatky, ktoré treba platiť z titulu predaja tovaru, za ktorý nebola uskutočnená zrážka podľa ustanovenia článku 5 ods. 1 a (iv), sa odpočítajú podľa ustanovenia čl. 5 ods. 1a) (i).
9.
Pri určovaní provízií alebo obvyklých ziskov a všeobecných výdavkov podľa ustanovenia 1. ods. čl. 5 musí sa otázka, či určitý tovar „rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“, rozhodnúť z prípadu na prípad so zreteľom na dané okolnosti. Treba skúmať predaje najužšej skupiny alebo triedy dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu v krajine dovozu, ktorá zahŕňa tovar, ktorý sa má ohodnotiť a pre ktorý možno obstarať potrebné informácie. Na účely čl. 5 „tovar rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“ zahŕňa tovar dovezený z rovnakej krajiny ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť, tak aj tovar dovezený z iných krajín.
10.
Na účely čl. 5 ods. 1b) bude „najbližším časom“ čas, keď dôjde k predajom dovezeného tovaru alebo rovnakého alebo podobného dovezeného tovaru v dostatočnom množstve, aby sa mohla zistiť jednotková cena.
11.
Ak sa použije metóda podľa čl. 5 ods. 1, budú sa zrážky za hodnotu pridanú ďalším spracovaním zakladať na objektívnych a kvantifikovateľných údajoch týkajúcich sa nákladov na takú prácu. Výpočty si urobia na podklade vzorcov, návodov, výrobných metód a iných praktík prijatých v tejto výrobe.
12.
Uznáva sa, že metóda hodnotenia uvedená v čl. 5 ods. 2 sa spravidla nemôže použiť, ak tovar stratí v dôsledku ďalšieho spracovania svoju povahu. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť prípady, keď dovezený tovar síce stratí svoju povahu, ale hodnota pridaná spracovaním sa dá zistiť bez prílišných ťažkostí. Naproti tomu sa tiež môžu vyskytnúť prípady, keď dovezený tovar si zachová svoju povahu, ale tvorí taký malý prvok v tovare predávanom v krajine dovozu, že použitie tejto hodnotiacej metódy by bolo neodôvodnené. Vzhľadom na to treba každú situáciu tohto druhu posudzovať od prípadu na prípad.
1.
Spravidla sa colná hodnota podľa tejto Dohody určuje na základe informácií, ktoré sú ľahko dostupné v krajine dovozu. Za účelom určenia vypočítanej hodnoty môže však byť potrebné skúmať náklady na výrobu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, alebo na základe iných informácií, ktoré treba obstarať mimo krajiny dovozu. Okrem toho, vo väčšine prípadov výrobca tovaru nebude podliehať právomoci úradov krajiny dovozu. Použitie metódy vypočítanej hodnoty bude vôbec obmedzené na prípady, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení a predávajúci je ochotný dodať úradom krajiny dovozu údaje potrebné na zistenie nákladov a v prípade potreby poskytnúť možnosť neskoršieho overenia.
2.
„Cena alebo hodnota“ spomínaná v ods. 1a) čl. 6 sa určí na základe údajov týkajúcich sa výroby tovaru, ktoré budú predložené výrobcom alebo v jeho mene. Bude založená na obchodných účtoch výrobcu, pokiaľ tieto účty sú v súlade so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami používanými v krajine, kde bol tovar vyrobený.
3.
„Cena alebo hodnota“ zahrnie cenu prvkov uvedených v ods. 1a) (ii) a (iii) v čl. 8. Takisto bude zahŕňať hodnotu každého prvku uvedeného v ods. 1b) čl. 8, ktorý priamo alebo nepriamo dodal kupujúci na použitie v spojitosti s výrobou dovezeného tovaru, a to v primeranom pomere podľa ustanovenia príslušnej poznámky k čl. 8. Hodnota prvkov uvedených v ods. 1b) (iv) čl. 8, ktoré boli vyhotovené v krajine dovozu, bude zahrnutá len potiaľ, pokiaľ tieto prvky pripadajú na ťarchu výrobcu. Rozumie sa, že žiadna cena alebo hodnota prvkov spomínaných v tomto odseku nesmie sa pri určovaní vypočítanej hodnoty počítať dvakrát.
4.
„Suma pre zisk a všeobecné výdavky“ spomínaná v ods. 1b) v čl. 6 sa určuje na základe informácií predložených výrobcom alebo v jeho mene, ledaže by jeho číselné údaje boli v rozpore s číslami, ktoré sa obvykle objavujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako hodnotený tovar, ktoré uskutočňujú výrobcovia v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu.
5.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že „sumu pre zisk a všeobecné výdavky“ treba brať ako celok. Z toho vyplýva, že ak v niektorom prípade suma zisku výrobcu je nízka a všeobecné výdavky vysoké, jeho zisk a všeobecné výdavky vzaté dohromady ako celok môžu napriek tomu byť v súlade so sumami, ktoré sa obvykle vyskytujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu. To sa môže stať napr. ak sa výrobok uvádza do krajiny dovozu a výrobca sa uspokojil alebo so žiadnym alebo nízkym ziskom, aby vyrovnal vysoké všeobecné výdavky spojené so zavádzaním. Ak výrobca môže preukázať, že sa uspokojuje s nízkym ziskom pri predajoch dovážaného tovaru z určitých komerčných dôvodov, treba vziať do úvahy jeho skutočné ziskové sumy, ak má pre to platné komerčné dôvody a ak jeho cenová politika zodpovedá obvyklej cenovej politike v príslušnom výrobnom odvetví. To sa môže stať, napr. ak výrobcovia boli donútení dočasne znížiť ceny v dôsledku nepredvídaného poklesu dopytu alebo ak predávajú tovar na doplnenie radu druhov tovaru vyrábaných v krajine dovozu a uspokojujú sa s nízkym ziskom, aby si zachovali schopnosť súťaže. Ak výrobcove vlastné sumy pre zisk a všeobecné výdavky nie sú v súlade so sumami, ktoré sa obvykle vyskytujú pri predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako hodnotený tovar uskutočňovaných výrobcami v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu, suma pre zisk a všeobecné náklady sa môžu zakladať na iných vhodných informáciách než na informáciách poskytnutých výrobcom tovaru alebo v jeho mene.
6.
Ak sa na účely určenia vypočítanej hodnoty použijú iné informácie než informácie, ktoré boli predložené výrobcom alebo v jeho mene, majú úrady krajiny dovozu informovať dovozcu na jeho žiadosť o pôvode týchto informácií, o použitých údajoch a o výpočtoch na základe týchto údajov, s výhradou ustanovení čl. 10.
7.
„Všeobecné výdavky“ spomínané v odseku 1b) čl. 6 zahŕňajú priame aj nepriame náklady na výrobu a predaj tovaru na vývoz, ktoré nie sú zahrnuté podľa ods. 1a) čl. 6.
8.
Pri rozhodovaní o tom, či niektorý tovar je „rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“, treba postupovať od prípadu na prípad s prihliadnutím na dané okolnosti. Pri určovaní obvyklého zisku a všeobecných výdavkov podľa ustanovení čl. 6, treba skúmať predaje na vývoz do krajiny dovozu pri najužšej skupine alebo najužšom rade tovaru, ktoré zahŕňajú hodnotený tovar, pre ktorý možno získať potrebné informácie. Na účely článku 6 musí byť „tovar rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“ z rovnakej krajiny ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
1.
Colné hodnoty určované podľa ustanovení článku 7 by mali byť založené v najväčšej možnej miere na colných hodnotách určených predtým.
2.
Metódy hodnotenia používané podľa čl. 7 by mali byť metódy vymedzené v čl. 1 až 6 včítane, ale určitá rozumná pružnosť pri použití týchto metód bude v súlade s cieľmi a ustanoveniami článku 7.
3.
Niektoré príklady ukážu, čo treba rozumieť rozumnou pružnosťou:
a)
Rovnaký tovar - požiadavka, aby rovnaký tovar bol vyvezený v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovar, ktorý sa hodnotí. Môže sa vykladať pružne; rovnaký dovážaný tovar vyrobený v inej krajine než v krajine vývozu tovaru, ktorý sa hodnotí, môže byť podkladom pre colné hodnotenie; môžu sa použiť colné hodnoty rovnakého dovezeného tovaru, ktoré už boli určené podľa ustanovení čl. 5 a 6.
b)
Podobný tovar - požiadavky, aby podobný tovar bol vyvezený v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovar, ktorý sa hodnotí, môže sa vykladať pružne; podobný dovážaný tovar vyrobený v inej krajine než v krajine vývozu tovaru, ktorý sa hodnotí, môže byť podkladom pre colné hodnotenie; môžu sa použiť colné hodnoty podobného dovezeného tovaru, ktoré už boli určené podľa ustanovení článkov 5 a 6.
c)
Odvodzujúca metóda - požiadavka, aby tovar bol predaný v „stave, v ktorom bol dovezený“, ktorá je obsiahnutá v odseku 1a) čl. 5, môže sa vykladať pružne; lehota „deväťdesiatich dní“ sa môže aplikovať pružne.
Výrazom „nákupná provízia“ sa rozumejú poplatky platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby v cudzine pri nákupe tovaru, ktorý sa má ohodnotiť.
1.
Pri pripočítaní prvkov uvedených v článku 8 ods. 1b) (ii) k dovezenému tovaru prichádzajú do úvahy dva faktory - hodnota prvku sama a spôsob, akým sa táto hodnota pripočíta dovezenému tovaru. Tieto prvky by sa mali pripočítavať rozumným spôsobom primeraným okolnostiam a v súlade so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami.
2.
Pokiaľ ide o hodnotu prvku - ak dovozca nadobudne prvok od predávajúceho, ktorý s ním nie je v spojení, za určitú cenu, je hodnotou prvku táto cena. Ak prvok zhotovil dovozca alebo osoba, ktorá je s ním v spojení, bude jeho hodnotou náklad na jeho zhotovenie. Ak prvok predtým používal dovozca, či už ho získal alebo zhotovil tento dovozca, bude treba pôvodný náklad na nadobudnutie alebo zhotovenie znížiť primerane jeho použitiu, aby sa dospelo k hodnote tohto prvku.
3.
Len čo bola hodnota prvku určená, treba túto hodnotu pripočítať k dovezenému tovaru. Sú tu rôzne možnosti. Napr. hodnota sa môže pripočítať k prvej zásielke, ak dovozca chce zaplatiť clo za celú hodnotu naraz. Iný príklad - dovozca môže požiadať, aby hodnota bola rozdelená na počet jednotiek vyrobených až do času prvej zásielky. Ďalší príklad - dovozca môže žiadať, aby hodnota bola pripočítaná k celej predvídanej výrobe, ak existujú kontrakty alebo pevné záväzky na túto výrobu. Metóda pripočítania bude závislá od dokumentácie, ktorú predloží dovozca.
4.
Na ilustráciu uvedeného - dovozca dodá výrobcovi formu na použitie pri výrobe dovážaného tovaru a dohodne s ním kontrakt na zakúpenie 10 000 jednotiek. V čase dovozu prvej zásielky 1000 jednotiek mal výrobca už vyrobených 4000 jednotiek. Dovozca môže požiadať colnú správu, aby rozdelila hodnotu formy na 1000 jednotiek, 4000 jednotiek alebo 10 000 jednotiek.
1.
Prirážky za prvky uvedené v čl. 8 odseku 1b) (iv) sa majú zakladať na objektívnych a kvantifikovateľných údajoch. Aby sa úloha čo najviac uľahčila tak dovozcovi, ako aj colnej správe pri určovaní hodnôt, ktoré sa majú pripočítať, mali by sa, pokiaľ možno, použiť údaje pohotovo zistiteľné z obchodných písomností kupujúceho.
2.
Pri prvkoch, ktoré dodal kupujúci a ktoré kúpil alebo najal kupujúci, bude pripočítanou hodnotou kúpna cena alebo nájomné. Za prvky, ktoré sú verejne prístupné, sa pripočíta iba náklad na obstaranie kópií.
3.
Ľahkosť výpočtu hodnôt, ktoré sa majú pripočítať, bude závisieť od štruktúry daného podniku, od jeho praxe riadenia a od jeho účtovných metód.
4.
Napr. je možné, že firma, ktorá dováža rôzne výrobky z rôznych krajín, má svoje stredisko designu mimo krajiny dovozu, aby sa presne ukázali náklady pripadajúce na daný výrobok. V takých prípadoch sa môže príslušná úprava urobiť priamo podľa ustanovení čl. 8.
5.
V inom prípade môže firma preniesť náklady na stredisko designu mimo krajiny dovozu do všeobecných výdavkov bez toho, že by ich rozdelila na jednotlivé výrobky. V takom prípade možno urobiť príslušnú úpravu podľa ustanovení čl. 8 na dovážaný tovar tým, že sa celkové náklady na stredisko designu pridelia celku výroby, ktorá služby tohto strediska používa, a takto pridelené náklady sa pripočítajú k hodnote dovozu na jednotkovom základe.
6.
Zmeny v uvedených okolnostiach budú samozrejme vyžadovať, aby sa pri určovaní primeranej metódy pripočítania vzali do úvahy rozličné faktory.
7.
V prípade, že zhotovenie príslušného prvku zahŕňa niekoľko krajín a dlhšie obdobie, úprava by sa mala obmedziť na hodnotu skutočne pridanú k tomuto prvku mimo krajiny dovozu.
1.
Poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky spomínané v čl. 8 ods. 1c) môžu zahŕňať medzi iným platby týkajúce sa patentov, obchodných známok a autorských práv. Poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v krajine dovozu sa však pri určovaní colnej hodnoty nepripočítajú k cene, ktorá bola za dovezený tovar zaplatená alebo má byť zaplatená.
2.
Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predať dovezený tovar sa nepripočítajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do krajiny dovozu.
Ak neexistujú objektívne a kvantifikovateľné údaje týkajúce sa prirážok, ktoré sa majú urobiť podľa ustanovení článku 8, nemôže sa prevodná hodnota určiť podľa ustanovení čl. 1. Tak to bude napr. v tomto prípade: poplatok za použitie patentu na základe predajnej ceny litra určitého výrobku v krajine dovozu, ktorý bol dovezený v kilogramoch a zmenený na roztok po dovoze. Ak sa poplatok za použitie patentu zakladá čiastočne na dovezenom tovare a čiastočne na iných faktoroch, ktoré nijako nesúvisia s dovážaným tovarom (ak sa napr. dovezený tovar zmieša s domácimi prísadami a nedá sa už oddelene identifikovať alebo ak poplatky za použitie patentu sa nedajú odlíšiť od osobitných finančných dohovorov medzi kupujúcim a predávajúcim), bolo by nevhodné pokúšať sa o prirážku za tento poplatok za použitie patentu. Ak sa však poplatok za použitie patentu zakladá iba na dovážanom tovare a ak sa dá ľahko kvantifikovať, môže sa urobiť prirážka k cene skutočne zaplatenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť.
Na účely čl. 9 môže „čas dovozu“ zahrnúť okamih colného vyhlásenia.
11.
Článok 11 poskytuje dovozcovi právo odvolať sa proti rozhodnutiu colnej správy, ktorým bola určená colná hodnota tovaru. Odvolanie sa môže najprv podať na vyššiu inštitúciu colnej správy, ale dovozca bude mať právo odvolať sa v konečnej inštancii na súd.
2.
„Bez pokuty“ znamená, že dovozca nebude podrobený pokute alebo hrozbe pokuty z toho prostého dôvodu, že uplatnil svoje právo odvolať sa. Poplatky za normálne súdne trovy a za honoráre právnym zástupcom sa nepovažujú za pokuty.
3.
Žiadne ustanovenie čl. 11 nezabraňuje však strane, vymerané clo úplne zaplatiť pred podaním odvolania.
Na účely tohto článku pojem „osoby“ zahŕňa aj právnické osoby.
Na účely tejto Dohody sa predpokladá, že jedna osoba kontroluje druhú, ak prvá z nich právne alebo fakticky je v postavení, že môže druhú donucovať alebo riadiť.